Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204101
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615204101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. , so sídlom Mlynské Nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO:
35 886 013, zastúpeného Advokátska kancelária KUHAJDA s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07
Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému N. N., nar. XX. C. XXXX, bytom L. č. XXX, XXX XX L.,
o zaplatenie 180,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 12C/124/2015 - 51 zo dňa 06. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 156,24
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 98,77 eur od 24. apríla 2012 do zaplatenia, s 9
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 51,47 eur od 24. mája 2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 6,- eur od 24. júla 2012 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania vo výške
12,04 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 46,69 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a žalobu v časti o zaplatenie sumy 24,26

eur a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 24,26 eur od 24. marca 2012 do zaplatenia zamietol
(druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalovaný uzatvoril 14. októbra 2011 s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“) Zmluvu o pripojení
v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej ako „z.č. 610/2003 Z.z.“),
na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby - O2 Fér s platbou
na faktúru. Právny predchodca žalobcu vystavil za poskytnuté služby na meno žalovaného faktúry

č.1031562402 na sumu 44,26 eur so splatnosťou 23. marca 2012 (ďalej ako „faktúra č. 1“), č.
1032685051 na sumu 98,77 eur so splatnosťou 23. apríla 2012 (ďalej ako „faktúra č. 2“), č. 1033719095
na sumu 51,47 eur so splatnosťou 23. mája 2012 (ďalej ako „faktúra č. 3“) a č. 1036347664 na sumu
6,- eur so splatnosťou do 23. júla 2012 (ďalej ako „faktúra č. 4“). Právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 07. mája 2012, označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“, oznámil žalovanému, že ak najneskôr 30.
mája 2012 neuhradí splatné faktúry vo výške 143,03 eur, právny predchodca žalobcu v zmysle § 44 ods.
8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. a článku 6.7 písm. a/ Všeobecných podmienok odstúpi od Zmluvy

ku dňu 06. júnu 2012. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 2002 zo
dňa 24. júna 2013 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku žalovaného na žalobcu.
Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) ako zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa a právnypredchodca žalobcu v postavení dodávateľa. Na námietku premlčania žalovaného dospel k záveru, že
nárok žalobcu je sčasti premlčaný. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci okamih, ktorým
sa stali splatné jednotlivé faktúry. Konštatoval, že nárok, vyplývajúci z faktúry č. 1, splatnej 23. marca

2012, bol v čase podania žaloby premlčaný; prvým dňom všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa §
101 OZ bol deň nasledujúci po splatnosti faktúry, t.j. 24. marec 2015 a posledným dňom premlčacej doby
bol 24. marec 2015. Faktúra č. 1 bola vystavená na sumu 44,26 eur, z ktorej si žalobca uplatnil len sumu
24,26 eur. Žalobu podal na súd prvej inštancie 01. apríla 2015, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby,
preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 24,26 eur s prísl. zamietol; žalobe vo zvyšku

vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 156,24 eur s prísl. vzhľadom na nezaplatené
faktúry za služby č. 2 až 4, keďže ich splatnosť nastala pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
Súd prvej inštancie rozhodol o veci samej s poukazom na § 52 ods. 1 až 4, § 100 a § 101 OZ a § 42 ods.
1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ a § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z.; o úrokoch z omeškania rozhodol
podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“), podľa ktorého, ak mal účastník
voveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkov
nemá na náhradu trov právo. Keďže mali obaja účastníci v konaní úspech, avšak žalobca vo väčšej
miere, súd mu priznal trovy v náležitom pomere.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietavej časti podal žalobca včas odvolanie. Poukázal na
ustanovenie § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej ako
„z.č. 351/2011 Z.z.“), podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po splatnosti. Vyjadril nesúhlas s posúdením
premlčacej námietky. Zákon č. 351/2011 Z.z. je v postavení zákona lex specialis k Občianskemu

zákonníku, a to aj v otázke premlčania. V zmysle § 44 ods. 12 z.č.351/2011 Z.z., odstúpením od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň.
Trojročná premlčacia doba mala začať plynúť nasledujúci deň po dni, kedy nastali účinky odstúpenia
od zmluvy. Keďže žalobca uviedol neskorší deň odstúpenia od Zmluvy (06. jún 2012), prvým dňom,

