Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9507100114
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Truban

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2017:9507100114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.

januára 2017 pred samosudcom JUDr. Michalom Trubanom, v trestnej veci proti obžalovanému X.J.,
pre zločin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X.J., nar. XX.XX.XXXX v D. R. D., trvale
bytom D., ul. N.. X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu Bratislava V. na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave ako
sudcaOkresnéhosúduBratislavaV.požiadalDoc.JUDr.S.J.CSc.,nar.XX.XX.XXXX,osumu100.000,-
Sk (3.319,39 €) v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní
vedenom proti nemu na tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do
27.08.2002. Keď mu uvedenú sumu Doc. JUDr. S., CSc. do uvedeného termínu nedoručil, telefonicky

ho vyzval, aby sa za ním dostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj urobil a tam sa ho opýtal,
či má peniaze, a keď mu povedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze doniesol najneskôr do
28.08.2002, kedy je posledný termín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 vec oznámil
orgánom činným v trestnom konaní,

t e d a

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal úplatok a čin spáchal ako

verejný činiteľ,

č í m s p á c h a l

trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 160a ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa ukladá peňažný trest vo výmere 70.000,- Sk /

slovom: Sedemdesiattisíc Sk/ (2.323,60 EUR /slovom: Dvetisíctristodvadsaťtri EUR, šesťdesiat centov/).

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu
úmyselne zmarený ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti -
výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgáne verejnej moci na
dobu 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
prokurátor) podal dňa 19.11.2007 pod sp. zn. VII/1 Gv 65/06-129 obžalobu na obvineného X.J. pre

trestný čin prijímanie úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona š. 300/2005
Zb.z.vzneníneskoršíchpredpisovnatomskutkovomzáklade,žedňa21.08.2002vbudoveOkresného
súdu Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave sudca Okresného súdu Bratislava V X.J.
požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. XX.XX.XXXX, o sumu 100.000,- Sk (3319,39 €) v súvislosti so

zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na
tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď dňa
27.08.2002 Doc. JUDr. S. J., CSc. oznámil obvinenému X.J. pri osobnom rokovaní v budove Okresného
súdu Bratislava V, že má k dispozícii len čiastku vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 €) a je schopný si
zapožičať ešte sumu 30.000,- Sk (995,82 €) do termínu 30.08.2002, obvinený požadoval doručenie

sumy 70.000,- Sk (2.323,57 €) do dňa 28.08.2002 do 14.00 hod. Dňa 28.08.2002 o 13.30 hod. Doc.
JUDr. S. J., CSc. podľa požiadavky obvineného odovzdal mu požadovanú sumu 70.000,- Sk (2.323,57
€) v kancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava V.

Konanie pred rozhodnutím dovolacieho súdu

Na základe vykonaného dokazovania bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/35/2007, obžalovaný X.J. dňa XX.XX.XXXX uznaný vinným z trestného
činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.

140/1961 Zb. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005
Zb. z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 21.08.2002 v budove Okresného
súdu Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave sudca Okresného súdu Bratislava V X.J.
požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. XX.XX.XXXX, o sumu 100.000,- Sk (3.319,39 €) v súvislosti so
zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na

tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď dňa
27.08.2002 Doc. JUDr. S. J., CSc. oznámil obvinenému X.J. pri osobnom rokovaní v budove Okresného
súdu Bratislava V, že má k dispozícii len čiastku vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 €) a je schopný si
zapožičaťeštesumu30.000,-Sk(995,82€)dotermínu30.08.2002,obvinenýpožadovaldoručeniesumy
70.000,- Sk (2.323,57 €) do dňa 28.08.2002 do 14.00 hod. Dňa 28.08.2002 o 13.30 hod. Doc. JUDr.

S. J., CSc. podľa požiadavky obvineného odovzdal mu požadovanú sumu 70.000,- Sk (2.323,57 €) v
kancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava V, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu vo výmere
5 rokov, peňažný trest vo výmere 5.000,- €, pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu mu bol
uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a zároveň bol obžalovanému uložený

trest zákazu činnosti - výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v
orgáne verejnej moci na dobu 10 rokov.

Na základe podaných odvolaní obžalovaného X.J. a prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 16. mája 2011, sp. zn. 1 To 6/2010, podľa § 321 ods. 1 psím. a), písm. b), písm. c)

Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zodňa 25.11.2009, sp. zn. BB-4T/35/2007, a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec na nové
prejednanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal najmä
na nezákonnosť dôkazov a dôkazov na ktoré bola táto nezákonnosť prenesená, a to najmä na použitie

informačno-technických prostriedkov, prehliadku iných priestorov a pozemkov, prijatých peňažných
prostriedkov, ktoré mali preukazovať časť skutku vo fáze prijímania úplatku, pričom v podrobnostiach
prvostupňový súd odkazuje na odôvodnenie citovaného uznesenia.

Dňa 09.09.2011 bol obžalovaný X.J. rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, sp. zn. BB-4T 35/2007, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora za
trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu Bratislava V na Prokofievovej
ulici č. 10-12 v Bratislave sudca Okresného súdu Bratislava V X.J. požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar.
27.11.1953, o sumu 100.000,- Sk (3319,39 €) v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar.
XX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že

požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď dňa 27.08.2002 Doc. JUDr. S. J., CSc. oznámil
obvinenému X.J. pri osobnom rokovaní v budove Okresného súdu Bratislava V, že má k dispozícii len
čiastku vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 €) a je schopný si zapožičať ešte sumu 30.000,- Sk (995,82 €) do
termínu30.08.2002,obvinenýpožadovaldoručeniesumy70.000,-Sk(2.323,57€)dodňa28.08.2002do
14.00 hod. Dňa 28.08.2002 o 13.30 hod. Doc. JUDr. S. J., CSc. podľa požiadavky obvineného odovzdal

mu požadovanú sumu 70.000,- Sk (2.323,57 €) v kancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava
V, oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania prokurátora uznesením sp. zn. 5 To 14/2011
zo dňa 8. marca 2012 zrušil vyššie uvedený rozsudok prvostupňového súdu a okrem iných skutočností

poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí (predchádzajúcom rozsudku o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby) „...sa prvostupňový súd podrobne zaoberal otázkou zákonnosti uznesenia o začatí
trestného stíhania a odvodene od toho aj vznesenia obvinenia v predmetnej veci, a uviedol, že
sa nemôže zaoberať zákonnosťou úkonov, postupov a rozhodnutí tvoriacich podklad procesných
rozhodnutí a uznesenie o začatí trestného stíhania je uznesením procesnej povahy. Podstata problému

spočíva nie v tom, že by mal prvostupňový súd z formálneho hľadiska preskúmať uznesenie o začatí
trestného stíhania alebo vznesení obvinenia a podľa výsledku o nich rozhodovať a už vonkoncom nie
tak, ako sa domáhal obžalovaný, že by pre zistené chyby v trestnom konaní malo byť trestné stíhanie
zastavené... Súd sa mal zaoberať otázkou, ktoré úkony a v rámci nich zadokumentované dôkazy boli
vykonané ešte pred začatím trestného stíhania, boli v neskoršie začatom trestnom stíhaní použité ako

nezákonný dôkaz. V rámci hlavného pojednávania tieto hodnotiace úsudky sa musia prejaviť v tom,
prečo je niektorý dôkaz nepoužiteľný, resp. aj skupina dôkazov, pretože dôkaz získaný v rozpore so
zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z
obsahu nezákonne získaného dôkazu. Táto otázka použiteľnosti dôkazov vo vzťahu k tej časti obvinenia
a obžaloby, podľa ktorej mal obžalovaný prijať úplatok dňa 28. augusta 2002 už bola vyriešená a

uvedená čiastočne v predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí, pokiaľ išlo o otázku zvukového
záznamu a podrobnejšie v predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu SR aj k ďalším dôkazom na to
nadväzujúcim... ...Bolo povinnosťou prvostupňového súdu, v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho
uznesenianajvyššiehosúdu,zaoberaťsaprávetoučasťouskutkuobžaloby,podľaktorejmalobžalovaný
JUDr. X.J.iadať Doc. JUDr. S. J., CSc. o poskytnutie úplatku v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho

syna O. J. v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, v ktorom bol predsedom senátu
JUDr. X.J.“.

Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „...prvostupňový súd sa náležite nevyrovnal so
všetkými relevantnými dôkazmi, ani ich nevyhodnotil tak, ako predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12

Trestného poriadku a z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by ho urobil po starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. ...Prvostupňový súd neprebral a neurobil súhrn, ktoré dôkazy vykonateľné vo veci sú
použiteľné v časti skutku o žiadaní úplatku obžalovaným... ...Neuviedol, či ten, ktorý dôkaz považuje za
taký, ktorý podporuje priamy usvedčujúci dôkaz, výpoveď svedka Doc. JUDr. S. J., CSc. alebo za dôkaz
podporujúci obhajobu obžalovaného ak ho možno považovať za vierohodný... K obsahu obhajobných

tvrdení a námietok obžalovaného prvostupňový súd nezaujal stanovisko, či ich považuje za vierohodné
a presvedčivé a nevyhodnotil, či z nich skutočne vyplýva taký záver, aký im prisudzuje obžalovaný...
Nezodpovedá vykonanému dokazovaniu tvrdenie prvostupňového súdu, že proti sebe stoja len dva
priame dôkazy a to tvrdenie svedka J., proti tvrdeniu obžalovaného C. a že žiadne, ani nepriame dôkazyo tom, že by obžalovaný od menovaného svedka žiadal úplatok produkované neboli... V uvedenom
smere zostala absolútne nevyhodnotená výpoveď svedkyne JUDr. U. J.... aj výpoveď svedka A. S.... zo
6. októbra 2008. Podobne i výpoveď svedkyne JUDr. J. W. a v nadväznosti na ňu výpoveď svedkyne

JUDr. S. T.. Náležite nebol vyhodnotený ani obsah listinného dôkazu na č.l. 153a trestného spisu, ktorý v
súlade so znaleckými posudkami považuje súd za doklad vyhotovený obžalovaným, predovšetkým, čo
z tohto možno vyvodiť v nadväznosti na zistený kontakt obžalovaného so svedkom J. a vyhodnotením,
kto bol iniciátorom tohto stretnutia, čo nebolo prvostupňovým súdom náležite urobené... Obžalovaný
sa na túto výpoveď menovanej svedkyne urobenej pod prísahou na hlavnom pojednávaní vyjadril

tak, že jej výpoveď už zo 4. septembra 2002 bola zmanipulovaná policajnými orgánmi, a preto aj
všetky jej ďalšie výpovede sú rovnaké. Prvostupňový súd sa nezaoberal vyjadreniami obžalovaného,
k obsahu tejto výpovede... prvostupňový súd sa mal vyrovnať s týmto tvrdením, či je vierohodné...,
keď oproti výpovedi zo 4. septembra 2002 ju vypočúval 11. júla 2007 iný vyšetrovateľ a na hlavnom
pojednávaní 3. septembra 2008 bola vypočutá pod prísahou a jej výsluch vykonával, okrem prokurátora,
samosudcu aj obžalovaný a jeho obhajca... Samosudca prvostupňového súdu nedostatočne vyhodnotil

aj tú časť výpovede svedkyne JUDr. W., že určite nepriviedla svedka Králika za obžalovaným C. dňa
26. augusta 2002. Jej výpoveď v tomto smere je rozhodná a k stretnutiu malo dôjsť skôr. Súd sa mal
zaoberať tým, či výpoveď JUDr. T. to vylučuje. Keďže samosudca neuveril tvrdeniu obžalovaného, že sa
stretol so svedkom J. dňa 26. augusta 2002... potom mal súd zaujať aj postoj k obhajobnému tvrdeniu
obžalovaného, že z toho dňa má nahratý rozhovor s menovaným svedkom. Mal sa tak vyrovnať s

otázkou vierohodnosti obhajobných tvrdení obžalovaného, najmä pokiaľ podľa obžalovaného to bolo
jediné stretnutie so svedkom pred 28. augusta 2002... Bude preto úlohou prvostupňového súdu v novom
konaní vyrovnať sa so všetkými použiteľnými dôkazmi, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.
12 Trestného poriadku a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými, po
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu ustáliť, či sa skutok v rozsahu, ako na obžalobnom

návrhu zotrval prokurátor, stal alebo nie, či je trestným činom a podľa toho vo veci rozhodnúť“.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „že trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods.1 Trestného zákona, účinného v čase, keď sa mal žalovaný skutok stať v jeho
základnom znaku žiadania úplatku je naplnený už tým, ak bol daný podnet na poskytnutie úplatku a

nemusí ísť o výslovnú žiadosť, no postačuje aj len prejav, z ktorého už bolo nepochybné, že taká osoba
na strane žiadateľa navádza situáciu, aby bol úplatok poskytnutý“.

---------------------------------------------------------------------------
Zrušený rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/35/2007 zo dňa

4. októbra 2012

Po vykonaní úkonov a dôkazov, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil, za súčasného rešpektovania
vyjadreného právneho názoru bol obžalovaný X.J. rozsudkom Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica (ďalej ako „špecializovaný súd“) zo dňa 4. októbra 2012, sp. zn.
BB-4T/35/2007, uznaný za vinného z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa
§ 160a ods. 1, 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Tr.
zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že

dňa 21. augusta 2002 v budove Okresného súdu Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave,
ako sudca Okresného súdu Bratislava V, požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. 27.11.1953, o sumu
100.000,- Sk (3.319,39 Eur) v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v
trestnom konaní vedenom proti nemu na tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú
sumu doručiť do 27. augusta 2002. Keď mu uvedenú sumu Doc. JUDr. S. J., CSc. do uvedeného termínu

nedoručil, telefonicky ho vyzval, aby sa za ním dostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj
urobil a tam sa ho opýtal, či má peniaze, a keď mu povedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze
doniesol najneskôr do 28. augusta 2002, kedy je posledný termín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc.
dňa 28. augusta 2002 vec oznámil orgánom činným v trestnom konaní.

V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový súd uviedol:Podľa§327ods.1Trestnéhoporiadkusúd,ktorémuvecbolavrátenánanovéprejednaniearozhodnutie
je viazaný právnym názorovom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať
úkony a dôkazy, ktoré vykonať odvolací súd nariadil.

V súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 To 14/2012 zo dňa 8. marca 2012, v ktorom jednoznačne uviedol, čo
bude povinnosťou prvostupňového súdu, pričom vykonanie žiadnych úkonov nenariadil bolo potrebné
sa zaoberať a ustáliť:

1.čivovzťahukčastiskutkužiadaniaúplatku,ktorýbolpredmetomobžaloby,bolipredzačatímtrestného
stíhania vykonané také úkony a dôkazy, ktoré by sa mali neskôr použiť v začatom trestnom stíhaní
a v konaní pred súdom, ale použiteľné pre ich nezákonnosť neboli, čo má za následok ich procesnú
nepoužiteľnosť v trestnom konaní, a ktoré úkony a z nich vyplývajúce dôkazy sa vzťahujú na časť skutku
o žiadaní úplatku,

2. urobiť súhrn, ktoré dôkazy vykonané vo veci sú použiteľné k časti skutku o žiadaní úplatku
obžalovaným,
3. uviesť, či ten ktorý dôkaz (ktorý bol získaný zákonným spôsobom a je procesne použiteľný) považuje
za taký, ktorý podporuje priamy usvedčujúci dôkaz, výpoveď svedka Doc. JUDr. S. J., CSc. alebo
naopak, podporuje obhajobu obžalovaného,

4. ktoré z týchto dôkazov možno považovať za vierohodné,
5. prihliadnuť pri hodnotení dôkazov na tie dôkazy, na ktoré poukázal vo vyššie uvedenom rozhodnutí
Najvyšší súd,
6. v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo i
v súhrne s ostatnými dôkazmi, po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu ustáliť, či sa skutok,

v rozsahu, ako na obžalobnom návrhu zotrval prokurátor stal alebo nie, či je trestným činom a podľa
toho vo veci rozhodnúť.

K bodu 1., 2.: Zákonnosť dôkazov a dôkazy majúce vzťah k časti skutku žiadania úplatku, ktorý bol

predmetom obžaloby, získané pred a po začatí trestného stíhania vo veci

Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zákonnosti vykonaného dôkazu v tejto súvislosti je časový
moment vykonania úkonu, resp. dôkazu v závislosti od vydania procesného uznesenia o začatí
trestného stíhania vo veci, pričom v tejto otázke v podrobnostiach súd odkazuje na skutočnosti, ktorými

sa podrobne zaoberal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 9. septembra 2011 sp zn.
BB-4T/35/2007 (č.l. 4669-4675) a na tam ustálený a prijatý záver, že toto uznesenie o začatí trestného
stíhania bolo vyhotovené na podklade úkonu vykonaného v súlade so zákonom, ktorý svojim obsahom
a formou spĺňal všetky formálno-procesné náležitosti. Konkrétne súd zaujal k tomuto nasledovné
stanovisko:

K uzneseniu o začatí trestného stíhania:

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16. mája 2011, ktorým
bolo pôvodné rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené okrem iných skutočností uviedol: „Zároveň sú

vážne indície, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané na podklade nezákonných úkonov
(č.l. 26)... Z ustanovenia vtedajšieho znenia § 158 Trestného poriadku nevyplýva, že by nebolo možné
začať trestné stíhanie len na základe trestného oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol
spáchaný trestný čin. To znamená na základe zápisnice spísanej s oznamovateľom S. J. kritického dňa
28. augusta 2002 predtým, než sa zúčastnil akcie riadenou kriminálnou políciou na Okresnom súde

Bratislava V. (č.l. 30)... V danej veci treba prisvedčiť obžalovanému, že pokiaľ sa v uznesení o začatí
trestného stíhania uvádzajú údaje, že dňa 28. augusta 2002 o 13.30 hod. Doc. JUDr. X. J., CSc. podľa
požiadavky odovzdal sumu 70.000,- Sk sudcovi Mgr. X.J., že taký údaj nemohol byť získaný len na
podklade zápisnice o podaní vysvetlenia ukončenej toho dňa o 12.15 hod. ... Ďalej treba poznamenať,
že trestný čin prijímania úplatku možno dokonať nielen iba samotným prevzatím peňazí alebo inej formy

úplatku, ale že je dokonaný už tým, ak páchateľ žiada úplatok (alebo si ho dá sľúbiť). Porovnaj skutkovú
podstatu žalovaného trestného činu a aj právnu vetu obžaloby i napadnutého rozsudku. Teda pokiaľ by
v tejto polohe bolo skutkovo vymedzené uznesenie o začatí trestného stíhania iba na základe úkonu
urobeného do začatia policajnej akcie (zápisnica spísaná s oznamovateľom do 12.15 hod. kritickéhodňa, bolo by také uznesenie o začatí trestného stíhania vydané v súlade so zákonom. Skutočnosť, že
sa v tomto uznesení uvádza, že o 13.30 hod. Doc. JUDr. X. J., CSc. inkriminovaného dňa odovzdal Mgr.
X.J. sumu 70.000,- Sk evokuje na základe postupnosti krokov zúčastnených na vykonávanom úkone,

keď boli dokumentované dôkazy, že po odchode z budovy Okresného súdu Bratislava V s jedným z
príslušníkov polície svedok S. J. išiel na políciu a boli s ním robené úkony. Je dosť pravdepodobné, že
išlo už o zápisnicu o jeho výsluchu ako svedka - poškodeného (č.l. 224-225 trestného spisu), v ktorej sa
ale uvádza, že je vypočúvaný v trestnej veci podľa § 160a TZ. Nie sú dôkazy, že by boli robené nejaké iné
úkony s ním. Treba zdôrazniť, že nielen čas vzniku uznesenia o začatí trestného stíhania je v danej veci

dôležitý, ale že aj úkony, na základe ktorých sa vydáva uznesenie o začatí trestného stíhania musia byť
vykonané v súlade so zákonom. Pokiaľ tieto úkony boli nezákonné a už teraz je zrejmé, napokon ustálil
to prvostupňový súd, že rozhodnutie o súhlase na použitie ITP na vyhotovenie zvukového záznamu z
28. augusta 2002 bolo vydané v rozpore so zákonom, potom ak na základe nich bolo vydané uznesenie
o začatí trestného stíhania i toto je nezákonné. Zdôrazniť treba, že ak bol súhlas na použitie ITP na
vyhotovenie zvukového záznamu nezákonný, nie je možné prihliadnuť na nič, čo na základe takého

nezákonného úkonu vzniklo (č.l. 31-32)...“

V intenciách vyššie uvedeného bolo preto potrebné vysporiadať sa so základnou skutočnosťou
podstatnou pre zákonné vedenie trestného stíhania a to:
1. či úkon, ktorý bol podkladom pre vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania bol vykonaný v súlade

so zákonom,
2. či v predmetnej veci bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania v súlade s ustanoveniami
platného Trestného poriadku a či toto uznesenie tvorilo zákonný legitímny podklad pre ďalšie trestné
stíhanie.

1. Podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, v tom čase platného, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 2, ods. 3, vyšetrovateľ alebo
policajný orgán začne bez meškania trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia.
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie
vykonaním zaisťovacích úkonov podľa ustanovení druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy v rozsahu,

ako ich na to oprávňuje tento zákon. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného
stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. Odpis uznesenia sa
doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Podľa § 160 ods. 2 Trestného poriadku, v tom čase platného, uznesenie o začatí trestného stíhania musí

obsahovať opis skutku, s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo,
aby skutok nemohol byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným
pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre ktoré bolo začaté
trestné stíhanie.

Podľa citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 Trestného poriadku v tom čase platného, je teda začatie
trestnéhostíhaniapodmienené„zistenímskutočnostínasvedčujúcichtomu,žebolspáchanýtrestnýčin“.

Podľa § 158 ods. 1 Trestného poriadku, v tom čase platného, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný
orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný

čin a čo najrýchlejšie ich vybavovať; pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti vedome
nepravdivé údaje, a ak o to oznamovateľ požiada, do jedného mesiaca od jeho oznámenia upovedomiť
ho o urobených opatreniach.

Podľa § 158 ods. 4 Trestného poriadku, v tom čase platného, na preverenie oznámení o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a ostatných podnetov na trestné stíhanie obstarávajú
prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia, zisťujú a
zabezpečujú stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnený pred začatím trestného stíhania robiť
úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou neodkladných alebo neopakovateľných
úkonov a úkonov podľa § 113, 113a a 114. Vyšetrovateľ vykonáva úkony podľa tohto ustanovenia pri

trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje tri
roky. Právne posúdenie skutku vyšetrovateľom je pre policajný orgán záväzné.Podľa § 158 ods. 7 Trestného poriadku v tom čase platného, policajné orgány sú povinné urobiť všetky
potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a na zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj
nevyhnutné opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v tom čase platného, policajt je oprávnený
požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitých pre
odhalenie trestného činu alebo priestupku a na zistenie ich páchateľa ako aj na vypátranie hľadaných
alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď

alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.

Vyšetrovateľka uznesením zo dňa 28.08.2002 pod sp. zn. ČVS: KÚV-141/OVEK-2002 začala trestné
stíhanie vo veci trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, kde v odôvodnení uviedla: „Uvedený skutkový stav bol zistený na základe zápisnice o
podanívysvetleniaDoc.JUDr.S.J.,CSc.podľa§17ods.1-9zákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzbore

v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že dňa 21. augusta 2002 v budove Okresného súdu
Bratislava V. na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave ho požiadal sudca Okresného súdu Bratislava
V. Mgr. X.J. o sumu 100.000,- Sk v súvislosti so zlepšením výhliadok jeho syna O. J., bytom D., Q. X
v trestnom konaní vedenom na tomto súde s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do termínu 27.
augusta 2002. Dňa 27. augusta 2002 doc. JUDr. X. J., CSc. pri osobnom rokovaní so sudcom Mgr. X.J.

na Okresnom súde Bratislava V. mu oznámil, že má k dispozícii len čiastku vo výške 40.000,- Sk a je
schopný si zapožičať ešte sumu 30.000,- Sk do termínu 30. augusta 2002, pričom Mgr. X.J. požadoval
doručenie sumy 70.000,- Sk do dňa 28. augusta 2002 do 14.00 hod.

Zápisnica o podanom vysvetlení (je súčasťou spisového materiálu na č.l. 1807-1808 spisu) bola spísaná

dňa28.08.2002o11.40hod.do12.15hod.naPrezídiuPolicajnéhozboru,Správakriminálnejafinančnej
polície, Úrad organizovanej trestnej činnosti Bratislava pod č. p.:PPZ-1059/KFP-ÚOTČ-2002, ktorá
obsahuje poučenie podľa § 17 ods.1-9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a vyjadrenie Doc.
JUDr. S. J., CSc.

Podľa údajov uvedených v odôvodnení uznesenia vyšetrovateľky bola táto zápisnica o podaní
vysvetlenia spísaná s Doc. JUDr. S. J., CSc. podkladom pre začatie trestného stíhania vo veci.

Z vyššie uvedených skutočností je preto odôvodnený záver, že vyšetrovateľkou bola uvedená zápisnica
o podaní vysvetlenia považovaná za „skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin“ a

keďže nepostupovala podľa § 159 ods. 2 alebo ods. 3, „bez meškania začala trestné stíhanie“.

Z dikcie vyššie uvedených ustanovení - § 158 ods. 4 Trestného poriadku (na preverenie oznámení
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a ostatných podnetov na trestné
stíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán potrebné podklady a „nevyhnutné

vysvetlenia...“) a § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore (policajt je oprávnený požadovať potrebné
vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného
činu alebo priestupku a na zistenie ich páchateľa, ...), možno prijať záver, že požadovať vysvetlenie
môže policajný orgán (policajt) aj podľa § 158 ods. 4 Trestného poriadku aj podľa § 17 ods. 1 zákona
o Policajnom zbore.

Preto postup policajta J., ktorý spísal zápisnicu o podaní vysvetlenia s Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa
28.08.2002 od 11.40 hod. do 12.15 hod. bol v súlade s citovaným ustanovením § 17 ods. 1 zákona o
Policajnom zbore.

2. Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne bez
meškania trestné stíhanie ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a nie
je dôvod na postup podľa § 159 ods. 2 alebo 3. Toto ustanovenie nešpecifikuje akou formou a aké
konkrétne zistené skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin musia byť zistené a v zmysle platnej právnej
praxe je všeobecne akceptovaný názor, že môžu byť podkladom pre začatie trestného stíhania aj

skutočnosti zistené podaním vysvetlenia konkrétnej osoby policajnému orgánu v súlade so zákonom
o Policajnom zbore, pričom Trestný poriadok nielen v ustanovení § 160 ods. 1 ale ani v inom svojom
ustanovení nevylučuje možnosť začať trestné stíhanie aj na podklade vysvetlenia získaného postupom
podľa zákona o Policajnom zbore.Z uvedených dôvodov bol preto prijatý záver, že ak vyšetrovateľka považovala skutočnosti vyplývajúce
zo zápisnice o podaní vysvetlenia Doc. JUDr. S. J., CSc., spísanej podľa zákona o Policajnom zbore

za skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a dospela k záveru, že nebol dôvod
na postup podľa § 159 ods. 2 alebo 3 bola povinná bez meškania začať trestné stíhanie a aj takto
postupovala.

Pokiaľ ide o zákonnosť v postupe vyšetrovateľky už pri vydaní samotného uznesenia o začatí trestného

stíhania, bol prijatý záver, že v štádiu trestného konania po podaní obžaloby súdu prináleží hodnotiť
len to, či boli alebo neboli splnené formálno-procesné podmienky v zmysle ustanovenia § 160 ods. 2
Trestného poriadku v tom čase plateného pre vydanie takéhoto uznesenia o začatí trestného stíhania,
ale neprináleží mu hodnotiť, či je správny postup vyšetrovateľa alebo policajného orgánu z pohľadu,
či zistené skutočnosti nasvedčujú alebo nenasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo, či bol
alebo nebol dôvod na postup podľa § 159 ods. 2 alebo 3.

Posúdenie,či„zistenéskutočnostinasvedčujútomu,žebolspáchanýtrestnýčinaniejedôvodnapostup
podľa § 159 ods. 2 alebo 3“ je v kompetencii vyšetrovateľa, policajného orgánu a prokurátora, ktorý
preskúmava v rámci prokurátorského dozoru zákonnosť vydaného uznesenia a prípadne aj sudcu pre
prípravné konanie po predložení veci na rozhodnutie podľa Trestného poriadku alebo iných všeobecne

záväzných právnych predpisov (napr. zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane pred odpočúvaním).

Podľa § 160 ods. 2 Trestného poriadku v tom čase platného, okrem iného bolo obligatórnou povinnosťou
uviesť, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného
ustanovenia Trestného zákona. V uvedenom uznesení bolo uvedené: „Začínam trestné stíhanie vo veci

trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona...“. Rovnako tak bolo obligatórnou povinnosťou uviesť dôvody, ktoré viedli k vydaniu tohoto
rozhodnutia. Dôvody vyplývajúce zo zápisnice o podanom vysvetlení v tomto uznesení uvedené boli
a preto bol prijatý záver, že nielen uvedené dve, ale aj ostatné formálno-procesné podmienky pri
vyhotovení uznesenia o začatí trestného stíhania splnené boli.

Uznesenie o začatí trestného stíhania teda bolo vyhotovené na podklade úkonu vykonaného v súlade
so zákonom a svojim obsahom a formou spĺňalo všetky formálno-procesné náležitosti.

Pokiaľ však ide o úplnosť a kvalitu odôvodnenia uznesenia o začatí trestného stíhania po podaní

obžaloby prokurátorom súd nemá oprávnenie skúmať, či sú dôvody dostatočné alebo nedostatočné,
resp. či sú úplné alebo neúplné a na základe vlastných úvah potom skúmať, či takéto rozhodnutie je z
dôvodu dostatočnej „kvality odôvodnenia“, vydané v súlade alebo v rozpore so zákonom. Podstatnou
je skutočnosť vyplývajúca z Trestného poriadku (aj podľa Trestného poriadku v tom čase platnom), že
takéto rozhodnutie obligatórne vydané musí byť. Ak súd po podaní obžaloby zistí, že takéto rozhodnutie

sa v spise nenachádza, je to dôvod na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Súd nemá zo
zákona povinnosť preskúmavať zákonnosť, dôvodnosť a opodstatnenosť uznesenia o začatí trestného
stíhania a to na rozdiel od prokurátora, ktorý v prípravnom konaní má povinnosť v rámci prokurátorského
dozoru túto otázku skúmať, z toho pohľadu, či uznesenie má formálno-procesné náležitosti uvedené
v príslušnom zákonnom ustanovení, a či v tom čase vyžadované odôvodnenie takéhoto rozhodnutia

je dostačujúce pre prijatie záveru, že rozhodnutie je preskúmateľné a ďalej, či netrpí takými vadami,
ktoré možno označiť za podstatné vady konania, ktoré predchádzali podaniu obžaloby. Ak prokurátor v
prípravnom konaní k takémuto záveru dospeje, má právo v rámci dozoru prokurátora podľa tretej hlavy,
prvého oddielu podľa § 230 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného poriadku takéto rozhodnutie zrušiť (takéto
právo mal prokurátor aj podľa Trestného poriadku účinného v auguste 2002).

Tento záver bol súdom prijatý z toho dôvodu, že je potrebné rozlišovať, či ide o rozhodnutie sudcu pre
prípravné konanie v prípravnom konaní alebo orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní
(prokurátora alebo policajta), na základe ktorých budú vykonané úkony trestného konania za účelom
získania dôkazov dôležitých pre trestné konanie, alebo či ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré

nesmerujú, resp. nie sú zamerané na získanie dôkazov.

Toto je podstatná skutočnosť pre postup súdu po podaní obžaloby z pohľadu toho, kedy je potrebné
a súd má obligatórnu povinnosť skúmať, či úkony a rozhodnutia orgánov prípravného konania vrátanerozhodnutí sudcu pre prípravné konanie boli vykonané v súlade so zákonom a kedy súd túto povinnosť
(a ani oprávnenie vyplývajúce z Trestného poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho
predpisu) nemá.

Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňovému súdu ukladá povinnosť zaoberať sa zákonnosťou
uznesenia o začatí trestného stíhania z pohľadu toho, či úkony, ktoré boli podkladom pre toto uznesenie
o začatí trestného stíhania boli vykonané v súlade so zákonom, bol súdom prijatý záver, že z dôvodov
vyššie uvedených, je uznesenie vyšetrovateľky zo dňa 28. augusta 2002 o začatí trestného stíhania

z pohľadu ustanovenia § 160 ods. 2 Trestného poriadku uznesením zákonným, pretože po formálno-
procesnej stránke obsahuje obligatórne náležitosti, ktoré obsahovať má. Rovnako tak že úkon, ktorý
tvoril podklad uznesenia o začatí trestného stíhania - zápisnica o podanom vysvetlení S. J. bol vykonaný
v súlade so zákonom. Na závere o zákonnosti uznesenia o začatí trestného stíhania nič nemení ani
skutočnosť, že bol vo výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania uvedený časový údaj „o
13.30 hod“, ktorý nebol získaný zo zápisnice o podanom vysvetlení J. od 11.40 hod. do 12.15 hod.,

ale mohol byť získaný len po 13.30 hod. na základe úkonov realizovaných dňa 28. februára 2002. To,
že neskôr v konaní po podaní obžaloby boli úkony a na základe nich získané dôkazy vyhodnotené
ako dôkazy získané v rozpore so zákonom, nerobí uznesenie o začatí trestného stíhania nezákonným,
ale má podstatný význam pre hodnotenie, či sa dôkaz vykoná alebo nevykoná a teda či sa naň pri
rozhodovaní v merite veci bude prihliadať.

Súd zastáva názor, že po podaní obžaloby má súd obligatórnu povinnosť skúmať zákonnosť
úkonov, postupov, prípadne rozhodnutí, na základe ktorých boli získané dôkazy a nemá povinnosť
(ani oprávnenie vyplývajúce z Trestného poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho
predpisu procesnej povahy) skúmať zákonnosť úkonov, postupov alebo rozhodnutí, ktoré sú podkladom

procesných rozhodnutí, vrátane uznesenia o začatí trestného stíhania, lebo nejde o také úkony, postupy
alebo rozhodnutia, ktorých zmyslom a účelom je zabezpečenie alebo získanie dôkazov dôležitých pre
trestné konanie.

Skutočnosť, že je potrebné skúmať len zákonnosť úkonov, postupov a rozhodnutí, na základe ktorých

boli získané alebo zabezpečené dôkazy dôležité pre trestné konanie vyplýva pre súd z ustanovenia §
2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, ako aj z ustanovenia § 278 ods. 2 Trestného poriadku,

podľa ktorého ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa §
232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na
hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť súdu vykonať na hlavnom pojednávaní len dôkazy, ktoré boli
zabezpečené alebo získané v súlade so zákonom.

To je rozdiel oproti úkonom, postupom a rozhodnutiam procesnej povahy, u ktorých Trestný poriadok a
ani iný všeobecne záväzný právny predpis procesnej povahy v trestnom konaní súdnom, teda po podaní
obžaloby, neukladá súdu povinnosť preskúmavať zákonnosť úkonov, postupov a rozhodnutí tvoriacich
podklad procesných rozhodnutí.

Z povahy uznesenia o začatí trestného stíhania je nespornou skutočnosťou, že toto uznesenie je
uznesením procesnej povahy.

Žiada sa v tejto súvislosti dodať, že pre tento záver svedčí aj zmena ustanovenia § 199 ods. 3

Trestného poriadku po jeho novelizácii, kde je uvedené aké náležitosti musí mať uznesenie o začatí
trestného stíhania, ale toto uznesenie už nemusí obsahovať odôvodnenie. Zároveň došlo k výraznej
legislatívnej zmene, kedy podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku sa dokonca nevyžaduje
ani splnenie formálno-procesnej podmienky, že „zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný
trestný čin“ (pôvodné ustanovenie § 160 ods. 1 Trestného poriadku). Zo strany zákonodarcu tak

došlo k vytvoreniu takého právneho stavu, kedy policajt je oprávnený začať trestné stíhanie s jediným
obmedzením - „ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku“ (ustanovenie
obsahuje postup v prípade prijatia záveru, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania). Je tak v
kompetencii a výsostne vlastnej úvahe policajta a prokurátora v rámci jeho dozorových oprávnení podľapríslušných ustanovení Trestného poriadku, či trestné stíhanie na základe ním získaných poznatkov
začne alebo bude postupovať podľa § 197 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

Z pohľadu zákonnosti ďalej vedeného trestného konania za stavu, ktorý existoval v uvedenej veci
a uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané v časovom období najneskôr v popoludňajších
hodinách do 19.00 hod. dňa 28.08.2002, čo vyplýva z toho, že spolu s návrhom na udelenie súhlasu
na trestné stíhanie sudcu bolo toto uznesenie o začatí trestného stíhania doručené Ústavnému súdu
SR uvedeného dňa 28.08.2002 a toto uznesenie bolo zákonné, bol zákonný aj postup a rozhodnutie

Ústavného súdu SR, ktorý svojim rozhodnutím sp. zn. PL ÚS 19/02 zo dňa 29.08.2002 dal súhlas na
trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bratislava V. X.J..

Tak ako už bolo vyššie uvedené, zodpovedá skutočnosti, že zápisnica o podanom vysvetlení zo dňa
28.08.2002 neobsahuje údaj, ktorý bol uvedený vo výrokovej časti tohoto uznesenia, „že dňa 28.08.2002
o 13.30 hod. Doc. JUDr. J., CSc. podľa požiadavky odovzdal sumu 70.000,- Sk sudcovi Mgr. X.J.“.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyšetrovateľky o začatí trestného stíhania nevyplýva, odkiaľ
bola táto skutočnosť zistená. Po vykonanom dokazovaní sa javí byť dostatočne odôvodnený záver, že
vzhľadom na časový údaj - 28. augusta 2002 o 13.30 hod. bolo uznesenie o začatí trestného stíhania
vyhotovené až po zadržaní obvineného a teda reálne v čase zadržania obvineného uznesenie o začatí
trestného stíhania vypracované nebolo. Tak ako to už aj ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky, toto

má procesný význam pre vyhodnotenie zákonnosti a použiteľnosti vykonaných dôkazov, u ktorých sa
vyžaduje, aby boli vykonané časovo až po začatí trestného stíhania vo veci.

Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť, kedy presne dňa 28. augusta 2002 bolo uznesenie
o začatí trestného stíhania vyhotovené. Z vykonaného dokazovania bol prijatý záver, že to bolo 28.

augusta 2002 v čase po 13.30 hod., kedy malo dôjsť podľa výrokovej časti uznesenia k odovzdaniu
peňazí a najneskôr do 19.00 hod. dňa 28. augusta 2002, kedy už uznesenie o začatí trestného stíhania
vypracované bolo, čo vyplýva z toho, že v uvedenom čase bolo spolu s prílohami predložené Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudcu. Vzhľadom na túto skutočnosť
možno za procesné a zákonné považovať všetky procesné postupy a dôkazy vykonané po 19.00 hod.

dňa 28. augusta 2002, pokiaľ boli postupy realizované a dôkazy získané zákonným spôsobom.

K uzneseniu o vznesení obvinenia:

Rovnako tak uznesenie o vznesení obvinenia je uznesením procesnej povahy. V predmetnej veci bolo

uznesenie o vznesení obvinenia vyhotovené dňa 29. augusta 2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že „uvedený skutkový stav bol zistený na základe výsluchu svedka - poškodeného Doc. JUDr. S. J.,
CSc., zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov podľa § 83a Trestného poriadku vykonanej v
kancelárii č. 313 v budove Okresného súdu Bratislava V, ako aj z prepisu zvukového záznamu rozhovoru
medzi Doc. JUDr. S. J., CSc. a X.J. zo dňa 28. augusta 2002 od 13.00 hod. do 14.00 hod.“.

Podľa § 163 ods. 2 Trestného poriadku, v tom čase platného, uznesenie o vznesení obvinenia musí
obsahovať opis vyšetrovaného skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k
nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho
zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a dôvody, pre aké je

obvinený stíhaný.

Ohľadom zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia bol prijatý záver, že toto uznesenie, ako uznesenie
procesné, rovnako tak spĺňa všetky formálno-procesné náležitosti, vrátane odôvodnenia a preto z
dôvodov uvedených vyššie vo vzťahu k uzneseniu o začatí trestného stíhania, bol prijatý záver o

tom, že toto uznesenie bolo vydané v súlade so zákonom. Rovnako tak, ako v prípade uznesenia o
začatí trestného stíhania, na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že dôkazy, na základe ktorých
bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia boli neskôr v konaní pred súdom vyhodnotené ako
dôkazy nezákonné, resp. získané v rozpore so zákonom. Táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie
zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, ale má procesný význam pre samotné rozhodnutie, či sa

dôkaz vykoná alebo nevykoná a či je naň možné prihliadať pri rozhodovaní v merite veci.

S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom druhom rozhodnutí z 8.3.2012, keď konštatoval,
že „...je evidentné, že v zmysle § 158 ods. 1 a § 160 ods. 1 Trestného poriadku... mohol vyšetrovateľuznesenie o začatí trestného stíhania o skutku, o ktorom urobil oznámenie Doc. JUDr. S. J., CSc.,
dňa 28.08.2002, v časti týkajúcej sa žiadania úplatku sudcom Okresného súdu Bratislava V. v
dňoch predchádzajúcich 28.08.2002, urobiť aj len na základe trestného oznámenia a zápisnice o

podanom vysvetlení, ktoré podal Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 v čase od 11.40 hod. do
12.15 hod.“. Rovnako tak v tejto súvislosti poukazuje súd na už ustálený záver vo svojom vyššie
uvedenom rozhodnutí, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť, kedy presne dňa 28.08.2002
bolo uznesenie o začatí trestného stíhania vyhotovené. Bol prijatý záver, že to bolo 28.08.2002 v čase
po 13.30 hod., kedy malo dôjsť podľa výrokovej časti uznesenia k odovzdaniu peňazí a najneskôr do

19.00 hod. dňa 28.08.2002, kedy uznesenie o začatí trestného stíhania vypracované bolo, čo vyplýva z
toho, že v uvedenom čase bolo spolu s prílohami predložené Ústavnému súdu Slovenskej republiky na
udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudcu. Vzhľadom na túto skutočnosť možno za procesné a zákonné
považovať všetky procesné postupy a dôkazy vykonané po 19.00 hod. dňa 28.08.2002, pokiaľ boli
postupy realizované a dôkazy získané zákonným spôsobom. Údaj uvedený vo výrokovej časti - „...28.
augusta 2002 o 13.30 hod.“, svedčí pre záver, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vyhotovené

až po zadržaní obvineného a teda reálne v čase zadržania obvineného uznesenie o začatí trestného
stíhania vypracované nebolo. Toto má procesný význam pre vyhodnotenie zákonnosti a použiteľnosti
vykonaných dôkazov, u ktorých sa vyžaduje, aby boli vykonané časovo až po začatí trestného stíhania
vo veci.

Vkontextesvyššieuvádzanýmrozhodnutímodvolaciehosúdu,žejepotrebnésazaoberaťzákonnosťou
vykonaných dôkazov a ich použiteľnosťou v trestnom konaní, a vzhľadom na vyššie uvádzané závery z
dôvodov, ktoré už predtým prvostupňový súd uvádzal, teda z dôvodov neprítomnosti na výsluchu svedka
Králika jeho obhajcu dňa 28.08.2002 a tak ako ustálil odvolací súd a následne aj prvostupňový súd z
dôvodu, že časový údaj „o 13.30 hod.“ bol prevzatý do uznesenia z výpovede svedka J., nemožno na

túto výpoveď prihliadnuť ako na výpoveď svedka vykonanú po začatí trestného stíhania a tiež ani ako
na výpoveď vykonanú v súlade so zákonom.

Teda v tejto súvislosti pokiaľ ide o dôkazy majúce vzťah k prvej časti žalovaného skutku a to k
žiadaniu úplatku a v súvislosti s tým rovnako tak k obhajobným tvrdeniam obžalovaného a výpovedi

svedka Králika ku okolnostiam žiadania úplatku, za účelom posúdenia vierohodnosti ich výpovedí a
vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov, tak k tomuto sa v priebehu konania vyjadrovali obžalovaný,
svedkovia S. J., U. J., J. W., S. T., A. S., S. S., U. J. (k spísaniu zápisnice o podaní vysvetlenia), K. K.,
K. K., S. K., N. T., U. H., O. U., S. J., N.J., C. H., K. I., K. N. a J.J..
Obžalovaný X.J. sa vyjadroval vo výpovedi zo dňa 28.08.2002 ako zadržaná, podozrivá osoba; dňa

29.08.2002 ako obvinený, kedy odmietol vypovedať; dňa 30.08.2002 ako obvinený vypočutý sudcom pre
prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe; dňa 05.09.2002 ako obvinený pred senátom Krajského súdu
v Bratislave pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí do väzby; dňa 23.12.2002
ako obvinený, kedy sa ku skutku nevyjadroval; 28.02.2003 ako obvinený, kedy odmietol vypovedať; dňa
14.05.2003 ako obvinený, kedy sa ku skutku nevyjadril, lebo nebol zbavený mlčanlivosti; dňa 16.02.2004

ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách, kedy odmietol vypovedať (v
závere hlavného pojednávania chcel vypovedať, ale mu to nebolo súdom umožnené); dňa 27.02.2007,
dňa 28.02.2007 v prípravnom konaní ako obvinený, kedy ku skutku vypovedal a na dňa 02.09.2008 ako
obžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu.
Svedok S. J. vypovedal v prípravnom konaní dňa 28.08.2002; dňa 16.02.2004 na Okresnom súde

v Malackách; dňa 08.02.2007 v prípravnom konaní po vrátení veci na došetrenie Krajským súdom v
Bratislave; v dňoch 02.09.2008, 20.01.2009, 17.02.2009, 21.05.2009.
Svedkyňa U. J. vypovedala v prípravnom konaní dňa 04.09.2002; dňa 17.02.2004 na Okresnom súde
v Malackách; dňa 11.07.2007 v prípravnom konaní po vrátení veci na došetrenie Krajským súdom v
Bratislave; dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.

Svedkyňa J. W. vypovedala v prípravnom konaní dňa 26.03.2003; na hlavnom pojednávaní na
Okresnom súde v Malackách dňa 17.02.2004; v dňoch 06.10.2008 a 17.02.2009 na hlavnom
pojednávaní súdu.
Svedkyňa S. T. vypovedala v prípravnom konaní dňa 15.03.2007; dňa 06.10.2008 na hlavnom
pojednávaní súdu.

Svedok A. S. sa vyjadroval v prípravnom konaní dňa 26.03.2003; v dňoch 06.10.2008 a 21.05.2009 na
hlavnom pojednávaní súdu.
Svedok S. S. sa vyjadroval v prípravnom konaní dňa 08.04.2003; dňa 18.02.2004 na Okresnom súde v
Malackách a dňa 03.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.Svedok U. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní Okresného súdu v Malackách dňa 18.02.2004 a dňa
03.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.
Svedok K. K. vypovedal dňa 03.05.2004 na Okresnom súde v Malackách, dňa 01.03.2007 v prípravnom

konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.
Svedok K. K. vypovedal dňa 01.03.2007 v prípravnom konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní
súdu.
Svedok S. K. vypovedal dňa 28.05.2007 v prípravnom konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní
súdu.

Svedok N. T. vypovedal dňa 01.03.2007 v prípravnom konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní
súdu.
SvedokU.H.vypovedaldňa01.03.2007vprípravnomkonaníadňa06.10.2008nahlavnompojednávaní
súdu.
Svedok O. U. vypovedal dňa 21.10.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.
Svedok N.J. vypovedal dňa 15.03.2007 v prípravnom konaní a dňa 02.12.2008 na hlavnom pojednávaní

súdu.
Svedok C. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní súdu dňa 02.12.2008.
Svedok K. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní súdu dňa 02.12.2008.
Svedok K. N. vypovedal na hlavnom pojednávaní súdu dňa 02.12.2008.

Okrem výpovedí obžalovaného a svedkov z listinných dôkazov, súd prihliadol na listinné dôkazy, s
ktorými sa v priebehu dokazovania v konaní oboznámil, najmä s tými, ktoré tak isto majú vzťah k časti
žalovaného skutku žiadania úplatku, a to so zápisnicou o podanom vysvetlení S. J. zo dňa 28.08.2002
od 11.40 hod. do 12.15 hod. (č.l. 3331, 1807-1808 spisu), ustálením príslušníkov justičnej stráže (č.l.

3291, 1811 spisu) a lístkom na č.l. 153a spisu, ako aj s listinnými dôkazmi zabezpečenými po vrátení veci
prvostupňovému súdu odvolacím súdom na nové prejednanie a rozhodnutie, najmä správou Okresného
súdu Bratislava V a Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ako aj úradnými záznamami a písomnými
správami mobilných operátorov, týkajúcich sa telefonických hovorov. Rovnako tak na znalecké posudky,
s ktorými sa doposiaľ v priebehu konania už oboznámil.

Dôkazy, na ktoré možno prihliadať a hodnotiť ich ako dôkazy získané zákonným spôsobom

Z hľadiska procesnej použiteľnosti bol prijatý záver, že je možné prihliadať na výpovede obžalovaného
X.J. v procesnom postavení obvineného a obžalovaného z celého konania vedeného proti nemu.

U svedka S. J. nebolo možné prihliadnuť na výpoveď ako svedka zo dňa 28.08.2002 z dôvodu
neprítomnosti obhajcu pri výsluchu a tiež z dôvodov ustálených odvolacím súdom a následne
prvostupňovým súdom vo vzťahu k vyhotoveniu uznesenia o začatí trestného stíhania, ktoré bolo
vyhotovené po výsluchu svedka J. dňa 28.08.2002, čo je v rozpore s procesným predpisom, pretože

výsluch svedka je možný len po začatí trestného stíhania vo veci a tiež vzhľadom na ustálený záver, že
zaprocesnémožnopovažovaťúkonyadôkazyvykonanédňa28.08.2002po19.00hod.zapredpokladu,
že sú splnené na to iné zákonné podmienky. Výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní Okresného
súdu v Malackách zo dňa 16.02.2004 súd vyhodnotil ako výpoveď svedka použiteľnú v trestnom konaní.
Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že na túto výpoveď nie je možné prihliadať preto, lebo v rozpore so

zákonom bolo so svedkom J. jednané ako s poškodeným a tomuto bola v rozpore so zákonom doručená
obžaloba a tiež mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, tak bol prijatý záver, že táto skutočnosť, že sa
s ním jednalo ako s poškodeným, ktorému bola v rozpore s Trestným poriadkom doručená obžaloba
a aj mu bolo umožnené nahliadnutie do spisu (č.l. 481 spisu - pokyn sudkyne OS Malacky „... volaj
ako svedka a upovedom ako poškodeného S. J. + obžaloba“ - 10.11.2003, č.l. 546 - úradný záznam

z 12.01.2004 o umožnení nahliadnutia do spisu poškodeného Králika), výpoveď svedka J. zo dňa
16.02.2004 nespôsobilou a neprocesnou nerobí. Ide o procesný postup súdu, ktorý je v rozpore s
Trestným poriadkom, pretože objektom trestného činu - korupčného deliktu je verejný záujem a nie
fyzická osoba, od ktorej sa úplatok žiada a preto svedkovi J. nemalo byť priznané procesné postavenie
poškodeného. Ďalej pokiaľ ide o výpoveď tohto svedka zo dňa 08.02.2007 v prípravnom konaní po

vrátení veci odvolacím súdom na došetrenie, tak ako už bolo uvedené, v podrobnostiach bude v písomne
vypracovanom rozsudku uvedené, ktoré konkrétne vyjadrenia z tejto výpovede je možné považovať za
použiteľné v trestnom konaní a teda podklad ktorých vyjadrení netvorí odvolávka vyslúchajúceho na
vyjadrenia sa svedka z predchádzajúcej výpovede, resp. výpovedí, ktoré boli označené za neprocesné.Výpovede z hlavného pojednávania súdu sú považované za procesné a použiteľné v trestnom konaní
a to aj napriek námietkam obhajoby, že nie je možné ich označiť za procesné jednak z dôvodu, to
čo už bolo vyššie uvedené, že sa na Okresnom súde v Malackách so svedkom Králikom konalo

ako s poškodeným, ktorý nahliadal do spisu a bola mu doručená aj obžaloba a jednak z dôvodu, že
podľa vyjadrenia obžalovaného mal byť svedok J. prítomný v pojednávacej miestnosti počas výsluchu
svedkyne J.. O konaní s poškodeným na Okresnom súde v Malackách súd urobil záver vyššie a pokiaľ
ide o údajnú prítomnosť svedka J. počas výsluchu svedkyne Králikovej na pojednávaní súdu, tak toto
tvrdenie obžalovaného z obsahu spisu nevyplýva. Konkrétne, zo zápisnice z hlavného pojednávania

zo dňa 02.09.2008 je zistiteľné (č.l. 62 zápisnice), že: „Samosudca zistil prítomnosť svedkov pána J.
a pani J.. ...Samosudca: Pán svedok J. počká vonku, poprosím ho, zavoláme ho do pojednávacej
miestnosti“. Preto pokiaľ obžalovaný tvrdí, že sedel svedok J. v auditóriu počas výsluchu svedkyne J.,
toto v zápisnici oporu nemá, a ak takúto skutočnosť zistil, bolo jeho právom namietať postup súdu v
rozpore s ustanovením § 261 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého predseda senátu dbá na to,
aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov. Súd si nie

je vedomý, že by tomu tak bolo a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní ani táto skutočnosť, teda že by
obžalovaný alebo obhajca toto namietali, nevyplýva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že po skončení
výsluchu svedkyne Králikovej o 14.37 hod. (č.l. 75 zápisnice zo dňa 02.09.2008) bol vypočutý svedok
Králik a po skončení jeho výsluchu obhajca navrhol vykonať konfrontáciu medzi svedkami J. a J., ktorý
návrhbolzamietnutýzdôvodu,žeužvypočutásvedkyňaJ.poskončenívýsluchuzostalavpojednávacej

miestnosti prítomná počas výsluchu svedka J. a takýmto spôsobom z hľadiska procesného došlo k
zmareniu navrhovanej konfrontácie (č.l. 106 zápisnice zo dňa 02.09.2008). Bolo procesnou chybou v
postupe obhajoby, ak po skončení výsluchu svedkyne J. títo nežiadali, aby nezostala v pojednávacej
miestnosti počas výsluchu svedka J. preto, lebo chcú vykonať konfrontáciu. Keďže tomu tak nebolo,
takýto návrh na vykonanie úkonu predložený nebol, súd nemal dôvod vyzývať svedkyňu J., aby nebola

prítomná po skončení jej výsluchu a počas výsluchu svedka J. v pojednávacej miestnosti, a aby počkala
vonku do vykonania konfrontácie.

Vo vzťahu k výpovediam svedkyni U. J. súd neprihliadol na výpoveď svedkyne zo dňa 04.09.2002 z
dôvodu, že svedkyňa bola vypočutá bez prítomnosti obhajcu. Za použiteľné a procesné v trestnom

konaní považoval súd výpovede zo dňa 17.02.2004 na Okresnom súde v Malackách, dňa 11.07.2007 v
prípravnom konaní a dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.

Výpovede svedkyne J. W. zo dňa 26.03.2003, 17.02.2004, 06.10.2008 a 17.02.2009, svedkyne S. T. zo
dňa 15.03.2007 a 06.10.2008, svedka A. S. zo dňa 26.03.2003, 06.10.2008 a 21.05.2009, svedka S. S.

zo dňa 08.04.2003, 18.02.2004 a 03.09.2002, svedka U. J. zo dňa 18.02.2004 a 03.09.2008, svedka K.
K. zo dňa 03.05.2004, 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka K. K. zo dňa 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka
S. K. zo dňa 28.05.2007 a 06.10.2008, svedka N. T. zo dňa 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka U. H. zo
dňa 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka O. U. zo dňa 21.10.2008, svedka S. J. zo dňa 21.10.2008, svedka
N.J. zo dňa 15.03.2007 a 02.12.2008, svedka C. H. zo dňa 02.12.2008, svedka K. I. zo dňa 02.12.2008

a svedka K. N. zo dňa 20.01.2009 súd vyhodnotil ako výpovede súladné so zákonom.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne J.J., táto bola vypočutá dňa 28.08.2002 v prípravnom konaní a následne
na hlavnom pojednávaní Okresného súdu v Malackách dňa 03.05.2004 (č.l. 711 spisu). S výpoveďou
zo dňa 28.08.2002 sa súd oboznámil, ale na ňu neprihliadol, pretože svedkyňa bola vypočutá bez

prítomnosti obhajcu. Výpoveď zo dňa 03.05.2004 súd vyhodnotil ako procesnú a na túto prihliadal.

Za dôkazy získané zákonným spôsobom ďalej súd považoval znalecké posudky, ktoré boli v predmetnej
trestnej veci vypracované, ako aj vyjadrenia znalcov vypočutých na hlavnom pojednávaní, a to konkrétne
znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie, z odboru psychológie, odvetvie klinická

psychológia detí a dospelých, z odboru foréznej informatiky a techniky, z odboru písmoznalectva, z
odboru kriminalistiky, odvetvie grafická diagnostika.

V tejto súvislosti pokiaľ ide o argumentáciu obvineného, že znalecký posudok z odboru zdravotníctva -
psychiatrie a psychológie nie je možné považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom z dôvodov,

ktoré uvádzal, tak v tomto smere súd dospel k záveru, že znalecké posudky obsahujú náležitosti,
ktoré obsahovať majú a boli vypracované osobami, ktoré tieto posudky vypracovať mohli. Pokiaľ ide
o obžalovaným namietanú skutočnosť, že nebol dôvod na priberanie znalcov a z toho dôvodu sú
nezákonné, tak súd sa pri posudzovaní tejto námietky obžalovaného dôsledne riadil ustanovením § 7ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne
predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu,
Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného štátneho

orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny
obvineného. V kontexte na ustanovenie § 119 Trestného poriadku platí, že v trestnom konaní nemožno
dokazovať skutočnosti, o ktorých sa rozhodlo spôsobom záväzným pre trestné konanie.

Z týchto dôvodov súd neprihliadol na námietky obžalovaného ohľadom ním vyslovenej nedôvodnosti

znaleckého dokazovania a nezákonných postupov vyšetrovateľov, prípadne iných osôb v rámci
rozhodovacích procesov v prípravnom konaní pri priberaní znalcov a zamietol návrh na skúmanie
dôvodnosti pribratia znalcov a vypracovania znaleckých posudkov.

