Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227556
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115227556.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

Prima Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: I. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XXA, G., v konaní o zaplatenie 1.983,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 0,72 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.7.2015 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.075,52 eur, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 2.073,25 eur od 21.7.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 8.9.2015 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1983,69 EUR nezaplatených
poplatkov za poistenie vo výške 1,46 EUR, úroku 90,27 EUR do dátumu predčasnej splatnosti úveru,
úroku z omeškania 0,82 EUR do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrok 12,90 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 1983,69 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z

nezaplatenej istiny 1983,69 EUR a nezaplatených úrokov 90,27 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.01.2015 uzatvoril žalobca s žalovaným Úverovú zmluvu č.
0000000000182996, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
2000,00 EUR. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.01.2025. Po

vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa
20.07.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 30.07.2015. Napriek výzve
nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému uhradená.

3. Pohľadávka žalobcu z predčasného zosplatenia úveru predstavuje 2136,24 eur, istiny poskytnutého
úveru 1.983,69 eur, úrokov 90,27 EU, ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol
žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia.

Úroková sadza vo výške 12,90 % p.a. vyplýva zo Zmluvy, úrokov z omeškania 0,82 EUR, keď každá
omeškaná dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % p.a, úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „Ak klient neuhradí úver v lehotesplatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných
prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia", poplatkov 60,00 EUR - za upomienky
(15EUR/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30EUR) v zmysle Sadzobníka poplatkov,

ktoré si však žalobca neuplatnil v súdnom konaní a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 1,46
EUR, ktoré boli účtované na ťarchu úverového účtu a ich výška vyplýva priamo zo Zmluvy bod 1.2.
Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby nerealizoval žiadnu úhradu. K uplatneniu úroku
z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd

uvádza: „S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru ( § 497
Obchodné zákonníka). S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania
z nezaplatených úrokov ( § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka). Ak je dlžník v omeškaní so
splatením peňažného záväzku ( § 369 ods. 1 Obchodné zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto
zmeškaných úrokov úroky z omeškania.

4. Následným podaním špecifikoval nároky tak, že do dátumu predčasného zosplatnenia úveru dňa
20.07.2015 uhradil žalovaný na istinu sumu 16,31 Eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu predčasného
zosplatnenia úveru predstavovala sumu 1.983,69 Eur (2.000,- Eur - 1.983,69 Eur). Po zosplatení
žalovaný nevykonal žiadne úhrady. Úhrada 16.02.2015 vo výške 30,71 eur bola započítaná sumou

23,65 eur na úroku, 6,33 eur na istinu, 0,73 eur na poistné a zostatok istiny predstavoval 1 993,67
eur, úhrada 16.03.2015 vo výške 30,71 eur bola započítaná na úrok vo výške 20,- eur, vo výške
9,98 eur na istinu a 0,73 eur na poistné pri zostatku istiny 1.983,69 eur. Nezaplatené úroky 85,25
EUR - predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy bod 1.2., ktorý bol žalovaný povinný splatiť v
rámci anuitných splátok poskytnutého úveru. Úroková sadza vo výške 12,90% p.a. vyplýva zo Zmluvy.

Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke a preto
sa úroky počítajú až do úplného zaplatenia dlhu. Vyčíslený úrok je nakumulovaný nezaplatený úrok z
nezaplatených splátok do dátumu predčasného zosplatnenia úveru. Nezaplatené úroky z omeškania
- v návrhu označené ako „sankčné poplatky" si žalobca uplatňuje z titulu ustanovenia čl. 4 ods. 4.1
Zmluvy ako aj z titulu omeškania, t.j. ide o zákonný nárok. Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa

nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.. Vyčíslené úroky
z omeškania sú nakumulované neuhradené úroky z omeškania do dátumu predčasného zosplatnenia
úveru (15.07.2015), preto si žalobca uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
(16.07.2015).

5. Nakoľko pri vyčíslovaní nezaplatených úrokov vznikla chyba a namiesto nezaplatených úrokov vo
výške 90,27 Eur má byť správne uvedená suma 89,56 Eur a namiesto nezaplatených sankčných
poplatkov vo výške 0,82 Eur má byť správne uvedená suma 0,81 Eur vzal žalobu späť v časti
nezaplatených úrokov vo výške 0,71 Eur a v časti nezaplatených sankčných poplatkov vo výške 0,01 Eur
späť. Uviedol, že s návrhom zaplatiť žalovanú sumu v splátkach nesúhlasil a poukázal aj na ust. § 232

ods. 3 Civilného sporového poriadku podľa ktorého „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.", teda vyslovil názor, že nemožno
uložiť povinnosť splácať dlh v splátkach. Tatiež vyjadril názor, že posúdenie finančných možností
žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného

a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti
pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný
príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery.

