Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 24, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112202986
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112202986.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Vladimír Maršo ELMONTA, Š. Furdeka 471/9, 010 01 Žilina, IČO: 10 953 698, zastúpený:
JUDr. Eduard Šoška, advokát, Daniela Dlabača 21, 010 01 Žilina, proti odporcovi: SOLOBION, s.r.o.,
Jura Hronca 3408/5, 010 15 Žilina, IČO: 36 427 314, zastúpený: JUDr. Michaela Macaláková, advokátka,
J. Milca 11, 010 01 Žilina, o zaplatenie 4.950,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.950,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 790,01 Eur od 01.08.2010 do 15.05.2011, zo sumy 190,01 Eur od 16.05.2011
do zaplatenia, zo sumy 2.370,05 Eur od 01.11.2010 do zaplatenia a zo sumy 2.389,97 Eur od 01.02.2011

do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 297,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 30.01.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 4.950,03
Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.04.2010 uzatvoril s odporcom Nájomnú zmluvu,

na základe ktorej prenechal odporcovi do užívania nebytové priestory o výmere XX m2 podlahovej
plochy. Nájomná zmluva bola uzatvorenú na dobu neurčitú od 01.08.2010. Výška nájomného bola
určená vo výške 7.966,54 Eur ročne a odporca sa ju zaviazal zaplatiť štvrťročne vopred, vždy do
posledného dňa predchádzajúceho mesiaca vo výške 1.991,64 Eur bez DPH na základe faktúr
navrhovateľa. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 201032 vo výške 790,02 Eur s DPH, čo podľa
zmluvy predstavovalo zabezpečovací prostriedok v prípade, ak odporca neuhradí nájomné v dohodnutej
výške. Túto faktúru odporca dňa 06.10.2010 zaplatil. Za obdobie mesiacov august, september a október

2010 vystavil navrhovateľ faktúru vo výške 2.370,05 Eur s DPH. Túto faktúru odporca čiastočne uhradil
dňa 27.07.2010 vo výške 790,02 Eur a dňa 16.05.2011 uhradil sumu 600,- Eur. Keďže odporca neuhradil
faktúru včas, uplatnil si navrhovateľ zabezpečovacie právo z prostriedkov vložených do depozitu vo
výške 790,02 Eur. Z faktúry tak zostala neuhradená časť vo výške 190,01 Eur. Ďalšou faktúrou
uplatnil navrhovateľ sumu za prenájom priestorov za mesiace november, december a január 2011
vo výške 2.370,05 Eur s DPH. Ďalšou faktúrou vyúčtoval navrhovateľ nájomné za mesiace február,
marec a apríl 2011 vo výške 2.389,97 Eur. Tieto faktúry odporcom neboli zaplatené. Keďže odporca

prestal plniť povinnosti zo zmluvy, navrhovateľ dňa 26.01.2011 zaslal odporcovi výpoveď z nájomnej
zmluvy. Táto bola odporcovi zasielaná doporučene na adresu uvedenú v nájomnej zmluve. Odporca
zásielku v odbernej lehote neprevzal a dňa 16.02.2011 bola vrátená navrhovateľovi. Odporcovi tak dňa
01.03.2011 začala plynúť výpovedná lehota a zmluva zanikla dňa 31.08.2011. Napriek výzve odporcasvojzáväzokvyplývajúciznájomnejzmluvyneuhradil.Keďžesaodporcadostaldoomeškaniasplnením
nájomného podľa vystavených faktúr, uplatňuje navrhovateľ tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania.
Keďže záväzok zo zmluvy nebol uhradený, navrhovateľ oznámil odporcovi v zmysle §-u 151 ods.

4 Občianskeho zákonníka, že mu zadržiava veci nachádzajúce sa v polyfunkčnom dome z dôvodu
zabezpečenia nájomného. Na návrh navrhovateľa Okresný súd Žilina uznesením poveril súdneho
exekútora vykonaním súpisu zadržaných hnuteľných vecí. Tento súpis bol vykonaný dňa 01.12.2011.
Navrhovateľ tak žiada zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 4.950,03 Eur spolu s úrokom z omeškania
a náhradou trov konania.

Proti vydanému platobnému rozkazu odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že údaje v platobnom
rozkaze nie sú pravdivé. Faktúra č. 201032 nebola nikdy uhradená. Príjmový a výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 06.10.2010 bol zámerne opravený, o čom je dôkaz priamo na týchto dokladoch. Vyčíslená
finančná čiastka bola úhradou na faktúru č. 201033 za prenájom priestorov za mesiac september 2010.
V dokladoch o zaplatení nie je zahrnutá čiastka 300,- Eur v mesiaci jún 2011. Odporca žiadal od

navrhovateľa vystavenie predmetného dokladu listom zo dňa 02.04.2012. Listom zo dňa 15.04.2011
žiadal odporca zníženie mesačnej finančnej splátky nájmu z dôvodov nedodržiavania dodávky tepla v
prevádzke. Dodávka a spotreba tepla za rok 2010/2011 nie sú vyčíslené a nebolo vypracované konečné
vyúčtovanie. Nájomná zmluva nebola zo strany prenajímateľa dodržaná a požadovaná finančná čiastka
nie je správna. V návrhu na súpis hnuteľných vecí navrhovateľ zavádzal, nakoľko si uplatňoval zádržné

právo z dôvodu neplatenia nájomného od septembra 2010 do júla 2011, čo nie je pravdou. Výpoveď zo
dňa 26.01.2011 je neplatná, keďže na predmetnom liste je dátum 13.04.2011. Navrhovateľom vyčíslená
dlžná suma 6.340,05 Eur je nepravdivá a je v rozpore aj s platobným príkazom.

Podaním zo dňa 28.01.2013 označeným ako Protinávrh uplatnil odporca voči nároku navrhovateľa

kompenzačnú námietku z titulu nároku odporcu na náhradu škody, a to do výšky navrhovateľom
uplatnenej pohľadávky a následne navrhol žalobu zamietnuť. V protinávrhu uviedol, že účelom nájmu
bolo využívanie priestorov v zmysle živnostenského oprávnenia odporcu. Nájomnú zmluvu odporca
nerozporuje. Navrhovateľ svoje povinnosti prenajímateľa podľa zmluvy neplnil, na čo ho odporca
upozorňoval. Odporca vyzýval na odstránenie nedostatkov, ktoré bránili riadnemu užívaniu prenajatých

priestorov. Podľa §-u 5 ods. 4 Z. č. 116/1990 Zb. je daná povinnosť nájomcu oznámiť nevyhnutnosť
opráv. Zákon však nestanovuje, akým spôsobom má byť toto oznámenie vykonané. Keďže spôsob
oznamovania opráv nebol účastníkmi osobitne dojednaný, postačuje aj ústne oznámenie. Do prevádzky
sa ťažko otvárali dvere, resp. sa nedali otvárať vôbec. V prevádzke bolo vadné, nedostatočné
osvetlenie. Navrhovateľ si bol vedomý účelu využitia nebytových priestorov, a teda si musel byť vedomý

aj skutočnosti, že obchodná prevádzka musí ako marketingový nástroj predaja využívať výkladové
priestory. Do týchto priestorov však bolo znemožnené nazeranie v dôsledku neustáleho parkovania
vozidiel na ulici. Počas zimných mesiacov navrhovateľ tiež vypínal kúrenie a dokonca uzavrel WC,
čo bránilo základnému fungovaniu prevádzky. Na preukázanie týchto skutočností žiada navrhovateľ
vypočuť svedkyňu E. Q.. Popísané vady závažným spôsobom sťažovali odporcove obchodné pôsobenie

a oslabovali jeho predajaschopnosť, čím vznikali materiálne a finančné škody. Tržby odporcu od vstupu
do prenajatých priestorov oproti predchádzajúcemu obdobiu výrazne klesli, čo odporca dáva do súvisu s
nekonaním navrhovateľa. V roku 2009 sa tržby pohybovali mesačne na úrovni 6.000,- Eur. V roku 2010
sa do augusta 2010 pohybovali na rovnakej úrovni. Od nasťahovania sa do priestorov navrhovateľa
v auguste 2010 začali tržby klesať. V auguste, septembri a októbri boli na úrovni okolo 2.000,- Eur.

Následneneplnenímpovinnostiprenajímateľaajehoúmyselnýmznemožňovanímobchodnejčinnostisa
od novembra 2010 pohybovali na mesačnej úrovni okolo 600,- Eur. Navrhovateľovo úmyselné konanie
spôsobilo nemožnosť užívať predmet nájmu a sťažilo tiež výkon podnikateľskej činnosti odporcu, čím
vznikla odporcovi škoda v podobe straty na tržbách v sume 27.000,- Eur, čo predstavuje ušlý zisk
cca 11.000,- Eur. V tomto prípade je potrebné ako lex generalis použiť ustanovenia §-u 673 a 674

Občianskeho zákonníka. Podľa týchto odporca nebol povinný platiť nájomné až do času odstránenia
vád,resp.vykonanianevyhnutnýchopráv.Konanímnavrhovateľaodporcovivzniklaujma,kuktorejdošlo
úmyselným porušovaním zmluvných, resp. zákonných povinností prenajímateľa. Odporca nerozumie
počínaniu navrhovateľa, ktorý tzv. výpoveď zo dňa 26.01.2011 síce považoval za platnú a účinnú, ale
znovu ju opätovne posielal 26.04.2011. Sporná je aj otázka doručenia výpovede nájomnej zmluvy.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil zádržné právo tým, že podal návrh na súpis hnuteľných vecí na
Okresný súd Žilina. Navrhovateľ bol povinný nielen výkon zádržného práva odporcovi oznámiť, ale tiež
uskutočniť oznámenie tak, aby garantoval právnu možnosť aj po zadržaní vykonať potrebné kroky na
zabezpečenie svojich práv, prípadne na zaplatenie pohľadávky, čo sa však nestalo a odporca nemoholplniť povinnosti voči tretím osobám. Súdny exekútor bol poverený súpisom výlučne vecí patriacich
odporcovi, teda len na hnuteľný majetok právnickej osoby. Napriek tomu bol vykonaný súpis v rozsahu,
ktorý je v rozpore so zákonom. Do súpisu boli zaradené predmety, ktoré boli odporcovi zapožičané

súkromnými osobami a tiež osobné veci zamestnancov a iných osôb. Mnohé zo spísaných predmetov
neslúžia obchodnému účelu, alebo podnikaniu odporcu, a teda súpis bol vykonaný v rozpore so
zákonom. Odporcovi podľa súpisu patria len veci, ktoré možno definovať ako obchodný tovar, predajom
ktorého sa odporca zaoberal. Jedná sa o hnojivá, substráty, chemické prípravy, technické náradie, osivá,
fólie, črepníky v približnej hodnote X.XXX,- Eur bez DPH a tiež hnuteľný majetok v hodnote cca X.XXX,-

Eur. Do súpisu však boli zaradené veci v hodnote až XX.XXX,- Eur. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Tz/28/2004 mala byť zachovaná ekvivalencia medzi hodnotou peňažnej pohľadávky a
hodnotou zadržanej veci. V opačnom prípade, ak hodnota vecí prevyšuje hodnotu pohľadávky, možno
argumentovať absolútnou neplatnosťou tohto úkonu. Súpisom hnuteľných vecí nad stanovenú hodnotu
pohľadávky tak došlo k rozporu vo veci prípustnosti a správnosti vykonaného súpisu. Zo súpisu je
potrebné vylúčiť tiež veci, ktoré sa netýkajú obchodnej povahy, a nie sú určené na podnikanie odporcu

a zároveň sú vlastníctvom iných osôb. Zádržným právom bola ohrozená podnikateľská činnosť odporcu
nad nevyhnutnú mieru, keďže na zabezpečenie pohľadávky postačovalo spísanie hnuteľného majetku
patriace výlučne odporcovi. Navrhovateľ tak bol a je povinný vydať všetky veci nepatriace odporcovi
tomu, kto sa ich oprávnene domáha. Napriek výzve sú tieto veci navrhovateľom ďalej neoprávnene
zadržiavané.Nazabezpečeniepohľadávkynavrhovateľapostačovalhnuteľnýmajetokvhodnote7.205,-

Eur. Zadržaním tovaru v hodnote 7.600,- Eur tak vznikla navrhovateľovi ďalšia škoda v podobe ušlého
zisku,ktorúodporcapripriemernomrabate75%vyčíslilnasumu5.320,-Eur.Celkovúškodutakodporca
vyčíslil na sumu 16.320,- Eur. Táto škoda predstavuje súčet straty na tržbách vo výške 11.000,- Eur a
stratynatržbáchzanepredanýzadržanýtovarvovýške5.320,-Eur.Navrhovateľokremtohonezapočítal
na úhradu nájomného položku 300,- Eur, ktorú odporca zaplatil za prítomnosti svedka E. Q.. Odporca

tiež namieta, že doklady na úhradu nájomného boli navrhovateľom vystavované bez DPH.