Pokiaľ obžalovaný namietol nezákonné postupy znalcov pri vyšetrení a vypracovaní znaleckých
posudkov, vzhľadom na vyjadrenia znalcov, ktorí obžalovaným namietané skutočnosti popreli, súd týmto

vyjadreniam obžalovaného neuveril.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy získané zákonným spôsobom, tak v priebehu konania súd prihliadol na
listinné dôkazy na č.l. 1-4 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky - súhlas na trestné stíhanie,
č.l. 10 Záznam o obmedzení osobnej slobody, č.l. 11 Uznesenie Ústavného súdu o daní súhlasu

na zadržanie, č.l. 12 Zápisnica o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, č.l. 13 Zápisnica o
obmedzení osobnej slobody, č.l. 14-15 Príkaz na odovzdanie mimo celu, č.l. 38-44 Písomné podanie
obvineného (prípis obvineného adresovaný krajskému súdu), č.l. 81-95 Obžaloba Okresnej prokuratúry
Bratislava V, č.l. 106-108 Zápisnica o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave zo dňa
05.09.2002, č.l. 112-115 Zápisnica o vydaní veci, č.l. 116-127 Fotodokumentácia, č.l. 130-131 Zápisnica

o vykonaní prehliadky iných priestorov, č.l. 132-146 Fotodokumentácia, č.l. 153 Zápisnica o vydaní
a odňatí veci, č.l. 153a Rukou písaný lístok, č. l. 156 Uznesenie KÚJ PPZ BA zo dňa 25.11.2002,
č.l. 158-159 List obvineného vyšetrovateľke Urbanovej, č.l. 162 Potvrdenie o vrátení veci, č.l. 163-164
Uznesenie o vrátení vkladnej knižky, č.l. 166 Uznesenie vyšetrovateľa KÚJ PZ z 04.03.2002, č.l. 174
Písomné podanie obvineného (sťažnosť), č.l. 175-176 Sťažnosť proti uzneseniu, č.l. 177 Písomné

podanie, č.l. 226 Zoznam bankoviek, č.l. 249-253 Odborné vyjadrenie, č.l. 280-281 List obvineného
vyšetrovateľke, č.l. 284-293 Vyjadrenie Prvej stavebnej sporiteľne, č.l. 294 Záznam, č.l. 295-296 Úradný
záznam, č.l. 364 Osvedčenie o zvolení za sudcu, č.l. 365 Pridelenie sudcu, č.l. 366 Oznámenie o
vymenovaní, č.l. 367 Sľub sudcu, č.l. 368 Prípis ministra, č.l. 395-397 Písomný návrh obžalovaného,
č.l. 464 Časť poznámok týkajúcich sa obžalovaného v tom čase J., č.l. 488-499 Rozsudok sp. zn. 3T

73/02, č.l. 511-512 Uznesenie VOP Bratislava zo dňa 16.10.2003, sp. zn. OPN-7301/03, č.l. 585-586
Odborné vyjadrenia, č.l. 1636-1637 Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného Zboru Bratislava
V, ORP-442/2003 z 13.06.2005, č.l. 1638-1640 Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III, č.l.
1807-1808 Zápisnica o podaní vysvetlenia z 28.08.2002, č.l. 1811 Ustálenie príslušníkov justičnej
stráže, č.l. 2011 Oznámenie mobilného operátora T-Mobile, č.l. 2013 Písomná správa spoločnosti

Orange Slovensko, č.l. 2014 Úradný záznam, č.l. 2015 Žiadosť vyšetrovateľa npor. JUDr. U. adresovaná
Krajskému riaditeľstvu policajného Zboru v Bratislave, č.l. 2016 Písomnosť Krajského riaditeľstva
policajného Zboru v Bratislave adresovaná Úradu boja proti korupcii v Bratislave, č.l. 2017 Informácia
Eurotelu, č.l. 2018 Výpis telefónnych hovorov, č.l. 2594 Správa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Sekcia ekonomiky, č.l. 2596 Správa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Ekonomický odbor, č.l.

2602 Správa Krajskej prokuratúry v Bratislave, č.l. 2605 Oznámenie Generálnej prokuratúry slovenskej
republiky, č.l. 2627 Správa ÚVV Bratislava, č.l. 2629 Úradný záznam Prezídia Policajného zboru
Bratislava I., č.l. 2634-2635 Návrh Prezídia policajného Zboru na začatie trestného stíhania, č.l. 2663
Výpis z registra priestupkov, č.l. 2664 Odpis z registra trestov, č.l. 3118-3129 Zoznam skartovaných
písomností. Zároveň sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 3T 73/02 (3T 207/02).

Po vrátení veci rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To 6/2010 zo dňa 16. mája
2010 na nové prejednanie a rozhodnutie sa súd oboznámil so správou Okresného súdu Bratislava V,
č. l. 4546, správou prokuratúry zo 17. augusta 2011 a prílohou - úradnými záznamami z 21.11.2002
vyhotovenými policajtom Kpt. U. vo vzťahu k osobe Q.W. z č. l. 4547.

Po vrátení veci rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To 14/2011 zo dňa 08.
marca 2012 na nové prejednanie a rozhodnutie sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi - úradnými
záznamami z 26.7.2012 č.l. 5019, z 27.7.2012, č.l. 5020, vyjadrením mobilného operátora z 8.8.2012,č.l. 5104, úradnými záznamami - zo dňa 14.8. 2012 č.l. 5108, z 16.8.2012 č.l. 5118, z 23.8.2012 č.l.
5119, z 30.8.2012 č.l. 5120, správou mobilného operátora z 30.8.2012 s prílohami č.l. 5121-5131,
správou mobilného operátora zo 7.9.2012 s prílohami č.l. 5140-5147, oznámenie mobilného operátora

zo 17.9.2012 č.l. 5147, písomné oznámenie mobilného operátora z 18.9.2012 č.l. 5160, úradné záznamy
zodňa26.9.2012č.l.5186azodňa27.9.2012č.l.5190-5191,správoumobilnéhooperátoraz28.9.2012
č.l. 5192, úradný záznamom z 28.9.2012 č.l. 5197, správou mobilného operátora z 28.9.2012 č.l. 5198,
a zápisnicou o výsluchu svedkyne I. zo dňa 8.7.2002 z č.l. 405-407 z pripojeného spisu sp. zn. 3T 73/02
(3T 207/02). Taktiež sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. Ntt-3-10/2008 o udelení súhlasu na výpis zistených účastníckych čísel hovorov na telefón 0903 237
197 z obdobia od 14.07.2007 do 14.01.2008.

Podstatný obsah dôkazov majúci vzťah k žiadaniu úplatku podľa obžaloby zo dňa 21.08.2002 a
27.08.2002:

Obžalovaný X.J. - výpoveď zo dňa 28.08.2002: Pri výsluchu na polícii dňa 28.08.2002 za prítomnosti
obhajcuuviedol,žedôkaznásituáciapreO.J.nebolapriaznivá.Jednoznačnehousvedčovalobžalovaný
H., ktorého tvrdenia sú podporené znaleckým posudkom preukazujúcim jeho vierohodnosť. Na základe
dokazovania prišli páchatelia k objektu trafiky autom obžalovaného J. zn. Audi 80, pričom po
predchádzajúcej dohode dal A. J. H. penový prístroj za účelom vykonania lúpeže. Po vykonaní lúpeže

sa spolu podelili o peniaze a nejaké drobné veci. Poškodená I., korunná svedkyňa v trestnom čine
lúpeže týkajúcej sa A. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do jej bytu boli vhodené kamene, pričom
chýbalo málo, aby sa ublížilo na zdraví jej maloletej dcérke. Útočníka nevidela, ale videla dve osoby, ako
nastupujú do Audi 80 a z miesta činu odchádzajú. Preto pri O. J. prichádzal do úvahy len nepodmienečný
trest. Asi pred mesiacom (28.07.2002) sa po pojednávaní v súdnej budove rozprával na chodbe s

matkou A. J., ktorá sondovala, čo zamýšľa s vecou jej syna. Tejto dal najavo, že prichádza do úvahy
len nepodmienečný trest. Považoval za vhodné na jej žiadosť pristaviť sa pri nej aj preto, aby naňho
nepodala sťažnosť. Posledné pojednávanie vo veci J. malo byť 02.09.2002. Rodičia si na poslednú
chvíľu uvedomili, že obhajca S. je v podstate vo veci nečinný. Keď sa chýlilo k ukončeniu veci v trestnej
veci A. J., pán Doc. J. sa skontaktoval s jednou jeho kolegyňou, ktorá ho pozná a tyká si s ním. Zrejme

dňa 26.08.2002 mu táto zaťukala na jeho dvere č. 313 a zoznámila ho s Doc. J.. Ten za ním prišiel pod
zámienkou prinesenia potvrdenia o predaji auta. J. stručne oznámil, nech potvrdenie o predaji vozidla,
ktorým chcel dokumentovať, že trestný čin nemohol spáchať jeho syn, lebo vozidlo bolo predané v čase
útoku, dá do podateľne. J. povedal, že ho dá synovi, aby to dal na pojednávaní 02.09.2002. Pri stretnutí
sa dozvedel, že J. je bratov spolužiak, (nemal dôvod mu neveriť, keď poznal bratovu prezývku Fúzo)

preto mu vyhovel, keď sa J. domáhal 28.08.2002 stretnutia. J. prišiel do jeho kancelárie 28.08.2002
vystrašený a nervózny. Sťažoval sa mu, aké má problémy so synom, pričom sa aj rozplakal. Prišlo mu
ho ľúto, no jasne mu naznačil, že to, čoho sa domáha a to oslobodiť syna, nemôže. Keď videl, že s J.
nie je reč, prvý sa postavil zo stoličky a otvoril mu dvere, že ho ide vyprevadiť, pretože mu niekoľkokrát
zdôraznil, že iný ako nepodmienečný trest synovi dať nemôže. J. sa postavil, až keď otváral dvere

kancelárie. Potom mu otvoril druhé dvere, kde už registroval cudzie osoby a vyprevadil ho na schody.

Obžalovaný X.J. vo výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 30.08.2002 spáchanie trestného
činupriznalaúprimnehooľutoval.Uviedol,žejehoúprimnáľútosťjenefalšovanáaľahkopreukázateľná.
Plne si uvedomuje, že rodinu vystavil hanbe a poníženiu a rapídnemu poklesu životnej úrovne. Veľmi

týmtrpízajehochamtivosť,nezodpovednosťazajehomorálnubiedu.JehovyjadreniavITPsúodporné.
Ospravedlňuje sa všetkým, ktorým tým ublížil - prokurátorom, sudcom. Je mu úplne jasné, že je vydaný
na milosť a nemilosť rozhodnutia súdu o treste na hlavnom pojednávaní. Vie, že trest ho očakáva. Prosí,
aby ho netrestali väzbou, lebo potrestaný je horšie, bude mať problémy s hľadaním práce, bude môcť
robiť len nekvalifikovanú prácu. Uvedomuje si, že musí znášať následky svojho konania. Dôvod väzby

podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku je podľa neho nereálny, pretože nemá koho ovplyvňovať.
Ak by manželia J. zmenili svoje výpovede, sami by sa obvinili a navyše je tu ITP a to nepustí. V trestnej
činnosti už nemôže pokračovať, lebo sudcovskú činnosť vykonávať nebude.

Pred senátom Krajského súdu v Bratislave obžalovaný X.J. uviedol, že sa pripája k vyjadreniu obhajcu,

ktorý žiadal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby zamietnuť, pretože
obžalovaný sa priznal.Pri výsluchu z 27.02.2007, za prítomnosti obhajcu uviedol, že J. bol iniciátorom ich stretnutia, najprv
prostredníctvom manželky, potom JUDr. W., neúspešná bola aj jeho návšteva spolužiaka N.J.. Králik
bol za ním 26.08.2002. Z tohto rozhovoru vedel, že 28.08.2002 je posledný pracovný deň pred

pojednávaním vo veci A. J. (02.09.2002).

So U. J. sa stretol dvakrát. Prvýkrát na hlavnom pojednávaní 29.05.2002, pričom ona ho pristavila
po hlavnom pojednávaní, keď šiel do svojej kancelárie. Potom ho vyhľadala JUDr. W., ktorá sa na
hlavnom pojednávaní netajila, že sa s J. pozná. Druhýkrát sa s J. stretol 08.07.2002, na druhom hlavnom

pojednávaní po neúspešnom ovplyvňovaní aj zo strany JUDr. W.. Po hlavnom pojednávaní ho J.akala
na chodbe, kde ho žiadala, aby nepokazil synovi život. J. na treťom poschodí a v jeho kancelárii nebola.
S JUDr. W. sa stretol dvakrát, pričom nevedel, že J. pozná. Iniciatíva o kontakt prostredníctvom JUDr.
W. vzišla od J.. Tá vo výpovediach nepopiera, že ho oslovila prvá. Prvýkrát sa stretli medzi prvým a
druhým pojednávaním, najskôr koncom júna 2002 po rozhovore s J.. Na pojednávaní 08.07.2002 chcel
vec A. J. ukončiť. JUDr. W. sa ho spýtala, či sa s tým dá niečo urobiť, keď sa jej spýtal, čo má na mysli,

povedala oslobodiť. Povedal jej, že do úvahy prichádza uloženie trestu od päť rokov a odmietol sa s
ňou o veci ďalej baviť. Druhýkrát ho vyhľadala asi 20.08.2002 poobede, pričom mu dohovárala, aby sa
nebál a oslobodil A. J., že má dôvod niečo vykompenzovať, potom dodala, že J. by sa uňho mal zastaviť.
Inštitút agenta bol podľa neho použitý. Zvukový záznam bol získaný v rozpore s Trestným poriadkom.
V dni 21.08.2002 a 27.08.2002 sa s Králikom nestretol.

Pri výsluchu 28.02.2007 za prítomnosti obhajcu uviedol, že po neúspešných pokusoch o kontakt zo
strany J. mu ho priviedla 26.08.2002 JUDr. W. pod zámienkou prinesenia dokladu o aute, pričom s J.
sa stretol dvakrát. Prvýkrát 26.08.2002 asi o 12.15 hod. v sprievode JUDr. W.. Túto návštevu výslovne
odmietol, JUDr. W. J. vtisla do kancelárie a odišla. J. od neho pýtal vizitku a keď mu povedal, že nemá,

dal mu svoju s telefónnym číslom. J. mu navrhol 100.000,- Sk.

S. 21.08.2002 v zmysle pokynu C. J. tlmočil, že ho neprijíma, no keď trval na tom, že sú dohodnutí,
zavolal mu, načo mu oznámil svoj rozhodný postoj, že sa s ním stretnúť nemieni. Následne S. na žiadosť
J. telefonoval aj JUDr. W., tá nedvíhala, tak opustil budovu súdu, viac sa do budovy súdu v ten deň

nevrátil. S. nemohol opustiť služobnú vrátnicu.

Pri výsluchu dňa 10.05.2007 za prítomnosti obhajcu vypovedal zhodne a vyjadril sa, že o tom, že príde
J., vedel od JUDr. W..

Pri konfrontácii s J. dňa 09.10.2007 sa vyjadril, že prvá ho oslovila J.tudentka JUDr. W., ktorá ho žiadala
o kompenzáciu a to oslobodenie J.. Dňa 21.08.2002 sa nestretli. Dňa 26.08.2002 sa J. nečakane objavil
v jeho kancelárii v doprovode JUDr. W., ktorá ho predstavila a odišla. J. prišiel pod zámienkou prinesenia
dokladu. Ako spolužiaka brata ho neodmietol a usadil ho do kancelárie oproti. Dňa 27.08.2002 sa
nestretli. Poprel, že by J. volal na jeho mobil, aby ho vyzval na druhé stretnutie. Vizitku mu dal iniciatívne

J..

Obžalovaný X.J. dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní na Špeciálnom súde vypovedal, že ako prvá
ho oslovila U. J. v deň prvého hlavného pojednávania 29.05.2002 v trestnej veci jej obžalovaného syna.
Po skončení pojednávania idúc do kancelárie ho pristavila jedna žena. Nevedel o koho ide. Predstavila

sa mu ako matka syna, ktorého pojednával. Požiadala ho ako rodič rodiča s tým, aby sa vžil do situácie
rodiča, ktorého dieťa je narkoman. Poprosila ho, aby jej synovi pomohol. Prejavil ľútosť a dal jej na
vedomie, že si takéto stretnutia neželá. Na to zmenila tón a oznámila, že cestu si nájde. Po tomto
rozhovore ho vyhľadala W.. Druhýkrát ho oslovila J. v deň druhého pojednávania 08.07.2002, potom
čo sa uňho ohlásila W.. Po skončení pojednávania ho čakala na chodbe. Nepristavil sa pri nej. Idúc ďalej

ho požiadala, aby nepokazil jej synovi život. Povedala, že podľa obhajcu ich syna ho možno oslobodiť.
Povedal jej, že dôkazná situácia a právna kvalifikácia takýto postup nedovoľuje. Považujúc rozhovor za
bezpredmetný, odišiel od nej.

S J. sa stretol 26.08.2002. V dni 21. a 27.08.2002 sa s ním nestretol. Dôkazom toho, že nie on, ale

J. inicioval kontakt s ním v snahe zbaviť syna trestnej zodpovednosti je priznanie svedkyne W.. Táto vo
svojich výpovediach uvádzala, že to bola ona, ktorá ho na požiadanie J. kontaktovala.Prvé stretnutie s J. bolo dňa 26.08.2002 asi o 12.15 hod., kedy za ním prišiel J. v sprievode W., pričom
túto návštevu si neželal a výslovne ju odmietol. JUDr. W. J. hneď po zaklopaní vtisla do kancelárie
a predstavila s tým, že prišiel odovzdať doklad, aby mu pomohol, že má dôvod mu pomôcť. Potom

bez toho, aby jej stihol niečo povedať, odišla. J. sa tváril, že prišiel len preto, aby osobne odovzdal
potvrdenie o predaji ich auta zn. Audi. Strkajúc mu papier pred tvár vysvetľoval, že auto predali predtým,
ako poškodenú niekto vydieral a jeho syn preto na vydieraní s týmto autom nemohol participovať. Na
to J. povedal, že hlavne že vedeli za kým majú ísť a kde hádzať kamene. Povedal mu, že doklad od
neho neprevezme, lebo ho nevolal a nič od neho nežiadal. Poučil ho, aby potvrdenie o predaji auta

podal do podateľne súdu. Vzhľadom na jeho úlisné správanie, mu ukázal náčrt trestov rozsudku na
hlavné pojednávanie naplánované na pondelok 2.9.2002 a vyzval ho, aby kanceláriu opustil. J. vidiac,
že rozhovor mieni ukončiť, na chodbe pred dverami povedal, že bol u F.. Nato sa vrátili do kancelárie
kde sa J. opýtal, odkiaľ pozná jeho brata. Povedal, že sú spolužiaci zo školy a navrhol mu tykanie,
pričom istý čas mu aj tykal, ale on jeho návrhy odmietol a poznamenal, že tu môžu ostať, ale nie v
tejto kancelárii a umiestnil ho do kancelárie oproti č. 348. V tejto kancelárii nebolo nič k písaniu, boli

tam len dve kreslá a skriňa. Sadli si oproti sebe, pričom Králika umiestnil čo najbližšie k služobnému
diktafónu, ktorý tam umiestnil pred rozhovorom bez vedomia J., ten si ho všimol až pri odchode. Z J.
rečí vyrozumel, že najskôr sa pokúšal o kontakt cez S., J., manželku a napokon W.. Keď J. povedal, že
s obhajcom jeho syna má svoje skúsenosti, chcel ho vymeniť. Na vzťah s JUDr. W. poznamenal, že jej
pomohol dokončiť právo. Na záver rozhovoru od neho J. pýtal vizitku a keď mu povedal, že žiadne nemá,

ponúkol mu svoju s tým, že mu na ňu napíše číslo mobilu (0903 237 197). V kancelárii č. 313 si J. neuložil
žiadne veci, nemal čo, lebo bolo horúce leto. Koženú taštičku, v ktorej mal doklady a peňaženku, mal
pri sebe. Rozhovor s J. z 26.08.2002 si nahral. Mikrokazeta mu bola odcudzená buď 28.08.2002, kedy
mu prešacovali skrine a ošatenie, alebo 30.08.2002 pri prehliadke kancelárie. Časť z tohto rozhovoru
ako prepis je založený v spise na č.l. 574-576.

Vo svojej výpovedi ďalej uvádza, že 21.08.2002 sa konalo len údajne stretnutie. Po tom čo sa J. po
dohode s JUDr. W. 21.08.2002 dostavil do budovy súdu na služobnú vrátnicu, svedok S. J. v zmysle jeho
pokynu oznámil, že sa s ním C. nechce stretnúť. Keď J. trval na tom, že sú dohodnutí, S. mu zavolal.
S. opäť oznámil svoj rozhodný postoj a to, že s J. sa stretnúť nemieni. S. toto stanovisko tlmočil J..

Potom ako sa S. na žiadosť J. telefonicky neskontaktoval s JUDr. W., J. opustil budovu súdu a viac sa
už v ten deň do budovy nevrátil.

Svedok Prof. JUDr. S. J., CSc. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 16.02.2004
svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že s obžalovaným C. sa dostal do kontaktu na základe informácie

od manželky, ktorá mu oznámila po pojednávaní, z ktorého odišiel skôr, že obžalovaný C. ju oslovil na
pojednávaní, aby mu jej manžel doniesol doklad o predaji auta, čo súviselo s trestnou vecou ich syna.
Manželka mu konkrétny termín, kedy má za ním prísť, neoznámila.

JUDr. W. náhodne stretol v meste pred stretnutiami s obžalovaným C.. Pýtal sa jej na dovolenky. O

problémoch jeho syna ju pred stretnutím s obžalovaným neinformoval. Je možné, že predtým aj na súde
zisťoval, či má obžalovaný dovolenku.

SdokladomišielnaslužobnúvrátnicuOkresnéhosúduBratislavaV.,kdeoznámilčlenovijustičnejstráže,
že ide za C.. Justičná stráž sa C. nedovolala, tak zavolal JUDr. W., nech zistí, či Škultéty nie je na

dovolenke. Tá prišla poňho na vrátnicu a s členom justičnej stráže vyšli na 3. poschodie do kancelárie
C.. Potom vypovedal, že si nie je istý, či JUDr. W. prišla poňho dole, má pocit, že k nej ho vyviedol člen
justičnej stráže. Justičnou strážou nebol nikdy odmietnutý, keď šiel za obžalovaným.

Obžalovaný C. ho vyzval, nech si zloží veci a zaviedol ho do kancelárie šikmo oproti. Tu začali rozoberať

situáciu jeho syna a obžalovaný mu začal vravieť, že za oslobodenie sa platí 500.000,- Sk, potom
hovoril o sume 200.000,- Sk. On mu oznámil, že má 40.000,- Sk, načo mu obžalovaný povedal, že
to je „ťaví flus“. Vyjadroval sa, že 30.000,- Sk bude pre prísediacich a prokurátora. Obžalovaný si
vypýtal navštívenku s telefónnym číslom a potom ho telefonicky kontaktoval, pričom sa dohodli na druhej
návšteve. Spomína si, že ho vtedy obžalovaný telefonicky zastihol na chate pri moržovaní kukurice pre

kozu.

Na druhé stretnutie išiel cez riadny vchod, hore s ním išiel člen justičnej stráže. Obžalovaný sa ho v
kancelárii spýtal, či má peniaze, on odvetil, že nie. Nato mu obžalovaný oznámil, že peniaze má priniesťdo nasledujúceho dňa. Cítil sa pod tlakom, preto povedal, že sa pokúsi peniaze zohnať. Mal strach,
lebo obžalovaný povedal, že inak syn dostane hornú hranicu 8 rokov bez ohľadu na vinu, ale ak dá
100.000,-Sk, dostane podmienku.

Pri výsluchu dňa 08.02.2007 svedok vypovedal jednak spontánne sám a potom boli vyšetrovateľom
kladené otázky, aby sa vyjadril k tomu, čo vypovedal v predchádzajúcich výpovediach a to jednak, čo
uviedol v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 28.08.2002 o 11.40 hod., ďalej čo uviedol pri výsluchu zo
dňa 28.08.2002 a ďalej boli položené otázky všeobecného charakteru, čo uviedol v predchádzajúcich

výpovediach bez špecifikácie vyšetrovateľa, prípadne obhajcu, ktorí mu otázky kládli, ktorá výpoveď sa
má na mysli. Rovnako tak mu boli položené otázky, ktoré mu predtým položené neboli a kde sa ten,
čo kládol otázku pýtal na rôzne skutočnosti, pričom z otázky nie je zrejmé, či sa už k tomu v niektorej
výpovedi predtým svedok vyjadroval. To má význam z hľadiska posudzovania, čo z tejto výpovede je
možné považovať za vyjadrenie svedka použiteľné v trestnom konaní, nakoľko pokiaľ ide o vyjadrenie
svedka, kde tomuto je kladená otázka, aby sa vyjadril k tomu, čo uvádzal v skoršej výpovedi, ktorá

bola vyhodnotená ako výpoveď procesne nepoužiteľná (z akýchkoľvek dôvodov), tak toto vyjadrenie
svedka nie je použiteľné v ďalšom konaní (nezákonný dôkaz prenáša svoju nezákonnosť a procesnú
nespôsobilosť aj na ďalšie dôkazy, ktoré z takéhoto dôkazu vzišli).

Z tejto výpovede, vzhľadom na vyššie uvedené, súd prihliadol na vyjadrenie svedka kde sa neodvoláva

na predchádzajúce výpovede a sám sa vyjadril konkrétne a to v časti všeobecného vyjadrenia ako aj v
časti kladenia otázok. Procesne použiteľným je teda vyjadrenie svedka, kde tento uvádzal, že vzhľadom
na skutočnosť, že táto udalosť sa odohrala takmer pred štyri a pol rokom a že k tejto veci vypovedal
všetko čo o veci vedel, prakticky ihneď po podozrení zo spáchania trestného činu toto oznámil v súlade
so zákonom orgánom činným v trestnom konaní. Nepamätá sa už ani na to, že to bolo 21.08.2002 a

to, že to bolo v tento deň vie iba z toho, že mu to bolo pred výsluchom prečítané a spomína si ešte, že
to bolo pred štátnym sviatkom SNP. Na otázku, že komu podal trestné oznámenie, kedy a kde uviedol,
že vzhľadom na odstup času sa nepamätá. Bola mu predložená zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa
28.08.2002 o 11.40 h, a či sú to jeho podpisy, uviedol, že pripúšťa že áno, a toto hovorí po skúsenostiach
s orgánmi, ktoré má, ide najmä o vznesenie obvinenia voči nemu policajným orgánom v Petržalke na

základe krivého obvinenia, ktoré vzniesol voči nemu brat JUDr. C. s jeho dcérou, aj keď prokurátor zrušil
toto uznesenie o vznesení obvinenia, naštrbilo to jeho dôveru. Iniciátorom prvého stretnutia s X.J. nebol
on. Pokiaľ ide o okolnosti prvého stretnutia s obžalovaným pamätá sa, že mal priniesť nejaké potvrdenie
ohľadne vozidla o jeho predaji. Kedy to bolo si nepamätá, bolo to v budove Okresného súdu Bratislava
V, niekde na nejakom vyššom poschodí, bližšie si nespomína. Pokiaľ vie, nebol tam nikto prítomný. Na

otázku,abysavyjadrilksvojmupredchádzajúcemuvyjadreniu,žesiobžalovanýodnehovypýtalúplatok,
uviedol, že si spomína, že to považoval za žart, že sudca si môže pýtať peniaze. Vôbec si nemyslel,
že toto myslí vážne, ale situácia sa mu ujasnila po nasledujúcom stretnutí, že vec bola myslená od
počiatku vážne a preto podal oznámenie. Dátumy si však nepamätá. Pred udalosťou sa s obžalovaným
nestretol, aspoň si na to nespomína. Na otázku, aby sa vyjadril k svojmu tvrdeniu zo dňa 16.02.2004,

kde uvádzal ako sa skontaktoval s JUDr. W. uviedol, že môže odpovedať len v tom duchu ako to už
odpovedal. Na otázku kto vydal doklad o vozidle a či ho svedok odovzdal obžalovanému uviedol, že si
spomína, že to mal byť doklad o predaji vozidla AUDI 80, ŠPZ: D., ale nie si je istý. Vydal ho dopravný
inšpektorát, ale či ho odovzdal, si už nepamätá, spomína si, že ho obžalovanému ukazoval. Na ďalšie
otázky uviedol, že s bratom obžalovaného JUDr. N.J. sa nikdy nekontaktoval, k tomu koľko krát bol na

Okresnom súde Bratislava V uviedol, že pokiaľ vie, tak tri krát. Prvý krát to bolo s tým dokladom, druhý
krát to bolo, keď ho telefonicky kontaktoval obžalovaný a tretí krát, keď mu doniesol peniaze. Na mobil
obžalovaného nevolal, lebo ho nemal. K otázke, či požiadal S. alebo J., aby mu pomohli skontaktovať sa
s obžalovaným uviedol, že si nespomína, že by s Jurkovičom vôbec hovoril o potrebe svojho kontaktu,
pretože bol advokátom jeho syna, nevidí dôvod prečo by sa mal s ním kontaktovať v tejto veci. S J. sa

stretli náhodou na PFUK a spomínali na spolužiakov. Nepamätá sa, že by niečo také žiadal. A od J. už
vôbec nie. Vec sa netýkala jeho, ale jeho syna. Syn bol nakoniec oslobodený v plnom rozsahu. K otázke,
či pri ktoromkoľvek rozhovore s obžalovaným mal vedomosť, že si obžalovaný rozhovor nahráva a to od
začiatku, alebo či si takého nahrávanie vôbec všimol, uviedol, že sa o žiadne nahrávanie nezaujímal,
toto vôbec nesledoval, je mu to jedno.

Pokiaľ ide o výpovede z prípravného konania, tak pri konfrontácii s obžalovaným C. dňa 09.10.2007
svedokProf.JUDr.J.uviedol,žeiniciátoromstretnutiabolobžalovanýC.prostredníctvomjehomanželky,ktorú si po jednom hlavnom pojednávaní pozval do miestnosti a žiadal ju odovzdať doklad, pričom
stretnutie s obžalovaným sa odohralo 21.08.2002 na Okresnom súde Bratislava V.

Prvé stretnutie bolo 21.08.2002, kedy obžalovanému C. priniesol doklad, tento mu však neodovzdal,
ale odovzdal mu na jeho žiadosť navštívenku s telefónnym číslom. Posledné dve stretnutia boli 26.-27.
alebo 27.-28.08.2002.

Druhé stretnutie sa realizovalo podľa pokynu obžalovaného C.. Toto bolo krátke, obžalovaný C. sa ho

len pýtal, či má peniaze a tieto mu prikázal priniesť na druhý deň, kedy sa uskutočnilo tretie stretnutie.
Na druhom stretnutí mu neodovzdal nič.

Na hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 svedok J. vypovedal, že na druhom pojednávaní s jeho synom
A. J. cez prestávku odišiel, pričom po tomto pojednávaní mu manželka povedala, že sa má kontaktovať
s obžalovaným C., ktorý od neho požaduje nejaký doklad o predaji osobného motorového vozidla zn.

Audi 80, ktorého bol pred nejakým časom vlastníkom. Doklad mu mal priniesť preto, že sa mal spáchať
ešte nejaký trestný čin proti poškodenej - majiteľke alebo predavačke stánku, ktorej vraj rozbili okno na
byte a táto videla unikajúcu Audi, pričom podozrivý mal byť aj jeho syn. To bol podnet na stretnutie.
Oni s manželkou žiadnu iniciatívu neprejavovali, nakoľko syn bol nevinný, tak nepovažoval za potrebné,
aby ho vyhľadal.

Na prvé stretnutie s obžalovaným C. dňa 21.08.2002 vošiel cez služobný vchod. Justičnej stráži povedal,
že hľadá obžalovaného C., že ho volal, aby priniesol doklad. Ten sa obžalovanému C. nedovolal, tak
sa obrátil na JUDr. W., s ktorou sa stýkal ako s bývalou študentkou, ako rodina, ktorej sa pýtal, či je
obžalovaný C. v práci, pretože mu má zaniesť doklad a či už skončil dovolenku. JUDr. W. mu povedala,

že obžalovaný C. je už z dovolenky doma, že ho videla, tak ho zobrala hore, pravdepodobne ona alebo
ten člen justičnej stráže. JUDr. W. ho priviedla k dverám obžalovaného C. a odišla preč. Obžalovaný C.
otvoril dvere a bavili sa na pokraji kancelárie. Obžalovaný C. sa pýtal, načo prišiel. Keď povedal, že
nesie ten doklad, obžalovaný C. ho poslal dať do podateľne. Pejoratívne povedal, že sa teda nie moc
starajú o syna. Povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť, nato ho odviedol

krížom napravo do nejakej inej miestnosti, tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ
by priniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,-Sk. Obžalovaný
C. mu povedal, že keď mu dá peniaze, tak syn dostane podmienku, lebo na oslobodenie by to bolo
podozrivé. Na otázku, či mu obžalovaný C. ukázal náčrt trestov, ktorý mal v čase návštevy na stole, kde
bolo uvedené osem rokov, odpovedal, že si už nespomína, či mu to aj ukazoval, vie, že sa bavili, že mu

dá osem rokov alebo mu dá tú podmienku, keď mu dá peniaze.

Povedal tiež, že nemajú dobrého advokáta, že on vie zabezpečiť iného aj s konkrétnym menom, no nato
si už nepamätá. Svedok sa vyjadril, že mal za to, že to obžalovaný C. nemyslí vážne, že ho skúša.
Obžalovaný C. ale ďalej povedal, že túto sumu potrebuje nie len pre seba, že je to veľmi málo, že je to

„ťaví flus“ dokonca, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom - prísediacim, a aj prokurátorovi.
Obžalovaný C. napokon súhlasil so sumou 100.000,- Sk, že by sa všetko urobilo. Stále to bral za vtip,
nebral to vôbec do úvahy, odišiel na chalupu v ten večer a viac sa o to nestaral.

Ohľadom druhého stretnutia svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že asi na obed alebo popoludní 27.

mu obžalovaný zavolal, že má prísť do Bratislavy. C. mu povedal, aby do dvoch hodín prišiel, okolo
13.00-14.00 hod. Tak sa osprchoval, oholil, obliekol, pretože bol v prírode na chalupe a okolo jednej na
obed sa na základe pokynu obžalovaného vybral s veľkou nechuťou z Hruboňova autom do Bratislavy,
čo aj manželke povedal, že nevie, čo od neho obžalovaný vlastne chce. Nepamätá sa, či bola manželka
prítomnáajpritelefonáte.Ohľadomčasu,kedytobolo,uviedol,žesamuvybavilo,žeposlednéstretnutia

boli 27., 28. 08., keďže bol štátny sviatok SNP v ten deň a v televízii sa to objavilo až po tomto sviatku.

Na druhé stretnutie vošiel cez riadny vchod. Odprevadila ho justičná stáž. Vrátnici ho normálne pustili, že
má ísť hore, že pán doktor ho čaká, takže určite sa nezapisoval do knihy návštev. Doviedli ho k výťahu,
to si pamätá, lebo vedel, že už ide o vážnu vec a nie o žart. Potom vyšiel von z výťahu a obžalovaný ho

čakal pri výťahu. Tam prebehlo veľmi krátke stretnutie. Obžalovaný C. sa ho opýtal, či má peniaze, načo
mu odpovedal, že nie, pričom zostal prekvapený, že naozaj to obžalovaný myslel vážne. Obžalovaný
C. mu nato povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem rokov a nebude sa o
čom baviť. Keďže bolo neskoré popoludnie, J. odišiel domov a na druhý deň 28.08.2002 ráno sa vybralriešiť túto vec a obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní s tým, že vopred ich informoval o tom, že
obžalovaný C. požaduje od neho úplatok v sume 100.000,- Sk. Šiel na prokuratúru alebo na Krajské
riaditeľstvo PZ, nepamätá si už, na ktoré šiel najprv. Na polícii sa ho pýtali, či pôjde do tej Petržalky, on

povedal, že mu nič iné nezostáva. Policajti mu povedali, že si z rozhovoru zabezpečia nahrávku. Orgány
činné v trestnom konaní s ním spísali asi aj záznam, že má odniesť peňažné prostriedky v sume asi
70.000,- Sk obžalovanému do budovy Obvodného súdu Bratislava V. Polícia mu zobrala sako a dali mu
tam asi záznamové zariadenie, pričom nikto ho ohľadom neho nijako neinštruoval. Na otázky uviedol, že
si nespomína na to, že by vystupoval ako agent. Nespomína si, či mal peniaze pri podaní vysvetlenia na

polícii, ani to, či polícii odovzdal písomnú informáciu o návšteve banky. Nevie si už spomenúť, či spísal
zoznam bankoviek. V rozhodnom čase disponoval hotovosťou 40.000,- Sk až 60.000,- Sk.

Ďalej svedok vypovedal, že dňa 26.08.2002 obžalovaného C. nenavštívil, nebol ani v Bratislave. Po
prečítaní prepisu zvukového záznamu pravdepodobne zo dňa 26.08.2002 od 12.00 hod do 13.00 hod.
medzi ním a obžalovaným C. z č.l. 1039-1041 vyhlásil, že je to hanebné, čo sa tam hovorí, že je to

lož za lžou. S JUDr. W. sa stretol len raz 21.08.2002, keď ho pravdepodobne ona doviedla k dverám
obžalovaného C.. Ako šiel z prízemia hore, si nevie spomenúť, či ho ona doviedla s členom justičnej
stráže, alebo len člen justičnej stráže. Obžalovaný C. si od neho pýtal vizitku, tak mu ju dal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2009 svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že dôvod, prečo vyhľadal

obžalovaného C., tak ako mu to tlmočila manželka, bol ten, že obžalovaný C. ho žiadal, aby doniesol
doklad o predaji osobného motorového vozidla zn. Audi 80 s ŠPZ asi BAY 8260. Tento doklad vyžiadal
od dopravného inšpektorátu asi mesiac predtým, alebo jeden a pol mesiaca, niekedy po prvom hlavnom
pojednávaní niekedy v júni, keď manželku obžalovaný C. požiadal, aby po manželovi poslala doklad,
pretože so synom je zle. Bol to malý doklad, potvrdenie z dopravného inšpektorátu vydané v BA -

Petržalke. Obžalovaný C. sa vraj vyjadril, že syn má ďalšie problémy, kvôli tomu Audi. Rozbili sa nejaké
oknápoškodenejtrafikantke.Dokladmuchceldať dorúk21.08.2002,notenhoposlaldopodateľne.Mal
by tam byť aj záznam na podateľni, že tam dokument dal. Do podateľne ho poslal dolu, takže bola asi na
1-2 poschodí. Keď bol vyzvaný, aby opísal okolnosti, za akých odniesol doklad, povedal, že pri tom ako
sa s obžalovaným C. na chodbe pred jeho miestnosťou bavili a ten ho poslal do podateľne, stretli jednu

kolegyňu - podpredsedníčku súdu, ktorú pozdravil obžalovaný aj on a dali sa do reči. Táto ho chvíľu
počkala a potom asi s ňou išiel dolu buď po schodoch, alebo výťahom. Zišiel na niektoré poschodie, tam
dal doklad do podateľne, ktorej opis si už nepamätá. Následne šiel do kancelárie, kde sa chvíľu bavili.
Potom šiel domov. Potom, ako ho obžalovaný C. upozornil na to, že v spise sa tento doklad nenachádza,
reagoval, že tam musí byť. Povedal, že ten záznam obžalovanému C. určite priniesol, inak by nemal

dôvod za ním chodiť. Obžalovaný C. mu povedal, že ak nedá peniaze, dostane jeho syn osem rokov, ak
dá, dostane podmienku, lebo oslobodenie by bolo podozrivé. Peniaze (70.000,- Sk) mal od policajtov,
no keďže bol viazaný mlčanlivosťou, bol po čase zavolaný políciou podpísať vrátenie týchto peňazí. V
deň zadržania mal oblek. Vyjadril sa, že 70.000,- Sk si požičal od bezpečnostných zložiek, ktoré mal aj
vrátiť. Vlastnoručne podpísal doklad o pôžičke tejto sumy a tieto použil podľa pokynu obžalovaného C.

tak, že mu ich v jeho pracovni odovzdal. Peniaze mu po čase policajti vrátili a obratom platil voči nim
aj svoj písomne potvrdený peňažný záväzok.

Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedal, že sa mu zdá, že nejakú mlčanlivosť pri
policajtoch podpisoval, no nevie, či dostal o tom nejaký doklad. Neskôr vypovedal, že si to už nepamätá.

Do spisu nenahliadal a za N.J. nebol. S. mu telefonoval po zadržaní obžalovaného C. asi 30.08.2002,
že čo sa vlastne udialo. Obrátil sa naňho N.J., aby zastupoval jeho brata X.J..

Svedok Prof. JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že zmluvu o pôžičke
nepodpísal. Peniaze dostal ako občianskoprávny vzťah a podpisoval len doklad o prevzatí peňazí. V

Bánovciach nad Bebravou za N.J. nebol, bol len v obci Nedašovce. V Bánovciach nebol ani v nijakom
trojtýždňovom období predtým. Na lístok na č.l. 153a si nespomína, na č.l. 153 je zápisnica o vydaní
tohto lístku svedkom, pričom podpis je jeho, ale na zápisnicu si už nepamätá.

Svedkyňa U. J. na Okresnom súde v Malackách dňa 17.02.2004, kedy vypovedala, že po skončení

jedného z pojednávaní, na ktorých sa zúčastňovala ako verejnosť v trestnej veci A. J., ju obžalovaný
C. za prítomnosti prísediacich, obhajcov a všetkých čo boli v pojednávacej miestnosti prítomní, vyzval,
aby naňho počkala. Čakala naňho v pojednávacej miestnosti a neskôr na chodbe. Naznačil jej, aby
šla za ním s odstupom, aby nevznikol dojem, že idú spolu až do jeho kancelárie. Tu mu muselaukázať roztvorením kabelky, že nemá žiadne odpočúvacie zariadenie. Nevie, odkiaľ vedel, že je matkou
obžalovaného. Išla za ním, pretože čo ak by takým spôsobom mohla pomôcť synovi, respektíve
mu nechcela uškodiť. Obžalovaný začal rozoberať dôkaznú situáciu vo veci jej syna, s tým že bol

presvedčený o jeho vine, čo ona protiargumentovala. Rozhovor jej bol nepríjemný. Na poličke jej
ukazoval náčrt so spôsobmi rozhodovania sudcu, pričom na vrchole bolo oslobodenie. K tomu uvádzal
sumy, ktoré sudcovia za daný výsledok trestného stíhania chcú. Vravel, že za oslobodenie je obvyklá
suma 200.000,-Sk, hovoril vo všeobecnosti, ale ona to pochopila tak, že za peniaze je ochotný vybaviť s
prísediacimi a prokurátorom miernejší postih. Vyzýval ju, aby manžel doniesol doklad, ktorý bol listinným

dôkazomvovecijejsyna.Vyvíjalnaňunátlak,žesineuvedomujú,žeichrodinajecentromzáujmumafie,
pretože svedkyňa vo veci ich syna je s mafiou príbuzná. Keď opakovane uviedol vo všeobecnosti sumu
200.000,- Sk, povedala mu, že to nie je ich prípad, pretože oni peniaze nemajú. Mala pocit, že hovorí vo
všeobecnosti, pre prípad, že by to niekto nahrával. Keď to oznámila manželovi, ten sa čo najrýchlejšie
snažil spojiť so sudcom. Vyviedol ju tiež s patričným odstupom, aby nikto nemal dojem, že sa poznajú.
Doklad videla, ale bližšie opísať ho nevie. Nemá vedomosť o tom, že JUDr. W. viedla J. manžela za ním.

V prípravnom konaní bola svedkyňa vypočutá dňa 11.07.2007. Vypovedala spontánne a tiež uviedla, že
sa pridŕža skorších výpovedí a zároveň odpovedala na položené otázky. S obžalovaným sa nepoznali,
on ju vyzval, aby ho počkala, a išla za ním do miestnosti. Povedal jej, aby šla niekoľko metrov za ním,
aby ich nikto spolu nevidel. On kázal, aby manžel priniesol potvrdenie o predaji auta, lebo bol spáchaný

ním nejaký trestný čin. Po prvom stretnutí jej manžela so Škultétym mal manžel problém, čo urobiť na
základe toho, že C. od neho žiada úplatok. Viackrát manželovi volal. Ona je svedkom jedného telefonátu,
v ktorom išlo o stretnutie.

Svedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 vypovedala, že keď ju prvý raz obžalovaný

C. vyzval, nevedela, odkiaľ vie, že je matka O. J.. Na obžalovaného čakala na chodbe vo vestibule
pred pojednávacou sieňou. Trvalo to dlhšie, keďže obžalovaný ešte v miestnosti dával nejaké pokyny a
inštrukcie obhajcom, tak sa šla po chvíli pozrieť, či je to ešte aktuálne, pričom obžalovaný jej opätovne
povedal, že ho má počkať. Nato mu obhajca povedal, že to je matka O. J.. Pri tom, ako ju viedol do
nejakej hornej kancelárie, tak, aby ju nikto nevidel, mala tiesnivý pocit. Slová „tuto choďte, tamto

choďte, choďte ďalej“, jej pripadali ako manipulovanie s človekom. Domnievala sa, že je to v záujme
obžalovaného a asi vie v tom chodiť, aby ho nikto so stránkami nevidel. Šli nepriamo popri stene. To,
že kancelária nebola jeho, sa dozvedela neskôr, pri poslednom výsluchu, keď jej advokát povedal, že
sa mýli, že to nebola C. kancelária.

V kancelárii jej začal obžalovaný rozprávať, ako vážne je to s jej synom, pričom ona ten pocit nemala.
Ešte na pojednávaní niekto spomínal, že aj ďalší trestný čin bol spáchaný s Audi, ktoré mali, pričom
čin mal byť spáchaný proti svedkovi a tak to vyzeralo, akoby to bolo smerované zo strany jej syna.
Na to povedala obžalovanému, že to auto už nemajú nejaký rok, tak ju obžalovaný usmernil, aby to
okamžite potvrdili od polície a poslali jemu do spisu. Rozprávali sa aj o spôsobe, ako uľaviť jej synovi,

čo vyústilo v nezáväznú debatu fungovania rozhodovania súdov, že bez úplatku sa to nedá. Povedala
mu, že to nie je ich prípad, lebo oni peniaze v tom čase vôbec nemali a nepokladali za dôležité uplácať
vo veci ich syna. Dal jej pokyn - ústnu inštrukciu, aby nie ona, ale jej manžel prišiel za ním čo najskôr
s potvrdením o predaji motorového vozidla. Obžalovaný jej spomínal, že by vedel zohnať lepšieho
obhajcu ako majú. Chápala to tak, že nemajú kvalifikovaného, a že by bolo treba dať lepšie peniaze

za advokáta - možno úplatok. Určite jej naznačil, že by bolo vhodné niečo dať prostredníctvom neho
viacerým zúčastneným na konaní. Nepriamo jej povedal, že keď dajú peniaze, lepšie sa rozhodne v
prospech syna, vravel vo všeobecnosti, že tak to chodí. Povedal aj sumy, ale na tie si už nepamätá. Táto
sarozdelímedziprokurátora,eštesazabezpečítenlepšíobhajcaarozhodne salepšievprospechsyna.
Majú doniesť okamžite potvrdenie, aby náhodou syn nebol spájaný s ďalším trestným činom. To bolo

pre ňu zaväzujúce a na to tam aj manžela poslala. Pri rozhovore s obžalovaným sedeli, a keď vošli do
kancelárie, tak ju prehľadal, aby otvorila kabelku, či nemá nahrávacie zariadenie. Dvere boli zatvorené,
ale či aj zamknuté, na to si už nespomína. Posledné vety pri vyprevádzaní ku dverám boli práve o vine
a nevine jej syna. On hovoril, že podľa neho je vinný a ona, že nevinný, pričom jej opäť pripomenul
hierarchiu, ako sa dá z vinného urobiť nevinný. Ona mu opäť zdôraznila, že to nie je ich prípad, lebo

oni na to nemajú. Potom, ako sa s obžalovaným jej manžel už stretol ohľadom potvrdenia a ten ho
vyzval na úplatok, bola svedkom toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli na víkendovom
dome. Dohadovali sa o výške úplatku. O úplatku jej povedal manžel v čase, keď bola práceneschopná
a zdržiavala sa vo víkendovom dome. Asi jej to povedal osobne, ale nevie presne kedy. Na sumu sinespomenie. Malo to byť na vylepšenie rozhodnutia v prospech syna. Nevie, koľko prešlo, kým manžel
šiel za obžalovaným C., možno týždeň. Peniaze nikde nezháňali, od začiatku to brali tak, že ich sa to
netýka, oni to nedajú. Keď sa na túto tému s manželom bavili, tému neuzavreli len o tom polemizovali.

V rozhodnom čase disponovali peniazmi takými, aby prežili. Na úplatky nemali, aj keď nejaké úspory
mali. Manžel jej povedal, aby sa o to nestarala. V živote nebola v Bánovciach nad Bebravou. Nemá
vedomosť o tom, že jej manžel by tam bol v súvislosti s prejednávanou vecou. Potom, ako samosudca
citoval výpoveď obžalovaného, že prvá ho oslovila ona, a pri jeho odmietavom postoji ukončila rozhovor
slovami, že cestu si nájde, svedkyňa uviedla, že to nie je pravda.

Svedkyňa JUDr. J. W. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedla,
že J. ju učil na vysokej škole ako vedúci odbornej praxe. Nie sú priatelia, len známi, neudržiava s ním
kontakty, občas sa náhodne stretnú. Niekedy sa stretnú dva razy za týždeň, niekedy raz za niekoľko
rokov. Nepamätá sa, či si s J. volali, pevné číslo ani nepozná. Od J. vedela, že má problémy so synom.
Nevie od koho a kedy sa dozvedela, že vec syna J. má napadnutú C.. J. sa na ňu nesnažil vplývať

v prospech syna. So C. je kolegyňa z práce, kontaktujú sa iba pracovne. Pár dní predtým stretla J. v
meste, tento jej uviedol, že chce dať C. nejaký papier a nevie sa mu dovolať, chcel, aby zistila, či nemá
dovolenku a či sa ho môže opýtať, kedy mu ho má doniesť. C. to oznámila vo výťahu, že stretla J., ktorý
mu chce dať nejaký doklad a spýtala sa ho, kedy za ním môže prísť. Povedal jej, že nevie kedy. Asi na
druhý deň, keď bola v nemocnici, jej C. volal, pričom ona mu svoj mobil nedala a povedal jej, že Králik

môže prísť dnes alebo zajtra. Dala vedieť J. a ten asi na druhý deň prišiel. Asi týždeň pred vypuknutím
aféry C. jej J. volal z vrátnice súdu a povedal jej, že ide zaniesť doklad C., ktorý držal v ruke s kolkami, či
ho za ním neodvedie. Už si nepamätá, či bola ona po J. na služobnom vchode. Keď je stránka neznáma,
člen justičnej stráže oznámi sudcovi, kto prišiel a sudca si ju ide vyzdvihnúť dole, alebo po telefóne sudca
povie, že ho pozná, nech ho pustia. Dá sa zaklopať na dvere a pustiť ho do traktu k sudcovi, alebo sa

vpustí prostredníctvom magnetickej karty. O záznamoch návštev nevie. J. si ani nesadol, hneď medzi
dverami jej povedal, aby ho odviedla za C.. Ponáhľala sa aj ona, aj on. Zaklopala na dvere, potom
ako Škultéty otvoril dvere kancelárie odišla, ani nevošla do kancelárie. Nepamätá sa, či ich predstavila.
Odvtedy J. nevidela, nekontaktoval ju. Potom sa od niekoho dozvedela, že C. zobral úplatok.

Na hlavnom pojednávaní na Okresom súde v Malackách dňa 17.02.2004 vypovedala, že J. je učiteľom
na právnickej fakulte, náhodne sa stretli v meste, kde sa jej pýtal na dovolenku C., lebo mu chcel dať
doklad a nemôže sa mu dovolať alebo zohnať ho. Keď C. stretla cestou do práce, pýtala sa ho, kedy
môže Králik dôjsť, načo jej neodpovedal. Druhý deň C. volal, že J. môže prísť zajtra. Telefón na ňu
mal obžalovaný od T., alebo sa ho mohol dozvedieť z telefónneho zoznamu v robote. J. za ňou prišiel

do kancelárie, pričom doklad, na ktorom boli kolky, držal v ruke a žiadal, aby ho zaviedla za C., ani si
nesadol. Dole preňho nebola pri justičnej stráži, ale uviedla, že to nevylučuje. Na súde sú dva vchody,
obastráženéjustičnoustrážou.Jedenznichjeslužobný.Pokiaľsachceniektoznámydostaťzasudcom,
justičná stráž telefonicky oznámi túto vec sudcovi, aby mu otvoril dvere. V súčasnosti sudca musí ísť
dole na vrátnicu osobu vyzdvihnúť, no nevie, či to tak bolo aj v lete 2002. Zaviedla ho k dverám C.. Ten

dvere otvoril, nevie, či sa poznali, alebo ich predstavila, hneď nato odišla, pretože sa ponáhľala. Bolo
to na sviatok Jany, tak sa ponáhľala na oslavu menín a tiež kolegyňa S. T. v práci oslavovala meniny.
Myslí, že v tom čase nemala vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava V. je vedené trestné
konanie syna J..

Nahlavnompojednávanídňa06.10.2008vypovedala,žeJ.jejejbývalýučiteľ.C.J.predvolalatentosas
ním nemohol skontaktovať. J. náhodne stretla v meste. Zastavil sa u nej, že nesie sudcovi nejaký doklad
v súvislosti s trestnou činnosťou jeho syna. Nato vypovedala, že J. ju nikdy nepožiadal, aby mu pomohla
v nakontaktovaní. Nepamätá si už, či kolegyňa T. dala jej telefónne číslo C.. Nepamätá si už pred tým ako
J. priniesla do kancelárie, či bol u nej, pili kávu a o čom sa bavili. Nepamätá si, či videla doklad, s ktorým

prišiel J.. J. priviedla ku C. 21.08.2002, pretože išla určite gratulovať kolegyni T., ktorá je Jana a s ktorou
si gratulujú, ale či jej išla gratulovať pred tým ako prišiel J., alebo potom, si už nepamätá (21. augusta
má meniny Jana). Priviedla J. do kancelárie za C., no nepamätá si, či mala vedomosť o tom, že jeho
syn je stíhaný. Dňa 26.08.2002 ho určite nepriviedla. Ku skutku sa nevie vyjadriť, nebola pri žiadnom
rozhovore medzi obžalovaným a J., keď sa peniaze dávali, respektíve pýtali. Keď sa stal skutok, takisto

tam vôbec nebola, niekto jej to povedal. V súčasnosti sa s J. nenavštevujú, no následne vypovedala, že
si nepamätá, či si volali a kedy a či sa stretli v priebehu posledného mesiaca. Nikdy s ním o výpovedi
nehovorila. O tom, že syn Králika má problémy, lebo berie drogy, sa hovorilo všeobecne. J. ju nijakým
spôsobom neovplyvňoval. Neintervenovala v prospech jeho syna. To, ako jeho syn dopadol, nevedelaaž doteraz, keď jej to povedal S.. Stránka sa do budovy súdu k sudcovi dostane buď tak, že sudcovi
zavolá služba, že ide hore, alebo si ho príde sudca zobrať. Možno sa vie dostať aj sám, keď ho poznajú.

Svedkyňa JUDr. J. W. na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedala, že si nepamätá koho kedy
stretne, pretože denne stretne X ľudí. Na vysvetlenie rozporu uviedla, že vedela o problémoch mladého
J. a to všelijakých, pretože to bol problémový chlapec. Vypovedala, že vedela o stíhaní, a že vec má
obžalovaný, len už si nepamätá, od koho to vedela a kedy sa to dozvedela. J. doviedla k dverám C.,
no pri rozhovore o úplatku prítomná nebola. O tom, že C. zobral úplatok, vedeli všetci, keď to prepuklo.

Vie to aj z predvolaní.

Svedkyňa JUDr. S. T. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 15.03.2007 uviedla, že J. osobne nepozná,
no vie, že učil na PF UK v Bratislave. W. je jej kolegyňa, ktorá jej nič o Králikovcoch pred zadržaním
C. nehovorila. To čo vie, vie z médií. Nevedela ani, že sa s Králikom poznajú. So C. je kolegyňa, nie
kamarátka. Tento sa jej nezveroval o návštevách J.. Nepamätá si, či 21.08.2002 mala oslavu menín,

alebo mala dovolenku, no veľké oslavy v robote nerobia, maximálne si sadnú na kávu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedala, že so svedkyňou W. a s obžalovaným C.
prichádza dennodenne do styku, pretože sú to jej kolegovia. S W. sú kolegyne 20 rokov. O korupčnom
konaní C. nedebatovali. O tomto skutku vie z médií. Nepamätá si a nemyslí si, že jej W., pred zadržaním

C., uviedla nejaké skutočnosti, týkajúce sa O. J. respektíve jeho otca. Nepamätá si ani to, či si C. pýtal,
alebo mu dala niekedy nejaké telefónne číslo. Dňa 21.08.2002 dovolenku nemala.

Svedok JUDr. A. S. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedol,
že vzťah ku Králikovi má priateľský, pozná ho už z výšky. C. pozná dlhšie, pretože obaja pochádzajú

z Bánoviec. Majú vzťah dobrých známych, tykajú si. Chodili do jedného zápasníckeho oddielu. Jeho
výpoveď je v podstate zhodná s jeho výpoveďami na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že so C. aj jeho bratom chodil do zápasníckeho
oddielu, no v pätnástich rokoch odišiel študovať z Bánoviec nad Bebravou na strednú, neskôr vysokú

školu, takže sa stretli, až keď začal pôsobiť v Bratislave. V nepriateľstve nie sú. S J. sa zoznámil na
vysokejškole.KeďžebolsJ.vkontakteodzačiatkuobhajobyjehosyna, povedalmu,žeonaC.sadobre
poznajú. J. sa ho pýtal, či by sa mohol so C. rozprávať, načo mu povedal, že by to nebolo vhodné. Bolo
to možno ešte pred prvým hlavným pojednávaním alebo medzi prvým a druhým pojednávaním. C. sa ho
v priebehu pojednávania - cez prestávku pýtal, či tam hore sedí J. a on odpovedal, že áno a vedľa neho

je jeho manželka. J. odišiel z pojednávačky, takže ich nemal ako kontaktovať dokopy. Spomenul si ešte,
že obžalovaný J. upozornil, že čo si to tam píše. Z pojednávania sa ponáhľal na druhé pojednávanie, ale
zaregistroval, že tam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Videl, že idú oproti sebe, má dojem, že stáli
vedľa seba, keď odchádzal, to už bolo pojednávanie odročené. Od toho pojednávania J. nevidel, veci
jednal výlučne s J., možno bola prítomná pri rozhovore, no nehovoril s ňou. J. sa mu nezverila o žiadnych

výhradách voči jeho osobe. Dňa 28.08.2002 odišiel z Bratislavy. Králik sa ho pokúšal kontaktovať, keď
bol na predĺženom víkende na Hrochoti, kde nemal signál. Nevedel tak o žiadnom stretnutí, ani nebol
prítomnýžiadnehostretnutiaJ.soC..J.mupovedal,žehochcelkontaktovať,akomávovecipostupovať.
Keďže bol nedostupný, obrátil sa na prokuratúru. Jeden až dva týždne po skutku mu Králik povedal, že
bol C. kontaktovaný vo veci vybavenia záležitostí súdenia jeho syna a že sa mali stretnúť. C. J. povedal,

že syn môže dostať päť rokov, keďže bola obžaloba pre lúpež so zbraňou. Vravel, že syn môže byť aj
oslobodený, záleží vraj od neho, či chce, aby syn bol ohrozovaný nejakými staršími odsúdenými v base,
spomínal aj nejakú nechutnosť, že mu malo byť povedané, že bude musieť jesť nejaké horalky natreté
fekáliami. Nevedel, čo má robiť. Bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí. Potom, že to môže dobre
skončiť. Ešte hovoril o aute, že bol prekvapený, že C. vie, že má nejaké 15-17 ročné zahraničné auto

asi Audi. Pre kolíziu obhajobu syna J. ukončil. J. nevidel už dva až tri roky.