6. K nárokom na zaplatenie úrokov po uplatnení nároku na mimoriadnu splatnosť úveru uviedol, že

žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich
vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na to, že v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V zmysle §
503 ods. 3 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.

Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Poukázal
aj na komentár IURA EDITION, podľa ktorého „Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných
prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom
zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia,strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v
zmluve o úvere dojednať odchylne." „Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku
a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj

zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do
omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako
aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov
má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku
z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme,

rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch
inštitútov v konkrétnom prípade."

7. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája
s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie
§ 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ"), v zmysle ktorého, ak
spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych

predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak
by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak
učinil. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline čk. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017. vydaný vo
veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod čk. 5C/26/2016., kde podľa tohto rozhodnutia, keďže

zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie S 497 obchodného zákonníka.
V zmysle § 497 Obchodného Zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie
je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z

omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník
ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už
v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je
skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok
z úveru neovplyvňuje. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac

než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

8. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad
odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní

s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo
veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o
právnyinštitúturčenýnaochranuveriteľa,ajehovyužitímsaveriteľnemôžedostaťdohoršiehoprávneho
postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností

dlžníka. Po odstúpení od zmluvy zmluva nezaníká a nároky z nej trvajú.

9. Pri poukaze na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014 vyslovil názor, že s takýmto
tvrdením nesúhlasí, nakoľko v zmysle § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. zmysle § 502 ods. 1 od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. zmysle § 503 ods. 3 dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. zmysle § 505 ak zanikne alebo ak
sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník

povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže
veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Poukázal aj na komentár
IURA EDITTON k Obchodnému zákonníku, podľa ktorého „Z podstaty úroku ako ceny za používanie
peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru.V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť
ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť
úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného

záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako
aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do
omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako
aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov
má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku

z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme,
rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie
oboch inštitútov v konkrétnom prípade." Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva,
že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov.
Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého,

ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych
predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných

prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by
bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.

10. Pri poukaze rozsudku Krajského súdu v Prešove na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
330do 657/2005, v zmysle ktorého úroky predstavujú odmenu za užívanie istiny a úroky z omeškania

sankciu však Krajský súd vyslovuje nesúhlas s ďalšou časťou odôvodnenia Najvyššieho súdu ČR,
podľa ktorého je cena za užívanie istiny neuzavretá, kým sa celý úver nesplatí a popri úrokoch z
omeškania sú prípustné aj úroky. Svoj právny názor Krajský súd opiera o ustanovenia ZSÚ, resp. o
ustanovenia neplatného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Krajský súd má za to,
že keďže jednými z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú napríklad aj konečná

splatnosť alebo výška splátok, resp. že pri výpočte RPMN sa má vychádzať z predpokladu, že zmluva
zostane platná dohodnutý čas a zmluvné strany budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v zmluve, nie je možné pripustiť, že dohodnutá cena za úver sa môže meniť v čase
a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, pričom podstatné náležitosti zmluvy
predstavujú podmienky, za ktorých spotrebiteľ vstupuje do úverového vzťahu a tieto by sa za trvania

zákonnejdomnienkynemalipočastrvaniatohtovzťahumeniť.Čosatýkapodstatnýchnáležitostízmluvy,
žalobca ich zmysel chápe rovnako ako Krajský súd. Zároveň však žalobca má za to, že v prípade, ak
zmluva nebude trvať dohodnutý čas z dôvodu, že spotrebiteľ splatil svoj záväzok pred dohodnutým
termínom konečnej splatnosti (na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka), táto skutočnosť
neovplyvní dohodnutú výšku odplaty za užívanie peňažných prostriedkov (t.j. dohodnutú výšku úrokov)

za obdobie, počas ktorého mal dlžník požičané peňažné prostriedky k dispozícii. Zároveň, za splnenia
zákonných predpokladov, má veriteľ právo požadovať aj úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti
so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. V prípade, že veriteľ vyhlási predčasnú
splatnosť úveru, je dlžník povinný uhradiť úrok za čas, počas ktorého má požičané peňažné prostriedky
k dispozícii a úrok z omeškania až do zaplatenia. Vplyv na podstatné náležitosti zmluvy však bude

rovnaký bez ohľadu na to, či nastane predčasná splatnosť na základe úkonu dlžníka (splatením úveru
pred lehotou splatnosti) alebo na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa.

