Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206726
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616206726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Poštová banka a.s.,

Dvořákovonábrežie4,81102Bratislava,IČO:31340890,zastúpenáAdvokátskakanceláriaRELEVANS
s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. D., o zaplatenie XXX,XX eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 991,56 eura, úrok z istiny vo výške 664,24 eura
spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 495,78 eura od 24.05.2014 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 90%.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 991,56 eura spolu so
zmluvným úrokom vo výške 25,50% ročne z dlžnej istiny ako aj s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne a so zmluvným úrokom z istiny vo výške 664,24 eura z dôvodu, že žalovaný je zákonným dedičom
po nebohej U. D. zomrelej XX.XX.XXXX, s ktorou bola dňa 12.12.2013 uzatvorená zmluva o úvere
a ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, pričom po jej smrti bol úver vyhlásený za predčasne

splatný dňom 06.02.2014 a žalovaný zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva, pričom svoju pohľadávku prihlásili aj do dedičského konania.

2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom sa v mieste bydliska uvedeného v registri obyvateľov
nenachádza a preto mu žaloba bola doručovaná oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu a ďalšie písomnosti sa žalovanému doručovali na adresu evidovanú v registri obyvateľov, pričom
žalovaný si zásielky v úložnej dobe neprevzal a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude

pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

3./ Súd sa oboznámil s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalobca dňa 12.12.2013 uzavrel s U.
D. zmluvu o úvere - dostupná pôžička č.1329962035, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.000
eur pri úrokovej sadzbe 25,50% ročne s tým, že dlžník mal úver zaplatiť v 72 mesačných splátkach
po 28 eur a teda celková výška nákladov úveru predstavovala 1.000,60eur. RPMN pri tomto úvere bola
32,05%. Dátum prvej splátky bol dňa 20.01.2014 a konečná splatnosť úveru dňa 20.12.2019. Keďže

dlžníčka zomrela dňa 25.01.2014, žalobca listom zo dňa 19.02.2014 prihlásil do dedičského konania po
nejsvojupohľadávkuzposkytnutéhoúveruvovýške991,56euraspríslušenstvomapodľaosvedčeniao
dedičstve č.k. 5D/27/2014 zo dňa 07.05.2014 vydaného notárkou JUDr. Alenou Korenecovou zákonným
dedičom po poručiteľke bol žalovaný, pričom všeobecná cena majetku poručiteľky predstavovala10.003,48 eura a výška pasív 22.065,99 eura a teda dedičstvo bolo predĺžené o sumu 12.062,51 eura.
Podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2016, bolo na úvere splatených 28 eur a teda nedoplatok
na istine predstavoval 991,56 eura a zároveň nedoplatok na úrokoch 664,24 eura.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch.zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky.
Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.

Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli po ručiteľovou smrťou.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
991,56 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že poručiteľka U. D. uzavrela so
žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur s tým, že ide o
druh spotrebiteľského úveru a preto právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať nielen podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale zároveň aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je potrebné

uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a zároveň posúdiť jednotlivé nároky žalobcu, či
sú v súlade s týmito právnymi predpismi ako aj súdnou praxou. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, tak
táto je v súlade s právnymi predpismi, pričom je nesporné, že právnemu predchodcovi žalovaného bol
podľa zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver a tento nedodržal podmienky zmluvy a úver prestal riadne
splácať, pričom dňa 25.01.2014 zomrel a žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňom 06.02.2014

a zároveň svoju pohľadávku prihlásil do dedičského konania po dlžníkovi. Na základe osvedčenia o
dedičstve, žalovaný ako dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy
a keďže nadobudol majetok v hodnote 10.003,48 eura, tak zodpovedá aj za dlh voči žalobcovi, nakoľko
nebolo preukázané, že doposiaľ by si iný veriteľ uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva, pričom poručiteľka U. D. okrem dlhu prejednávaného v tomto súdnom

konaní mala aj ďalšie dlhy, ktoré boli prihlásené do dedičstva. Taktiež je nesporné, že dlh žalovaného
predstavoval sumu 991,56 eura na istine a 664,24 eura na úrokoch. Okrem toho žalobca žiadal priznať
riadny úrok vo výške 25,50% ročne z istiny 495,78 eura od 01.09.2016 do zaplatenia. Podľa názoru
súdu uvedený postup je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní

a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení
NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn.
IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveruako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Z
aktuálnejších rozhodnutí sa touto problematikou zaoberá najmä Krajský súd Prešov v rozsudku sp.zn.
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vytavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Pokiaľ
teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čiže k jeho zosplatneniu, tak potom
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tento výklad považoval aj
ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16 ods.

1,2 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského
úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť
ďalejuhrádzaťúverposplátkachamalbyhozaplatiťvhotovostistým,žepreveriteľanastupujemožnosť
domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania,

tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo byť to značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 991,56 eura na istine spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku ako aj na zaplatenie úrokov z istiny vyčíslených na sumu
664,24 eura, pričom vo zvyšku t.j. v časti zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne z istiny súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

5./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 CSP tak, že náhradu trov pomerne rozdelil
podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech približne do výšky 90% (neúspešný bol len v
časti nároku na priznanie zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy 495,78 eura od 01.09.2016

do zaplatenia) a preto mu bola priznaná náhrada trov konania do tejto výšky s tým, že podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.