Svedok JUDr. A. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že je pravda, že po
medializovaní prípadu, o ktorom sa dozvedel z teletextu po návrate do Bratislavy, mal asi dva telefonáty
z Bánoviec. V jednom sa predstavil niekto ako príbuzný C. a následne sa ozval N.J., s tým či ho môže

navštíviť. S tým súhlasil. Na ďalší deň alebo obdeň ho v Bratislave navštívil N.J.. Väčšinu času sa
ho pokúšal presvedčiť, aby prevzal obhajobu jeho brata. Svedok mu na to povedal, že vzhľadom na
kolíziu záujmov obhajoby syna S. J., v ktorej kauze bol sudcom X.J., jeho obhajobu jednoducho prevziaťnemôže. Jeho presviedčanie trvalo dosť dlho. Skončilo to tým, že N.J. povedal, že nemá možnosť mu
pomôcť.

Svedok S. S. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 08.04.2003 za prítomnosti obhajcu uviedol, že dňa
21.08.2002 medzi 09.00 hod. až 12.00 hod. prišiel Králik na služobný vchod Okresného súdu Bratislava
V. Dovtedy ho nepoznal. C. pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V. C. v stredu 21.08.2002
prišiel do práce cez služobný vchod, kde mal službu. Podráždený ho upozornil, že za ním príde J..
Najskôr si myslel, že O. J., ktorého pojednáva. C. mu povedal, že ho nechce prijať, pričom vravel aj o

nejakej kompenzácii. Povedal tiež, že ho dostane a že ho otravovala aj nejaká J.. Asi po 09.00 hod.
prišiel J.. Chcel, aby ho ohlásil C.. Svedok sa ho spýtal, či je dohodnutý. Nato mu odpovedal, že je to
vybavené. Svedok mu oznámil, že bol C. upozornený na to, že ho nechce prijať. On trval na tom, že sú
dohodnutí, tak obžalovanému volal. Ten mu rázne povedal, že mu hovoril, že ho neprijíma. Oznámil to
J.. Ten povedal, že je to dohodnuté aj cez W., tak volal aj jej, no ona nedvíhala. Povedal J., že asi sú zle
dohodnutí, lebo ho nikto neprijíma. Keď videl, že nič, tak odišiel von a tam telefonoval. Dňa 24.08.2002

išiel na dovolenku na 23 dní. O úplatku vedel z TV, po príchode do práce mu to povedal aj K.. C. si
veľmi nebral ľudí do kancelárie, väčšinou sa s nimi stretával na parkovisku medzi služobným vchodom
a vchodom pre verejnosť.

Svedok ďalej na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 18.02.2004 vypovedal,

že v lete 2002 bol zaradený ako veliteľ hliadky justičnej stráže na Okresnom súde Bratislava V. Dňa
21.08.2002 ráno bol na služobnej vrátnici sám, tak ako bežne, pokiaľ nemajú zvýšené stavy ostrahy.
Pamätá sa, že to bola streda, nakoľko nasledujúcu sobotu 24.8.2002 išiel na dovolenku. Potom, ako C.
prišiel ráno do práce, pri prechode vrátnicou podráždene povedal, že za ním príde J., ktorého nechce
prijať. Padlo slovo kompenzácia a ešte povedal, že ho dostane. Zároveň uviedol, že ho otravuje J..

Medzi 09.00 hod. až 12.00 hod toho dňa prišiel do budovy cez služobnú vrátnicu J., ktorý uviedol, že
ide za C., s ktorým sú dohodnutí. On mu povedal, že sudca ho neprijíma, no keď J. trval na tom, že sú
dohodnutí, tak C. zatelefonoval. Tento mu podráždene odpovedal, že mu ráno povedal, že J. nechce
prijať. J. povedal, že je to dohodnuté aj cez W., ktorej tiež telefonoval, ale nedvíhala. Nato J. vyšiel von z
budovy a telefonoval. Viac sa do budovy nevrátil. Pozeral sa za ním, pretože sa mu to zdalo podozrivé.

Svedok zostal na služobnej vrátnici celý deň. Zo služobnej vrátnice na vchod pre verejnosť nevidí. Zo
stanoviska justičnej stráže nie je vidieť ani na chodbu pred pojednávacími miestnosťami. Túto je vidieť
z podateľne. Od kolegov počul, že Králik chodil za W., ale on toho nebol svedkom.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2008 vypovedal, že dňa 21.08.2002 ráno slúžil na vchode pre

zamestnancov. Keď prišiel do práce sudca C., mu podráždene povedal, že má za ním prísť pán J.,
ktorého on nechce prijať. Spomínal aj nejaké kompenzácie, a to, že ho otravuje nejaká J.. Svedok v
tom čase vedel, že sa pojednáva pre lúpež so zbraňou vec J.. Medzi deviatou až obedom došiel J., ktorý
chcel ísť za C., tak mu skontroloval doklad totožnosti. J. mu povedal, že je to vybavené, že sú dohodnutí.
Nato mu povedal, že ráno mu bolo sudcom C. povedané, že tento ho neprijíma. Na jeho naliehanie ho

však C. ohlásil. C. mu povedal dosť nepríjemne to, čo ráno, a asi buchol telefónom. J. opäť povedal,
že ho neprijme. J. nato povedal, že je to dohodnuté s JUDr. W., tak zavolal aj jej, no ona nedvíhala.
J. povedal, že asi sú zle dohodnutí. Keďže mu to bolo divné, sledoval J. ako vyšiel na parkovisko a
telefonoval. Keď bol na niečo upozornený od prokurátora alebo sudcu, tak sa tomu venoval tak, aby sa
tieto osoby do budovy nedostali a neohrozovali niečo. Všetci sudcovia robili niekedy oznamy ohľadom

osôb, ktoré nemajú vpúšťať.

Svedok Ing. U. J. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 18.02.2004 vypovedal,
že obžalovaného pozná z videnia. Prišiel s ním do styku pri výkone služby za takých okolností, že
28.08.2002 asi o 11.45 hod. prišiel na ich útvar J., ktorý uviedol, že obžalovaný od neho žiada úplatok za

účelom zmiernenia trestného postihu jeho syna. Uviedol, že k odovzdaniu peňazí by malo dôjsť okolo
13.00 hod. Spísal s ním zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa zákona o Policajnom zbore. Nevie, či bol
J. inštruovaný. Potom išiel pred budovu Okresného súdu Bratislava V. a čakal na ďalšie pokyny. O chvíľu
zavolal na jeho mobil U., že obmedzili osobnú slobodu obžalovaného a že má prísť do kancelárie. Keď
tamprišiel,boltamobžalovanýaoprotinemusedeliU.aU..Obžalovanýsasnažilnadviazaťrozhovor,že

z akého sú útvaru, no oni sa snažili rozhovor obmedziť na minimum a čakali na príchod výjazdovky. Videl
obálku na stole, ktorý bol asi pol metra až meter pred obžalovaným a jeho kolegami, no peniaze nevidel.
Výjazdovka prišla asi o hodinu a urobila ohliadku. Počas práce technika bol na chodbe, takže nevidel, čo
robí. Potom sa presunuli na KÚJP na Račiansku. Nevie, kto vykonal prepis zvukového záznamu. Prepiszvukového záznamu vyhotovuje pracovník úradu operatívnej techniky na základe nariadenia ministra
vnútra. Zodpovedá zaň riaditeľ úradu operatívnej techniky.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2008 vypovedal, že dňa 28.08.2002 sa J. dostavil na Odbor boja
proti korupcii, s tým, že chce podať trestné oznámenie, načo si ho zavolal jeho nadriadený, nech s ním
spíše zápisnicu. Túto zápisnicu o podaní vysvetlenia následne so svedkom J. spísal, pričom svedok J.
bol poučený podľa § 17 zákona o Policajnom zbore. J.iadal aj o použitie ustanovenia o účinnej ľútosti.
J.ielpospísanízápisniceautomdobudovysúdu,doPetržalky,alečisaniekdezastavil,toonnevie.Jemu

peniaze neukazoval, takže nevie, či ich už mal, alebo si ich odniekiaľ zobral potom. Po spísaní zápisnice
sa presunul s kolegami U. a U. takisto k budove súdu. Boli tam autom cca o 15 až 20 minút. Nevie,
či tam už J. bol. On sa šiel postaviť pod okno, pretože sa bežne stávalo, že peniaze vyhadzovali cez
okno. Bolo to odzadu budovy, takže nevidel, kedy J. prišiel a nemá vedomosť ani o ostatných osobách.
Kolegovia šli do budovy súdu. Títo boli v budove na poschodí, pred dverami, lebo tam boli ešte nejaké
medzidvere. Potom, ako mu zavolali na mobil, že už môže ísť hore, že už sedia so C. v kancelárii, išiel

za nimi. Keď vošiel do kancelárie, C. sedel na stoličke, alebo lavičke na jednej strane a kolegovia oproti
nemu. Pri tom, ako ho zavolali, bol zavolaný aj vyšetrovateľ a technik na miesto, aby vykonal ohliadku.
Pritom, ako čakali na technika, šiel C. za ten čas možno tri až štyrikrát na záchod, asi toľko isto krát
vypil pollitrový pohár. Za jeho prítomnosti sa nesnažili nadviazať žiaden rozhovor, len čakali na mieste.
Záznam o obmedzení osobnej slobody bol vyhotovený o pol piatej buď ním alebo kolegom, pričom bol

odovzdaný H. do vyšetrovacieho spisu.

Svedok K. K. dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní na položené otázky uviedol, že uvedeného
dňa bol v práci a pamätá sa, že ho oslovil s policajnou akciou ich riaditeľ s tým, že tam boli prítomní
dvaja policajti a obžalovaný si zobral so sebou toho pána J.. S policajtmi sa zdržiaval na treťom

poschodí,alečosadialovovnútrikancelárie,ktomusabližšievyjadriťnevedel.Nejednoznačnébolijeho
výpovede, pokiaľ bol dotazovaný na priestory súdu, nakoľko povedal, že tam už šesť rokov nepracuje.
Na ďalšie otázky odpovedal, že policajti magnetickú kartu k dispozícii nemali a nevie sa vyjadriť, kde bol
obžalovaný oslovený po rozlúčení sa s J..

Vo svojej výpovedi dňa 01.03.2007 uviedol, že s obžalovaným nie je v žiadnom pomere, pozná ho
ako sudcu Okresného súdu Bratislava V. Na položené otázky uviedol, že J. nepozná, na okolnosti dňa
21.08.2002, keď vykonával službu ako člen justičnej stráže, sa nepamätá. Rovnako tak sa nepamätá ani
na udalosti zo dňa 26.08. a 27.08.2002. Nepamätá sa, že by sa J. domáhal vstupu do budovy. Evidencia
návštev sa vykonáva na každom súde inak, on vtedy slúžil na viacerých súdoch v Bratislave. Nevie sa

vyjadriť, že by osoba menom J. v auguste 2002 žiadala kontakt na JUDr. W., alebo či táto prišla dole
pre takúto osobu.

Vo svojej výpovedi dňa 03.05.2004 na Okresnom súde v Malackách na položené otázky uviedol, že
obžalovanéhonachodbesKrálikomvidel,magnetickúkartumal,policajtikartunemali,magnetickédvere

neotvoril on, ale obžalovaný a oni - policajti išli za ním. V budove sú tri stanoviská justičnej stráže - hlavný
vchod, vchod pre zamestnancov a prvé poschodie, kde sa tiež nachádzajú pojednávacie miestnosti. Na
stanoviskách sa menia podľa príkazu veliteľa, obmeny sú v priebehu dňa. J. osobne nepozná.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky vypovedal, že v roku 2002,

v čase skutku, tam robil druhý mesiac a na tom súde bol druhý deň, čiže kolegov nepoznal, iba sa
zaúčal do práce. Druhý deň, keď tam robil, tak vtedy sa to stalo, nejako zomlelo, a nič viac o tom
nevie. Až na druhý deň sa dozvedel, čo sa stalo. V tom čase tam nebol rámový detektor, a keď tam
ľudia prišli a povedali, že idú na podateľňu, tak sa nekontrolovali, iba keď išli na pojednávanie. Sudcovi
sa to ohlasovalo telefonicky, keď niekto za ním išiel. J. nepozná, v uvedené dni ho v budove súdu

nedoprevádzal.

Dňa 01.03.2007 pri výsluchu na položené otázky uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného
súdu Bratislava V, osobu menom J. nepozná, nie si je vedomý, že by v dňoch 26.08. a 27.08., keď
vykonával službu v budove súdu, že by tam nejaký človek s takým menom prišiel. Bol tam nový, prvýkrát

nastúpil na súd 26.08.2002. Nevie presne povedať, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v
auguste 2002, lebo vtedy sa len zaúčal, tak to nevie presne povedať. Keď si sudca návštevu vyzdvihol
na vrátnici, túto prevzal a spolu odišli. Členovia justičnej stráže doprovod nerobili.Svedok S. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že pokiaľ by sa mal vyjadriť, čo mu
je známe v súvislosti s predmetom konania, uviedol, že prišiel z dovolenky a dozvedel sa, čo sa stalo
na súde, uvedeného dňa v práci nebol. Osobu menom J. nepozná. Nevie, či ho do objektu súdu púšťal.

Ku dňu 21.08.2002 sa vyjadriť nevie. Nevie sa vyjadriť ku položeným otázkam čo sa dialo v dňoch
21.,26.,27.,28.08.2002. Dňa 28.08.2002, keď došlo k zadržaniu obžalovaného, v práci určite nebol.

Pri výsluchu dňa 28.05.2007 uviedol tento svedok, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu
Bratislava V, k samotnej udalosti sa vyjadriť nevie, nakoľko sa o tom dozvedel len z počutia od kolegov,

keď sa vrátil z dovolenky. Osobu menom Králik nepozná, na okolnosti služby zo dňa 21.08.2002 si
nespomína, pretože je to značný časový odstup. Nevie sa vyjadriť k tomu, či osobu menom J. za niekým
doprevádzal. Na otázku, či sa zapisovali osoby do knihy príchodov a odchodov, ktoré prišli na súd,
uviedol, že osoby sa na uvedenom súde do uvedenej knihy sporadicky zapisovali, ale určite nie osoby,
ktoré išli za sudcami.

Svedok N. T. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky uviedol, že iba počul, že
obžalovaný údajne zobral úplatok od nejakého pána J., ktorého on vôbec ani nepozná a ani ho nevidel.
Na dátumy 26., 27.08.2002 si už nepamätá. Nevie sa k týmto dňom vyjadriť. V súčasnom období už na
súde nepracuje. Dňa 28.08.2002 prišiel na pracovisko riaditeľ, pýtal sa ho čo sa stalo a riaditeľ povedal,
že potom sa dozvie. Dozvedel sa to na druhý deň z rádia, a to bolo celé.

Pri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V.,
osobumenomJ.nepozná,naokolnostizodňa21.08.2002,keďmalslužbuvbudovesúdu,sanepamätá,
a nevie nič uviesť. Na otázku, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v tom čase, uviedol,
že vtedy bolo možné sa do budovy súdu dostať aj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v

prípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto to oznámil, že prišla za ním návšteva, a keď ju sudca
chcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca pre návštevu prišiel, odišli
sami. Nevie sa vyjadriť, či v tom čase osoba menom Králik žiadala kontakt na JUDr. W., prípadne, či
táto si pre neho prišla.

Svedok U. H. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným
nejaký pán J., ktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný, ako sudca mal pojednávať tú vec a mal dostať
úplatok za to, že neposúdi hasiaci prístroj ako zbraň. Toto sa mal dozvedieť už dávnejšie, ale nevie
od koho. Inak o veci nevie nič. Nepamätá sa, či v inkriminovanom čase chodil svedok Králik na súd.
Nepamätá sa, či v dňoch 21.,26.,27.08.2002 slúžil. V deň, keď došlo k zadržaniu, bol v službe. Bol na

vchode pre zamestnancov, keď vošiel ich riaditeľ, niečo sa dialo a potom sa dozvedel od K., čo sa stalo.
J. do budovy v ten deň ísť nevidel, bol na vchode pre zamestnancov. Osobne J. nepozná. Nepamätá
sa, či v dňoch 21.,26., alebo 27.08.2002 doprevádzal osobu menom J. za obžalovaným.

Pri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V.

K samotnej udalosti, ktorá je vyšetrovaná, sa vyjadriť nevie, dozvedel sa o tom len z počutia kolegov.
Osobu menom J. pozná, nakoľko v čase, keď sa udalosť stala, uvedený pán chodieval do budovy súdu.
To mohlo byť asi dva, alebo trikrát, presne nevie. Pokiaľ ide o deň 21.08.2002, alebo 26.08.2002, tak
na tieto dni si vôbec nespomína, že kde slúžil, ani na to, či v tieto dni púšťal Králika do budovy súdu.
Rovnako si nepamätá ani na to, že čo robil dňa 27.08.2002.

Svedok O. U. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2008 na položené otázky ako vyšetrovateľ, ktorý
realizoval trestnú vec obžalovaného C. po jej vrátení krajským súdom na došetrenie, vypovedal, že
17.01.2007 požiadal ÚJKP KR PZ v Bratislave o zaslanie konceptu vyšetrovacieho spisu KÚV-141-
OVEK-2002. Súčasne s konceptom spisu mu bol zaslaný aj ďalší spisový materiál pod číslom KÚV-141/

OVEK-2002 označený „Naviac“, v ktorom sa nachádzali výpisy z uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzky z telefónnych čísiel, evidovaných na JUDr. X.J., resp. čísla, ktorého bol užívateľom a do
spisu ich dal z toho dôvodu, lebo to považoval za potrebné. Zároveň vyhotovil obžalovanému fotokópie
prepisov rozpisu hovorov.

Ďalej tento svedok vypovedal ohľadom skartovania listiny č. PPZ-1059/KFP-ÚOTČ-02 zo dňa
02.09.2002. Podľa úradného záznamu svedka tento vykonal osobné šetrenie dňa 05.09.2007 ohľadom
tejto listiny. Listina bola podľa jeho zistenia skartovaná 08.03.2007 pod č. PPZ-214-BKP-2007. Na
otázky, prečo svedok pátral a čo bolo obsahom tejto listiny uviedol, že podnet na pátranie po tejtolistine mu dal obžalovaný, ktorý vyslovil domnienku, že nakoľko sa objavili výpisy hovorov jeho
ako obžalovaného a chýbali výpisy hovorov svedka J., tak je logické, že keď sa pýtali výpisy na
obžalovaného, tak si asi pýtali výpisy na telefónne číslo J.. To bol dôvod, prečo svedok takto postupoval.

Čo však v skutočnosti bolo skartované, to nevie, možno sa len domnievať, že to mohla byť nejaká
žiadosť mobilnému operátorovi na výpis hovorov. Ale to bola len domnienka. Na ďalšie otázky ohľadom
finančných prostriedkov, ktoré sa našli v kancelárii obžalovaného po jeho zadržaní a ich pôvodu, svedok
uviedol, že sa môže len domnievať, že by malo ísť o prostriedky policajného zboru. Vykonal preto
písomné dožiadanie na Oddelenie financií na kraji, aj na MV SR, či v tom čase nebol vykonaný nejaký

výber financií v hotovosti, ale prišla negatívna odpoveď a následne sa potom aj svedka Králika spýtal
na pôvod tých peňazí, on vyhýbavo odpovedal. Na otázku, či svedok vie, prečo vyhýbavo odpovedal,
uviedol, že sa môže len domnievať, že si myslel, že je viazaný nejakou mlčanlivosťou, alebo nejakým
takým spôsobom. Nevie, to je domnienka tiež.

Svedok JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2008 vypovedal, že vie, čo je

predmetomkonania,nakoľkobolvypočutýnasúdevMalackáchakvecimôžeuviesť,žesJ.jespolužiak.
Pôsobí na Akadémii Policajného zboru, preto sa pohybuje vo vysokoškolskom prostredí a často chodí
na právnickú fakultu. Za oného času sa stretol s Králikom na právnickej fakulte, bavili sa o bežných
veciach a pri odchode už vo dverách sa ho Králik pýtal, či pozná C., na čo mu povedal, že pozná C. X.,
ale aj N. - brata, s ktorým päť rokov býval na izbe. To bolo všetko. Na položené otázky uviedol, že J. ho

nežiadal, aby intervenoval. Nežiadal o nič a ani nevedel, že má problém.

Svedok JUDr. N.J. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 02.12.2008 vypovedal, že o zadržaní brata
- obžalovaného sa dozvedel neskôr, keď mu volala jeho dcéra, čo sa stalo. Pýtala sa ho, či sa stretol
aj pred zadržaním s S. J., na čo jej on povedal „áno, stretli sme sa“. K tomu stretnutiu došlo asi tak, že

pár dní pred zadržaním ho telefonicky kontaktoval rozrušeným hlasom J. a pýtal sa, či sa môžu stretnúť,
že do telefónu nechce hovoriť, s čím súhlasil. Poznali sa zo štúdia, boli kamaráti. Keď prišiel, vypadal
nesvoj, bolo to v lete, bol prepotený, zničený, frustrovaný, prišiel za ním na firmu, bolo to po pracovnej
dobe a boli tam len sami. Potom začal rozprávať, že kvôli čomu prišiel a povedal, že má problémy so
synom,ktorýdrogoval,fetoval,noaterazževykonalnejakúlúpežaúdajne,žejetonasúdeapojednávať

to má brat. Hovoril mu, že viackrát sa s ním kontaktoval, nahováral ho, aby ho oslobodil, že keď sa to
oslobodí, že to bude vybavené tak, že kraj to len potvrdí. Na to J. povedal, aby sa nehneval, že on sa
na takú vec nedá nahovoriť. S bratom sa v tej dobe nestýkal, no a tým ako J. povedal, že by to bolo
nahováranie na trestný čin a že toto nevykoná, tak rozhovor skončil a J. odišiel. Na položené otázky
uviedol, že s J. od tej doby, čo spôsobil túto udalosť, sa s ním nebavil. Na otázku, či pozná vyjadrenie J.

ohľadom stretnutia s ním, uviedol, že áno, vie, že J. sa vyjadril, že nie je pravdou, že bol za ním, ale on
trvá na svojej výpovedi. Pokiaľ by mal bližšie upresniť, kedy bol J. za ním, tak to bolo päť až desať dní
pred zadržaním. Skutočnosti, o ktorých vypovedá, nemôže nikto potvrdiť, boli sami.

Pri výsluchu zo dňa 15.03.2007 tento svedok vypovedal, že o udalostiach sa dozvedel od netere J.J.,

ktorá sa telefonicky pýtala, či vie, čo sa stalo otcovi. On sa to dozvedel až z jej telefonátu a následne to
bolo medializované. Potom sa ho pýtala na J., či bol s ním a či sa o jej otcovi rozprávali, uviedol, že áno,
že sa s ním stretol. Osobu S. J. pozná, je to spolužiak z vysokej školy, a pár dní pred zadržaním brata
mu zavolal, že sa chce s ním stretnúť, či môže prísť za ním do Bánoviec, pričom povedal, že do telefónu
nechce hovoriť. Prišiel za ním na firmu, sťažoval sa, že má so synom problémy, že syn spáchal lúpež a

že to robí jeho brat. Uviedol, že brata viackrát nahováral, aby ho oslobodil, že na kraji je to vybavené, že
oslobodzujúci rozsudok sa potvrdí. Povedal mu, že sa na takú vec nedá nahovoriť, nech s ním neráta
a tiež J. povedal, že sa s bratom už niekoľko rokov nerozpráva a tým sa stretnutie skončilo. Potom ho
už J., ani nikto iný neoslovil.

SvedokC.H.nahlavnompojednávaní,konanomdňa02.12.2008vypovedal,ževtomčaseprevádzkoval
záložňu v Bratislave. Robil vtedy u neho S.. V roku 2000 sa prevalilo, že S., S. prezývaný D., H. a ešte
jeden urobili nejaký tabak. V roku 2002, niekedy v máji, S. už u neho nepracoval, prišiel za ním, pretože
vedel, že sa s obžalovaným pozná, nakoľko obžalovaný ku nemu pravidelne chodil a či by mu nevedel
pomôcť dostať sa z prúseru. Obžalovaný ich má súdiť a či by mu nevedel dať nejakú záruku. Hovoril, že

ten mladý, čo tam s nimi bol, mal vysoko postaveného tatka na polícii a ten povedal, že ten mu vybaví,
že nedostane žiadny trest. On obžalovaného oslovil niekedy v priebehu júna, že nech si dáva pozor, lebo
sú to takí hajzlíkovia petržalskí. Potom v auguste 2002 bolo to 27., deň predtým než bolo medializované,
že obžalovaného zatkli, vybral si obžalovaný u neho v záložni telefón, už presne nevie aký, s tým, ženemá u seba peniaze a príde na druhý deň, aby mu ho odložil a na druhý deň už neprišiel. Vie, že to
bolo 27., ale nevie o koľkej hodine, stretli sa medzi 14.00 hod. - 15.00 hod., mohlo to byť u neho, ale sa
mu zdá, spomína si, že sa s ním asi na súde stretol, lebo im tam niesol, robil vtedy terajší Orange, vtedy

Globtel a zabezpečoval pre Okresný súd Bratislava V, pre všetkých pracovníkov služby. Na otázku, či
potom ešte boli v kontakte uviedol, že už nevie povedať, ale si myslí, že ešte večer prišiel obžalovaný
za ním, on musel byť u neho, lebo si pozeral telefóny, to bolo okolo nejakej 16.00 hod. až 17.00 hod. Na
ďalšiu otázku uviedol, že s obžalovaným sa stretol asi mesiac, dva pred týmto výsluchom na hlavnom
pojednávaní. Bol na súde, niečo tam vybavoval aj s kamarátom a prišiel za obžalovaným na kamarátsku

návštevu, lebo dlho spolu neboli. A išiel za ním aj preto, lebo si u neho zabudol rukavice v zime asi
pred dvoma rokmi a obžalovaný mu predtým volal a povedal, že si tam zabudol rukavice, že či nepríde
niekedy na návštevu. Predtým bol naposledy s obžalovaným asi pred dvomi rokmi.

Svedok JUDr. K. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2008 uviedol, že nebol zbavený
povinnosti mlčanlivosti Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a preto nie sú splnené

podmienky na jeho výsluch. Bol poučený, že bol predvolaný a vypočúvaný bude ku skutočnostiam, ktoré
netvoria predmet služobného tajomstva a na ktoré sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti a následne po
poučení, okrem iného aj o tom, že nemusí vypovedať, ak by svojou výpoveďou privodil nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe alebo osobe sebe blízkej uviedol, že využíva toto oprávnenie a vypovedať
nebude.

Svedok Bc. K. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.01.2009 vypovedal, že ako policajt v
rámci skráteného vyšetrovania vypočúval JUDr. J. v procesnom postavení svedka, išlo o skrátené
vyšetrovanie vo veci prečinu zasahovania do nezávislosti súdu. J. sa mal vyjadriť k trom veciam.
Prvá vec, či sa stretol s JUDr. W. a rozprával sa o tom, že nejakým spôsobom sa potrebuje dostať

k obžalovanému. Druhá vec bola, či v nejakom období predtým, ako celá kauza vznikla, navštívil
obžalovaného u neho na súde, práve cez tú JUDr. W. a tretia vec sa mala týkať skutočnosti, či navštívil
osobne svojho bývalého spolužiaka z vysokej školy - brata obžalovaného, ku ktorému mal nejakým
spôsobom intervenovať v prospech svojho syna. Vtedy pri výsluchu sa dostali k tým prvým dvom veciam
a to, či sa stretol s JUDr. W. a či ju žiadal o stretnutie s obžalovaným aj k tomu, či ho naozaj v tej

budove súdu navštívil. K tretej veci, čo sa týkalo návštevy brata, sa už nedostali, lebo J. vtedy požiadal o
prerušenie výsluchu s tým, že teraz k tomu vypovedať nebude a že aby to dokončili inokedy. Na otázku
obhajcu, že napriek tomu, že nebol vypočutý, či uviedol skutočnosti ohľadne návštevy u brata, svedok
uviedol, že áno, v dialógu čo medzi sebou viedli, tak sa J. pýtal, či tieto veci sa zakladajú na pravde,
pričom J. povedal že áno, že on to nepopiera, že sa stretol s bratom pána doktora. Myslí si, že to bolo v

Bánovciach nad Bebravou, bol v práci za ním a bolo to vtedy, keď sa vracal s kolegyňou zo služobnej
cesty vo Vysokých Tatrách. Pýtal sa J., čo bolo predmetom tej návštevy a J. vlastne povedal, že on na
tom nevidí nič zlé, aby nenavštívil svojho bývalého spolužiaka a že majú dobré rodinné vzťahy a že
sa navštevujú aj ako rodiny. Myslí si, že sa ho pýtal aj na to, či sa rozprávali o jeho synovi, ale jeho
výpoveď bola vyhýbavá. Na položené otázky ohľadom výsluchu J. svedok uviedol, že tohto vypočúval

na základe vlastného uváženia. Na otázku, či neuvažoval v tej chvíli o tom, že to, čo bolo podľa neho
neformálne povedané J., zaprotokoluje, svedok uviedol, že o tom uvažoval, ale potom zvolil iný postup
v skrátenom vyšetrovaní. Na otázku, či bol v styku s prokurátorkou a či vedela o neformálnom vyjadrení
J. vo vzťahu k návšteve u C. v Bánovciach nad Bebravou, svedok uviedol, že na to si nespomína, ale
boli v písomnom kontakte, takže si myslí, že nie. Záverom na otázku samosudcu uviedol, že o tom, čo

hovoril J. pri neformálnom rozhovore, úradný záznam neurobil.

Svedkyňa J.J. dňa 03.05.2004 na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách vypovedala,
že dňa 28.08.2002 bola k veci vypočutá bez prítomnosti obhajcu. V tento deň bol jej otec zadržaný. Deň
predtým mu dala jej vkladnú knižku, pretože jej mal kúpiť mobilný telefón od pána H. a nasledujúci deň

ráno jej otec telefonoval, či si spomenula na heslo ku vkladnej knižke, pretože to presne nevedeli. Na
druhý deň telefonovala jeho bratovi N., keď sa dozvedela na teletexte informácie o zadržaní, lebo boli
indície, že ho jeho brat udal. Tento o tom nič nevedel, len povedal, že nedávno s tým J. bol a že sa na
tatina pýtal. Z tejto zápisnice vyplýva, že obžalovaný v rámci tohto jej výsluchu žiadal zaprotokolovať,
že svedkyňa povedala, že 27.08.2002 prišiel o 15.00 hod. z práce, čo vie podľa toho, že išla do nočnej,

ona čakala na ten mobil.

Súd sa v priebehu dokazovania oboznámil so znaleckými posudkami, ktoré boli v predmetnej veci
vypracované a tiež vypočul v priebehu konania znalcov, ktorí znalecké posudky vypracúvali.Znalkyne MUDr. A. K. a MUDr. A. R. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria v závere svojho
znaleckého posudku č. 3/2003 na položené otázky odpovedali nasledovne :

Obvinený v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou. Bola však u neho
zistená porucha osobnosti s prevahou narcistických rysov, s túžbou po moci, nízkou empatiou s prejavmi
agresivity, zvýšeným zameraním na seba, zlyhávajúcu v sociálnych kontaktoch.

Obvinený v čase páchania trestnej činnosti bol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre
spoločnosť a bol schopný ovládať svoje konanie.

V súčasnosti jeho duševný stav tiež nevykazuje známky duševnej choroby. Vykazuje príznaky miernej
dekompenzácie osobnosti, ktorá je vyvolaná situačne, ako reakcia na nepriaznivú životnú situáciu, v
ktorej sa ocitol v súvislosti s trestným stíhaním. Máva stavy úzkosti, ťažšie ovláda svoju emotivitu a

afektivitu, má sklon k impulzívnemu a k chybnému správaniu, s prejavmi agresivity. Je však schopný
chápať zmysel trestného konania, vystupovať pred súdom a obhajovať sa.

Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre chorobu alebo poruchu nebezpečný
pre spoločnosť. Znalci nenavrhujú ochranné liečenie, ani iné ochranné opatrenie.

Obvinený nie je závislý na alkohole, ani iných návykových látkach. Predpoklad, že v čase páchania
skutkov konal pod vplyvom nejakých látok, je nepravdepodobný.

Znalci nemajú iné zistenia, rozhodujúce pre posúdenie duševného stavu a protispoločenského konania.

MUDr. R. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 03.05.2004 zotrvala na
záveroch z posudku.

MUDr. K. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2009, pričom rovnako tak na záveroch

posudku zotrvala. Vypovedala tiež, že spolupráca s obvineným bola pri vyšetrení duševného stavu
obtiažna. Ďalej vypovedala, že si myslí, že od primárky MUDr. R. padla na obžalovaného poznámka,
aby sa priznal, že sa mu uľaví.

Znalec PhDr. T. S. z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých dospel v závere

svojho znaleckého posudku č. 23/2002 k nasledujúcemu záveru :

Úroveň intelektových schopností obvineného je v pásme vysokého nadpriemeru. Jeho osobnosť
vykazuje vysoko nadpriemerné intelektové schopnosti. Je diferencovaná, s introvertovanou orientáciou
a narcistickými štruktúrami: s dominujúcou náklonnosťou k sebe v protiklade k náklonnosti ku druhým, s

tendencioukutvrdohlavostiaopozícii,zamestnávanáosobnouhodnotou,pozíciou/mocou/aúspechom.
Jedráždivá,vyžadujúcapozornosťaobdiv,sozníženýmzáujmomodruhýchľudíaschopnosťouvcítenia
sa do ich prežívania a potrieb. Aktuálne je inhibovaná anxiózne-depresívnou symptomatikou, pričom
depresívne prežívanie viac odráža zakrývajúcu zlosť a konfliktom zaťaženú agresivitu. U obvineného
sa prejavili charakteristiky v rámci jeho narcistickej zameranosti osobnosti - túžby po moci a úspechu,

vonkajšom bohatstve, tendencii zmocňovať sa a kompenzovať. Obvinený je schopný správne vnímať a
reprodukovať udalosti a okolnosti, pre ktoré je trestne stíhaný. Prognóza vývoja jeho osobnosti vo vzťahu
kprotispoločenskémukonaniujenádejnáprispravodlivompotrestaní,ktoréakdokážeakceptovať,môže
byť postačujúce z hľadiska resocializácie. Osobnosť obvineného nevykazuje také kvality antisociálnych
čŕt vrátane agresivity, ktoré by bránili držaniu zbrane a streliva.

Na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 03.05.2004 sa priklonil k svojmu
znaleckému posudku, respektíve k jeho záverom.

Na hlavnom pojednávaní súdu, konanom dňa 03.12.2008 uviedol, že vyjadrenie obžalovaného, že ho

zamkol v izbe s tým, že tam za ním príde, nie je pravdivé.

Znalci z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Mgr. A. I. a Ing. K. Q. v
závere svojho znaleckého posudku č. PPZ-1333-3/KEU-BA-EXP-2004, ktorý sa nachádza na č.l. 849skonštatovali, že predložený prepis zvukového záznamu (označený ako neutajovaná príloha č.1. k
č.p. PPZ-T-1164-ITP-9/2002-KFP-ÚOT-BA) obsahuje vybrané pasáže rozhovoru zaznamenaného na
audiokazete označenej ako neutajovaná príloha č. 2 k č.p. PPZ-T-1164-ITP-9/2002-KFP-ÚOT-BA.

Prepis korešponduje s obsahom vybraných pasáží, ale vyskytujú sa v ňom drobné nepresnosti.
Kontrolný prepis vybraných pasáží doplnený o časovú pozíciu vynechaných úsekov v nahrávke a
ich heslovitý obsah tvorí prílohu ich znaleckého posudku. Kópia nimi upravovanej audionahrávky č.
PPZ-1333/KEÚ-BA-EXP-2004 bola vyhotovená na audiokazetu s označením „PPZ-1333-3/KEÚ-BA-
EXP-2004“. Fonoskopickou expertízou neboli zistené iné závažné skutočnosti.

Znalkyne z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej Univerzity v Žiline z odboru písmoznalectvo Mgr. K. U.
a Mgr. T. D. v závere svojho znaleckého posudku č. 217/2007 skonštatovali, že pisateľom textových,
číselných zápisov na origináli spornej písomnosti o rozmeroch 10x10 cm, ktorej kópiu ceruzkou označili
SM 1/46-2007 a ktorej text začína číslicou a slovami :“1/ diplom + vysvedčenie...“, je tá istá osoba, ktorá
je pisateľom porovnávacích materiálov, nimi ceruzkou označených PM 1/46-2007, PM 2/46-2007, PM

3/46-2007, ako aj zápisov nachádzajúcich sa v spise 3T 208/02 na č.l. 54, 55, nimi ceruzkou označených
PM 54, PM 55, a to Igor C..

Mgr. U. na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2009 vypovedala, že autor môže byť iný ako je pisateľ
textu, avšak ide o dve roviny skúmania a oni neboli pribratí k vyjadreniu sa autorstva, takže sa nemôže

k autorovi na základe písmoznaleckého skúmania vyjadriť. Jednoznačne však tvrdí, že ten kto napísal
spornú písomnosť je pisateľom aj porovnávacích písomností. Ďalej na otázky obžalovaného uviedla, že
ani ten najgeniálnejší pisateľ nedokáže napodobniť variabilitu písma totožného pisateľa.

Znalkyňa z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor kriminalistika, odvetvie

grafická diagnostika mjr. Ing. E. D. v závere svojho znaleckého posudku č.p. PPZ-5572/KEU-BA-
EXP-2007 skonštatovala, že sporná kópia, označená ako č.l. 153a, nachádzajúca sa v koncepte
vyšetrovacieho spisu ČVS: KUJP-141/OVEK-2002 He, bola vyhotovená z predlohy ručne vyhotovených
textových zápisov, nachádzajúcich sa na segmente papiera s rozmermi 10x10 cm, predloženého
ako porovnávací materiál. Predmetná kópia vykazuje charakteristické znaky svedčiace o použití

reprodukčného kopírovacieho zariadenia pracujúceho na princípe elektrostatického nánosu práškového
tonera na papier.Textové zápisy na predloženom spornom a porovnávacom materiáli vykazujú zhodné
charakteristické znaky, vyznačujú sa však charakteristickými znakmi svedčiacimi o obťahovaní, resp.
o dopisovaní častí niektorých znakov (pravdepodobne z dôvodu lepšej čitateľnosti textových zápisov,
nakoľko obsah týchto textových zápisov pozmenený nebol). Niektoré znaky v ručne vyhotovenom texte

boli najprv obtiahnuté, resp. boli niektoré časti týchto znakov dopísané a až potom bol tento text
prekopírovaný a niektoré znaky boli obtiahnuté, resp. boli dopísané ich časti až po prekopírovaní ručne
vyhotoveného textu.

Mjr. Ing. D. na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2009 vo svojej výpovedi zotrvala na záveroch svojho

znaleckého posudku.

Ďalej sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisového materiálu sp. zn. 3T 73/02 (3T 207/02). Z
obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v trestnej veci obžalovaného J. H. a spol., kde bol
obžalovaný aj Andrej Králik, bolo zistené, že O. J. bol podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku spod

obžaloby prokurátora za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona oslobodený. Z konkrétnej časti rozsudku,
týkajúcej sa dôvodov oslobodenia obžalovaného O. J., súd zistil, že „obžalovaný O. J. spáchanie
žalovaného skutku v plnom rozsahu poprel a jeho výpoveď potvrdzuje aj spoluobžalovaný S.. Vina
obžalovaného J. je v tomto bode preukazovaná tak, ako v prípade obžalovaného S. len nehodnovernou

a rozporuplnou výpoveďou obžalovaného H.. Obžalovaný J. zhodne s výpoveďou obžalovaného S.
uviedol, že hasiaci prístroj dal obžalovanému H. na to, aby ho tento predal. Nemal vedomosť o tom, na
čo chce obžalovaný H. skutočne hasiaci prístroj použiť. Obžalovaný J. vysvetlil, odkiaľ sa k nemu dostali
zaistené telefónne karty a toto jeho tvrdenie nebolo v jeho konaní vyvrátené. Sám vo svojej výpovedi
uviedol policajtom, kde sa nachádza hasiaci prístroj, kde ho vyhodil a policajti na základe výpovede ho

tu aj našli. Nemal teda dôvod zatajovať uvedenú skutočnosť, čo by bolo zrejmé, ak by skutok spáchal.
V aute obžalovaného J. nebol zaistený rezač, ktorý uvádzal obžalovaný H., takže ani toto tvrdenie
obžalovaného H. nie je objektívne potvrdené. Vzhľadom na už vyššie citované rozpory vo výpovedi
obžalovaného H., ktorý aj vzhľadom na závery znaleckého posudku mal dôvod neprávom obviňovaťobžalovaného J., musí súd konštatovať, že vina obžalovaného J. je v tomto bode obžaloby postavená
len na jedinom spochybnenom usvedčujúcom dôkaze, ktorým je výpoveď obžalovaného H.. V celom
konaní sa nepodarilo zabezpečiť iný priamy dôkaz, alebo rad súvisiacich nepriamych usvedčujúcich

dôkazov, ktoré by vinu obžalovaného J. za spáchania uvedeného skutku potvrdzovali. Súd tu poukazuje
na platné zásady trestného konania, z ktorých je zrejmé, že vina obžalovaného musí byť preukázaná
mimo akúkoľvek pochybnosť. Pokiaľ vina preukázaná nie je, má sa za to, že skutok nemohol obžalovaný
spáchať. V osobe obžalovaného O. J. existuje minimálne dubiózny dôvod na jeho oslobodenie spod
obžaloby a preto súd po vykonanom dokazovaní musel obžalovaného J. spod obžaloby oslobodiť“ (č.l.

19-20 rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 73/2002 zo dňa 28.01.2003; sp. zn. 1T
199/2003 zo dňa 28.01.2003). Rovnako tak bolo z obsahu tohto spisu zistené, že sa tam nenachádza
doklad o predaji vozidla, nachádza sa iba v zápisnici citácia o tom, že takýto doklad bol predložený a
bol na pojednávaní súdu oboznámený.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy, majúce vzťah k vyžiadaniu úplatku, osobitne súd prihliadol najmä na

zápisnicu o podanom vysvetlení S. J. z 28.08.2002 od 11.40 hod. do 12.15 hod. č.l. 1807 - 1808, správu
Okresného súdu Bratislava V z č.l. 4546, písomné podanie prokuratúry z č.l. 4547 s prílohami, rozpis
služieb príslušníkov ZVJS z č.l. 1811, a úradné záznamy, správy a vyjadrenia mobilných operátorov z
č.l. 5019, 5020, 5104, 5108, 5118, 5119, 5120, 5121-5132, 5140, 5147, 5160, 5186, 5190, 5191, 5192,
5196, 5197, 5198, a zápisnicu z výsluchu svedkyne I. zo dňa 08.07.2002 z pripojeného spisu 3T 73/02.

V zápisnici o podanom vysvetlení S. J. uviedol, že: „Niekedy na prelome mesiacov jún a júl tohto roku
viedol p. C. súdne pojednávania, kde bol medzi obžalovanými aj môj syn O. J.... Zúčastnil som sa časti
tohto pojednávania spolu s manželkou, ktorá zotrvala na pojednávaní až do konca, ja som v priebehu
pojednávania odišiel. Po ukončení pojednávania X.J. kývol na manželku, že chce s ňou hovoriť. Zobral

ju so sebou do kancelárie, kde jej povedal, že by rád so mnou hovoril. Ja som ho kontaktoval v stredu
21.08.2002 z dôvodu, že sa nám navzájom krížili dovolenky a nezastihol som ho v práci. Bol som u
neho sám a povedal mi, že ak chcem zlepšiť synovi výhliadky v tomto trestnom konaní, bolo by vhodné
priniesť 100.000,- Sk... Na uvedené som mu povedal, že je to pre mňa problém, že všetko, čo mám doma
je 40.000,- Sk. Povedal, že je to málo a aby som obstaral celú sumu 100.000,- Sk. Povedal som, že

potrebujem čas a peniaze si od niekoho požičiam. Spýtal sa ma, dokedy som schopný zohnať peniaze,
povedal som mu, že do utorka 27.08.2002. V ten deň som prišiel na súd o 15.00 hod. Zobral ma do svojej
miestnosti, kde sa ma priamo spýtal, či mám peniaze, povedal som mu, že pri sebe nemám, mám len
40.000,- Sk a 30.000,- Sk mám prisľúbených ako pôžičku a som schopný dať 70.000,- Sk. Na to povedal,
v poriadku a spýtal sa, kedy ich môžem doručiť. Povedal som mu, že asi v piatok 30.08.2002. Na to mi

povedal, že je to neskoro... Na to ma upozornil, že dnes 28.08.2002 je posledný termín a peniaze mám
doniesť medzi 13.00 hod. a 14.00 hod.“.

Zo správy Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.8.2011 vyplýva, že na tomto súde sa nenachádzajú
podklady, ktoré by preukazovali, že či počas existencie súdu v určitej dobe bola uložená povinnosť

príslušníkom justičnej stráže zapisovania stránok vstupujúcich do budovy súdu za sudcom alebo iným
účelom.

Zo správy prokuratúry zo 17.8.2011 je zistiteľné, že sa v spise prokuratúry nenachádzajú žiadne
písomnosti okrem pripojených záznamov policajta Závrackého zo dňa 21.11.2002, ktoré boli v prílohe

predložené.

Z rozpisu služieb príslušníkov ZVJS zo dňa 18.1.2007 je zistiteľné, že na Okresnom súde Bratislava V
vykonávali službu: dňa 21.8.2002 - vedúci: S., strážni: K., H., K., dňa 26.8.2002 - vedúci: K., strážni: H.,
T., K., dňa 27.8.2002 - vedúci: K., strážni: H., T., K..

Vo vzťahu k výpisom telefónnych hovorov, na základe vyjadrenia obžalovaného v práve posledného
slova dňa 26.7.2012, bolo súdom rozhodnuté v súlade s ust. § 276 ods. 1 Tr. por. že dokazovanie bude
doplnené z dôvodu, že je potrebné objasniť okolnosť týkajúcu sa výpisov telefonických hovorov.

Z úradného záznamu z 26.7.2012 je zistiteľné, že sa súd spojil s mobilným operátorom Slovak Telekom
a.s. Bratislava (ďalej len „operátor“), kde bolo oznámené, že ak bolo v prípise v roku 2007 uvedené,
že je možné získať výpisy z odchádzajúcich hovorov, nakoľko odchádzajúce hovory sa archivujú počas
celej aktivácie, tak zrejme je to možné. Z úradného záznamu z 27.7.2012 je zistiteľné kontaktovaniesa na zodpovedných pracovníkov operátora, kde pracovníčka uviedla, že je potrebné zaslať písomnú
požiadavku. Zo správy operátora zo dňa 8.8.2012 vyplýva požiadavka na zaslanie osobitnej žiadosti
na údaje týkajúce sa správy kedy a ktorý orgán štátu v uvedenej trestnej veci o výpis telefonických

hovorov z uvedeného čísla žiadal. Z úradného záznamu zo dňa 14.8.2012 vyplýva oznámenie súdu
operátorovi, že sa uvedená požiadavka písomne zasiela. Z úradného záznamu zo dňa 16.8.2012 je
zistiteľné oznámenie pracovníka operátora, ktorý uviedol, že údaje týkajúce sa odchádzajúcich hovorov
zo žiadanej tel. stanice (z telefónneho čísla S. J. 0903 237 197) sú k dispozícii, ale poskytnutie správ je
potrebné konzultovať s právnikmi a o žiadosti bude rozhodnuté. Z úradného záznamu zo dňa 23.8.2012

je zistiteľná skutočnosť, že pracovník operátora kontaktoval samosudcu, kde uviedol, že telefonoval
na číslo, ktoré si našiel v rámci odkazu na stole od spolupracovníka s tým, že mal volať na mobilné
číslo 0949 756 799, ktoré bolo na lístku napísané a bol tam údaj „ Bratislava V“. Zdvihol to pán,
ktorého meno si nepamätá a žiadal, aby mu bolo oznámené, čo bolo predmetom dožiadania zo strany
súdu a konajúceho sudcu a či budú údaje poskytnuté. Keď mu pracovník oznámil, že takúto informáciu
mu nemôže oznámiť uvedený muž začal používať viacnásobné vulgarizmy na adresu pracovníka aj

konajúceho sudcu na čo mu pracovník oznámil, že o telefonáte bude informovať konajúceho sudcu na čo
mu uvedený muž oznámil, že ak to povie tak sa mu môže niečo stať, resp. sa mu niečo stane. Pracovník
vyslovil obavu, že či nejde o vec kde by mu hrozila ujma na zdraví alebo výbuch auta, na čo mu bolo
oznámené konajúcim sudcom, že ide o korupčnú kauzu. Z úradného záznamu z 30.8.2012 vyplýva, že
pracovník operátora uviedol, že bude zaslaná odpoveď na žiadosť a požiadavka na úhradu nákladov,

ktoré boli s tým spojené. Zo správy operátora zo 14.8.2010 vyplýva, že za obdobie od 28.8.2002 do
25.11.2009 boli poskytnuté údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke k uvedenému číslu a to
Slovenskej informačnej službe na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt 3-10/2008
z 22.1.2008. Bol poskytnutý zoznam prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z uvedeného čísla
od 14.7.2007 do 14.1.2008. Ďalej bol v prílohe zaslaný výpis odchádzajúcich hovorov z uvedeného

čísla 0903 237 197 za obdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002. Prílohu podania tvorí aj prípis Slovenskej
informačnej služby z 25.1.2008 - žiadosť o vyhotovenie výpisu telekomunikačnej prevádzky, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.1.2008. Zo správy ORANGE a.s. zo dňa 7.9.2012 je zistiteľné,
že prílohu tvorí identifikácia účastníkov uvedených vo výpisoch hovorov z obdobia júl až august 2002,
ktorý sú evidovaní u spoločnosti ORANGE a.s.. Zo správy mobilného operátora z 18.9.2012 je zrejmá

odpoveď - výstupy zákazníckych údajov k výpisom odchádzajúcej prevádzky z čísla 0903 237 197 za
obdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002, prílohu tvorí zoznam účastníkov. Z úradného záznamu z 26.9.2012
je zistiteľné, že sa samosudca spojil s pracovníkom operátora za účelom vyžiadania oznámenia, či bola
na S. J. v rozhodnom čase evidovaná iná účastnícka stanica a zároveň, či bola na uvedenú osobu
evidovaná tzv. pevná linka, ak áno, aby boli zaslané výpisy všetkých odchádzajúcich a prichádzajúcich

hovorov na tieto čísla za súčasného uvedenia majiteľov účastníckych staníc a taktiež aby bolo zistené
a oznámené, či pevná linka nebola vedená na manželku U. J.. Z úradných záznamov z 27.9.2012 je
zistiteľná urgencia zo strany súdu na zaslanie požadovanej správy a následne zo správy z 28.9.2012
je zistiteľné, že na meno S. J. nebola v období mesiacov júl, august 2002 evidovaná žiadna telefónna
prípojka a ani iné telefónne číslo okrem čísla 0903 237 197. Zo správy operátora zo dňa 24.9.2012

bolo zistené, že operátor oznamuje telefónne čísla vedené v rozhodnom období júl, august 2002 na
spoločnosť BYTTHERM s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Z úradného záznamu zo dňa 28.9.2012 vyplýva
zistenie, že súd neobdržal požadovanú správu o pevnej linke vo vzťahu k U. J. a preto bola táto správa
urgovaná a z faxovej správy zo dňa 28.9.2012 vyplýva, že na meno U. J. nebola v uvedenom období
evidovaná žiadna telefónna prípojka ani žiadne mobilné telefónne číslo.

Zo spisu Krajského súdu v Bratislave bolo zistené, že na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby
bolo vydané rozhodnutie sudcu tohoto súdu o udelení súhlasu na sprístupnenie požadovaných výpisov
zistených účastníckych čísel hovorov za obdobie od 14.07.2007 do 14.01.2008 na telefónne číslo 0903
237 197. Z tohto je zrejmé, že ide o žiadosť orgánu štátu, ktorá nesúvisí s prejednávanou trestnou vecou.

K bodu 3), 4) Hodnotenie dôkazov a ich vieryhodnosť

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhunavykonanieďalšíchdôkazovaakými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto.Pokiaľideodôkazy,oktorésúdsvojeskutkovézisteniaazáveryopieraaakýmiúvahamisaspravovalpri
hodnotení vykonaných dôkazov, tak je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním boli produkované

dve skupiny dôkazov a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, ktoré mali potvrdzovať jeho
obhajobné tvrdenia a na druhej strane dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a v prospech
usvedčujúcich tvrdení svedka S. J., preukazujúce spáchanie skutku v mieste, čase a spôsobom ako to
tvrdil tento svedok a ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Rozhodnutie o vine obžalovaného bolo súdom ustálené po tom, ako dospel k záveru, že vo vykonanom
dokazovaní produkované dôkazy v podobe výpovede svedka S. J. ako aj ďalšie, na túto výpoveď
nadväzujúce dôkazy, ktoré jeho vyjadrenia podporujú, tieto predstavujú súhrn dôkazov navzájom na
seba logicky nadväzujúcich a zároveň dôkazov z pohľadu súdu vierohodných.

Pokiaľ ide o uznanie viny obžalovaného súd vychádzal predovšetkým z výpovede vypočutého svedka

J., ako aj už uvádzaných dôkazov, ktoré túto výpoveď potvrdzujú. Takýmto dôkazom je zápisnica o
podanom vysvetlení Prof. JUDr. S. J. z č.l. 1807-1808, zo dňa 28.08.2002, ktorá bola oboznámená
na hlavnom pojednávaní (č.l. 3331 spisu) a z ktorej je zistiteľné jeho vyjadrenie, keď vypovedal, že:
„Niekedy na prelome mesiacov jún a júl tohto roku viedol p. C. súdne pojednávania, kde bol medzi
obžalovanými aj môj syn O. J.... Zúčastnil som sa časti tohto pojednávania spolu s manželkou, ktorá

zotrvala na pojednávaní až do konca, ja som v priebehu pojednávania odišiel. Po ukončení pojednávania
X.J. kývol na manželku, že chce s ňou hovoriť. Zobral ju so sebou do kancelárie, kde jej povedal, že by
rád so mnou hovoril. Ja som ho kontaktoval v stredu 21.08.2002 z dôvodu, že sa nám navzájom krížili
dovolenky a nezastihol som ho v práci. Bol som u neho sám a povedal mi, že ak chcem zlepšiť synovi
výhliadky v tomto trestnom konaní, bolo by vhodné priniesť 100.000,- Sk... Na uvedené som mu povedal,

že je to pre mňa problém, že všetko, čo mám doma je 40.000,- Sk. Povedal, že je to málo a aby som
obstaral celú sumu 100.000,- Sk. Povedal som, že potrebujem čas a peniaze si od niekoho požičiam.
Spýtal sa ma, dokedy som schopný zohnať peniaze, povedal som mu, že do utorka 27.08.2002. V ten
deň som prišiel na súd o 15.00 hod. Zobral ma do svojej miestnosti, kde sa ma priamo spýtal, či mám
peniaze,povedalsommu,žeprisebenemám,mámlen40.000,-Ska30.000,-Skmámprisľúbenýchako

pôžičku a som schopný dať 70.000,- Sk. Na to povedal, v poriadku a spýtal sa, kedy ich môžem doručiť.
Povedal som mu, že asi v piatok 30.08.2002. Na to mi povedal, že je to neskoro... Na to ma upozornil, že
dnes 28.08.2002 je posledný termín a peniaze mám doniesť medzi 13.00 hod. a 14.00 hod.“. Ďalej je to
výpoveď svedkyne U. J., ktorá potvrdzovala výpoveď svedka Jozefa Králika v tom, že to bol obžalovaný,
kto ju po pojednávaní zavolal a naznačoval jej, za akých podmienok a ako to chodí pri oslobodení spod

obžaloby a že ich syn O. je vzhľadom na výpoveď svedkyne I. podozrivý z ďalšej trestnej činnosti. Keď
namietla, že auto, na ktorom tam mali páchatelia byť, už predali dávno a preto to ich syn nemohol
urobiť a tak jej obžalovaný povedal, aby jej manžel prišiel za ním s dokladom o predaji auta. Rovnako
tak potvrdzovala výpoveď svedka J., že bola prítomná na chalupe, keď obžalovaný jej manželovi volal,
aby prišiel za ním do Bratislavy a on tak aj urobil. Výpoveď svedka Králika je potvrdzovaná výpoveďou

svedkyne W., ktorá potvrdila jeho vyjadrenie v tom, že priviedla svedka Králika ku dverám kancelárie
obžalovaného, ktorý niesol v ruke nejaký doklad s tým, že ho má dať obžalovanému, ktorý ho o to žiadal,
ďalej v tom, že toto stretnutie sa malo udiať 21.08.2002, nakoľko tento dátum bol ustálený neskôr po
rozhovore so svedkyňou S. T. jej kolegyňou, ktorá sa vyjadrila, keď to spolu neskôr v práci preberali, čo
bolopotom,akonaňupodalobžalovanýtrestnéoznámenie,žesosvedkomJ.malabyťuobžalovaného,

v deň keď mala meniny, čo je 21.08. a tiež priamo z jej vyjadrenia, že to bolo asi týždeň predtým, ako mal
byť obžalovaný zadržaný. Ďalej je jeho výpoveď potvrdzovaná výpoveďou svedka A. S., ktorý uvádzal,
že sa ho obžalovaný cez prestávku pojednávania pýtal, či tam hore sedí J. a on mu povedal, že áno a
vedľa neho je jeho manželka. J. odišiel z pojednávačky a keď sa ponáhľal na druhé pojednávanie po
skončení, tak zaregistroval, že tam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Tiež potvrdil, že mu svedok J.

volal po tom, ako 28.08.2002 odišiel z Bratislavy, nevedel sa mu dovolať, lebo tam kde bol na chalupe
nemal signál a potom mu J. povedal, že ho chcel kontaktovať, ako má vo veci postupovať a keďže bol
nedostupný, obrátil sa na prokuratúru. Rovnako tak, že mu J. jeden až dva týždne po skutku povedal,
ako sa vyjadroval obžalovaný pri ich stretnutí a že syn môže byť oslobodený, ale tiež môže dostať päť
rokov a čo s ním budú vo väzení robiť a tiež, že bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí a potom sa

to môže dobre skončiť. Výpoveď svedka J.alej potvrdzuje svedok U. J., ktorý potvrdil spísanie zápisnice
o podaní vysvetlenia s Králikom podľa § 17 zákona o Policajnom zbore, ktorú zápisnicu napísal presne
tak, ako mu ju J. nadiktoval. Výpoveď svedkyne J. W. potvrdila vo svojej výpovedi S. T., ktorá sa vyjadrila,
že sa v robote o tomto rozprávali. Nepriamo v prospech svedka J.alej svedčí lístok na č.l. 153a, na ktorýmu obžalovaný písal, čo je potrebné urobiť a ktorý lístok tento svedok vydal polícii, pričom znaleckým
dokazovaním bolo ustálené, že pisateľom lístku bol obžalovaný.

