Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204638
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616204638.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 568,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7,20 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 06. 2016, žalobca

žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 568,74 eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 13. 08.
2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 34,-
eur. Poukázal na Zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 08. 2016, na základe ktorej pre žalovaného zriadil
a viedol účet číslo F.. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy bola banka oprávnená za poskytovanie
produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Žalovaný
porušil ustanovenie bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) tým, že nemal na
účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok,

poplatkov, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal.
Preto žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet
je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa
12. 08. 2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet. Išlo iba o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného.

2. Nakoľko žalobca pripojil k žalobe, ako listinný dôkaz, iba výpis z účtu od 01. 08. 2013 do 12.

08. 2013, na ktorom bol zaznamenaný iba predchádzajúci zostatok ku dňu 31. 07. 2013 (vo výške
mínus 563,90 eur), súd vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutočností výzvou, doručenou
žalobcovi dňa 22. 09. 2016. Na základe tejto výzvy žalobca podaním zo dňa 12. 02. 2016, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 04. 10. 2016, zaslal špecifikáciu podania (ďalej len „špecifikácia podania“), v
ktorej sumu 568,74 eur označil ako rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi,
vykonanými na účte žalovaného, pričom sa odvolal na priloženú platobnú históriu vo forme výpisov z
účtu. Tvrdil, že žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo

výške 450,- eur. Žalovaný opakovane prekračoval povolený limit, čím porušoval Zmluvu, a preto žalobca
znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na nulu, čo žalobca preukazoval výpisom č. 3/2013,
kde bol uvedený zostatok mínus 449,91 eur (v rámci limitu povoleného prečerpania). Ako debetné
obraty boli zaúčtované platobné príkazy žalobcu, platby, výbery spolu vo výške 134,- eur, úroky podobu nepovoleného prečerpania od 01. 07. 2012 vo výške 28 % ročne, spolu 60,63 eur, mesačný
poplatok 5 x 3,90 eur, čo 19,50 eur a poplatky za upomienku 15,- eur, za výzvu 30,- eur, za platobnú
kartu 6,- eur. Kreditné obraty predstavovali celkom 146,30 eur. Uviedol, že splácanie povoleného

prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním zákonného salda bežného účtu, úroky
odôvodňoval bodom 3.12 VOP. Pokiaľ ide o nepovolené prečerpanie tvrdil, že majiteľ účtu je povinný ho
bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, ktorá bola od 01. 07. 2012 vo výške
28 %.

3. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V zmysle citovanej právnej úpravy súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania verejne
vyhláseným rozsudkom dňa 13. 12. 2016 o 08,00 hodine, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 28. 11. 2016.

6. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, uzatvorenej so žalovaným, ako fyzickou osobou, dňa 10. 08. 2006.
Obsahom tejto zmluvy bolo zriadenie osobného účtu R. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že individuálne

bol dojednaný spôsob poplatkovania „R.“. Zmluva obsahuje návrh žalovaného, ako majiteľa účtu, na
uzatvorenie Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro - R. s denným limitom 5 000,-
SKK. Žiadne ďalšie služby, poplatky, úroky individuálne v tejto Zmluve dojednané neboli (ďalej len
„Zmluva o zriadení účtu“). Žalobca v špecifikácii podania tvrdil, že žalovanému bolo poskytnuté povolené
prečerpanie vo výške 450,- eur, ale na preukázanie tohto tvrdenia predložil iba výpisy z účtu žalovaného,

ktoré obsahujú údaj o tom, že od 01. 10. 2012 mala byť platná výška povoleného prečerpania 450,- eur,
ktorá od 02. 04. 2013 bola znížená na „0 eur“. Nakoľko povolené prečerpanie na účte je svojim obsahom
úverom a k tomu, aby žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na akékoľvek poplatky, príp. úroky je
nevyhnutné, aby banka ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní
finančných prostriedkov, ktorá by spĺňala zákonom stanovené náležitosti. Pretože žalobca neuviedol

dátum, odkedy žalovanému malo byť poskytnuté povolené prečerpanie, súd pri posudzovaní nároku
vychádzal z právnej úpravy platnej v k 01. 10. 2012, kedy podľa výpisu z účtu žalovaného mu malo byť
poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 450,- eur.12. Žalobca predložil ako dôkaz iba Zmluvu o zriadení účtu, v ktorej bol žalovaný označeným menom,
rodným číslom a adresou bydliska, z čoho vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Na právne
vzťahy strán sporu sa preto použijú primárne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov. V prípade,

ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva podľa
Občianskeho zákonníka. Aj keď sa jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka je možné použiť iba v prípade, ak je táto právna úprava
výhodnejšia, ako úprava spotrebiteľského práva.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom ku dňu 01.
10. 2012,
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 01. 10. 2012,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 01. 10. 2012,

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)
(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa.
(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

17. Podľa § 710 Obchod. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

18. Podľa § 9 ods. 1, prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch

a pôžičkách v znení platnom ku dňu 01. 10. 2012 (ďalej len „ZSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

19. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, sú konkretizované v ustanovení § 9 ods. 2 ZSÚ.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

21. Žaloba spolu s prílohami, špecifikácia podania spolu s prílohami, všeobecné poučenie spotrebiteľa
podľa § 292 CSP a výzva na vyjadrenie (uznesenie 6C/144/2016-29 zo dňa 17. 10. 2016) boli
žalovanému doručené dňa 21. 10. 2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.22. Súd sa oboznámil s tvrdeniami žalobcu v žalobe, ako aj v špecifikácii podania a listinnými
dôkazmi, ktoré boli žalovanému doručené. Žalovaný sa síce k žalobe nevyjadril, ale nakoľko sa jedná o
spotrebiteľský vzťah a žalovaný, ako spotrebiteľ, v konaní nebol zastúpený advokátom, súd aj bez jeho

výslovných tvrdení skúmal, či bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru (povoleného prečerpania) a ak
áno, či neobsahovala ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. Žalobca predložil v písomnej forme iba Zmluvu o zriadení osobného účtu R. č. XXXXXXXXXX/

XXXX, v ktorej bol dojednaný iba spôsob poplatkovania R.. Táto zmluva, uzavretá dňa 10. 08. 2006, má
charakter štandardnej formulárovej Zmluvy, ktorá bola vopred pripravená bankou - žalobcom, pričom
žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Potom ustanovenia Zmluvy v čl. 2 - 7 sa
nepovažujú za individuálne dohodnuté.

24. Žalobca si však v tomto konaní uplatnil nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mali byť

žalovanému poskytnuté bankou vo forme povoleného prečerpania, spolu s úrokmi a rôznymi poplatkami.
Nakoľko však žalobca nepreukázal, že žalovanému poskytol tieto finančné prostriedky na základe
písomnej zmluvy, má nárok iba na vrátenie sumy, ktorú žalovanému skutočne poskytol (úver), ale
vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, nemá nárok na žiadne úroky z úveru. a ani poplatky v
súvislosti s prečerpaním finančných prostriedkov. V Zmluve o zriadení účtu boli dojednané poplatky R.,

takže žalovaný si musel byť vedomý, že za vedenie účtu mu bude bankou účtovaný poplatok - z výpisov
z účtu vyplýva, že tento poplatok predstavoval čiastku 3,90 eur mesačne, ktorý súd žalobcovi priznal.

25. Ako listinné dôkazy žalobca predložil iba výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 01. 03. 2013 do
12. 08. 2013, pričom v prvom z týchto výpisov bol už vyznačený zostatok ku dňu 28. 02. 2013 vo výške

mínus 449,91 eur. Žalobca neodôvodnil, z čoho táto suma pozostáva a napriek výzve súdu nepredložil
predchádzajúce výpisy z účtu tak, aby súd mohol zistiť, či suma mínus 449,91 eur predstavuje skutočný
nárok žalobcu, t. j. či sa jedná o sumu, poskytnutú žalovanému len po započítaní poplatku za osobný
účet R., alebo táto suma pozostáva aj z iných poplatkov, príp. úrokov, ktoré individuálne dojednané
neboli a ktoré potom žalobcovi nepatria. Pokiaľ preto žalobca v predmetnej veci vychádzal zo stavu

účtu žalovaného mínus 449,91 eur ku dňu 28. 02. 2013, v tejto časti nárok nepreukázal, a preto ho súd
žalobcovi nepriznal.

