Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 2T/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010265
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Hudák

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615010265.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudca JUDr. Ľubomír Hudák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

19.06.2017 v Malackách rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1.) X. B., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v C. (G. republika), trvale bytom O. č. XX, XXX XX okr. X., vo väzbe
od 01.10.2013 do 20.12.213

a

2.) Ing. L. U., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v E., trvale bytom: M. C.
Q. XXXX/XX, B., vo väzbe od 01.10.2013 do 20.12.2013

s ú v i n n í, ž e

po vzájomnej dohode minimálne od 11.09.2013 až do oznámenia udalosti L. V. príslušníkovi NAKA PZ K.
K. v druhej polovici septembra 2013, na rôznych miestach najmä v okrese F. a v obci Q., ako príslušníci
policajného zboru, ktorí na pokyn vyšetrovateľky PZ v zmysle nariadenia MV SR č. 175/2010 Vestníka
MV SR boli poverení vykonávaním služobných úkonov s L. V., nar. XX.XX.XXXX, počas vzájomných
rozhovorov s týmto poškodeným vyvolali uňho neistotu tak, že mu opakovane uvádzali nepravdivé
skutočnosti, že policajti, ktorí s ním dovtedy spolupracovali, ,,ho hodili cez palubu“, pričom mu zároveň
sľubovali, že práve oni sa o neho postarajú, poskytnú mu nekonkretizovanú nadštandardnú starostlivosť

o jeho osobu, vybavenie rôznych výhod a pomôžu mu v trestných konaniach, v ktorých vystupuje, čo sa
však nezakladalo na pravde, nakoľko na to neboli oprávnení a nebolo to ani v ich možnostiach, pričom za
to požadovali od poškodeného finančné plnenie v presne neustálených čiastkach až do sumy 150 000 €.

t e d a

spoločným konaním sa pokúsili na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedli niekoho do
omylu a takýmto konaním by spôsobili väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l i

prečin podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20, k § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák.Za to sa

o d s u d z u j ú :

Obž. X. B.:

Podľa § 221 ods. 2, §36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu obžalovanému podmienečne odkladá
a to na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Obž. Ing. L. U.:

Podľa § 221 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu obžalovanému podmienečne odkladá
a to na skúšobnú dobu 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa pošk. Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00151866, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T/70/2015 z 12.09.2016 boli obžalovaní X. B. a Ing. L.

U. uznaní za vinných prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Tr. zák. k § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom obom obžalovaným boli uložené tresty odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu obž. X. B. na skúšobnú dobu
24 mesiacov a obž. Ing. L. U. na skúšobnú dobu 26 mesiacov.

V dôsledku odvolania podaného obžalovanými a okresným prokurátorom rozhodoval vo veci Krajský
súd Bratislava, ktorý uznesením zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 4 To136/2016 zrušil podľa § 321 ods. 1
písm. b) c) d) Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vo svojom rozhodnutí odvolací súd zaujal právne stanovisko s odvolaním sa na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2To 15/2015 (R. č. 2/2017 zb. stanovísk NS SR), že svedok V. od okamihu, keď ho
začali riadiť operatívne orgány MV SR plnil fakticky úlohy agenta, evidentne v rozpore s ustanoveniami
Trestného poriadku. Pokiaľ aj bude ustálená vina obžalovaných, nebude možné ich konanie kvalifikovať
ako dokonaný trestný čin podvodu, ale len v štádiu pokusu, keďže na dôkazy získané v rozpore s

Trestným poriadkom nebude možné prihliadať.

S poukazom na vyššie uvedené doplnil súd I. stupňa dokazovanie výsluchom svedkyne Ing. Q. I. a
svedka K. K., a keďže strany iné dôkazy vykonať nenavrhli, pristúpil súd po záverečných rečiach k
vyhláseniu rozsudku.

Svedkyňa Ing. Q. I. objasnila, na podklade akých kompetencií dávala pokyny a úlohy obžalovaným B.
a Ing. U..

Obaja operatívci jej boli ako vyšetrovateľke pridelení nadriadeným v zmysle nariadenia ministra vnútra

SR č. 175/2010. V rámci takto vytvoreného tímu bola oprávnená ukladať služobné úlohy obomobžalovaným. Podľa okolností zadávala obžalovaným úlohy na vykonanie úkonov, okrem iného aj na
zabezpečenie L. V. na úkone.