Podľa §-u 41 ods. 2 OSP - každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa §-u 98 OSP - vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorý proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Odporca svoje podanie zo dňa 28.01.2013 označil ako Protinávrh napriek tomu, že na poslednej strane

tohto podania uvádza, že sa jedná o kompenzačnú námietku, na základe ktorej žiada započítať svoju
pohľadávku s uplatnenou pohľadávkou navrhovateľa a následne návrh zamietnuť. Keďže odporca
nepožaduje, aby mu bolo prisúdené viac, ako to, čo požaduje navrhovateľ, posúdil súd toto podanie
odporcu podľa jeho obsahu len ako uplatnenie kompenzačnej námietky. Napriek označeniu tohto
podania sa tak nejedná o vzájomný návrh (protinávrh).

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych
zástupcov, vypočutím svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy, faktúr, výpovede,
korešpondencie účastníkov, písomných vyjadrení účastníkov, dokladov o súpise hnuteľných vecí,
odporcom predložených dokladov z jeho účtovníctva a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril s odporcom ako nájomcom dňa 27.04.2010 Nájomnú zmluvu
č. XXXX/XX. Predmetom nájmu sú nebytové priestory nachádzajúce sa v polyfunkčnom dome H. U.
Č.. XXX/XX, o celkovej výmere XX m2, na prvom nadzemnom podlaží, ktoré pozostávajú z predajne,
vrátane 2 x WC a umyvárne. Predmet nájmu bude nájomca využívať výlučne pre vlastnú potrebu.

Účelom nájmu je použitie prenajatých priestorov podľa výpisu zo živnostenského registra. Zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01.08.2010. Výška nájomného za celý priestor bola dohodnutá
sumou 7.966,54 Eur ročne, ktorú sa nájomca zaväzuje splácať štvrťročne vopred vždy do posledného
dňa predchádzajúceho mesiaca vo výške 1.991,64 Eur bez DPH, pričom nájom sa bude fakturovať
v súlade so Zákonom o DPH. Po vzájomnej dohode nájomca uhradí za nájom do depozitu sumu

663,88 Eur ako zábezpeku v prípade neuhradenia faktúr za nájom. Spotreba plynu pri kúrení mimo
vykurovacieho obdobia, teda od 15.04. do 15.10., sa bude fakturovať samostatne podľa skutočne
spotrebovaného plynu. Nájomca sa zaväzuje vykonávať drobnú údržbu ním užívaných priestorov.
Nájom zaniká výpoveďou zo strany prenajímateľa pre nedodržanie ustanovení zmluvy nájomcom avýpoveďou zo strany prenajímateľa nezaplatením nájomného v lehote 30 dní po uplynutí splatnosti.
Výpovednú lehotu strany dohodou stanovili na 6 mesiacov. Výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom
nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede druhej strane.

Podľa zápisov o prevzatí priestorov a kľúčov od predajne, pri preberaní prenajatých priestorov boli
zistené závady - poškodenie ochrannej fólie na hornej stene na šírku 20 cm, poškodené stropné kazety
10 ks, priestory sú prebraté bez závad a čisté.

Faktúrou č. 201032 splatnou dňa 31.07.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi podľa zmluvy do depozitu

sumu 663,88 Eur, teda 790,02 Eur vrátane DPH.

Podľa príjmového pokladničného dokladu uhradil odporca navrhovateľovi dňa 06.10.2010 sumu 790,02
Eur. Na príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade z tohto dňa je uvedené, že sa jedná o čiastočnú
úhradu faktúry č. 201032, pričom na obidvoch dokladoch bolo pôvodne uvedené číslo 201033, v ktorom
bola posledná číslica prečiarknutá a nahradená číslicou 3.

Faktúrou č. 201033 splatnou dňa 31.07.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi prenájom nebytových
priestorov za mesiace august, september a október 2010 sumou 2.370,05 Eur vrátane DPH.

Podľa príjmového a výdavkového pokladničného dokladu uhradil odporca dňa 27.07.2010

navrhovateľovi sumu 790,02 Eur ako čiastočnú úhradu faktúry č. 201033.

Podľa príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.05.2011 zaplatil odporca
navrhovateľovi v tento deň sumu 600,- Eur ako čiastočnú úhradu faktúry č. 201033.

Faktúrou č. 201041 splatnou dňa 31.10.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi prenájom za mesiace
november a december 2010 a za mesiac január 2011 sumou 2.370,05 Eur vrátane DPH.

Faktúrou č. 201105 splatnou dňa 31.01.2011 fakturoval navrhovateľ odporcovi prenájom za mesiace
február, marec a apríl 2011 sumou 2.389,97 Eur vrátane DPH.

Listom zo dňa 26.01.2011 označeným ako Výpoveď nájomnej zmluvy navrhovateľ vypovedal uzatvorenú
nájomnú zmluvu z dôvodu, že odporca napriek výzve neuhradil vystavené faktúry. Podľa pripojenej
doručenky bola výpoveď odporcovi zasielaná s tým, že zásielka bola na pošte uložená dňa 28.01.2011
a následne bola navrhovateľovi vrátená dňa 15.02.2011.

Listom zo dňa 26.01.2011 označeným ako Odstúpenie od zmluvy navrhovateľ z dôvodu neuhradenia
nájomného po dobu dlhšiu ako 30 dní, odstúpil od zmluvy ku dňu 31.04.2011.

Listom zo dňa 13.04.2011 vyzýval navrhovateľ odporcu na úhradu faktúr v celkovej výške 6.340,05 Eur.

Listom zo dňa 15.04.2011 označeným ako Odstránenie nedostatkov žiadal odporca o odstránenie
nedostatkov, na ktoré navrhovateľa viackrát upozorňoval. Týka sa to dverí do prevádzky, ktoré sa nedajú
takmer vôbec otvoriť, čím vzniká finančná strana na predaji tovaru. Na prevádzke je nevyhovujúce
osvetlenie, nakoľko je nedostačujúce z dôvodu opotrebenia žiariviek a sčasti ich nefunkčnosti. Pred

výkladmi prevádzky neustále parkujú osobné a nákladné autá, ktoré zabraňujú výhľadu do predajne
pre zákazníkov a zakrývajú vystavovaný tovar. Na všetky tieto skutočnosti navrhovateľa osobne
upozorňoval. Zároveň žiadal zníženie ceny nájomného za mesiac apríl 2011, kedy boli osobným
pričinením navrhovateľa vypnuté radiátory na vykurovanie prevádzky, čo je v rozpore so zmluvou.
Odporca zároveň požiadal o okamžité odstránenie menovaných nedostatkov.

Listom zo dňa 19.04.2011 odporca oznamoval navrhovateľovi, že vzniknutý finančný nedoplatok za
prenájom obchodných priestorov, ktorý bol zapríčinený okrem iného zlou finančnou situáciou obyvateľov
v dôsledku hospodárskej krízy, uhradí v čo najkratšom čase podľa finančnej situácie obchodnej
prevádzky.

Listom zo dňa 18.07.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi zadržanie vecí nachádzajúcich sa v
prenajatých priestoroch.Dňa 19.07.2011 navrhovateľ doručil Okresnému súdu Žilina návrh na súpis hnuteľných vecí. Tento
odôvodnil tým, že dňa 18.07.2011 uplatnil zádržné právo na hnuteľné veci nachádzajúce sa v
polyfunkčnom dome H. U. Č.. XXX/XX, ktoré patria nájomcovi SOLOBION, s.r.o. Zádržné právo uplatnil

z dôvodu neplatenia nájomného od septembra 2010 do júla 2011.

Okresný súd Žilina následne uznesením zo dňa 12.09.2008 poveril súdneho exekútora Y.. F. R.
vykonaním súpisu zadržaných hnuteľných vecí.

Podľa prezenčnej listiny zo súpisu hnuteľných vecí zo dňa 01.12.2011 bol pri súpise okrem súdneho
exekútora prítomný tiež zástupca navrhovateľa a zástupca odporcu. Každá strana súpisu je okrem
podpisu súdneho exekútora podpísaná tiež podpisom identickým s podpisom zástupcu odporcu na
prezenčnej listine. Na súpise nie sú uvedené ceny spísaných hnuteľných vecí.

Listom zo dňa 12.07.2011 zaslal odporca navrhovateľovi výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu

nedodržania základných potrieb pre chod obchodnej prevádzky.

Listom zo dňa 20.07.2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že z dôvodu uzavretia obchodnej prevádzky
navrhovateľom dňa 19.07.2011 bude v tejto súvislosti uplatňovať voči navrhovateľovi všetky škody, ktoré
budú spôsobené.

Listom zo dňa 02.12.2011 žiadal odporca súdneho exekútora Y.. F. R. o navrátenie hnuteľných vecí.
Jedná sa o veci, ktoré boli spísané v rámci súpisu hnuteľných vecí, a ktoré nie sú vo vlastníctve
odporcu. Ohľadom týchto vecí predložil tiež doklady, a to zmluvy o zapožičaní, nájomné zmluvy a zmluvu
o prenájme. Odporca predložil tiež súpis hnuteľných vecí s dopísanou cenou jednotlivých spísaných

hnuteľných vecí.

Listom zo dňa 02.04.2012 žiadal odporca navrhovateľa o zaslanie v liste uvedených účtovných dokladov,
resp. ich kópií. Zároveň žiadal o informácie, kde sa nachádza zadržaný obchodný majetok a majetok
súkromných osôb zapožičaný odporcovi.

DosúdnehospisubolpredloženýDodatokč.1knájomnejzmluve.Dodatokjepodpísanýnavrhovateľom,
odporca dodatok nepodpísal.

Dobropisom č. 1/2011 dobropisoval navrhovateľ odporcovi nájomné za mesiace máj, jún a júl 2011 vo

výške 2.389,97 Eur.

Odporca do súdneho spisu predložil doklady ohľadom výšky svojich tržieb v období od januára 2010 do
júna 2011. Odporca ďalej predložil súvahu a výkaz ziskov a strát ku dňu 31.12.2010 a ku dňu 31.12.2011
a daňové priznanie za obdobie roku 2011.

Podľa odporcom predloženého dokladu označeného ako Rozdiel tržieb, celkový rozdiel na tržbách
predstavuje 26.914,- Eur. K tomuto dokladu zároveň pripojil prehľad mesačných tržieb za obdobie rokov
2009, 2010 a 2011.

Podľa uznesenia OR PZ Ž. konateľ odporcu pri výsluchu ohľadom trestného oznámenia navrhovateľa
okrem iného uviedol, že platby nájomného za mesiace október, november a december 2010 neuhradil
z dôvodu tržieb v predajni. Rovnako z dôvodu tržieb neuhradil nájomné za mesiac január 2011. Keďže
tržby sa začali zvyšovať v mesiaci apríl uhradil zálohovo sumu 300,- Eur. Navrhovateľovi nechcel
spôsobiť žiadne problémy tým, že by mu nechcel hradiť nájomné, avšak toto nebol schopný hradiť z

dôvodu nízkych príjmov.

