Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/391/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211930
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215211930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., H. XXX/XX, zastúpený JUDr. Vladimírom Vágóom, advokátom, Galanta, Kpt. Nálepku 724/7,
proti žalovanému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U. O. XXX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom,
advokátom, Bratislava, Štefánikova 14, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16C/338/2015-269 zo dňa 30.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v
plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku určil, že zmluva o pôžičke
datovaná dňom 31.10.2007 v písomnej forme uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej
žalovaný ako veriteľ mal prenechať žalobcovi ako dlžníkovi peniaze v sume 1,5 milióna Eur je neplatná.
Druhým odsekom výroku rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 657 Obč. zákonníka.
Vecne argumentoval tým, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), ktorou jedna strana
(veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke predpokladá
dohodu strán, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičkách, k jej uzavretiu zákon vyžaduje teda i skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi („prenecháva“). Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalobca v priebehu celého konania
existenciu takéhoto právneho úkonu spochybňoval. Žalovaný, ktorý tvrdil, že pôžičku poskytol, mal
dôkaznú povinnosť, a teda (dôkazné) bremeno preukázať, či reálne došlo k zmluve o pôžičke medzi ním
a žalobcom. Žalobca jednoznačne poprel akékoľvek uzavretie zmluvy o pôžičke, tvrdil, že predložený
dokument označený ako Zmluva o pôžičke peňazí s dátumom 31.10.2007, bol spísaný v roku 2013 a
na účely vymáhania jeho pohľadávky voči tretej osobe, pričom k reálnemu odovzdaniu peňazí nikdy

nedošlo. Tu však nejde o simulovaný právny úkon, ale nedostatok vážnosti vôle (§ 37 ods. 1 OZ), a to
na oboch stranách. Podľa názoru súdu sa žalovanému jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
nepodarilo preukázať, že žalobcovi poskytol pôžičku. Súd nemal v konaní zo zisteného skutkového
stavu preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah, či už z tituluzmluvy o pôžičke alebo iného právneho dôvodu (nájomný vzťah nebol predmetom skúmania). Žalovaný
existenciu a odovzdanie peňazí preukazoval dvoma svedkami - bývalou manželkou a kamarátom,
ktorých výpovede sa však rozchádzali v dôležitej skutočnosti - kde sa nachádzali v čase odovzdávania

peňazí žalobcovi, keď svedkyňa U. uviedla, že stáli priamo za žalobcom a žalovaným a videli, aký
podpisujú dokument v čase tvrdenom žalovaným, pričom svedok Y. (a rovnako aj žalovaný) uviedol, že
obaja svedkovia sa nachádzali obďaleč od žalovaného a žalobcu, pričom svedok sa navyše žalobcovi
a žalovanému úmyselne otočil chrbtom, svedkovia teda nemohli vidieť, čo a či vôbec niečo žalobca so
žalovaným podpisujú, alebo aj čo žalovaný odovzdáva žalobcovi. Takisto je absolútne nepredstaviteľné,

aby tak vysokú peňažnú čiastku (navyše v mene, ktorá v roku 2007 neplatila na Slovensku) niekto držal v
igelitovejtaškevdomácom(resp.podnikateľskom)prostredíanavyšeichpožičalniekomu,koholenpred
pár mesiacmi spoznal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že peniaze mal od rodiny ako pôžičku a za predaj majetku
v jeho domovine, k tejto skutočnosti mal možnosť navrhnúť relevantné dôkazy. Žalovaný tiež tvrdil, že
peňažnú hotovosť držal u seba z dôvodu, že mal záujem kupovať nehnuteľnosti, z čoho však následne
vzišlo, ale dokument žalovaným predložený o navýšení kúpnej ceny za predaj, bol opatrený dátumom

07.11.2008, z čoho možno predpokladať, že vtedy ešte záujem žalovaného o kúpu nehnuteľností
trval. Uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva, ktorým žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobcu o
neplatnosti zmluvy o pôžičke, podľa názoru súdu práve podporuje tvrdenia žalobcu o tom to, že malo ísť
lenofalošnékrytiepredtreťouosobou.Vystavenésplnomocneniasúvšeobecné,ničpreukazujúce,alev
prípade žalovaného predpokladajú práve (žalobcom tvrdený) kontakt žalovaného so spoločnosťou Ilka.