kedy si mohol uplatniť svoj nárok na súde, bol 07. jún 2012 a posledným dňom 07. jún 2015. Keďže
žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 01. apríla 2015, nárok na zaplatenie sumy 24,26 eur s prísl.
si uplatnil riadne a včas. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Predmetné konanie začalo pred 30. júnom 2016. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p.,

právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C.s.p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.1, 2, C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne ustálil, že v predmetnom prípade sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah. Je
nepochybné, že Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je podľa § 52 a nasl. OZ zmluvou

spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupoval žalobca ako dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.8. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania (§ 379 ods. 1 C.s.p.) sa odvolací súd
zaoberal správnosťou výroku rozsudku o zamietnutí žaloby ohľadom sumy 24,26 eur s prísl.. Úlohou

odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil námietku premlčania žalovaného,
a či potom aplikáciou relevantných zákonných ustanovení správne rozhodol o zamietnutí nároku žalobcu
v rozsahu napadnutom odvolaním žalobcu.

9. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

10. Okresný súd vec správne vecne posúdil za použitia relevantných zákonných ustanovení; na
premlčanie nároku správne aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu; uvedené nerozporoval ani
žalobca. Spornou ostala iba otázka začiatku plynutia uvedenej premlčacej doby. Za udalosť určujúcu

začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby určil prvoinštančný súd deň nasledujúci po dni, kedy mohol
žalovaný posledný krát plniť v prospech žalobcu, t.j. posledný deň splatnosti faktúry (23. marec 2012).
Žalovaný takéto posúdenie namietol, pričom tvrdil, že prvým dňom všeobecnej trojročnej premlčacej
doby je deň nasledujúci po dni, kedy došlo k účinkom odstúpenia od Zmluvy (06. jún 2012); účinky
odstúpenia od Zmluvy pritom podľa odvolateľa nenastali v zmysle § 48 OZ, ale podľa § 44 ods. 8 písm.

b/ z.č. 351/2011 Z.z., podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po splatnosti.
Takéto právne posúdenie nie je správne.
Predmetné ustanovenie neupravuje účinky odstúpenia od zmluvy, ale podmienky, za akých môže k
odstúpeniu zo strany poskytovateľa verejnej služby (žalobcu) dôjsť. Odvolací súd nemal za preukázané,

že by mal žalobca so žalovaným v Zmluve dohodnuté odlišné účinky odstúpenia. Ustanovenie § 44
ods. 12 z.č.351/2011 Z.z. vstúpilo do platnosti až s novelou zákona č. 351/2011 Z.z., účinnou od 01.
septembra2012,tzn.,ževčaseodstúpeniaodZmluvy(06.júna2012)savzťahovalnaúčinkyodstúpenia
od Zmluvy v predmetnom prípade režim Občianskeho zákonníka. Keďže sa odstúpením od zmluvy v
zmysle § 48 OZ táto zrušuje od začiatku (účinky odstúpenia nastávajú od začiatku - ex tunc), je potom

každý z účastníkov v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1,2 OZ). Pri plnení bezdôvodného obohatenia je
na mieste aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1,2 OZ. K odstúpeniu od
Zmluvy došlo dňa 06. júna 2012. Nasledujúci deň by bol prvým dňom, kedy si mohol žalobca uplatniť
pohľadávku na súde (07. júna 2012) a zároveň by bol prvým dňom dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby, ktorá by uplynula dňa 07. júna 2014, t.j. pred podaním žaloby na súd prvej inštancie (01. apríl
2015).
Pohľadávka vo výške 24,26 eur bola v čase podania žaloby už premlčaná, a to pri aplikácii všeobecnej
trojročnej premlčacej doby so začiatkom určeným splatnosťou faktúry č. 1, ako aj pri aplikácii dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia so začiatkom určeným odstúpením

od Zmluvy. Prvoinštančný súd správne rozhodol, keď žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 24,26
eur s prísl. z dôvodu premlčania pohľadávky zamietol.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na mieru úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania; keďže si žiadne trovy neuplatnil, ani mu z obsahu spisu nevyplynuli,
odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal.

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).