X. Y. v čestnom prehlásení predloženého odporcom uviedol, že mal problémy s dodávaním tovaru
do prevádzky na ul. H. U. z dôvodu, že pred prevádzkou sa pravidelne nedalo zaparkovať z dôvodu
parkovania iných áut. Do prevádzky sa od začiatku jej otvorenia vôbec nedalo vstupovať dverami,

nakoľko tieto išli veľmi ťažko otvárať. Už pri sťahovaní prevádzky mali problémy pri otváraní dverí, na
čo upozorňoval konateľa odporcu.Podľa predžalobnej výzvy zo dňa 13.09.2010 advokátka JUDr. Mária Miháliková vyzývala odporcu na
úhradu sumy nezaplateného nájomného vo výške 7.643,98 Eur v mene svojich klientov Ľ. a R. S..
Dohoda o skončení nájmu bola uzatvorená ku dňu 31.07.2010 a nájomné v uvedenej výške nebolo

uhradené.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Čo sa týka odporcom spochybňovanej
úhrady faktúry č. 201033, túto skutočnosť navrhovateľ nepopiera a vyplýva aj z podaného návrhu.
Táto faktúra bola čiastočne uhradená v sume 790,02 Eur a v sume 600,- Eur, čo korešponduje s

vyjadrením odporcu. Odporca namieta, že medzi úhradami nie je zahrnutá čiastka 300,- Eur, ktorá mala
byť zaplatená v júni 2011. K tejto úhrade odporca žiadne doklady nepredložil a túto úhradu navrhovateľ
popiera. Odporca namieta tiež to, že listom z 15.04.2011 žiadal o zníženie splátky nájmu z dôvodu
nedodržiavaniadodávkytepla.Predmetomkonaniajepritomzaplatenienájmuvmesiacochaugust2010
až apríl 2011. 13.04.2011 zasielal navrhovateľ odporcovi výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a reakciou
odporcu bol list zo dňa 15.04.2011, kde namietal nedodávanie tepla. Čo sa týka námietok ohľadom

výpovede, vo výpovedi došlo k chybe v písaní, keď vo výpovedi datovanej dňa 26.01.2011 je uvedený
aj dátum listu zo dňa 13.04.2011. Súvisí to s tým, že výpoveď bola odporcovi zasielaná 2-krát. Prvýkrát
26.01.2011, ktorá sa vrátila späť neprevzatá, a následne bola zasielaná výzva na zaplatenie zo dňa
13.04.2011 a opätovne bola zasielaná výpoveď dňa 26.04.2011. V tejto výpovedi je uvádzaná aj výzva
z 13.04.2011 a nesprávne je na nej uvedený dátum 26.01., pričom správne má byť 26.04.2011. Tieto

výpovede však na spor nemajú žiaden vplyv, nakoľko žiadny z účastníkov nepopiera, že v čase, za ktorý
sa požaduje nájom, zmluva medzi účastníkmi bola ešte platná a účinná. Čo sa týka spotreby plynu,
podľa zmluvy je stanovené, že spotreba plynu mimo obdobia od 15.04. do 15.10., bude fakturovaná
samostatne, preto ani nie je súčasťou vystavených faktúr. Dodatok č. 1, ktorý nie je podpísaný druhou
zmluvnou stranou je v konaní irelevantný. Rovnako nie je podstatná výpoveď zo zmluvy daná odporcom

v mesiaci júl 2011, keďže toto obdobie nie je predmetom konania. Odporca predmet nájmu užíval do
júla 2011. Odporca nepredložil žiaden doklad o tom, že by mal predmet nájmu vady, a že by tieto vady
voči navrhovateľovi vytýkal. Námietku uplatnil účelovo až v mesiaci apríl 2011, kedy navrhovateľ už
vymáhal zaplatenie dlžnej čiastky. Okrem toho podľa podpísaného záznamu bola prevádzka odporcom
prevzatá v stave spôsobilom na užívanie. Čo sa týka škody, ktorú odporca namieta v súvislosti so

zádržným právom, toto právo bolo realizované povereným exekútorom v súlade so zákonom. Preto
navrhovateľ popiera akúkoľvek škodu, ktorá by výkonom tohto práva mala byť odporcovi spôsobená.
Podľa zápisnice a prezenčnej listiny zo súpisu hnuteľných vecí bol na súpise prítomný aj konateľ
odporcu, ktorý podpísal každú stranu súpisu. Na súpise nie sú uvedené ceny spisovaných vecí tak,
ako ich odporca dodatočne do súpisu dopísal. Pri súpise nebola vznesená žiadna námietka, že by

sa mali spisovať veci patriace osobám odlišným od odporcu. Tak isto nebolo zistené, že by konateľ
odporcu, ktorý tam mal mať nejaké veci, podal vylučovaciu žalobu. Nie je zrejmé, ako mohla spísaním
veci patriacich tretím osobám vzniknúť škoda odporcovi. Ak by tretím osobám nejaká škoda vznikla, tak
môžu sami uplatňovať nárok na jej náhradu. Tvrdené vady predmetu nájmu navrhovateľ popiera. Podľa
vyjadrenia odporcu mali byť vytýkané len ústne. Vada bola prvýkrát písomne vytknutá 15.04.2011. Podľa

listu odporcu zo dňa 19.04.2011 odporca nedoplatok odôvodňoval zlou finančnou situáciou v dôsledku
hospodárskej krízy. V tomto liste nespochybňuje danú prevádzku a nenamieta jej nedostatky. Aj z
uznesenia ohľadom trestného stíhania vyplýva, že konateľ odporcu neplatenie nájomného odôvodňoval
nízkymi tržbami prevádzky. Opätovne neuvádzal žiadne vady, ktoré by mali byť dôvodom pre neplatenie.
Čo sa týka parkovania, priestory pred prevádzkou navrhovateľovi nepatria. Podľa vyjadrenia odporcu

už pred podpisom zmluvy odporca mal vedomosť o tom, že tam vozidlá parkujú. Ak mu to vadilo, nemal
zmluvu vôbec podpísať. Odporca nezaplatil za nájom ani predchádzajúcemu prenajímateľovi, o čom
svedčí predložený doklad. Navrhovateľ spochybňuje hodnovernosť vypočutých svedkov. Svedkyňa Q. je
spoločníčkou odporcu a má aj osobný záujem na výsledku sporu, teda na tom, aby návrh bol zamietnutý.
Pán Y. podľa vlastného vyjadrenia je k odporcovi v priateľskom vzťahu. Žiadne z vytýkaných vád neboli

napredmetenájmuvčasejehopreberaniaaanineskôr,anatietovadynavrhovateľnebolupozorňovaný.
Prvá námietka ohľadom vád bola doručená až po výzve na zaplatenie neuhradených faktúr. V rámci
záverečného prednesu uviedol, že odporca neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy a
dostal sa do omeškania s plnením nájomného. Preto navrhovateľ požaduje zaplatenie nájomného spolu
s úrokom z omeškania. Čo sa týka kompenzačnej námietky odporcu, v konaní nebolo preukázané, že by

táto námietka bola dôvodná, a že by odporcovi konaním navrhovateľa vznikla škoda vo výške 16.320,-
Eur. Nebolo preukázané, že by odporca nemohol vec užívať dohodnutým spôsobom. Navrhovateľ
umožnil užívanie veci riadne a v súlade so zmluvou. Námietka odporcu je účelovou obranou, ktorou sa
odporca snaží zbaviť povinnosti zaplatiť nájomné.Navrhovateľnapojednávaníuviedol,ževcenenájmubolazahrnutáspotrebaplynuzaobdobieod16.10.
do 15.04. Preto bolo nájomné účtované samostatne a spotrebovaný plyn účtovaný nebol. Spotreba

plynu za obdobie od 15.04. do 15.10. nie je v cene nájmu, a preto dňa 15.04.2011 došlo z jeho strany
k odstaveniu dodávky plynu, keďže za túto dodávku odporca nezaplatil. Zo strany odporcu sa pošta
vracala späť neprevzatá. Akceptoval skutočnosť, že konateľ odporcu bol chorý, a preto čakal s platením
nájmu. Keď to už trvalo dlhú dobu, tak svoje právo musel uplatniť. Nič z jeho výhrad nie je pravdou.
Nič voči nemu neuplatnil. Jedenkrát alebo dvakrát riešili otázku, že sa tam nesvietilo, čo však opravil.

Čo sa týka dverí, ktoré sa nemali otvárať, jedenkrát tieto dvere opravoval a neboli s nimi žiadne ďalšie
problémy. Nie je pravdou ani to, že by sa nekúrilo. Okrem listu zo dňa 15.04.2011 mu nebolo predložené
žiadne oznámenie zo strany odporcu a odporca to nenamietal ani iným spôsobom. O tom, že by mal
zabezpečiť nejaké neparkovanie pred prevádzkou sa s odporcom vôbec nebavil. Čo sa týka parkovania,
jedná sa o skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť. Pred prevádzkou nie je chodník a je tam len štátna
cesta, ktorá navrhovateľovi nepatrí. Nemá žiadnu možnosť zabezpečiť, aby sa tam neparkovalo. Podľa

zmluvy ani nemal povinnosť zabezpečiť, aby bol do prevádzky výhľad, resp. aby sa pred prevádzkou
neparkovalo. Ohľadom pani Q. uviedol, že čestne prehlasuje, že žiadna pani Q. pri podpise zmluvy, ani
pri rokovaniach, ktoré podpisu predchádzali, nebola prítomná. Čo sa týka vád, ktoré boli spomínané v
svedeckých výpovediach, o týchto nevie a nikto mu to nevytýkal.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že podanie zo dňa 28.01.2013 je uplatnením
kompenzačnej námietky. Čo sa týka vád priestorov, už v zápise o ich prevzatí sú konštatované závady
napr. poškodené stropné kazety, a teda nezodpovedá skutočnosti, že by priestory boli preberané
bez závad. Po vstupe do nájmu sa objavili ďalšie závady, ktoré znemožňovali užívanie priestorov
dohodnutým spôsobom. Čo sa týka súpisu vecí, ceny do súpisu boli dopísané konateľom odporcu

dodatočne. Jedná sa o ceny podľa faktúr a účtovníctva odporcu. Konateľ odporcu ako laik žiadal o
vylúčenie vecí priamo u súdneho exekútora, nakoľko nemal vedomosť, že je potrebné podať vylučovaciu
žalobu. Odporca v konaní uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla na tržbách v príčinnej súvislosti
s porušovaním povinnosti navrhovateľa, ktorý znemožnil riadne užívanie priestorov. Vady boli počas
celej doby nájmu vytýkané ústne. Konateľ odporcu nemal vedomosť o tom, že je potrebné vytýkať

ich písomne a z dôvodu dobrých vzťahov to písomne ani nechcel riešiť. Až keď sa situácia vyhrotila,
boli vady vytknuté aj písomne, aby o tom mal doklad. Do prenajatých priestorov takmer vôbec nebolo
vidieť, nakoľko pred prevádzkou parkovali motorové vozidlá a okoloidúci ani nevedeli, že sa tam táto
prevádzka nachádza. Do prevádzky sa aj veľmi ťažko otvárali dvere, a prevádzka mala zlú povesť,
čo zákazníkov odrádzalo. Ani vyjadrenia odporcu v liste zo dňa 19.04.2011, resp. pred vyšetrovateľom

nespochybňujú, že by táto prevádzka mala vady. Už pri podpise zmluvy mal odporca požiadavku, aby
predprevádzkouvozidláneparkovali.Navrhovateľodporcuvtedyubezpečoval,žetonamestskomúrade
zariadi. Čo sa týka spochybnenia svedeckých výpovedí, je prirodzené, že medzi dlhodobým zákazníkom
a predávajúcimi sa vytvorí nadštandardný, priateľský vzťah. Obidvaja svedkovia boli poučení o výpovedí
a možnosti trestného stíhania v prípade krivej svedeckej výpovede. Čo sa týka vyjadrenia ohľadom

nezaplatenia nájomného odporcom predchádzajúcemu prenajímateľovi, medzi nimi existuje dohoda o
úhrade tohto dlhu. V liste, kde neplatenie odporca odôvodňoval krízou, je použité slovné spojenie „okrem
iného“, to znamená, že existovali aj iné príčiny. Na prevádzke viazli vady, čo odôvodňuje neplatenie
nájomného. V rámci záverečného prednesu uviedla, že na prenajatej veci existovali vady, predovšetkým
ťažké otváranie dverí, zlé osvetlenie a parkovanie áut, ktoré odporca v postavení nájomcu nespôsobil.