Pokiaľ ide o hodnovernosť svedka J., J., S., W., tak súd výpovediam týchto svedkov uveril a vo vzťahu
k obžalovaným namietaným rozporom v ich výpovediach, tak súd poukazuje na závery, ktoré vo vzťahu
k ich výpovediam zaujal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, kde konkrétne uviedol, že na
základe vyjadrení obžalovaného boli svedkom položené otázky jednak zo strany obžalovaného, ako aj
prokurátora a samosudcu, za účelom odstránenia existujúcich rozporov. Časť rozporov odstránená bola,

pričom pokiaľ svedkovia vo svojich výpovediach uvádzali, že si už na skutočnosti, ktoré sú predmetom
výsluchu a prípadne položených otázok nepamätajú, dospel súd k záveru, že prirodzeným plynutím času
sa pamäťová stopa vytráca a najviac si svedkovia pamätali bezprostredne po skutku. Bolo potom vecou
ďalšieho hodnotenia vyjadrení týchto svedkov a to z pohľadu, či si ich výpovede navzájom odporujú
takým spôsobom, že vzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti a vierohodnosti. Predovšetkým
z dôvodu, že tieto výpovede sú vo svojich základných bodoch zhodné, navzájom korešpondujú a majú

oporu aj v iných nepriamych dôkazoch, dospel súd k záveru, že tieto výpovede sú pravdivé. Faktom je,
že rozpory vo výpovediach svedkov vznikli, avšak súd vznik týchto rozporov pripísal plynutiu času.

Plynutiu času súd nepripísal zmenu výpovede svedka Prof. JUDr. Jozefa Králika na hlavnom
pojednávaní vo vzťahu k zmene výpovede ohľadom pôvodu peňazí, keď pôvodne tvrdil, že peniaze mal

z vlastných zdrojov. Na hlavnom pojednávaní výpoveď zmenil a uviedol, že peniaze mu boli poskytnuté
policajným zborom SR, pričom na výzvu samosudcu, aby túto zmenu výpovede odôvodnil, svedok
uviedol, že má za to a bol aj inštruovaný, že nesmie uvádzať skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci.
Konkrétneuviedol,ženapolíciimupovedali,žeotomnemáhovoriťamázato,žejeviazanýpovinnosťou
mlčanlivosti. Na polícii mu dali peniaze, ktoré následne odovzdal ako úplatok obžalovanému a zároveň

bol vybavený nahrávacím zariadením. Na základe takto odôvodnenej zmeny časti výpovede tohto
svedka ohľadom pôvodu peňazí, ktoré následne podľa vlastného vyjadrenia na požiadanie odovzdal
obžalovanému C., potom súd celkovú výpoveď svedka Prof. JUDr. S. J. o skutočnostiach rozhodných
pre trestné konanie, aj v kontexte s výpoveďami vypočutých svedkov J. a W. vyhodnotil ako pravdivú.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že ak s odstupom času svedok Králik niektoré
skutočnosti týkajúce sa vyjadrení svedkyne W. nepotvrdil, ale ani ich nevyvrátil, pretože tak ako tvrdil
si na to už nepamätá, tak len samotné nepotvrdenie výpovede tejto svedkyne nemá z pohľadu súdu za
následok prijatie záveru o nepravdivosti vyjadrenia svedkyne W..

Rovnako tak súd uveril výpovedi svedkyne S. T., ktorá potvrdila vyjadrenia svedkyne W., W. vo svojej
výpovedi na Okresnom súde v Malackách a ani nikdy predtým a ani potom netvrdila, že to T. uviedla
pred zadržaním C., ale tak, ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania na Okresnom súde
v Malackách dňa 17.02.2004 (č.l. 606 spisu) z výpovede svedkyne W. vyplýva, že jej T. skutočnosti
týkajúce sa toho, že to malo byť 21.08., teda na meniny S., T. uviedla až neskôr, keď doslova W. uviedla:

„V deň, keď na mňa obžalovaný podal trestné oznámenie sme sa v práci rozprávali a z rozhovoru
vyplynulo, že jedna kolegyňa v ten deň oslavovala meniny - S.. Táto povedala, že to bolo na jej meniny,
keď som tam išla s tým J.“. Na nasledovnú otázku obžalovaného uviedla: „Oslavu mala S. T.. Áno,
táto mi to povedala“. Obžalovaný X.J. podal trestné oznámenie na svedkyňu W. až po tom, ako bol
zadržaný,následneprepustenýapotom,akoonabolavypočutáakosvedkyňaatokonkrétne24.04.2004

(uznesenie ČVS: ORP-2004/2-OSV-MA-2007 zo dňa 06.08.2008 o zastavení trestného stíhania vo veci
trestného oznámenia oznamovateľa X. C., č.l. 3690-3692 spisu). Teda so značným časovým odstupom
od zadržania obžalovaného C.. Z výpovede W. je zrejmé, že táto nikdy netvrdila, že jej túto skutočnosť
T. povedala v deň, keď mala meniny, konkrétne v tento deň, teda 21.08.2002, prípadne pred zadržaním
obžalovaného C., ako to nesprávne interpretuje obžalovaný C., ale vyplynulo to, podľa W., z rozhovoru

u nich v robote v deň, keď mal obžalovaný C. na svedkyňu W. podať trestné oznámenie. Ak teda T., ako
svedkyňa vypovedala, že pred zadržaním jej W. neuviedla, žiadne skutočnosti týkajúce sa J., resp. jeho
syna O. a ani pred zadržaním obžalovaného C. W. nespomínala, že bol za ňou J., tak táto výpoveď T. je
pravdivá a nie je v žiadnom rozpore s výpoveďou W.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že naopak,
pravdivosť vyjadrenia W., že sa o tom v robote bavili, a to aj za prítomnosti Tamašiovej svedčí vyjadrenie

T. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008, kedy táto o.i. uviedla: „...ako následne samozrejme, že sme
sa o tom v robote rozprávali, však...“.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je treba prisvedčiť obžalovanému, že výpoveď svedkyne T.
obžalovaný neoznačil za nepravdivú, čím reagoval na záver uvedený na strane 31 rozsudku tunajšieho
súdu zo dňa 25.11.2009, kde sa uvádzalo, že: „Obžalovaný vo svojich početných písomných podaniach,

ako aj priamo na hlavnom pojednávaní namietal výpovede vypočutých svedkov J., J., S., W., T., U. a
U., ktoré označil za nepravdivé a ďalej ich označil za rozporné vzhľadom na rozdiely, ktoré existujú v
jednotlivých vyjadreniach týchto vypočutých svedkov“. V tejto vete je meno T. uvedené z pohľadu toho,
že tak ako sa to tam uvádza, výpoveď tejto svedkyne a svedkyne W. obžalovaný označil za rozpornú
a nie z pohľadu toho, že by výpoveď tejto svedkyne obžalovaný označil za nepravdivú alebo rozpornú.

Súd však pripúšťa, že formulácia akú zvolil pri tomto závere je neurčitá a mohla u obžalovaného
oprávnene vyvolať dojem, že výpoveď svedkyne T. bola obžalovaným označená ako nepravdivá a preto
bolo potrebné uviesť túto vysvetľujúcu, relevantnú argumentáciu a dať na pravú mieru obžalovaným
uvádzanú skutočnosť.

Do druhej skupiny dôkazov, ktoré potvrdzovali výpoveď obžalovaného, tak to je výpoveď svedka S.

S., ktorý uviedol, že 21.08.2002 svedok J. v budove súdu nebol, lebo ho do budovy nevpustil a ani
sa nemohol dostať do budovy súdu, lebo ho sledoval ako ide na parkovisko a potom odchádza preč.
Zároveň uvádzal, že oznámil aj kolegom na hlavnom vchode, aby svedka J. do budovy nevpustili a aby
neprešiel. Ďalej výpoveď svedka JUDr. N.J. - brata obžalovaného, ktorý tvrdil, že svedok J. bol za ním a
ho ovplyvňoval, aby on pôsobil na svojho brata ako na sudcu, výpoveď svedka K. N., ktorý vypovedal,

že sa mu mal po výsluchu mimo zápisnice svedok J. priznať, že bol v Bánovciach nad Bebravou za
svedkom N.J., výpoveď svedkyne Kataríny C., ktorá vypovedala, že dňa 27.08.2002 prišiel obžalovaný
domov asi o 15.00 hod. a je pravdou, že ráno zobral vkladnú knižku, lebo chceli kúpiť telefón od C.
H., výpoveďou svedka C. H., ktorý uvádzal, že obžalovaný bol 27.08.2002 u neho v popoludňajších
hodinách okolo 16.00 hod. až 17.00 hod. a predtým tiež bol s ním v kontakte medzi 14.00 hod. až 15.00

hod. a spomína si, že asi bol v tomto čase s ním na súde.

Pokiaľ ide o výpovede vypočutých svedkov S. S., JUDr. N.J., K. N. a C. H., tak týmto výpovediam súd
neuveril z nasledovných dôvodov:

Súd neuveril výpovedi svedka S. S. v tom, že sa dňa 21.08.2002 J. do budovy nedostal, pričom je
potrebné poukázať na jeho rozpor vo výpovediach a to medzi č.l. 610, kde tvrdí, že „ja osobne som určite
ostal na služobnej vrátnici celý deň...“ a medzi jeho neskoršími vyjadreniami na č.l. 1873 a taktiež v
zápisnici na hlavnom pojednávaní pred Špeciálnym súdom v dňoch 02.-03.09.2008 (na strane 57) tvrdil,
že po obede od 12.30 hod. už išiel na hliadku po budove, resp., že po obede chodil aj po priestoroch

určených pre verejnosť. Aj vzhľadom na vyjadrenie svedka J., ktorý nepotvrdil to, čo tento svedok
uvádzal, že mu oznámil, že ho nepustí, lebo ho obžalovaný neprijíma a tiež z dôvodu, že svedok S. S. sa
vyjadril, že aj kolegom na vchode pre verejnosť dňa 21.08.2002 uviedol, aby Králika nevpúšťali, ale toto
jeho vyjadrenie ani jeden z vypočutých príslušníkov ZVJS nepotvrdil, súd vyhodnotil jeho tvrdenie, že
dňa 21.08.2002 J. do budovy súdu nevošiel, ako tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podstatné v tejto súvislosti je aj to, že ak obžalovaný tvrdil, že Králik bol za ním dňa 26.08.2002, tak v
tento deň tento rozhovor medzi S. a J. na vrátnici súdom prebehnúť nemohol, lebo v tento deň už mal S.
dovolenku. Rovnako tak je významný fakt, že podľa vyjadrenia S. mu mal obžalovaný povedať (teda ráno
dňa 21.08.2002), že má prísť za ním J. a že ho neprijíma, ale sám obžalovaný tvrdil, že on neinicioval
žiadne stretnutie s J.. Ak teda obžalovaný vedel od Rusňákovej, tak ako to sám tvrdil, že má prísť za

ním J. a W. uviedla, že asi týždeň predtým, keď sa stal skutok, prišiel J., ktorého zaviedla do kancelárie
C., tak to zároveň potvrdzuje výpoveď W. aj v tom, že to bol práve obžalovaný, kto jej volal na jej mobil,
keď bola v nemocnici, že J. môže prísť za ním dnes alebo zajtra. Tu W. uviedla, že na to zavolala J.,
že môže prísť a J. prišiel na druhý deň po tom, ako mu volala. Zároveň W. tvrdila, že obžalovaný jej
volal na ten mobil po tom, ako deň predtým obžalovaného stretla vo výťahu a povedala mu, že chce

prísť za ním J., že kedy môže prísť, na čo obžalovaný nepovedal, kedy má prísť. Tieto vyjadrenia W.
svedčia pre prijatie záveru, že Králik bol u obžalovaného dňa 21.08.2002, teda v deň, keď S. tvrdil,
že J. do budovy nevošiel, pričom významným faktom v tejto súvislosti je, že J.plne v prvotnom svojom
vyjadrení pri spísaní zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 28.08.2002 na polícii jednoznačne uviedol, že
prvýkrát obžalovaného kontaktoval v stredu 21.08.2002 z dôvodu, že sa im navzájom krížili dovolenky

a nezastihol ho v práci a aj svedkyňa W. uviedla, že dátum 21.08.2002 ustálila po tom, ako neskôr o
tom hovorila s kolegyňou T. a tá povedala, že to bolo na jej meniny. Z tohoto je zrejmé, že Králik dňa
21.08.2008 do budovy vošiel a k dverám kancelárie obžalovaného ho priviedla svedkyňa W.. Vzhľadom
na vyjadrenie svedkyne W. a svedka J. bolo ustálené, že J. nemohol byť za obžalovaným 26.08.2002,lebo v tento deň bol pondelok a ak Rusňáková tvrdila, že deň predtým jej C. volal na mobil, keď bola
v nemocnici, aby J. prišiel na druhý deň a ona to mala J. hneď v ten deň volať, tak to by muselo byť
25.08.2002, čo bola nedeľa nepracovný deň a ak ďalej W. tvrdila, že sa stretla vo výťahu s obžalovaným

deň predtým, ako jej volal obžalovaný do nemocnice, tak to by zodpovedalo 24.08.2002, čo bola sobota,
tiež nepracovný deň. V kontexte s uvedeným zodpovedá výpovedi W. to, že J. bol u obžalovaného
21.08.2002, čo bola streda, deň predtým, keď jej mal volať, na mobil, keď bola v nemocnici, tak to
zodpovedá 20.08.2002, čo bol utorok a W. uvádzaný deň predtým, ako jej mal volať obžalovaný na
mobil do nemocnice a mala ho stretnúť vo výťahu, tak to zodpovedá 19.08.2002, čo bol pondelok, teda

v obidvoch prípadoch pracovné dní.

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka S., tejto výpovedi súd neuveril aj preto, že svedok S. si vo
svojich výpovediach odporuje a tiež z toho dôvodu, že svedok J. dva krát vo svojich výpovediach - na
OS Malacky a pred tunajším súdom (č.l. 107) uviedol, že ten čo ho viedol hore mal hodnosť nadporučíka,
a z vyjadrenia o ustálení príslušníkov ZVJS dňa 21.8.2002 je zrejmé, že jediný príslušník v hodnosti

nadporučíka, ktorý bol na OS v Bratislava V v tento deň bol S. S.. Tu je významný aj preukázaný
záver zo správy o ustálení príslušníkov ZVJS, že zo všetkých príslušníkov slúžiacich na Okresnom súde
Bratislava V, jediným príslušníkom v rozhodnom čase v hodnosti nadporučíka bol S. S..

V súvislosti s týmito údajmi bola výpoveď svedka S. vyhodnotená, tak ako už bolo vyššie uvedené,

nevierohodná a v tejto súvislosti potom súd nemal za preukázané ani tvrdenie obžalovaného, že Králik
bol za ním dňa 26.08.2002. Túto skutočnosť, teda že by mal byť J. u obžalovaného dňa 26.08.2002
nepotvrdili ani vypočutí príslušníci ZVJS, ktorí sa buď vyjadrovali, že sa na ten deň nepamätajú alebo
nemajú vedomosť o tom, že by dňa 26.08.2002 osoba menom J. v budove bola. Rovnako tak z toho
vyplýva záver, že ak 26.08.2002 J. v budove súdu nebol, tak ako to tvrdí obžalovaný, tak potom si ani

obžalovaný nemohol J. dňa 26.08.2002 nahrať a prepis údajnej nahrávky, ktorý obžalovaný predložil až
s odstupom času je podvrh, a teda sa nezakladá na pravde jeho tvrdenie, že ide o prepis nahrávky z
26.08.2002, resp. jeho časť, kazetu s nahrávkou mu policajti odcudzili.

Rovnako tak súd výpovedi svedka JUDr. N.J. o tom, že mal prísť za ním svedok J. a žiadať ho, aby

ovplyvnilsvojhobrata-obžalovanéhoX.J.,neuverilatojednakzdôvodu,žesvedokKráliktotovyjadrenie
N.J. poprel a iný priamy a nepriamy dôkaz v tomto smere produkovaný nebol a to aj napriek pomerne
rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu v súvislosti s telefonickými rozhovormi, pričom z vykonaného
dokazovania súdom bolo zistené, že na pevné linky firmy BYTTHERM, s.r.o., kde podľa JUDr. N.J. mu
mal J. volať a žiadať ho o stretnutie, nebolo telefonované z mobilného telefónu evidovaného na svedka

J. a tvrdenie JUDr. N. C. o tom, že mu mal J. volať a následne za ním prísť vykonaným dokazovaním
tak preukázané nebolo.

Súd považoval za nevierohodnú výpoveď svedka K. N., ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní ako
policajt, ktorý konal vo veci trestného oznámenia na svedka J. a na otázku obhajcu, či aj napriek tomu, že

nebol zápisnične dopočutý, či uviedol skutočnosti ohľadom návštevy u brata obžalovaného, vypovedal
tento svedok, že v dialógu, ktorý s J. viedol tento mal uviesť, že nepopieral, že sa s bratom obžalovaného
stretol. Na ďalšiu otázku uviedol, že toto vyjadrenie Králika nezaprotokoloval, a že o tom uvažoval, ale
potom zvolil iný postup. Na ďalšiu otázku uviedol, že vo vyjadrení J. pri neformálnom rozhovore úradný
záznam neurobil. Z pohľadu súdu sa jedná o svedka nevierohodného preto, lebo pokiaľ tento svedok

ako policajt, ktorý preveroval trestné oznámenie obžalovaného, podstatou ktorého bolo, že svedok J. sa
mal s N.J. stretnúť a tento svedok N. takúto podstatnú skutočnosť nezaprotokoluje, ani o tom neurobí
záznam a potom na otázku obhajcu priamo cielenú, či uviedol Králik ohľadom stretnutia aj niečo mimo
protokol,povietakútoskutočnosť,taktakétovyjadreniejezpohľadusúduzjavnenelogickéapredstavuje
aj vzhľadom na odstup času, kedy bol tento svedok navrhnutý na vypočutie obžalovaným, za výpoveď

značne pochybnej dôkaznej hodnoty.

Vo vzťahu k výpovedi svedka C. H. súd zaujal stanovisko, že táto výpoveď je nevierohodná a to jednak
z časového hľadiska, kedy bol vlastne tento svedok na vypočutie v konaní obžalovaným navrhnutý až
po podaní obžaloby na tunajší súd a výsluch uskutočnený v roku 2008. Rovnako tak za podozrivých

okolností za akých mal jeden až dva mesiace pred výsluchom prísť na súd, stretnúť sa s obžalovaným,
vzhľadom na dôvod ich stretnutia - návšteva a vyzdvihnutie si rukavíc zabudnutých pred dvomi rokmi
a rozpornosť jeho vyjadrenia v tom, že 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h bol u obžalovaného na
súde a potom bol obžalovaný medzi 16.00 h až 17.00 h v záložni pre telefón ako aj vzhľadom na jehopodozrivé rozpamätanie sa na to, že to bolo práve 27.08.2002, teda viac ako šesť rokov ako svedok
na súde vypovedal. Vzhľadom na rozpornú a teda nevierohodnú výpoveď tohto svedka potom ani súd
neuveril výpovedi obžalovaného, že J. za ním dňa 27.08.2002 nebol, lebo o 13.00 h odišiel z práce

a bol u tohto svedka v záložni vyberať telefón, čím sa snažil obžalovaný po viac ako šiestich rokoch
dokumentovať alibi na čas skutku uvedený v obžalobe na deň 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h,
kedy podľa vyjadrenia Králika bol tento u neho na súde, po tom ako ho obžalovaný zavolal a opätovne
od neho žiadal úplatok.

Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov, a to S. K., N. T., U. H., J.J., S. J. a O. U. súd vyhodnotil ako
výpovede pravdivé a týmto uveril.

Z hľadiska vykonaného dokazovania v prospech obžalovaného svedčí vyjadrenie svedka K. K.
príslušníka ZVJS, ktorý uviedol, že si nie je vedomý, že by dňa 27.08.2002 nejaký človek s menom
J. tam prišiel, v prospech svedka J. a v neprospech obžalovaného vyznieva jeho vyjadrenie, že dňa

26.08.2002, kedy obžalovaný tvrdil, že tam bol svedok J. u neho v budove si tiež nie je vedomý, že
by tohoto dňa osoba s takým menom prišla. Svedok S. K. sa nevedel vyjadriť, či osobu menom J. dňa
21.08.2002 do budovy púšťal, ani nevie, čo sa dialo v dňoch 21., 26., 27., 28. augusta 2002, kedy mal
službu. Dňa 28.08.2002 v práci určite nebol. Tiež uviedol, že osoby sa na uvedenom súde do knihy
príchodov a odchodov sporadicky zapisovali, ale určite nie, ktoré prišli za sudcami. Svedok N. T. uviedol,

že na dátumy 26. a 27. augusta 2002 sa nepamätá. V tom čase sa bolo možné do budovy súdu dostať
aj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v prípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto
toto oznámil a keď ju sudca chcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca
pre návštevu prišiel, odišli sami. Nevie sa vyjadriť, či osoba menom J.iadala kontakt na W., prípadne,
či si táto pre neho prišla. Svedok U. H. uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným nejaký pán J.,

ktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný mal pojednávať tú vec a mal dostať úplatok za to, že neposúdi
hasiaci prístroj ako zbraň. Nepamätá sa, či v dňoch 21., 26. a 27. augusta 2002 slúžil. Osobu menom
J. pozná, nakoľko v čase, keď sa vec stala, uvedený pán chodil do budovy súdu. To mohlo byť asi dva
alebo trikrát. Presne to nevie.

Vo vzťahu k výpovedi J.J., ktorá sa mala vyjadriť, že po tom, ako volala N.J. dňa 28.08.2002 a pýtala sa
na to, čo sa stalo, keď sa na teletexte dozvedela, že jej otec bol zadržaný a v tej súvislosti sa mal N.J.
vyjadriť, že nedávno s tým J. bol a že sa na tatina pýtal, tak z tejto výpovede svedkyne už nie je zrejmé,
že ak sa podľa svedkyne N.J. vyjadril, že o tom nič nevedel, tak nie je zrejmé ako prišla reč na Králika.
Pritom J.J. tak ako to z jej výpovede vyplýva sa na J. nepýtala, ani sa nepýtala N.J., či za ním J. bol. Vo

vzťahu k tejto ako jedinej procesnej výpovedi svedkyne J.J. bol prijatý záver, že vychádzala pri svojom
vyjadrení z výpovedí N.J., ktorý jej povedal, že J. za ním bol. Významným je vyjadrenie tejto svedkyne
na Okresnom súde v Malackách keď uviedla, že obžalovaný sa dňa 27.8.2002 vrátil domov po 15.00 h..

Pokiaľ teda v tejto súvislosti s výpoveďami J.J. a C. H. ide o tvrdenie obžalovaného, že J.J. a C. H. vylúčili

stretnutie obžalovaného s J. dňa 27.8.2002, tak súd ustálil záver, že J.J. stretnutie 27.8.2002 nevylúčila,
lebo svedok J. tvrdil, že tam bol medzi 14.00 a 15.00 h a J. C. povedala, že obžalovaný prišiel domov po
15.00 h a H. sa vyjadril nejednoznačne, keď na otázku, či bol medzi 14.00 a 15.00 h na súde, alebo bol
obžalovaný u neho, uviedol, že sa mu zdá, že bol na súde a potom medzi 16.00 a 17.00 h bol obžalovaný
u neho v predajni, takže H. nepotvrdil vyjadrenie obžalovaného, že bol obžalovaný medzi 14.00 h a 15.00

h dňa 27.8.2002 u neho, teda mimo súdu a že sa teda nemohlo stretnutie s J. dňa 27.8.2002 uskutočniť.
Z týchto dôvodov potom súd ani obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, že dňa 27.8.2002 sa so
svedkom J. nestretol, neuveril. Súd tak prijal záver, že J. s obžalovaným dňa 27.08.2002 v kontakte bol,
čo vyplýva z výpovedi J., ktorý takto vypovedal a túto jeho výpoveď potvrdila aj svedkyňa J., ktorá bola
svedkom toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli na víkendovom dome.

Z ďalších vykonaných dôkazov, majúcich vzťah k žiadaniu úplatku, ktoré boli vykonané za účelom
potvrdenia alebo vyvrátenia skutočností uvádzaných obžalovaným X.J. alebo svedkom J., je to výpoveď
svedka O. U., ktorý bol vypočutý na žiadosť obžalovaného, ako vyšetrovateľ, ktorý realizoval jeho trestnú
vec po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na došetrenie, ktorý uvádzal, že nebolo zistené, aké

písomnosti boli skartované a že sa v podstate preverovala obžalovaným vyslovená domnienka, že mali
byť skartované výpisy telefonických hovorov na telefónne číslo J.. Nebolo zistené, aké písomnosti boli
skartované a z jeho výpovede vyplýva záver, že domnienka obžalovaného o tom, že boli skartované
výpisy telefonických hovorov svedka Králika sa nepotvrdila. Výpoveď svedka S. J. potvrdzuje, že sa sKrálikom stretol na právnickej fakulte, ale Králik ho nežiadal, aby intervenoval a teda nebolo preukázané,
že by tento svedok bol požiadaný svedkom J., aby u obžalovaného X.J. za jeho syna intervenoval.

Svedok K. I. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu nezbavenia povinnosti mlčanlivosti
Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a tiež preto, že svedok využil svoje právo nevypovedať,
lebo by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania a teda ku skutočnostiam uvádzaným
obžalovaným X.J., že sa mal svedok obžalovanému vyhrážať, tak výpoveď obžalovaného v tomto
smere potvrdená, ani vyvrátená nebola. V tejto súvislosti sa súd pridržiaval svojich predchádzajúcich

záverov, že výpoveď obvineného pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu na
vzatie do väzby obvineného C., ktorá mala byť hodnotená ako priznanie sa k spáchaniu trestného
činu, súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorá priznaním nie je, lebo obžalovaný v tejto výpovedi neuviedol
žiadne konkrétne okolnosti a tiež z toho dôvodu, že zostala nezodpovedanou skutočnosť, vyplývajúca z
vyjadrenia obžalovaného, že jeho vyjadrenie je hodnotené ako priznanie, nebolo slobodným vyjadrením,
ale vyjadrením pod nátlakom a keďže o opaku neexistoval žiadny dôkaz, vychádzal z tvrdenia

obžalovaného a toto vyjadrenie považoval za neslobodný úkon.

Pokiaľideopovinnosťsúduuvedenúvustanovení §168ods.1Trestnéhoporiadkuuviesťvodôvodnení,
ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, tak v súvislosti s ním uvádzanými obhajobnými
tvrdeniami, bolo potrebné sa vysporiadať a prihliadať aj na početné písomné podania obžalovaného,

na ním uvádzané skutočnosti, dôkazy a rozpory vo výpovediach vypočutých svedkov a zadovážených
dôkazoch, majúce charakter obhajobných tvrdení, najmä vyplývajúce zo záverečnej reči a posledného
slova a to zo dňa 26. júla 2012, zo dňa 28. septembra 2012 a zo dňa 1. októbra 2012. Záverečná reč
a právo posledného slova zo dňa 26. júla 2012, písomne doložené obžalovaným a právo posledného
slova obsahuje celkovo IX. častí:

I. časť: Prípady, v ktorých prvostupňový súd uvádzal nepravdu.
II. časť: Nezákonné konanie (súčasťou je rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 To
14/2009 zo dňa 18. marca 2010).
III. časť: Neexistuje priamy dôkaz o tom, že J. 21. a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu sudcov
budovy Okresného súdu Bratislava V.

IV. časť: Verzie J. o potvrdení predaja auta, ako zámienky k stretnutiu spochybňujú deň skutkovej vety:
21.8.2002.
V. časť: Zničenie dôkazov.
VI. časť: Vykonštruovanie listu o 10 x 10 cm.
VII. časť: Motív J.: zbaviť syna trestnej zodpovednosti.

VIII. časť: Dozorujúci prokurátor I.. Vykonštruovanie trestných oznámení F. C. a L. Z. za účelom
väzobného riešenia obvineného.
IX. časť: Nezákonné pribratie znalcov na vyšetrenie duševného stavu.

Po prednese záverečných rečí a práve posledného slova dňa 26. júla 2012 súd v súlade s ustanovením

§ 276 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie bude doplnené a že sa v hlavnom
pojednávaní pokračuje.

Záverečná reč a právo posledného slova zo dňa 28. septembra 2012 a 1. októbra 2012, písomne
doložené obžalovaným, obsahuje celkovo VIII. častí:

I. časť: Nezákonné konanie.
II. časť: Nepravdivé verzie J. o doklade, ako zámienky k stretnutiu.
III. časť: Okolnosti zadováženia rozpisu hovorov na svedka Králika a dôsledky z toho vyplývajúce.
IV. časť: Neexistuje priamy dôkaz, že J. v dňoch 21. a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu sudcov na
III. poschodí budovy Okresného súdu Bratislava V.

V. časť: Motív J.: Zbaviť syna trestnej zodpovednosti.
VI. časť: Vykonštruovanie listu o 10 x 10 cm a nepriliehavé vyjadrenia súdu prvého stupňa.
VII.časť:DozorujúciprokurátorI.vykonštruovanietrestnýchoznámeníF.C.aL.Z.zaúčelomväzobného
riešenia obvineného.
VIII. časť: Nezákonné znalecké posudky na vyšetrenie duševného stavu a na posúdenie intelektových

schopností.

Pokiaľ ide o časť I. - prípady, v ktorých súd uvádza nepravdu, tak v tejto časti ide o hodnotiace
závery obžalovaného vo vzťahu k predchádzajúcej činnosti a hodnoteniu dôkazov súdom, ktoré nie súobhajobnými tvrdeniami obžalovaného, a preto súd nemá povinnosť danú ust. § 168 ods. 1 Trestného
poriadku na ne reagovať, avšak považuje za potrebné sa k nim vyjadriť a uviesť k nim stanovisko, hlavne
vo vzťahu k tomu, či sú súdom hodnotené ako pravdivé, alebo nepravdivé.

V časti I. - prípady, v ktorých prvostupňový súd uvádzal nepravdu, obžalovaný v bode 1 poukázal na
rozporné vyjadrenia vyšetrovateľky J. T., ktorá postupne predložila štyri rôzne verzie k tomu, kedy bolo
uznesenie o začatí trestného stíhania vyhotovené, pričom súd neprihliadol na závery, ktoré pre neho
vyplývali z uznesenia NS SR zo dňa 16.05.2011.

Uvedené tvrdenie obžalovaného nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, nakoľko s
problematikou zákonnosti uznesenia o začatí trestného stíhania, ako aj uznesenia o vznesení obvinenia
sa súd vysporiadal už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí z 9.9.2011 (str. 46-51 rozsudku), tieto
skutočnosti uvádza aj v tomto rozhodnutí a poukazuje na skutočnosť, že s týmito závermi sa stotožnil aj
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5To 14/2011 zo dňa 8.3.2012. Toto tvrdenie obžalovaného

súd hodnotí ako nepravdivé.

Ďalej v bode 2 obžalovaný poukázal na to, že prvostupňový súd tvrdil, že po podaní obžaloby od
operátorov žiadal rozpis telefonických hovorov na J., pričom toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, lebo v spise sa takáto žiadosť nenachádza.

Uvedené tvrdenie obžalovaného zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, pretože zo strany
súdu došlo k uvedeniu nesprávnosti spočívajúcej v tom, že súd uviedol v predchádzajúcom rozhodnutí,
že si vyžiadal správy od mobilného operátora, avšak zo spisu je zrejmé, že tieto správy si nevyžiadal
súd, ale konajúci vyšetrovateľ O. U. a sú založené na č.l. 2010-2013 spisu, a z obsahu ktorých je zrejmé,

že odchádzajúce hovory sú u paušálnej služby archivované po celú dobu archivácie a u prichádzajúcich
hovorov šesť mesiacov. Uvedené tvrdenie obžalovaného je pravdivé a preto súd svoje vyjadrenie v
tomto upravuje tak, že nie súd si vyžiadal výpisy telefonických hovorov, ale tieto boli vyžiadané zo strany
konajúceho vyšetrovateľa v prípravnom konaní.

V bode 3 poukázal na to, že po výsluchu svedka N. súd nepravdivo odôvodňuje nevyhnutnosť ďalšieho
dokazovaniavúmyslezmeniťdôkaznúsituáciuvprospechJ.,pričomtvrdí,žesúdsarozhodolJ.vypočuť
tvrdiac, že len na základe obsahu listu Králika zo dňa 27.1.2009, ktorý došiel na súd 3.2.2009. Potom
poukázal na to, že 20.1.2009 bolo odročené pojednávanie na 17.2.2009, pričom bez uvedenia dôvodu
súd na tento termín J. predvolal a potom poukázal na zápisnicu zo 17.2.2009, kde sa samosudca mal

vyjadriť, že J. bol zavolaný, aby boli objasnené skutočnosti, ktoré vyvstali z potreby dokazovania veci,
ktoré on (J.) teraz aj napísal a preto bol dneska predvolaný.

K tomuto súd uvádza, že ide o hodnotiace závery obžalovaného, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, pretože potreba opätovného vypočutia svedka J. vyvstala bezprostredne po výsluchu

svedka N., lebo tento svedok dňa 20.1.2009 uviedol skutočnosti významné pre trestné konanie, ku
ktorým bol dňa 20.1.2009 dopočutý aj svedok J. a tento následne, keď bol vypočúvaný k okolnostiam
odovzdania dokladu o predaji auta, uviedol, že má za to, že dal doklad do podateľne súdu. Hlavné
pojednávanie bolo odročené na 17. - 18. 2. 2009, okrem iného z dôvodu, že bola vyžiadaná od OS
Bratislava V podacia kniha za účelom zistenia, či tam bola doložená písomnosť podľa tvrdenia svedka J.

a to bol dôvod, prečo bol svedok J. na hlavné pojednávanie predvolaný, predovšetkým, aby sa vyjadril k
zisteniam súdu a teda nie tak, ako to nesprávne interpretuje obžalovaný, že mal byť predvolaný svedok
J. podľa jeho názoru na základe listu, ktorý mal napísať a aj prišiel na súd až po odročení pojednávania.
Uvedené tvrdenie obžalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, o čom svedčí aj fakt, že v
zápisnici v časti odročenia hlavného pojednávania nie je uvedený dôvod predvolania svedka J., iba je

uvedené, že berie termín na vedomie a sa dostaví, a to aby sa vedel vyjadriť k záverom dokazovania,
ktoré malo byť doplnené vyžiadaním správy z podateľne resp. podacej knihy. To bol dôvod, prečo bol J.
predvolaný. Pokiaľ obžalovaný uvádza iné svoje hodnotiace závery a úsudky, prečo tomu tak bolo, tieto
rovnako tak oporu vo vykonanom dokazovaní nemajú.

V bode 4 poukázal na to, že súd na základe domnienky neuveril výpovedi S., keď súd uvádzal, že
pravdepodobne svedok Joščák mal dôvod nehovoriť pravdu, lebo by bolo porušením jeho pracovných
povinností nezapísanie J. ako návštevy do tejto knihy a tiež poukázal na to, že súd vyhodnotil ako
nepravdivú výpoveď svedka JUDr. N.J. len preto, že ide o príbuzenský pomer. Potom poukázal nahodnotiace závery súdu ohľadom lístka o rozmeroch 10 x 10 cm a vo všetkých troch prípadoch
poukazuje na to, že súd rozhodol o týchto dôkazoch len na základe domnienok v neprospech procesnej
strany, čím sa závažným spôsobom porušilo právo na spravodlivý proces.

Vo vzťahu k tvrdeniu ohľadom svedka S. a knihy návštev a možnému dôvodu nehovoriť pravdu u svedka
S. pre nevykonanie zápisu súd jednoznačne vo svojom rozhodnutí uviedol, že ide o domnienku, že to
mohlo byť z tohto dôvodu. Doplneným dokazovaním bolo zistené zo správy OS Bratislava V, že sa na
súdenenachádzajúpodklady,ktorébypreukazovali,čiavakejdobepočasexistenciesúdubolajustičnej

strážiuloženápovinnosťzapisovaniastránokvstupujúcichdobudovyzasudcom,prípadneinýmúčelom,
ktorú správu však nie je možné z pohľadu súdu hodnotiť ako jednoznačnú správu o tom, že sa tam kniha
návštev nachádzala alebo nenachádzala a že bola alebo nebola povinnosť stránok sa do tejto zapisovať.
Aj z výpovedí vypočutých príslušníkov ZVJS je jednoznačný záver, že sa tam kniha návštev nachádzala.
Navyše pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka S., tejto výpovedi súd neuveril nie preto, že sa súd
domnieva, čo by mohlo byť motívom nehovoriť pravdu, ale preto, že svedok S. si vo svojich výpovediach

odporuje a tiež je sporné jeho vyjadrenie aj preto, lebo svedok J. dva krát vo svojich výpovediach -
na OS Malacky a pred tunajším súdom (č.l. 107), keď uviedol, že ten čo ho viedol hore mal hodnosť
nadporučíka, a z vyjadrenia o ustálení príslušníkov ZVJS dňa 21.8.2002 je zrejmé, že jediný príslušník
v hodnosti nadporučíka, ktorý bol na OS v Bratislava V v tento deň bol S. S.. Pokiaľ ide výpoveď JUDr.
N.J. tak jeho výpovedi súd neuveril nie len z dôvodov, že sa jedná o brata obžalovaného, ale hlavne

preto, že vykonaným dokazovaním výpoveď JUDr. N.J. potvrdená nebola a to ani na základe rozsiahleho
dokazovania, zameraného na zistenie, či skutočne svedok J. svedkovi JUDr. N.J. telefonoval, tak ako to
JUDr. N.J. tvrdil. Táto skutočnosť sa napriek rozsiahlemu dokazovaniu vo vzťahu k existencii uvedeného
telefonátu nepotvrdila a teda bol prijatý záver, že je pravdivé vyjadrenie svedka J., ktorý tvrdil, že
svedka JUDr. N.J. nikdy nenavštívil v Bánovciach nad Bebravou a ani mu nevolal. V poslednom prípade,

týkajúceho sa záveru pôvodného rozhodnutia súdu, že ide o domnienku vo vzťahu k hodnoteniu kto,
kedy a za akých okolností doobťahoval kópiu lístka o rozmeroch 10 x 10 cm, je potrebné uviesť, že
domnienka sa vzťahovala len na to, kto text doobťahoval na fotokópii lístku v koncepte spisu a za akým
účelom, ale čo je podstatné, to je záver zistený znaleckým dokazovaním, že pisateľom lístka - originálu
založeného v spise je obžalovaný. V súvislosti s obžalovaným uvádzaným záverom, že ide o domnienku,

na základe ktorej bolo rozhodnuté v neprospech procesnej strany, je potrebné uviesť, že tento záver
nezodpovedá skutočnosti a je účelovou argumentáciou zo strany obžalovaného navodiť podozrenie, že
záver o dôkaze nevyplýva z podstaty vykonaného dokazovania ale len z akýchsi domnienok súdu vo
vzťahu k akceptovaniu alebo neakceptovaniu dôkazu. V podrobnostiach súd poukazuje na hodnotiace
závery k lístku o rozmeroch 10 x 10 cm.

V ostatných častiach vyššie uvedených písomných podaní a ich častí súd hodnotil písomné vyjadrenia
obžalovaného ako obhajobné tvrdenia, ktorých podstatu ďalej uvádza a ku ktorým zaujíma hodnotiace
závery, vyplývajúce z vykonaného dokazovania.

V časti II.- nezákonné konanie, obžalovaný poukázal na nezákonnosť zápisnice o výsluchu svedka -
poškodeného J. zo dňa 28.8.2002, závery Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 16.5.2011
rozhodol o nezákonnosti zásahu polície z predprípravného konania, pričom napriek tomuto rozhodnutiu,
dôkazom z tohto zásahu je odôvodňované uznesenie o vznesení obvinenia, z ktorého vyplýva, že
skutkový stav bol zistený na základe výsluchu svedka - poškodeného J., zo zápisnice o prehliadke iných

priestorov a pozemkov podľa § 83a Trestného poriadku, ako aj z prepisu zvukového záznamu, teda z
absolútne nezákonných dôkazov. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. por., čl. 17 ods. 2 Ústavy SR,
a ďalej, že podľa teórie a praxe dôkaz, získaný nezákonným spôsobom, je neúčinný a nepoužiteľný
v trestnom konaní a ak je získaný dôkaz použitý v neprospech obvineného ide o porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.

Ďalej podrobne poukazuje na časové údaje spísania zápisnice o výsluchu svedka J. od 14.30 do 15.30
h a poukazuje na skutočnosti týkajúce sa údaja „o 13.30 h“, ktorý bol uvedený v uznesení o začatí
trestného stíhania a v konečnom dôsledku na nezákonnosť o začatí trestného stíhania. Na podporu
svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 5To 14/2009 zo dňa
18.3.2010, podstatou ktorého je záver, že ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom, alebo

vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena
pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a
tak zachovať právo obvineného na obhajobu. V ďalšom namieta hodnotiace závery súdu vo vzťahu k
vyhodnoteniu výpovede svedka Králika z 28.8.2002 od 14.30 do 15.30 h, keď súd túto výpoveď hodnotilakonezákonnú,pretolebouviedol,ženaňuneprihliadolaobžalovanýmázato,ženeprihliadnutímnieje
možné napraviť nezákonný právny stav. Obžalovaný má za to, že ide o absolútnu nezákonnosť dôkazu.

K tomuto súd uvádza, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5To 14/2011
z 8.3.2012 poukázal na to, že tieto skutočnosti obžalovaný uviedol vo svojom odvolaní a Najvyšší
súd Slovenskej republiky ich odmietol s konštatovaním, že nie je možné akceptovať argumentáciu
obžalovaného, že uznesenie o začatí trestného stíhania je nezákonné a už vôbec nie, tak ako to tvrdil
obžalovaný, že malo dôjsť k zastaveniu trestného stíhania /č.l. 8 uznesenia NS SR sp. zn. 5To 14/2011

z 8.3.2012/. K ďalšiemu je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade obžalovaného X.J. ide o iný
prípad ako je uvedený v citovanom rozhodnutí NS SR sp. zn. 5To 14/2009 zo dňa 18.3.2010, pretože v
tejto veci po vznesení obvinenia svedok už nebol vypočutý a došlo tak k porušeniu práva na obhajobu,
avšak v prejednávanej veci obžalovaného X.J. bol svedok opätovne vypočutý po vznesení obvinenia
niekoľkokrát, výpoveď z 28.8.2002 bola vyhodnotená ako dôkaz nezákonný a ďalšie výpovede, okrem
časti výpovede z 8.2.2007, boli vyhodnotené ako dôkazy, získané zákonným spôsobom.

Vďalšomobžalovanýpoukázalnato,žeorgányčinnévtrestnomkonanívedomeazámernenavodzovali
stav, aby konanie J. subsumovali pod konanie poškodeného a to predstieraním, že J. použil vlastné
peniaze.

V tejto súvislosti súd v podrobnostiach poukazuje na závery vyššie uvedené vo vzťahu k hodnoteniu
konania s J. na Okresnom súde v Malackách ako s poškodeným a na ustálený záver súdu, že táto
skutočnosť J. výpovede neprocesnými a nezákonnými nerobí.

Ďalej obžalovaný poukázal na rozhodnutie súdu, ktorým odmietol návrh obhajcu na vykonanie

konfrontácie medzi svedkom J. a svedkyňou J., preto lebo svedok J. sa počas výsluchu svedkyne J.
nachádzalvpojednávacejmiestnostiapretopodľanázorusúdukonfrontáciabolazmarenáaobžalovaný
má za to, že uvedený postup je v rozpore s Trestným poriadkom, lebo ak bol súd taký konzekventný
vo vzťahu k odmietnutiu konfrontácie z dôvodu prítomnosti svedkyne J. na hlavnom pojednávaní pri
výsluchusvedkaJ.,týmskôrbolpovinnýpostupovaťtakvprípadesvedkaJ.,pričomvďalšompoukazuje

na to, že svedok J. bol v pojednávacej miestnosti keď bol vypočúvaný svedok S. a svedok J. bol vyzvaný,
aby sa vyjadril k výpovedi svedka S.. Ide o procesný postup v rozpore s Trestným poriadkom preto, lebo
ak chcel súd od svedka J. v nadväznosti na vykonávané dokazovanie na hlavnom pojednávaní získať
procesne zákonnú odpoveď, bol povinný buď vykonať riadnu konfrontáciu medzi S. a J., alebo J. ako
svedka predvolať, vypočuť. Poukázal na to, že takto súd postupoval aj v prípade vedenia dokazovania

svedkov: M. N. - J..

Na túto argumentáciu obžalovaného je potrebné uviesť, že obžalovaným namietaný procesný postup je
podľa názoru súdu súladný s Trestným poriadkom, pretože na hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2009 o
12.37 h bol započatý po riadnom poučení výsluch svedka Králika, ešte pred skončením jeho výsluchu

bol do pojednávacej miestnosti, vzhľadom na jeho vyjadrenia, privolaný svedok S., ktorý po náležitom
poučení bol oboznámený s obsahom písomného podania svedka Králika zo dňa 27.1.2009 a následne
bol svedok S. vyzvaný, aby sa k tomuto vyjadril a po vyjadrení obidvoch svedkov ku skutočnosti
preberanej na hlavnom pojednávaní bol výsluch obidvoch svedkov ukončený. Obdobne bol vykonávaný
výsluch svedka N. dňa 20.1.2009, kde tento po poučení bol vypočutý a k nim uvádzaným skutočnostiam,

ešte pred skončením jeho výsluchu bol do pojednávacej miestnosti privolaný svedok J., kde po poučení
bol vyzvaný, aby sa vyjadril k tvrdeniam svedka N., a až následne po vzájomných vyjadreniach bol
výsluch obidvoch svedkov ukončený.

ZáveromtejtočastipoukázalobžalovanýnavyjadreniavypočutejsvedkyneJ.,ktorápodľaobžalovaného

v prípravnom konaní po vrátení veci na došetrenie v podstate nevypovedala a vo svojich výpovediach
poukazovala na svoju nezákonnú a zmanipulovanú výpoveď zo 4.9.2002.

K tomuto treba uviesť, že táto skutočnosť nie je pravdivá, lebo svedkyňa sa vo svojich výpovediach,
ktoré boli súdom vyhodnotené ako dôkazy získané zákonným spôsobom, vyjadrovala k rozhodným

skutočnostiam a tieto výpovede nie je možné považovať za zmanipulované, pričom v tejto súvislosti súd
poukazuje aj na záver prijatý rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To 14/2011 z 8.3.2012, ktorý
uviedol, že výpoveď svedkyne z prípravného konania z 11.7.2007 /č.l. 1850-1854/, ktorá bola urobená za
prítomnosti obhajcu obžalovaného /č.l. 12 odôvodnenia/ je zákonná a tiež poukázal na to, že obžalovanýnevysvetlil v čom mala byť výpoveď svedkyne J. zmanipulovaná, pričom túto svedkyňu následne v
konaní pred súdom vypočúval nie len samosudca a prokurátor, ale aj obžalovaný a jeho obhajca.

V časti III. - neexistuje priamy dôkaz o tom, že J. 21. a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu
sudcov budovy Okresného súdu Bratislava V, obžalovaný poukázal na rozporné vyjadrenia svedka J.,
ktorý prvý krát po 7 rokoch presviedčal samosudcu o novej skutočnosti, ktorú predtým nepovedal, že
disponujedôkazom,ktorýpotvrdzujejehonávštevunasúdedňa28.8.2002,avšaktakýtodokladvkonaní
nepredložil. J. výpovede ohľadne 28.8.2002 jednoznačne vyvrátil svedok S.. Výpoveď W. o tom, že

mu priviedla J. v tento deň, odvolávajúc sa na S. T. je nepravdivá. Svedkyňa T. výpoveď svedkyne W.
poprela. Stretnutie J. 27.8.2002 v konaní pred súdom vylúčili svedkovia J. C. na hlavnom pojednávaní
na Okresnom súde v Malackách a C. H..

Takto uvádzané skutočnosti obžalovaného nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, pričom
súd poukazuje na hodnotenie výpovedí svedka S., ktorý nevyvrátil jednoznačne, tak ako to tvrdí

obžalovaný, že J. bol 21.8.2002 v budove a T. výpoveď W. nepoprela. Tu poukazuje súd na vyššie
uvedené hodnotiace závery vo vzťahu k výpovedi T. a W.. Ďalej pokiaľ ide o tvrdenie, že C. a H. vylúčili
stretnutie obžalovaného s J. dňa 27.8.2002, tak tu súd rovnako tak poukazuje na hodnotiaci záver
uvedený vyššie, z ktorého je zrejmé, že Holík nepotvrdil vyjadrenie obžalovaného, že bol obžalovaný
medzi 14.00 h a 15.00 h dňa 27.8.2002 u neho, teda mimo súdu a že sa teda nemohlo stretnutie s J.

dňa 27.8.2002 uskutočniť.

Ďalej obžalovaný poukázal na to, že po výsluchu z 28.8.2002 J. v médiách prezentoval dve stretnutia a
teda verejne aj na hlavnom pojednávaní prezentoval dve stretnutia.

Ktomutosúdprijalzáver,žetototvrdenieobžalovanéhonemáoporuvovykonanomdokazovaní,pretože
svedok J. na hlavnom pojednávaní dňa 3.9.2008 prezentoval tri stretnutia a v prípravnom konaní dňa
8.2.2007 tiež uvádzal tri stretnutia. Články v denníku SME a v týždenníku Súvislosti, na ktoré poukazuje
obžalovaný, sú ako dôkazy irelevantné, pretože na hlavnom pojednávaní súdu ako dôkazy vykonané
neboli a dôkazný návrh obžalovaného na ich oboznámenie súd odmietol.

Ďalej obžalovaný poukázal na to, že do zápisnice z hlavného pojednávania na Okresnom súde v
Malackách zo 16.2.2004 J. uviedol, že na časové súvislosti si už presne nespomína, sú to dva roky a už
sa mu to zlieva dokopy. Dňa 8.2.2007 uviedol, že sa nepamätá už na to, že to bolo 21.8.2002 a to že to
bolo v ten deň vie len z toho, že mu to bolo pred výsluchom prečítané, dňa 10.5.2007 pri konfrontácii s W.

J. uviedol, že vzhľadom na odstup päť rokov si už na to nemôže spomenúť a preto sa pridržiava toho, čo
už pred tým povedal a dňa 3.9.2008 na hlavnom pojednávaní súdu J. uviedol, že ubehlo od vtedy šesť
rokov, takže sa snaží loviť v pamäti, myslí, že už nevedel presne ten deň ale včera sa dopočul, že to bolo
teda 21. augusta roku 2002, čo vie z toho, lebo to bolo čítané v rámci obžaloby. Podľa obžalovaného
nejde o zákonný dôkaz, ak svedok na pojednávaní uvedie, že relevantné skutočnosti sa dozvedel z

obžaloby, ktorej skutková veta bola skoncipovaná na nezákonnom dôkaze.

K tomuto súd uvádza, že nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, že svedok J. sa dozvedel, že prvé
stretnutie malo byť 21.8.2002 len sprostredkovane a pri výsluchoch v dňoch 16.2.2004, 8.2.2007,
21.8.2007 a 3.9.2008, pretože pokiaľ ide o vyjadrenie obžalovaného, na základe ktorého bolo

skoncipované uznesenie o začatí trestného stíhania, tak je to aj vyjadrenie zo zápisnice o podanom
vysvetlení zo dňa 28.8.2002, kedy svedok J. jednoznačne do tejto zápisnice uviedol dátum 21.8.2002.
Nezodpovedá tiež vykonanému dokazovaniu a ustáleným záverom súdu, že skutková veta bola
skoncipovaná na nezákonnom dôkaze, pretože vyššie už bolo uvedené, z akých dôvodov je uznesenie
o začatí trestného stíhania považované za procesné zákonné uznesenie.

Ďalej obžalovaný poukázal na vyjadrenie svedka J., že 21.8.2002, po tom čo ho k nemu doviedla JUDr.
W., sa ich spýtal načo prišli, čím J. priznal jeho prekvapenie, pričom svedkyňa W. uvádza, že stretnutie s
J. mu dohodla ona, s čím mal on súhlasiť, údajne jej mal volať na mobil, že J. môže prísť zajtra a ak teda
mal vyjadriť súhlas so stretnutím s J. je nepravdepodobné a nelogické, aby sa ich spýtal, že načo prišli.

Tu súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa W., keď povedala obžalovanému X.J., že chce prísť za
ním J., zároveň mu uviedla, že mu chce dať Králik nejaký doklad - výpoveď W. z 26.3.2003 /č.l. 242/ a
teda zodpovedá skutočnosti, že vykonaným dokazovaním táto skutočnosť objasnená nebola, pretože naobžalovaným označenú nepravdepodobnosť a nelogičnosť svedkyňa W. ani svedok J. vypočutí stranami
v konaní, ani súdom neboli. Tu je však potrebné uviesť, že nie je pravdou, ako uvádza obžalovaný, že
stretnutie s Králikom mu dohodla W. a on mal s tým súhlasiť, pretože z výpovede W. vyplýva, že najskôr,

keď mu vravela, že J. chce prísť za ním, tak neuviedol kedy a následne to bol obžalovaný, ktorý mal
W. zavolať, že J. môže prísť dnes alebo zajtra. V tejto súvislosti súd poukazuje na hodnotiace závery
vyššie uvedené vo vzťahu k záveru, že J. bol za obžalovaným 21.8.2002 vo vzťahu ku dňom pondelok,
utorok, streda, a nie 26.8.2002.

Ďalej obžalovaný poukázal na skutočnosť, že v pôvodnom konaní súd odmietol výpoveď Joščáka
fiktívnou zámienkou o tom, že ako člen justičnej stráže J. nezapísal, ďalej že výpoveď svedkyne T.
vyhodnotil ako dôkaz svedčiaci v prospech J. hoci svedkyňa T. výpoveď svedkyne W. poprela a že
tvrdenie W.e mu 21.8.2002 po telefóne dohodla stretnutie s J. je nepravdivé. Ďalej poukázal na dôkazy
dokumentujúcenevierohodnosťW.,ktorémajúspočívaťvtom,žetátodňa26.3.2003uviedla,ženiekedy
v lete, asi dva týždne predtým ako vypukla aféra so C. ju zavolal J. asi z vrátnice súdu a povedal jej,

že ide zaniesť doklad C. a či by ho tam neodviedla a ona potom zaklopala na dvere kancelárie C..
Ďalej 26.3.2003 na otázku či mala vedomosť, že J. syn je stíhaný uviedla, že vedela, že má nejaké
problémy so synom, vedela to od JUDr. J.. Dňa 17.2.2004 vypovedala, že o rodinných záležitostiach
syna J. ani o jeho problémoch nemá vedomosť. Z výpovedi W. podľa obžalovaného vyplýva, že J. pozná
ako vedúceho odbornej praxe počas štúdia a že si s ním tyká a že na podnet J. ho oslovila ako prvá,

resp. . že J. prostredníctvom svojej bývalej študentky ako prvý inicioval kontakt s ním.

K tomuto súd v podrobnostiach odkazuje na svoje hodnotiace závery vo vzťahu k pravdivosti a
vierohodnosti vypočutých svedkov a na hodnotiace závery vo vzťahu k tomu kto koho reálne prvý krát
v predmetnej veci oslovil.

Ďalej obžalovaný uviedol, že z výpovede svedkyne W. tiež vyplýva, že od J. vedela o problémoch jeho
syna, nemohla teda nevedieť účel J. návštevy, pričom bez jej pomoci by sa stretnutie neuskutočnilo a ak
má súd jej výpoveď považovať za vierohodnú, musí sa so zmenou jej výpovede vysporiadať a odôvodniť
na základe akých dôkazov dospel k záveru, že jej výpoveď je pravdivá a výpoveď obžalovaného

nepravdivá.

V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozdielne vyjadrenia svedkyňa W. vysvetlila, ako to
bolo a teda konkrétne uviedla na hlavnom pojednávaní súdu 6.10.2008, že nepovedala, že vedela, že
bol stíhaný, ale vedela, že má nejaké problémy, ale v súvislosti s drogami. Tiež je tu potrebné uviesť, že

nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, že by sa bez jej pomoci stretnutie neuskutočnilo, lebo podľa
jej vyjadrenia to bol obžalovaný, ktorý jej zavolal, že J. môže prísť dnes alebo zajtra.

Obžalovaný ďalej poukázal na rozpor vo výpovediach JUDr. W. a JUDr. T..

Rovnako tak súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom prijatia záveru
súdu o tom, že výpovede svedkýň W. a T. nie sú rozporné.

Obžalovaný ďalej poukázal na to, že 27.8.2002 s J. netelefonoval a súdu nič nebráni, aby v tomto
smere si rozpisy hovorov J. zabezpečil od mobilného operátora, alebo aby si tento vyžiadal od Krajskej

prokuratúry v Bratislave. Záverom tejto časti uviedol, že chýbajú dôkazy, že J. v dňoch 21. a 27. 8.2002
vstúpil do uzatvoreného traktu sudcov Okresného súdu Bratislava V.

K tomuto súd uvádza, že zodpovedá skutočnosti, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
obžalovaný svedkovi J. dňa 27.8.2002 telefonoval, pretože nebol zabezpečený výpis prichádzajúcich

telefónnychhovorovnasvedkaJ..Včasekeďobžalovanýpoukazujenaskutočnosť,ženičnebránisúdu,
aby si vyžiadal výpisy hovorov na J., tak je z vykonaného dokazovania nesporné, že uvedenú skutočnosť
môže potvrdiť len výpis prichádzajúcich hovorov na telefónne číslo svedka J., ktorý v súčasnej dobe už
nie je možné získať, a nebolo ho možné získať ani v čase, kedy bola tomuto súdu podaná obžaloba, lebo
z vyjadrenia mobilného operátora je zrejmé, že takýto výpis je možné získať maximálne do dvoch rokov.

Od Krajskej prokuratúry v Bratislave ho tiež nebolo možné vyžiadať, lebo dozorový denník bol následne
zaslaný na ÚŠP GP SR, ktorá prípisom na č.l. 4547 oznámila, že takýto výpis sa v dozorovom denníku
prokuratúry nenachádza. Jedná sa len o domnienku obžalovaného, že by tam takýto výpis mal byť,
ale vykonaným dokazovaním táto skutočnosť potvrdená nebola. Vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného,že neexistuje dôkaz o tom, že Králik dňa 21.8.2002 a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu sudcov
Okresného súdu Bratislava V súd poukazuje na svoje vyššie hodnotiace závery, z ktorých má za
nesporne preukázané, že 21.8.2002 aj 27.8.2002 obžalovaný a svedok J. boli vo vzájomnom kontakte.

V časti IV.- verzie J. o potvrdení predaja auta ako zámienky k stretnutiu spochybňujú dej skutkovej vety:
21.8.2002, obžalovaný uviedol, že dôkazy vykonané po 16.5.2011 svedčia v jeho prospech a vylúčili deň
21.8.2002zoskutkovejvetyasútopísomnévyjadrenieJ.z26.8.2011,zktoréhovyplýva,ženedisponuje
potvrdením z podateľne Okresného súdu Bratislava V, správa - odpoveď tohto súdu z 12.8.2011 z ktorej

vyplýva, že justičnej stráži nebola uložená povinnosť zapisovania osôb vstupujúcich do budovy súdu.

K tomuto tvrdeniu obžalovaného súd poukazuje na svoje vyššie uvedené hodnotiace závery - výpovede
svedkov a listinné dôkazy a má za to, že správa Okresného súdu Bratislava V a vyjadrenie J., že
nedisponuje potvrdením z podateľne súdu o odovzdaní dokladu, nie sú dôkazmi, na základe ktorých je
možné ustáliť záver o vylúčení dňa 21.8.2002 zo skutkovej vety obžaloby.