11. Vyslovil názor, že z právneho názoru Krajského súdu možno vyvodiť záver, že ak by veriteľ nevyužil
svojeprávopožadovaťzaplateniecelejpohľadávkyvprípadeomeškaniaspotrebiteľa,stálebymalnárok

jednak na dohodnutý úrok, a tiež na úroky z omeškania z omeškaných splátok. Keďže v zmysle dohody
zmluvných strán mesačná splátka pozostáva z časti plnenia pripadajúceho na istinu a z časti plnenia
úrokov, úroky z omeškania z každej omeškanej splátky tvoria aj úroky z omeškania z dohodnutých
úrokov, uplatní sa rovnaký princíp. Okresný súd pritom návrhu žalobcu z časti vyhovel a za čas do
zosplatnenia úveru žalobcovi priznal jednak istinu spolu s dohodnutým úrokom a jednak aj úroky z

omeškaniaztejtosumy.NázorvyslovenýKrajskýmsúdomadabsurdumbyvlastnezvýhodňovaldlžníka,
ak by počas omeškania mal veriteľ nárok iba na úrok z omeškania a nemal by nárok na zmluvný úrok
za požičanie peňažných prostriedkov, ktorý je zvyčajne vyšší než sankčný úrok z omeškania. Úroky
z omeškania však treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, tedapožičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a
včas. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené znamená, že

v deň splatnosti každej splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak aj úroky z tejto splátky. V
prípade, že by dlžník uhradil iba splátku a neuhradil by úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom v
omeškaní. Sankciou za omeškanie s ich plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Ako bolo
uvedené vyššie, splácanie úveru bolo dohodnuté v anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach
zahŕňajúcich splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v

zmluve. V tomto prípade je teda riadnym plnením zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade,
že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, očitá sa v omeškaní,
pričom omeškanie je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou
veci, ak od momentu omeškania dlžníka, by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky
úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z omeškania.

12. Ďalej poukázal na to, že samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané
prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a
nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej
splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda
realizovaťúžitkovúhodnotuveci.Totooprávneniemádvestránky.Jednakjetoužívanie,t.j.prisvojovanie

si podstaty a úžitkových vlastností veci, a jednak prisvojovanie si úžitkov a plodov veci. Prvý aspekt
v sebe zahŕňa aj možnosť podľa povahy veci túto aj spotrebovať a pod. Druhý aspekt sa týka len
plodonosných veci, či už ide o ich prirodzené plody alebo tzv. plody civilné. V prípade peňazí sú týmito
plodmi úroky. Nesúhlasil s názorom v rozsudku Krajského súdu v Prešove podľa ktorého, ak by veriteľ
mal nárok aj na zmluvný úrok spolu s úrokmi z omeškania, vznikol by nespravodlivý stav, kde spotrebiteľ

by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne
inkasoval úroky. Pričom veriteľ môže zostať nečinný a nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku. Uviedol
k tomu, že ak dlžník neplní pohľadávku riadne a včas, nemožno hovoriť o pohodlnom inkasovaní úrokov,
keďže dlžník, ktorý je v omeškaní s platením istiny, neuhrádza ani úroky z nej. Teda rovnako, ako si
veriteľ musí uplatniť svoj nárok na súde v časti istiny, musí si tento nárok uplatniť aj v časti úrokov. Na

nečinnosť veriteľa teda určite nie je dôvod, pretože počas omeškania dlžníka s riadnym plnením, nemá
veriteľ k dispozícii svoje peňažné prostriedky.

13. Nesúhlasil ani s ďalšími názormi krajského súdu, pretože uvedený argument považoval za účelový,
ktorý zámerne vykresľuje spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý porušuje svoje zmluvné povinnosti následkom

nepriaznivého dopadu životných okolností. Ani závažná nepriaznivá situácia v živote dlžníka však
nemôže znamenať, že dlžník prestane byť zodpovedný za svoje záväzky a nie je povinný ich plniť.
Tvrdenie, že spôsobilosť mať povinnosti zaniká zhoršením sociálnej situácie fyzickej osoby je v rozpore
s ustanovením § 7 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. S nepriaznivým dopadom životných okolností na dlžníka,

ktorý je fyzickou osobou, počíta inštitút tzv. osobného bankrotu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
stanovuje podmienky, za ktorých prichádza do úvahy malý konkurz na majetok dlžníka a následné
oddlženie. V prípade, že nie sú dané dôvody na uplatnenie spomínaného postupu podľa zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, nie je daný dôvod na akékoľvek odpúšťanie dlhov zo strany veriteľa nad
rámec právnych predpisov.