Rozpor vo výpovediach svedkov H. a manželky žalobcu o tom, či k stretnutiu v kaviarni došlo doobeda
alebo poobede, súd nepovažuje za podstatný vzhľadom na časový odstup. Žalovaným namietaný bližší
vzťah svedka H. so žalobcom v tomto prípade zvyšuje vierohodnosť svedeckej výpovede, keďže bol
na mieste náhodou a do veci nebol nijako zainteresovaný. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že
medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, nakoľko nedošlo preukázateľne k jej

reálnemu naplneniu a preto žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 7 v
spojenís§142ods.1O.s.p.ažalobcoviakoúspešnejstranesporupriznalnáhradutrovvočižalovanému
v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

žalovaný, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Odvolateľ namietal, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu

žalobcu na určovacej žalobe. Súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný si na
Okresnom súde Galanta v konaní sp. zn. 10C/245/2016 uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie
sumy 1.871.000,- Eur s prísl. titulom vrátenia pôžičky zo zmluvy zo dňa 31.10.2007. Otázka platnosti
zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalobe na plnenie má charakter predbežnej otázky, podporne poukazujúc
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 17/2010. Žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné

bremeno, jeho tvrdenia postrádajú základy elementárnej logiky, je nelogické tvrdenie žalobcu, že
uzatvoril so žalovaným fiktívnu zmluvu o pôžičke a fiktívnu zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam. Ak by bolo tvrdenie žalobcu, že zmluva o pôžičke je fiktívna a malo byť k nej vystavené
potvrdenie o jej splatení, nemohlo by dôjsť k zápisu záložného práva súvisiaceho s touto pôžičkou do
katastra nehnuteľností. Žalobca mal niekoľko možností, kedy mohol od žalovaného žiadať potvrdenie

o vrátení pôžičky, tak ako tvrdí, že bolo medzi nimi dohodnuté. Proces zriadenia záložného práva k
nehnuteľnostiamtrvaldlhšiudobuabezsúčinnostižalobcubynemohlobyťvkatastrizapísané.Žalovaný
poskytnutie pôžičky riadne preukázal predložením zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca svojím
podpisom potvrdil prevzatie predmetu pôžičky, žalobca potvrdil pravosť svojho podpisu. Následne z
dôvodu nevrátenia pôžičky bola spísaná zmluva o uriadení záložného práva, ktorú dobrovoľne podpísal

žalobca a jeho manželka, poskytnutie pôžičky potvrdili tiež svedkovia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku nevysvetlil, ako sa vysporiadal s obranou žalovaného, toto odôvodnenie nezodpovedá
kritériám v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Bremeno tvrdenia zaťažovalo pritom žalobcu. Odvolateľ poukázal
tiež na nezhodu výroku rozsudku so znením petitu žalobcu. Odvolateľ doplnil svoje odvolacie argumenty
ďalšími podaniami, zdôrazniac nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.

Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004. Podrobne sa tiež vyjadril k
skutkovým okolnostiam prejednávanej veci a najmä k rozporom v tvrdeniach žalobcu, ktoré súd prvej
inštancie nevzal do úvahy.4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že konanie na Okresnom súde Galanta sp. zn.
10C/245/2016 pokračuje, súdny poplatok bol zaplatený. K danosti naliehavého právneho záujmu
poukázal na to, že rozhodnutie o neplatnosti alebo platnosti Zmluvy o pôžičke nič nezmení na právnom

postavení žalobcu, nakoľko na základe uvedeného rozhodnutia nemôže dôjsť za žiadnych okolnosti k
zmene zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností, ktoré prešlo riadnym vkladovým konaním na
návrh žalobcu a jeho manželky, toto súdne konanie nezamedzí ďalším zbytočným súdnym konaniam,
práve naopak počet súdnych konaní by pri vyhovení tejto žalobe len narástol, čo sa už aj deje. Okrem
tohto súdneho konania a súdneho konania vo veci žaloby K. L. ako veriteľa z predmetnej zmluvy o

pôžičke proti M. G. ako dlžníkovi z tejto zmluvy o zaplatenie sumy pôžičky vedenej na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 10C/245/2016, žalobca už aj so svojou manželkou podal na Okresný súd Dunajská
Streda ďalšiu žalobu a to žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve, ktorá je vedená pod
sp. zn. 11C/195/2016. Nezmyselnosť tejto žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke a neexistenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukazuje teda aj fakt, že Okresný súd Galanta
v konaní o vrátenie sumy pôžičky sp. zn. 10C/245/2016 nie je viazaný rozhodnutím sudu v tomto súdnom