Išlo o vady, v dôsledku ktorých odporca nemohol prenajatú vec užívať primerane jej povahe a určeniu.
Zákon nevyžaduje absolútne nemožnosť užívania, čo odporca potvrdzuje rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. Cdo/3/1997. Boli tak splnené podmienky pre neplatenie nájomného a odporca nebol povinný
nájomné platiť. Pri súpise hnuteľných vecí okrem toho nebola dodržaná zásada ekvivalencie v zmysle
rozsudku najvyššieho súdu a neboli z neho vylúčené veci netýkajúce sa obchodnej povahy odporcu, ani

veci, ktoré neboli určené na podnikanie odporcu. Odporca tak trvá na kompenzačnej námietke a žiada,
aby súd na pohľadávku navrhovateľa uplatnenú návrhom započítal nárok odporcu na náhradu škody do
výšky navrhovateľom uplatnenej pohľadávky.

Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľovi žiadnu čiastku za prenájom nedlhuje.

Navrhovateľ dodnes nevystavil doklad na zaplatenie čiastky 300,- Eur a nebola započítaná daň z
pridanej hodnoty na doklade o úhrade 600,- Eur. Vo výpovedi je uvádzaná nepravdivá finančná čiastka.
Zadržaním tovaru spôsobil navrhovateľ odporcovi vysoké finančné škody. Pri súpise boli spísané aj
osobné veci. Navrhovateľ okrem toho na odporcu vyvíjal psychický nátlak, čo zhoršilo jeho zdravotnýstav. Vrcholom arogantnosti bolo uzamknutie WC a predajne. Odporca tak žiada, aby navrhovateľ
uhradil spôsobené finančné škody na obchodnom tovare a stratu na finančných tržbách. Namietali, že
prevádzka sa nedá otvárať a žiadali vlastníka, aby dvere opravil. Predajňa ďalej nebola osvetlená a bola

v nej tma. Výklady obchodu boli počas celej doby zakryté veľkými osobnými autami. Čo sa týka kúrenia
po 15.04., vôbec nechceli, aby navrhovateľ kúril. Navrhovateľ vypínal kúrenie počas vykurovacieho
obdobia. Po 15.04. už odporca od navrhovateľa žiadne kúrenie nežiadal. Navrhovateľ vyvíjal nátlak aj
tým, že odporcu udal a podal na neho trestné oznámenie. Výsledkom toho bola výpoveď odporcu v
mesiaci júl 2011. Nie je pravdou, že by navrhovateľ niekedy opravoval dvere. Uvádzal, že nad dverami

je potrubie, a že by sa to muselo celé prerobiť. Pani Q. bola prítomná pri rokovaniach s navrhovateľom
ohľadom uzatvárania zmluvy, nakoľko je majiteľkou obchodu.

Svedkyňa E. Q. uviedla, že je spoločníčkou spoločnosti SOLOBION a zároveň pracovala ako
predavačka. Priestory od navrhovateľa boli od začiatku problémové, čo bolo navrhovateľovi vytýkané.
Jedným z problémov bolo parkovanie, čo bol problém hneď od začiatku, keďže pred prevádzkou

parkovali vozidlá, ktoré bránili v prístupe nielen zákazníkom, ale aj zásobovaniu. V priestoroch predajne
bolomálosvetielanievždyfungovali,takžetambolatma,čovytýkaliajzákazníci.Najväčšímproblémom
boli dvere, ktoré sa od začiatku otvárali a zatvárali veľmi ťažko. Pán Y. reagoval tak, že sľuboval nápravu.
Spoločnosť predtým vykonávala činnosť v iných prenajatých priestoroch, ktoré boli vyhovujúce. Z týchto
odišli z dôvodu, že konateľ odporcu ochorel. Bola prítomná aj pri preberaní priestorov od navrhovateľa.

Užvtomčasetamstáliautá,tietotamstálistále.Užvtedytútoskutočnosťnavrhovateľovivytýkali,pričom
sľúbil, že sa o to postará. Pri protokole o preberaní priestorov sľuboval, že zjedná nápravu ohľadom
vytýkaných vád. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo vady neboli uvedené už v tomto protokole. Neriešila to,
nakoľkobolapredavačkaanevstupovaladovzťahu,ktorýbolmedzipánomV.apánomY..Bolaprítomná
aj pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Vytýkané vady zistili už na začiatku a boli pánovi Y. oznamované už

na začiatku s tým, že bolo prisľúbené, že budú odstránené. Problémy boli už so sťahovaním do týchto
priestorov, kedy pán Y. vytýkal, že nemajú, kde zaparkovať a mal problémy otvárať a zatvárať dvere.
Vytýkal tiež nedostatočné osvetlenie. Všetky tieto nedostatky spolu s pánom V. oznamovali pánovi Y..

Svedok R. Y. uviedol, že pána V. pozná ako zákazník jeho predajne, do ktorej chodil približne 2-krát

týždenne. Čo sa týka stavu predajne, táto bola veľmi slabo osvetlená, najväčší problém však boli vstupné
dvere, ktoré sa nedali úplne otvoriť. Do predajne sa dalo vojsť len bokom. Ak mal nejaké tašky, najprv ich
vyložil a až potom mohol prejsť. Dvere sa teda otvárali len čiastočne, na čo upozorňoval pána Kmeťa.
Tento mu povedal, že majiteľ o tom vie. Ak by chcel kúpiť niečo väčšie, asi by sa to nedalo preniesť.
U odporcu nakupoval v pôvodných priestoroch na jednej strane ulice a aj potom, keď sa presťahoval

na druhú stranu. Pán V. mu povedal, že by v prípade, ak sú nejaké problémy, tak zákazníkom tašky a
nákup vynesú až za dvere. S pánom V. sa pozná dlhé roky, sú v kamarátskom vzťahu jednak s ním a
jednak s predavačkou pani Q., pričom si s nimi tyká.

Podľa §-u 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov - prenajímateľ

môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.
Podľa odseku 2 - nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
Podľa odseku 3 - zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera.

Podľa odseku 4 - ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa §-u 5 ods. 1 tohto zákona - ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový
priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na
svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním

nebytového priestoru spojené.
Podľa odseku 4 - nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv,
ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť vykonanie týchto a iných nevyhnutných opráv; inak nájomca
zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

Podľa 7 tohto zákona - ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne
záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.Podľa §-u 8 tohto zákona - ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že
prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má
nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného.

Podľa §-u 12 tohto zákona - výpovedná lehota je 3 mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Podľa §-u 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka - na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ

nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
Podľa odseku 2 - záložné právo zanikne, ak sú odstránené veci skôr, než boli spísané osobou poverenou
súdom, ibaže boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do 8 dní po
výkone. Ak sa nájomca sťahuje, ale ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené,
alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do 8 dní však musí

žiadať o súpis osobou poverenou súdom alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť
aj súdny exekútor.

Podľa §-u 673 OZ - nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil,
nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol

primerane povahe a určeniu veci.

Podľa §-u 674 OZ - ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v §-e 673 iba
obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať
náklady, ktoré ušetril a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

Podľa §-u 675 OZ - právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u
prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do 6 mesiacov odo dňa, keď
došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa §-u 373 Obchodného zákonníka - kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa §-u 379 Obchodného zákonníka - ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda

a ušlý zisk.

Podľa §-u 151s ods. 1 OZ - kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju
splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať.
Podľa odseku 4 - veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho

dôvodoch.

Podľa §-u 151u OZ - na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia
na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj pred záložným
veriteľom.

Podľa §-u 151v OZ - zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím
dostatočnej zábezpeky.

Podaným návrhom navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na zaplatenie vyúčtovaného nájomného. Z

vykonaných dôkazov vyplýva a medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ umožnil odporcovi
užívať svoje nebytové priestory a odporca bol povinný platiť dohodnuté nájomné, a to v pravidelných
štvrťročnýchsplátkach.Pooboznámenísaspredloženounájomnouzmluvousúdkonštatuje,žesajedná
o platnú zmluvu, ktorá spĺňa všetky náležitosti vyžadované ustanovením §-u 3 ods. 3 Zákona o nájme a
podnájme nebytových priestorov. Na úpravu práv a povinností účastníkov je okrem tohto zákona pritom

potrebné aplikovať aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú nájomnú zmluvu,
a to v tej časti, v ktorej Z. č. 116/1990 Zb. nemá osobitnú právnu úpravu (rozhodnutie publikované pod
číslom R 47/1999). Podľa zmluvy bol navrhovateľ povinný v zmysle ustanovenia §-u 5 Z.č. 116/1990
Zb. odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na dohovorené alebo na obvyklé užívanie a naďalejho v tomto stave udržiavať. Medzi účastníkmi je pritom sporná predovšetkým otázka stavu nebytových
priestorov s ohľadom na vady, ktoré odporca v konaní namietal.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že po uzavretí nájomnej zmluvy bol podpísaný medzi účastníkmi
protokol, ktorým došlo k odovzdaniu týchto priestorov spolu s kľúčmi od priestorov navrhovateľom
odporcovi. V tomto protokole je síce na jednej strane konštatované, že priestory sú prevzaté bez závad
a čisté, na druhej strane sa však uvádza poškodenie ochrannej fólie a poškodenie stropných kaziet.
Závady uvedené v tomto protokole však v priebehu konania odporca nenamietal a ohľadom týchto závad

neuplatňoval žiadne nároky voči navrhovateľovi. Podľa názoru súdu charakter týchto popísaných závad
je skôr estetický, a nejedná sa o funkčné vady, ktoré by bránili odporcovi v užívaní týchto priestorov.
Žiadne iné závady v preberacom protokole konštatované nie sú. Toto zistenie je dôležité predovšetkým
vo vzťahu k vadám, ktoré v priebehu súdneho konania odporca namietal. Odporca namietal tri okruhy
vád, a to ťažko sa otvárajúce dvere do prevádzky, nedostatočné osvetlenie a parkovanie vozidiel pred
prevádzkou, čo bránilo výhľadu do výkladu. Ani jedna z týchto vád v preberacom protokole uvedená nie

je, a to napriek tomu, že svedkyňa Q. na pojednávaní uviedla, že priestory mali tieto odporcom tvrdené
vady od začiatku, teda už v čase ich preberania. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo tieto závady nie sú
uvedené už v preberacom protokole a k tejto otázke sa nevyjadril ani odporca. Súd je toho názoru, že
v prípade, ak by sa malo jednať o vady, ktoré ako to uvádzal odporca v priebehu konania, obmedzovali
alebo znemožňovali užívanie prenajatých priestorov, tak by nepochybne odporca buď trval na odstránení

týchto vád ešte pred prevzatím priestorov alebo by minimálne tieto vady uviedol v preberacom protokole,
ktorý podpísal.

