Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220652
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512220652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a

členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Renegade
North LLC, 3411 Silverside Road, Rodney Bldg, Suite 104, Wilmington, Delaware 19810, Spojené štáty
americké, zast.: RASLEGAL, s.r.o.‚ Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: G.
E., U.. XX.XX.XXXX, R. U.. C. Y. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 1.188,04 eur s príslušenstvom a
odmenou 3,96 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1
CbZm/59/2012 - 82 zo dňa 18.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/59/2012 - 82 zo dňa

18.02.2014 m e n í tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm/944/2011 - 7 zo dňa 13.07.2012
ponecháva v platnosti v celom rozsahu, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania na súde prvej inštancie
tak, že žalobca má právo na plnú náhradu trov námietkového konania.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz č.k.
1 Zm/944/2011 - 7 zo dňa 13.07.2012 a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení
rozsudku konajúci súd uviedol, že predmetom konania nie sú nároky veriteľa z úverovej zmluvy, ale

zo zmenky. Poukázal na abstraktný charakter zmenky a nezávislosť od príčinného vzťahu, ktorého
účinky sa indosovaním zmenky ešte viac posilňujú, zmenkový zákon umožňuje dlžníkovi vznášať
námietky, a to ak majiteľ v zmysle čl. I § 17 zák. č. 191/950 Zb. pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Konštatoval, že žalovaná nebola povinná túto skutočnosť namietať, nakoľko táto
skutočnosť predstavuje zákonný predpoklad pre prípustnosť kauzálnych námietok. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že je mu z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
EXPRESS FINANCE s.r.o., Bratislava, zmenkami zabezpečovala svoje pohľadávky z úverových zmlúv,

ktoré ako veriteľka uzatvárala s vystaviteľmi zmeniek ako dlžníkmi. Predmetom činnosti veriteľky bolo
okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom zo zdrojov nepochádzajúcich z vkladov
občanov, a keďže išlo o vopred pripravené typové zmluvy, ktorých obsah (zmluvné podmienky) dlžník
nemohol individuálne ovplyvniť, išlo v prípade, ak bola dlžníkom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
úver na iný účel ako na výkon podnikania, o zmluvy spotrebiteľské a poskytnuté úvery boli úvermi
spotrebiteľskými. Poukázal na to, že zmluvy obsahovali záväzok dlžníka použiť poskytnutý úver výlučne
na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti, ktorú formuláciu veriteľka zjavne použila

účelovo, bez reálneho základu, len s cieľom vyhnúť sa zvýšenej ochrane, ktorú dlžníkom poskytoval
zákon o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že v čase vystavenia zmenky upravoval vzájomné
vzťahy dodávateľa a spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov zákon č. 258/2001 Z. z., podľa
§ 4 ods. 7 tohto zákona bol veriteľ povinný v prípade, ak spotrebiteľ použil na splnenie záväzkov zozmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku, počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa,
ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že indosovaním zmenky
stráca zmenkový dlžník možnosť uplatniť práva, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi,

bez ohľadu na to, že je spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že zmenkový zákon síce nepredpisuje indosatárovi,
aby si skôr, než bude naňho zmenka rubopisom prevedená, overil všetky údaje a okolnosti súvisiace
so zmenkou, je však treba obvykle očakávať, že aspoň zbežne overí, aký mimozmenkový vzťah
zmenka zabezpečuje, aké boli okolnosti vystavenia a vyplnenia zmenky a presvedčí sa, či zabezpečený
dlh stále trvá, pričom takéto úsilie je možné predpokladať najmä v prípade, ak indosant pripojil

doložku,ktorávylučujejehozodpovednosťzazaplateniezmenky.Ďalejsúdprvejinštancievodôvodnení
uviedol, že je mu z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca nadobudol rubopisom veľké množstvo
zmeniek remitenta EXPRESS FINANCE, s.r.o., vo všetkých prípadoch je indosament opatrený doložkou
„bez záväzku“, pričom pri bežnej starostlivosti, ktorú je možné od neho očakávať, musel zistiť, že
zmenka zabezpečovala záväzky spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musel si byť vedomý,
že indosovaním zmenky spotrebiteľ stratí možnosť ochrany svojich práv zo zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, a preto aj keď žalobca indosovaním zmenky nevstúpil do práv a povinností
kauzálneho veriteľa, dospel súd k záveru, že vzhľadom na tieto okolnosti konal pri nadobúdaní zmenky
vedome na škodu dlžníka a kauzálne námietky žalovanej sú prípustné. Za dôvodnú považoval námietku
žalovanej, že svoj záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyrovnala, čo preukázala výpismi z
bankového účtu. Námietku, ktorou žalovaná označila zmenkovú sumu za vymyslenú, súd vyhodnotil