Svedok K. K. uviedol, že asi v lete 2013 mu telefonoval L. V. a žiadal ho o stretnutie, pri ktorom mu
povedal, že U. s B. pýtajú od neho peniaze, ktoré má mať údajne niekde ukryté. Z V. mal pocit, že má
strach, resp. chytala ho panika.

O obsahu rozhovoru informoval kolegov C. a E., ktorí si išli za V. overiť jeho tvrdenia, a keď sa vrátili,

zistené poznatky oznámili nadriadeným funkcionárom. Následne sa V. ujala Inšpekcia Ministerstva
vnútra SR, pričom do ďalšieho priebehu realizovania prípadu nezasahoval.

Po takto doplnenom dokazovaní súd opätovne pristúpil k vyhodnoteniu všetkých produkovaných
dôkazov a okolností prípadu v zmysle ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Úvodom je potrebné uviesť, že vnútorné presvedčenie súdu I. stupňa, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu sa nezmenilo. Podľa názoru súdu konanie obžalovaných vykazuje
všetky znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pokiaľ odvolací súd vo svojom uznesení konštatuje, že obžalovaní pri služobných úkonoch vo vzťahu k
L. V. nevykonávali právomoc verejného činiteľa ( viď str. 5 uznesenia) a na podporu tohto názoru uvádza
príklad policajta, čo počas služby kradne tovar v obchode, alebo chodí neskoro do práce a porušuje
pracovnú morálku, dovoľuje si prvostupňový súd označiť tento právny názor za rozporný so stavom veci
a zákonom.

Obžalovaní X. B. a Ing. L. U. boli ako operatívci riadne v zmysle nariadenia MV SR č. 175/2010
Vestníka MV SR pridelení vyšetrovateľke I., ktorá im oprávnene zadávala služobné úlohy, okrem iného
vykonávanie úkonov vo vzťahu k v tomto čase obvinenému L. V.. Teda zabezpečovanie osoby V. na
úkonoch trestného konania nemohlo byť obyčajné taxikárčenie, ako to nazvala obhajoba, ale výkon

služobnej činnosti podľa nariadenia MV SR č. 175/2010.

Na potvrdenie vyššie uvedeného názoru stačí aplikovať malú pomôcku týkajúcu sa trestnej činnosti
verejných činiteľov a to, že na jednej strane je trestnoprávna zodpovednosť verejných činiteľov, a na
druhej strane je aj ochrana verejných činiteľov (viď § 323 a nasl. Tr. zák.). Je síce pravdou, že pokiaľ by

predavačka v obchode kradnúceho policajta fyzicky napadla, nepožíval by ochranu verejného činiteľa,
lebo nevykonával svoju právomoc. Ale súd I. stupňa je presvedčený, že pokiaľ by (hypoteticky) V. počas
služobného úkonu vo vozidle oboch obžalovaných ako policajtov fyzicky napadol, bol by stíhaný pre
útok na verejného činiteľa, keďže vykonávali služobný úkon t. j. svoju právomoc.

Potiaľ úvahy súdu I. stupňa, ktoré však už nemajú vplyv na ustálenie právnej kvalifikácie konania
obžalovaných. Zásadný vplyv na právne posúdenie veci malo ust. § 327 ods. 1 Tr. por. Podľa citovaného
ustanovenia súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých
vykonanie odvolací súd nariadil.

Súd teda rešpektujúc zákon, že právny názor súdu vyššieho stupňa je rozhodujúci, preto konanie
obžalovaných kvalifikoval ako pokus prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20
k § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., pričom v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu z 26.01.2017
upravil skutkovú vetu, v ktorej skutok časovo vymedzil od 11.09.2013 až do oznámenia udalosti L. V.