Odporca sa ďalej v konaní bránil námietkou, že tieto nedostatky opakovane navrhovateľovi vytýkali.
Vytýkanie týchto vád navrhovateľ poprel s jednou výnimkou. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že

jedenkrát opravoval vstupné dvere a ďalej s nimi neboli žiadne problémy. Tvrdenia účastníkov sú tak
zhodné, čo do posúdenia otázky vytýkania vád vstupných dverí odporcom navrhovateľovi. Na druhej
strane však z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že po odstránení už s dverami žiadne problémy neboli.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že prenajaté priestory mali tvrdené vady, a že tieto
vady boli následne vytýkané navrhovateľovi ako prenajímateľovi, pritom v celom rozsahu nesie odporca.

Okrem vád dverí vytýkal odporca tiež vadu v podobe nedostatočného osvetlenia prevádzky. Podľa
vyjadrenia svedkyne Q., bolo v predajni málo svetiel a tieto nie vždy fungovali. Podľa §-u 5 ods. 3
Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov je však nájomca, teda odporca, povinný uhrádzať
náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Za obvyklé udržiavanie podľa názoru súdu možno považovať

aj prípadnú výmenu nefunkčných svetelných zdrojov, napr. žiaroviek alebo žiariviek. Ak by sa malo
jednať o väčšiu opravu, tak v takomto prípade by bol odporca podľa §-u 5 ods. 4 zákona povinný bez
zbytočného odkladu potrebu tejto opravy prenajímateľovi, teda navrhovateľovi oznámiť. Zákon pritom
formu tohto oznámenia osobitným spôsobom neupravuje, a preto možno dospieť k záveru, že takéto
oznámenie môže byť urobené aj v ústnej forme. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania oznámenia

potreby takýchto opráv však v konaní nesie odporca. Preto sa súd zaoberal otázkou, či toto dôkazné
bremeno odporca uniesol.

Ako už bolo uvedené vyššie, z vyjadrení účastníkov je nesporné, že minimálne o závade vstupných dverí
odporca navrhovateľa informoval, keďže navrhovateľ sa vyjadril, že tieto dvere opravoval. Na druhej

strane však navrhovateľ uviedol, že po tejto oprave už s dverami problémy neboli. Ak odporca tvrdí, že
v priebehu celého nájomného vzťahu boli tieto dvere ťažko otvárateľné, čo malo spôsobovať ťažkosti
a problémy pri užívaní obchodnej prevádzky, tak nesie dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že
aj po servisnom zásahu navrhovateľa sa tieto dvere ťažko otvárali a zatvárali. Akékoľvek vytýkanie
ďalších vád však navrhovateľ na pojednávaní poprel. O tom, že vady mali byť vytýkané, svedčia ústne

vyjadrenia konateľa odporcu a svedkyne Q.. Ohľadom svedkyne Q. však treba uviesť, že sa jedná
o spoločníčku odporcu, a teda sa možno stotožniť s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, že
na výsledku konania má tiež osobný záujem, čo jej vierohodnosť znižuje. Na jednej strane tak stoja
tvrdenia odporcu v podobe vyjadrení jeho konateľa a spoločníčky proti tvrdeniam navrhovateľa, ktorý
vytýkanie vád popiera. Dôkaznú situáciu ohľadom tejto otázky potom možno vyhodnotiť tak, že sa

jedná o tvrdenie jednej procesnej strany, proti ktorému stojí rovnocenné tvrdenie druhej procesnej
strany. V takomto prípade súd dôkaznú situáciu posúdil tak, že tá strana, ktorá takéto tvrdenie v konaní
uplatnila, svoje dôkazné bremeno neuniesla. V konaní tak nebolo preukázané, že by odporca tvrdené
vady priestorov navrhovateľovi vytýkal. Tento záver súdu pritom platí od začiatku užívania prenajatýchpriestorov odporcom až do mesiaca apríl 2011, kedy listom zo dňa 15.04.2011 odporca namietal
vady priestorov voči navrhovateľovi. V tomto liste odporca uvádza vady v podobe nedostatočného
osvetlenia, parkovania vozidiel a dverí do prevádzky, ktoré sa takmer vôbec nedajú otvoriť. Tento list

odporcu tak možno považovať za prvé odporcom preukázané vytýkanie vád nebytových priestorov voči
navrhovateľovi. Týmto listom odporca zároveň žiadal o odstránenie týchto nedostatkov. Týmto listom
teda odporca splnil svoju povinnosť podľa §-u 5 ods. 4 zákona a upozornil prenajímateľa na potrebu
opráv. Pre posúdenie dôvodnosti obrany odporcu, ktorý namieta, že z dôvodu týchto vád nebol povinný
platiť nájomné, resp. že mu vznikol nárok na zľavu z nájomného, je však potrebné posúdiť tiež otázku,

či v dôsledku týchto vád bolo v zmysle §-u 8 zákona obmedzené užívanie nebytového priestoru, a či
odporca voči navrhovateľovi nárok na zľavu, prípadne na odpustenie nájomného uplatnil.

Z vykonaných dôkazov totižto vyplýva, že napriek tvrdeným vadám prevádzka odporcu fungovala a
navštevovali ju zákazníci. Tento záver vyplýva jednak zo svedeckých výpovedí svedkyne Q. a svedka
Y. a jednak z dokladov predložených odporcom. Samotný odporca totižto do súdneho spisu predložil

doklady preukazujúce výšku tržieb počas celej doby trvania nájomného vzťahu. Je teda nepochybné, že
odporca počas celej doby trvania nájomného vzťahu túto prevádzku za dohodnutým účelom obchodnej
prevádzky využíval. Ako už bolo uvedené vyššie, o všetkých namietaných nedostatkoch mal odporca
vedomosť od samého začiatku, teda už v čase, kedy nebytové priestory od navrhovateľa preberacím
protokolom preberal. Odporca teda na jednej strane pri vstupe do užívania týchto priestorov žiadne

námietky neuplatnil a na druhej strane na základe vád, ktoré podľa vyjadrenia svedkyne Q. tam boli
od počiatku, následne uplatňuje nárok na zľavu alebo na odpustenie nájomného. Ak odporca napriek
nedostatkom, ktoré tam boli od samého počiatku, vstúpil do úžitku tejto predajne, tak je súd toho
názoru, že tvrdené nedostatky odporca akceptoval a nepovažoval ich za také, ktoré by mu bránili
v užívaní alebo ho obmedzovali v užívaní prenajatých priestorov na účely obchodnej prevádzky. Z

vyjadrenia svedkov a písomného vyjadrenia svedka Y. vyplýva, že hlavným nedostatkom mali byť ťažko
sa otvárajúce dvere. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by tieto ťažko sa otvárajúce
dvere nejakým spôsobom obmedzovali alebo znemožňovali užívanie obchodnej prevádzky. Svedok Y.
uviedol, že počas celej doby trvania nájomného vzťahu, túto prevádzku navštevoval a ako stály zákazník
nakupoval chovateľské potreby od odporcu. Ak napriek týmto nedostatkom naďalej obchodnú prevádzku

navštevoval, tak zrejme uvádzané závady nepovažoval za také, ktoré by mu bránili v nákupe v tejto
obchodnej prevádzke. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by sa dvere do prevádzky
nedali otvoriť vôbec, čo by znemožnilo jej užívanie. Čo sa týka námietky ohľadom nedostatočného
osvetlenia, aj táto vada mala byť v prenajatých priestoroch už v čase ich preberania od navrhovateľa.
Ak odporca túto vadu nevytýkal v preberacom protokole, tak sa zrejme nejednalo o vadu, ktorá by ho

obmedzovala v užívaní tejto obchodnej prevádzky.

Čo sa týka odporcom namietaného parkovania vozidiel pred prevádzkou, túto námietku považuje súd
za v celom rozsahu nedôvodnú. Zo zmluvy, ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
prenajímateľa, aby zabezpečil pre nájomcu výhľad z ulice do výkladu jeho obchodnej prevádzky. V

prípade,akodporcapovažovalotázkuparkovaniazapodstatnúpreuzatvorenietohtozmluvnéhovzťahu,
tak mal túto otázku riešiť priamo v nájomnej zmluve. Z vyjadrenia svedkyne Q. a tiež z čestného
prehláseniaX.Y.totižvyplýva,žetietoautápredprevádzkouparkovalistále,tedaajvčase,kedyodporca
tieto priestory od navrhovateľa preberal a v čase, kedy svedok Y. sťahoval prevádzku odporcu do týchto
nových priestorov. Ohľadom tejto námietky však treba predovšetkým uviesť, že sa vôbec nejedná o

vadu prenajatých nebytových priestorov, ale o namietané parkovanie na verejnom priestranstve, resp.
na štátnej ceste pred prenajatou prevádzkou, čo navrhovateľ nemôže ovplyvniť. Za námietky ohľadom
prenajatých priestorov tak možno považovať len námietky týkajúce sa nedostatočného osvetlenia a
ťažko sa otvárajúcich dverí.

Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že odporca síce preukázal svoje tvrdenie
ohľadom ťažko sa otvárajúcich dverí a nedostatočného osvetlenia, na druhej strane však nepreukázal,
že by z tohto dôvodu mohol nebytový priestor užívať len obmedzene. Skutočnosť, že dvere sa ťažko
otvárali, vyplýva zo zhodného vyjadrenia konateľa odporcu, svedkyne Q., svedka Y. a tiež z písomného
vyjadrenia X. Y..

Odporca v konaní argumentoval ohľadom vád nebytového priestoru tiež rozhodnutím Cdo 3/97. Podľa
tohto rozhodnutia sú ustanovenia Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov vo vzťahu k
všeobecnýmustanoveniam§-u663anasledujúcichObčianskehozákonníkašpeciálneatútovšeobecnúúpravu možno použiť len v prípade, ak vzťahy zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov
neupravuje osobitný zákon. V tomto rozhodnutí pritom najvyšší súd pri posudzovaní otázky zbavenia
povinnosti nájomcu platiť nájomné vychádza z ustanovenia §-u 673 Občianskeho zákonníka. S

argumentáciou odporcu možno súhlasiť v tom smere, že podľa tohto rozhodnutia najvyššieho súdu
nemusia byť namietané vady takého druhu, aby mali za následok úplnú nemožnosť užívania veci.
Zároveň však najvyšší súd v tomto rozhodnutí vychádza z konštatovania, že v prípade sporu je na
nájomcovi, aby preukázal, že sú tu podmienky pre použitie §-u 673 Občianskeho zákonníka. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že ak by v konaní bolo preukázané, že priestory nemohli byť riadne užívané na

dohodnutý účel pre vady, ktoré nespôsobil nájomca, tak by vec bolo možné posúdiť podľa §-u 673
OZ, keďže Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov takéto prípady neupravuje. Aj z tohto
rozhodnutia najvyššieho súdu teda vyplýva, že základným predpokladom pre uplatnenie nároku na
zľavu, prípadne nároku na odpustenie nájomného je to, aby odporca preukázal, že v dôsledku vád, ktoré
nespôsobil, nemohol priestor užívať na dohodnutý účel.