konaníatotorozhodnutiesúduniejenijakozáväznéanipretretísubjektobchodnúspoločnosťDARNANI
s.r.o., ktorá považuje svoje záväzky voči žalobcovi za uhradené formou započítania. Žalobca ďalej vo
svojom vyjadrení 20 dňa 18.01.2017 namieta, že žalovaný absolútne nekorektným spôsobom pristúpil
k výkonu záložného práva aj napriek tomu, že súd už uznal, že zmluva o pôžičke je neplatná a tým
aj záložná zmluva a žalobca mu nič nedlží. Ani s týmto tvrdením žalobcu sa žalovaný nestotožňuje a

považuje ho za predčasné, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 30.06.2016 bolo v zákonom
stanovenej lehote napadnuté odvolaním žalovaného a odvolacie konanie ešte v súčasnosti nie je
ukončené.Žalobcavosvojomvyjadreníďalejuvádza,žežalovanýzačalsvymáhanímsvojejpohľadávky
tak,žepostúpilčasťpohľadávkyvovýške31.000,-EurnaspoločnosťDARNANIs.r.o.Uvedenéskutkové
tvrdenie žalobcu je pravdivé. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2015 oznámil žalobcovi postúpenie časti

pohľadávky na tento tretí subjekt. Učinil tak z dôvodu, že žalobca bol po splatnosti svojho záväzku
a napriek výzvam zo strany žalovaného svoj dlh nesplatil. Z uvedeného je teda zrejmé, že práve zo
strany žalobcu išlo o špekulatívne správanie, keď napriek tomu že dňa 31.10.2013 nastala splatnosť
jeho záväzku voči žalovanému, požiadal žalovaného o zhovievavosť a o zabezpečenie tohto záväzku
záložným právom - Záložnou zmluvou k jeho a k manželkiným nehnuteľnostiam, aby žalovaný nezačal

s okamžitým vymáhaním dlhu. Žalovaný k tomuto kroku aj dňa 13.11.2013 pristúpil a so žalobcom a
jeho manželkou uzatvoril Záložnú zmluvu na zabezpečenie svojej pohľadávky voči žalobcovi, pričom
v predmetnej Záložnej zmluve uznal žalobca svoj záväzok čo do výšky aj právneho dôvodu. Žalobca
sa však ani po tomto zabezpečení svojho záväzku nijako nemal k splateniu svojho dlhu, práve naopak
začal sa žalovanému vyhýbať. Preto žalovaný pristúpil k „vymáhaniu svojej pohľadávky" v januári 2015

a to formou postúpenia svojej pohľadávky na tretí subjekt, ktorý si túto pohľadávku započítal k svojmu
záväzku voči žalobcovi.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne
prostredníctvom svojho advokáta, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť, uplatniac si náhradu trov konania. poukázal na to, že má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre
uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností v nadväznosti na fiktívnu zmluvu o pôžičke vo
vzťahu k neplatnosti záložnej zmluve. Žalovaný absolútne nekorektným spôsobom, po tom čo už súd
vyniesol vo veci určenia neplatnosti pôžičky rozsudok, ktorým určil predmetnú pôžičku za absolútne

neplatnú, oznámil okresnému úradu, katastrálnemu odboru začatie výkonu záložného práva záložným
veriteľom formou dobrovoľnej dražby. Robil to v tom právnom vedomí, že už súd v predmetnom rozsudku
uviedol, že uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva len podporuje tvrdenia žalobcu o tom, že má
ísť len o falošné krytie sa pred treťou osobou, čiže nepriamo súd už v tom konaní uznal, že predmetná
záložná zmluva je neplatná (viď bod 37 rozsudku). Napriek tomu žalovaný pristúpil k výkonu záložného

práva, hoci musí si byť vedomý, že žalobca mu nič nedlží, že zmluva o pôžičke je neplatná a tým aj
záložná zmluva, ktorou sa má zabezpečiť neexistujúca pohľadávka žalovaného je neplatná. Na základe
toho žalobcovi nič iné neostalo, keďže žalovaný absolútne nekorektným spôsobom mieni zneužiť svoje
právne postavenie výkonom záložného práva z neplatnej záložnej zmluvy, ktorá sa viaže na súdom
určenú neplatnú zmluvu o pôžičke, len podať návrh, v súlade s § 324 ods. 1 CSP a § 325 ods. 2

písmeno c/ CSP, na nariadenie neodkladného opatrenia, uloženia povinnosti žalovanému zakázať výkon
záložného práva ako záložného veriteľa na základe predmetnej neplatnej záložnej zmluvy. Napokon súd
1. stupňa takéto neodkladné opatrenie i vydal s poukazom práve na rozhodnutie o určení neplatnosti
zmluvy o pôžičke. Tvrdenie žalobcu, že určením neplatnosti zmluvy o pôžičke by sa nič i tak nedoriešilo,pretože by naďalej tu ostala platná zmluva o zriadení záložného práva (a toto má brániť naliehavému
právnemu záujmu) je tak isto zavádzajúce, pretože žalovaný pravdepodobne si neuvedomuje, že
záložná zmluva akcesorický sa viaže na zmluvu hlavnú, čiže na zmluvu o pôžičke, ktorú svojim obsahom