14. Rovnako neodôvodnený považoval aj argument súdu, že pokiaľ dlžník nie je schopný plniť svoje
záväzky, k takejto situácii dochádza z viny veriteľa, ktorý podcenil posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať úver. Pokiaľ by veriteľ nesplnil svoju povinnosť zodpovedne posúdiť schopnosť veriteľa splácať
úver, jednalo by sa o porušenie nasledovných ustanovení ZSÚ a to § 7 ods. 1 a § 7 ods. 15 ZSU s

možnými sankciami podľa § 11 ods. 2 ZSÚ. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/98, uviedol,
že uvedené rozhodnutie sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých
peňažnýchprostriedkovpozosplatneníúveru.VdanejvecitotižNajvyššísúdriešil,okreminých,prioritne
otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných
prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania.

Upozornil na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, a samotné
konštatovanieNajvyššiehosúduSR,akéskutočnostimáprvostupňovýsúdskúmať,nemožnopovažovať
za záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR tým skôr, že z tohto rozhodnutia vychádza právna veta
v znení: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona
vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania." a konštatovanie súdu v znení „...dohodnuté úroky z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní

a musí platiť úroky z omeškania." je vytrhnuté z kontextu a nie je možné ho paušálne uplatňovať vo
všetkých konaniach, v ktorých si veritelia uplatňujú svoje nároky z poskytnutých peňažných prostriedkov.
Tým skôr, že táto časť odôvodnenia nie je súčasťou právnej vety a teda nemá charakter záväzného
právneho názoru. Uvedené konštatovanie považoval len súčasťou inštrukcie pre prvostupňový súd,
ktorému Najvyšší súd vec vrátil, ako má v danej veci postupovať: „Súd prvého stupňa, ktorý vychádzal z

iného právneho názoru, neskúmal, do akej výšky je táto časť žaloby dôvodná. Žalobca tvrdí, že uvedená
čiastka predstavuje úroky z omeškania s platením splatných úrokov a nevyplýva z ďalšieho úročenia
úrokov z omeškania. Ako súčasť svojho tvrdenia o výške dlhu žalovaných musí však žalobca predložiť
taký prehľad alebo výpis z kníh, z ktorého bude zrejmé, kedy a aké úroky boli na účet dlhu pripísané,
z akej úrokovej sadzby vychádzajú a aký je stav dlhu po pripísaní úrokov (žalovaný zrejme na dlh nič
zatiaľ nezaplatil). Z prehľadu musí byť zrejmá štruktúra žalovanej čiastky tak, aby bolo zrejmé, čo je

nesplatený zostatok istiny, aké sú nesplatené zmluvné úroky, odkedy je žalovaný v omeškaní, s akou
čiastkou a ako a odkedy sa účtujú úroky z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria ien do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ). Žalobca k žalobe takýto prehľad
nepredložil. Dostatočným podkladom na skúmanie dôvodnosti žaloby v napadnutej časti rozsudku nie

sú ani špecifikácie, ktoré postupne v priebehu konania založil do spisu."

15. Poukázal na komentár k § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona a to názor, že „Z podstaty úroku ako

ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do
doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na
dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má
dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne." „Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie
peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej

lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas,
dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou
podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných
prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1).
Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je,

samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať
uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade."

16. K absencií náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z. z. uviedol, že v zmysle bodu
1.1. zmluvy o Pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto

zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len „OP")
a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len „VOP"), ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle
právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a

ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom
texte zmluvy Výška anuitnej splátky 29,98 EUR, Termín splatnosti 1. anuitnej splátky 16.02.2015, Počet
anuitných splátok 120, Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky Mesačne, v 15. deň kalendárneho
mesiaca. V dobe 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie nasledovne: Splácanie anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška

každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny
úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny
a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok
úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je
pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného

teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti
anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisukaždej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných
anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka

klientovi poskytuje už v rámci poskytovania Informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné
splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej
špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky
istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynulé sa mení výška a pomer istiny a úroku.

Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak
na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok
znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis
splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu
zmluvy čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie.
Napríklad pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo

rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu
na úroky. Obdobne pri výške, počtu a termínoch splátok iných poplatkov uviedol, že výška, počet a
termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia
zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku
poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva,

že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože
uvedenébudezávisieťodtoho,koľkokrátdanúslužbubankyvyužije.Zároveň,termínsplatnostipoplatku
vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý
poplatok splatný. K nároku na uvedenie prípadného poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky
s rôznymi úrokovými sadzbami. Uviedol, že v bode 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky
nasledovne: Všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru prijme od klienta (alebo tretej osoby)
na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí
dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí; dlžné a splatné úroky, ako druhé v poradí; dlžné a splatné

úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako tretie v poradí; dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a
iné náklady banky ako štvrté v poradí; pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na
ktorú bude platba započítaná určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.

17. Poukázal na to, že v prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z

09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého 1.) Článok
10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/EHS(ďalejlen„smernica")vspojenísčlánkom
3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako Jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia

byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne
uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Článok10ods.2písm.h)(výška,početafrekvenciasplátokaprípadnéporadie,vktoromsabudúsplátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia) a písm. i) (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každef splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

18. Uvedeným výrokom Európsky súdny dvor jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob uvádzania

týchto povinných náležitostí úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti
uvádza, je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku. Povinnou náležitosťou
úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť
pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosťpre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48
(výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sa má vykladať vtom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Ako uviedla generálna advokátka v bode 55 svojho stanoviska a Súdny dvor v bode
48 rozsudku, cieľom tohto ustanovenia je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná

každá splátka úveru. Upozornil, že samotná smernica nepoužíva pojem „termíny" splátok, ale pojem
„frekvencia" splátok. Nie je teda nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom:
„Mesačne, v xx. deň kalendárneho mesiaca" teda spĺňa požiadavku smernice a napĺňa iei cieľ. Vyslovil
názor, že z čl. 1 ods. 1.2. úverovej zmluvy je zrejmý počet anuitných splátok 120, je zrejmá periodicita a

termín splatnosti anuitnej splátky a to mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaci, je zrejmá výška anuitnej
splátky 29,98 Eur, ktorá sa v priebehu splácania nemení (v splátke je zahrnutá tak istina ako aj úroky),
ako aj je uvedený termín splatnosti prvej anuitnej splátky dňa 16.02.2015 a splatnosť celého úveru dňa
15.01.2025, T. j. jedná sa o údaje požadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z. z. a nie
je dôvod mať za to, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle cit. zákona. Z uvedeného je nesporné,

že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke Zmluvy sa
prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o
tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Zároveň v bode 2.5.5. obchodný podmienok je
uvedené poradie uspokojovania pohľadávky - je teda splnená aj náležitosť v zmysle ktorej má byť určené
poradie započítavania. Podľa názoru žalobcu účelom a cieľom zákona č. 129/2010 Z.z. v časti týkajúcej

sadotknutejnáležitostinebolatáskutočnosť,abybolspotrebiteľinformovanývčíselnomvyjadreníotom,
čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Poukázal na dôvodovú správu
k § 9 ods. 2 písm. k) dotknutého zákona zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy. Zo
zmluvyjezrozumiteľnejasné,žesplátkavovýške29,98EURpozostávazúroku12,90%ročne(t.j.1,075

% mesačne), je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému
aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak
kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadosti žalovaného a bezplatne.
Žalovanýtakúžiadosťžalobcovineadresoval,alenamiestotohosisvojzáväzoknesplnil,vedomýsitoho,
že žalobca mu poskytol úver vo výške 2.000,- EUR. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný

sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a
zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak
urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť
úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach v bode 1.2. zmluvy. Nebola porušená
žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov.

19. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

20. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe vrátene späťvzatia a jeho prednes bol v súlade
s predloženými podaniami.

21. Žalovaný s uplatneným nárokom najskôr súhlasil, neskôr nesúhlasil a žiadal povoliť dlh splácať v
splátkach. Konkrétne dôvody nesúhlasu uviesť nevedel, odvolával sa na zlú finančnú situáciu.

22. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

24. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úrokypožadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

25. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

26. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

27. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

28. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
32. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

33. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

34. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.1.2015 zmluvu o úvere č. 182996 na základe ktorej sa žalobca
ako banka zaviazal poskytnúť žalovanému 2.000 eur pri výške úrokovej sadzby 12,9 % ročne pri

dohodnutom poistnom súbore poistenia a poplatku za poistenie schopnosti splácať úver 0,73 eur
mesačne, poplatku za poskytnutie úveru 100 eur a pri výške anuitnej splátky 29,98 eur s termínom prvej
splátky 16.2.2015, pri počte splátok 120, splatných vždy mesačne 15 deň kal. mesiaca so splatnosťou
úveru 15.1.2025, úhradou na dohodnutý inkasný účet. Výška RPMN úveru bola stanovená v rozsahu
15,4 %, pri priemernej RPMN 17,33 %, celkovej čiastke ktorú musí dlžník zaplatiť 3697,60 eur a

dohodnutých úrokoch z omeškania 5 % ročne a dohodnutých ostatných poplatkoch.