V súvislosti s tvrdenými vadami prenajatých priestorov treba poukázať aj na skutočnosť, že odporca
počasdobytrvanianájomnéhovzťahuaanipojehoskončeníaždosúdnehokonaniavočinavrhovateľovi
žiaden nárok na zľavu alebo na odpustenie nájomného neuplatnil. Zákon o nájme a podnájme
nebytových priestorov otázku zľavy z nájmu upravuje v §-e 8. Tento zákon však nemá žiadne osobitné
ustanovenie, ktoré by riešilo otázku uplatnenia tejto zľavy u prenajímateľa. Preto podľa názoru súdu je

potrebné na otázku uplatnenia zľavy uplatniť všeobecné ustanovenie §-u 675 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného viaže na jeho uplatnenie
u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Zároveň sa v tomto ustanovení zakotvuje prekluzívna lehota
6-tich mesiacov odo dňa, kedy došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. V zmysle tohto
ustanovenia bol teda odporca povinný právo na zľavu z nájomného uplatniť bez zbytočného odkladu

potom, čo tvrdené skutočnosti zistil. Ak podľa vyjadrenia odporcu a svedkyne Q. tieto nedostatky trvali
od počiatku užívania, tak mal tieto nedostatky odporca voči navrhovateľovi namietať okamžite po vstupe
do užívania nebytových priestorov a z tohto dôvodu tiež bezprostredne, teda bez zbytočného odkladu
požiadať o zľavu z nájomného v dôsledku týchto tvrdených vád. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov
však uplatnenie tejto zľavy nevyplýva a dokonca odporca ani v súdnom konaní netvrdil, že by nárok

na zľavu voči navrhovateľovi uplatnil. Uplynutím 6-tich mesiacov odo dňa, kedy došlo k rozhodujúcim
skutočnostiam, tak právo zaniklo. Odporca priestory navrhovateľa užíval do 31.07.2011, a teda právo
na zľavu z nájomného zaniklo najneskôr uplynutím 6-tich mesiacov od ukončenia nájomného vzťahu,
teda najneskôr ku dňu 31. januára 2012. Preto titulom tvrdených vád v podobe ťažko sa otvárajúcich
dverí, nedostatočného osvetlenia a parkovania vozidiel pred prevádzkou už nemožno odporcovi nárok

naodpusteniealebozľavuznájomnéhopriznať,keďžetotoprávouplynutímzákonnejprekluzívnejlehoty
zaniklo.

Odporca nárok na zľavu z nájomného uplatnil voči navrhovateľovi len listom zo dňa 15.04.2011, avšak
z iného dôvodu než boli vady tvrdené odporcom v súdnom konaní. V tomto liste odporca žiadal zľavu

z dôvodu, že pričinením navrhovateľa boli vypnuté radiátory na vykurovanie prevádzky. Zľavu pritom
uplatnilvýlučnezamesiacapríl2011.Navzniknárokunazľavuznájomnéhojeajvprípadnetakejtovady
vytýkanej odporcom potrebné preukázať to, že táto vada obmedzovala odporcu v užívaní nebytových
priestorov. Túto skutočnosť však odporca v konaní nielenže nepreukázal, ale ju v konaní ani netvrdil.
Z vyjadrenia konateľa odporcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 30.11.2012 naopak vyplýva, že po

15.04. odporca ani nechcel, aby navrhovateľ kúril. Toto tvrdenie konateľ odporcu v rámci tohto svojho
vyjadrenia ešte raz zopakoval, keď uviedol, že po 15.04. už nechcel žiadne kúrenie. Ak odporca nemal
záujem na zabezpečení vykurovania prevádzky tak možno dospieť k záveru, že nekúrenie v tejto
prevádzke odporcu pri jeho činnosti nijakým spôsobom neobmedzovalo, čo zrejme súvisí aj s tým, že sa
jedná o kúrenie v posledných dvoch týždňoch mesiaca apríl, teda v jarnom období, kedy už vykurovanie

takejto obchodnej prevádzky zrejme ani nebolo potrebné. V tejto súvislosti možno poukázať aj na to, že
v priebehu súdneho konania nárok na zľavu z titulu nedostatočného kúrenia odporca neuplatnil.

Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že odporca voči navrhovateľovi uplatnil nárok na
zľavu z nájomného len za mesiac apríl 2011 z dôvodu nedostatočného kúrenia. Zároveň však v konaní

nepreukázal, že by z dôvodu vypnutých radiátorov bolo užívanie obchodnej prevádzky obmedzené, a
teda že by nejaký nárok na zľavu odporcovi vznikol.Súd potom konštatuje, že obrana odporcu spočívajúca v jeho tvrdení o vadách nebytových priestorov a s
tým súvisiacim nárokom na zľavu alebo odpustenie nájomného, nie je dôvodná. Uplatnené nájomné tak,
ako bolo navrhovateľom fakturované pritom plne zodpovedá dohode účastníkov obsiahnutej v nájomnej

zmluve. Nájomné bolo medzi účastníkmi dohodnuté štvrťročne vo výške 1.991,64 Eur, čo vrátane DPH
vo výške 19 % zodpovedá sume 2.370,05 Eur a po zvýšení DPH na 20 % zodpovedá sume 2.389,97
Eur. Navrhovateľ nájomné fakturoval tromi faktúrami za obdobie mesiacov august 2010 až apríl 2011,
teda spolu za 9 kalendárnych mesiacov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na zaplatenie
nájomného treba poukázať aj na skutočnosť, že odporca sa v konaní bráni započítacou námietkou, kedy

uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie nájomného odpočítava od svojho uplatneného nároku na
náhradu škody. Zápočet síce nie je možné považovať za uznanie záväzku, na druhej strane však zo
započítacieho prejavu vyplýva, že odporca uplatnenú pohľadávku navrhovateľa považuje za dôvodnú a
o túto pohľadávku znižuje svoj uplatnený nárok na náhradu škody.

V súvislosti s uplatneným nárokom je potrebné vyjadriť sa aj k otázke výpovede, ktorú navrhovateľ

zasielal odporcovi a následnej výpovede, ktorú odporca zasielal navrhovateľovi. Predmetom návrhu
podaného navrhovateľom je zaplatenie nájomného do konca mesiaca apríl 2011. Podľa predložených
dokladov zasielal navrhovateľ odporcovi výpoveď doporučenou poštovou zásielkou, ktorá sa ako
neprevzatá vrátila späť dňa 15. februára 2011. Navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia zasielal výpoveď
tiež opakovane v mesiaci apríl 2011. Bez ohľadu na to, ktorá z týchto výpovedí bola, či nebola odporcovi

doručená, je nepochybné, že nájomný vzťah medzi účastníkmi v období do konca apríla 2011 trval. Ak
by odporcovi bola v mesiaci február 2011 doručená výpoveď, tak by uplynutím 6-mesačnej výpovednej
doby nájomný vzťah skončil ku dňu 31.08.2011. Ak by výpoveď bola doručená až v mesiaci apríl 2011,
tak by nájomný vzťah skončil o dva mesiace neskôr. Tak isto by neskôr nájomný vzťah skončil v prípade,
ak by k jeho zániku malo dôjsť na základe výpovede odporcu datovanej dňa 12.07.2011. Otázka, či

zmluvný vzťah medzi účastníkmi skončil na základe výpovede navrhovateľa alebo odporcu, je tak v
konaní právne bezvýznamná, predovšetkým s poukázaním na skutočnosť, že žiaden z účastníkov v
konaní nerozporoval, že nájomný vzťah medzi nimi minimálne do konca mesiaca apríl 2011 trval. Otázku
ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou preto súd ďalej v konaní bližšie neskúmal.

Medzi účastníkmi bola sporná tiež otázka platenia nájomného. Odporca namietal, že podľa príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 06.10.2010 neuhrádzal faktúru č. 201032, ale faktúru č. 201033. Po
oboznámenísastýmtopríjmovýmpokladničnýmdokladomsúdpovažujenámietkuodporcuzadôvodnú.
Z tohto príjmového pokladničného dokladu a tiež z výdavkového pokladničného dokladu z toho istého
dňa vyplýva, že na tomto je posledná číslica 3 preškrtnutá a je nahradená číslicou 2. Z účelu úhrady

tiež vyplýva, že sa má jednať o čiastočnú úhradu faktúry. Ak by sa malo jednať o úhradu faktúry č.
201032, ktorá bola vystavená na sumu 790,02 Eur, tak by v prípade týchto výdavkového a príjmového
pokladničného dokladu nešlo o čiastočnú úhradu, ale o úplnú úhradu tejto faktúry. Aj táto skutočnosť
nepriamo svedčí námietke odporcu, že týmito dokladmi mala byť potvrdená čiastočná úhrada faktúry
č. 201033 vystavenej na sumu 2.370,05 Eur. Zároveň je však súd toho názoru, že táto námietka

odporcu na posúdenie veci nemá žiaden vplyv. Z vyjadrenia navrhovateľa, ktoré je obsiahnuté priamo
v návrhu na začatie konania, totižto vyplýva, že navrhovateľ následne úhradu podľa týchto dokladov
započítal na úhradu faktúry č. 201033, teda na úhradu tej faktúry, ktorá zrejme pôvodne podľa týchto
dokladov mala byť čiastočne uhrádzaná. Zaplatenie faktúry č. 201032 pritom nie je predmetom konania.
Možno tak konštatovať, že v konečnom dôsledku vyplatená úhrada 790,02 Eur zo dňa 06.09.2010 bola

navrhovateľom započítaná na úhradu faktúry č. 201033, ktorá pôvodne zrejme na tomto doklade bola
uvedená.

Odporca ďalej v konaní namietal nesprávne vystavenie dokladu o úhrade sumy 600,- Eur vo vzťahu
k DPH. Z podaného návrhu navrhovateľa však nepochybne vyplýva, že úhrada čiastky 600,- Eur bola

v súlade s účelom, ktorý je na príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 16.05.2011
uvedený, použitá na čiastočnú úhradu faktúry č. 201033. Nie je teda zrejmé, kam táto námietka odporcu
smeruje, keďže prijatá suma bola v celosti započítaná na úhradu faktúry, za účelom zaplatenia ktorej
bola poskytnutá.

Odporca ďalej namietal zaplatenie sumy 300,- Eur. Ohľadom zaplatenia tejto čiastky je však odporca
nositeľom dôkazného bremena. Odporca v konaní žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že zaplatil
ďalšiu sumu 300,- Eur, nepredložil a ani vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhol. Navrhovateľ vkonaní prijatie takejto úhrady poprel. Na základe týchto skutočností tak súd tvrdenie odporcu o ďalšej
čiastočnej úhrade vo výške 300,- Eur považuje za nepreukázané.

Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ postupoval v súlade so zmluvou, keď voči odporcovi
tromi faktúrami uplatnil právo na zaplatenie nájomného. Nájomné podľa zmluvy malo byť fakturované
štvrťročne s tým, že splatnosť bola dohodnutá vopred do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca.
Presne v súlade s týmto zmluvným ustanovením je aj splatnosť uvádzaná na faktúrach vystavených
navrhovateľom. Z faktúry č. 201033 vykonal odporca čiastočnú úhradu vo výške 790,02 Eur podľa

príjmového dokladu zo dňa 06.10.2010, čím sa dlhované nájomné podľa tejto faktúry znížilo na 1.580,03
Eur. Ďalšiu úhradu tejto faktúry vo výške 790,02 Eur uskutočnil odporca dňa 27.07.2010, čím sa dlh z
tejto faktúry znížil na 790,01 Eur. S úhradou tejto sumy bol odporca v omeškaní odo dňa nasledujúceho
po splatnosti faktúry, teda od 01.08.2010, do vykonania úhrady sumy 600,- Eur dňa 15.05.2011. Tým sa
dlh z tejto faktúry znížil na 190,01 Eur. Ďalšie dve faktúry na sumu 2.370,05 Eur a na sumu 2.389,97
Eur odporca neuhradil. Celková dlhovaná istina tak zodpovedá uplatnenému nároku navrhovateľa vo

výške 4.950,03 Eur.

V súvislosti s listom odporcu zo dňa 19.04.2011 treba poukázať aj na to, že v tomto liste odporca nijakým
spôsobom nespochybnil svoj záväzok na zaplatenie nájomného navrhovateľovi v zmysle nájomnej
zmluvy. Tento list síce neobsahuje presnú špecifikáciu uplatnenej pohľadávky navrhovateľa, odporca

však v tomto liste uvádza, že vzniknutý finančný nedoplatok za prenájom obchodných priestorov uhradí
v čo najkratšom čase podľa finančnej situácie obchodnej prevádzky. Tento list teda nespĺňa náležitosti
uznania záväzku v zmysle ustanovenia §-u 323 Obchodného zákonníka, jedná sa však o doklad, ktorý
nepriamo potvrdzuje odôvodnenosť uplatneného nároku navrhovateľa.

