Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2005

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/54/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2603892161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2005:2603892161.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. Z. G.,

nar. X.X.XXXX,. štátny občan SR, trvale bytom V. XXXX/XX,. B., toho času bytom Z. XXXX/XX,. XXX.
XX. B. a 2. Ing. C. G., nar. XX.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom Z. XXXX/XX,. XXX. XX. B., obaja
zastúpení advokátom JUDr. O. Č., so sídlom W. X,. XXX. XX. B. proti odporcovi: J. B., nar. XX.X.XXXX,.
štátny občan SR, bytom M. XXXX/XXX,. XXX. XX. P., zastúpený advokátkou Mgr. A. S., so sídlom C.
X,. XXX. XX B. o zaplatenie 100.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 46.540,- Sk z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 49.161,-
Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne odporcu Mgr. A. S..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.1.2003 domáhali,
aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im náhradu škody v sume 100.000,- Sk s príslušenstvom a náhradu
trov konania. V odôvodnení návrhu uviedli, že odporca im v roku 2000 postavil kozub, ktorý zhorel a
podľa odborného vyjadrenia člena predstavenstva C. K. S. Ing. L. F. príčinou zhorenia kozuba bola

nedostatočne odizolovaná drevená rímsa z vnútornej strany kozubu, ako aj nedostatočne chránená
od sálavého tepla z vonkajšej strany nad dvierkami. Vôbec nebola izolovaná zadná časť tepelného
výmenníka, nebol vytvorený dvojitý izolačný strop v hornej časti výmenníka nad výfukovými mriežkami
a bol použitý nevhodný typ tepelnej izolácie. Celkovo bolo prevedenie stavby hodnotené z funkčného
hľadiska ako neprofesionálne a z požiarneho hľadiska za nebezpečné.

Okresný súd Senica vydal v predmetnej veci dňa 13.3.2003 pod č.k. 8Ro 19/03-14 platobný

rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť
navrhovateľom sumu 100.000,- Sk, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 29.6.2002 do zaplatenia
a náhradu trov konania v sume 16.250,- Sk.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, v odôvodnení
ktorého uviedol, že medzi navrhovateľmi a odporcom došlo k ústnej dohode o vytvorenie dvoch diel
spočívajúcich v zmluve o dielo na opravu pece a v zmluve o dielo na stavbu klasického krbu. Druhú

stavbu odporca započal, avšak klientka mu ju neumožnila riadne dokončiť a ani nezaplatila celú
dojednanú sumu podľa rozpočtu. Počas výstavby obidvoch diel navrhovateľka nikdy nereklamovala
nespokojnosť so zhotovenými dielami, a to čo sa týka termínov, ceny, kvality diel a pod. Pri dokončovaní
druhého diela nebolo odporcovi opakovane umožnené dielo dokončiť a odskúšať s odôvodneniami, akonedostatok času prísť na stavbu, dovolenka a pod. Odporca sa cca po troch mesiacoch telefonicky
informoval,kedybudemôcťkrbdokončiť,načomunavrhovateľkaoznámila,žedieloužnetrebadokončiť
a že ich obchodný vzťah je ukončený. Navrhovateľka nikdy oficiálne, či už písomne alebo ústne, stavbu

od odporcu neprebrala a teda nemala žiadne právo uvedený krb používať. Od uvedenej doby, ktorá
nastala asi v apríli roku 2000, nebol odporca s navrhovateľkou v žiadnom kontakte. Keďže k prvému
opätovnému kontaktu došlo až po uplynutí dvoch rokov a troch mesiacov, odporca udáva, že nemôže
ručiť za prípadné zmeny na uvedenom diele, ktoré by vykonala iná, či už fyzická alebo právnická osoba.
Napriek tomu, že od navrhovateľov žiadal zaslanie dôkazov, do dňa 25.3.2003 mu neboli žiadne dôkazy