zabezpečujeazdieľaosudzmluvyhlavnej.Tedaprávenaopakvyslovenímhlavnejzmluvy,žejeneplatná
i záložná zmluva bude neplatná. Pokiaľ by bola žalovaná neplatnosť záložnej zmluvy, súd by bol nútený
ako predbežnú otázku riešiť i tak platnosť, respektíve neplatnosť zmluvy o pôžičke. Okrem toho žalovaný
začal s vymáhaním tohto fiktívneho dlhu z neplatnej zmluvy o pôžičke tak, že žalobcovi listom zo dňa
21.01.2015 oznámil postúpenie časti pohľadávky z titulu pôžičky 31.000,- Eur na spoločnosť DARDANI

s.r.o.,sosídlomNeratovickénámestieč.1,DunajskáStreda,IČO:47411619,ktorejspoločnostíjediným
spoločníkom a konateľom je samotný žalovaný. Určovacia žaloba vo všeobecnosti má predovšetkým
preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení stavu
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je

zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tvrdenie žalovaného, že vedie konanie o splnenie povinnosti z
uvedenej zmluvy o pôžičke je tak isto len účelové a zavádzajúce, pretože je síce pravda, že žalobca dňa
06.06.2016 (približne 3 týždne pred tým ako v predmetnej určovacej žalobe mal súd vyniesť rozsudok)
podal žalobu na Okresný súd v Galante na uloženie povinnosti M. G. zaplatiť mu dlh z predmetnej
pôžičky, ale spolu s podaním žaloby nezaplatil súdny poplatok. Je zjavné, že žalobu podával len z toho

dôvodu, aby dosiahol účel, že by mala byť žaloba o určenie neplatnosti zmluvy zamietnutá formálne s
poukazom na takto neexistujúci naliehavý právny záujem, tak, aby si mohol realizovať žalovaný naďalej
započítavanie fiktívneho dlhu a realizovať výkon záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, v
konečnom dôsledku bez ohľadu na prípadný výsledok sporu o uloženie povinnosti zaplatiť dlh z pôžičky.
Žalobca sa opakovane vyjadril k skutkovým okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne nesprávny s použitím § 388 C.s.p. zmeniť.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
však nesprávne právne posúdil.

9. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len
právne posúdenie otázky danosti naliehavého právneho záujmu, ktorú posudzoval už súd prvej inštancie
a obidve sporové strany sa k tejto otázke vyjadrili, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na

prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§
385 ods. 1 CSP).

10. Zo súdom prvej inštancie zisteného a ustáleného skutkového stavu vyplýva, že podľa písomného
znenia Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 31.10.2007 (č.l. 7) s poukazom na § 657 a nasl. Občianskeho

zákonníka žalovaný ako veriteľ požičal žalobcovi ako dlžníkovi sumu 1.500.000,- Eur v deň podpisu
zmluvy, ktoré sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť s úrokom 5% ročne. Dlžník podpisom na zmluve
potvrdil prevzatie sumy 1 a pol milióna Eur. Dlžník sa zaviazal istinu vrátiť do 6 rokov od podpisu
zmluvy s dohodnutým úrokom, celkom 1.950.000,- Eur do 31.10.2013. Za účelom zabezpečeniariadneho splatenia záväzku dlžníka voči veriteľovi sa dlžník zaviazal zabezpečiť zriadenie záložného
práva v prospech veriteľa k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. a N.
E.. Zmluva bola opatrená podpismi oboch strán. V zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam s poukazom na § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 12.11.2013 (č.l. 47)
žalobca a jeho manželka ako záložcovia s poukazom na zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 31.10.2007
zabezpečili návratnosť pôžičky zriadením záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E. a kat. úz. N. E.. Podpisy na zmluve všetkých troch
zúčastnených osôb boli overené. Návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do katastra

nehnuteľností (č.l. 56) bol podaný správnemu orgánu dňa 13.11.2013, vkladové konanie prebehlo pod
sp. zn. V 6990/13 (pred Okresným úradom Senec) a V 6804/13 (... Dunajská Streda).

11. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu
o tejto otázke je aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti v nadväznosti
na fiktívnu zmluvu o pôžičke vo vzťahu k neplatnosti záložnej zmluvy, aj z dôvodu, že žalovaný začal

s vymáhaním tohto fiktívneho dlhu tak, že žalobcovi listom zo dňa 21.10.2015 oznámil postúpenie
časti pohľadávky z titulu pôžičky 31.000,- Eur na spoločnosť žalovaného. Táto spoločnosť si fiktívnu
pohľadávku jednostranne započítala so svojím dlhom na nájomnom z prenajatých nehnuteľností.

12. Podstatnou spornou otázkou zostalo a to tvorí aj predmet odvolacieho prieskumu, či žalobca má

naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorú
uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ.

13. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj

otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej
žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej
žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je

otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je
sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,

ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým.

15. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje,skúmasúdexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.Platítoajpresúdprvejinštancie,ajpresúdodvolací.
Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec
urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia

naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
tedanutné,abytentonaliehavýprávnyzáujemjestvovalnielenvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998,

publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je beztohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a

význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho

porušenia právnych povinností iným subjektom.

17. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

18. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) O.s.p.] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť

ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]. V prípade
možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu

počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,
že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou

prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých

právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;
záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť

neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

19. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má
riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe
daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v
takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať,

že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom
práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a

rozhodnutím o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do
výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá
nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku,
nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatnerozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva
alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne
(či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne

rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k
tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to
však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne
rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu
sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie

v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa
vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom
konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo 8/2013).

21. Odvolateľ tiež dôvodne poukázal na v prejednávanom spore aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 17/2010, podľa ktorého žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, pretože ňou požadované určenie nerieši (vlastnícku) podstatu
sporu, ktorý sa snaží žalobou vyriešiť. V porovnaní s existujúcim stavom žalobkyňa požadovaným
určením neplatnosti zmluvy o pôžičke nemôže dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia,

odstránenie neistoty rozhodujúceho (vlastníckeho) vzťahu, ktorá trvá naďalej aj v prípade vyhovenia
žalobe a nevylučuje potrebu ďalšieho konania - o určenie vlastníctva sporných nehnuteľností. Je zrejmé,
že otázka (ne)platnosti zmluvy o pôžičke, vyriešenia ktorej sa žalobkyňa domáha žalobou o neplatnosť
tejto zmluvy, má povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k prípadnej žalobe na plnenie zo zmluvy
o pôžičke v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., alebo k žalobe o určenie vlastníctva. Na vyriešení takejto

(predbežnej) otázky v samostatnom konaní nemôže mať žalobkyňa naliehavý právny záujem.

22. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti
C.s.p.,keďpodľa§137písm.c)ad)C.s.p.účinnéhood01.07.2016,t.j.včaserozhodovaniaodvolacieho
súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. V danom prípade preto odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke, z čoho vyplýva nevyhnutnosť

zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími skutočnosťami. Podľa odvolacieho súdu je
rozhodujúce najmä to, že ani požadovaným určením neplatnosti zmluvy o pôžičke by sa nič nezmenilo
na právnom postavení žalobcu. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, nakoľko posúdenie
platnosti či neplatnosti tejto zmluvy tvorí len prejudiciálnu otázku v konaní na základe žaloby na plnenie,

ktoré konanie medzi stranami už aj prebieha na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/245/2016.
Samotné určenie platnosti či neplatnosti zmluvy o pôžičke by nemalo žiaden priamy dopad ani na zápis
záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v prospech žalovaného, tak ako sa snažil
argumentovať žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatná, adekvátnym
prostriedkom právnej ochrany jeho oprávnených záujmov je práve obrana v spore o zaplatenie titulom

tejto zmluvy o pôžičke, v konaní o takejto žalobe súd ako predbežnú otázku musí riešiť platnosť zmluvy o
pôžičke. Pokiaľ sa chce žalobca účinne brániť proti záložnému právu, adekvátnym prostriedkom právnej
ochrany je napríklad žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve. Žaloba o samotné určenie
neplatnosti zmluvy o pôžičke je v takomto prípade nadbytočná, neplní preventívnu funkciu, definitívne
nijako nerieši samotný predmet sporu a nemá žiaden bezprostredný dosah na právne postavenie

žalobcu vo vzťahu k predmetu sporu.

24. Vzhľadom na záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o
pôžičke neprichádzalo už do úvahy zaoberať sa skutkovými okolnosťami poskytnutej pôžičky.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 388 C.s.p., ako vecne nesprávny zmenil tak, že žalobu zamietol.26. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní v
celomrozsahuúspešnýanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali

výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného
i odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).