V časti V. - zničenie dôkazov, obžalovaný poukazuje na to, že kriminálna polícia už na 5 deň po začatí
trestného stíhania disponovala s rozpismi hovorov nie len obžalovaného ale aj Králika. Z rozpisu hovorov
J. vyplývalo, že J. za účelom stretnutia telefonoval svedkovi N.J. a po upozornení obžalovaného na
nevyhnutnosť existencie rozpisu hovorov policajná zložka, vykonávajúca vyšetrovanie, dôkazy zničila.

Medzi zničenými dôkazmi bol aj rozpis hovorov z telefónneho čísla J. 0903 237 197. Zámerné a vedomé
zničenie dôkazov v živej trestnej veci nemôže byť pripisované na ťarchu procesnej strany, ktorá v konaní
nenesie dôkazné bremeno, najmä ak na zničenie dôkazov upozornila v čase, keď zničeniu dôkazov bolo
možné zabrániť.

Tento záver obžalovaného nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pretože doplneným dokazovaním
- vyjadreniami mobilného operátora bolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že v prejednávanej
trestnej veci žiadnym orgánom štátu od mobilného operátora neboli žiadané výpisy telefonických
hovorovnamobilnýtelefónsvedkaJ.slo0903237197vsúvislostisprejednávanoutrestnouvecouateda
vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tvrdenie

obžalovaného o tom, že uvedené výpisy telefonických hovorov žiadané boli, oporu vo vykonanom
dokazovanínemáasúlenvpolohedomnienkyobžalovaného,vykonanýmdokazovanímnepreukázanej.

VčastiVI.-vykonštruovanielístkuo10x10cm,obžalovanýpoukázalnaskutočnosť,žeobsahzápisnice
o vydaní veci na č.l. 153 spísaný vyšetrovateľom H. nie je pravdivý a nie je podložený výpoveďou J., ktorý

si kópiu zápisnice, ako potvrdenie o odovzdaní od H., údajne 3.9.2002 prevzal. J. prevzatie zápisnice
súdu nepotvrdil.

K tomuto súd uvádza, že svedok J. uviedol, že sa nepamätá. Na č.l. 1787 pri konfrontácii sa svedok
J. vyjadril: „Nepamätám si ani túto zápisnicu, ani na počet zápisníc, ktoré boli so mnou urobené.

Nepamätám sa teda ani na to, či mi JUDr. C. niečo odovzdal. Ak mi však niečo odovzdal a je to v zápisnici
podchytené, tak v súčasnosti nemám dôvod tomu neveriť.“ Následne na hlavnom pojednávaní súdu
dňa 21.5.2009 po predložení zápisnice z č.l. 153 uviedol, že podpis je jeho, text zápisnice si nepamätá.
Bol tak súdom prijatý záver, že uvedenú zápisnicu svedok J. podpísal a uvedený lístok on aj vydal.

Obžalovaný poukázal vo svojom vyjadrení, že list o 10 x 10 cm nebol v roku 2003 predmetom
oboznamovania so spisom.

Tomuto vyjadreniu obžalovaného súd neuveril, lebo v písomnom podaní zo dňa 19.5.2003 po
preštudovaní vyšetrovacieho spisu obžalovaným v dňoch 12., 13., 14. 5. 2003 v písomnom podaní

adresovanom vyšetrovateľovi obžalovaný uviedol, okrem iného, že navrhuje do konania pribrať znalca
grafológa za účelom zistenia, či to bol on, kto napísal text na lístku o rozmere 10 x 10 cm /J. tento lístok
mal údajne odovzdať na polícii dňa 3.9.2002/. „Vyšetrovateľ mi grafológa ústne odmietol s odôvodním,
žetonejde,leboideotextpísanýceruzkouresp.niečovtomzmysle,žejetoneupotrebiteľnéazbytočné.
Ale potom treba buď pribrať znalca alebo lístok zo spisu odstrániť.“ Z tohto súd vyvodil záver, že v čase

preštudovania spisu uvedený lístok o rozmere 10 x 10 cm súčasťou spisu bol. V ostatnom súd poukazuje
na závery znaleckého posudku o tom, že pisateľom lístka je obžalovaný.V časti VII . - motív J. zbaviť syna trestnej zodpovednosti, obžalovaný uvádza, že motívom J. k
stretnutiu bolo zbaviť syna trestnej zodpovednosti, pretože to bol J., ktorý sa pokúšal nadviazať kontakt
prostredníctvom manželky, ktorú keď odmietol, pokúšal sa kontaktovať cez sudkyňu W., po jej odmietnutí

a návšteve J. u N.J. podal na neho oznámenie za trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu. Poukázal
na to, že 8.7.2003 policajný orgán OR PZ Bratislava V - Petržalka Sever začal trestné stíhanie vo veci
zasahovania do nezávislosti súdu, dňa 13.6.2005 polícia J. vzniesla obvinenie za spáchaný trestný
čin zasahovania do nezávislosti súdu. Dňa 29.6.2005 bolo uznesenie o vznesení obvinenia Okresnou
prokuratúrou Bratislava III zrušené, pričom poukázal na dôvody, pre ktoré bolo uznesenie zrušené s tým,

že prokuratúra nespochybňuje skutok ani úmysel J. a argumentuje iba tým, že tento skutok, ktorý sa
stal, nemá znaky trestného činu. Pokiaľ ide o iniciovanie vzájomného stretnutia poukázal na vyjadrenie
svedka S. z 26.3.2003, ktorý na otázku, či ho J. alebo C. oslovili s tým, aby ich kontaktoval uviedol, že
táto otázka súvisí s výkonom obhajoby obžalovaného O. J., preto je viazaný mlčanlivosťou a preto na
túto otázku odpovedať nebude. Dňa 6.10.2008 S. na hlavnom pojednávaní na otázku, či ho žiadal J.,
aby kontaktoval obžalovaného C. neoficiálnym spôsobom, S. uviedol: „Pýtal sa ma, či by sa mohol s ním

rozprávať. Ja som povedal, že by to nebolo vhodné.“ Na otázku, za akým účelom to malo byť, uviedol,
že to nepovedal, resp. že by sa s ním rozprával.

V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na svoje hodnotiace závery vo vzťahu k otázke, kto konkrétne
reálne urobil prvý krok k nadviazaniu vzájomného kontaktu. Súd pri ustálení tohto záveru prihliadol na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To 14/2011 z 8.3.2012, kde tento poukázal
na vyjadrenia svedkov J. a S. ohľadom vyjadrení obžalovaného vo vzťahu k tomu, kto koho prvý oslovil.
Tu je potrebné uviesť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na vyjadrenie svedka S., že to
bol obžalovaný, ktorý svedka S. oslovil cez prestávku pojednávania, či tam hore to je Doc. J., na čo S.
povedal, že áno, je to on a vedľa je jeho manželka. V priebehu pojednávania Doc. J. odišiel, takže nemal

ich ako kontaktovať dohromady /zápisnica zo 6.10.2008, str. 27/. Súdom bol prijatý skutkový záver, že
z týchto dvoch vyjadrení svedka S. bolo preukázané, že po nariadení hlavného pojednávania v trestnej
veci obž. O. J. sa svedok J. pýtal S., či by mohol hovoriť s obžalovaným a z ďalšieho vyjadrenia S.
je zrejmé, že sa obžalovaný pýtal, či tam hore /v pojednávacej miestnosti/ sú Králik a J.. Pokiaľ ide o
hodnotenie tohto konania, tak tieto aktivity, či už svedka J. alebo obžalovaného C., samy o sebe však

nie sú konkrétnym konaním, ktoré by bolo možné označiť ako možnú snahu o nadviazanie kontaktu
navzájom, ale podstatné je, kto urobil prvý reálny krok k nadviazaniu kontaktu, pričom z vyjadrení
svedkyne J. a svedka S. je zrejmé, že konkrétny podnet na vzájomný kontakt v podobe konkrétneho
konania vzišiel od obžalovaného. /J. na hlavnom pojednávaní 3.9.2008 str. 61 zápisnice: „Myslím, že
na druhom odročenom hlavnom pojednávaní v súvislosti s jeho ukončením ma oslovil obžalovaný, dal

mi pokyn v prítomnosti všetkých, ktorí sa zúčastnili hlavného pojednávania, aby som ho počkala, že
chce so mnou hovoriť. Ja som čakala na chodbe vo vestibule pred pojednávacou sieňou, keď dlhšie
trvalo to, že boli v miestnosti viacerí ľudia, myslím, že obžalovaný tam dával nejaké pokyny a inštrukcie
s obhajcami, bolo ich tam viacej tých obžalovaných takže to trvalo, tak som sa išla pozrieť či je to ešte
stále aktuálne a on ešte opätovne mi povedal, že mám čakať. Myslím, že obhajca môjho syna ho ešte

upozornil, že ja som J.. Potom ma viedol do nejakých horných kancelárií ...“. Svedok S. na hlavnom
pojednávaní 6.10.2008 str. 28, str. 30: „ Ja som potom, ako odišiel z toho pojednávania Doc. J., vec
bola odročená, ja viem, že som sa ponáhľal, mal som nejaké ďalšie pojednávanie na inom súde, ja
už neviem aké to bolo pojednávanie, zaregistroval som, že bol tam nadviazaný kontakt s JUDr. C. a
pani J.. Ale to ja som odchádzal. ... len som videl, že idú oproti sebe vtedy tam v pojednávačke, už

ani neviem, v ktorej to bolo.“. Potom ďalej uvádzal: „Nepožiadal ma, ja som len hovorím a opakujem
to, čo som už povedal, zaregistroval keď som sa už balil po odročení pojednávania, že jej mal nejak
naznačiť a ona jak schádzala po tých schodoch v tej pojednávačke a ja som už len prechádzal popri,
lebo som utekal pochopiteľne na ďalšie pojednávanie.“ Na základe týchto vyjadrení bol prijatý záver,
že prvotný reálny krok k nadviazaniu kontaktu urobil obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný uvádza niečo iné

a ďalej tvrdí, že J. nikdy v kancelárii nebola tak jeho výpovedi vo vzťahu k vyjadreniu svedkyne J. súd
neuveril, jednak z dôvodu, že výpoveď svedkyne J. je vo svojej podstate zhodná v celom konaní a
kompatibilná s výpoveďou svedka J. a svedka S. a tiež výpoveď svedkyne J. o tom, že bola v kancelárii,
čo obžalovaný poprel, že by bola v kancelárii, kde ju mal on doviesť, vyplýva aj z úradného záznamu
na č.l. 296 spisu, ktorý vypracovala vyšetrovateľka B. a kde sa okrem iného uvádza: „... o manželke

JUDr. J. sa vyjadril, že túto ženu tiež vyhodil zo svojej kancelárie“. Tento úradný záznam teda tiež svedčí
nepriamo v prospech svedkyne J. a v neprospech tvrdenia obžalovaného.Ešte pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného, poukazujúceho na závery iných orgánov činných v trestnom
konaní v inej veci, tak rozhodnutia iných orgánov činných v trestnom konaní v inej veci a v nich uvedené
závery sú pre toto konanie právne irelevantné.

V ďalšom poukázal na tú skutočnosť, že vyjadrenia svedkýň U. J. a J. W. ohľadom spoločných stretnutí
sú nepravdivé z dôvodu, že svedok K. sa mal na pojednávaní Okresného súdu v Malackách vyjadriť,
že nevie o tom, že by obžalovaný mal s nejakými osobami z pojednávacej miestnosti ísť do svojej
kancelárie, pričom má za to, že tento člen justičnej stráže by musel zaregistrovať, že sudca odchádza

s cudzou osobou do svojej kancelárie.

Toto tvrdenie obžalovaného je len v rovine jeho domnienky, čo by mohol a nemohol zaregistrovať
príslušník justičnej stráže a záver ustálený obžalovaným z vykonaného dokazovania nevyplýva. V tejto
súvislosti zároveň súd prihliadol na vyjadrenie svedkyne J., ktorá uviedla, že obžalovaný ju viedol takým
spôsobom, aby nebolo vidno, že ide s ním, označila to za spôsob konšpiračný (č.l. 1854).

Obžalovaný tvrdí, že svedkyňa W. podľa obžalovaného vo svojich výpovediach nerobí sporným, že na
podnet J. ho oslovila ako prvá.

Uvedená skutočnosť tvrdená obžalovaným oporu vo vykonanom dokazovaní nemá, z dôvodov vyššie

uvedených, keď bolo súdom ustálené, že prvý reálny kontakt a prvé oslovenie neurobila W., ale
obžalovaný vo vzťahu k svedkyni J.. Záverom vykonaného dokazovania zodpovedá, že je pravdou, že
W. na podnet J. obžalovaného oslovila, ale až po tom, ako J. ju požiadal, aby zistila, či nemá obžalovaný
dovolenku, a že mu chce odovzdať nejaký doklad, pričom išlo o doklad, ktorý svedok Králik chcel doručiť
obžalovanému na podnet svojej manželky U. J., ktorej obžalovaný uviedol, že je potrebné takýto doklad

súdu doručiť za účelom vylúčenia podozrenia, že ich syn mal mať účasť na inom trestnom čine - hádzaní
kameňov do okien svedkyne I..

Obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovediach svedkyne W., ktorá sa nevyjadrila zhodne vo svojich
výpovediach, či bola pre Králika dole alebo či ho priviedol príslušník ZVJS a ďalej opätovne aj na rozpory

vovýpovediach,čivedelaalebonevedelaotrestnomstíhaníO.J..Ďalejpoukázalnavýpovedesvedkyne
J.J., na výpoveď svedka N.J. a na výpoveď svedka K. N., ktorí mali potvrdzovať jeho vyjadrenia, a
v závere opätovne spochybňoval postup súdu, ktorý opätovne nariadil výsluch svedka J. pri odročení
pojednávania dňa 20.1.2009 na deň 17.2.2009, a to z dôvodu napísania listu J. z 27.1.2009.

K týmto skutočnostiam už súd zaujal hodnotiace závery vyššie a v plnom rozsahu na ne poukazuje
a dodáva, že hlavné pojednávanie bolo odročené a J. bol predvolaný nie z dôvodu napísania listu z
27.1.2009, ako to obžalovaný mylne interpretuje, ale z dôvodu vyjadrenia sa k zisteniam súdu ohľadom
dokladu, ktorý mal byť evidovaný v podateľni súdu. Zo zápisnice z 20.1.2009 vyplýva, že sa odročuje
hlavné pojednávanie za účelom výsluchu svedkyne W. a ďalej, že bude vyžiadaná správa od OS

Bratislava V ohľadom podacej knihy od 15.8. do 28.8.2002 za účelom zistenia, či do podateľne bola
doložená písomnosť podľa tvrdenia svedka J. - doklad o predaji vozidla. Neobstojí preto záver vyslovený
obžalovaným,žeKrálikbolpredvolanýna 17.2.2009zdôvodunapísaniajeholistuz27.1.2009.Pretento
záver svedčí aj citácia zo zápisnice zo 17.2.2009 na str. 10, kde bolo uvedené „J. som zavolal, aby som
objasňoval skutočnosti, ktoré vyvstali z tejto potreby dokazovania veci“, (čím bolo myslené dokazovanie

tvrdenia svedka Králika ohľadom odovzdania dokladu do podateľne súdu), a ďalšie vyjadrenie, „ktoré
on teraz aj v tomto prípade napísal, a preto bol dneska predvolaný“ (čím bolo myslené a reagované aj
na písomné vyjadrenie svedka J. zo dňa 27.1.2009, ktorý súdu došiel 3.2.2009, a kde sa tento svedok
vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré vyvstali z výpovede svedka JUDr. N.J. a svedka K. N.).

V časti VIII. - dozorujúci prokurátor I., vykonštruovanie trestných oznámení F. C. a L. Z. za účelom
väzobného riešenia obvineného, obžalovaný poukázal na nezákonné konanie dozorujúceho prokurátora
Serbina s tým, že priznanie urobil v súvislosti s rozhodovaním o väzbe pod psychickým nátlakom
osôb zainteresovaných na vzatí do väzby. Poukázal na to, že konanie Serbina bolo ovplyvnené
zdravotným stavom vylučujúcim jeho profesionálne pôsobenie, nakoľko štyrikrát bol hospitalizovaný na

psychiatrickom oddelení. Vo vzťahu k priznaniu išlo o formálne priznanie učinené v dôsledku vydierania
a nátlakových vyšetrovacích techník v čase, keď bol ako obvinený predmetom donucovacej moci štátu,
vykonávanej pomocou vykonštruovaných dôkazov prostredníctvom väzby. Všeobecné súdy vzali na
vedomie vydieranie a nátlak represívnych orgánov štátnej moci na obvineného tým, že neakceptovalijeho priznanie. Svedok I. odoprel výpoveď. Aktívne participoval na vykonštruovaní zápisnice o trestnom
oznámení F.T., sám výsluch inicioval a jeho obsah ovplyvňoval. Generálny prokurátor SR T. I. od
povinnosti mlčanlivosti neoslobodil. Neoslobodenie od povinnosti mlčanlivosti prokurátora I. a následné

odopretie I. vypovedať ako svedok, s odôvodnením, že by si privodil trestné stíhanie - vyvoláva
dôvodné podozrenie o nezákonnosti trestného stíhania. Ďalej poukázal na to, že nie je pravdivé
tvrdenie prvostupňového súdu, že trestné oznámenia neboli predmetom dokazovania v trestnej veci,
lebo zápisnice o trestnom oznámení boli vyhotovené pod tou istou spisovou značkou, obidvaja boli
vypočutí po vznesení obvinenia a ich výpovede boli čítané na verejnom zasadnutí Krajského súdu v

Bratislave v súvislosti s rozhodovaním o väzbe po sťažnosti prokurátora a títo boli vypočutí za účelom
získania dôkazov, že aj v iných prípadoch sa dopustil korupčného konania.

K tejto skutočnosti súd uvádza, že súčasťou spisu boli zápisnice o trestnom oznámení F.T. a Q.W., ktoré
ako dôkaz na hlavnom pojednávaní súdu neboli vykonané z dôvodu, že nesúviseli so skutkom, za ktorý
bolo vznesené obvinenie obžalovanému. Pokiaľ ide o konanie prokurátora I., tento nebol na hlavnom

pojednávaní súdu z vyššie uvedených dôvodov vypočutý, a preto obžalovaným uvádzané tvrdenia o
vyhrážaní sa mu a o manipulovaní s konaním zo strany prokurátora I. potvrdené ani vyvrátené neboli.

V časti IX.- nezákonné pribratie znalcov na vyšetrenie duševného stavu, obžalovaný poukázal na
nezákonnosť vydaného príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava I z dôvodu, že sudca nemal k

dispozícii návrh vyšetrovateľky na vydanie príkazu, pretože návrh sa nenašiel v spise. Odôvodnenie
uznesenia vyšetrovateľky z 2.10.2002 o pribratí znalcov neobsahujú akékoľvek skutočnosti, ktoré by
mali tento procesný postup polície odôvodniť, a preto je toto rozhodnutie nepreskúmateľné a nezákonné.

V tejto časti súd opätovne poukazuje na svoje už ustálené závery, týkajúce sa znaleckých posudkov

z odboru zdravotníctva - psychiatrie a psychológie a vyjadrenia znalcov, ktorí posudok vypracúvali a z
ktorých vyplývajú skutočnosti v tomto rozsudku uvedené.

Záverečná reč a právo posledného slova zo dňa 28. septembra 2012 a 1. októbra 2012 boli aj
písomne doložené obžalovaným a právo posledného slova obsahuje celkovo VIII. častí. Porovnaním so

záverečnou rečou a právom posledného slova zo dňa 26.7.2012 bolo zistené, že I. časť z 28.9.2012
je totožná s II. časťou zo dňa 26.7.2012, II. časť z 28.9.2012 je totožná so IV. časťou z 26.7.2012, III.
časť z 28.9.2012 je totožná s V. časťou zo dňa 26.7.2012, avšak je doplnená obžalovaným a tento
poukazuje na tú skutočnosť, že z rozpisov hovorov vyplýva, že svedok J. z telefónneho čísla 0903 237
197 telefonoval svedkyni W. na telefónne číslo 0903 449 757 dňa 08.07.2002 o 8.22 h (druhé HP vo

veci obž. O. J.), ďalej 5.8.2002 o 13.12 h, 6.8.2002 o 13.10 h a 22.8.2002 (deň po neúspešnom pokuse
Králika 21.8.2002). Poukázal na vyjadrenie konajúceho samosudcu z predchádzajúceho obdobia, kde
tento uviedol, že považuje za základnú otázku kto robil prvý kontakt. Ďalej poukázal obžalovaný na to,
že svedkovia J. a W. tvrdia, že dôvodom prvého stretnutia J. s ním mala byť jeho údajná žiadosť, aby
Králik doniesol doklad o predaji auta, a tieto skutočnosti má od svojej manželky, ktorá sa zúčastňovala

hlavných pojednávaní svojho syna. Tvrdenia J. a W., ktorí podsúvajú ako dôvod stretnutia prinesenie
dokladu a vôbec, že ho kontaktoval iba z tohto dôvodu a teda iba od istého obdobia, ktoré možno presne
časovo definovať - je lož. Podľa názoru obžalovaného rozpis hovorov vniesol svetlo z pohľadu, kto robil
prvotný kontakt a má za to, že uvedená vzájomná komunikácia vyplývajúca z výpisu hovorov svedčí
pre záver, že J. a W. svoj postup za účelom ovplyvňovania súdneho procesu so synom S. J. vzájomne

koordinovali. Poukázal na to, že ak by si súd vyžiadal výpis hovorov aj z obdobia spred 1.7.2002 ako
to obžalovaný navrhoval a ktorý návrh súd zamietol, zistilo by sa, že ich vzájomný kontakt bol skorší
a častejší.

Vo vzťahu k obžalovaným vyššie uvedeným skutočnostiam bol súdom prijatý záver, že len samotný

telefonický kontakt, resp. telefonické kontakty, medzi svedkom J. a svedkyňou W. zo dňa 08.07.2002
pred pojednávaním vo veci syna O. J., nesvedčia pre záver ustálený obžalovaným, že to bol svedok
Králik kto urobil prvotný kontakt, či obžalovaný alebo svedok J., tak toto už bolo vyššie súdom uvedené.
Tento hodnotiaci záver o tom, že to bol obžalovaný, kto reálne urobil prvý kontakt, keď oslovil svedkyňu
J. a tá následne svedka Králika, platí aj vo vzťahu k telefonickým kontaktom svedka J. a svedkyne

W. a v podrobnostiach naň súd poukazuje. V tejto súvislosti súd prihliadol na to, že svedkyňa W. na
hlavnom pojednávaní súdu 6.10.2008 uviedla na otázku, či ju nejakým spôsobom J. ovplyvňoval, že
určite nie. Ďalej súd prihliadol na ich vyjadrenia, že ani jeden z nich nepoprel predchádzajúce vzájomné
kontakty, čo potvrdzuje aj obžalovaným uvádzaný výpis telefonických hovorov z telefónu svedka J..Svedok J. tiež vo svojej výpovedi potvrdil, že boli so svedkyňou W. v kontakte a táto bola v minulosti jeho
študentkou. Podstatný je v tejto súvislosti záver, že ani svedok Králik ani svedkyňa W. prví obžalovaného
nekontaktovali, a teda záver uvádzaný obžalovaným, že J. a W. svoj postup za účelom ovplyvňovania

súdneho procesu s jeho obžalovaným synom vzájomne koordinovali, oporu vo vykonanom dokazovaní
nemá.

Ďalej bolo porovnaním zistené, že IV. časť zo dňa 28.9.2012 je totožná s III. časťou z 26.7.2012, V. časť
z 28.9.2012 je totožná so VII. časťou zo dňa 26.7.2012, VI. časť z 28.9.2012 je totožná s VI. časťou zo

dňa 26.7.2012, VII. časť z 28.9.2012 je totožná s VIII. časťou zo dňa 26.7.2012, VIII. časť z 28.9.2012 je
totožná s IX. časťou zo dňa 26.7.2012, a vo vzťahu k obžalovaným zhodne uvádzaným skutočnostiam
súd poukazuje na svoje vyššie uvedené závery.

Pokiaľ ide o hodnotiace závery vo vzťahu k lístku o rozmeroch 10 x 10 cm, bol súdom ustálený záver,
že znalkyňa z odboru písmoznalectva - ručné písmo, pracovníčka ÚSI Žilina na hlavnom pojednávaní

zotrvala na záveroch znaleckého posudku a na položené otázky na hlavnom pojednávaní uviedla, že
pisateľom textu na lístku 10 x 10 cm a na porovnávacom materiáli - písomnosti, ktoré boli zaistené pri
prehliadke nebytových priestorov v kancelárii obžalovaného, je jedna a tá istá osoba. V tomto prípade
obžalovaný C.. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadrila, kto prepisoval text, kto zvýrazňoval, znalkyňa
uviedla, že je to totožná osoba, pretože variabilita odkryla tie prepisované tvary v rámci variability

obsahuje to dôkazná časť znaleckého posudku, boli všetky zistené v ukážkach písma. Jednoznačne
tvrdí, že ten kto napísal spornú písomnosť, je pisateľom aj porovnávacích písomností tak, ako sú
uvedené v znaleckom posudku. Ani ten najgeniálnejší pisateľ nedokáže napodobniť variabilitu písma
totožného pisateľa.

Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím zo dňa 27.09.2005, ktorým zrušil pôvodný rozsudok
Okresného súdu v Malackách, o.i. nariadil na preverenie obhajobných tvrdení obžalovaného pribrať do
konania znalca z odboru písmoznalectva - grafológia na písané písmo za účelom zistenia, či lístok o
rozmeroch 10 x 10 cm v priesvitnom obale na č.l. 153a vyhotovil obžalovaný. Ide o dôkaz, ktorý mal
poškodený vydať vyšetrovateľom dňa 03.09.2002. Obžalovaný tvrdí, že lístok je podvrh, čo vyvodzuje

z toho, že nie je identický s jeho fotokópiou, ktorá je založená v koncepte vyšetrovacieho spisu. Krajský
súd konštatuje, že rozdiely medzi týmito lístkami sú evidentné. Bude preto potrebné predložiť originál na
č.l. 153a v priesvitnom obale grafológovi, aby zistil, či pisateľom lístku je obžalovaný. Tiež bude vhodné
predložiť mu i lístok nachádzajúci sa v koncepte vyšetrovacieho spisu, aby mohol porovnať, či ide o
lístky totožné, vyhotovené jedným pisateľom a či sú písmená upravované, dolaďované, či sú rozdielne

alebo identické.

Ohľadom pravosti vyhotovenia spornej písomnosti bol vypracovaný vyššie uvedený posudok ÚSI Žilina
a znalkyňa U. zaujala vyššie uvedený záver k zisteniam ústavu.

Za účelom porovnania, či ide o lístky totožné v origináli a koncepte spisu, v zmysle pokynu krajského
súdu bol do konania pribratý KEÚ PZ Bratislava, na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa Ing.
Elena Bláhová, ktorá uviedla, že predmetom znaleckého posudku bolo vykonať graficko-diagnostickú
expertízu predložených materiálov a to sporného materiálu 1 ks listu formátu A4, ktorý sa nachádzal
vo vyšetrovacom spise na č.l. 153a, a ako porovnávacieho materiálu 1 ks listu pochádzajúceho z

poznámkového bloku s rozmermi 10 x 10 cm s ručne napísaným textom. Úlohou posudku bolo
odpovedať na otázky a zistiť, či predložená fotokópia označená ako 153a, ktorá sa nachádza v koncepte
vyšetrovacieho spisu, bola vyhotovená z predlohy predloženého originálu, ak áno, akým spôsobom.
Ďalejbolotrebazistiť,čiideozhodnétexty,čisútextyupravované,dolaďované,akáno,akýmspôsobom.
A zistiť, či bol upravovaný originál alebo fotokópia po vyhotovení. Záver posudku bol taký, že kópia

označená ako č.l. 153a, ktorá bola v koncepte vyšetrovacieho spisu, bola vyhotovená z predlohy s
rozmermi 10 x 10 cm, z predloženého ako porovnávací materiál. Kópia vykazuje charakteristické znaky
svedčiace o použití reprodukčno-kopírovacieho zariadenia, pracujúceho na princípe elektrostatického
nánosu práškového tonera na papier. Textové zápisy na predloženom spornom a porovnávacom
materiály vykazujú zhodné charakteristické znaky, vyznačujú sa charakteristickými znakmi, svedčiace

o obťahovaní, resp. o dopisovaní častí niektorých znakov. Pravdepodobne z dôvodu lepšej čitateľnosti
textových zápisov, nakoľko obsah týchto textových zápisov pozmenený nebol. Niektoré znaky v ručne
vyrobenom texte boli najprv obtiahnuté a až potom bol text prekopírovaný a niektoré znaky boli
obtiahnuté, resp. boli dopísané ich časti až po prekopírovaní.Pokiaľ ide teda o tvrdenie obžalovaného, že uvedený lístok nebol vyhotovený ním, tak toto jeho tvrdenie
bolo vyvrátené závermi znaleckého posudku ÚSI Žilina a výpoveďou Mgr. U.. Pokiaľ obžalovaný ďalej

tvrdí, že nejde o totožné písomnosti - lístok na č.l. 153a v origináli spisu a lístok, ktorý mal byť založený v
koncepte spisu, tak toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené závermi znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava.
Je nesporné, že lístok, ktorý sa nachádzal na č.l. 153a v origináli a ktorý sa nachádzal v koncepte, sú
totožné, v koncepte sa nachádzala fotokópia tohto lístku, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku.
Ďalej z tohto znaleckého posudku vyplýva, že text na obidvoch lístkoch bol obťahovaný, pričom zo

záverov posudku ÚSI Žilina vyplýva, že obťahovanie textu na origináli lístku na č.l. 153a bolo realizované
jednouatouistouosobou,ktorálístoknapísala,tedaobžalovaným. Rovnakotakzoznaleckéhoposudku
KEÚPZBratislavavyplýva,žeajtextnalístkuvkonceptebolobťahovaný,pričomzozáverovznaleckého
posudku KEÚ PZ Bratislava je zrejmé, že pred kopírovaním boli upravované tri znaky, po kopírovaní
bolo upravovaných 23 znakov.

Pre prijatie záveru prečo tomu tak je, sa možno len domnievať, že najpravdepodobnejšie uvedený lístok,
ktorý je založený na č.l. 153a, bol prefotený - prekopírovaný a zložený do konceptu spisu, pričom po
prefotení tohoto lístka doteraz nezistená osoba, zrejme za účelom lepšej čitateľnosti obťahovala text
na lístku, ktorý bol založený do konceptu spisu. Vykonaným dokazovaním osoba, ktorá mala obťahovať
text na fotokópii lístka založeného v koncepte spisu, stotožnená nebola. Toto je však len domnienka,

ktorá by bola podľa názoru súdu logickým záverom a vysvetľovala, prečo kópia lístku č. 153a je viac
„doobťahovaná“, ako originál na č.l. 153a.

Čo však nie je domnienkou a považuje súd za preukázané je to, že lístok na č.l. 153a založený v origináli
spisu písal obžalovaný, a aj text na ňom obťahoval obžalovaný. Fotokópia lístka založená v koncepte

spisu je jeho fotokópiou, ktorú obťahovala iná osoba. Pre účely dokazovania súd považuje za úplne
právne bezvýznamné, kde a aký lístok vo fotokópii originálu má vyšetrovateľ založený.

Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že originál lístku č.l. 153a nebol súčasťou spisu, keď sa so spisom
oboznamoval, súd tomuto vyjadreniu neuveril, lebo lístok na č.l. 153a nemá priamo očíslovanie „153a“, z

protokolu o oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania vyplýva len, že sa oboznámil obžalovaný s celým
obsahom vyšetrovacieho spisu, nie sú uvedené čísla listov a preto súd považuje toto konštatovanie len
v polohe jeho vyjadrenia. Navyše sa súdu javí nelogické, aby obžalovaný nenamietal, že zápisnica o
odovzdaní lístka na č.l. 153 obsahuje údaj, že bol vydaný 1 ks list z poznámkového bloku o rozmeroch
cca 10 x 10 cm s vlastnoručne napísaným textom obžalovaného a tento lístok by chýbal. Pokiaľ ďalej

poukazuje obžalovaný na to, že tu bolo iné číslovanie strán v čase, keď mu vyšetrovateľka Urbanová
dňa 1.10. vyhotovila fotokópiu, pričom táto mala mať iné písmo, považoval súd pre toto konanie za
bezvýznamné.

Tomuto vyjadreniu obžalovaného súd neuveril preto, lebo v písomnom podaní zo dňa 19.5.2003 po

preštudovaní vyšetrovacieho spisu obžalovaným v dňoch 12., 13., 14. 5. 2003 v písomnom podaní
adresovanom vyšetrovateľovi obžalovaný uviedol, okrem iného, že navrhuje do konania pribrať znalca
grafológa za účelom zistenia, či to bol on, kto napísal text na lístku o rozmere 10 x 10 cm (J. tento lístok
malúdajneodovzdaťnapolíciidňa3.9.2002).„Vyšetrovateľmigrafológaústneodmietolsodôvodním,že
to nejde, lebo ide o text písaný ceruzkou, resp. niečo v tom zmysle, že je to neupotrebiteľné a zbytočné.

Ale potom treba buď pribrať znalca alebo lístok zo spisu odstrániť.“ Z tohto súd vyvodil záver, že v čase
preštudovania spisu uvedený lístok o rozmere 10 x 10 cm súčasťou spisu bol. V ostatnom súd poukazuje
na závery znaleckého posudku o tom, že pisateľom lístka je obžalovaný.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že svedok J. si na zápisnicu a uvádzaný lístok nespomínal, ani po tom,

ako nahliadol do spisu, bolo súdom zistené, že svedok Králik pri konfrontácii uviedol, že si na zápisnicu
na č.l. 153 nepamätá, nepamätá si ani počet zápisníc, ktoré boli s ním urobené a nespomína si ani na
to, či mu obžalovaný niečo odovzdal. Ak mu však niečo odovzdal a je to v zápisnici podchytené, tak v
súčasnosti nemá dôvod tomu neveriť.

Potom len samotná skutočnosť, že si svedok s odstupom niekoľkých rokov na túto zápisnicu a výsluch
nespomína, nemôže viesť k záveru, že svedok nevypovedá pravdu, alebo že by malo ísť, tak ako sa to
snaží obžalovaný dokazovať, o podvrh.Pokiaľ obžalovaný teda tvrdí, že uvedený lístok on nenapísal, toto jeho vyjadrenie oporu vo vykonanom
dokazovanínemá,rovnakotak,akonímproklamovanýzáver,žetentolístoknapísalvyšetrovateľHanula,
ktorý mal podľa neho sfalšovať jeho písmo.

Pokiaľ ide ďalej o tvrdenia obžalovaného o vykonštruovaní trestných oznámení C. a Z., tak tu poukazuje
súd na závery, ktoré už zaujal v predchádzajúcich rozhodnutiach a to, že trestné oznámenie C. a Z.
neboli a nie sú predmetom dokazovania v trestnej veci proti obžalovanému X.J.. Z toho dôvodu súd sa
neoboznamoval so žiadnymi písomnosťami, týkajúcimi sa oznámení, výpovedí, prípadne hodnotiacich

úsudkov obžalovaného vo vzťahu k dôvodom podania trestného oznámenia a údajnému odôvodneniu
jeho väzby. Je potrebné uviesť, že obžalovanému nebolo vznesené obvinenie za žiadny trestný čin vo
vzťahu k oznámeniam C. a Z. , títo neboli v jeho trestnej veci vypočutí v žiadnom procesnom postavení
a preto akékoľvek skutočnosti, týkajúce sa týchto dvoch osôb sú pre toto trestné konanie právne
irelevantné a rovnako tak právne a procesne nevýznamné sú aj závery obžalovaného o akýchkoľvek
dôvodoch a pohnútkach orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k výpovediam týchto dvoch osôb

v trestnej veci obžalovaného X.J..

Vo vzťahu k obžalovaným uvádzaným skutočnostiam, že aj vyšetrovateľka mala potvrdiť, že si mohol
niektorého účastníka nahrať a ohľadom mikrokazety, na ktorej mal údajne nahrávku zo dňa 26.8.2002
a ktorá mu údajne mala byť políciou odcudzená súd zotrváva na svojich predchádzajúcich hodnotiacich

záveroch: Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, vyplývajúcu z úradného záznamu vyšetrovateľky
Urbanovej na č.l. 295-296, kde v závere je uvedené „z predchádzajúcich výpovedí svedkov a trestných
oznámení pripúšťam možnosť, že obvinený si tento rozhovor s vyšetrovateľom nahral“. Ďalej obžalovaný
uvádza „vyšetrovateľka pri vyvodení záveru, že som si niektorého účastníka trestného konania nahral,
nemohla vychádzať z vyjadrení C., E. a U. J., pretože ak by som si rozhovor s nimi nahrával, sám by

som sa nahrávkami usvedčil. Totiž, ako vyplýva z ich výpovedí, mal som to byť ja, ktorý mal od nich
žiadať peniaze, resp. u J. baviť sa o peniazoch“.

Vyšetrovateľka Urbanová však pri vypracovaní úradného záznamu konštatovala, že pripúšťa, že
obvinený si tento rozhovor, teda rozhovor s ňou nahrával, a neuvádza, tak ako to tvrdí obžalovaný, že

vyvodila záver, že si niektorého účastníka trestného konania nahral. Toto jeho konštatovanie nemá oporu
v žiadnom dôkaze a nevyplýva ani z vyjadrení vyšetrovateľky T., rod. B..

Ďalej pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že S. J. prišiel za ním v sprievode sudkyne J. W. v pondelok
26. augusta 2002 asi o 12.15 hod., vo vykonanom dokazovaní oporu nemá. Svedkovia J., T. a W. ustálili

deň 21. august 2002. Z dôvodov, ktoré už súd uviedol, preto neuveril výpovedi obžalovaného, že J. mal
byť u neho potom, ako ho priviedla W. dňa 26.08.2002.

Pokiaľ ide o prepis rozhovoru z 26.08.2002 na č.l. 1039-1041, resp. jeho časť, ktorá do spisu bola
založená na základe žiadosti obžalovaného, ktorý mal preukazovať jednak nekorektné, prípadne trestné

konanie svedka J. a jednak odmietavý postoj obžalovaného k návrhom svedka J., tento dôkaz súd
vyhodnotil ako nepravdivý, ktorý si obžalovaný vyhotovil sám a do konania ho predložil s odstupom
niekoľkých týždňov po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vo veci. Tento záver bol súdom
prijatý potom, ako svedok J. poprel, že by sa vyjadroval tak, ako to má vyplynúť z tohto, obžalovaným
predloženého prepisu údajnej nahrávky, ktorá mala byť vyhotovená dňa 26.08.2002 , bez vedomia

svedka J. a iný dôkaz v konaní o existencii takýchto vyjadrení zo dňa 26.08.2002 či už zo strany
obžalovaného, alebo svedka Králika, alebo existencii takéhoto záznamu produkovaný nebol.

Ďalej pokiaľ ide o povinnosť súdu v súvislosti s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku v
odôvodnení rozsudku uviesť prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, tak pokiaľ ide

o skupinu dôkazov, navrhnutých v doterajšom konaní, tak pôvodne predložené dôkazné návrhy boli
zamietnuté dňa 14.10.2009 z nasledovných dôvodov:

Výsluch svedka J. N. z dôvodu jeho vypočutia v inej veci a pre toto konanie právne irelevantných
záverov ohľadom pôvodu peňazí, výsluch svedkov Lipšica a Hrubalu z dôvodu neúčasti týchto svedkov

v trestnom konaní v predmetnej trestnej veci a irelevantnosti ich vyjadrení osobných, ďalej na portáli
ústredných orgánov štátnej správy alebo úradu vlády SR o tom, či bol alebo nebol v uvedenej veci
použitý inštitút agenta, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že žiadny
agent v tomto konaní ustanovený nebol, zabezpečenie informácie potvrdzujúcej návštevu J. v bankez Vojenskej obvodovej prokuratúry v Bratislave, ako irelevantné vzhľadom na vykonané dokazovanie
a prijatý záver o pôvode peňazí, zabezpečenia nariadenia ministra vnútra SR o skartácii č. MV SR
64/2003, z dôvodu vysvetlení svedka K. a existenciu v spise založeného nariadenia MV SR č. 65/2003

a existujúceho protokolu o skartácii, z obsahu ktorého je zrejmá doba skartácie písomnosti, ktorá
bola skartovaná „S/2007“, výsluch svedka J. po zbavení jeho mlčanlivosti z dôvodov prijatých záverov
ohľadom použitia zvukového záznamu a jeho prepisu v tomto trestnom konaní a z dôvodu úplnej
bezvýznamnosti ďalšieho skúmania kto, kde, kedy a akým spôsobom inštaloval technické záznamové
zariadenie J., prípadne iných otázok, ku ktorým sa môže svedok J. ako pracovník OZPČ vyjadriť,

výsluch svedka K. - sudcu Krajského súdu v Bratislave, z dôvodov uvedených v ustanovení § 7 ods. 1
Trestnéhoporiadku,§119Trestnéhoporiadkuavyhodnoteniavydanéhopríkazunapoužitieinformačno-
technických prostriedkov v kontexte s rozhodnutím Ústavného súdu SR I ÚS 274/2005, vykonanie
graficko-diagnostickej expertízy mimo pôsobnosť PZ SR z dôvodu neexitujúcich pochybností ohľadom
záverov znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave a nezistenej zaujatosti znalcov, ktorí posudok
vypracovali, výsluch pracovníka TASR, ktorý za účelom informácie o kauze navštevuje Špeciálny

súd v Pezinku, z dôvodu právnej irelevancie ním prezentovaných záverov v tlači pre prejednávanú
trestnú vec, vyžiadanie dokladu o pôžičke a protipotvrdenia od svedka J., z dôvodov záverov doposiaľ
vykonaného dokazovania ohľadom pôvodu peňazí a vyjadrenie svedka Králika na hlavnom pojednávaní,
ktorý uviedol odkiaľ peniaze mal, opakovaný výsluch svedkyne Tajcnárovej, nakoľko pre takýto postup
súd nezistil žiadny dôvod a strany v konaní mali dostatočný priestor na kladenie otázok uvedenej

svedkyni, na predloženie dokladu o údajnej bezúročnej pôžičke od PZ a predloženie dokladu o tom,
že Králik mal podpísať mlčanlivosť o okolnostiach zapožičanej finančnej čiastky, z dôvodu, že svedok
Králik sa na hlavnom pojednávaní vyjadril odkiaľ peniaze mal a tiež o tom, že žiadnu mlčanlivosť
nepodpisoval, na pripojenie a oboznámenie spisu Okresnej prokuratúry Bratislava III. sp. zn. 4 Pv 713/03
z dôvodu právnej bezvýznamnosti záverov iných orgánov činných v trestnom konaní pre trestné konanie

vedené proti obžalovanému X.J., vyhotovenie doslovného prepisu záznamu špecializovanou inštitúciou
mimo Bratislavského kraja z dôvodu neopodstatnenosti požiadavky, neexistenciu pochybností ohľadom
správnosti realizovaného záznamu a v konečnom dôsledku jeho použiteľnosti pre trestné konanie,
na predloženie dokladu o splatení J. peňažného záväzku z dôvodov záverov doposiaľ vykonaného
dokazovania ohľadom pôvodu peňazí a vyjadrenie svedka J. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol

odkiaľ peniaze mal, na predvolanie policajta, ktorý Králikovi inštaloval záznamové zariadenie z dôvodu
úplnej bezvýznamnosti ďalšieho skúmania kto, kde, kedy a akým spôsobom inštaloval technické
záznamové zariadenie Králikovi, vzhľadom na nepoužiteľnosť získaného záznamu a jeho prepisu v
tomto konaní, na zabezpečenie pôvodného nosiča - audiokazety s čiernym bakelitovým obalom, ktorý
bol súčasťou vykonaných dôkazov na Okresnom súde v Malackách z dôvodu na nepoužiteľnosť

získaného záznamu a jeho prepisu v tomto konaní, na výsluch svedka A., z dôvodov uvedených v
ustanovení § 7 ods. 1 Trestného poriadku, § 119 Trestného poriadku, na zabezpečenie potvrdenia o
prijatífaxugenerálnejprokuratúryzdôvoduprávnejbezvýznamnostifaxovéhodátumuačasu,vzhľadom
na skutočnosti zistené nahliadnutím do písomností na vec sa vzťahujúcich zaslaných z Ústavného súdu
SR a na čas, ktorý vyplýva zo zápisnice Ústavného súdu SR 1 Spr 1176/02 zo dňa 28.08.2002 o tom,

že o 19.00 hod. sa dostavil krajský prokurátor JUDr. N. J. na Ústavný súd SR a predložil v zápisnici
uvedené písomnosti, ktoré prevzal vtedajší predseda Ústavného súdu SR JUDr. S. K.. Z rovnakých
dôvodov zamietol aj návrh obžalovaného na vypočutie tohto svedka, nakoľko skutočnosti vyplývajúce z
písomností Ústavného súdu považoval súd za nepochybné a spochybňujúce vyjadrenia obžalovaného
ohľadom dátumu a času, pričom obžalovaný neakceptuje ako vysvetlenie chyby v nastavení času na

faxe a údajný komplot vo vzťahu k jeho osobe, iba za konštatáciu obžalovaného nemajúcu oporu vo
vykonanom dokazovaní. Je logické, že ak zápisnica bola ukončená o 19.00 hod. a o 19.00 hod. bola
predložená prokurátorom na Ústavnom súde, nemohli byť písomnosti faxované o 16.30 hod.

Ďalej súd zamietol dôkazný návrh na výsluch svedkyne J.J. a po následnom súhlase strán v konaní

bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, na zabezpečenie a oboznámenie dozorového
denníka prokurátora I. z dôvodu právnej bezvýznamnosti skutočností uvedených v dozorovom denníku
prokurátora pre akékoľvek konanie pred súdom v konkrétnej trestnej veci, na vyzvanie prokurátora JUDr.
C. na podanie stanoviska, či bolo začaté vo vzťahu k svedkovi J. trestné stíhanie za krivú výpoveď, krivú
prísahu, z dôvodu právnej bezvýznamnosti prípadného prebiehajúceho trestného stíhania v inej trestnej

veci pre trestné konanie vo veci obžalovaného X.J..

Z rovnakých vyššie uvedených dôvodov, tak ako to vyplýva zo zápisníc z hlavného pojednávania boli
zamietnuté aj ďalšie dôkazné návrhy obžalovaného, o ktorých súd rozhodoval v priebehu konania.Pokiaľ ide o dôkazné návrhy predložené obžalovaným po vrátení veci odvolacím súdom obžalovaný a
obhajca predložili súdu návrhy na doplnenie dokazovania.

Obžalovaný predložil návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 27. júna 2012, ktorý bol súdu predložený
dňa 3. júla 2012, a v ktorom navrhol:

1. vypočuť svedka JUDr. I. A. k tomu, či v súvislosti s vydaním príkazu na vyšetrenie duševného stavu

z 10. septembra 2002 disponoval skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali vydanie príkazu,
2. v tejto súvislosti od Okresného súdu Bratislava I vyžiadať spis sp. zn. 3 Nt 1146/02,
3. zabezpečiť dohľadový zväzok Krajskej prokuratúry v Bratislave, sp. zn. 2 Kv 126/02 z dôvodu, že
sa tam nachádzajú podľa jeho názoru rozpis hovorov J. a prepis zvukového záznamu z 26. augusta
2002. Tento dohľadový zväzok nebol súčasťou dohľadového zväzku dozorového prokurátora I. Krajskej
prokuratúry v Trnave sp. zn. 2 Kv 55/02.

4. vykonať konfrontáciu medzi svedkyňami W. a T. z dôvodu, že svedkyňa W. svoju výpoveď vo vzťahu
k 21. augusta 2002 odôvodňuje odkazom na vyjadrenie svedkyne T., táto však výpoveď W. pred
vyšetrovateľom poprela. Prvostupňový súd však výpoveď T. vyhodnotil ako dôkaz, ktorý potvrdzuje
výpoveď W..
5. vykonať konfrontáciu medzi svedkami J. a J. z dôvodu, že výpovede týchto svedkov sú v podstatných

bodoch navzájom rozporné,
6. vypočuť vyšetrovateľky JUDr. B. a JUDr. B., rod. T., aby sa tieto vyjadrili na základe, akých skutočností
prisúdili J. procesné postavenie poškodeného v dôsledku čoho si svedok obžaloby tieto práva aj v konaní
pre okresným súdom uplatňoval a následne pred Špeciálnym súdom po vypočutí si obžaloby vystupoval
iba v procesnom postavení svedka a ďalej k časovým okolnostiam skoncipovania uznesenia o začatí

trestného stíhania.
7. vypočuť svedkyňu J.J. z dôvodu, že táto doposiaľ vypočutá nebola, výpoveďou tejto svedkyne sa súd
nezaoberal a jej výpoveď z 3. mája 2004 na Okresnom súde v Malackách vo vzťahu ku dňu 27. januára
2002 ani nevyhodnotil. Mala by byť vypočutá z dôvodu, že by sa mala vyjadriť ku dňu 27. augusta 2002 a
to vzťahu k časovým údajom, ktoré vylučujú jeho stretnutie 27. augusta 2002 v poobedňajších hodinách

so svedkom obžaloby.
8. vypočuť ako svedkyňu K. K., alternatívne S. J., ktorá, resp. ktoré vo veci obžalovaného Andreja Králika
konali ako zapisovateľky z dôvodu, že vzhľadom na obsah jeho výpovedí ohľadom stretnutí s J. a jej
výpovedí, v jednotlivých prípadoch hlavného pojednávania boli prítomné (pre odstup času si to presne
nepamätá)akohoJ.poskončeníhlavnéhopojednávaniaaodchodezpojednávacejmiestnostipristavila.

9. vypočuť svedka N.J. k okolnostiam stretnutia s J. z dôvodu, aby súd jednoznačne a bez pochybností
zistil, či vypovedal vierohodne a pravdivo alebo naopak.
10. vypočuť svedka K. N. k okolnostiam ukončenia trestného stíhania J. v roku 2005, či od príslušnej
zložky PZ žiadal vydanie mikrokazety z 26. augusta 2002, k okolnostiam listu J. z 27. januára 2009, ku
ktorému vypočutý nebol a k trestnému oznámeniu, ktoré J. na neho podal z dôvodu, aby súd zistil, či

svedok vypovedal vierohodne a pravdivo.
11. vypočuť svedka S. S. k okolnostiam, či J. dňa 21. augusta 2002 pustil do budovy súdu a či reálne
existoval dôvod, pre ktorý by mal vypovedať nepravdivo,
12. vypočuť svedkyňu U. J. k dôvodu stretnutiam s ním, ďalej z dôvodu, že jej výpoveď pred súdom je
rozporná a aby sa vyjadrila k výpovedi svedka H.,

13. v súvislosti s kópiou listu 10 x 10 cm zistiť doteraz nestotožnenú osobu z dôvodu, aby súd odstránil
domnienku prečo je kópia doobťahovaná viac ako originál a zistiť nevyjasnenú otázku, že v priestoroch
Policajného zboru bolo opakovane manipulované s dôkazom, ktorý má svedčiť v jeho neprospech.

Ďalším písomným podaním zo dňa 4. júla 2012, ktoré bolo súdu doručené 9. júla 2012 opakovane

predložil návrh na vykonanie dôkazov, ktoré sú totožné s vyššie uvedeným návrhom.

Obhajca obžalovaného písomným podaním zo dňa 2. júla 2012 doručeným súdu 3. júla 2012 navrhol
doplniť dokazovanie a to vypočuť svedkov J.J., N.J., K. N., U. J., T. B., J. T. a K. K., ďalej zabezpečiť
dohľadový zväzok Krajskej prokuratúry v Bratislava sp. zn. 2 Kv 126/02 a vykonať konfrontáciu medzi

W. a T., v podstate z tých istých dôvodov, ako týchto svedkov navrhol vypočuť a tieto úkony vykonať
aj obžalovaný X.J..V súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Trestného poriadku vykonanie navrhnutých dôkazov súd odmietol
z nasledovných dôvodov:

Vovzťahukbodu1),2)-kvýsluchusvedkaJUDr.DutkuazabezpečeniespisovéhomateriáluOkresného
súdu Bratislava I, sp. zn. 3 Nt 1146/02, ktorý súvisí s vydaním tohoto príkazu už bolo prvostupňovým
súdom rozhodnuté tak, že tento dôkazný návrh už bol zamietnutý z dôvodov, ktoré sú v podrobnostiach
uvedené na strane 39 pod bodom 14) pôvodného rozsudku sp. zn. BB-4T 35/2007 zo dňa 25. novembra
2009 (č.l. 4031 spisu). Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16.

mája 2011 bolo uložené vykonať dôkazy, ktoré pôvodne obžalovaný navrhol a preto bol svedok JUDr.
A. predvolaný na hlavné pojednávanie súdu a uvedený spis bol vyžiadaný. Na hlavné pojednávanie
dňa 6. septembra 2011 sa svedok JUDr. Dutka nedostavil, spis predložený nebol, k čomu obžalovaný
uviedol, že nebol predložený preto, lebo takýto spis neexistuje. Na výzvu súdu, či trvajú na vykonaní
uvedených dôkazov obhajca Mgr. C. uviedol, že pokiaľ ide o tento spis a výsluch svedka JUDr. A., tak
na nich netrvajú, lebo podľa názoru obhajoby nie je tento dôkaz nevyhnutný pre spravodlivé rozhodnutie

vo veci. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo zákonnosťou vydaného príkazu sudcu JUDr. A. sa
prvostupňový súd vysporiadal tak ako je to uvádzané vyššie uvedenom rozsudku a túto skutočnosť
ani Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňovému súdu nevytkol a ani to nebol dôvod zrušenia
prvostupňového rozhodnutia. Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky ani svojim posledným
rozhodnutím sp. zn. 5 To 14/2011 zo dňa 8. marca 2012 vykonanie tohto úkonu nenariadil.

Vo vzťahu k bodu 3) - ohľadom rozpisu telefónnych hovorov Králika bolo vo veci už vykonané rozsiahle
dokazovanie, týmto dokazovaním nebolo preukázané, že by tieto rozpisy telefónnych hovorov boli
kriminálnou políciou, prípadne inou zložkou polície vyžiadané a s touto skutočnosťou sa prvostupňový
súd vysporiadal tak, ako je to v podrobnostiach uvedené na strane 40 pod bodom 15) pôvodného

rozsudku sp. zn. BB-4T 35/2007 zo dňa 25. novembra 2009 (č.l. 4032 spisu). Uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16. mája 2011 bolo uložené vykonať dôkazy,
ktoré pôvodne obžalovaný navrhol a preto v súvislosti s prepismi hovorov a ich skartáciou bol po
vrátení veci prokurátor vyzvaný, aby predložil písomnosti z dozorového denníka ich prokuratúry sp. zn.
VII/1 Gv 65/06, medzi ktorými by mali byť (podľa názoru obžalovaného) aj rozpisy hovorov telefónnych

čísel svedka J.. Prokurátor na výzvu zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom v prílohe predložil úradné
záznamy policajta U. s tým, že iné požadované písomnosti sa v spise ich prokuratúry nenachádzajú a
toto vyjadrenie bolo oboznámené na hlavnom pojednávaní súdu dňa 6. septembra 2011.
Týmto dôkazným návrhom obžalovaný žiada, aby bol predložený dohľadový zväzok Krajskej prokuratúry
Bratislava sp. zn. 2 Kv 126/02 s tým, že podľa jeho názoru sa tam rozpis hovorov Králika nachádza a

tiež sa tam nachádza prepis zvukového záznamu z 26.08.2002. Prokurátor bol vyzvaný, aby v prípade,
že sa uvedené písomnosti v uvedenom zväzku nachádzajú, aby boli predložené súdu. Prokurátor na
výzvu uviedol, že sa tam uvedené písomnosti nenachádzajú a preto súd, nemajúc dôvod nedôverovať
vyjadreniu prokurátora, dôkazný návrh na zabezpečenie dohľadového zväzku KP Bratislava sp. zn. 2
Kv 126/02 zamietol.

Vo vzťahu k bodu 4) - svedkyne W. a T., tak ako to uvádza obžalovaný si vo svojich výpovediach
neodporujú. Za účelom dôsledného sa vysporiadania s týmto dôkazným návrhom bolo potrebné sa
dôsledne zaoberať argumentáciou obžalovaného v čom vidí rozpor v ich výpovediach a z toho dôvodu
sa súd oboznámil s podrobnosťami, ktoré k tomuto bodu uvádza obžalovaný aj v dôvodoch odvolania

podaného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (č.l. 4474), kde obžalovaný uvádza, že rozpor vidí
v tom, že W. do zápisnice o hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách uviedla: „jedna
kolegyňa v ten deň oslavovala meniny - Jana. Táto povedala, že to bolo na jej meniny, keď som tam išla
s tým J.“, a na ďalšiu otázku odpovedala: „Oslavu mala S. T.. Áno, táto mi to povedala“. Po vrátení veci
Krajským súdom v Bratislave bola svedkyňa T. vyšetrovateľom vypočutá (č.l. 1842, 1845), kde na otázku

vyšetrovateľa, či jej W. v roku 2002 pred zadržaním obžalovaného uviedla nejaké skutočnosti týkajúce sa
J., resp. jeho syna O. uviedla: „Nie, nič také mi nepovedala, a až po mediálnom prevalení prípadu som sa
o ňom dozvedela“ a na ďalšiu otázku, či jej W. v roku 2002 pred zadržaním obžalovaného spomínala, že
za ňou bol J. uviedla: „Nie, ani som nevedela o tom, že by sa mali poznať a ani aký je medzi nimi vzťah“.
Podľa obžalovaného z jeho vyjadrenia (č.l. 4475) vyplýva z prvej odpovedi T., že o J. sa dozvedela až

po mediálnom prevalení prípadu, t.j. po 28.08.2002 a z toho vyplýva, že W. jej nemohla 21. augusta v
akejkoľvek súvislosti pred 28.08.2002 J. spomínať a z druhej odpovede T. vyplýva, že W. jej pred jeho
zadržaním nespomínala, že J. bol za ňou. Odpovede T. podľa obžalovaného tak vyvracajú výpovede
W. z roku 2004, keď na Okresnom súde v Malackách vypovedala. Z odpovedí T. podľa obžalovanéhovyplýva, že W. pred 28.08.2002 meno J. pred ňou ani nespomenula. Ak W. T. nič neoznámila, T. jej teda
nemohla povedať: „Že to bolo na jej meniny, keď som tam išla s tým J.“.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd rozpor vo výpovediach svedkýň W. a T. nevidí, pretože,

čo je podstatné, W. vo svojej výpovedi na Okresnom súde v Malackách a ani nikdy predtým a ani
potom netvrdila, že to T. uviedla pred zadržaním C., ale tak, ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného
pojednávania na Okresnom súde v Malackách dňa 17.02.2004 (č.l. 606 spisu) z výpovede svedkyne W.
jej skutočnosti týkajúce sa toho, že to malo byť 21.08., teda na meniny Jany, T. uviedla až neskôr, keď
doslova uviedla: „V deň, keď na mňa obžalovaný podal trestné oznámenie sme sa v práci rozprávali a z

rozhovoru vyplynulo, že jedna kolegyňa v ten deň oslavovala meniny - Jana. Táto povedala, že to bolo na
jej meniny, keď som tam išla s tým J.“. Na nasledovnú otázku obžalovaného uviedla: „Oslavu mala S. T..
Áno, táto mi to povedala“. Obžalovaný X.J. podal trestné oznámenie na svedkyňu W. až po tom, ako bol
zadržaný,následneprepustenýapotom,akoonabolavypočutáakosvedkyňaatokonkrétne24.04.2004
(uznesenie ČVS: ORP-2004/2-OSV-MA-2007 zo dňa 06.08.2008 o zastavení trestného stíhania vo veci
trestného oznámenia oznamovateľa X.J., č.l. 3690-0692 spisu). Teda so značným časovým odstupom

od zadržania obžalovaného C.. Z výpovede W. je zrejmé, že táto nikdy netvrdila, že jej T. povedala, že
to malo byť v deň, keď mala meniny, konkrétne v tento deň, teda 21.08.2002, prípadne pred zadržaním
obžalovaného C., ako to nesprávne interpretuje obžalovaný C., ale vyplynulo to, podľa W. z rozhovoru
u nich v robote v deň, keď mal obžalovaný C. na svedkyňu W. podať trestné oznámenie. Ak teda T., ako
svedkyňa vypovedala, že pred zadržaním jej W. neuviedla, žiadne skutočnosti týkajúce sa J., resp. jeho

syna O. a ani pred zadržaním obžalovaného C. W. nespomínala, že bol za ňou J., tak táto výpoveď T. je
pravdivá a nie je v žiadnom rozpore s výpoveďou W.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že naopak,
pravdivosť vyjadrenia W., že sa o tom v robote bavili, a to aj za prítomnosti T. svedčí vyjadrenie T. na
hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008, kedy táto o.i. uviedla: „...ako následne samozrejme, že sme sa
o tom v robote rozprávali, však...“.