ako dôvodnú aj s prihliadnutím na to, že v úverovej zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera
nákladov a spotrebiteľský úver sa v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 25/2001, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, považuje za bezúročný a bez poplatkov. O náhrade trov rozhodol s poukazom na §
142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ich náhradu nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a zmenkový platobný
rozkaz ponechať v platnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie pripustil v konaní kauzálne námietky
žalovanej vo vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky, nakoľko dospel k záveru, že žalobca vzhľadom
na okolnosti prípadu konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. S poukazom na čl. I §
17 zák. č. 191/1950 Zb. namietal, že námietky žalovanej nebolo možné adresovať voči žalobcovi ako

novému majiteľovi zmenky. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom dospel
súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
z dôvodu ktorého označil rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o riadne splnenie úveru
pôvodnému majiteľovi zmenky, toto tvrdenie nemá žiaden vplyv na povinnosti žalovanej voči žalobcovi
ako novému majiteľovi zmenky.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením§219ods.3CSPoznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislave.Pooboznámení

sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaniu je potrebné vyhovieť.

4. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že okolnosť, že majiteľ zmenky konal pri
nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka, nie je samostatnou námietkou proti zmenkovému platobnému

rozkazu a nemá charakter takej námietky, na ktorú sa vzťahuje koncentračná zásada. Preukázanie
skutočnosti, že nový majiteľ nadobudol vedome zmenku na škodu dlžníka je len podmienkou pre
úspešné uplatnenie kauzálnej námietky. Odvolací súd je však toho názoru, že dôkazné bremeno na
preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje žalovanú. V prejednávanej právnej veci žalovaná skutočnosti
týkajúce sa vedomého nadobudnutia zmenky žalobcom na škodu žalovanej nielenže nepreukázala, ale

také skutočnosti v námietkach ani na pojednávaní vôbec netvrdila.

5. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75
Zmenkového zákona žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal
zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný

rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana žalovaného, vyjadrená v
námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik
povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťažíuž len žalovaného a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný
rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

6. Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier, ktorým
za predpokladu splnenia prísne formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a
abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú
sumu. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický
právnyvzťah,ktoréhoabstraktnýcharaktertkvievtom,žeprávnydôvod(kauza)niejeprejehoexistenciu

významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku.

7.Zmenkovýzákonumožňujedlžníkovivznášaťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
k predchádzajúcim majiteľom zmenky, len výnimočne. Jednak v prípade indosácie zmenky po splatnosti,
kedy má indosament len účinky obyčajného postupu, t.j. nový majiteľ nenadobudol originálne nové

práva, ale vstúpil do práv svojho predchodcu, čím dlžníkovi ostali zachované všetky námietky, ktoré
mohol uplatniť proti pôvodnému majiteľovi zmenky. Pri nedatovanom indosamente sa predpokladá, že
bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest, pokiaľ nie je preukázaný opak (čl. I. § 20
Zmenkového zákona) a v konaní opak preukázaný nebol. Žalobca nebol účastníkom zmluvného vzťahu
medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, takže v zmysle čl. I. § 17 Zmenkového zákona by

mu žalovaná mohla robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k prvému majiteľovi
zmenkylenvtedy,akbyžalobcaprinadobúdanízmenkykonalvedomenajehoškodu.Takútoskutočnosť
však žalovaná nepreukázala, preto podľa názoru súdu táto námietka vo vzťahu k žalobcovi nie je
prípustná.

8. Z údajov uvedených na prvopise zmenky má odvolací súd za to, že žalovaná zmenka po
formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju
platnosť obsahovať. Túto skutočnosť žalovaná nenamietla, rovnako nespochybnila pravosť žalovanej
zmenky.

9. Okresný súd pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky žalobcom bol oprávnený posudzovať len to,
či zmenka obsahuje všetky zákonom č. 191/1950 Zb. vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť povinne do nej uviesť. Zákaz zneužitia práva je síce jedným zo základných princípov fungovania
právneho štátu, napriek tomu právna úprava zákona č. 191/1950 Zb. je prísne formálna a neumožňuje
súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter vzťahu
spotrebiteľského. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť,
že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka. Žalovaná však
takéto skutočnosti nepreukázala. Z ust. § 17 zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva
prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, čo je práve dôsledkom

abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
akdlžníkzozmenkypreukáže,ženovýmajiteľnadobudolzmenkunepoctivo.Podľazákonazmenkového
a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre
jej splatnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej prípustnosť.

10. Krajský súd je toho názoru, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti
ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., pri zhodnotení, či takíto dlžníci relevantné námietky týmto ustanovením
predpokladané v konaní voči indosatárovi zmenky uplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď
je tento spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 zákona č.
191/1950 Zb., v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil výrok o trovách konania na
súde prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu, keďže žalobca mal v konaní plný úspech.13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).