doručené a nemá žiadny doklad, ktorý oprávňuje k domnienke, že zodpovedá za škodu, ktorá udajne
mala vzniknúť v súlade s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a o práve požadovanej
čiastky (s ohľadom na dlžobu navrhovateľa, ako aj na skutočnosť, že minimálne jedna stavba zostala
neporušená). Odporca poukázal na fakt, že materiál použitý na stavbu diela (krbu) nebol žiadnym
spôsobomvysporiadanýaakajdošlokpoškodeniuuvedenejstavby,nievšetkymateriálybolipoškodené
a preto mali byť vrátené, jedná sa predovšetkým o kameň použitý na obklad krbu, krbové dvierka, ktoré

sú z nehorľavého materiálu a samozrejme tehly. Poukazuje tiež na skutočnosť, že vyjadrenie Ing. L.
F. z C. K. S. nie je podložené vyjadrením požiarneho orgánu, ktorý mal v prípade požiaru vypracovať
správu o dôvode požiaru, jeho vzniku a miesta. Na základe uvedeného odporca žiadal, aby súd návrh
navrhovateľov zamietol.

Po začatí pojednávania navrhovatelia, s poukazom na obsah odporu, zobrali svoj návrh o zaplatenie
sumy 46 540,- Sk späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť z toho dôvodu, že predmetná suma
predstavuje cenu keramickej pece, ktorá bola odporcom riadne vyhotovená.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v 1. a 2. rade po začatí pojednávania zobrali svoj návrh v časti o

zaplatenie sumy 46.540,- Sk účinne späť, súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie
sumy 46.540,- Sk zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomným posúdením stavby kozuba zo dňa 7.6.2002
vypracovaným Ing. L. F., príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 20.1.2000 a 11.3.2000, výsluchom

svedkov Š. W. a P. R., fotografiami a zistil tento stav veci:

Na základe ústnej dohody odporca pre navrhovateľov vykonal výstavbu keramickej pece a krbu. Práce
prebiehali v mesiacoch február až marec roku 2000. Dňa 20.1.2000 prevzal odporca od navrhovateľov
zálohu na stavebný materiál v sume 75.000,- Sk a dňa 11.3.2000 v sume 30.000,- Sk. Z uvedených záloh

bola na stavbu keramickej pece vynaložená suma 46.540,- Sk a za zvyšnú sumu 53.460,- Sk odporca
zakúpilstavebnýmateriálnavýstavbukrbu,atošamotovétehly,tvárniceHebel,šamotovúmaltu,tepelnú
izoláciu, sadrokartón, prírodný kameň travertín a dvierka na krb. Rozpočet na krb však predstavoval
sumu 61.580,- Sk a bol vypracovaný písomne dňa 12.1.2000. Po ukončení prác v marci roku 2000
odporca skúšal krb a zistil závadu komína, pretože krb nemal dobrý ťah. Komín bolo treba predĺžiť podľa

platných noriem na dĺžku minimálne 60 cm nad štítom strechy. Odporca navrhovateľov upozornil, aby
krb nepoužívali, pretože po odstránení závad komína krb znovu vyskúša a vyhotoví záznam o odovzdaní
prác. Odporca sa s navrhovateľmi ústne dohodol, že komín si dajú opraviť a po jeho oprave príde krb
znovu odskúšať. Keďže mal odporca stavbu ešte odskúšať, oficiálne navrhovateľom stavbu neodovzdal
a nebol teda vyhotovený ani písomný záznam o odovzdaní stavby. Zo strany navrhovateľov už odporcovi

nebolo umožnené, po oprave komína, krb odskúšať, napriek tomu, že odporca sa od marca do októbra
roku 2000 pokúšal s navrhovateľmi dohodnúť a v októbri roku 2000 mu navrhovatelia oznámili, že pri
krbe nemá už čo robiť a že s ním skončili.

