Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/376/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200114
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616200114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1/ K. L., nar. X.X.XXXX, a
2/ A. L., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. - S., Y. XXXX, obaja zastúpení JUDr. Luciou Anovčinovou,
advokátkou, so sídlom Bratislava, Štefánikova 5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 6. apríla
2016, č.k. 6C/7/2016-53, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatná m e n í tak, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8000054035, uzatvorená medzi žalobcami
1/ a 2/ a žalovaným dňa 1.3.2007 je neplatná.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov prvoinštančného konania m e n
í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 552,10 eur titulom
trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia do rúk ich advokátky.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny
poplatok p o t v r d z u j e.

IV. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená dňa 1.3.2007 medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. O trovách konania súd rozhodol
tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 404,60 eur na účet

právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne súd napadnutým rozsudkom
žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods.
2 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi
žalobcami a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 1.3.2007.

Z predmetnej zmluvy plnil žalovaný, ktorý poskytol žalobcom úver vo výške 2.324,24 eur, ktorý sa
žalobcovia zaviazali splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 64,56 eur. Súčasťou tejto zmluvy bola aj
dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný má a aj mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy boldodávateľom a zároveň veriteľom, pretože túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalobcovia
v zmluvnom vzťahu vystupovali ako fyzické osoby - občania, teda ide o spotrebiteľov, pretože nekonali
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okolnosť, že by žalobcovia konali

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti z pripojenej zmluvy nevyplýva
a žalovaný takéto postavenie navrhovateľov netvrdil. Vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného
vzťahuzozmluvyjezrejméajspoukazomnaust.§52ods.1/Obč.zák.,žeideovzťahspotrebiteľský,zo
spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o žalovaným vopred pripravené tlačivo zmluvy
a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave

ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani možnosť
zásadným spôsobom meniť jej obsah. Žalovaní tak mali pri uzatváraní zmluvy postavenie slabšej
strany, keďže nemohli ovplyvniť jej obsah, ani obsah samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranným spôsobom bez ohľadu na vôľu žalobcov, ktorí ako
spotrebitelia boli nútení dohodu podpísať. Súčasne žalovaný je oprávnený začať vykonávať zrážky zo
mzdy bez toho, aby nároky žalovaného podliehali súdnej kontrole. Žalovaný si tak mohol uplatňovať

aj nárok, ktorý nie je dôvodný. Obsah dohody umožňuje žalovanému, aby zasahoval do majetkovej
sféry žalobcov svojvoľne a neprimerane, bez akejkoľvek intervencie zo strany orgánu verejnej moci. S
poukazom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a preto určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní
priznal náhradu trov konania v sume 404,60 eur titulom trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to,
že žalobcovia boli v konaní oslobodení od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 32 písm. u)
Zákonaosúdnychpoplatkoch,pretosúduložilpovinnosťžalovanémuzaplatiťsúdnypoplatok spoužitím

ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona a podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadol rozsudok z
dôvodu nejednoznačnosti výroku, kedy súd na jednej strane výrokom určil, že dohoda o zrážkach zo

mzdy medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, avšak neuvádza, medzi ktorými zo žalobcov mala byť
dohoda uzavretá. Napadol tiež rozsudok z dôvodu, že súd svojím postupom a rozhodnutím porušil právo
žalovaného na to, aby sa vyporiadal s jeho vyjadrením minimálne v rozsahu, v akom sa týka dôvodov,
pre ktoré bol rozsudok vydaný. V písomnom vyjadrení výslovne poukázal na skutočnosť, že dohoda
o zrážkach zo mzdy a spôsob výkonu zrážok zo mzdy sú regulované právnou úpravou, že v zmysle

ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS nie je možné dohodu o zrážkach zo mzdy vôbec považovať
za neprijateľnú podmienku, že slovenský zákonodarca opakovane potvrdil tento spôsob zabezpečenia
záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozsudok žalovaný napádal aj preto, že z neho nie je možné
jednoznačne identifikovať závery, podľa ktorých by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť neplatná na
základe skutočnosti, ktorá je v zmysle nejakého zákonného ustanovenia dôvodom tejto neplatnosti.