35. Podľa výpis pohybov na úverovom účet, pričom súd zistil úhradu dňa16.02.2015 vo výške 30,71
eur, ktorá bola započítaná sumou 23,65 eur na úhradu úroku, 6,33 eur na istinu, 0,73 eur na poistné a
úhradu dňa 16.03.2015 vo výške 30,71 eur, ktorá bola započítaná na úrok vo výške 20,- eur, vo výške

9,98 eur na istinu a 0,73 eur na poistné, pri zostatku istiny po úhrade 1.983,69 eur. Podľa pohybov na
účte došlo dňom 20.7.2017 k zosplatneniu a vypovedaniu úveru.36. V konaní súd nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by sa vzťahovali k
uplatnenému nároku, alebo ktoré by mali vplyv na povinnosti spotrebiteľa - žalovaného, na zaviazanie
ktorých žiadal žalobca.

37. V konaní nebola sporná ani požičaná istina ani podmienky, za ktorých bol spotrebiteľský úver
poskytnutýaspornénebolianiúhradyžalovaného.Žalovanývkonanížiadneskutočnostinepreukazoval.
Celá obrana žalovaného bola sústredená na nepriaznivú ekonomickú či sociálnu situáciu, ktorá nemala
žiaden vplyv na záväzok, najmä jeho zánik či splatnosť a pokiaľ popieral voči nemu uplatnené nároky,

tieto vzhľadom na absenciu odôvodnenia boli popreté účinne.

38. Súd mal teda jednoznačne preukázané, že dňa 14.01.2015 bola poskytnutá žalobcovi istina
2000,- eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 15.1.2025. Počas plnenia zmluvných povinností žalovaný porušil
svoje povinnosti, nakoľko uhradil len dve splátky 16.2.2015 a 16.3.2015, avšak ďalšie splátky už
neuhradil. Z dôvodu porušenia povinností bol žalovaný listom zo dňa 20.07.2015 vyzvaný na predčasné

splatenie poskytnutého úveru v lehote do 30.07.2015. O uvedenej doby žalovaný si neplnil záväzok ani
len čiastočne. Ku dňu 20.7.2015 predstavovala pohľadávka žalobcu zostatok nesplatnej istiny úveru
1.983,69 eur, zmluvné úroky 89,56 eur. Zároveň z dôvodu omeškania s plnením zmluvne dohodnutých
splátok vzniklo veriteľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania 0,81 a zároveň mu zostal zachovaný
aj nárok na zaplatenie poistného 1,46 eur.

39. Podľa názoru súdu v súlade s jeho povinnosťami poskytnúť základný rozsah právam spotrebiteľa
ex offo, teda aj bez toho, aby sa ich sám spotrebiteľ dovolával, sporným bol nárok veriteľa na úhradu
zmluvných úrokov po tom, ako veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, teda po 20.7.2015, teda
nároku za zaplatenie úroku vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1983,69 EUR od

21.07.2015 do zaplatenia.

40. Právny vzťah medzi poskytovateľom finančných prostriedkov ako veriteľom a spotrebiteľom ako
dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave. Jednoznačne možno ustáliť, že v konaní bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za vzťah zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s
konštantnou judikatúrou ESD (Océano Grupo Editorial SA - C-240/98, Cofídis - C 473/00, Faccini Dori
C-91/92, Von Colson and Kamann C - 14/83 a iné) a eurokomfortným výkladom smerníc Európskej únie
č. 87/102/EHS do platnosti smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

41. Vo vzťahu k nárokom po zosplatnení súd jednoznačne konštatuje, že právny vzťah medzi
účastníkmi posudzoval ako spotrebiteľský vzťah upravený zákonnými ustanoveniami zmluvy o úvere
podľa Obchodného zákonníka (zmluva- hmotnoprávne ustanovenia - zmluvný typ) s ostatnými nárokmi
upravenýmišpeciálnymzákonomoochranespotrebiteľaazákonaospotrebiteľskýchúverochavsúlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka nad rámec obligátnych ustanovení zmluvy o úvere podľa

Obchodného zákonníka.

42. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvný typ - úver, ustanovujú pre prípad
omeškania s vrátením úveru sankciu, právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy a to v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace

(§ 506 Obchodného zákonníka).