Z uvedených dôvodov preto návrh na doplnenie dokazovania konfrontáciou týchto svedkýň bol
odmietnutý.

Vo vzťahu k bodu 5) - svedok J. bol v konaní doposiaľ vypočutý šesťkrát, svedkyňa Králiková trikrát,
obžalovanému a obhajcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na kladenie otázok a na odstránenie ich

prípadných rozporov, ktoré strany v ich vyjadreniach videli a ku ktorým sa svedkovia mohli vyjadriť a ak
mali za to, že kladenie otázok nepostačuje, mohli o vykonanie takéhoto úkonu žiadať jednak po doručení
výzvy podľa § 240 Trestného poriadku, prípadne bezprostredne po vykonaní týchto výsluchov svedkov.

Vo vzťahu k bodu 6) - svedkyňa B. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá, svedkyňa JUDr. T. bola

vypočutá dokonca viackrát opakovane a to v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,
ani v jednom prípade neboli obžalovaným vypočuté k tomu, čo teraz navrhuje, teda prečo prisúdili
Králikovi procesné postavenie poškodeného a tento si tieto práva uplatnil aj v konaní pred okresným
súdom a následne pred Špeciálnym súdom vystupoval už iba v procesnom postavení svedka. Uvedená
skutočnosť,ktorúchcevýsluchomtýchtosvedkýňobžalovanýozrejmovaťjezjavneprerozhodnutiesúdu

nepodstatná a z toho dôvodu v súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Trestného poriadku bol tento dôkazný
návrh zamietnutý. Pokiaľ ide o návrh vypočuť vyšetrovateľky k časovým okolnostiam skoncipovania
uzneseniaozačatítrestnéhostíhania,takužkopakovanémunávrhunaopätovnévypočutiesvedkyneT.,
táto bola po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16. mája 2011
opätovnekčasovýmotázkamskoncipovaniauzneseniaozačatítrestnéhostíhaniavypočutánahlavnom

pojednávaní 06.09.2011, kde sa k uvedeným okolnostiam vyjadrila a zároveň odpovedala na položené
otázky obžalovaného a jeho obhajcu. Vypočuť k časovým okolnostiam skoncipovania uznesenia o
začatí trestného stíhania vyšetrovateľku JUDr. B. - riaditeľku odboru ekonomickej kriminality, ktorá už
bola na hlavnom pojednávaní vypočutá dňa 02.12.2008 a na tomto hlavnom pojednávaní jej aj boli
kladené otázky obžalovaným v uvedenom smere, keď potom, ako jej bolo predložené uznesenie o začatí

trestného stíhanie a bola jej položená otázka, či vie vysvetliť, z akého dôkazu npor. B. v skutkovej vete
uznesenia o začatí trestného stíhania získala časový údaj 13.30 hod., keď z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že uvedený skutkový stav bol zistený na základe zápisnice o podaní vysvetlenia, ktorá bola
vyhotovená o 12.15 hod. a zápisnica o podaní vysvetlenia odovzdania peňazí o 13.30 hod. neobsahuje,
uviedla:„Javámnatoneviempovedať,musítesaopýtaťpaniJ.B.,čionamalakdispozíciitútozápisnicu

alebo nie. Ja som to uznesenie nerobila, ja vám neviem povedať“. Na ďalšiu otázku obžalovaného, či
pred výsluchom J. o 14.30 hod. videla uznesenie o začatí trestného stíhania uviedla: „Asi áno, je to
vyše šesť rokov, ja vám neviem povedať, za tú dobu mi prešlo toľko uznesení, ale predpokladám, žesom ho zrejme videla“. Iné otázky v súvislosti s časovými okolnosťami skoncipovania uznesenia o začatí
trestného stíhania JUDr. B. zo strany obžalovaného a obhajcu položené neboli.
Nakoľko teda obidve svedkyne sa ku skutočnostiam, ktoré navrhuje obžalovaný znovu dokazovať

výsluchom už vyjadrili, obžalovaný mal možnosť spolu s obhajcom klásť otázky podľa vlastnej úvahy a
objasňovať to, čo teraz navrhuje, u svedkyne JUDr. T. dokonca opakovane bol tento návrh na doplnenie
dokazovania, zamietnutý.

Vo vzťahu k bodu 7) - zápisnica o výsluchu svedkyne C.. Svedkyňa J.J. bola vypočutá v prípravnom

konaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2009, keď sa oboznamovali listinné dôkazy, obžalovaný
navrhol prečítať zápisnicu o výsluchu svedkyne J.J. z č.l. 236 spisu. Po tom ako mu bolo samosudcom
oznámené, že to nie je listinný dôkaz, ale zápisnica o výsluchu svedka, ktorú je možné za splnenia
podmienok prečítať podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, obžalovaný na to navrhol prečítať
ako listinný dôkaz zápisnicu o výsluchu svedkyne J.J. z č.l. 1223-1225, čo bol výsluch v inej trestnej veci
vedenej pod sp. zn. ORP-442/03. Tento návrh obžalovaného bol zamietnutý z dôvodu, že ide o výsluch

svedkyne v inej trestnej veci. Po ukončení čítania listinných dôkazov a výsluchu ďalších svedkov na
konci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2009 obhajca obžalovaného navrhol: „...výsluch
svedkyne J.J., resp. prečítanie jej výpovede“, následne obhajca uviedol: „...súhlasíme s prečítaním
výpovede, resp. na jej osobnom výsluchu“. Prokurátor uviedol, že netrvá na osobnom výsluchu. Na to
boli oboznámené zápisnice o výsluchu svedkyne J.J. z č.l. 236-238, ku ktorej obžalovaný uviedol, že

bola vypočutá bez prítomnosti obhajcu a to aj napriek tomu, že vyšetrovateľkám v ten deň (28.08.2002)
uviedol, že ak budú chcieť vypočuť jeho dcéru, aby zavolali k výsluchu obhajcu. K prečítanej výpovedi z
č.l. 711 na Okresnom súde v Malackách obžalovaný uviedol, že svedkyňa sa vyjadrila, že 27.08.2002
prišiel domov o 15.00 hod. (zápisnica z hlavného pojednávania, č.l. 3699). Toto jej vyjadrenie nie je
v rozpore s tvrdením svedka J. (zo dňa 02.09.2008 - „Bolo to asi na obed alebo popoludní toho 27.,

28. to som si tiež vybavil tento termín na základe včerajšieho vyhlásenia, 27., 28., že sa to udialo,
lebo potom bol, viem, že bol SNP štátny sviatok v ten deň a v televízii sa potom objavilo až po tomto
štátnom sviatku. Tam mi potom pán predseda senátu zatelefonoval, že mám prísť do Bratislavy. Ja som
sa osprchoval, oholil, obliekol, pretože som bol vonku v prírode a som nejako okolo obeda, okolo jednej
možno, nepamätám si presne, o tom som vypovedal“.). Ak teda vyrazil svedok z Hruboňova pri Nitre v

tomtočase,takjereálne,žemoholbyťnaOkresnomsúdeBratislavaVuobžalovanéhomedzi14.00hod.
až 15.00 hod. Preto ohľadom tohoto vyjadrenia svedkyne J.J. a svedka J.iadne pochybnosti nevznikli.
Pokiaľ je potom výsluch tejto svedkyne navrhnutý k časovým údajom ku dňu 27.08.2002, ktoré vylučujú
podľa obžalovaného jeho stretnutie v poobedňajších hodinách dňa 27.08.2002 so svedkom J., tak už
skôr vykonanými dôkazmi bola uvedená okolnosť objasnená a preto návrh súd v súlade s ustanovením

§ 272 ods. 3 Trestného poriadku zamietol.

Vo vzťahu k bodu 8) - pokiaľ ide o výsluch svedkyne K. K., alternatívne S. J., ktoré boli zapisovateľkami
v konaní vo veci obžalovaného O. J. a ktoré mali byť podľa vyjadrenia obžalovaného prítomné (pre
odstup času si to presne nepamätá), ako ho U. J. po skočení hlavného pojednávania a po odchode z

pojednávacej miestnosti pristavila.

Obžalovaný tvrdí, že to bola svedkyňa J., ktorá ho pristavila, svedkyňa J. tvrdí, že to bol obžalovaný,
ktorý jej prikázal po pojednávaní, aby ho na chodbe počkala. Ani jeden z nich nerobí spornú skutočnosť,
že po pojednávaní na chodbe súdu k ich spoločnému stretnutiu došlo, sporným je len to, kto toto

stretnutie inicioval. Pokiaľ sa navrhuje výsluch svedkýň - zapisovateliek, z ktorých jedna by mala
potvrdiť tvrdenie obžalovaného, s ktorým tvrdením obžalovaný prišiel až po dobe takmer desať rokov
a doteraz to v konaní ani raz neuviedol a nenavrhoval, tak v konečnom dôsledku by mohla potvrdiť
alebo vyvrátiť len to, čo už bolo vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu nesporne zistené a
ktorú skutočnosť nikto nerozporuje, teda že k stretnutiu obžalovaného a svedkyne J. po pojednávaní

na chodbe súdu došlo. Táto svedkyňa by sa však, s prihliadnutím na obžalovaným uvádzaný dôvod
jej vypočutia, nemohla vyjadriť k skutočnosti podstatnej pre konanie, kto bol iniciátorom ich spoločného
stretnutia. Otázka, kto koho pristavil po pojednávaní na chodbe súdu, ktorú okolnosť by mala svedkyňa
- zapisovateľka osvedčovať, je pre konanie nepodstatná a ako už bolo vyššie uvedené, táto sa podľa
návrhu obžalovaného nemá vyjadriť k podstatnej skutočnosti, kto bol iniciátorom stretnutia na chodbe

súdu po pojednávaní vo veci O. J.. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že
vzhľadom na dobu, ktorá mala uplynúť od momentu tohoto stretnutia, bez ohľadu na skutočnosť, či by
zapisovateľka uviedla skutočnosti v prospech alebo v neprospech vyjadrenia obžalovaného, považoval
by súd túto jej výpoveď za výpoveď značne pochybnej dôkaznej hodnoty, a ktorá by nemohla v spojenís už niekoľkokrát opakovanými vyjadreniami obžalovaného a svedkyne J., ako aj ďalších dôkazov, ktoré
tieto ich vyjadrenia majú potvrdzovať alebo vyvracať, túto výpoveď za dôkaz, ktorý by mohol viesť k
prijatiuzáveruonepravdivostivýpovede,čiužobžalovanéhoalebosvedkyneJ..Rovnakotakjepotrebné

uviesť, že tak ako už bolo vyššie uvedené, táto výpoveď by nepotvrdila, ani nevyvrátila vyjadrenia
obžalovaného a svedkyne Králikovej ohľadom iniciovania stretnutia a už vôbec nie, to čo je podstatou a
meritom konania - konanie obžalovaného, ktorý mal podľa obžaloby v dňoch 21.08.2002 a 27.08.2002
žiadať úplatok od svedka J..

Vo vzťahu k bodu 9), 11) - návrh na výsluch svedkov JUDr. N.J. a S. S., ktorí už boli v konaní pred súdom
vypočutí a ktorých výpoveď už súd vyhodnotil a ktorí by mali byť vypočúvaní podľa návrhu obžalovaného
k tomu, aby súd jednoznačne a bez pochyby zistil, či ich výpovede sú pravdivé, súd odmieta z toho
dôvodu, že nie je žiadny rozumný dôvod sa domnievať, že by títo svedkovia výpovede zmenili a teda
ani dôvod na ich opätovné vypočúvanie.

Vo vzťahu k bodu 10) - dôkazný návrh na opätovný výsluch svedka K. N. k okolnostiam ukončenia
trestného stíhania svedka J. v roku 2005 ďalej, či od príslušnej zložky PZ žiadal vydanie mikrokazety
z 26.08.2002 alebo jeho zvukového prepisu a s akým výsledkom, k okolnostiam k listu J. z 27.01.2009
a k trestnému oznámeniu, ktoré na neho J. podal, je podľa názoru súdu nepodstatný pre rozhodnutie.
Tento svedok už bol vypočutý, jeho výpoveď bola súdom vyhodnotená a jeho prípadne nový výsluch

za účelom, aby odpovedal na skutočnosti uvádzané obžalovaným, nemôže viesť k zmene hodnotiacich
záverov súdu vo vzťahu k výpovedi tohto svedka. Z uvedených dôvodov bol uvedený dôkazný návrh
podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietnutý.

Vo vzťahu k bodu 12) - opätovný výsluch svedkyne J., ktorú obžalovaný navrhuje opätovne navrhuje

za účelom odstránenia rozporov jej výpovedi súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti takého
návrhu, nakoľko táto svedkyňa bola doposiaľ trikrát vypočúvaná za účasti obžalovaného a aj jeho
obhajcu, ktorí mali v doterajšom konaní dostatočný priestor na odstránenie podľa ich názoru existujúcich
rozporov v jej výpovedi.

Dňa 26.9.2012 obžalovaný predložil dôkazný návrh na vyžiadanie denníka registratúrnych záznamov
z Úradu boja proti korupcii, kde sa skartovalo 61 listov v jeho trestnej veci s tým, že ho zaujíma, čo
bolo skartované, bol tento návrh odmietnutý z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti dokazovania čo bolo
skartované, keď z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žiaden orgán štátu výpisy telefonických
hovorov na svedka J. z rozhodného obdobia nežiadal a ak by sa aj nejaké výpisy telefonických hovorov

vyskytli, išlo by o nezákonné dôkazy, v konaní pred súdom nepoužiteľné, nakoľko v rámci celého konania
žiaden konajúci orgán, tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, príkaz na oznámenie údajov o
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke prípadne iný, na toto sa vzťahujúci príkaz, nevydal.

Ďalej obžalovaný navrhol vypočuť svedkov C. a J.J.. Dôkazné návrhy boli odmietnuté pretože výpoveď

svedkyne J.J. z hlavného pojednávania na Okresnom súde v Malackách bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná a výpoveď z 28.08.2002 je neprocesná. Výpoveď svedka C. pre účely konania je zjavne
nadbytočná, nakoľko nie sú žiadne pochybnosti o obhajobnom tvrdení obžalovaného, že žiadal už dňa
28.08.2002, aby jeho dcéra bola vypočutá.

Obhajca obžalovaného navrhol opätovný výsluch svedkov J. a J. k otázke, či obžalovaný skutočne volal
do Hruboňova, keďže takýto hovor sa nikde nenachádza. Ďalej nech sa J. a W. vyjadria, vzhľadom na ich
pôvodné tvrdenia o náhodnom stretnutí a k ich hovorom z 8.7.2002, 5.-6.8.2002 a 22.8.2002. Uvedený
návrh bol odmietnutý pre jeho zjavnú neopodstatnenosť, nakoľko to, že v celom vedenom konaní nebolo
zistené z akého telefónu bolo volané na Králikov telefón vyplýva z toho, že neboli zabezpečené výpisy

prichádzajúcich hovorov na telefón J. a ak obhajoba má za to, že sa k tomu majú J. alebo J. vyjadriť, bol
pre obhajobu vytvorený dostatočný časový priestor, aby takáto otázka bola pri početných výsluchoch
týmto svedkom položená. Pokiaľ ide o vyjadrenia sa ku spoločnej komunikácii J. s W., táto skutočnosť
je pre účely dokazovania v merite veci irelevantná vzhľadom na ustálené závery súdu kto urobil prvý
konkrétny reálny krok k nadviazaniu kontaktu obžalovaného a svedka J.. Z tých istých dôvodov bol

zamietnutý aj ďalší dôkazný návrh obžalovaného na vyžiadanie výpisov z mobilných a pevných liniek v
čase rozhodnom na JUDr. J. W., čím sa mali preukazovať prípadné ďalšie kontakty medzi J. a W. a podľa
názoru obhajcu obžalovaného chystaného ovplyvňovania obžalovaného v súvislosti s procesom O. J..Ďalej bol predložený návrh oboznámiť pripojený spis O. J., ktorý návrh bol zamietnutý z toho dôvodu, že
spis už oboznámený bol, pričom následne na hlavnom pojednávaní bolo vyhovené požiadavke obhajoby
a bola oboznámená zápisnica o výsluchu svedkyne I. z hlavného pojednávania z 08.07.2002.

Dňa28.09.2012obžalovanýmpredloženýnávrhnavyžiadanievýpisov,prípadnenainformáciunapevnú
linku v Hruboňove, súd odmietol, nakoľko vyjadrenie Slovak Telekom a.s. o tom, že na meno J. a J. v
rozhodnom čase žiadna pevná linka vedená nebola je jednoznačné.

Vo vzťahu k bodu 13) - tento dôkazný návrh súd odmietol z dôvodu, že už skôr vykonanými dôkazmi
vo vzťahu k existencii a vyhotoveniu lístku o rozmeroch 10 x 10 cm mal súd jednoznačne a bez
pochýb za preukázané, že pisateľom uvedeného lístka je obžalovaný a tiež, že originál lístku založený
v spise bol doobťahovávaný obžalovaným. Pre konanie je právne irelevantné, tak ako to už bolo súdom
skôr ustálené, kto, kedy a za akých okolností obťahoval fotokópiu lístka v koncepte spisu, ktorý má
vyšetrovateľ. Pokiaľ obžalovaný v návrhu na vykonanie tohto dôkazu uvádza, že podľa jeho názoru sa v

priestoroch PZ s originálom lístka manipulovalo, túto skutočnosť súd vykonaným dokazovaním nemal za
preukázanú a v podrobnostiach hodnotenia tohto dôkazu súd odkazuje na závery uvedené v rozsudku
sp. zn. BB-4T/35/2007 zo dňa 25. novembra 2009 (č.l. 41-43 rozsudku, č.l. 4033-4035 spisu) a sp. zn.
BB-4T/35/2007 zo dňa 9. septembra 2001 (č.l. 40-42 rozsudku, č.l. 4664-4666 spisu).

V súvislosti s nevykonanými dôkazmi súd záverom uvádza, že na zaslanie písomného oznámenia od
svedka JUDr. N.J. netrval, z dôvodu, že obžalovaný oznámil, že svedok Králik mal telefonovať na pevné
linky firmy BYTTHERM, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a tiež netrval na predložení vyžiadaného spisu
od Slovenskej informačnej služby z dôvodu, že z predložených správ mobilného operátora a Krajského
súdu v Bratislave bolo zistené, že žiadosť Slovenskej informačnej služby sa nevzťahovala na skutočnosti

tvoriace predmet tohto trestného konania.

Bod 5), 6) - Prihliadnuť pri hodnotení dôkazov na tie dôkazy, na ktoré poukázal vo vyššie uvedenom
rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky a závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím sp. zn. 5To 14/2012 zo dňa 8. marca 2012
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BB-4T/35/2007 z 9. septembra 2011 zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, kde okrem iného poukázal na tú skutočnosť, že zostala
nevyhodnotená výpoveď svedkyne JUDr. U. J. a svedka A. S. a podobne aj výpoveď svedkyne JUDr.
J. W. a v nadväznosti na ňu výpoveď svedkyne JUDr. S. T.. Náležite nebol vyhodnotený ani obsah

listinného dôkazu na č.l. 153a spisu, ktorý v súlade so znaleckými posudkami považuje súd za doklad
vyhotovený obžalovaným, predovšetkým čo z tohto dôkazu možno vyvodiť v nadväznosti na zistený
kontakt obžalovaného so svedkom J. a vyhodnotení kto bol iniciátorom tohto stretnutia. Rovnako tak súd
prihliadol na tie skutočnosti, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na č.l. 13 uvedeného
rozhodnutia, kde poukázal na to, čo svedkovia v priebehu konania uviedli a v súlade s uvedenými

skutočnosťami súd pri hodnotení dôkazov na vyššie uvedené vyjadrenia svedkov a dôkaz na č.l.
153a prihliadol a tieto vyhodnotil v intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia tak, ako to bolo v texte
odôvodnenia tohto rozsudku bližšie rozvedené.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli získané zákonným

spôsobom, svedčiace v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a to každý dôkaz samostatne,
ako aj všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne a ustálil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný v postavení predsedu senátu Okresného súdu Bratislava V. prejednával trestnú vec
obžalovaných J. H. a spol., kde jedným zo spoluobžalovaných bol aj O. J., syn svedka S. J.. O. J.

bol obžalovaný z trestného činu lúpeže so zbraňou podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona. Obžalovaný C. ako sudca vykonal vo veci dve hlavné pojednávania, prvé 29.05.2002 a
druhé 08.07.2002. Posledný termín hlavného pojednávania bol vytýčený na 02.09.2002, avšak tohto
pojednávania sa už obžalovaný C. nezúčastnil, pretože 28.08.2002 bol zadržaný a bolo mu vznesené
obvineniezatrestnýčinprijímaniaúplatkuainejnenáležitejvýhodypodľa§160aods.1,ods.2Trestného

zákona, za skutok, ktorý je predmetom tohto konania. Trestná vec obžalovaného H. a spol. potom bola
realizovaná na Okresnom súde Bratislava IV., kde bol obžalovaný O. J. spod obžaloby prokurátora
právoplatne oslobodený.Na hlavnom pojednávaní vo vyššie uvedenej trestnej veci dňa 08.07.2002 sa zúčastnili aj rodičia O. J.,
S. a U. J., pričom počas pojednávania S. J. z hlavného pojednávania odišiel a na tomto ďalej zostala
ako verejnosť U. J.. Po skončení pojednávania ju obžalovaný C. vyzval, aby počkala, a tak čakala na

chodbe. Keď obžalovaný vyšiel z pojednávacej miestnosti, vyzval ju, aby ho nasledovala, ale tak, aby
nebolo vidieť, že idú spolu, aby išla za ním tak, aby ich nikto nedával do súvisu. Vyšla na druhé, alebo
tretie poschodie, kde ju zaviedol obžalovaný do kancelárie a začal jej rozprávať, že s jej synom je to
vážne, a že tak, ako to odznelo na pojednávaní, bol spáchaný aj ďalší trestný čin, kde páchatelia mali
prísť na vozidle Audi, pričom také auto mali mať J.. Svedkyňa J. na to povedala, že oni takéto auto

nemajú už rok a obžalovaný C. ju usmernil, aby si o tom zadovážili potvrdenie od polície a poslali jemu
do spisu. Vyzval ju, aby nie ona, ale jej manžel ten doklad o predaji vozidla doniesol.

Po tom, ako svedkyňa U. J. pretlmočila obsah tohto rozhovoru a požiadavku o prinesení dokladu
manželovi S. J., tak tento sa pokúšal s obžalovaným spojiť, ale ten mal dovolenku. Asi dva týždne pred
zadržaním sa v meste v Bratislave stretol so svedkyňou W., sudkyňou Okresného súdu Bratislava V., s

ktorou sa poznal dlhšie. J. tejto svedkyni povedal, že chce dať C. nejaký papier, ale sa mu nevie dovolať,
preto chcel, aby zistila, či nemá dovolenku a či je v robote. Následne už v budove súdu, keď svedkyňa W.
stretla obžalovaného v budove súdu vo výťahu, povedala mu, že sa stretla s J., ktorý mu chce doniesť
nejaký papier, na čo obžalovaný povedal, že nevie kedy, že mal predtým dovolenku a následne na druhý
deň, keď bola v nemocnici na ošetrení, telefonoval jej na jej mobil obžalovaný C., pričom ona mu číslo

nedávala a povedal, že J. môže prísť buď dnes alebo zajtra. Tak ona zatelefonovala J. a tento, bolo to
zrejme na druhý deň, na súd prišiel. J. jej telefonoval z vrátnice súdu a povedal, že ide zaniesť doklad
C., pričom ona nevie, o aký doklad sa jednalo, ale držal ho v ruke a požiadal ju, či by ho neodviedla k C..
V ruke držal nejaký doklad, kde boli nejaké kolky. Ona jeho žiadosti vyhovela, priviedla ho ku dverám
kancelárie C., a keď sa dvere otvorili, už sa nepamätá, či ich predstavila, ale ona do kancelárie nešla a

hneď odišla preč. Následne, keď podľa jej vyjadrenia vypukla aféra so C., tak sa s kolegyňou T. rozprávali
a pri ustaľovaní dňa, kedy to malo byť, jej táto povedala, že to bolo na jej meniny, na Janu, čo je 21.
augusta. Rovnako tento dátum označil aj svedok S. J., ktorý po tom, ako ho priviedla svedkyňa W.,
vošiel do kancelárie obžalovaného C., ktorému povedal, že doniesol ten doklad - potvrdenie o predaji
vozidla a obžalovaný povedal, že ten doklad má dať do podateľne a svedok J. povedal, že ho dá synovi,

aby ho priniesol na pojednávanie. Obžalovaný sa začal pejoratívne vyjadrovať, že sa nie moc starajú o
syna, povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť. Na to ho odviedol krížom
napravo, do nejakej inej miestnosti, a tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ by J.
priniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,- Sk. J. sa vyjadril,
že si myslel, že ho iba skúša, a tak to nebral vážne. Povedal, že má len 40.000,- Sk, na čo sa obžalovaný

vyjadril, že to je málo, doslova, že to je ťaví flus, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom
senátu, prísediacim aj prokurátorovi. Podľa vlastného vyjadrenia to J. nebral vážne, považoval to za vtip
a v ten večer odišiel na chalupu do Hruboňova.

Následne okolo obeda, dňa 27.08.2002, obžalovaný telefonoval J., že má prísť do Bratislavy, a tak sa

osprchoval, oholil, obliekol a išiel za obžalovaným na Okresný súd Bratislava V. Obžalovaný ho čakal
hore v miestnosti asi na druhom poschodí, bolo to veľmi krátke stretnutie, iba sa ho obžalovaný opýtal,
či má peniaze, na čo J. povedal, že žiadne nemá, pričom zostal prekvapený, že obžalovaný to naozaj
myslel vážne. Obžalovaný mu povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem
rokov a nebude sa o čom baviť.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol prijatý záver, že týmto vykonaným dokazovaním boli
preukázané tvrdenia uvádzané v obžalobe prokurátora v súvislosti so žiadaním úplatku zo strany
obžalovaného X.J., ktorý záver bol prijatý po tom, ako súd mal skutkové okolnosti za dokázané najmä
vyjadrením svedka J., ktorá je kompatibilná s výpoveďami svedkov J., S., W., ktorej výpoveď potvrdzuje

svedkyňa T., ako aj s listinnými dôkazmi, a to zápisnica o podanom vysvetlení S. J. zo dňa 28.8.2002 a
ďalšími nepriamymi dôkazmi, v podrobnostiach bližšie uvedenými vyššie, v rámci hodnotenia dôkazov.
Tieto dôkazy preukazujú, že svedok J. dňa 21.8.2002 bol v budove Okresného súdu Bratislava
V.vkontaktesobžalovanýmzaokolnostíuvedenýchvskutkovejveteobžalobyaktomutokontaktudošlo
po tom, ako obžalovaný inicioval stretnutie s ním tak, že najprv obžalovaný iniciatívne sám najskôr oslovil

svedkyňu J. a okrem iného jej uviedol, že je potrebné priniesť doklad o predaji auta a uviedol jej, aby
poslalazanímmanželaanáslednesasdokladomdostavilJozefKrálikdobudovysúduzaobžalovaným,
bol požiadaný obžalovaným o úplatok spôsobom a v rozsahu ako je to uvedené v skutkovej vete
obžaloby. Pokiaľ ide o záver súdu uvedený v skutkovej vete obžaloby, že si obžalovaný vypýtal odsvedka Králika úplatok aj dňa 27.8.2002, tak súd dospel k tomuto záveru po tom, ako vyhodnotil ako
pravdivé výpovede svedka J., ako aj svedkyne J., ktorá potvrdila, že bola prítomná toho, ako obžalovaný
jej manželovi volal, keď boli na víkendovom dome. V podrobnostiach súd poukazuje na v odôvodnení

tohto rozhodnutia uvedené hodnotiace závery, súčasťou ktorých sú aj závery o tom, z akých dôvodov
obžalovanému a výpovediam svedkov, vypovedajúcich v jeho prospech, neuveril.

Bol tak súdom prijatý skutkový záver, že obžalovaný X.J. dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu
Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave, ako sudca Okresného súdu Bratislava V,

požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. 27.11.1953, o sumu 100.000,- Sk (3.319,39 €) v súvislosti so
zlepšením výhliadok jeho syna O. J., nar. 18.01.1979, v trestnom konaní vedenom proti nemu na tomto
súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď mu uvedenú
sumu Doc. JUDr. S. J., CSc. do uvedeného termínu nedoručil, telefonicky ho vyzval, aby sa za ním
dostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj urobil a tam sa ho opýtal, či má peniaze, a keď mu
povedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze doniesol najneskôr do 28.08.2002, kedy je posledný

termín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 vec oznámil orgánom činným v trestnom
konaní.

Podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa trestného činu prijímania úplatku a
inej nenáležitej výhody dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu priamo

alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo
inú nenáležitú výhodu a spácha taký čin ako verejný činiteľ.

Podľa § 89 ods. 9 Trestného zákona verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný
pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušník

ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny exekútor, člen lesnej,
vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenia člena
stráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá
im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu
verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný

v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj funkcionár alebo iný
zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo
orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky
vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; na jeho ochranu podľa ustanovení tohto
zákona sa vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo

so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Úplatkom je neoprávnená výhoda a spočíva spravidla v priamom majetkovom prospechu. Pre trestnú
zodpovednosť sa vyžaduje, aby osoba poverená obstarávaním veci všeobecného záujmu si dala úplatok
sľúbiť, žiadala alebo ho prijala.

Obstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa týkajú
vecí všeobecného záujmu a to nielen rozhodovania orgánov verejnej moci, ale aj inej činnosti pri
uspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych a
iných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorom riadnom a nestrannom plnení má záujem celá

spoločnosť alebo určitá sociálna skupina.

Pre trestnosť v danom prípade sa vyžaduje, aby medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného
záujmu bola súvislosť a úplatok musí mať vzťah k činnosti, ktorá patrí do oblasti obstarávania veci
všeobecného záujmu.

Trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je
dokonaný už tým, že páchateľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez
sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú nenáležitú
výhodu. Rovnako tak je dokonaný, ak úplatok alebo inú nenáležitú výhodu príjme.

Na základe prijatých skutkových záverov, že obžalovaný Igor Škultéty úplatok od Jozefa Králika v dňoch
21.08.2002 a 27.08.2002 žiadal, naplnil tak svojim konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestné zákonač. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného
záujmu priamo pre seba žiadal a čin spáchal ako verejný činiteľ.

Za to mu súd uložil podľa § 160a ods. 2, § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 3, §
49 ods. 1 Tr. zák. tresty odňatia slobody na 2 roky, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 30 mesiacov, peňažný trest 100.000,- Sk (3.319,40 Eur) s náhradným trestom odňatia slobody
6 mesiacov pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, zákaz činnosti - výkonu
zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgáne verejnej moci na 5 rokov.

Zrušené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To 4/2013
z 21. novembra 2013

Rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21. novembra 2013, kedy
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5To 4/2013 podľa § 319 Tr. por. odvolania
prokurátora a obžalovaného zamietol. V odôvodnení uznesenia, okrem iného, uviedol, že „ ... sa možno
stotožniť s úvahami prvostupňového súdu o možnosti začatia trestného stíhania v predmetnej trestnej
veci, avšak s jedným rozdielom, že nemožno súhlasiť s tým, že nebolo rozhodujúce, kedy bolo vydané

uznesenie o začatí trestného stíhania dňa 28.08.2002, lebo až po jeho vydaní bolo možné robiť úkony
spojené s dokazovaním a to sa v prvom rade týka výpovede svedka J.. Nie sú však podložené tvrdenia
obžalovaného, že výsluch tohto svedka sa dňa 28.08.2002 uskutočnil pred začatím trestného stíhania,
a v tomto smere je aj nesprávny záver prvostupňového súdu.“ Ďalej, „ ... je zrejmé, že boli použiteľné
výpovede svedkov J. a J. z hlavného pojednávania, a to ako na Okresnom súde v Malackách, ktoré

mohol vo svojom konaní Špecializovaný trestný súd prečítať a rovnako z hlavného pojednávania pred
týmto súdom a tieto aj zákonu zodpovedajúcim spôsobom prvostupňový súd vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach len v nadväznosti na ďalšie výpovede svedkov, ktoré vyhodnotil za použiteľné
a podporné usvedčujúce dôkazy. Išlo o výpovede svedkov S., W. a T. a rovnako použiteľný a podporne
usvedčujúci dôkaz bol aj listinný dôkaz na č.l. 153a ...“. Ďalej odvolací súd uviedol, že „ Čo sa týka

výpovedí svedkov S., JUDr. C., N. a H., ktorým prvostupňový súd neuveril, k tomu treba dodať, že ani
v prípade, ak by im súd uveril, tieto výpovede nevylučovali možnosť, že obž. Škultéty bol v dňoch 21.
a 27.8.2002 v osobnom styku so svedkom J. a že zo strany obžalovaného došlo k žiadaniu úplatku
za okolností popísaných v skutkovej vete napadnutého rozsudku.“ Ďalej z citovaného rozhodnutia: „K
ďalším odvolacím námietkam obžalovaného treba uviesť, že už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí

zo 16.05.2011 najvyšší súd konštatoval, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý
nebral za relevantné trestné oznámenia svedkov C. a Z. a z postupu, akým boli tieto oznámenia
zadovážené vyvodil, že neprihliadal na priznanie sa obžalovaného pred sudcom pre prípravné konanie
pri rozhodovaní o väzbe za dobrovoľné priznanie s vylúčením akéhokoľvek nátlaku. Prvostupňový
súd nebral do úvahy tento usvedčujúci dôkaz priznania sa obvineného v prípravnom konaní. To ale

ešte neznamená nepoužiteľnosť ďalších dôkazov. Najvyšší súd nezisťuje dôvody pre pochybnosti
o opodstatnenosti pribratia znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie na vyšetrenie duševného
stavu obžalovaného a posúdenie jeho intelektových schopností. Správnosť tohto postupu obžalovaným
neodôvodnene namietal a závery týchto posudkov prvostupňový súd správne vyhodnotil“. Ďalej uviedol,
že „na vierohodnosti výpovede svedkyne W. nič nemení fakt, že nebolo dokumentované, či svedok

J. odovzdal spomenutý doklad o prevode motorového vozidla v podateľni súdu, lebo svedkyňa bola
prítomná len na začiatku stretnutia obžalovaného s uvedeným svedkom, ktorého priviedla do kancelárie
obžalovaného. Faktom ostáva, že spomenutý doklad o prevode motorového vozidla bol použitý ako
dôkaz trestnej veci O. J. v neskoršom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, teda pokiaľ bola
o ňom reč medzi svedkami J. a W. i medzi svedkom a obžalovaným, nezistenie potvrdenia o tom,

že taký doklad bol odovzdaný do podateľne súdu neznamená, že neexistoval už v tom čase a že by
malo ísť o vymyslenú okolnosť, alebo zámienku na stretnutie sa svedka J. s obžalovaným. Podrobne
o tom vypovedala svedkyňa J., že iniciatívu v tomto smere o prinesení dokladu od polície a prevode
vozidla vzišla od obžalovaného C.. K námietke obžalovaného o zatajovaní dôkazov, pokiaľ mám na
mysli rozpis telefónnych hovorov na jeho telefónne čísla a svedka Králika sa žiada poznamenať, že

súd prvého stupňa urobil v tejto záležitosti zadováženia rozpisov telefónnych hovorov potrebné úkony,
ale ich výsledkom bolo, že v súčasnosti telefónni operátori už vzhľadom na odstup času také údaje
nearchivujú. Z dokazovania tiež vyplýva, že prokuratúra nemá v tomto smere žiadne údaje vo svojom
dohľadovom spise a z výpovede konajúcej vyšetrovateľky je zrejmé, že ona úkon v tomto smere navyžiadanie rozpisov neurobila, ani nedala pokyn, teda v trestnom stíhaní voči konkrétnej osobe nebol
zvolený procesný postup na vyžiadanie rozpisov telefónnych hovorov. Pokiaľ teda obžalovaný tvrdí,
že existovali rozpisy hovorov vyžiadané 2. a 3. septembra 2002, také dôkazy by boli nepoužiteľné.

Okrem toho obžalovaný vyvodzuje iba domnienky o tom, čo treba brať za dokázané zo skutočnosti,
že bol skartovaný policajný spis, v ktorom sa mali nachádzať rozpisy jeho telefónnych hovorov.“ V
závere odôvodnenia odvolací súd uviedol, že „Primeraným a vystihujúcim spôsobom prvostupňový súd
odôvodnil naplnenie jednotlivých znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu i stupeň jeho
spoločenskej nebezpečnosti, ako aj posudzovanie trestnosti činu podľa predchádzajúceho Trestného

zákona účinného v čase, keď sa skutok stal. V tejto časti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku na stranách 85 až 87. Zákonu zodpovedajúci je aj výrok o trestoch napadnutého
rozsudku. Úvahy a závery prvostupňového súdu k otázke druhu a výmery trestov sú priliehavé zisteným
okolnostiam prípadu a všetkým kritériám rozhodným z hľadiska ukladania trestov.“

Dovolanie

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Tdo V 12/2014 z 22.08.2016 na podklade
dovolania, ktoré podal odsúdený X.J. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5

To 4/2013 z 21.11.2013, podľa § 382 a) a nasl. Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods.
1 písm. g) Trestného poriadku rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5To 4/2013 z 21.11.2013 bol porušený zákon o ustanoveniach § 317 ods. 1, § 319, § 2 ods. 1, 19, § 119
ods. 2 Trestného poriadku a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech
obvineného X.J.. Napadnuté uznesenie zrušil a zároveň zrušil aj rozsudok Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 35/2007 zo 04.10.2012, zrušil aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V odôvodnení rozsudku dovolací súd, okrem iného, uviedol, že dovolanie je dôvodné, lebo bol naplnený
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno
podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Rešpektovanie zákonnosti vykonávania dôkazov má základný význam pre spravodlivosť trestného
procesu, súd nemôže bez toho, aby nepoškodil riadny výkon spravodlivosti brať do úvahy dôkaz získaný

nezákonným spôsobom a i keby čo i len jeden nezákonný dôkaz (nezákonne získaný, alebo nezákonne
vykonaný) bol súčasťou hodnotenia rozhodujúceho pre výrok rozhodnutia, stáva sa celé rozhodnutie
nezákonným.

Dovolací súd poukázal na tú skutočnosť, že záver o žiadaní úplatku obvineným súdy opreli o výpovede

svedkov J., J., S., W., T. a listinné dôkazy (zápisnica o podaní vysvetlenia J. z 28.08.2002) a ďalšie
nepriame dôkazy špecifikované v rámci hodnotenia dôkazov. Súdy pri tom prihliadali aj na svedecké
výpovede J., J. a S. pred Okresným súdom Malacky, čím porušili zásadu bezprostrednosti vyjadrenú v
§ 2 ods. 19 Trestného poriadku (resp. v § 2 ods. 12 Trestného poriadku zákona č. 141/1961 Zb.), ktorej
obsahom sú dve základné požiadavky:

1.Súdmározhodovaťnazákladedôkazovprednímvykonaných,t.j.nazákladesvojhobezprostredného
dojmu z vykonaného úkonu.
2. Súd má čerpať dôkazy z prameňa čo najbližšieho zisťovanej skutočnosti.

So svedkom J. bolo pred Okresným súdom Malacky konané ako s poškodeným, ktorý zároveň nahliadal
do spisu, hoci poškodený zjavne nebol. Okrem toho je neakceptovateľné a zároveň nezákonné,
aby policajt v rámci výsluchu uložil svedkovi vyjadriť sa k tomu, čo vypovedal v predchádzajúcich
výpovediach s tým, že mu ju predtým prečíta, tak ako to urobil počas výsluchu 08.02.2007.

Vo veciach, keď oznamovateľ oznámi polícii, že bol podozrivou osobou požiadaný o úplatok, je
začatie trestného stíhania potrebné vykonať ihneď. Pokiaľ o skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba,
sa vykonávali úkony tvoriace obsah prípravného konania, hoci nebolo začaté trestné stíhanie, ide
o mimoriadne závažný nedostatok obžaloby. Výsledky týchto úkonov, ktoré sú týmto nedostatkomzaťažené, sú nepoužiteľné v konaní pred súdom. Orgány prípravného konania neboli tak oprávnené
vykonať pred začatím trestného stíhania úkony podľa 4. a 5. hlavy s výnimkou neodkladných, alebo
neopakovateľných úkonov a úkonov podľa § 113, 113 a) a § 114 Trestného poriadku (t. j. s výnimkou

ohliadky miesta činu a prehliadky tela a iných podobných úkonov). Ak tak orgány prípravného konania
urobili (nezákonné použitie ITP, akcia príslušníkov polície v budove súdu bez príkazu na prehliadku
iných priestorov a pozemkov, nezákonné výpovede svedka Králika i príslušníkov polície s cieľom
zadokumentovať prijatie úplatku), keďže nešlo o neopakovateľné a neodkladné úkony, nie je možné
zhojiť ich postup iba tým, že v ďalšom sa súdy obmedzia na žiadanie úplatku.

Prvostupňovýsúdopomenulaprehliadoltoajodvolacísúd,vyhodnotiťajzistenéaktivityzostranypolície
vo vzťahu k svedkovi J., ktoré iniciatívne smerovali k navádzaniu na spáchanie činu obvineným C..

Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané na podklade nezákonných úkonov (nezákonné
použitie ITP, akcia príslušníkov polície v budove súdu bez príkazu na prehliadku, nezákonné výpovede

svedkov J. i príslušníkov polície).

Konštatácia prvostupňového súdu, s ktorou sa stotožnil aj odvolací súd, že súd zo zákona nemá
povinnosť preskúmavať zákonnosť, dôvodnosť a opodstatnenosť uznesenia o začatí trestného stíhania
na rozdiel od prokurátora, ktorý takú povinnosť má, podľa dovolacieho súdu neobstojí.

V zmysle § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Vzmysle§317ods.1Tr.por.súdjepovinnýpreskúmaťokreminéhoajsprávnosťpostupukonania,ktoré

predchádzalo výrokom napadnutého rozsudku, na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná
nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne okrem iného i o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. V tejto spojitosti je nutné dodať, že pod obsah výrazu „rozhodnutie o obvinení“
treba zhrnúť aj „rozhodnutie o začatí trestného stíhania“, z obsahu ktorého, pokiaľ ide o identitu
páchateľa, rozhodnutie o obvinení bez najmenších pochybností bezprostredne vychádza. Zmyslom
ustanovenia je imperatív na to, že musí byť k dispozícií určitá forma súdnej kontroly, a to aj tam, kde
majú dôležitú úlohu zohrávať orgány polície, resp. prokuratúry.

Dovolací súd v predmetom rozhodnutí ďalej skonštatoval, že boli vypočutí na hlavnom pojednávaní ako
svedkovia - vo veci konajúci policajti J., U., U., H., B., T.. V spojitosti s výsluchom vyšetrovateľov, resp.
policajtov, ako aj svedkov v tej istej veci, ktoré pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní, najvyšší
súd zastáva názor, že takýto úkon nemá povahu právne relevantného procesného úkonu a preto sa

nesmienachádzaťvtrestnomspise.Postavenieorgánučinnéhovkonkrétnejtrestnejvecijenezlučiteľné
s postavením svedka v nej, pretože o tom, akým spôsobom prebiehal úkon trestného konania a aký
je jeho obsah svedčí zápisnica o úkone, resp. iná listina o zákonných náležitostiach tohto úkonu, ktoré
vyhodnocuje súd v rámci hodnotenia dôkazov.

Pre orgány činné v trestnom konaní, vrátane vyšetrovateľa, vyplýva obligatórna povinnosť viesť v
trestnom spise presnú žurnalizáciu jednotlivých listín a dôkazov nezameniteľným spôsobom z pohľadu
číselného a časového (§ 166 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb.). V súvislosti so znaleckým dokazovaním
je potrebné uviesť, že skúmaná písomnosť založená v spise na čl. 153a nie je očíslovaná spôsobom
predpokladaným zákonom a je vložená do neočíslovaného obalu. Vzbudzuje to mimoriadne závažnú

pochybnosť o časovom momente založenia tejto listiny do spisu. Podľa zápisnice o vydaní veci sa tak
malo stať 03.09.2002, ale podľa prehľadu obsahu spisu sa tak mohlo stať aj neskôr, lebo chýba dátum jej
založenia. Táto skutočnosť nespochybniteľne navyše preukazuje, že vyšetrovateľ vykonal nezákonnú
manipuláciu so spisom, za účelom prečíslovania dôkazov založených v spise v období od 04.03. do
15.05.2003. Namietal to obvinený už počas výsluchu 09.05.2007 s tým, že táto písomnosť sa v spise v

máji 2003 nenachádzala. Svedkovi J. mal dať obvinený listinu 21.08.2002. Nie je preverené pri tom ani
to, prečo svedok túto písomnosť neodovzdal už 28.08.2002 a mal tak urobiť až 03.09.2002. Obvinený
navyše tvrdí, že tohto dňa sa so svedkom nestretol.Písomnosť založená na čl. 153a bola do spisu založená za doposiaľ nevyjasnených okolností, čo je
zrejmé zo znaleckého posudku z 21.08.2007. Podľa druhého posudku kópia z textových zápisov bola
nekvalitne a neúplne vyhotovená z predlohy ručný text zápisov, pričom obe písomnosti sa vyznačujú

charakteristickými znakmi svedčiace o obťahovaní, resp. dopisovaní niektorých znakov, resp. ich častí.
Hodnovernosť znaleckého dokazovania obidvoch posudkov je týmto mimoriadne vážne spochybnená
a už teraz možno zodpovedne konštatovať, že má takmer nulovú hodnotu. Súd v rámci individuálneho
hodnotenia s ostatnými dôkazmi musí byť obzvlášť obozretný, v prípade pretrvajúcich zjavných
nezrovnalostí, nejasností je povinný aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Treba

zdôrazniť, že súdna prax zásadne akceptuje grafologické znalecké dokazovanie vykonané na originály
a nie na kópiách listín a navyše zaťažených obťahovaním.
Z uvedených dôvodov nebolo dôvodné ani znalecké skúmanie uvedenej písomnosti a bolo typicky
účelové s cieľom navodiť u prokurátora a súdu obsahom tejto listiny dojem viny u obvineného. Nie je
preto možné prihliadať ani na závery znaleckého posudku, lebo hodnovernosť znaleckého dokazovania
je mimoriadne vážne spochybnená a podľa názoru dovolacieho súdu má nulovú hodnotu.

Uznaním dôkazu vykonaného v rozpore s Trestným poriadkom, akceptovaním dôkazov bez dodržania
zásady bezprostrednosti v trestom konaní súdy porušili základné právo obvineného na riadny a
spravodlivý proces.

Odvolací súd navyše akceptoval výpoveď svedka J. z 28.08.2002, urobenú pred začatím trestného
stíhania bez toho, aby sa jednalo o neodkladný alebo neopakovateľný úkon a boli dodržané zákonné
podmienky pre výnimku zo zásady bezprostrednosti v trestnom konaní.

K výpovedi svedka J. treba nad rámec vyjadreného konštatovať, že aj výpoveď svedka sa skladá z

reťazca viacerých tvrdení. Overením vierohodnosti a nezaujatosti vypovedajúcej osoby a overením tej
časti tvrdenia, ktorú možno testovať ďalším dokazovaním možno myšlienkovo dospieť k dôvodnosti
presvedčenia aj o pravdivosti zostávajúcich častí, resp. celej výpovede.

Dovolací súd si nemohol nevšimnúť celý komplex na seba nadväzujúcich, minimálne neštandardných až

vyslovene nezákonných postupov, ktoré v celkovom súhrne nepridávajú na dôveryhodnosti a objektivite
činnosti orgánov prípravného konania v danej veci bez toho, aby bolo možné vylúčiť ich príliš horlivú
snahu usvedčiť obvineného za akúkoľvek cenu, dokonca aj za cenu nezákonností. Dokumentujú to:
- nezákonné kroky polície 28. augusta 2002 v budove Okresného súdu Bratislava V a z nich vyplývajúce
nezákonné a nepoužiteľné dôkazy pomocou svedka Jozefa Králika, ktorého dôveryhodnosť nebola

dôsledne preverená napriek tomu, že na veci je prostredníctvom trestne stíhaného syna nepochybne
zainteresovaný,
- nezákonnosť informačno-technických prostriedkov a nemožnosť použitia ich výsledku pokiaľ ide o
výpovede tých osôb, ktoré sa nezákonného úkonu zúčastnili v podobe ich doterajšieho prezentovania
ako „relevantných a rozhodujúcich dôkazov“,

- nezákonná manipulácia so spisom za účelom prečíslovania dôkazov založených v spise v období od
4. marca do 15. mája 2003,
- neštandardné grafologické znalecké dokazovanie vykonávané na kópii listiny,
- atypické a účelové priznanie sa obvineného pred sudcom pre prípravné konanie pred rozhodovaním
o jeho väzbe, motivované snahou vyhnúť sa väzbe,

- nezákonné a procesne neakceptovateľné praktiky polície a prokurátora viažuce sa na obsah trestných
oznámení svedkov C. a Z. a na neštandardnú medializáciu použitia agenta v posudzovanej veci,
- procesne neakceptovateľná nezákonnosť súvisiaca so skartáciou policajného spisu (v ktorom sa mali
nachádzať rozpisy telefónnych hovorov obvineného) v neskončenom trestnom konaní,
- neprítomnosť ani jedného dôkazu v spise viažuceho sa k opodstatnenosti a potrebnosti pribratia

znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie na vyšetrenie duševného stavu a intelektových schopností
obvineného,
- nezákonnosť a extrémna neštandardnosť, ktorú prejavili orgány činné v trestnom konaní, keď médiám
umožnili zverejňovať, že je trestne stíhaný sudca X.J..

Podľa rozhodnutia dovolacieho súdu bude úlohou súdu prvého stupňa:
1. prihliadať len na dôkazy, ktoré boli zákonne získané a vykonané v súlade s Trestným poriadkom za
súčasného dodržania zásady bezprostrednosti,2. vyhodnotiť aj zistené aktivity zo strany polície vo vzťahu k svedkovi S. J., ktoré iniciatívne smerovali
k navádzaniu na spáchanie činu obvineným C.,
3. sprítomniť minulý (rok 2002) i terajší pomer svedka S. J. vo vzťahu k polícii, resp. ministerstvu vnútra

a na podklade toho zistiť, či nemal s nimi nadštandardné interakcie, keď áno aké,
4. pripojiť kompletný trestný spis týkajúci sa O. J. syna svedka S. J., v ktorom mal pôvodne rozhodovať
obvinený a oboznámiť jeho obsah, vrátane právoplatného rozsudku, za účelom zistenia a ozrejmenia
motivácie konania svedka S. J.,
5. reagovať na relevantné skutočnosti, ktoré vyjdú najavo na hlavnom pojednávaní,

6. dôsledne aplikovať zásadu in dubio pro reo,
7. nemožno opomenúť v prípade potreby ani aktuálnu judikatúru ESĽP súvisiacu s dĺžkou trestného
konania (rozhodnutie Eckle proti SRN z 15.07.1982, č. 8130/78 či rozhodnutie Beck proti Nórsku z
26.06.2001, č. 26390/95).
VzávereodôvodneniarozsudkuNajvyššísúdpoukázalnatúskutočnosť,žedovolaciedôvodyuvádzané
obžalovaným X.J. podľa § 371 ods. 1 psím. a), c), e) naplnené neboli.

Konanie na súde prvého stupňa po zrušení veci dovolacím súdom

Podľa § 391 ods. 1 Tr. por. orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo veci dovolací súd a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

V súlade s uloženou povinnosťou prvostupňovému súdu bol opätovne vypočutý na hlavnom
pojednávaní, konanom dňa 13.01.2017, svedok Prof. JUDr. S. J., CSc., ktorý po zákonnom poučení v

rozsahu vymedzenom rozhodnutím dovolacieho súdu na otázku, aby sa vyjadril k jeho pomeru k polícii
resp. Ministerstvu vnútra SR v minulosti - r. 2002, ako aj v súčasnosti, uviedol, že v r. 2002 nemal žiadny
vzťah k polícii alebo k policajnému zboru, ani k ministerstvu vnútra a takisto ani v súčasnosti nemá
žiadny vzťah. Na otázku, či nemal alebo nemá nadštandardné interakcie uviedol, že nemá ani nemal.
Rovnako tak nemal takýto vzťah ani v medziobdobí r. 2002 až v súčasnosti. Uviedol, že od 01.03.2004

do 31.03.2011 bol učiteľom na Akadémii Policajného zboru.

Ďalej v súlade s ust. § 269 Tr. por. bol prečítaný a oboznámený spisový materiál sp. zn. 3T 73/2002
obž. J. H. a spol. Konkrétne na návrh obžalovaného boli súd a strany oboznámené s uznesením o
začatí trestného stíhania - čl. 8, uznesením o zamietnutí sťažnosti z 29.6.2002 - čl. 13-14, znaleckým

posudkom - záver - čl. 54-64 týkajúci sa J., zápisnicou o výsluchu H. z 26.1.2000 - čl. 68, zápisnicou o
výsluchu S. zo 14.6.2000 - čl. 81, zápisnicou o vydaní veci z 24.1.2000 - čl. 173, zápisnicou o výsluchu
O. J. z 21.03.2001 - čl. 267 a zo 7.9.2001 - č.l. 296, znaleckým posudkom - záver z 5.10.2001 - čl.
315, zápisnicou o výsluchu J. H. - čl. 302, obžalobou z 12.4.2002 bod 7/, list J. z 19.4.2002 - čl.
385, zápisnicou z hlavného pojednávania z 29.5.2002 - čl. 393, z 8.7.2002 v časti znalecký posudok

Obuch, zápisnicou o trestnom oznámení O. I. z 22.5.2002 - čl. 414, uznesením 2Nt 10/02 z 9.10.2002,
odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku z 29.1.2003 - čl. 482, list okresného prokurátora
z02.03.2003-čl.485.Nanávrhprokurátorasaoboznámilsúdsrozsudkomsp.zn.3T73/02z28.1.2003.

Zrejme iba nedopatrením ušlo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že s týmto spisom sa

súd oboznámil už v predchádzajúcom konaní, pričom okrem obžalovaným a prokurátorom navrhnutých
konkrétnych dôkazov z tohto spisu, sa v pôvodnom konaní oboznámil aj so zápisnicou o výsluchu
svedkyne I. zo dňa 8.7.2002.

Zozápisniceohlavnompojednávaníkonanomdňa08.07.2002vyplýva,ževosvojomvýsluchusvedkyňa

O. I. vypovedala, že v dotyčný deň prišiel do predajne neznámy muž a povedal jej, aby mu dala peniaze,
inak z prístroja nastrieka polyuretánový plyn do očí. Nebrala ho vážne, ale následne jej povedal, že ju
ovalí s fľašou po hlave, načo sa zľakla a vydala mu hotovosť z pokladne, čo sa mu zdalo málo a tak jej
povedal, aby mu dala telefónne karty. V tom si uvedomila, že niečo strieka po predajni, tak si prikryla
tvár a skrčila sa. Keď počula, že odišiel, tak vybehla von, ale nikoho nevidela, okrem muža, ktorý ju

prepadol a ten zachádzal za barák. Tesne pred uzavretím spisov jej niekto rozbil okná na obývačke a
na balkóne a tesne pred pojednávaním, ktoré sa konalo 29.05.2002 jej niekto rozbil okná na spálni a
detskej izbe, kde pod oknom spalo dieťa.Z uznesenia o začatí trestného stíhania týkajúce sa obv. J. a S. na č. l. 8 vyplýva, že ním bolo začaté
trestné stíhanie voči O. J. a T. S. za trestný čin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Z uznesenia o zamietnutí sťažnosti zo dňa 29.06.2002 na č. l. 13 a 14 je zistiteľné, že ním bola
zamietnutá sťažnosť obvineného O. J. proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ
SR Bratislava sp. zn. OÚV 706/1999 zo dňa 16.06.2000 o vznesení obvinenia z dôvodu, že sťažnosť
nie je dôvodná.

V závere znaleckého posudku na č. l. 54-64 sa uvádza, že O. J. nejavil v čase spáchania trestného
činu príznaky duševného ochorenia a mohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť konania a chápe
zmysel trestného konania, obvinený O. J. je závislý od omamných a psychotropných látok a bol
opakovanie liečený na psychiatrii.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného J. H. dňa 26.01.2000 na č. l. 68 je zistiteľné, že obvinený uviedol,
že to čo sa mu kladie za vinu v uznesení o vznesení obvinenia sa zakladá na pravde a opísal priebeh
a okolnosti spáchania trestného činu.

V zápisnici o výsluchu obvineného Jágera zo dňa 14.06.2000 na č. l. 81 obvinený T. S. opísal priebeh

a okolnosti spáchania trestného činu.

Zo zápisnice o vydaní veci na č. l. 173 zo dňa 24.01.2000 vyplýva, že svedok O. J. vydal 2 ks telefónnych
kariet výr. č. E00581341 a výr. č. E 00581345.

Zo zápisnice o výsluchu O. J. zo dňa 21.03.2001 na č. l. 267 je zistiteľné, že obvinený popísal okolnosti
týkajúce sa trestného činu, avšak uviedol, že k predchádzajúcej výpovedi bol donútený násilím zo strany
polície.

Zo zápisnice o výsluchu O. J. zo dňa 07.09.2001 na č. l. 296 je zrejmé, že odpovedal na doplňujúce

otázky k trestnému činu.

V závere znaleckého posudku MUDr. X. V. zo dňa 05.10.2001 na č. l. 315 znalec uvádza, že H. netrpí
duševnou chorobou, je schopný vnímať a reprodukovať realitu a v popise obvineného sa môžu vyskytnúť
menšie skreslenia v zásadných skutočnostiach, ale je schopný popísať udalosti vierohodne.

Zo zápisnice o výsluchu J. H. z č. l. 302 je zistiteľné, že vypovedal k okolnostiam trestného činu a k
osobám T. S. a O. J..

V obžalobe zo dňa 12.04.2002 v skutková veta k bodu 7) obžaloby je opísaný skutok J. H., T. S. a O.