Odporca sa v konaní bránil kompenzačnou námietkou, ktorou voči navrhovateľovi započítaval svoju
pohľadávku na náhradu škody. V tomto protinávrhu a tiež vo vyjadrení konateľa odporcu sú uvádzané
ďalšie vady nebytových priestorov, ktoré mali spočívať vo vypínaní kúrenia a uzatvorení WC. Ohľadom
týchto vád zo strany odporcu žiadne dôkazy navrhnuté neboli a tieto vady s výnimkou vypnutia kúrenia
ku dňu 15.04.2011, čo potvrdil aj navrhovateľ, v konaní ani preukázané neboli. V súvislosti s vypnutím

kúrenia však už bolo vyššie uvedené, že odporca v tomto období už kúrenie od navrhovateľa ani
nežiadal. Uzatváranie WC odporcom preukázané nebolo. V súvislosti s tvrdenými vadami odporca
uplatnil nárok na náhradu škody v podobe rozdielu v tržbách za obdobie pred vstupom do užívania
nebytových priestorov navrhovateľa a po vstupe do užívania týchto priestorov. V tomto prípade sa
jedná medzi účastníkmi o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Nájomná zmluva

a tiež zmluva o nájme nebytových priestorov sú pritom výlučnými inštitútmi občianskeho práva a sú
upravené v Občianskom zákonníku a v zákone č. 116/1990 Zb. V zmysle ustanovenia §-u 261 ods.
6 Obchodného zákonníka je potom na úpravu tohto zmluvného typu potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré tento zmluvný typ upravujú, a Obchodný zákonník. Teda, to čo priamo
konkrétne ustanovenia a zmluvnom type neupravujú, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami

Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch, teda napr. otázky splnenia omeškania, premlčanie
náhrady škody a podobne. Súd je potom toho názoru, že aj na úpravu uplatneného nároku odporcu na
náhradu škody je potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka,

Odporca uplatnený nárok na náhradu škody odvíja od tvrdeného porušenia povinnosti navrhovateľa ako

prenajímateľa vo vzťahu k vadám vytýkaným odporcom, ktoré boli uvedené vyššie. Súd z vyjadrenia
konateľa odporcu a svedkyne Q. zistil, že prenajímané priestory tieto vady mali už v čase, kedy odporca
do ich užívania vstupoval. Z odporcom tvrdených vád boli pritom preukázané v konaní len vady týkajúce
sa ťažkého otvárania dverí a nedostatočného osvetlenia. Je potom potrebné zaoberať sa otázkou,
či tieto dvere môžu mať za následok konštatovanie o porušení právnej povinnosti navrhovateľa ako

prenajímateľa. Podľa ustanovenia §-u 5 ods. 1 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov je
povinnosťou prenajímateľa prenajímaný priestor odovzdať v stave spôsobilom na dohovorené alebo
obvyklé užívanie. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní súd dospel k záveru, že vady, ktoré odporca
v konaní namietal, nemali za následok ním tvrdené obmedzenie možnosti odporcu užívať prenajaté
nebytové priestory. Odporca napriek tvrdeným vadám naďalej svoju činnosť obchodnej prevádzky

v týchto priestoroch vykonával a prevádzku navštevovali zákazníci odporcu. V konaní tak nebolo
preukázané, že by navrhovateľ porušil svoju povinnosť, že by priestor bol odovzdaný v nespôsobilom
stave. O tom, že priestor bol odovzdaný v spôsobilom stave svedčí aj podpísaný preberací protokol.
Súd je toho názoru, že tvrdené vady síce mohli spôsobiť určitý nekomfort pri užívaní priestorov, nemalivšak za následok jeho možnosť len obmedzeného užívania. Odporca pritom vo svojej kompenzačnej
námietke uplatnenej v písomnej forme nijakým spôsobom neodôvodňuje naplnenie jednotlivých
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Ak by tieto vady mali mať taký závažný charakter

ako uvádza odporca, tak by odporca nepochybne po takú dlhú dobu nezostal v zmluvnom vzťahu
s navrhovateľom a prípadne by túto otázku nedostatkov a vád riešil ukončením zmluvného vzťahu.
Odporca sa pri odôvodnení uplatneného nároku na náhradu škody obmedzuje len na konštatovanie
rozdielu medzi tržbami v predchádzajúcom období a v následnom období počas zmluvného vzťahu
s navrhovateľom. Netvrdí teda ani príčinnú súvislosť medzi namietanými nedostatkami prenajatých

priestorov a tvrdenou škodou. Keďže súd dospel k záveru, že odporca nebytové priestory mohol užívať
na dohodnutý účel, nie je v tomto prípade naplnený prvý z predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody a síce porušenie právnej povinnosti navrhovateľom.

Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú splnené ani ďalšie predpoklady vzniku nároku
na náhradu škody, a to príčinná súvislosť a preukázanie vzniku škody a jej výšky. Čo sa týka

príčinnej súvislosti, zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by k zníženiu tržieb na strane
odporcu došlo práve v dôsledku skutočnosti, že do prevádzky nebolo vidieť pre zaparkované autá,
za čo navrhovateľ ani zodpovednosť nemohol niesť, resp. z dôvodu nedostatočného osvetlenia, či
ťažko sa otvárajúcich dverí. Samotný odporca, ako to vyplýva z predložených dokladov, neplatenie
nájomného odôvodňoval nie vadami prevádzky, ale zlou hospodárskou situáciou obyvateľstva v

dôsledku krízy a nízkymi tržbami vo svojej prevádzke. Na to, aby odporca uniesol svoje dôkazné
bremeno, by musel preukázať, že ním tvrdené nedostatky prenajatých priestorov sú v takom vzťahu
k zníženiu tržieb, že podľa všeobecnej ľudskej skúsenosti, resp. odborných znalostí, treba nedostatky
priestorov považovať za príčinu zníženia tržieb. Musí teda byť preukázaný skutkový vzťah medzi
dvoma skutočnosťami, ktorý má výslovne príčinnú povahu. K zníženiu tržieb by tak muselo byť

priamym nesprostredkovaným následkom odporcom uvádzaných nedostatkov prenajatých priestorov.
Toto tvrdené porušenie povinnosti navrhovateľa musí byť hlavnou príčinou vzniku škody a nemôže sa
jednať len o príčinu vedľajšiu, teda takú príčinu, bez ktorej by rovnako ku vzniku škody došlo. Je pritom
vôbec otázkou, či zníženie tržieb možno považovať za škodu na strane odporcu. Samotný odporca
totižto pripúšťa iné dôvody zníženia tržieb predovšetkým zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva. Na

preukázanie uplatneného nároku na náhradu škody by muselo byť v konaní preukázané, že ak by
nedošlo k tvrdenému porušenie povinnosti navrhovateľa, tak by nevznikla ani škoda v podobe zníženia
tržieb. Ak príčinou zníženia tržieb mohla byť aj iná skutočnosť, nemožno hovoriť o zodpovednosti
navrhovateľa za spôsobenú škodu, resp. v takom prípade by o škodu vôbec nešlo. Súd z vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že odporca príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným porušením povinnosti

navrhovateľa a znížením tržieb nepreukázal.

Okrem toho súd nepovažuje za preukázaný ani vznik škody na strane odporcu a jeho uplatnenú výšku.
Odporca vypočítava škodu len z rozdielu medzi tržbami v predchádzajúcom a následnom období,
pričom túto stratu vyčísluje len približne vo výške 27.000,- Eur. Z tejto straty potom následne bez

akéhokoľvek odôvodnenia, či bližšieho matematického prepočtu ušlý zisk uvádza sumou cca 11.000,-
Eur. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je zrejmé, že by odporca mal pri takomto tvrdenom objeme
stratených tržieb zisk práve v uvedenej výške. Aj zo samotného uplatneného nároku odporcu na náhradu
škody je zrejmé, že odporca tento nárok vyčísluje len približne bez reálneho podloženia jeho výšky
vykonanými, resp. navrhnutými dôkazmi. Na preukázanie výšky ušlého zisku v takomto prípade by

odporca musel preukázať presnú výšku rozdielu v tržbách, na ktorú sa odvoláva, a účtovnými dokladmi
preukázať skutočnú výšku ušlého zisku v podobe rozdielu medzi plnením, ktoré by odporca získal, ak
by nedošlo ku škodovej udalosti, a plnením, ktoré získal potom, ako ku škodovej udalosti došlo. Výšku
zisku v podobe svojej obchodnej marže po odpočítaní nákladov vynaložených na jeho dosiahnutie (napr.
vynaložené náklady na zamestnancov, nájomné, energie) odporca nepreukázal. Odporca by musel

tvrdiť a preukázať všetky náklady svojej obchodnej prevádzky a tie potom odpočítať od rozdielu medzi
výslednou predajnou cenou tohto tovaru a nákupnou cenou tovaru, čím by preukázal výšku svojho
ušlého zisku. Žiadne takéto dôkazy odporcom produkované neboli.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je splnený

žiadny z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody na strane odporcu v zmysle ustanovenia §-
u 373 Obchodného zákonníka. Odporca nepreukázal porušenie právnej povinnosti navrhovateľom,
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody a nepreukázal
ani samotný vznik škody a jej výšku.Odporca v kompenzačnej námietke uplatnil právo na náhradu škody aj v súvislosti so súpisom
hnuteľných vecí. V tejto súvislosti odporca namieta predovšetkým to, že boli spísané veci nad rámec

zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa, ďalej veci, ktoré patrili tretím osobám, a veci, ktoré slúžili na
podnikateľskú činnosť odporcu. Z tohto podania odporcu však nie je zrejmé, akú zmluvnú, či zákonnú
povinnosť mal odporca vo vzťahu k tomuto súpisu porušiť. Navrhovateľ bol podľa nájomnej zmluvy
nositeľom splatnej pohľadávky a v súlade so zákonom mu vzniklo zákonné zádržné právo na zadržanie
hnuteľných vecí, ktoré mal nájomca na prenajímaných nebytových priestoroch. Navrhovateľ v súlade

so zákonom tieto veci zadržal a obrátil sa so žiadosťou o súpis na príslušný súd, ktorý vykonaním
súpisu poveril súdneho exekútora. Exekútor následne za prítomnosti účastníkov a aj za prítomnosti
konateľa odporcu tieto veci spísal. Pri samotnom súpise zo strany odporcu žiadne námietky voči rozsahu
a predmetu súpisu neboli vznesené. Zádržné právo je pritom právom, ktoré je uplatnené na základe
jednostranného právneho úkonu oprávnenej osoby, teda veriteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu
zadržať hnuteľnú vec patriacu dlžníkovi. Základným predpokladom na vznik tohto práva na strane

veriteľa je teda to, že dlžník nesplní svoju splatnú pohľadávku, a teda uplatnenie a vznik tohto práva
je výlučne následkom porušenia právnej povinnosti dlžníkom. Navrhovateľ splnil aj svoju povinnosť
podľa §-u 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď listom zo dňa 18.07.2011 upovedomil odporcu
o zadržaní jeho hnuteľných vecí. Zároveň v tomto liste uviedol dôvody, pre ktoré k zadržaniu týchto
vecí dochádza. V tejto súvislosti neobstojí námietka odporcu, že navrhovateľ mal garantovať odporcovi

možnosť vykonania právnych krokov na zabezpečenie práv odporcu. Nie je totižto zrejmé, že by
navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom zmaril odporcovi možnosť výkonu jeho práv. Ako už bolo uvedené,
konateľ odporcu bol prítomný pri samotnom súpise a zo strany navrhovateľa k žiadnemu obmedzeniu
jeho práv nedošlo.