Výpisom z podrobného mesačného účtu spoločnosti E. B., a.s. mal súd preukázané, že v období od

10.4.2000 do 12.10.2000 odporca opakovane volal na telefónne čísla navrhovateľov, a to na číslo XXXX
XXX XXX. trikrát a na číslo XXXX. XXX. XXX šesťkrát, na čo navrhovateľka v 1. rade pripustila, že
odporca sa snažil s navrhovateľmi skontaktovať.Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že si vôbec nepamätá, či s odporcom uzatvorili
zmluvu o vyhotovení diela ústne alebo písomne. Pamätá si, že dali odporcovi zálohy, ale nepamätá si,
v akej výške. Odporca mal pre navrhovateľov vykonať výstavbu keramickej pece a krbu, čo i urobil. Pri

odskúšaní krbu sa veľmi dymilo a odporca so svojim spolupracovníkom zistil, že závada je v komíne,
ktorý musí byť vyšší. Preto navrhovatelia dali komín do poriadku tým spôsobom, že dali postaviť vyšší,
v súlade s normami. Po tomto krb kúril dobre, bol riadne funkčný, nedymilo sa a taktiež po estetickej
stránke vyzeral celkom dobre. Nepamätala si, že by sa s odporcom dohodli na ďalšom skúšaní krbu.
Nepamätala si, kedy navrhovatelia zakúrili v krbe po prvý krát, ani akú dlhú dobu, resp.

koľkokrát v krbe zakúrili, kým zhorel, uviedla, že to bolo párkrát, asi trikrát. Nevedela ani po akom čase,
od zhotovenia krbu, keď v ňom raz zakúrili, začal tento horieť. Požiar hasili vodou, potom hasiacimi
prístrojmi, požiarnikov nevolali, pretože nešlo o veľký požiar v takom rozsahu, že by šľahali plamene.
Po požiari zabezpečili navrhovatelia fotodokumentáciu zhoreného krbu. Uviedla, že nevie presne kedy
zavolali Ing. F., ktorý vypracoval odborný posudok za účelom určenia príčin požiaru, ďalej uviedla, že
Ing. F. na mieste požiaru nikdy prítomný nebol. Najskôr poprela, že by sa odporca s navrhovateľmi

snažil niekedy, či už telefonicky alebo osobne skontaktovať, za účelom odskúšania vyhotoveného krbu
a jeho oficiálneho odovzdania, avšak priznala to až po predložení výpisu z podrobného mesačného účtu
spoločnosti E. B., a.s. odporcom. Požadovanú náhradu škody nevedela špecifikovať, teda nevedela
uviesť z akých jednotlivých položiek sa skladá. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že počas vykonávania
prác na krbe nemala voči odporcovi, ani voči kvalite jeho práce žiadne výhrady, pretože na to nemala

dôvody a zdal sa jej veľmi solídny. Po prvom odskúšaní krbu, kedy sa dymilo, výslovne odporca
navrhovateľom nepovedal, že nesmú krb používať, ale naopak, povedal im, že krb je stopercentne
funkčný,alezávadajevkomíneatrebajuodstrániť.Poprela,žebysasodporcomdohodlinaopätovnom
odskúšaní krbu. Po požiari odporcu už nekontaktovali, aby prišiel vady odstrániť, pretože už nemali k
nemu dôveru.

Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi nevedel uviesť, kedy k požiaru prišlo. Uviedol, že požiar uhasil
sám a hasičov nevolal. Nevedel uviesť, aké svoje povinnosti odporca porušil, len poukazoval na písomné
vyjadrenie člena C. K. S. Ing. L. F., v ktorom sa uvádza, že odporca stavbu krbu vykonal zle. Nevedel
uviesť, kedy bolo v krbe zakúrené po prvý krát, taktiež nevedel uviesť, či krb používali viackrát predtým

ako zhorel, alebo či zhorel hneď po prvom zakúrení. Neskôr uviedol, že k požiaru prišlo na jar roku 2002
a po prvý krát bolo v kozube zakúrené tiež na jar roku 2002. Priznal, že zo strany odporcu boli od marca
do októbra roku 2000 pokusy skontaktovať sa s navrhovateľmi, za účelom znovu krb odskúšať, na čo
navrhovatelia odporcovi oznámili, že pri krbe už nemá čo robiť, lebo stratil ich dôveru, keď krb neurobil
tak ako mal a nebol odborníkom na tieto práce. Navrhovateľ v 2. rade mal za to, že odporca im stavbu

odovzdal tým spôsobom, že im odovzdal kľúče.