J., pre ktorý bola podaná obžaloba, ktorý mali spáchať ako prepad predavačky O. I. v predajni Trafika
pod hrozbou použitia hasiaceho prístroja, s ktorým vošiel do predajne J. H..

Z listu O. J. zo dňa 19.04.2002 na č. l. 385 je zistiteľné, že žiada Generálnu prokuratúru SR o
preskúmanie postupu prokurátora a vyšetrovateľa.

V zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 29.05.2002 na č. l. 393 sa uvádza výpoveď obžalovaného
O. J..

V zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 08.07.2002 v časti znaleckého posudku MUDr. V., v ktorom

vypovedal znalec MUDr. X. V., tento zotrval na tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku a odpovedal
na otázky.

Zozápisniceotrestnomoznámení O.I.zodňa22.05.2002na č.l.414jezistiteľné,žetrestnéoznámenie
bolo podané z dôvodu podozrenia z trestného činu poškodzovania cudzej veci podané na neznámeho

páchateľa s uvedením osôb, ktoré sa mohli trestného činu dopustiť.Z uznesenia sp. zn. 2Nt 10/02 zo dňa 09.10.2002 je zrejmé, že ide o uznesenie Krajského súdu
Bratislava, ktorým sa odňala trestná vec obž. H. a spol. pod sp. zn. 3T 73/2002 Okresnému súdu
Bratislava V a prikázal ju na vybavenie Okresnému súdu Bratislava IV.

Z odvolania prokurátora zo dňa 29.01.2003 proti oslobodzujúcemu rozsudku na č. l. 482 je zistiteľné,
že ide o odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/73/2002 zo dňa
28.01.2003.

Z listu okresného prokurátora zo dňa 02.03.2003 na č. l. 485 je zistiteľné, že ide o späťvzatie odvolania
prokurátorom voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/73/2002 zo dňa 28.01.2003.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v trestnej veci obžalovaného J. H. a spol., kde
bol obžalovaný aj O. J., bolo zistené, že O. J. bol podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku spod
obžaloby prokurátora za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona oslobodený. Z konkrétnej časti rozsudku
týkajúcej sa dôvodov oslobodenia obžalovaného O. J. súd zistil, že „obžalovaný O. J. spáchanie
žalovaného skutku v plnom rozsahu poprel a jeho výpoveď potvrdzuje aj spoluobžalovaný S.. Vina
obžalovaného J. je v tomto bode preukazovaná tak, ako v prípade obžalovaného S. len nehodnovernou
a rozporuplnou výpoveďou obžalovaného H.. Obžalovaný J. zhodne s výpoveďou obžalovaného S.

uviedol, že hasiaci prístroj dal obžalovanému H. na to, aby ho tento predal. Nemal vedomosť o tom, na
čo chce obžalovaný H. skutočne hasiaci prístroj použiť. Obžalovaný J. vysvetlil, odkiaľ sa k nemu dostali
zaistené telefónne karty a toto jeho tvrdenie nebolo v jeho konaní vyvrátené. Sám vo svojej výpovedi
uviedol policajtom, kde sa nachádza hasiaci prístroj, kde ho vyhodil a policajti na základe výpovede ho
tu aj našli. Nemal teda dôvod zatajovať uvedenú skutočnosť, čo by bolo zrejmé, ak by skutok spáchal.

V aute obžalovaného J. nebol zaistený rezač, ktorý uvádzal obžalovaný H., takže ani toto tvrdenie
obžalovaného H. nie je objektívne potvrdené. Vzhľadom na už vyššie citované rozpory vo výpovedi
obžalovaného H., ktorý aj vzhľadom na závery znaleckého posudku mal dôvod neprávom obviňovať
obžalovaného J., musí súd konštatovať, že vina obžalovaného J. je v tomto bode obžaloby postavená
len na jedinom spochybnenom usvedčujúcom dôkaze, ktorým je výpoveď obžalovaného H.. V celom

konaní sa nepodarilo zabezpečiť iný priamy dôkaz, alebo rad súvisiacich nepriamych usvedčujúcich
dôkazov, ktoré by vinu obžalovaného J. za spáchania uvedeného skutku potvrdzovali. Súd tu poukazuje
na platné zásady trestného konania, z ktorých je zrejmé, že vina obžalovaného musí byť preukázaná
mimo akúkoľvek pochybnosť. Pokiaľ vina preukázaná nie je, má sa za to, že skutok nemohol obžalovaný
spáchať. V osobe obžalovaného O. J. existuje minimálne dubiózny dôvod na jeho oslobodenie spod

obžaloby a preto súd po vykonanom dokazovaní musel obžalovaného J. spod obžaloby oslobodiť“ (č.l.
19-20 rozsudku Okresného súdu Bratislava IV., sp. zn. 3 T 73/2002 zo dňa 28.01.2003; sp. zn. 1 T
199/2003 zo dňa 28.01.2003). Rovnako tak bolo z obsahu tohto spisu zistené, že sa tam nenachádza
doklad o predaji vozidla, nachádza sa iba v zápisnici citácia o tom, že takýto doklad bol predložený a
bol na pojednávaní súdu oboznámený.

Po tom ako sa strany vyjadrili, že ďalšie dôkazné návrhy nemajú, bolo dokazovanie vyhlásené za
skončené.

Dôkazy získané zákonným spôsobom

V súvislosti s prijatým záverom dovolacieho súdu, že trestné stíhanie bolo začaté na podklade
nezákonných úkonov a povinnosťou konajúcich súdov bolo zaoberať sa aj zákonnosťou úkonov

a postupov predchádzajúcich vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania, sa prvostupňový súd
zaoberal základnou skutočnosťou, či neprichádza do úvahy, v súvislosti s vyslovenou nezákonnosťou
úkonov predchádzajúcich začatiu trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania, avšak vzhľadom aj
na ďalšie skutočnosti uvedené v rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorý poukázal na to, že nezákonné
dôkazy nemôžu byť predmetom hodnotiacich úvah, že je potrebné jednotlivé dôkazy hodnotiť obzvlášť

starostlivo a v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, bol prvostupňovým súdom prijatý záver, že
neprichádza do úvahy zastavenie trestného stíhania podľa § 281 Trestného poriadku, pretože takéto
zastavenie trestného stíhania nie je možné podriadiť ani pod jedno z príslušných ustanovení § 9 ods. 1Tr. por., resp. § 215 ods. 2, alebo 3 Tr. por., a je potrebné hodnotiť v konaní produkované dôkazy vyššie
uvedeným zákonným spôsobom.

V súlade s ustanovením § 391 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého je prvostupňový súd viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, dôsledne sa riadiac uvedeným ustanovením, prvostupňový
súd neprihliadol na vyššie uvedené dôkazy, označené dovolacím súdom ako dôkazy získané
nezákonným spôsobom a tiež neprihliadol ako na zákonné v pôvodnom konaní produkované dôkazy,
ktoré boli predmetom hodnotiacich úvah súdu, tie ktoré súviseli s odvolacím súdom označenými

nezákonnými dôkazmi. Prvostupňový súd teda hodnotil len dôkazy získané zákonným spôsobom,
pričom za dôkazy získané zákonným spôsobom súd považoval všetky ostatné dôkazy, ktoré boli
predmetom hodnotiacich úvah prvostupňového súdu vo vzťahu ku skutkovým záverom a právnej
kvalifikácii konania obžalovaného v predchádzajúcom konaní a ktoré dovolací súd za nezákonné
neoznačil, resp. ktoré nesúviseli s nezákonnými dôkazmi.

V stručnosti zhrnuté, vo svojom rozhodnutí dovolací súd označil za dôkazy získané nezákonným
spôsobom:
- zápisnica o podaní vysvetlenia J. z 28.8.2002 z čl. 2437
- záznam čl. 294 z 28.8.2002
- návrh na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia z 28.8.2002 z čl. 2634

- dôkazy vyplývajúce z použitých ITP
- vykonanie prehliadky bez súdneho príkazu
- výpovede svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Malacky
- výpovede konajúcich policajtov OČTK - J., U., U., H., B., T.
- lístok o rozmeroch 10 x 10 cm, založený na čl. 153a

- znalecké posudky z odboru písmoznalectva viažuce sa na tento lístok
- znalecký posudok týkajúci sa vyšetrenia duševného stavu obvineného X.J.
- výpoveď svedka J. z 28.8.2002
- časť výpovedi svedka J. z 8.2.2007 v časti, kde bol vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, čo povedal v
predchádzajúcich výpovediach.

Konkrétne tak súd prihliadal len na dôkazy získané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o výpovede
jednotlivých osôb, sú to: výpovede obžalovaného X.J. z 28.8.2002, 30.8.2002, 27.2.2007, 28.2.2007,
10.5.2007, 9.10.2007, 2.9.2008, svedka Prof. JUDr. S. J., CSc. z 8.2.2007, okrem časti výpovede,
kde bol vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, čo uvádzal v skoršej výpovedi a prihliadnuté bolo len na

vyjadrenie svedka, kde sa neodvoláva na predchádzajúce výpovede a vyjadril sa sám konkrétne a to v
časti všeobecného vyjadrenia, ako aj v časti kladenia otázok, ďalej z 9.10.2007, 2.9.2008, 20.1.2009,
17.2.2009, ako aj výpoveď z 13.1.2017, svedkyne U. J. zo dňa 11.7.2007, 2.9.2008, svedkyne JUDr. J.
W. z 26.3.2003, 6.10.2008, 17.2.2009, svedkyne JUDr. S. T. z 15.3.2007, 6.10.2008, svedka JUDr. A. S.
z 26.3.2003, 6.10.2008, 21.5.2009, svedka S. S. z 8.4.2003, 3.9.2008, svedka K. K. z 1.3.2007, svedka

K. K. z 1.3.2007, 6.10.2008, svedka S. K. z 28.5.2007, 6.10.2008, svedka N. T. z 1.3.2007, 6.10.2008,
svedka U. H. z 1.3.2007, 6.10.2008, svedka JUDr. S. J. z 21.10.2008, svedka JUDr. N.J. z 15.3.2007,
2.12.2008, svedka C. H. z 2.12.2008, svedka K. I. z 2.12.2008.

Podstatný obsah výpovedí obžalovaného a svedkov - dôkazov získaných zákonným spôsobom:

Obžalovaný X.J. - výpoveď zo dňa 28.08.2002: Pri výsluchu na polícii dňa 28.08.2002 za prítomnosti
obhajcuuviedol,žedôkaznásituáciapreO.J.nebolapriaznivá.Jednoznačnehousvedčovalobžalovaný
Hegyi, ktorého tvrdenia sú podporené znaleckým posudkom preukazujúcim jeho vierohodnosť. Na

základe dokazovania prišli páchatelia k objektu trafiky autom obžalovaného J. zn. Audi 80, pričom po
predchádzajúcej dohode dal A. J. H. penový prístroj za účelom vykonania lúpeže. Po vykonaní lúpeže
sa spolu podelili o peniaze a nejaké drobné veci. Poškodená I., korunná svedkyňa v trestnom čine
lúpeže týkajúcej sa A. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do jej bytu boli vhodené kamene, pričom
chýbalo málo, aby sa ublížilo na zdraví jej maloletej dcérke. Útočníka nevidela, ale videla dve osoby, ako

nastupujú do Audi 80 a z miesta činu odchádzajú. Preto pri O. J. prichádzal do úvahy len nepodmienečný
trest. Asi pred mesiacom (28.07.2002) sa po pojednávaní v súdnej budove rozprával na chodbe s
matkou A. J., ktorá sondovala, čo zamýšľa s vecou jej syna. Tejto dal najavo, že prichádza do úvahy
len nepodmienečný trest. Považoval za vhodné na jej žiadosť pristaviť sa pri nej aj preto, aby naňhonepodala sťažnosť. Posledné pojednávanie vo veci J. malo byť 02.09.2002. Rodičia si na poslednú
chvíľu uvedomili, že obhajca S. je v podstate vo veci nečinný. Keď sa chýlilo k ukončeniu veci v trestnej
veci A. J., pán Doc. J. sa skontaktoval s jednou jeho kolegyňou, ktorá ho pozná a tyká si s ním. Zrejme

dňa 26.08.2002 mu táto zaťukala na jeho dvere č. 313 a zoznámila ho s Doc. J.. Ten za ním prišiel pod
zámienkou prinesenia potvrdenia o predaji auta. J. stručne oznámil, nech potvrdenie o predaji vozidla,
ktorým chcel dokumentovať, že trestný čin nemohol spáchať jeho syn, lebo vozidlo bolo predané v čase
útoku, dá do podateľne. Králik povedal, že ho dá synovi, aby to dal na pojednávaní 02.09.2002. Pri
stretnutí sa dozvedel, že J. je bratov spolužiak, (nemal dôvod mu neveriť, keď poznal bratovu prezývku

F.) preto mu vyhovel, keď sa J. domáhal 28.08.2002 stretnutia. J. prišiel do jeho kancelárie 28.08.2002
vystrašený a nervózny. Sťažoval sa mu, aké má problémy so synom, pričom sa aj rozplakal. Prišlo mu
ho ľúto, no jasne mu naznačil, že to, čoho sa domáha a to oslobodiť syna, nemôže. Keď videl, že s J.
nie je reč, prvý sa postavil zo stoličky a otvoril mu dvere, že ho ide vyprevadiť, pretože mu niekoľkokrát
zdôraznil, že iný ako nepodmienečný trest synovi dať nemôže. J. sa postavil, až keď otváral dvere
kancelárie. Potom mu otvoril druhé dvere, kde už registroval cudzie osoby a vyprevadil ho na schody.

Obžalovaný X.J. vo výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 30.08.2002 spáchanie trestného
činupriznalaúprimnehooľutoval.Uviedol,žejehoúprimnáľútosťjenefalšovanáaľahkopreukázateľná.
Plne si uvedomuje, že rodinu vystavil hanbe a poníženiu a rapídnemu poklesu životnej úrovne. Veľmi
týmtrpízajehochamtivosť,nezodpovednosťazajehomorálnubiedu.JehovyjadreniavITPsúodporné.

Ospravedlňuje sa všetkým, ktorým tým ublížil - prokurátorom, sudcom. Je mu úplne jasné, že je vydaný
na milosť a nemilosť rozhodnutia súdu o treste na hlavnom pojednávaní. Vie, že trest ho očakáva. Prosí,
aby ho netrestali väzbou, lebo potrestaný je horšie, bude mať problémy s hľadaním práce, bude môcť
robiť len nekvalifikovanú prácu. Uvedomuje si, že musí znášať následky svojho konania. Dôvod väzby
podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku je podľa neho nereálny, pretože nemá koho ovplyvňovať.

Ak by manželia J. zmenili svoje výpovede, sami by sa obvinili a navyše je tu ITP a to nepustí. V trestnej
činnosti už nemôže pokračovať, lebo sudcovskú činnosť vykonávať nebude.

Pred senátom Krajského súdu v Bratislave obžalovaný X.J. uviedol, že sa pripája k vyjadreniu obhajcu,
ktorý žiadal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby zamietnuť, pretože

obžalovaný sa priznal.

Pri výsluchu z 27.02.2007, za prítomnosti obhajcu uviedol, že J. bol iniciátorom ich stretnutia, najprv
prostredníctvom manželky, potom JUDr. W., neúspešná bola aj jeho návšteva spolužiaka N.J.. J. bol za
ním 26.08.2002. Z tohto rozhovoru vedel, že 28.08.2002 je posledný pracovný deň pred pojednávaním

vo veci A. J. (02.09.2002).

So U. J. sa stretol dvakrát. Prvýkrát na hlavnom pojednávaní 29.05.2002, pričom ona ho pristavila
po hlavnom pojednávaní, keď šiel do svojej kancelárie. Potom ho vyhľadala JUDr. W., ktorá sa na
hlavnom pojednávaní netajila, že sa s J. pozná. Druhýkrát sa s J. stretol 08.07.2002, na druhom hlavnom

pojednávaní po neúspešnom ovplyvňovaní aj zo strany JUDr. W.. Po hlavnom pojednávaní ho J.akala
na chodbe, kde ho žiadala, aby nepokazil synovi život. J. na treťom poschodí a v jeho kancelárii nebola.
S JUDr. W. sa stretol dvakrát, pričom nevedel, že J. pozná. Iniciatíva o kontakt prostredníctvom JUDr.
W. vzišla od J.. Tá vo výpovediach nepopiera, že ho oslovila prvá. Prvýkrát sa stretli medzi prvým a
druhým pojednávaním, najskôr koncom júna 2002 po rozhovore s J.. Na pojednávaní 08.07.2002 chcel

vec A. J. ukončiť. JUDr. W. sa ho spýtala, či sa s tým dá niečo urobiť, keď sa jej spýtal, čo má na mysli,
povedala oslobodiť. Povedal jej, že do úvahy prichádza uloženie trestu od päť rokov a odmietol sa s
ňou o veci ďalej baviť. Druhýkrát ho vyhľadala asi 20.08.2002 poobede, pričom mu dohovárala, aby sa
nebál a oslobodil A. J., že má dôvod niečo vykompenzovať, potom dodala, že J. by sa uňho mal zastaviť.
Inštitút agenta bol podľa neho použitý. Zvukový záznam bol získaný v rozpore s Trestným poriadkom.

V dni 21.08.2002 a 27.08.2002 sa s J. nestretol.

Pri výsluchu 28.02.2007 za prítomnosti obhajcu uviedol, že po neúspešných pokusoch o kontakt zo
strany J. mu ho priviedla 26.08.2002 JUDr. W. pod zámienkou prinesenia dokladu o aute, pričom s J.
sa stretol dvakrát. Prvýkrát 26.08.2002 asi o 12.15 hod. v sprievode JUDr. W.. Túto návštevu výslovne

odmietol, JUDr. W. J. vtisla do kancelárie a odišla. J. od neho pýtal vizitku a keď mu povedal, že nemá,
dal mu svoju s telefónnym číslom. J. mu navrhol 100.000,- Sk.S. 21.08.2002 v zmysle pokynu C. J. tlmočil, že ho neprijíma, no keď trval na tom, že sú dohodnutí,
zavolal mu, načo mu oznámil svoj rozhodný postoj, že sa s ním stretnúť nemieni. Následne S. na žiadosť
J. telefonoval aj JUDr. W., tá nedvíhala, tak opustil budovu súdu, viac sa do budovy súdu v ten deň

nevrátil. S. nemohol opustiť služobnú vrátnicu.

Pri výsluchu dňa 10.05.2007 za prítomnosti obhajcu vypovedal zhodne a vyjadril sa, že o tom, že príde
J., vedel od JUDr. W..

Pri konfrontácii s J. dňa 09.10.2007 sa vyjadril, že prvá ho oslovila J.tudentka JUDr. W., ktorá ho žiadala
o kompenzáciu a to oslobodenie J.. Dňa 21.08.2002 sa nestretli. Dňa 26.08.2002 sa J. nečakane objavil
v jeho kancelárii v doprovode JUDr. W., ktorá ho predstavila a odišla. J. prišiel pod zámienkou prinesenia
dokladu. Ako spolužiaka brata ho neodmietol a usadil ho do kancelárie oproti. Dňa 27.08.2002 sa
nestretli. Poprel, že by J. volal na jeho mobil, aby ho vyzval na druhé stretnutie. Vizitku mu dal iniciatívne
J..

Obžalovaný X.J. dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní na Špeciálnom súde vypovedal, že ako prvá
ho oslovila U. J. v deň prvého hlavného pojednávania 29.05.2002 v trestnej veci jej obžalovaného syna.
Po skončení pojednávania idúc do kancelárie ho pristavila jedna žena. Nevedel o koho ide. Predstavila
sa mu ako matka syna, ktorého pojednával. Požiadala ho ako rodič rodiča s tým, aby sa vžil do situácie

rodiča, ktorého dieťa je narkoman. Poprosila ho, aby jej synovi pomohol. Prejavil ľútosť a dal jej na
vedomie, že si takéto stretnutia neželá. Na to zmenila tón a oznámila, že cestu si nájde. Po tomto
rozhovore ho vyhľadala W.. Druhýkrát ho oslovila J. v deň druhého pojednávania 08.07.2002, potom
čo sa uňho ohlásila W.. Po skončení pojednávania ho čakala na chodbe. Nepristavil sa pri nej. Idúc ďalej
ho požiadala, aby nepokazil jej synovi život. Povedala, že podľa obhajcu ich syna ho možno oslobodiť.

Povedal jej, že dôkazná situácia a právna kvalifikácia takýto postup nedovoľuje. Považujúc rozhovor za
bezpredmetný, odišiel od nej.

S J. sa stretol 26.08.2002. V dňoch 21. a 27.08.2002 sa s ním nestretol. Dôkazom toho, že nie on, ale
J. inicioval kontakt s ním v snahe zbaviť syna trestnej zodpovednosti, je priznanie svedkyne W.. Táto vo

svojich výpovediach uvádzala, že to bola ona, ktorá ho na požiadanie J. kontaktovala.

Prvé stretnutie s J. bolo dňa 26.08.2002 asi o 12.15 hod., kedy za ním prišiel J. v sprievode W., pričom
túto návštevu si neželal a výslovne ju odmietol. JUDr. W. J. hneď po zaklopaní vtisla do kancelárie
a predstavila s tým, že prišiel odovzdať doklad, aby mu pomohol, že má dôvod mu pomôcť. Potom

bez toho, aby jej stihol niečo povedať, odišla. J. sa tváril, že prišiel len preto, aby osobne odovzdal
potvrdenie o predaji ich auta zn. Audi. Strkajúc mu papier pred tvár vysvetľoval, že auto predali predtým,
ako poškodenú niekto vydieral a jeho syn preto na vydieraní s týmto autom nemohol participovať. Na
to J. povedal, že hlavne že vedeli za kým majú ísť a kde hádzať kamene. Povedal mu, že doklad od
neho neprevezme, lebo ho nevolal a nič od neho nežiadal. Poučil ho, aby potvrdenie o predaji auta

podal do podateľne súdu. Vzhľadom na jeho úlisné správanie, mu ukázal náčrt trestov rozsudku na
hlavné pojednávanie naplánované na pondelok 2.9.2002 a vyzval ho, aby kanceláriu opustil. J. vidiac, že
rozhovor mieni ukončiť, na chodbe pred dverami povedal, že bol u F.. Nato sa vrátili do kancelárie kde sa
J. opýtal, odkiaľ pozná jeho brata. Povedal, že sú spolužiaci zo školy a navrhol mu tykanie, pričom istý
čas mu aj tykal, ale on jeho návrhy odmietol a poznamenal, že tu môžu ostať, ale nie v tejto kancelárii a

umiestnil ho do kancelárie oproti č. 348. V tejto kancelárii nebolo nič k písaniu, boli tam len dve kreslá a
skriňa. Sadli si oproti sebe, pričom J. umiestnil čo najbližšie k služobnému diktafónu, ktorý tam umiestnil
pred rozhovorom bez vedomia J., ten si ho všimol až pri odchode. Z J. rečí vyrozumel, že najskôr sa
pokúšal o kontakt cez S., J., manželku a napokon W.. Keď J. povedal, že s obhajcom jeho syna má svoje
skúsenosti, chcel ho vymeniť. Na vzťah s JUDr. W. poznamenal, že jej pomohol dokončiť právo. Na

záver rozhovoru od neho J. pýtal vizitku a keď mu povedal, že žiadne nemá, ponúkol mu svoju s tým,
že mu na ňu napíše číslo mobilu (0903 237 197). V kancelárii č. 313 si J. neuložil žiadne veci, nemal
čo, lebo bolo horúce leto. Koženú taštičku, v ktorej mal doklady a peňaženku, mal pri sebe. Rozhovor s
J. z 26.08.2002 si nahral. Mikrokazeta mu bola odcudzená buď 28.08.2002, kedy mu prešacovali skrine
a ošatenie, alebo 30.08.2002 pri prehliadke kancelárie. Časť z tohto rozhovoru ako prepis je založený

v spise na č.l. 574-576.

Vo svojej výpovedi ďalej uvádza, že 21.08.2002 sa konalo len údajne stretnutie. Po tom čo sa J. po
dohode s JUDr. W. 21.08.2002 dostavil do budovy súdu na služobnú vrátnicu, svedok S. J. v zmysle jehopokynu oznámil, že sa s ním C. nechce stretnúť. Keď J. trval na tom, že sú dohodnutí, S. mu zavolal.
S. opäť oznámil svoj rozhodný postoj a to, že s J. sa stretnúť nemieni. S. toto stanovisko tlmočil J..
Potom ako sa S. na žiadosť J. telefonicky neskontaktoval s JUDr. W., J. opustil budovu súdu a viac sa

už v ten deň do budovy nevrátil.

Svedok Prof. JUDr. S. J., CSc. pri výsluchu dňa 08.02.2007 vypovedal jednak spontánne sám a
potom boli vyšetrovateľom kladené otázky, aby sa vyjadril k tomu, čo vypovedal v predchádzajúcich
výpovediach a to jednak, čo uviedol v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 28.08.2002 o 11.40 hod.,

ďalej čo uviedol pri výsluchu zo dňa 28.08.2002 a ďalej boli položené otázky všeobecného charakteru,
čo uviedol v predchádzajúcich výpovediach bez špecifikácie vyšetrovateľa, prípadne obhajcu, ktorí mu
otázky kládli, ktorá výpoveď sa má na mysli. Rovnako tak mu boli položené otázky, ktoré mu predtým
položené neboli a kde sa ten, čo kládol otázku pýtal na rôzne skutočnosti, pričom z otázky nie je zrejmé,
či sa už k tomu v niektorej výpovedi predtým svedok vyjadroval. To má význam z hľadiska posudzovania,
čo z tejto výpovede je možné považovať za vyjadrenie svedka použiteľné v trestnom konaní, nakoľko

pokiaľ ide o vyjadrenie svedka, kde tomuto je kladená otázka, aby sa vyjadril k tomu, čo uvádzal v skoršej
výpovedi, ktorá bola vyhodnotená ako výpoveď procesne nepoužiteľná (z akýchkoľvek dôvodov), tak
toto vyjadrenie svedka nie je použiteľné v ďalšom konaní (nezákonný dôkaz prenáša svoju nezákonnosť
a procesnú nespôsobilosť aj na ďalšie dôkazy, ktoré z takéhoto dôkazu vzišli).

Z tejto výpovede, vzhľadom na vyššie uvedené, súd prihliadol na vyjadrenie svedka kde sa neodvoláva
na predchádzajúce výpovede a sám sa vyjadril konkrétne a to v časti všeobecného vyjadrenia ako aj v
časti kladenia otázok. Procesne použiteľným je teda vyjadrenie svedka, kde tento uvádzal, že vzhľadom
na skutočnosť, že táto udalosť sa odohrala takmer pred štyri a pol rokom a že k tejto veci vypovedal
všetko čo o veci vedel, prakticky ihneď po podozrení zo spáchania trestného činu toto oznámil v súlade

so zákonom orgánom činným v trestnom konaní. Nepamätá sa už ani na to, že to bolo 21.08.2002 a
to, že to bolo v tento deň vie iba z toho, že mu to bolo pred výsluchom prečítané a spomína si ešte, že
to bolo pred štátnym sviatkom SNP. Na otázku, že komu podal trestné oznámenie, kedy a kde uviedol,
že vzhľadom na odstup času sa nepamätá. Bola mu predložená zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa
28.08.2002 o 11.40 h, a či sú to jeho podpisy, uviedol, že pripúšťa že áno, a toto hovorí po skúsenostiach

s orgánmi, ktoré má, ide najmä o vznesenie obvinenia voči nemu policajným orgánom v Petržalke na
základe krivého obvinenia, ktoré vzniesol voči nemu brat JUDr. C. s jeho dcérou, aj keď prokurátor zrušil
toto uznesenie o vznesení obvinenia, naštrbilo to jeho dôveru. Iniciátorom prvého stretnutia s X.J. nebol
on. Pokiaľ ide o okolnosti prvého stretnutia s obžalovaným pamätá sa, že mal priniesť nejaké potvrdenie
ohľadne vozidla o jeho predaji. Kedy to bolo si nepamätá, bolo to v budove Okresného súdu Bratislava

V, niekde na nejakom vyššom poschodí, bližšie si nespomína. Pokiaľ vie, nebol tam nikto prítomný. Na
otázku,abysavyjadrilksvojmupredchádzajúcemuvyjadreniu,žesiobžalovanýodnehovypýtalúplatok,
uviedol, že si spomína, že to považoval za žart, že sudca si môže pýtať peniaze. Vôbec si nemyslel, že
toto myslí vážne, ale situácia sa mu ujasnila po nasledujúcom stretnutí, že vec bola myslená od počiatku
vážne a preto podal oznámenie. Dátumy si však nepamätá. Pred udalosťou sa s obžalovaným nestretol,

aspoň si na to nespomína. Na otázku, aby sa vyjadril k svojmu tvrdeniu zo dňa 16.02.2004, kde uvádzal
ako sa skontaktoval s JUDr. W. uviedol, že môže odpovedať len v tom duchu ako to už odpovedal.
Na otázku kto vydal doklad o vozidle a či ho svedok odovzdal obžalovanému uviedol, že si spomína,
že to mal byť doklad o predaji vozidla AUDI 80, ŠPZ: BAY-85-20, ale nie si je istý. Vydal ho dopravný
inšpektorát, ale či ho odovzdal, si už nepamätá, spomína si, že ho obžalovanému ukazoval. Na ďalšie

otázky uviedol, že s bratom obžalovaného JUDr. N.J. sa nikdy nekontaktoval, k tomu koľko krát bol na
Okresnom súde Bratislava V uviedol, že pokiaľ vie, tak tri krát. Prvý krát to bolo s tým dokladom, druhý
krát to bolo, keď ho telefonicky kontaktoval obžalovaný a tretí krát, keď mu doniesol peniaze. Na mobil
obžalovaného nevolal, lebo ho nemal. K otázke, či požiadal S. alebo J., aby mu pomohli skontaktovať
sa s obžalovaným uviedol, že si nespomína, že by s S. vôbec hovoril o potrebe svojho kontaktu, pretože

bol advokátom jeho syna, nevidí dôvod prečo by sa mal s ním kontaktovať v tejto veci. S J. sa stretli
náhodou na PF UK a spomínali na spolužiakov. Nepamätá sa, že by niečo také žiadal. A od J. už vôbec
nie. Vec sa netýkala jeho, ale jeho syna. Syn bol nakoniec oslobodený v plnom rozsahu. K otázke, či
pri ktoromkoľvek rozhovore s obžalovaným mal vedomosť, že si obžalovaný rozhovor nahráva a to od
začiatku, alebo či si takého nahrávanie vôbec všimol, uviedol, že sa o žiadne nahrávanie nezaujímal,

toto vôbec nesledoval, je mu to jedno.

Pokiaľ ide o výpovede z prípravného konania, tak pri konfrontácii s obžalovaným Škultétym dňa
09.10.2007 svedok J. uviedol, že iniciátorom stretnutia bol obžalovaný C. prostredníctvom jehomanželky, ktorú si po jednom hlavnom pojednávaní pozval do miestnosti a žiadal ju odovzdať doklad,
pričom stretnutie s obžalovaným sa odohralo 21.08.2002 na Okresnom súde Bratislava V.

Prvé stretnutie bolo 21.08.2002, kedy obžalovanému C. priniesol doklad, tento mu však neodovzdal,
ale odovzdal mu na jeho žiadosť navštívenku s telefónnym číslom. Posledné dve stretnutia boli 26.-27.
alebo 27.-28.08.2002.

Druhé stretnutie sa realizovalo podľa pokynu obžalovaného C.. Toto bolo krátke, obžalovaný C. sa ho

len pýtal, či má peniaze a tieto mu prikázal priniesť na druhý deň, kedy sa uskutočnilo tretie stretnutie.
Na druhom stretnutí mu neodovzdal nič.

Na hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 svedok J. vypovedal, že na druhom pojednávaní s jeho synom
A. J. cez prestávku odišiel, pričom po tomto pojednávaní mu manželka povedala, že sa má kontaktovať
s obžalovaným C., ktorý od neho požaduje nejaký doklad o predaji osobného motorového vozidla zn.

Audi 80, ktorého bol pred nejakým časom vlastníkom. Doklad mu mal priniesť preto, že sa mal spáchať
ešte nejaký trestný čin proti poškodenej - majiteľke alebo predavačke stánku, ktorej vraj rozbili okno na
byte a táto videla unikajúcu Audi, pričom podozrivý mal byť aj jeho syn. To bol podnet na stretnutie.
Oni s manželkou žiadnu iniciatívu neprejavovali, nakoľko syn bol nevinný, tak nepovažoval za potrebné,
aby ho vyhľadal.

Na prvé stretnutie s obžalovaným C. dňa 21.08.2002 vošiel cez služobný vchod. Justičnej stráži povedal,
že hľadá obžalovaného C., že ho volal, aby priniesol doklad. Ten sa obžalovanému C. nedovolal, tak
sa obrátil na JUDr. W., s ktorou sa stýkal ako s bývalou študentkou, ako rodina, ktorej sa pýtal, či je
obžalovaný C. v práci, pretože mu má zaniesť doklad a či už skončil dovolenku. JUDr. W. mu povedala,

že obžalovaný C. je už z dovolenky doma, že ho videla, tak ho zobrala hore, pravdepodobne ona alebo
ten člen justičnej stráže. JUDr. W. ho priviedla k dverám obžalovaného C. a odišla preč. Obžalovaný C.
otvoril dvere a bavili sa na pokraji kancelárie. Obžalovaný C. sa pýtal, načo prišiel. Keď povedal, že
nesie ten doklad, obžalovaný C. ho poslal dať do podateľne. Pejoratívne povedal, že sa teda nie moc
starajú o syna. Povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť, nato ho odviedol

krížom napravo do nejakej inej miestnosti, tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ
by priniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,-Sk. Obžalovaný
C. mu povedal, že keď mu dá peniaze, tak syn dostane podmienku, lebo na oslobodenie by to bolo
podozrivé. Na otázku, či mu obžalovaný C. ukázal náčrt trestov, ktorý mal v čase návštevy na stole, kde
bolo uvedené osem rokov, odpovedal, že si už nespomína, či mu to aj ukazoval, vie, že sa bavili, že mu

dá osem rokov alebo mu dá tú podmienku, keď mu dá peniaze.

Povedal tiež, že nemajú dobrého advokáta, že on vie zabezpečiť iného aj s konkrétnym menom, no nato
si už nepamätá. Svedok sa vyjadril, že mal za to, že to obžalovaný C. nemyslí vážne, že ho skúša.
Obžalovaný C. ale ďalej povedal, že túto sumu potrebuje nie len pre seba, že je to veľmi málo, že je to

„ťaví flus“ dokonca, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom - prísediacim, a aj prokurátorovi.
Obžalovaný C. napokon súhlasil so sumou 100.000,- Sk, že by sa všetko urobilo. Stále to bral za vtip,
nebral to vôbec do úvahy, odišiel na chalupu v ten večer a viac sa o to nestaral.

Ohľadom druhého stretnutia svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že asi na obed alebo popoludní 27.

mu obžalovaný zavolal, že má prísť do Bratislavy. C. mu povedal, aby do dvoch hodín prišiel, okolo
13.00-14.00 hod. Tak sa osprchoval, oholil, obliekol, pretože bol v prírode na chalupe a okolo jednej
na obed sa na základe pokynu obžalovaného vybral autom s veľkou nechuťou z Hruboňova autom do
Bratislavy, čo aj manželke povedal, že nevie, čo od neho obžalovaný vlastne chce. Nepamätá sa, či
bola manželka prítomná aj pri telefonáte. Ohľadom času, kedy to bolo, uviedol, že sa mu vybavilo, že

posledné stretnutia boli 27., 28. 08., keďže bol štátny sviatok SNP v ten deň a v televízii sa to objavilo
až po tomto sviatku.

Na druhé stretnutie vošiel cez riadny vchod. Odprevadila ho justičná stáž. Vrátnici ho normálne pustili, že
má ísť hore, že pán doktor ho čaká, takže určite sa nezapisoval do knihy návštev. Doviedli ho k výťahu,

to si pamätá, lebo vedel, že už ide o vážnu vec a nie o žart. Potom vyšiel von z výťahu a obžalovaný ho
čakal pri výťahu. Tam prebehlo veľmi krátke stretnutie. Obžalovaný C. sa ho opýtal, či má peniaze, načo
mu odpovedal, že nie, pričom zostal prekvapený, že naozaj to obžalovaný myslel vážne. Obžalovaný
C. mu nato povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem rokov a nebude sa očom baviť. Keďže bolo neskoré popoludnie, J. odišiel domov a na druhý deň 28.08.2002 ráno sa vybral
riešiť túto vec a obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní s tým, že vopred ich informoval o tom, že
obžalovaný C. požaduje od neho úplatok v sume 100.000,- Sk. Šiel na prokuratúru alebo na Krajské

riaditeľstvo PZ, nepamätá si už, na ktoré šiel najprv. Na polícii sa ho pýtali, či pôjde do tej Petržalky, on
povedal, že mu nič iné nezostáva. Policajti mu povedali, že si z rozhovoru zabezpečia nahrávku. Orgány
činné v trestnom konaní s ním spísali asi aj záznam, že má odniesť peňažné prostriedky v sume asi
70.000,- Sk obžalovanému do budovy Obvodného súdu Bratislava V. Polícia mu zobrala sako a dali mu
tam asi záznamové zariadenie, pričom nikto ho ohľadom neho nijako neinštruoval. Na otázky uviedol, že

si nespomína na to, že by vystupoval ako agent. Nespomína si, či mal peniaze pri podaní vysvetlenia na
polícii, ani to, či polícii odovzdal písomnú informáciu o návšteve banky. Nevie si už spomenúť, či spísal
zoznam bankoviek. V rozhodnom čase disponoval hotovosťou 40.000,- Sk až 60.000,- Sk.

Ďalej svedok vypovedal, že dňa 26.08.2002 obžalovaného C. nenavštívil, nebol ani v Bratislave. Po
prečítaní prepisu zvukového záznamu pravdepodobne zo dňa 26.08.2002 od 12.00 hod do 13.00 hod.

medzi ním a obžalovaným C. z č.l. 1039-1041 vyhlásil, že je to hanebné, čo sa tam hovorí, že je to
lož za lžou. S JUDr. W. sa stretol len raz 21.08.2002, keď ho pravdepodobne ona doviedla k dverám
obžalovaného C.. Ako šiel z prízemia hore, si nevie spomenúť, či ho ona doviedla s členom justičnej
stráže, alebo len člen justičnej stráže. Obžalovaný C. si od neho pýtal vizitku, tak mu ju dal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2009 svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že dôvod, prečo vyhľadal
obžalovaného C., tak ako mu to tlmočila manželka, bol ten, že obžalovaný C. ho žiadal, aby doniesol
doklad o predaji osobného motorového vozidla zn. Audi 80 s ŠPZ asi BAY 8260. Tento doklad vyžiadal
od dopravného inšpektorátu asi mesiac predtým, alebo jeden a pol mesiaca, niekedy po prvom hlavnom
pojednávaní niekedy v júni, keď manželku obžalovaný Škultéty požiadal, aby po manželovi poslala

doklad, pretože so synom je zle. Bol to malý doklad, potvrdenie z dopravného inšpektorátu vydané v BA -
Petržalke. Obžalovaný C. sa vraj vyjadril, že syn má ďalšie problémy, kvôli tomu Audi. Rozbili sa nejaké
oknápoškodenejtrafikantke.Dokladmuchceldať dorúk21.08.2002,notenhoposlaldopodateľne.Mal
by tam byť aj záznam na podateľni, že tam dokument dal. Do podateľne ho poslal dolu, takže bola asi na
1-2 poschodí. Keď bol vyzvaný, aby opísal okolnosti, za akých odniesol doklad, povedal, že pri tom ako

sa s obžalovaným C. na chodbe pred jeho miestnosťou bavili a ten ho poslal do podateľne, stretli jednu
kolegyňu - podpredsedníčku súdu, ktorú pozdravil obžalovaný aj on a dali sa do reči. Táto ho chvíľu
počkala a potom asi s ňou išiel dolu buď po schodoch, alebo výťahom. Zišiel na niektoré poschodie, tam
dal doklad do podateľne, ktorej opis si už nepamätá. Následne šiel do kancelárie, kde sa chvíľu bavili.
Potom šiel domov. Potom, ako ho obžalovaný C. upozornil na to, že v spise sa tento doklad nenachádza,

reagoval, že tam musí byť. Povedal, že ten záznam obžalovanému C. určite priniesol, inak by nemal
dôvod za ním chodiť. Obžalovaný C. mu povedal, že ak nedá peniaze, dostane jeho syn osem rokov, ak
dá, dostane podmienku, lebo oslobodenie by bolo podozrivé. Peniaze (70.000,- Sk) mal od policajtov,
no keďže bol viazaný mlčanlivosťou, bol po čase zavolaný políciou podpísať vrátenie týchto peňazí. V
deň zadržania mal oblek. Vyjadril sa, že 70.000,- Sk si požičal od bezpečnostných zložiek, ktoré mal

aj vrátiť. Vlastnoručne podpísal doklad o pôžičke tejto sumy a tieto použil podľa pokynu obžalovaného
Škultétyho tak, že mu ich v jeho pracovni odovzdal. Peniaze mu po čase policajti vrátili a obratom platil
voči nim aj svoj písomne potvrdený peňažný záväzok.

Svedok na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedal, že sa mu zdá, že nejakú mlčanlivosť pri

policajtoch podpisoval, no nevie, či dostal o tom nejaký doklad. Neskôr vypovedal, že si to už nepamätá.
Do spisu nenahliadal a za N.J. nebol. S. mu telefonoval po zadržaní obžalovaného C. asi 30.08.2002,
že čo sa vlastne udialo. Obrátil sa naňho N.J., aby zastupoval jeho brata X.J..

Svedok Prof. JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že zmluvu o pôžičke

nepodpísal. Peniaze dostal ako občianskoprávny vzťah a podpisoval len doklad o prevzatí peňazí. V
Bánovciach nad Bebravou za N.J. nebol, bol len v obci Nedašovce. V Bánovciach nebol ani v nijakom
trojtýždňovom období predtým. Na lístok na č.l. 153a si nespomína, na č.l. 153 je zápisnica o vydaní
tohto lístku svedkom, pričom podpis je jeho, ale na zápisnicu si už nepamätá.

Svedkyňa U. J. v prípravnom konaní dňa 11.07.2007 vypovedala spontánne a tiež uviedla, že sa pridŕža
skorších výpovedí a zároveň odpovedala na položené otázky. S obžalovaným sa nepoznali, on ju vyzval,
aby ho počkala, a išla za ním do miestnosti. Povedal jej, aby šla niekoľko metrov za ním, aby ich nikto
spolu nevidel. On kázal, aby manžel priniesol potvrdenie o predaji auta, lebo bol spáchaný ním nejakýtrestný čin. Po prvom stretnutí jej manžela so Škultétym mal manžel problém, čo urobiť na základe toho,
že C. od neho žiada úplatok. Viackrát manželovi volal. Ona je svedkom jedného telefonátu, v ktorom
išlo o stretnutie.

Svedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 vypovedala, že keď ju prvý raz obžalovaný
C. vyzval, nevedela, odkiaľ vie, že je matka O. J.. Na obžalovaného čakala na chodbe vo vestibule
pred pojednávacou sieňou. Trvalo to dlhšie, keďže obžalovaný ešte v miestnosti dával nejaké pokyny a
inštrukcie obhajcom, tak sa šla po chvíli pozrieť, či je to ešte aktuálne, pričom obžalovaný jej opätovne

povedal, že ho má počkať. Nato mu obhajca povedal, že to je matka O. J.. Pri tom, ako ju viedol do
nejakej hornej kancelárie, tak, aby ju nikto nevidel, mala tiesnivý pocit. Slová „tuto choďte, tamto
choďte, choďte ďalej“, jej pripadali ako manipulovanie s človekom. Domnievala sa, že je to v záujme
obžalovaného a asi vie v tom chodiť, aby ho nikto so stránkami nevidel. Šli nepriamo popri stene. To,
že kancelária nebola jeho, sa dozvedela neskôr, pri poslednom výsluchu, keď jej advokát povedal, že
sa mýli, že to nebola C. kancelária.

V kancelárii jej začal obžalovaný rozprávať, ako vážne je to s jej synom, pričom ona ten pocit nemala.
Ešte na pojednávaní niekto spomínal, že aj ďalší trestný čin bol spáchaný s Audi, ktoré mali, pričom
čin mal byť spáchaný proti svedkovi a tak to vyzeralo, akoby to bolo smerované zo strany jej syna.
Na to povedala obžalovanému, že to auto už nemajú nejaký rok, tak ju obžalovaný usmernil, aby to

okamžite potvrdili od polície a poslali jemu do spisu. Rozprávali sa aj o spôsobe, ako uľaviť jej synovi,
čo vyústilo v nezáväznú debatu fungovania rozhodovania súdov, že bez úplatku sa to nedá. Povedala
mu, že to nie je ich prípad, lebo oni peniaze v tom čase vôbec nemali a nepokladali za dôležité uplácať
vo veci ich syna. Dal jej pokyn - ústnu inštrukciu, aby nie ona, ale jej manžel prišiel za ním čo najskôr
s potvrdením o predaji motorového vozidla. Obžalovaný jej spomínal, že by vedel zohnať lepšieho

obhajcu ako majú. Chápala to tak, že nemajú kvalifikovaného, a že by bolo treba dať lepšie peniaze
za advokáta - možno úplatok. Určite jej naznačil, že by bolo vhodné niečo dať prostredníctvom neho
viacerým zúčastneným na konaní. Nepriamo jej povedal, že keď dajú peniaze, lepšie sa rozhodne v
prospech syna, vravel vo všeobecnosti, že tak to chodí. Povedal aj sumy, ale na tie si už nepamätá. Táto
sarozdelímedziprokurátora,eštesazabezpečítenlepšíobhajcaarozhodne salepšievprospechsyna.

Majú doniesť okamžite potvrdenie, aby náhodou syn nebol spájaný s ďalším trestným činom. To bolo
pre ňu zaväzujúce a na to tam aj manžela poslala. Pri rozhovore s obžalovaným sedeli, a keď vošli do
kancelárie, tak ju prehľadal, aby otvorila kabelku, či nemá nahrávacie zariadenie. Dvere boli zatvorené,
ale či aj zamknuté, na to si už nespomína. Posledné vety pri vyprevádzaní ku dverám boli práve o vine
a nevine jej syna. On hovoril, že podľa neho je vinný a ona, že nevinný, pričom jej opäť pripomenul

hierarchiu, ako sa dá z vinného urobiť nevinný. Ona mu opäť zdôraznila, že to nie je ich prípad, lebo
oni na to nemajú. Potom, ako sa s obžalovaným jej manžel už stretol ohľadom potvrdenia a ten ho
vyzval na úplatok, bola svedkom toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli na víkendovom
dome. Dohadovali sa o výške úplatku. O úplatku jej povedal manžel v čase, keď bola práceneschopná
a zdržiavala sa vo víkendovom dome. Asi jej to povedal osobne, ale nevie presne kedy. Na sumu si

nespomenie. Malo to byť na vylepšenie rozhodnutia v prospech syna. Nevie, koľko prešlo, kým manžel
šiel za obžalovaným C., možno týždeň. Peniaze nikde nezháňali, od začiatku to brali tak, že ich sa to
netýka, oni to nedajú. Keď sa na túto tému s manželom bavili, tému neuzavreli len o tom polemizovali.
V rozhodnom čase disponovali peniazmi takými, aby prežili. Na úplatky nemali, aj keď nejaké úspory
mali. Manžel jej povedal, aby sa o to nestarala. V živote nebola v Bánovciach nad Bebravou. Nemá

vedomosť o tom, že jej manžel by tam bol v súvislosti s prejednávanou vecou. Potom, ako samosudca
citoval výpoveď obžalovaného, že prvá ho oslovila ona, a pri jeho odmietavom postoji ukončila rozhovor
slovami, že cestu si nájde, svedkyňa uviedla, že to nie je pravda.

Svedkyňa JUDr. J. W. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedla,

že J. ju učil na vysokej škole ako vedúci odbornej praxe. Nie sú priatelia, len známi, neudržiava s ním
kontakty, občas sa náhodne stretnú. Niekedy sa stretnú dva razy za týždeň, niekedy raz za niekoľko
rokov. Nepamätá sa, či si s J. volali, pevné číslo ani nepozná. Od J. vedela, že má problémy so synom.
Nevie od koho a kedy sa dozvedela, že vec syna J. má napadnutú C.. J. sa na ňu nesnažil vplývať
v prospech syna. So C. je kolegyňa z práce, kontaktujú sa iba pracovne. Pár dní predtým stretla J. v

meste, tento jej uviedol, že chce dať C. nejaký papier a nevie sa mu dovolať, chcel, aby zistila, či nemá
dovolenku a či sa ho môže opýtať, kedy mu ho má doniesť. C. to oznámila vo výťahu, že stretla J., ktorý
mu chce dať nejaký doklad a spýtala sa ho, kedy za ním môže prísť. Povedal jej, že nevie kedy. Asi na
druhý deň, keď bola v nemocnici, jej C. volal, pričom ona mu svoj mobil nedala a povedal jej, že J. môžeprísť dnes alebo zajtra. Dala vedieť J. a ten asi na druhý deň prišiel. Asi týždeň pred vypuknutím aféry
C. jej J. volal z vrátnice súdu a povedal jej, že ide zaniesť doklad C., ktorý držal v ruke s kolkami, či ho za
ním neodvedie. Už si nepamätá, či bola ona po J. na služobnom vchode. Keď je stránka neznáma, člen

justičnej stráže oznámi sudcovi, kto prišiel a sudca si ju ide vyzdvihnúť dole, alebo po telefóne sudca
povie, že ho pozná, nech ho pustia. Dá sa zaklopať na dvere a pustiť ho do traktu k sudcovi, alebo sa
vpustí prostredníctvom magnetickej karty. O záznamoch návštev nevie. J. si ani nesadol, hneď medzi
dverami jej povedal, aby ho odviedla za C.. Ponáhľala sa aj ona, aj on. Zaklopala na dvere, potom ako
C. otvoril dvere kancelárie odišla, ani nevošla do kancelárie. Nepamätá sa, či ich predstavila. Odvtedy

J. nevidela, nekontaktoval ju. Potom sa od niekoho dozvedela, že C. zobral úplatok.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedala, že J. je jej bývalý učiteľ. C. J. predvolal a tento
sa s ním nemohol skontaktovať. J. náhodne stretla v meste. Zastavil sa u nej, že nesie sudcovi nejaký
doklad v súvislosti s trestnou činnosťou jeho syna. Nato vypovedala, že Králik ju nikdy nepožiadal, aby
mu pomohla v nakontaktovaní. Nepamätá si už, či kolegyňa T. dala jej telefónne číslo C.. Nepamätá

si už pred tým ako J. priniesla do kancelárie, či bol u nej, pili kávu a o čom sa bavili. Nepamätá si, či
videla doklad, s ktorým prišiel J.. J. priviedla ku C. 21.08.2002, pretože išla určite gratulovať kolegyni
T., ktorá je Jana a s ktorou si gratulujú, ale či jej išla gratulovať pred tým ako prišiel J., alebo potom,
si už nepamätá (21. augusta má meniny Jana). Priviedla J. do kancelárie za C., no nepamätá si, či
mala vedomosť o tom, že jeho syn je stíhaný. Dňa 26.08.2002 ho určite nepriviedla. Ku skutku sa nevie

vyjadriť, nebola pri žiadnom rozhovore medzi obžalovaným a J., keď sa peniaze dávali, respektíve pýtali.
Keď sa stal skutok, takisto tam vôbec nebola, niekto jej to povedal. V súčasnosti sa s Králikovcami
nenavštevujú, no následne vypovedala, že si nepamätá, či si volali a kedy a či sa stretli v priebehu
posledného mesiaca. Nikdy s ním o výpovedi nehovorila. O tom, že syn J. má problémy, lebo berie
drogy sa hovorilo všeobecne. J. ju nijakým spôsobom neovplyvňoval. Neintervenovala v prospech jeho

syna. To, ako jeho syn dopadol nevedela až doteraz, keď jej to povedal S.. Stránka sa do budovy súdu k
sudcovi dostane buď tak, že sudcovi zavolá služba, že ide, hore alebo si ho príde sudca zobrať. Možno
sa vie dostať aj sám, keď ho poznajú.

Svedkyňa JUDr. J. W. na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedala, že si nepamätá koho kedy

stretne, pretože denne stretne X ľudí. Na vysvetlenie rozporu uviedla, že vedela o problémoch mladého
J. a to všelijakých, pretože to bol problémový chlapec. Vypovedala, že vedela o stíhaní, a že vec má
obžalovaný, len už si nepamätá, od koho to vedela a kedy sa to dozvedela. J. doviedla k dverám C.,
no pri rozhovore o úplatku prítomná nebola. O tom, že C. zobral úplatok, vedeli všetci, keď to prepuklo.
Vie to aj z predvolaní.

Svedkyňa JUDr. S. T. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 15.03.2007 uviedla, že J. osobne nepozná,
no vie, že učil na PF UK v Bratislave. W. je jej kolegyňa, ktorá jej nič o J. pred zadržaním C. nehovorila.
To čo vie, vie z médií. Nevedela ani, že sa s J. poznajú. So C. je kolegyňa, nie kamarátka. Tento sa jej
nezveroval o návštevách J.. Nepamätá si, či 21.08.2002 mala oslavu menín, alebo mala dovolenku, no

veľké oslavy v robote nerobia, maximálne si sadnú na kávu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedala, že so svedkyňou W. a s obžalovaným C.
prichádza dennodenne do styku, pretože sú to jej kolegovia. S W. sú kolegyne 20 rokov. O korupčnom
konaní C. nedebatovali. O tomto skutku vie z médií. Nepamätá si a nemyslí si, že jej W. pred zadržaním

C. uviedla nejaké skutočnosti týkajúce sa O. J. respektíve jeho otca. Nepamätá si ani to, či si C. pýtal,
alebo mu dala niekedy nejaké telefónne číslo. Dňa 21.08.2002 dovolenku nemala.

Svedok JUDr. A. S. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedol, že
vzťah ku J. má priateľský, pozná ho už z výšky. C. pozná dlhšie, pretože obaja pochádzajú z Bánoviec.

Majú vzťah dobrých známych, tykajú si. Chodili do jedného zápasníckeho oddielu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že so C. aj jeho bratom chodil do zápasníckeho
oddielu, no v pätnástich rokoch odišiel študovať z Bánoviec nad Bebravou na strednú, neskôr vysokú
školu, takže sa stretli, až keď začal pôsobiť v Bratislave. V nepriateľstve nie sú. S J. sa zoznámil na

vysokejškole.KeďžebolsJ.vkontakteodzačiatkuobhajobyjehosyna, povedalmu,žeonaC.sadobre
poznajú. J. sa ho pýtal, či by sa mohol so C. rozprávať, načo mu povedal, že by to nebolo vhodné. Bolo
to možno ešte pred prvým hlavným pojednávaním alebo medzi prvým a druhým pojednávaním. C. sa ho
v priebehu pojednávania - cez prestávku pýtal, či tam hore sedí J. a on odpovedal, že áno a vedľa nehoje jeho manželka. J. odišiel z pojednávačky, takže ich nemal ako kontaktovať dokopy. Spomenul si ešte,
že obžalovaný J. upozornil, že čo si to tam píše. Z pojednávania sa ponáhľal na druhé pojednávanie,
ale zaregistroval, že tam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Videl, že idú oproti sebe, má dojem, že

stáli vedľa seba, keď odchádzal, to už bolo pojednávanie odročené. Od toho pojednávania J. nevidel,
veci jednal výlučne s J., možno bola prítomná pri rozhovore, no nehovoril s ňou. J. sa mu nezverila o
žiadnych výhradách voči jeho osobe. Dňa 28.08.2002 odišiel z Bratislavy. J. sa ho pokúšal kontaktovať,
keď bol na predĺženom víkende na Hrochoti, kde nemal signál. Nevedel tak o žiadnom stretnutí, ani
nebol prítomný žiadneho stretnutia Králika so C.. J. mu povedal, že ho chcel kontaktovať, ako má vo

veci postupovať. Keďže bol nedostupný, obrátil sa na prokuratúru. Jeden až dva týždne po skutku mu J.
povedal, že bol C. kontaktovaný vo veci vybavenia záležitostí súdenia jeho syna a že sa mali stretnúť.
C. J. povedal, že syn môže dostať päť rokov, keďže bola obžaloba pre lúpež so zbraňou. Vravel, že
syn môže byť aj oslobodený, záleží vraj od neho, či chce, aby syn bol ohrozovaný nejakými staršími
odsúdenými v base, spomínal aj nejakú nechutnosť, že mu malo byť povedané, že bude musieť jesť
nejaké horalky natreté fekáliami. Nevedel, čo má robiť. Bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí.

Potom, že to môže dobre skončiť. Ešte hovoril o aute, že bol prekvapený, že C. vie, že má nejaké 15-17
ročné zahraničné auto asi Audi. Pre kolíziu obhajobu syna J. ukončil. J. nevidel už dva až tri roky.

Svedok JUDr. A. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že je pravda, že po
medializovaní prípadu, o ktorom sa dozvedel z teletextu po návrate do Bratislavy, mal asi dva telefonáty

z Bánoviec. V jednom sa predstavil niekto ako príbuzný C. a následne sa ozval N.J., s tým či ho môže
navštíviť. S tým súhlasil. Na ďalší deň alebo obdeň ho v Bratislave navštívil N.J.. Väčšinu času sa
ho pokúšal presvedčiť, aby prevzal obhajobu jeho brata. Svedok mu nato povedal, že vzhľadom na
kolíziuzáujmovobhajobysynaJozefaKrálika,vktorejkauzebolsudcomX.J.,jehoobhajobujednoducho
prevziať nemôže. Jeho presviedčanie trvalo dosť dlho. Skončilo to tým, že N.J. povedal, že nemá

možnosť mu pomôcť.

Svedok S. S. V prípravnom konaní svedok S. S. pri výsluchu dňa 08.04.2003 za prítomnosti obhajcu
uviedol, že dňa 21.08.2002 medzi 09.00 hod. až 12.00 hod. prišiel J. na služobný vchod Okresného
súdu Bratislava V. Dovtedy ho nepoznal. C. pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V. C. v stredu

21.08.2002 prišiel do práce cez služobný vchod, kde mal službu. Podráždený ho upozornil, že za ním
príde J.. Najskôr si myslel, že O. J., ktorého pojednáva. C. mu povedal, že ho nechce prijať, pričom
vravel aj o nejakej kompenzácii. Povedal tiež, že ho dostane a že ho otravovala aj nejaká J.. Asi po
09.00 hod. prišiel J.. Chcel, aby ho ohlásil C.. Svedok sa ho spýtal, či je dohodnutý. Nato mu odpovedal,
že je to vybavené. Svedok mu oznámil, že bol C. upozornený na to, že ho nechce prijať. On trval na

tom, že sú dohodnutí, tak obžalovanému volal. Ten mu rázne povedal, že mu hovoril, že ho neprijíma.
Oznámil to J.. Ten povedal, že je to dohodnuté aj cez W., tak volal aj jej, no ona nedvíhala. Povedal J.,
že asi sú zle dohodnutí, lebo ho nikto neprijíma. Keď videl, že nič, tak odišiel von a tam telefonoval. Dňa
24.08.2002 išiel na dovolenku na 23 dní. O úplatku vedel z TV, po príchode do práce mu to povedal aj
K.. C. si veľmi nebral ľudí do kancelárie, väčšinou sa s nimi stretával na parkovisku medzi služobným

vchodom a vchodom pre verejnosť.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2008 vypovedal, že dňa 21.08.2002 ráno slúžil na vchode pre
zamestnancov. Keď prišiel do práce sudca C., podráždene mu povedal, že má za ním prísť pán J.,
ktorého on nechce prijať. Spomínal aj nejaké kompenzácie, a to, že ho otravuje nejaká J.. Svedok v

tom čase vedel, že sa pojednáva pre lúpež so zbraňou vec J.. Medzi deviatou až obedom došiel J., ktorý
chcel ísť za C., tak mu skontroloval doklad totožnosti. J. mu povedal, že je to vybavené, že sú dohodnutí.
Nato mu povedal, že ráno mu bolo sudcom C. povedané, že tento ho neprijíma. Na jeho naliehanie ho
však C. ohlásil. C. mu povedal dosť nepríjemne to čo ráno a asi buchol telefón. J. opäť povedal, že ho
neprijme. J. nato povedal, že je to dohodnuté s JUDr. W., tak zavolal aj jej, no ona nedvíhala. J. povedal,

že asi sú zle dohodnutí. Keďže mu to bolo divné, sledoval J. ako vyšiel na parkovisko a telefonoval.
Keď bol na niečo upozornený od prokurátora alebo sudcu, tak sa tomu venoval tak, aby sa tieto osoby
do budovy nedostali a neohrozovali niečo. Všetci sudcovia robili niekedy oznamy ohľadom osôb, ktoré
nemajú vpúšťať.