43. Podľa § 502 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

44. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

45. Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.46. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

47. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 ustanovenie
§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho

účinnosťou.

48. Jednoznačne uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru podľa § 506 Obch. zák. nemôže
priniesť veriteľovi nepriaznivejší výsledok spočívajúci v strate nárokov, ktoré doposiaľ nadobudol zo
zmluvného vzťahu, najmä ak podľa výslovného znenia právnej normy má právo požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

49. Pri tejto povinnosti však s poukazom na úpravu vzťahu so spotrebiteľom je potrebné prehodnotiť aj
doterajšiu judikatúru k povinnosti veriteľa vrátiť istinu s úrokom po splatnosti celého úveru.

50. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanoveniami obchodného práva sa spravujú len základné právne

inštitúty a výklade právnych noriem a záväzkov v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa, súd má za
to, že ust. § 506 Obch. zák. ale aj § 502 a § 503 ods. 1, 2 Obch. zák. je potrebné vykladať tak, že
veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov počas trvania zmluvného vzťahu, teda buď počas
trvania zmluvy alebo do mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že zmluvné
úroky z úveru sú základnou náležitosťou tohto inštitútu teda trvajú počas existencie zmluvy, jej účinnosti

ako aj z dôvodu, že sú splatné spolu so splátkami prípadne na konci lehoty na vrátene prostriedkov
(prípadne aj ku koncu roka). Tak teda dôjde k odstúpenie od zmluvy, nastupujú účinky ex tunc, teda
nároky na splatné úroky a iné zmluvné nároky nezanikajú, ale nemožno po ukončení zmluvného vzťahu
požadovať ďalšie nároky zo zmluvy, ktorá zanikla, teda aj ďalšie splácanie úrokov. Ak by súd pripustil
takúto možnosť, teda existencie nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po mimoriadnej splatnosti

úveru (príp. po zániku zmluvy) takýto nárok by prislúchal popri úroku z omeškania z celého nároku
(zosplatneného úveru) čo by neúmerne obohacovalo veriteľa, avšak nebolo by zrejmé, kedy sú úroky
splatnými z hľadiska aj prípadného premlčania, teda či ku koncu kalendárneho roka, či pri plnení a
pod.. Fakticky by nárok na úhradu úrokov nebolo možné premlčať (§ 116 ods. 3 Obč. zák.), pretože by
nejestvovala ich splatnosť. Úroky sa podľa cit. ustanovenia premlčiavajú za tri roky po ich splatnosti a

to aj keby ešte nebol premlčaný nárok na vrátenie istiny (napr. úroky splatné z určitej splátky). Ak by
sa premlčanie úrokov po zosplatnení - (§ 506 Obch. zák.) v zmysle judikatúry vzťahovalo k premlčaniu
nároku na vrátenie istiny, tak celá konštrukcia by nedávala zmysel, pretože úroky je potrebné považovať
za príslušenstvo 121 ods. 3 Obč. zák., ktoré je možné oddeliť a previesť, teda musia byť schopné
aj samostatného osudu ako peňažná pohľadávka, teda musia byť vyjadrené aj dobou splatnosti. Je

nepredstaviteľné, aby v prípade premlčania nároku za vrátenie (zaplatenie) istiny zanikol aj nárok úroky
ktoré vznikli do okamihu premlčania istiny, ktoré napr. mohli byť aj samostatne postúpené. Naopak
právnu istotu do vzťahu vznáša presne určená splatnosť úrokov ukončením zmluvného vzťahu, pretože
po ukončení zmluvného vzťahu nastupuje naopak sankcia pre omeškanie dlžníka s peňažným plnením
v podobe úrokov z omeškania, teda právo veriteľa požadovať vrátenie všetkých splatných nárokov, istiny

vrátane sumy dosiaľ splatných úrokov a poplatkov.

51. Súhrnom je potrebné konštatovať, že ak má byť spotrebiteľský vzťah posudzovaný mimo základných
zmluvných inštitútov podľa noriem občianskeho práva, je potrebné prehodnotiť predchádzajúcu
judikatúru a rozhodovaciu prax v obchodných veciach kde prevládal názor, že dlžník je povinný platiť

úroky až do vrátenia istiny. Úroky zo zmluvy sú totiž výslovne zmluvný nárok, nemožno ich požadovať
mimo existencie zmluvy o úvere (kde ich výška je limitovaná počas právneho vzťahu a ak neboli jasne
dohodnuté, je povinnosť ich úhrady v obvyklej výške), teda ak ich nemožno požadovať v prípade ak
zmluva nevznikla, tak ich nemožno požadovať ani v období po zániku zmluvy. Samozrejme týmto nie
je dotknutá povinnosť dlžníka nahradiť škodu porušením právnej povinnosti vrátiť peňažné prostriedky,

ktorá môže spočívať aj v ušlom zisku, teda do výšky prípadných úrokov, ktoré by veriteľ obdržal, keby
tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi.52. V tomto prípade je potrebné dať za pravdu aj odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca

a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho
povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,

ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho

práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré

právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa

voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej

nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované

úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.