26. Z výpisov z účtu za obdobie od 01. 03. 2013 do 12. 08. 2013 vyplýva rozdiel medzi kreditnými
položkami a debetnými položkami mínus 118,83 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody však z tejto

sumy žalobcovi nepatrí mesačný poplatok MC vo výške 1,50 eur, nakoľko žalobca nepreukázal jeho
dojednanie a ani úroky, poplatky za debetné upomienky, poplatky za debetné výzvy, spolu vo výške
111,63 eur. Súd uznal ako dôvodné iba poplatky za osobný účet vo výške 3,90 eur mesačne. Nakoľko
debetný zostatok 118,83 eur vznikol aj po započítaní nedôvodných poplatkov a úrokov vo výške 111,63
eur, súd žalobcovi priznal rozdiel, t. j. 7,20 eur. V časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania istiny

prevyšujúcej sumu 7,20 eur, neuniesol dôkazné bremeno, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

29. Podľa § 121 Obč. zák.
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s
hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené
s jej uplatnením.

30. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcu na priznanie úrokov z úveru vo výške28 % ročne. K tomu, aby sa veriteľ mohol voči spotrebiteľovi domáhať priznania úrokov z úveru, musel
by preukázať uzavretie písomnej zmluvy s náležitosťami upraveným v ust. § 9 ods. 2 ZSÚ. Absenciu
písomnej formy zmluvy o úvere nie je možné nahradiť Všeobecnými obchodnými podmienkami, nakoľko

tieto vypracoval veriteľ bez prerokovania s dlžníkom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemohol ovplyvniť ich
obsah.PokiaľbyajZmluvaozriadeníúčtuodkazovalanaVOP,jednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
na ktorú súd je oprávnený prihliadnuť aj bez výslovných tvrdení spotrebiteľa.

31. Z obsahu podaní žalobcu a listinných dôkazov vyplýva, že ku dňu 02. 03. 2013 banka zrušila

žalovanému úver (povolené prečerpanie) z dôvodu, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania
o čom mal byť informovaný výpisom z účtu. Nakoľko žalovaný, ktorému uvedené listinné dôkazy boli
doručené, nenamietal ich obsah, za použitia výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, mal súd
preukázané, že Banka ku dňu 02. 03. 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru.

32. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, pokiaľ by aj bola uzavretá medzi stranami sporu platná zmluva

o poskytnutí úveru, žalobcovi by vznikol nárok na úroky z úveru len do jeho zosplatnenia. Zosplatnením
by a stal celý úver splatný a po splatnosti úveru už veriteľovi nepatria úroky z úveru (§ 503 Obchod. zák.),
ale iba úroky z omeškania. Nakoľko úroky z úveru, aj úroky z omeškania sú v zmysle § 121 Obč. zák.
príslušenstvom pohľadávky, úroky z omeškania by veriteľovi patrili len z istiny, ale nie z úrokov z úveru.
(R 70/1995). Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník totiž neumožňujú veriteľovi požadovať od

dlžníka úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky, v danom
prípade úrokov z úveru (Rc 5/2006). Potom je nedôvodný nárok žalobcu na priznanie úrokov, či už z
povoleného prečerpania, alebo nepovoleného prečerpania po zosplatnení. Aj z týchto dôvodov preto
žalobcovi nepatria uplatnené úroky vo výške 28 % ročne od 13. 08. 2013. Po zosplatnení by žalobcovi
patrili iba úroky z omeškania, ktorých výška je určená zákonom, ale úroky z omeškania si žalobca

neuplatnil.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Vzhľadom na výšku priznaného nároku súd zaviazal žalovaného zaplatiť priznanú istinu v lehote 3
dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Náhradu trov konania si uplatnil iba žalobca, ktorý mal však úspech iba v nepatrnej časti (v rozsahu

0,01 %). Vzhľadom na výsledok konania preto patrí náhrada trov žalovanému a to v plnom rozsahu.
Žalovaný si však doteraz náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, a preto
po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd - vyšší súdny úradník, rozhodne o výške náhrady trov konania
iba za predpokladu, že žalovaný si tieto trovy uplatní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.