Výsluchom svedka P. R. mal súd preukázané, že tento pracoval spolu s odporcom pri výstavbe
keramickej pece a krbu, ako pomocný robotník. Práce prebiehali v mesiacoch marec a apríl roku 2000.
Je vyučený kachliar, ale pri tejto zákazke vykonával len pomocné práce. Bol prítomný pri tom, keď sa

v krbe zakúrilo prvý krát, kedy sa z krbu dymilo, vtedy krb ešte nebol dokončený, pretože odporca mal
zabezpečiť krbové dvierka so sklom, za účelom uzatvorenia krbu a na komín tzv. komínový kohút. V
krbe zakúrili len preto, aby navrhovateľom predviedli, že je zlý, nedostatočne vysoký komín. Uviedol, že
odporca v jeho prítomnosti nikdy navrhovateľom nepovedal, že krb je stopercentne funkčný. Naopak,
povedal im, že v krbe nesmú kúriť, dokiaľ nebude odstránená závada komína, jeho nedostatočnej výšky,

pretože pri kúrení v krbe by vznikal dym, ktorý by poškodzoval tepelnú izoláciu spodnej časti drevenej
rímsy, ktorá by postupne hnedla a prichádzalo by k štipľavému zápachu z komína.

Výsluchom svedka Š. W. mal súd preukázané, že je vyučený kachliar,
vpredmetnomodborepodnikáakoživnostníkazaoberásavýstavboukozubov.Navrhovateliahooslovili,

aby pre nich vykonal prerábku krbu, ktorý už mali postavený, ale im zhorel. Za tým účelom išiel krb
ohliadnuť a vyhotovil fotografie zhoreného krbu. Je členom C. K. S., pozná Ing. L. F. a tomuto poskytol
fotodokumentáciu zhoreného krbu navrhovateľov a ústne mu popísal, čo pri ohliadke videl. Žiadne
posúdenie stavby predmetného kozuba pre navrhovateľov nikdy nevyhotovoval, pretože iného kachliara
posudzovať nemôže, pretože na to nemá žiadne oficiálne oprávnenie, nie je vymenovaný za znalca v

predmetnej oblasti a ani držiteľom oprávnenia, na základe ktorého by mohol vykonávať nejaké posudky.
Uviedol, že pri výstavbe nového kozuba zistil, že pri starom bola použitá tepelná izolácia, ku ktorej sa
nevie vyjadriť, či bola zvolená vhodne alebo nie, ale určitým teplotám odoláva. Nevedel sa vyjadriť, čo
bolo príčinou požiaru. Svedok nevedel uviesť, či bol pôvodný krb poškodený v dôsledku požiaru, avšakusúdil to zo stavu v akom krb videl a z vyjadrení navrhovateľov. Svedok vedel, že Ing. F. bude na základe
jeho ústneho vyjadrenia vypracovávať nejaký posudok, ale uviedol, že C. K. S. nemá právnu subjektivitu
a nie je oprávnený vydávať posudky, ktoré možno stotožňovať s posudkami znaleckými.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov nebol podaný
dôvodne. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže
dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.
Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá
vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať,
zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia § 415 Občianskeho

zákonníka. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi alebo všeobecným ekvivalentom. Pod skutočnou škodou
treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby dosiahol
predchádzajúci stav. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno
ju len predpokladať. Zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pri úmyselnom
zavinení rozoznávame úmysel priamy a nepriamy a pri nedbanlivostnom rozoznávame nedbanlivosť
vedomú a nevedomú. Pre splnenie podmienok zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, či škoda bola

spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady
škody. V danom
prípade navrhovatelia v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom jednoznačne
nepreukázali, že zo strany odporcu prišlo k porušeniu nejakej právnej povinnosti, nepreukázali teda ani
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a ani zavinenie odporcu a nepreukázali

ani existenciu výšky škody, pretože v konaní požadovanú náhradu škody v sume 53.460,- Sk neboli
schopníriadneajednoznačnešpecifikovať,predložilisúdulenrozpismateriáluvcelkovejsume6.982,60
Sk, ktorý bol odporcom použitý a zhorel a rozpis stavebného materiálu v rámci predbežnej cenovej
kalkulácie v celkovej sume 33.038,20 Sk, pričom z týchto rozpisov nebolo zrejmé, z čoho požadovaná
náhrada škody skutočne pozostáva. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade vo

zvyšku, týkajúceho sa sumy 53.460,- Sk ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 49.161,- Sk, pozostávajúcej zo sumy 5.000,-
Sk zaplatenej na súdnom poplatku za podaný odpor a z trov právneho zastúpenia v sume 44.161,- Sk.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú 6 hlavných úkonov po 3.650,- Sk, 2 hlavné úkony po 913,- Sk,
3 krát paušál po 128,- Sk, 2 krát paušál po 136,- Sk, 3 krát paušál po 150,- Sk, náhradu za stratu času
v sume 9.072,- Sk za 16 polhodín po 567, Sk, náhradu za stratu času v sume 2.000,- Sk za 4 polhodiny
po 250, Sk, cestovné na pojednávanie dňa 3.10.2003 v sume 1.292,01 Sk na trase Bratislava - Senica
a späť, s použitím osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ev. č. BA 369 JD, pri cene pohonnej

hmoty v sume 33,90 Sk/liter, pri prejdení 166 km spolu s náhradou za opotrebenie vozidla vo výške 5,40
Sk za 1 km, cestovné na pojednávanie dňa 17.3.2004 v sume 1.286,17 Sk na trase Bratislava - Senica
a späť, s použitím osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ev. č. BA 369 JD, pri cene pohonnej
hmoty v sume 33,40 Sk/liter, pri prejdení 166 km spolu s náhradou za opotrebenie vozidla vo výške 5,40
Sk za 1 km, cestovné na pojednávanie dňa 26.4.2004 v sume 1.292,01 Sk na trase Bratislava - Senica

a späť, s použitím osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ev. č. BA 369 JD, pri cene pohonnej
hmoty v sume 33,90 Sk/liter, pri prejdení 166 km spolu s náhradou za opotrebenie vozidla vo výške 5,40
Sk za 1 km, cestovné na pojednávanie dňa 6.12.2004 v sume 1.436,48 Sk na trase Bratislava - Senica
a späť, s použitím osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ev. č. BA 369 JD, pri cene pohonnejhmoty v sume 34,90 Sk/liter, pri prejdení 166 km spolu s náhradou za opotrebenie vozidla vo výške 6,20
Sk za 1 km, cestovné na pojednávanie dňa 30.5.2005 v sume 1.453,98 Sk na trase Bratislava - Senica
a späť, s použitím osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ev. č. BA 369 JD, pri cene pohonnej

hmoty v sume 36,40 Sk/liter, pri prejdení 166 km spolu s náhradou za opotrebenie vozidla vo výške
6,20 Sk za 1 km a cestovné na pojednávanie dňa 28.9.2005 v sume 1.497,16 Sk na trase Bratislava -
Senica a späť, s použitím osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ev. č. BA 369 JD, pri cene
pohonnej hmoty v sume 40,10 Sk/liter, pri prejdení 166 km spolu s náhradou za opotrebenie vozidla vo
výške 6,20 Sk za 1 km.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).