53. Súd preto spoločne s vyššie uvedeným názorom iného súdu vysloveného v odvolacom konaní
konštatuje, že ak by mal veriteľ právo nielen na úroky z omeškania, ale aj zmluvné úroky, nebolo by v
jeho záujme čím skôr vymôcť nárok na vrátenie požičaných prostriedkov, pretože by inkasoval ďalekoviac, ako keby tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi a to aj keby nedošlo k zmene výšky úrokových
sadzieb(odhliadnucodzníženiaúrokovýchsadziebpozmenemonetárnejpolitikyECB).Pretojelogické,
ževeriteľmánároknavrátenievšetkýchnárokovkudňumimoriadnehoodstúpeniaodzmluvyanásledne

na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy, ak nebola vrátená. V tomto smere je potrebné aj vykladať
jednotlivé ustanovenia zákonnej úpravy zmluvy o úvere, z ktorého je zrejmé právo veriteľa na zaplatenie
úrokov od poskytnutia prostriedkov do ich vrátenia, ale tento vzťah musí byť limitovaný existenciou a
trvaním zmluvného vzťahu, teda zmluvné plnenia nemožno požadovať po tom, čo zmluva zanikla či už
výpoveďou, odstúpením alebo uplynutím času.

54. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 12,90 %
ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1983,69 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia zamietol, konanie v časti
v ktorej bol vzatá žaloba späť o zaplatenie 0,72 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.7.2015
zastavilapriznalžalobcovinároknazaplatenieistiny1.983,69eur,nezaplatenýchpoplatkovzapoistenie
do 20.7.2015 vo výške 1,46 eur, splatného úroku 89,56 eur k 20.7.2015 a úrokov z omeškania ku dňu

mimoriadnej splatnosti úveru, teda do 20.7.2015 vo výške 0,81 eur.

55. Zároveň z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou peňažného záväzku súd podľa § 517 ods. 2 Obč.
zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy vo
výške o 5 % vyššej ako je základná sadzba ECB stanovená ku dňu omeškania, teda dňu nasledujúcom

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd teda podľa návrhu priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokovzomeškaniazosumy2.073,25eur,čopredstavujesúčetnezaplatenej(nevrátenej)istiny1983,69
eur a sumy nezaplatených úrokov 90,27 eur vo výške 5 % ročne (podľa žaloby) od 21.7.2015 do
zaplatenia.

56. Vzhľadom na čiastočne späťvzatie návrhu súd po súhlase žalovaného konanie v časti o zaplatenie
0,72 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.7.2015 do zaplatenia zastavil.

57. Pokiaľ sa žalovaný domáhal povolenia hradenia dlhu v splátkach, je potrebné súhlasiť so žalobcom,
že ust. § 232 CSP určuje zásady vykonateľnosti rozsudku a určenie dlhšej lehoty na plnenie ako je v

ust. § 232 ods. 3 CSP predstavuje výnimočný zásah súdu, rovnako ako aplikácia § 232 ods. 4 CSP,
kedy by súd mal splatný dlh určiť pre plnenie v splátkach aj s prípadnou stratou výhod. Žalovaný pritom
nie len že nepreukázal zmenu pomerov po tom, ako uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere a čerpal
úver, napr. stratu zamestnania, živiteľa a pod., teda objektívne príčiny nezávislé od jeho vôle pre ktoré
nemohol riadne plniť, ale počas celého konania neprejavil ani žiaden záujem o riadne plnenie, teda to

že by aspoň počas konania sa snažil o čo i len čiastočnú úhradu záväzkov. Žalovaný totiž nie len že
od mimoriadnej splatnosti, ale ani od podania žaloby, kde v odpore sa dožadoval plnenia v splátkach,
záväzok ani len v časti neplnil. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcov priznané nároky
v zákonom predpokladanej lehote.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu základného nároku v plnom rozsahu, čiastočný neúspech
bol v rozsahu späťvzatia a zákonných úrokov ako príslušenstva istiny, ktoré netvorí základ pre výpočet
trov konania, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (§ 255 ods. 1 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).