Namietol aj to, že neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy v konaní nebola vôbec dokázaná. Uviedol,
ževýkonzrážokzomzdynazákladedohodyozrážkachzomzdyupravujeObčianskyzákonníkadohoda
o zrážkach zo mzdy je len predpokladom preto, aby sa dané ustanovenie mohlo uplatniť. Súčasne
žalovaný vyslovil zásadnú pochybnosť nad prijateľnosťou záverov súdu ako takých z dôvodu, že súdom
formulované výhrady a dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie sú ani v súčasnej dobe

v žiadnom zákone určené. Ďalej v súvislosti so záverom súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola predformulovaná a spotrebiteľ nemohol do nej zasiahnuť, že táto skutočnosť nie je protiprávna, či
porušením zákona.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je ho potrebné zmeniť len v

súvislosti s nie celkom správnou formuláciou výroku, ako aj vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 12.4.2016, č.k. 25Co/87/2016.6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 6C/7/2016 je určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy č. 8000054035 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným dňa 1.3.2007.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj v závislom výroku o trovách konania.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Za obchádzanie zákona sa považuje také konanie, resp. použitie takých prostriedkov, ktoré sami
o sebe neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Z obsahu
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola predmetom tohto konania, je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorá

má formulárový charakter, ktorý žalobcovia nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko jej text
bol predtlačený s tým, že zamestnanec žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcoch, ako aj
o úvere. Zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v jeden deň a žalovaný ich
podpisoval ako prvý a následne boli predložené na podpis žalobcom. Ak sa žalovaný bránil tým, že
spotrebitelia, teda žalobcovia, nepreukázali, že by dohodu o zrážkach zo mzdy museli uzavrieť, a teda

ide o individuálne dojednanú dohodu o zrážkach zo mzdy, jeho argumentácia neobstojí. Z ustanovenia §
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že je to práve dodávateľ, ktorý v prípade, ak nepreukáže
opak, potom sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah.

9. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp.zn. 6M Cdo 9/2012,
v ktorom bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia juris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len

výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí,
že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych
predpisov zo strany spotrebiteľa.

10. V danom prípade postavenie žalobcov pri vyslovení (ne)existencie nároku žalovaného na zrážky
zo mzdy sa stane istejšie, lebo žalobcovia nebudú vystavení zo strany žalovaného riziku uplatnenia
si voči nim zrážok zo mzdy. Tento názor má svoje opodstatnenie, lebo v zmysle ust. § 551 ods. 2
Občianskeho zákonníka veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom,

keď sa platiteľovi dohoda o zrážkach zo mzdy predložila. Právne postavenie žalobcu bude v prípade
výslovného rozhodnutia o neexistencii práva žalovaného na zrážky zo mzdy podstatne istejšie, keďže
zamestnávateľ bude mať napevno ustálený rozsah vzťahov medzi žalobcom (žalobcami) a žalovaným
vyplývajúci z dohody o zrážkach zo mzdy.

11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bez súdnej kontroly, na

ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmnthal). Ak by vnútroštátne
právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo
by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru
odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 P.P.-POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Pre záver súdu bolo relevantné, že predmetná dohoda vzhľadom na jej osobitný
význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a
umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

Práve žalobcovia a ich majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých
konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla
byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a preto je
namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si
takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Tento výklad je v súlade s judikatúrou

Európskeho Súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015, sp.zn. 8Cdo 483/2014).

12. Dôvodnou však bola výhrada odvolateľa, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti
špecifikovania dohody o zrážkach zo mzdy je nejednoznačný, a preto odvolací súd aj napriek správnosti
záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel prvoinštančný súd k záveru o neplatnosti

uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, výrok rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil, pričom
uzatvorenú dohodu špecifikoval i jej číslom i uvedením zmluvných strán.

13. Rovnako odvolací súd považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania,
pričom svoje rozhodnutie v tejto časti prvoinštančný súd i riadne odôvodnil, na ktoré odôvodnenie

odvolací súd v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na to, že v konaní vedenom na
súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/481/2015 bolo uznesením č.k. 5C/481/2015-23 zo dňa 21.12.2015
na základe návrhu žalobcov nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať
sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy a súčasne
žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania titulom trov právneho

zastúpenia, pričom uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania bolo uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. 25Co/87/2016-48, zo dňa 12.4.2016 zrušené s tým, že o trovách konania o nariadenie
predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej, teda v predmetnom konaní. S
prihliadnutím na to bolo dôvodné žalobcom okrem už priznanej náhrady trov prvoinštančného konania
priznať i náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vo výške

147,50 eur s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby - návrh na nariadenie predbežného
opatrenia vo výške 64,53 eur a 1 úkon právnej služby - stanovisko k odvolaniu vo výške 66 eur a 1 x
režijný paušál vo výške 8,39 eur a 1 x režijný paušál vo výške 8,58 eur.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania podľa

§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. Za vecne správne považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok, ktoré v zmysle § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia,
odvolací súd rozhodol, že títo majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).