Vo svojej kompenzačnej námietke ďalej odporca uvádza, že súpis hnuteľných vecí bol vykonaný v
rozsahu, ktorý je v rozpore s exekučným poriadkom a v rozpore s výškou zabezpečovanej pohľadávky.
Odporca teda vo vzťahu k navrhovateľovi namieta porušenie povinnosti súdneho exekútora v zmysle
ustanovení §-u 114 a §-u 114a Exekučného poriadku. Odporca tvrdí, že do súpisu boli zaradené veci v
hodnote 23.000,- Eur, pričom túto hodnotu nijakým spôsobom nepreukázal. Odporca do súdneho spisu

predložil súpis, do ktorého zrejme konateľ odporcu rukou dopísal cenu spísaných vecí. Žiadne doklady
preukazujúce túto dopísanú cenu však zo strany odporcu predložené neboli. Tým nie je preukázaná
námietka odporcu, že by nebola zachovaná ekvivalencia medzi hodnotou peňažnej pohľadávky a
hodnotou zadržanej veci. Čo sa týka námietky odporcu, že boli spísané aj veci patriace tretím osobám,
treba poukázať na to, že odporca predovšetkým nie je oprávnený takúto námietku uplatňovať, nakoľko

sa podľa jeho vlastného vyjadrenia nejedná o veci, ktoré by patrili odporcovi. Ak nejaká tretia osoba
bola súpisom týchto vecí dotknutá, tak výlučne táto tretia osoba sa môže domáhať ochrany svojich
práv. Dotknuté tretie osoby a samozrejme aj odporca majú v prípade odporcom tvrdeného porušenia
povinnosti pri súpise hnuteľných vecí právo požadovať vylúčenie vecí, ktoré do súpisu nemali byť
zahrnuté, osobitnou vylučovacou žalobou. Z vyjadrenia odporcu však vyplýva, že takúto žalobu nepodal.

Odporca teda na jednej strane namieta porušenie svojich práv pri súpise, na druhej strane však
nevyužíva možnosti, ktoré mu v súvislosti s ním tvrdeným porušením právny poriadok priznáva.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že v súvislosti so súpisom hnuteľných vecí nedošlo
zo strany navrhovateľa k žiadnemu porušeniu jeho či už zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, a preto

v súvislosti s týmto súpisom nemohlo odporcovi vzniknúť žiadne právo na náhradu škody. Okrem toho
treba poukázať na skutočnosť, že odporca výšku škody vyčísluje z ceny zadržaného tovaru. Ako však
vyplýva zo samotného charakteru inštitútu zádržného práva, jeho účelom je zadržanie hnuteľných vecí
patriacich dlžníkovi až do uspokojenia pohľadávky veriteľa. V dôsledku uplatnenia inštitútu zádržného
práva teda dlžník nestráca svoje vlastnícke, ani iné právo k zadržaným hnuteľným veciam, ale stráca len

možnosť dispozície s týmito vecami. Zádržné právo pritom podľa ustanovenia §-u 151v Občianskeho
zákonníka zanikne uspokojením pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky. Je tak výlučne
vecou odporcu, aby privodil zánik záložného práva tým, že zabezpečovanú pohľadávku navrhovateľa
uspokojí alebo inak zabezpečí.

Čo sa týka uplatnenej výšky škody, túto možno opätovne označiť za odporcom nepreukázanú. Odporca
bez ďalšieho uvádza, že na zadržanom tovare má priemerný rabat 75 %. Žiadne doklady o výške
tohto rabatu však nepredložil. Okrem toho v súvislosti so zadržaním týchto vecí v odporcom uvádzanej
hodnote 7.600,- Eur doposiaľ ani odporcovi žiadna škoda vzniknúť nemohla, nakoľko nedošlo k zmenevlastníckeho práva k týmto veciam. Vlastníkom týchto hnuteľných vecí tak naďalej zostáva odporca a
v prípade zániku zádržného práva bude môcť s týmito vecami ďalej voľne disponovať, prípadne ich
odpredať a tým dosiahnuť uvádzaný zisk. Čo sa týka namietanej výšky rozdielu medzi uplatnenou

pohľadávkou navrhovateľa a cenou zadržaných vecí, treba poukázať na to, že tvrdenú cenu zadržaných
vecí odporca nijakým spôsobom nepreukázal. Odporca tvrdí, že boli zadržané jeho veci v približnej
hodnote 7.600,- Eur bez DPH, a to obchodný tovar, a tiež hnuteľné veci v hodnote 7.205,- Eur.
Spolu tak podľa vyjadrenia samotného odporcu mali byť zadržané jeho veci vo výške cca 14.805,-
Eur. Uplatnená pohľadávka navrhovateľa pritom na istine predstavuje čiastku necelých 5.000,- Eur, k

čomu treba pripočítať príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania, trovy konania, trovy právneho
zastúpenia, prípadné exekučné trovy. Celková výška pohľadávky na neustále narastá, a preto nemožno
hovoriť o tom, že by medzi hodnotou zadržaných vecí a uplatňovanou pohľadávkou navrhovateľa nebola
zachovaná ekvivalencia hodnôt. Odporca v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Tz/28/2004. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia však vyplýva, že v tomto prípade najvyšší
súd o nezachovaní ekvivalencie hodnôt hovoril v prípade, kedy hodnota zadržanej veci predstavovala

takmer 438-násobok uplatnenej pohľadávky veriteľa. Ku dňu vyhlásenia rozsudku pritom pohľadávka
navrhovateľa len na istine, úroku z omeškania a nákladoch spojených s jej uplatnením predstavuje
viac ako 7.000,- Eur. Ak by aj odporca preukázal ním tvrdenú hodnotu zadržaných vecí, bola by
táto hodnota len cca dvojnásobkom aktuálnej výšky zabezpečenej pohľadávky, pričom výška tejto
pohľadávky neustále narastá. V súvislosti s hodnotou zadržaných vecí odporca namietal, resp. do

celkovej hodnoty zadržaných vecí započítal aj veci, ktoré majú patriť tretím osobám. Ak takéto veci
skutočne boli zadržané, tak tieto tretie osoby majú právo domáhať sa vylúčenia týchto vecí z exekučného
konania. Tieto veci však nie je možné započítavať do celkovej hodnoty zadržaných vecí, nakoľko sa
nejedná o veci patriace odporcovi, a teda tieto veci nebudú môcť byť použité na uspokojenie pohľadávky
veriteľa.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal ani tvrdené porušenie
povinnosti navrhovateľa pri súpise hnuteľných vecí a nepreukázal ani ním tvrdenú výšku škody a jej
samotný vznik. Súd potom kompenzačnú námietku odporcu vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo
a právne nedôvodnú.

V súvislosti s uplatneným nárokom namietal odporca tiež vystavenie dobropisu zo strany navrhovateľa.
Po oboznámení sa s týmito dobropisom však súd konštatuje, že sa jedná o dobropis za vystavenú
faktúru na prenájom nebytových priestorov za mesiace máj, jún a júl 2011, teda za obdobie, ktoré nie je
predmetomtohtokonania.Nauplatnenúpohľadávkunavrhovateľataktentodobropisnemážiadenvplyv.

Súd potom po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach a po právnom posúdení
uplatneného nároku tak navrhovateľa, ako aj uplatnenej kompenzačnej námietky odporcu dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa je časti istiny v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný.
Ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nedoplatku nájomného, ktorý

bol po vykonaných čiastočných úhradách odporcu vyčíslený sumou 4.950,03 Eur. Odporca svoju
kompenzačnú námietku v podobe uplatneného nároku na náhradu škody nepreukázal. V dôsledku
takejto kompenzačnej námietky teda nedošlo k zániku uplatneného nároku navrhovateľa a odporca je
povinný dlhované nájomné zaplatiť.

Podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov Občianskeho práva.

Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku patrí navrhovateľovi
tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil vo výške 9 %
ročne. V čase splatnosti vystavených faktúr bola základná sadzba Európskej centrálnej banky stanovená
vo výške 1 % ročne, navrhovateľovi tak podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s
§-om 517 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., patrí právo na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, teda 9 % ročne. Medzi účastníkmi
bola dohodnutá splatnosť nájomného vopred ku koncu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca za
nasledujúci štvrťrok. Odporca tak bol povinný platiť nájomné do 31.07.2010, následne za ďalší štvrťrok
do 31.10.2010 a za ďalší štvrťrok do 31.01.2011. Počnúc nasledujúcim dňom sa tak odporca dostaldo omeškania s plnením peňažného záväzku a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie
úroku z omeškania. Po vykonaných čiastočných úhradách bol odporca v omeškaní so zaplatením
sumy vyúčtovanej faktúrou č. 201033 vo výške 790,01 Eur v období od 01.08.2010 do vykonania

čiastočnej úhrady dňa 15.05.2011. Následne po tejto úhrade bol v omeškaní s úhradou tejto sumy
190,01 Eur od 16.05.2011. Keďže táto čiastka zaplatená nebola, je odporca s úhradou tejto sumy
v omeškaní doposiaľ. Ďalšie dve faktúry odporca nezaplatil, a preto navrhovateľovi patrí právo na
zaplatenie úroku z omeškania z fakturovaného nájomného 2.370,05 Eur od 01.11.2010 a zo sumy
2.389,97 Eur od 01.02.2011 až do zaplatenia. Navrhovateľ však pri týchto dvoch platbách požadoval

úroky z omeškania od 31.10.2010, resp. od 31.01.2011. Táto požiadavka navrhovateľa je v rozpore
s uzatvorenou zmluvou, podľa ktorej bol odporca povinný uhrádzať nájomné štvrťročne vopred do
posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. Posledný deň predchádzajúceho mesiaca, teda deň
31.10.2010adeň31.01.2011,takbolidňami,kedyodporcamoholuhradiťsvojpeňažnýdlhbeztoho,aby
sa dostal do omeškania. Až počnúc nasledujúcim dňom sa odporca dostáva do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku a navrhovateľovi vzniká právo na zaplatenie úroku z omeškania. Preto z

týchto dvoch súm boli úroky z omeškania priznané od 01.11.2010, resp. od 01.02.2011, teda odo dňa
nasledujúceho po splatnosti nájomného. Súd potom v časti úroku z omeškania požadovaného za deň
31.10.2010 a za deň 31.01.2011 vyhodnotil nárok navrhovateľa ako nedôvodný, a preto vo zvyšnej časti
úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 3 OSP. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne
neúspešný. Jeho neúspech v časti úroku z omeškania za dva kalendárne dni však súd vyhodnotil ako
neúspech v pomerne nepatrnej časti a priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu jeho trov konania.
Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 297,- Eur. Právny zástupca navrhovateľa v
rámci záverečného prednesu uplatnil tiež nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia s tým,

že tieto trovy vyčísli v zákonnej lehote troch dní. Rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 24.05.2013, čo
bol piatok, a teda zákonná lehota troch pracovných dní v zmysle ustanovenia §-u 151 OSP uplynula
dňom 29.05.2013. V tejto lehote právny zástupca navrhovateľ trovy právneho zastúpenia nevyčíslil.
Preto súd podľa §-u 151 ods. 2 OSP náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal.
V tomto prípade súd nie je viazaný ani rozhodnutím o prisúdení náhrady trov právneho zastúpenia,

ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní. V rozsudku vyhlásenom na pojednávaní súd uložil odporcovi
povinnosť nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu jednak trovy konania a jednak trovy
právneho zastúpenia vo výške, ktorá bude určená v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže však právny
zástupca navrhovateľa trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, nie je súd viazaný rozhodnutím, ktorým
navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Preto vo výrokovej časti rozsudku

bolo o trovách konania rozhodnuté tak, že navrhovateľovi súd priznal výlučne náhradu trov konania za
zaplatený súdny poplatok vo výške 297,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.