príslušníkovi NAKA PZ K. K. v druhej polovici septembra 2013. Ďalší sled udalostí a dôkazy, ktoré
zabezpečovali následné objasnenie veci označil odvolací súd za procesne nespôsobilé a nepoužiteľné
v konaní pred súdom. Na tieto teda súd I. stupňa neprihliadal, keď sa stotožňuje so súdom II. stupňa v
názore, že L. V. nemá procesné postavenie poškodeného. Nie je zrejme vylúčené, a to ani pri trestnom
čine podvodu, že v ojedinelých prípadoch tento trestný čin nemá poškodeného.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení pomerne podrobne a z hľadiska jeho myšlienkového postupu
aj fundovane objasnil svoj právny názor. S poukazom na ust. § 327 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa
odkazuje na zdôvodnenie uznesenia sp. zn. 4To 136/2016 z 26.01.2017 a tam uvádzanú právnu a vecnúargumentáciu, ktorá bola rozhodujúca pri vydaní rozsudku okresného súdu zo dňa 19.06.2017. Ďalšie
úvahy súdu I. stupňa by boli len opakovaním argumentácie krajského súdu, čo by sa priečilo zásade
procesnej ekonomiky.

Len na záver k tejto časti odôvodnenia rozsudku súd vzhľadom na verejne pertraktované názory na
procesnú spôsobilosť Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR uvádza, že v tomto konaní sa
riadil väčšinovým názorom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR k predmetnej otázke.

Z hľadiska zavinenia súd konštatuje, že obžalovaní konali formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm.
b) Tr. zák. Motívom ich konania bola jednoznačne snaha získať majetkový prospech.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere vychádzal súd zo zásad pre ukladanie trestov uvedené v § 34
Tr. zák. a to zvlášť z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ich

pomery, a možnosti nápravy.

Obom obžalovaným poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život (§ 36 písm. j) Tr.
zák.). Naproti tomu súd priťažujúcich okolností nezistil. Pokiaľ ide o motiváciu konania obžalovaných,
súd už vyššie naznačil, že k spáchaniu trestného činu ich viedla zištnosť resp. snaha po neoprávnenom

prospechu.

Za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 1 až 5 rokov. Súd pri úvahách o konkrétnej výmere trestu zohľadnil okrem iného aj podiel
každého z obžalovaných na spáchanej trestnej činnosti. Aktívnejším bol nesporne obž. Ing. L. U., ktorý

bol častejšie v styku s L. V. a vyjednával resp. požadoval od neho finančné prostriedky. Pokiaľ ide o obž.
X. B. tento bol pôvodcom (spiritus rector) zámeru žiadať od L. V. ukryté peniaze, avšak sám do priebehu
skutku nezasahoval, resp. len čiastočne.

Vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť a riadny život oboch obžalovaných je súd toho názoru, že k ich

nápravepostačíuloženietrestuodňatiaslobody,ktorýniejespojenýsjehobezpodmienečnýmvýkonom.
Z týchto dôvodov bol obž. Petrovi Burkoňovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a obž. Ing L. U. taktiež trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, avšak s dlhšou skúšobnou dobou 20 mesiacov. Uvedené tresty
zodpovedajú zásadám individuálnej a generálnej prevencie.

Výkon uložených trestov by mal viesť obžalovaných k náprave v tom smere, aby sa v budúcnosti
nedopúšťali protiprávneho konania a žili riadnym občianskym životom.

Poškodená strana Ministerstvo vnútra SR sa riadne a včas pripojila s nárokom na náhradu škody

k trestnému stíhaniu. Súd dospel k záveru, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody bude
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

V civilnom konaní bude potrebné riešiť otázku aktívnej, ale najmä pasívnej legitimácie. Ďalej bude
potrebné riešiť otázku príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaných a spôsobenou škodou. Keďže v

predmetnomprípadesanejednáotzv.objektívnuzodpovednosť,jepotrebnériešiťzavineniepáchateľov,
najmä či svojím konaním zavinili spôsobenie škody a či v danom prípade existuje príčinná súvislosť. Súd
pripomína, že obžalovaní ani netušili, že preberajú peniaze štátu, súc v domnení, že od V. dostávajú
prostriedky, ktoré on získal trestnou činnosťou. Z týchto dôvodov bola poškodená strana s jej nárokom
na náhradu škody odkázaná podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom
tunajšieho súdu. Riadne a v lehote podané odvolanie má
odkladný účinok.