Svedok K. K. dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní na položené otázky uviedol, že uvedeného
dňa bol v práci a pamätá sa, že ho oslovil s policajnou akciou ich riaditeľ s tým, že tam boli prítomní
dvaja policajti a obžalovaný si zobral so sebou toho pána J.. S policajtmi sa zdržiaval na treťom
poschodí,alečosadialovovnútrikancelárie,ktomusabližšievyjadriťnevedel.Nejednoznačnébolijehovýpovede, pokiaľ bol dotazovaný na priestory súdu, nakoľko povedal, že tam už šesť rokov nepracuje.
Na ďalšie otázky odpovedal, že policajti magnetickú kartu k dispozícii nemali a nevie sa vyjadriť, kde bol
obžalovaný oslovený po rozlúčení sa s J..

Vo svojej výpovedi dňa 01.03.2007 uviedol, že s obžalovaným nie je v žiadnom pomere, pozná ho
ako sudcu Okresného súdu Bratislava V. Na položené otázky uviedol, že J. nepozná, na okolnosti dňa
21.08.2002, keď vykonával službu ako člen justičnej stráže, sa nepamätá. Rovnako tak sa nepamätá ani
na udalosti zo dňa 26.08. a 27.08.2002. Nepamätá sa, že by sa J. domáhal vstupu do budovy. Evidencia

návštev sa vykonáva na každom súde inak, on vtedy slúžil na viacerých súdoch v Bratislave. Nevie sa
vyjadriť, že by osoba menom J. v auguste 2002 žiadala kontakt na JUDr. W., alebo či táto prišla dole
pre takúto osobu.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky vypovedal, že v roku 2002,
v čase skutku, tam robil druhý mesiac a na tom súde bol druhý deň, čiže kolegov nepoznal, iba sa

zaúčal do práce. Druhý deň, keď tam robil, tak vtedy sa to stalo, nejako zomlelo, a nič viac o tom
nevie. Až na druhý deň sa dozvedel, čo sa stalo. V tom čase tam nebol rámový detektor, a keď tam
ľudia prišli a povedali, že idú na podateľňu, tak sa nekontrolovali, iba keď išli na pojednávanie. Sudcovi
sa to ohlasovalo telefonicky, keď niekto za ním išiel. J. nepozná, v uvedené dni ho v budove súdu
nedoprevádzal.

Dňa 01.03.2007 pri výsluchu na položené otázky uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného
súdu Bratislava V., osobu menom J. nepozná, nie je si vedomý, že by v dňoch 26.08. a 27.08., keď
vykonával službu v budove súdu, že by tam nejaký človek s takým menom prišiel. Bol tam nový, prvýkrát
nastúpil na súd 26.08.2002. Nevie presne povedať, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v

auguste 2002, lebo vtedy sa len zaúčal, tak to nevie presne povedať. Keď si sudca návštevu vyzdvihol
na vrátnici, túto prevzal a spolu odišli. Členovia justičnej stráže doprovod nerobili.

Svedok S. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že pokiaľ by sa mal vyjadriť, čo mu
je známe v súvislosti s predmetom konania, uviedol, že prišiel z dovolenky a dozvedel sa, čo sa stalo

na súde, uvedeného dňa v práci nebol. Osobu menom J. nepozná. Nevie, či ho do objektu súdu púšťal.
Ku dňu 21.08.2002 sa vyjadriť nevie. Nevie sa vyjadriť ku položeným otázkam čo sa dialo v dňoch 21.,
26., 27., 28.08.2002. Dňa 28.08.2002, keď došlo k zadržaniu obžalovaného, v práci určite nebol.

Pri výsluchu dňa 28.05.2007 uviedol tento svedok, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného

súdu Bratislava V, k samotnej udalosti sa vyjadriť nevie, nakoľko sa o tom dozvedel len z počutia od
kolegov, keď sa vrátil z dovolenky. Osobu menom J. nepozná, na okolnosti služby zo dňa 21.08.2002
si nespomína, pretože je to značný časový odstup. Nevie sa vyjadriť k tomu, či osobu menom J. za
niekým doprevádzal. Na otázku, či sa zapisovali osoby do knihy príchodov a odchodov, ktoré prišli na
súd, uviedol, že osoby sa na uvedenom súde do uvedenej knihy sporadicky zapisovali, ale určite nie

osoby, ktoré išli za sudcami.

Svedok N. T. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky uviedol, že iba počul, že
obžalovaný údajne zobral úplatok od nejakého pána J., ktorého on vôbec ani nepozná a ani ho nevidel.
Na dátumy 26., 27.08.2002 si už nepamätá. Nevie sa k týmto dňom vyjadriť. V súčasnom období už na

súde nepracuje. Dňa 28.08.2002 prišiel na pracovisko riaditeľ, pýtal sa ho čo sa stalo a riaditeľ povedal,
že potom sa dozvie. Dozvedel sa to na druhý deň z rádia, a to bolo celé.

Pri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V,
osobumenomJ.nepozná,naokolnostizodňa21.08.2002,keďmalslužbuvbudovesúdu,sanepamätá,

a nevie nič uviesť. Na otázku, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v tom čase, uviedol,
že vtedy bolo možné sa do budovy súdu dostať aj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v
prípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto to oznámil, že prišla za ním návšteva, a keď ju sudca
chcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca pre návštevu prišiel, odišli
sami. Nevie sa vyjadriť, či v tom čase osoba menom J.iadala kontakt na JUDr. W., prípadne, či táto si

pre neho prišla.

Svedok U. H. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným
nejaký pán J., ktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný, ako sudca, mal pojednávať tú vec a mal dostaťúplatok za to, že neposúdi hasiaci prístroj ako zbraň. Toto sa mal dozvedieť už dávnejšie, ale nevie od
koho. Inak o veci nevie nič. Nepamätá sa, či v inkriminovanom čase chodil svedok J. na súd. Nepamätá
sa, či v dňoch 21., 26., 27.08.2002 slúžil. V deň, keď došlo k zadržaniu, bol v službe. Bol na vchode

pre zamestnancov, keď vošiel ich riaditeľ, niečo sa dialo a potom sa dozvedel od K., čo sa stalo. J. do
budovy v ten deň ísť nevidel, bol na vchode pre zamestnancov. Osobne J. nepozná. Nepamätá sa, či v
dňoch 21., 26., alebo 27.08.2002 doprevádzal osobu menom J. za obžalovaným.

Pri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V.

K samotnej udalosti, ktorá je vyšetrovaná, sa vyjadriť nevie, dozvedel sa o tom len z počutia kolegov.
Osobu menom J. pozná, nakoľko v čase, keď sa udalosť stala, uvedený pán chodieval do budovy súdu.
To mohlo byť asi dva, alebo trikrát, presne nevie. Pokiaľ ide o deň 21.08.2002, alebo 26.08.2002, tak
na tieto dni si vôbec nespomína že kde slúžil, ani na to, či v tieto dni púšťal Králika do budovy súdu.
Rovnako si nepamätá ani na to, že čo robil dňa 27.08.2002.

Svedok JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2008 vypovedal, že vie, čo je
predmetomkonania,nakoľkobolvypočutýnasúdevMalackáchakvecimôžeuviesť,žesJ.jespolužiak.
Pôsobí na Akadémii Policajného zboru, preto sa pohybuje vo vysokoškolskom prostredí a často chodí
na právnickú fakultu. Za oného času sa stretol s J. na právnickej fakulte, bavili sa o bežných veciach
a pri odchode už vo dverách sa ho J. pýtal, či pozná C., na čo mu povedal, že pozná C. X., ale aj N. -

brata, s ktorým päť rokov býval na izbe. To bolo všetko. Na položené otázky uviedol, že J. ho nežiadal,
aby intervenoval. Nežiadal o nič a ani nevedel, že má problém.

Svedok JUDr. N.J. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 02.12.2008 vypovedal, že o zadržaní brata
- obžalovaného sa dozvedel neskôr, keď mu volala jeho dcéra, čo sa stalo. Pýtala sa ho, či sa stretol

aj pred zadržaním s S. J., na čo jej on povedal „áno, stretli sme sa“. K tomu stretnutiu došlo asi tak,
že pár dní pred zadržaním ho telefonicky kontaktoval rozrušeným hlasom Králik a pýtal sa, či sa môžu
stretnúť, že do telefónu nechce hovoriť, s čím súhlasil. Poznali sa zo štúdia, boli kamaráti. Keď prišiel,
vypadal nesvoj, bolo to v lete, bol prepotený, zničený, frustrovaný, prišiel za ním na firmu, bolo to po
pracovnej dobe a boli tam len sami. Potom začal rozprávať, že kvôli čomu prišiel a povedal, že má

problémy so synom, ktorý drogoval, fetoval, no a teraz že vykonal nejakú lúpež a údajne , že je to na súde
a pojednávať to má brat. Hovoril mu, že viackrát sa s ním kontaktoval, nahováral ho, aby ho oslobodil,
že keď sa to oslobodí, že to bude vybavené tak, že kraj to len potvrdí. Na to J. povedal, aby sa nehneval,
že on sa na takú vec nedá nahovoriť. S bratom sa v tej dobe nestýkal, no a tým ako J. povedal, že by to
bolo nahováranie na trestný čin a že toto nevykoná, tak rozhovor skončil a J. odišiel. Na položené otázky

uviedol, že s J. od tej doby, čo spôsobil túto udalosť, sa s ním nebavil. Na otázku, či pozná vyjadrenie J.
ohľadom stretnutia s ním uviedol, že áno, vie, že J. sa vyjadril, že nie je pravdou, že bol za ním, ale on
trvá na svojej výpovedi. Pokiaľ by mal bližšie upresniť, kedy bol J. za ním, tak to bolo päť až desať dní
pred zadržaním. Skutočnosti, o ktorých vypovedá, nemôže nikto potvrdiť, boli sami.

Pri výsluchu zo dňa 15.03.2007 tento svedok vypovedal, že o udalostiach sa dozvedel od netere J.J.,
ktorá sa telefonicky pýtala, či vie, čo sa stalo otcovi. On sa to dozvedel až z jej telefonátu a následne to
bolo medializované. Potom sa ho pýtala na J., či bol s ním a či sa o jej otcovi rozprávali, uviedol, že áno,
že sa s ním stretol. Osobu S. J. pozná, je to spolužiak z vysokej školy, a pár dní pred zadržaním brata
mu zavolal, že sa chce s ním stretnúť, či môže prísť za ním do Bánoviec, pričom povedal, že do telefónu

nechce hovoriť. Prišiel za ním na firmu, sťažoval sa, že má so synom problémy, že syn spáchal lúpež a
že to robí jeho brat. Uviedol, že brata viackrát nahováral, aby ho oslobodil, že na kraji je to vybavené, že
oslobodzujúci rozsudok sa potvrdí. Povedal mu, že sa na takú vec nedá nahovoriť, nech s ním neráta
a tiež J. povedal, že sa s bratom už niekoľko rokov nerozpráva a tým sa stretnutie skončilo. Potom ho
už J., ani nikto iný neoslovil.

SvedokC.H.nahlavnompojednávaní,konanomdňa02.12.2008vypovedal,ževtomčaseprevádzkoval
záložňu v Bratislave. Robil vtedy u neho S.. V roku 2000 sa prevalilo, že S., S. prezývaný D., H. a ešte
jeden urobili nejaký tabak. V roku 2002, niekedy v máji, S. už u neho nepracoval, prišiel za ním, pretože
vedel, že sa s obžalovaným pozná, nakoľko obžalovaný ku nemu pravidelne chodil a či by mu nevedel

pomôcť dostať sa z prúseru. Obžalovaný ich má súdiť a či by mu nevedel dať nejakú záruku. Hovoril, že
ten mladý, čo tam s nimi bol, mal vysoko postaveného tatka na polícii a ten povedal, že ten mu vybaví,
že nedostane žiadny trest. On obžalovaného oslovil niekedy v priebehu júna, že nech si dáva pozor, lebo
sú to takí hajzlíkovia petržalskí. Potom v auguste 2002 bolo to 27., deň predtým než bolo medializované,že obžalovaného zatkli, vybral si obžalovaný u neho v záložni telefón, už presne nevie aký, s tým, že
nemá u seba peniaze a príde na druhý deň, aby mu ho odložil a na druhý deň už neprišiel. Vie, že to
bolo 27., ale nevie o koľkej hodine, stretli sa medzi 14.00 hod. - 15.00 hod., mohlo to byť u neho, ale sa

mu zdá, spomína si, že sa s ním asi na súde stretol, lebo im tam niesol, robil vtedy terajší Orange, vtedy
Globtel a zabezpečoval pre Okresný súd Bratislava V, pre všetkých pracovníkov služby. Na otázku, či
potom ešte boli v kontakte uviedol, že už nevie povedať, ale si myslí, že ešte večer prišiel obžalovaný
za ním, on musel byť u neho, lebo si pozeral telefóny, to bolo okolo nejakej 16.00 hod. až 17.00 hod. Na
ďalšiu otázku uviedol, že s obžalovaným sa stretol asi mesiac, dva pred týmto výsluchom na hlavnom

pojednávaní. Bol na súde, niečo tam vybavoval aj s kamarátom a prišiel za obžalovaným na kamarátsku
návštevu, lebo dlho spolu neboli. A išiel za ním aj preto, lebo si u neho zabudol rukavice v zime asi
pred dvoma rokmi a obžalovaný mu predtým volal a povedal, že si tam zabudol rukavice, že či nepríde
niekedy na návštevu. Predtým bol naposledy s obžalovaným asi pred dvomi rokmi.

Svedok JUDr. K. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2008 uviedol, že nebol zbavený

povinnosti mlčanlivosti Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a preto nie sú splnené
podmienky na jeho výsluch. Bol poučený, že bol predvolaný a vypočúvaný bude ku skutočnostiam, ktoré
netvoria predmet služobného tajomstva a na ktoré sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti a následne po
poučení, okrem iného aj o tom, že nemusí vypovedať, ak by svojou výpoveďou privodil nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe alebo osobe sebe blízkej, uviedol, že využíva toto oprávnenie a vypovedať

nebude.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy majúce vzťah k vyžiadaniu úplatku a boli získané zákonným spôsobom, tak v
priebehu konania sa súd oboznámil a prihliadol na listinné dôkazy na č.l. 2-4 Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky - súhlas na trestné stíhanie, č.l. 10 Záznam o obmedzení osobnej slobody, č.l. 11

Uznesenie Ústavného súdu o daní súhlasu na zadržanie, č.l. 13 Zápisnica o obmedzení osobnej slobody
podozrivej osoby, č.l. 14-15 Príkaz na odovzdanie mimo celu, č.l. 38-44 Písomné podanie obvineného
(prípis obvineného adresovaný krajskému súdu), č.l. 81-95 Obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava
V, č.l. 106-108 Zápisnica o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 05.09.2002, č.l.
130-131 Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov, č.l. 132-146 Fotodokumentácia, č.l. 163-164

Uznesenie o vrátení vkladnej knižky, č.l. 166 Uznesenie vyšetrovateľa KÚJ PZ z 03.04.2003, č.l. 249-253
Odbornévyjadrenie,č.l.280-281Listobvinenéhovyšetrovateľke,č.l.284-293VyjadreniePrvejstavebnej
sporiteľne, č.l. 295-296 Úradný záznam, č.l. 364 Osvedčenie o zvolení za sudcu, č.l. 365 Pridelenie
sudcu, č.l. 366 Oznámenie o vymenovaní, č.l. 367 Sľub sudcu, č.l. 368 Prípis ministra, č.l. 395-397
Písomný návrh obžalovaného, č.l. 464 časť poznámok týkajúcich sa v tom čase obžalovaného J., č.l.

488-499 Rozsudok sp. zn. 3T 73/02, č.l. 511-512 Uznesenie VOP Bratislava zo dňa 16.10.2003, sp.
zn. OPN-7301/03, č.l. 574-576 časť prepisu rozhovoru z audiokazety medzi J. a C. zo dňa 26.08.2002,
č.l. 585-586 Odborné vyjadrenia, č.l. 1636-1637 Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava V, ORP-442/2003 z 13.06.2005, č.l. 1638-1640 Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava
III, č.l. 1811 Ustálenie príslušníkov justičnej stráže, č.l. 2011 Oznámenie mobilného operátora T-Mobile,

č.l. 2013 Písomná správa spoločnosti Orange Slovensko, č.l. 2014 Úradný záznam, č.l. 2015 Žiadosť
vyšetrovateľa npor. JUDr. U. adresovaná Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Bratislave, č.l. 2016
Písomnosť Krajského riaditeľstva policajného Zboru v Bratislave adresovaná Úradu boja proti korupcii
v Bratislave, č.l. 2017 Informácia Eurotelu, č.l. 2018 Výpis telefónnych hovorov, č.l. 2627 Správa ÚVV
Bratislava,č.l.2663Výpiszregistrapriestupkov,č.l.2664Odpiszregistratrestov,č.l.3118-3129Zoznam

skartovaných písomností.

Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/02 zo dňa 29.08.2002 na č.
l. 2-4 je zistiteľné, že Ústavný súd Slovenskej republiky dal súhlas na trestné stíhanie a vzatie do
väzby sudcu Okresného súdu Bratislava V Igora Škultétyho pre skutok uvedený vo výrokovej časti

uznesenia Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave, ČVS: KUV-141/OVEK-2002
zo dňa 28.08.2002 kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa §
160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe jeho
rozhodovania odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného stíhania voči
sudcovi X.J..

Zo záznamu o obmedzení osobnej slobody na č.l. 10 je zrejmé, že osobná sloboda bola obžalovanému
obmedzená dňa 28.08.2002 o 13.50 hod. v Bratislave na základe toho, že bol pristihnutý pri spáchaní,resp. bezprostredne po spáchaní trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa §
160a Trestného zákona.

Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/02 zo dňa 28.08.2002 je zistiteľné,
že Ústavný súd dal súhlas na zadržanie sudcu Okresného súdu Bratislava V X.J..

Zo zápisnice o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby na č. l. 13 vyplýva, že dňa 28.08.2002
o 13.50 hod. bol zadržaný podozrivý X.J. vo svojej kancelárii na Okresnom súde Bratislava V, a to na

základe § 76 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1
písm. b), písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.12.2005.

Z príkazov na odovzdanie osoby mimo celu na č. l. 14- 15 je zistiteľné, že nimi bol daný príkaz
na odovzdanie obžalovaného z dôvodu výsluchu na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktoré sa
uskutočnilo dňa 29.08.2002 o 06.30 hod. a na výsluch obvineného na KÚV PZ Bratislava, ku ktorému

došlo dňa 29.08.2002 o 17.00 hod.

Z písomného podania obvineného adresovaného Krajskému súdu v Bratislave na č.l. 38-44 je zrejmé,
že obžalovaný v ňom predložil dňa 04.09.2002 vyjadrenie k dôvodom väzby podľa § 67 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, obžalobu Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 2 Kv

51/99 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 217/00 v trestnej veci obž. C., zápisnicu o
trestnom oznámení obž. C., obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava V, sp. zn. 1 Pv 25/00, zo dňa
12.4.2002 v trestnej veci obv. O. J., trestné oznámenie na prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave
JUDr. I. a sťažnosť KP v Bratislave. Obžalovaný v podaní priznal spáchanie trestného činu a žiadal, aby
ho senát nevzal do väzby.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V na č. l. 81 - 95 je zistiteľné, že prokurátor Okresnej
prokuratúry Bratislava V podal obžalobu na obv. J. H., C. S., T. S. a O. J. pod sp. zn. 1 Pv 25/2000-40
dňa 12.04.2002.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 05.09.2002 na č. l. 106-108
vyplýva, že predmetom verejného zasadnutia bolo rozhodnúť o sťažnosti KP Bratislava proti uzneseniu
OkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.3Nt152/02zodňa30.08.2002,kdeobžalovanýzotrvalnapísomnom
vyjadrení a jeho obhajca sa vyjadril, že obvinený sa v plnom rozsahu priznal a skutkové okolnosti sú
jasné a preukázané oznamovateľom a technickou nahrávkou.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov na č. l. 130-131 je zistiteľné, že dňa 30.08.2002
o 10.00 hod. bolo prikročené na základe príkazu vyšetrovateľa PZ KÚV PZ so súhlasom KP zo dňa
30.08.2002 k vykonaniu prehliadky priestorov kancelárie č. 313 na 3. posch. Okresného súdu Bratislava
V, kde boli zaistené náboje 45 auto - 50 ks, náboje 45 auto - 26 ks, náboje Luger 9 mm Para - 50 ks,

náboje Luger 9 mm Para - 10 ks, Luger 9x19 Parahellum - 50 ks, Luger 9 mm - 15 ks, čierna umeloh.
krabicasprázdnymzásobníkom,prázdnezásobníkyLiock5ks+2púzdra,vkladnáknižkav.č.1066300,
celuloidové obaly s písomnosťami - 13 ks, čisté písomnosti bez obalu - 18 ks, diár s 33 ks vizitiek, 2 ks
kalendár r. 199-2000, revolver Glok 17 a v zásobníku 12 ks nábojov, náboj 42 RA - 1 ks, list s nápisom
zakázané.

Z fotodokumentácie na č. l. 132-146 zo dňa 30.08.2002 vyplýva, že zdokumentovaný bol celkový pohľad
na vchodové dvere do kancelárie č. 313, pohľad na číslo dverí a menovku, pohľad do kancelárie po
otvorení, pohľad do otvorenej skrine po ľavej strane od vchodových dverí, pričom pri tomto zábere došlo
k poruche synchronizácie fotografického prístroja s bleskom, pohľad na veci uložené na poličke v skrini,

pohľad na rozložené veci, ktoré boli uložené na poličke - stopa č. 1 -7, pohľad na spodnú časť skrine,
pohľad na obsah sáčku zo skrine - stopa č. 8, pohľad na poličky a na poličku s knihou, pohľad na miesto
zaistenia stopy č. 9, pohľad na box so šuplíkmi, pohľad do šuplíka s písomnosťami - stopa č. 10, pohľad
do šuplíka s umelohmotným obalom - stopa č. 11, detailný záber obsahu obalu, pohľad pod stôl, pohľad
do kufríka, pohľad na obsah púzdra - stopa č. 12, pohľad na obsah zásobníka zo zbrane, pohľad na

skrinku s umývadlom pri dverách, pohľad na miesto zaistenia stopy č. 13, pohľad na popísanú stránku
a stopa č. 14.Z uznesenia o vrátení veci zo dňa 27.09.2002 na č. l. 163-164 je zrejmé, že vkladná knižka na meno
J.J. zaistená dňa 30.08.2002 bola vrátená vlastníčke J.J..

Z uznesenia o vrátení veci zo dňa 03.04.2003 na č. l. 166 je zistiteľné, že obžalovanému boli vrátené
zaistené veci - celuloidové obaly s písomnosťami v počte 13 ks, čisté písomnosti bez obalu v počte 18
ks, diár 33 ks vizitiek, 2 ks kalendár r. 1999-2000, list s nápisom zakázané.

Z odborného vyjadrenia zo dňa 18.09.2002 na č. l. 249-253 vyplýva, že išlo o odborné posúdenie

predložených zbraní a streliva Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru pod sp. zn.
ČES: VKE-8067/KEÚ-BA-EXP-2002.

Z listu obžalovaného vyšetrovateľke zo dňa 22.10.2002 na č. l. 280-281 je zistiteľné, že obžalovaný v
ňom žiada o vrátenie zaistených vecí - prípravy na hlavné pojednávanie, vizitkár, mikrokazety, vkladnej
knižky jeho dcéry. Obžalovaný ďalej uviedol, že chce vypovedať a že žiada, aby zaistené finančné

prostriedky nikomu vyšetrovateľka nevydávala, pretože nie sú majetkom p. J..

Z vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne na č. l. 284-293 je zistiteľné, že zmluva o stavebnom sporení
bola na žiadosť E.J. zrušená na jej žiadosť dňa 30.03.2001 so zostatkom 131.009,20 Sk. Ďalej sa v spise
nachádzal výpis zo sporožírového účtu X.J., výberový lístok zo Slovenskej sporiteľne na sumu 131.000,-

Sk klienta X.J., kapitálová vkladná knižka v. č. 1066300, termínovaný vklad na sumu 130.000,- Sk.

Z Úradného záznamu vyšetrovateľky PZ zo dňa 01.10.2002 na č. l. 295-296 vyplýva, že dňa 01.10.2002
sa na úrad justičnej polície PZ v Bratislave dostavil X.J. za účelom nazretia do vyšetrovacieho spisu
ČVS: KÚV-141/2002 a mimo zápisnice uviedol, že nebohý JUDr. C., sudca Krajského súdu v Bratislave

mu dal telefonicky na vedomie v deň, keď dal súhlas s ITP, čo sa proti nemu pripravuje (táto informácia sa
nepotvrdila a preverením bolo zistené, že súhlas dával iný sudca Krajského súdu v Bratislave). Z tohto
dôvodu obžalovaný vedel, že jeho rozhovor zo dňa 28.08.2002 s JUDr. J. sa bude nahrávať a sám si
urobil nahrávku zo svojho diktafónu, avšak nahrávka mu zmizla buď v dobe, keď ho strážili príslušníci PZ
alebo po príchode vyšetrovateľa pri vykonaní ohliadky miesta činu (po vyprevadení JUDr. J. z kancelárie,

do tejto vstupoval obžalovaný už v doprovode príslušníkov PZ a až do príchodu vyšetrovateľa bol
obžalovaný v kancelárii s príslušníkmi PZ a veci zaistené pri ohliadke miesta činu boli zaznamenané v
zápisnici). Zároveň obžalovaný požiadal o vyžiadanie spisu obv. H. a spol,, kde jedným z obvinených
bol aj syn JUDr. J.. Obžalovaný uviedol, že s vrátením sumy 70.000,- Sk JUDr. J. nebude súhlasiť, ďalej
uviedol, že po odprevadení JUDr. J. zo svojej kancelárie chcel vytočiť 158-čku, avšak príslušníci PZ ho

zadržali.Obžalovanýtiežuviedol,žesizrádiaTwistnahralvýpoveďp.Z.,ktorýtvrdil,žemalobvinenému
dať sumu 30.000,- Sk, a taktiež má článok s touto výpoveďou z denníka SME, pričom Z. nikdy nevidel.

Z osvedčenia o zvolení za sudcu č. 1494/1993/133 na č. l. 364 vyplýva, že X.J. bol zvolený za sudcu
NárodnouradouSlovenskejrepublikydňa24.06.1993azákonompredpísanýsľubzložildňa02.07.1993.

Z rozhodnutia o pridelení sudcu č. 300/1993-30/133 na č. l. 365 vyplýva, že X.J. bol pridelený na výkon
funkcie dňa 02.07.1993 na Obvodný súd Bratislava V.

Z oznámenia o vymenovaní na č. l. 366 je zrejmé, že X.J. bol dňa 02.07.1993 vymenovaný do funkcie

predsedu senátu Obvodného súdu Bratislava V.

Zo sľubu sudcu č. 1494/1993/133 na č. l. 367 vyplýva, že X.J. zložil sľub do rúk predsedu Národnej rady
Slovenskej republiky dňa 02.07.1993.

Z prípisu ministra na č. l. 368 je zistiteľné, že minister spravodlivosti SR dňa 30.08.2002 oznámil X.J.,
že jeho výkon funkcie sudcu dočasne pozastavuje až do právoplatného skončenia súdneho konania,
prípadne naň nadväzujúceho rozhodnutia prezidenta SR o odvolaní funkcie sudcu.

Z písomného návrhu obžalovaného zo dňa 19.05.2003 na č. l. 395-397 je zistiteľné, že obžalovaný

žiadal o prefotenie časti spisu, a súčasne podal návrh na doplnenie vyšetrovania, kde navrhol do konania
pribrať znalca grafológa a žiadosť o vydanie trestného oznámenia Z. zo dňa 03.09.2002.Z časti poznámok obžalovaného, týkajúcich sa obžalovaného v tom čase J. na č. l. 464 vyplýva, že O.
J. mal byť odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon trestu do prvej
nápravnovýchovnej skupiny, a zároveň mala byť O. J. uložená protitoxikomanická liečba.

Z uznesenia prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave sp. zn. OPN-7301/03 zo dňa
16.10.2003 na č. l. 511-512 je zistiteľné, že sťažnosť X.J. proti uzneseniu Policajného orgánu Úradu
inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite bola ako nedôvodná
zamietnutá.

Z časti prepisu z audiomikrokazety rozhovoru medzi obžalovaným C. a svedkom J. sú zistiteľné
jednotlivé ich vyjadrenia.

Z odborného vyjadrenia ČES: PPZ-1333/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa 16.02.2004 na č. l. 585 - 586
vyplýva, že na základe vykonaného skúmania a súvisiacich úkonov bola upravená nahrávka zo strany

A predloženej audiokazety nahraná dvojkanálovo na stranu A štandardnej audiokazety Maxell UE 90.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V sp .zn. ČVS: ORP-442/1-OSV-
B5-2003 zo dňa 13.06.2005 na č. l. 1636-1637 je zistiteľné, že uznesením bolo vznesené obvinenie
Doc. JUDr. S. J., CSc. za trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu v štádiu pokusu podľa § 8 ods.

1 Trestného zákona k § 169a ods. 1 Trestného zákona.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 4Pv 713/03-89 zo dňa 29.06.2005 na č. l.
1638-1640 vyplýva, že ním bolo zrušené uznesenie OR PZ BA V, ktorým bolo vznesené obvinenie Doc.
JUDr. S. J., CSc., z dôvodu, že postup policajného orgánu bol nezákonný.

Z ustálenia príslušníkov justičnej stráže zo dňa 18.01.2007 na č. l. 1811 vyplýva, ktorí príslušníci justičnej
stráže vykonávali službu na Okresnom súde Bratislava V v dňoch 21, 26 a 27.08.2002.

Z oznámenia mobilného operátora T-Mobile zo dňa 10.07.2007 na č. l. 2011 je zistiteľná dĺžka obdobia,

po ktorú archivujú prichádzajúce a odchádzajúce hovory v postpaidovej a prepaidovej službe.

Z písomnej správy spoločnosti Orange Slovensko zo dňa 03.05.2007 na č. l. 2013 vyplýva dĺžka obdobia
archivácieprichádzajúcich,odchádzajúcichhovorov,údajovoIMEIahistóriiprijatýchaodoslanýchSMS,
a to v prípade paušálu aj Prima služby.

Z úradného záznamu vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii
Bratislava pod ČVS: PPZ-1/BPK-B-2007 zo dňa 07.05.2007 je zrejmé, že vyšetrovateľ s poukazom
na pokyn prokurátora zo dňa 26.04.2007 dal zistiť či X.J. a JUDr. J. v inkriminovanom čase spolu
telefonovali.

Zo žiadosti vyšetrovateľa npor. JUDr. U. adresovanej Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v
Bratislave zo dňa 17.01.2007 na č. l. 2015 je zistiteľné, že vyšetrovateľ žiadal o zaslanie spisového
materiálu ČVS: KUV: 141/OVEK-2002 a zápisnice o podaní vysvetlenia Doc. JUDr. S. J., CSc., ktorá
bola podkladom na začatie trestného stíhania.

Z písomnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave adresovanej Úradu boja proti
korupcii v Bratislave zo dňa 23.01.2007 na č. l. 2016 vyplýva, že Krajské riaditeľstvo PZ odstúpilo
rovnopisvyšetrovaciehospisuČVS:KUJP-141/OVEK-2002aostatnýspisovýmateriál,kdesanachádza
predmetná zápisnica o podaní vysvetlenia.

Z informácie od spoločnosti EUROTEL zo dňa 02.09.2002 na č. l. 2017 vyplýva, že spoločnosť
EUROTEL zaslala informáciu k účastníkovi MT siete EUROTEL-u X.J. vrátane technicky dostupného
rozpisu hovorov.

Z výpisu telefónnych hovorov na č. l.2018 je zistiteľné s akými telefónnymi číslami telefonoval X.J. v
období od 21.08.2002 do 31.08.2002.Zo správy ÚVV Bratislava zo dňa 19.09.2007 na č. l. 2627 je zistiteľné kedy čerpal dovolenku S. S. v
priebehu roku 2002.

Z výpisu z registra priestupkov zo dňa 03.09.2007 na č. l. 2663 je zistiteľné, že X.J. nebol prejednaný
na odbore všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Bratislave v rokoch 2005 až doteraz.

Z odpisu z registra trestov zo dňa 19.10.2007 na č. l. 2664 je zistiteľné, že X.J. má jeden záznam v
registri trestov na základe rozhodnutia sp. zn. 2 Ts 440/73 zo dňa 13.12.1973, pričom od potrestania

bolo upustené a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Zo zoznamu skartovaných písomností zo dňa 27.02.2004 na č. l. 3118 - 3129 je zistiteľné na ktoré spisy
Odboru boja proti korupcii, Úradu organizovanej trestnej činnosti sa vzťahuje zničenie v prehľade rokov
1999-2003.

Ďalej súd hodnotil ako zákonné dôkazy a oboznámil sa so správou Okresného súdu Bratislava V,
č. l. 4546, ako aj s listinnými dôkazmi - úradnými záznamami z 26.7.2012 č.l. 5019, z 27.7.2012,
č.l. 5020, vyjadrením mobilného operátora z 8.8.2012, č.l. 5104, úradnými záznamami - zo dňa 14.8.
2012 č.l. 5108, z 16.8.2012 č.l. 5118, z 23.8.2012 č.l. 5119, z 30.8.2012 č.l. 5120, správou mobilného
operátora z 30.8.2012 s prílohami č.l. 5121-5131, správou mobilného operátora zo 7.9.2012 s prílohami

č.l. 5140-5147, oznámenie mobilného operátora zo 17.9.2012 č.l. 5147, písomné oznámenie mobilného
operátora z 18.9.2012 č.l. 5160, úradné záznamy zo dňa 26.9.2012 č.l. 5186 a zo dňa 27.9.2012
č.l. 5190 - 5191, správou mobilného operátora z 28.9.2012 č.l. 5192, úradný záznamom z 28.9.2012
č.l. 5197, správou mobilného operátora z 28.9.2012 č.l. 5198. Taktiež sa súd oboznámil s obsahom
pripojenéhospisuKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.Ntt-3-10/2008oudelenísúhlasunavýpiszistených

účastníckych čísel hovorov na telefón 0903 237 197 z obdobia od 14.07.2007 do 14.01.2008.

Zo správy Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.8.2011 vyplýva, že na tomto súde sa nenachádzajú
podklady, ktoré by preukazovali, že či počas existencie súdu v určitej dobe bola uložená povinnosť
príslušníkom justičnej stráže zapisovania stránok vstupujúcich do budovy súdu za sudcom alebo iným

účelom.

Zo správy prokuratúry zo 17.8.2011 je zistiteľné, že sa v spise prokuratúry nenachádzajú žiadne
písomnosti okrem pripojených záznamov policajta U. zo dňa 21.11.2002, ktoré boli v prílohe predložené.

Z rozpisu služieb príslušníkov ZVJS zo dňa 18.1.2007 je zistiteľné, že na Okresnom súde Bratislava V
vykonávali službu: dňa 21.8.2002 - vedúci: S., strážni: K., H., K., dňa 26.8.2002 - vedúci: K., strážni: H.,
T., K., dňa 27.8.2002 - vedúci: K., strážni: H., T., K..

Z úradného záznamu z 26.7.2012 je zistiteľné, že sa súd spojil s mobilným operátorom Slovak Telekom

a.s. Bratislava (ďalej len „operátor“), kde bolo oznámené, že ak bolo v prípise v roku 2007 uvedené,
že je možné získať výpisy z odchádzajúcich hovorov, nakoľko odchádzajúce hovory sa archivujú počas
celej aktivácie, tak zrejme je to možné. Z úradného záznamu z 27.7.2012 je zistiteľné kontaktovanie
sa na zodpovedných pracovníkov operátora, kde pracovníčka uviedla, že je potrebné zaslať písomnú
požiadavku. Zo správy operátora zo dňa 8.8.2012 vyplýva požiadavka na zaslanie osobitnej žiadosti

na údaje týkajúce sa správy kedy a ktorý orgán štátu v uvedenej trestnej veci o výpis telefonických
hovorov z uvedeného čísla žiadal. Z úradného záznamu zo dňa 14.8.2012 vyplýva oznámenie súdu
operátorovi, že sa uvedená požiadavka písomne zasiela. Z úradného záznamu zo dňa 16.8.2012 je
zistiteľné oznámenie pracovníka operátora, ktorý uviedol, že údaje týkajúce sa odchádzajúcich hovorov
zo žiadanej tel. stanice (z telefónneho čísla Jozefa Králika 0903 237 197) sú k dispozícii, ale poskytnutie

správ je potrebné konzultovať s právnikmi a o žiadosti bude rozhodnuté. Z úradného záznamu zo dňa
23.8.2012 je zistiteľná skutočnosť, že pracovník operátora kontaktoval samosudcu, kde uviedol, že
telefonoval na číslo, ktoré si našiel v rámci odkazu na stole od spolupracovníka s tým, že mal volať na
mobilné číslo 0949 756 799, ktoré bolo na lístku napísané a bol tam údaj „ Bratislava V“. Zdvihol to pán,
ktorého meno si nepamätá a žiadal, aby mu bolo oznámené, čo bolo predmetom dožiadania zo strany

súdu a konajúceho sudcu a či budú údaje poskytnuté. Keď mu pracovník oznámil, že takúto informáciu
mu nemôže oznámiť uvedený muž začal používať viacnásobné vulgarizmy na adresu pracovníka aj
konajúceho sudcu na čo mu pracovník oznámil, že o telefonáte bude informovať konajúceho sudcu na čo
mu uvedený muž oznámil, že ak to povie tak sa mu môže niečo stať, resp. sa mu niečo stane. Pracovníkvyslovil obavu, že či nejde o vec kde by mu hrozila ujma na zdraví alebo výbuch auta, na čo mu bolo
oznámené konajúcim sudcom, že ide o korupčnú kauzu. Z úradného záznamu z 30.8.2012 vyplýva, že
pracovník operátora uviedol, že bude zaslaná odpoveď na žiadosť a požiadavka na úhradu nákladov,

ktoré boli s tým spojené. Zo správy operátora zo 14.8.2010 vyplýva, že za obdobie od 28.8.2002 do
25.11.2009 boli poskytnuté údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke k uvedenému číslu a to
Slovenskej informačnej službe na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt 3-10/2008
z 22.1.2008. Bol poskytnutý zoznam prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z uvedeného čísla
od 14.7.2007 do 14.1.2008. Ďalej bol v prílohe zaslaný výpis odchádzajúcich hovorov z uvedeného

čísla 0903 237 197 za obdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002. Prílohu podania tvorí aj prípis Slovenskej
informačnej služby z 25.1.2008 - žiadosť o vyhotovenie výpisu telekomunikačnej prevádzky, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.1.2008. Zo správy ORANGE a.s. zo dňa 7.9.2012 je zistiteľné,
že prílohu tvorí identifikácia účastníkov uvedených vo výpisoch hovorov z obdobia júl až august 2002,
ktorý sú evidovaní u spoločnosti ORANGE a.s.. Zo správy mobilného operátora z 18.9.2012 je zrejmá
odpoveď - výstupy zákazníckych údajov k výpisom odchádzajúcej prevádzky z čísla 0903 237 197 za

obdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002, prílohu tvorí zoznam účastníkov. Z úradného záznamu z 26.9.2012
je zistiteľné, že sa samosudca spojil s pracovníkom operátora za účelom vyžiadania oznámenia, či bola
na S. J. v rozhodnom čase evidovaná iná účastnícka stanica a zároveň, či bola na uvedenú osobu
evidovaná tzv. pevná linka, ak áno, aby boli zaslané výpisy všetkých odchádzajúcich a prichádzajúcich
hovorov na tieto čísla za súčasného uvedenia majiteľov účastníckych staníc a taktiež aby bolo zistené

a oznámené, či pevná linka nebola vedená na manželku U. J.. Z úradných záznamov z 27.9.2012 je
zistiteľná urgencia zo strany súdu na zaslanie požadovanej správy a následne zo správy z 28.9.2012
je zistiteľné, že na meno S. J. nebola v období mesiacov júl, august 2002 evidovaná žiadna telefónna
prípojka a ani iné telefónne číslo okrem čísla 0903 237 197. Zo správy operátora zo dňa 24.9.2012
bolo zistené, že operátor oznamuje telefónne čísla vedené v rozhodnom období júl, august 2002 na

spoločnosť BYTTHERM s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Z úradného záznamu zo dňa 28.9.2012 vyplýva
zistenie, že súd neobdržal požadovanú správu o pevnej linke vo vzťahu k U. J. a preto bola táto
správa urgovaná a z faxovej správy zo dňa 28.9.2012 vyplýva, že na meno Zuzana Králiková nebola v
uvedenom období evidovaná žiadna telefónna prípojka ani žiadne mobilné telefónne číslo.

Zo spisu Krajského súdu v Bratislave bolo zistené, že na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby
bolo vydané rozhodnutie sudcu tohto súdu o udelení súhlasu na sprístupnenie požadovaných výpisov
zistených účastníckych čísel hovorov za obdobie od 14.07.2007 do 14.01.2008 na telefónne číslo 0903
237 197. Z tohto je zrejmé, že ide o žiadosť orgánu štátu, ktorá nesúvisí s prejednávanou trestnou vecou.

Vzhľadom na uvádzané závery dovolacieho súdu vo vzťahu k zákonnosti získaných dôkazov súd ako
na zákonné dôkazy neprihliadol na znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria,
vypracovaný znalkyňami MUDr. K. a MUDr. R., znalecký posudok z odboru zdravotníctva - psychológie,
vypracovaný znalcom PhDr. S., znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava z odboru fonoskopie vo vzťahu k
prepisu zvukového záznamu z predloženej audiokazety, znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline z odboru písmoznalectva vypracovaný Mgr. U. a Mgr. D. ohľadom lístku
o rozmeroch 10 x 10 cm založeného na č.l. 153a spisu, ani na znalecký posudok KEÚ PZ odbor
kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika, vypracovaný Ing. Bláhovou ohľadom uvedeného lístku o
rozmeroch 10 x 10 cm. V súvislosti so znaleckými posudkami tak súd neprihliadol ani na svedecké
výpovede vypočutých znalkýň a znalcov a ani na vyššie uvedené vecné dôkazy, tvoriace predmet

znaleckého dokazovania a zároveň súčasť spisu. Tiež ako na zákonné dôkazy neprihliadol na tie listinné
dôkazy, ktoré sa týkajú prehliadky priestorov zo dňa 28.08.2002 bezprostredne po zadržaní obvineného,
ani na žiadne listinné dôkazy, ktoré sa dotýkajú skutočnosti uvedenej v obžalobe prokurátora vo vzťahu
k prevzatiu úplatku, konkrétne sumy 70.000,-Sk.

Hodnotenie dôkazov - skutkové a právne závery

V intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu, tak ako už bolo uvedené, súd neprihliadol na dôkazy,
ktoré dovolací súd označil za dôkazy získané nezákonným spôsobom, ani na dôkazy, ktoré už v
predchádzajúcom konaní boli vyhodnotené ako nezákonné dôkazy a prihliadol len na vyššie uvedené
dôkazy, ktoré dovolací súd neoznačil za dôkazy získané v rozpore so zákonom, resp. na dôkazysúvisiace s nezákonne získanými dôkazmi, na základe ktorých dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom:

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhunavykonanieďalšíchdôkazovaakými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto.

Pokiaľ ide o dôkazy, o ktoré súd svoje skutkové zistenia a závery opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, tak je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním
boli produkované dve skupiny dôkazov a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, ktoré mali
potvrdzovať jeho obhajobné tvrdenia a na druhej strane dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného

a v prospech usvedčujúcich tvrdení svedka Jozefa Králika, preukazujúce spáchanie skutku v mieste,
čase a spôsobom ako to tvrdil tento svedok a ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Rozhodnutie o vine obžalovaného bolo súdom ustálené po tom, ako dospel k záveru, že vo vykonanom
dokazovaní produkované dôkazy v neprospech obžalovaného v podobe výpovede svedka S. J. ako aj

ďalšie, na túto výpoveď nadväzujúce dôkazy, ktoré jeho vyjadrenia podporujú, tieto predstavujú súhrn
dôkazov navzájom na seba logicky nadväzujúcich a zároveň dôkazov z pohľadu súdu vierohodných.

Pokiaľ ide o uznanie viny obžalovaného súd vychádzal predovšetkým z výpovede vypočutého svedka
J., ako aj už uvádzaných dôkazov, ktoré túto výpoveď potvrdzujú.

Svedok J. v podstatných bodoch v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
na druhom pojednávaní s jeho synom A. J. cez prestávku odišiel, pričom po tomto pojednávaní mu
manželka povedala, že sa má kontaktovať s obžalovaným C., ktorý od neho požaduje nejaký doklad o
predaji osobného motorového vozidla zn. Audi 80, ktorého bol pred nejakým časom vlastníkom. Doklad

mu mal priniesť preto, že sa mal spáchať ešte nejaký trestný čin proti poškodenej - majiteľke alebo
predavačke stánku, ktorej vraj rozbili okno na byte a táto videla unikajúcu Audi, pričom podozrivý mal
byť aj jeho syn. To bol podnet na stretnutie. Oni s manželkou žiadnu iniciatívu neprejavovali, nakoľko
syn bol nevinný, tak nepovažoval za potrebné, aby ho vyhľadal. Na prvé stretnutie s obžalovaným C.
dňa 21.08.2002 vošiel cez služobný vchod. Justičnej stráži povedal, že hľadá obžalovaného C., že ho

volal, aby priniesol doklad. Ten sa obžalovanému C. nedovolal, tak sa obrátil na JUDr. W., s ktorou sa
stýkal ako s bývalou študentkou, ako rodina, ktorej sa pýtal, či je obžalovaný C. v práci, pretože mu má
zaniesť doklad a či už skončil dovolenku. JUDr. W. mu povedala, že obžalovaný C. je už z dovolenky
doma, že ho videla, tak ho zobrala hore, pravdepodobne ona alebo ten člen justičnej stráže. JUDr.
W. ho priviedla k dverám obžalovaného C. a odišla preč. Obžalovaný C. otvoril dvere a bavili sa na

pokraji kancelárie. Obžalovaný C. sa pýtal, načo prišiel. Keď povedal, že nesie ten doklad, obžalovaný
C. ho poslal dať do podateľne. Pejoratívne povedal, že sa teda nie moc starajú o syna. Povedal, že
mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť, nato ho odviedol krížom napravo do nejakej
inej miestnosti, tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ by priniesol 500.000,- Sk,
potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,-Sk. Obžalovaný C. mu povedal, že keď

mu dá peniaze, tak syn dostane podmienku, lebo na oslobodenie by to bolo podozrivé. Povedal tiež, že
nemajú dobrého advokáta, že on vie zabezpečiť iného aj s konkrétnym menom, no nato si už nepamätá.
Svedok sa vyjadril, že mal za to, že to obžalovaný C. nemyslí vážne, že ho skúša. Obžalovaný C. ale
ďalej povedal, že túto sumu potrebuje nie len pre seba, že je to veľmi málo, že je to „ťaví flus“ dokonca,
pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom - prísediacim, a aj prokurátorovi. Obžalovaný C.

napokon súhlasil so sumou 100.000,- Sk, že by sa všetko urobilo. Stále to bral za vtip, nebral to vôbec
do úvahy, odišiel na chalupu v ten večer a viac sa o to nestaral. Ohľadom druhého stretnutia svedok
Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že asi na obed alebo popoludní 27. mu obžalovaný zavolal, že má prísť do
Bratislavy. C. mu povedal, aby do dvoch hodín prišiel, okolo 13.00-14.00 hod. Tak sa osprchoval, oholil,
obliekol, pretože bol v prírode na chalupe a okolo jednej na obed sa na základe pokynu obžalovaného

vybral autom s veľkou nechuťou z Hruboňova autom do Bratislavy, čo aj manželke povedal, že nevie, čo
od neho obžalovaný vlastne chce. Nepamätá sa, či bola manželka prítomná aj pri telefonáte. Ohľadom
času, kedy to bolo, uviedol, že sa mu vybavilo, že posledné stretnutia boli 27., 28. 08., keďže bol štátny
sviatok SNP v ten deň a v televízii sa to objavilo až po tomto sviatku. Na druhé stretnutie vošiel cezriadny vchod. Odprevadila ho justičná stáž. Vrátnici ho normálne pustili, že má ísť hore, že pán doktor
ho čaká, takže určite sa nezapisoval do knihy návštev. Doviedli ho k výťahu, to si pamätá, lebo vedel,
že už ide o vážnu vec a nie o žart. Potom vyšiel von z výťahu a obžalovaný ho čakal pri výťahu. Tam

prebehlo veľmi krátke stretnutie. Obžalovaný C. sa ho opýtal, či má peniaze, načo mu odpovedal, že
nie, pričom zostal prekvapený, že naozaj to obžalovaný myslel vážne. Obžalovaný C. mu nato povedal,
že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem rokov a nebude sa o čom baviť. Keďže
bolo neskoré popoludnie, Králik odišiel domov a na druhý deň 28.08.2002 ráno sa vybral riešiť túto vec
a obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní s tým, že vopred ich informoval o tom, že obžalovaný C.

požaduje od neho úplatok v sume 100.000,- Sk.

Ďalej je to výpoveď svedkyne U. J., ktorá potvrdzovala výpoveď svedka S. J. v tom, že to bol obžalovaný,
kto ju po pojednávaní zavolal a naznačoval jej, za akých podmienok a ako to chodí pri oslobodení spod
obžaloby a že ich syn O. je vzhľadom na výpoveď svedkyne I. podozrivý z ďalšej trestnej činnosti. Keď
namietla, že auto, na ktorom tam mali páchatelia byť, už predali dávno a preto to ich syn nemohol urobiť

a tak jej obžalovaný povedal, aby jej manžel prišiel za ním s dokladom o predaji auta. Rovnako tak
potvrdzovala výpoveď svedka J., že bola prítomná na chalupe, keď obžalovaný jej manželovi volal, aby
prišiel za ním do Bratislavy a on tak aj urobil.

Výpoveď svedka J. je potvrdzovaná výpoveďou svedkyne W., ktorá potvrdila jeho vyjadrenie v tom, že

priviedlasvedkaJ.kudverámkancelárieobžalovaného,ktorýniesolvrukenejakýdokladstým,žehomá
dať obžalovanému, ktorý ho o to žiadal, ďalej v tom, že toto stretnutie sa malo udiať 21.08.2002, nakoľko
tento dátum bol ustálený neskôr po rozhovore so svedkyňou S. T. jej kolegyňou, ktorá sa vyjadrila,
keď to spolu neskôr v práci preberali, čo bolo po tom, ako na ňu podal obžalovaný trestné oznámenie,
že so svedkom J. mala byť u obžalovaného, v deň keď mala meniny, čo je 21.08. a tiež priamo z jej

vyjadrenia, že to bolo asi týždeň predtým, ako mal byť obžalovaný zadržaný. Svedkyňa, zhodne ako
svedok J. jednoznačne vylúčila, že ku stretnutiu svedka J. s obžalovaným malo dôjsť 26.8.2002 ako to
tvrdil obžalovaný.

Na rozdiel od predchádzajúceho hodnotenia dôkazov, vzhľadom na vyslovený právny názor dovolacieho

súdu, že v rámci absentujúcej bezprostrednosti nie je možné hodnotiť ako zákonný dôkaz svedeckú
výpoveď svedkov vypočutých v konaní pred Okresným súdom Malacky, ani výpoveď svedkyne S. T.
v konaní pred Okresným súdom Malacky súd nehodnotil. Táto v ostatných svojich výpovediach, v
prípravnom konaní dňa 15.03.2007 a na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008, sa k tvrdeniu svedkyne
W., že sa mala S. T. neskôr vyjadriť, keď sa s W. o tom rozprávali, že to malo byť vtedy, keď mala meniny

(Jana - 21.08.), nevyjadrila.

Ďalej je jeho výpoveď potvrdzovaná výpoveďou svedka A. S., ktorý uvádzal, že sa ho obžalovaný cez
prestávkupojednávaniapýtal,čitamhoresedíJ.aonmupovedal,žeánoavedľanehojejehomanželka.
J. odišiel z pojednávačky a keď sa ponáhľal na druhé pojednávanie po skončení, tak zaregistroval, že

tam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Tiež potvrdil, že mu svedok J. volal po tom, ako 28.08.2002
odišiel z Bratislavy, nevedel sa mu dovolať, lebo tam kde bol na chalupe nemal signál a potom mu J.
povedal, že ho chcel kontaktovať, ako má vo veci postupovať a keďže bol nedostupný, obrátil sa na
prokuratúru.Rovnakotak,žemuJ.jedenaždvatýždneposkutkupovedal,akosavyjadrovalobžalovaný
pri ich stretnutí a že syn môže byť oslobodený, ale tiež môže dostať päť rokov a čo s ním budú vo väzení

robiť a tiež, že bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí a potom sa to môže dobre skončiť.

Pokiaľ ide o hodnovernosť svedka J., J., S., W., súd výpovediam týchto svedkov uveril a vo vzťahu k
obžalovaným namietaným rozporom v ich výpovediach, tak súd poukazuje na závery, ktoré vo vzťahu
k ich výpovediam zaujal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, kde konkrétne uviedol, že na

základe vyjadrení obžalovaného boli svedkom položené otázky jednak zo strany obžalovaného, ako aj
prokurátora a samosudcu, za účelom odstránenia existujúcich rozporov. Časť rozporov odstránená bola,
pričom pokiaľ svedkovia vo svojich výpovediach uvádzali, že si už na skutočnosti, ktoré sú predmetom
výsluchu a prípadne položených otázok nepamätajú, dospel súd k záveru, že prirodzeným plynutím času
sa pamäťová stopa vytráca a najviac si svedkovia pamätali bezprostredne po skutku. Bolo potom vecou

ďalšieho hodnotenia vyjadrení týchto svedkov a to z pohľadu, či si ich výpovede navzájom odporujú
takým spôsobom, že vzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti a vierohodnosti. Predovšetkým
z dôvodu, že tieto výpovede sú vo svojich základných bodoch zhodné, navzájom korešpondujú a majúoporu aj v iných nepriamych dôkazoch, dospel súd k záveru, že tieto výpovede sú pravdivé. Faktom je,
že rozpory vo výpovediach svedkov vznikli, avšak súd vznik týchto rozporov pripísal plynutiu času.

Plynutiu času súd nepripísal zmenu výpovede svedka Prof. JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní vo
vzťahu k zmene výpovede ohľadom pôvodu peňazí, keď pôvodne tvrdil, že peniaze mal z vlastných
zdrojov. Na hlavnom pojednávaní výpoveď zmenil a uviedol, že peniaze mu boli poskytnuté policajným
zborom SR, pričom na výzvu samosudcu, aby túto zmenu výpovede odôvodnil, svedok uviedol, že má za
to a bol aj inštruovaný, že nesmie uvádzať skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci. Konkrétne uviedol,

že na polícii mu povedali, že o tom nemá hovoriť a má za to, že je viazaný povinnosťou mlčanlivosti.
Na polícii mu dali peniaze, ktoré následne odovzdal ako úplatok obžalovanému a zároveň bol vybavený
nahrávacím zariadením. Na základe takto odôvodnenej zmeny časti výpovede tohto svedka ohľadom
pôvodu peňazí, ktoré následne podľa vlastného vyjadrenia na požiadanie odovzdal obžalovanému C.,
potom súd celkovú výpoveď svedka Prof. JUDr. S. J. o skutočnostiach rozhodných pre trestné konanie,
aj v kontexte s výpoveďami vypočutých svedkov J. a W. vyhodnotil ako pravdivú.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že ak s odstupom času svedok J. niektoré skutočnosti
týkajúce sa vyjadrení svedkyne W. nepotvrdil, ale ani ich nevyvrátil, pretože tak ako tvrdil si na to už
nepamätá, tak len samotné nepotvrdenie výpovede tejto svedkyne nemá z pohľadu súdu za následok
prijatie záveru o nepravdivosti vyjadrenia svedkyne W..

Na týchto záveroch nič nemení ani vyjadrenie svedka J. z hlavného pojednávania z 13.1.2017, kde sa
svedok, vypočutý na základe pokynu dovolacieho súdu, vyjadril, že v roku 2002 nemal žiadny vzťah k
polícií alebo k policajnému zboru, ani k ministerstvu vnútra a takisto ani v súčasnosti nemá žiadny vzťah
k polícií ani k policajnému zboru, ani k ministerstvu vnútra a na doplňujúcu otázku uviedol, že takýto

vzťah nemal ani v medziobdobí od roku 2002 do súčasnosti. Od 1.3.2004 do 31.3.2011 bol učiteľom na
Akadémii policajného zboru.

Do druhej skupiny dôkazov, ktoré potvrdzovali výpoveď obžalovaného, tak to je výpoveď svedka S. S.,
ktorý uviedol, že 21.08.2002 svedok Králik v budove súdu nebol, lebo ho do budovy nevpustil a ani

sa nemohol dostať do budovy súdu, lebo ho sledoval ako ide na parkovisko a potom odchádza preč.
Zároveň uvádzal, že oznámil aj kolegom na hlavnom vchode, aby svedka J. do budovy nevpustili a aby
neprešiel. Ďalej výpoveď svedka JUDr. N.J. - brata obžalovaného, ktorý tvrdil, že svedok J. bol za ním a
ho ovplyvňoval, aby on pôsobil na svojho brata ako na sudcu a výpoveď svedka C. H., ktorý uvádzal, že
obžalovaný bol 27.08.2002 u neho v popoludňajších hodinách okolo 16.00 hod. až 17.00 hod. a predtým

tiež bol s ním v kontakte medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. a spomína si, že asi bol v tomto čase s ním
na súde.

Súd neuveril výpovedi svedka S. S. v tom, že sa dňa 21.08.2002 J. do budovy nedostal, pričom je
potrebné poukázať na jeho rozpor vo výpovediach a to medzi č.l. 610, kde tvrdí, že „ja osobne som určite

ostal na služobnej vrátnici celý deň...“ a medzi jeho neskoršími vyjadreniami na č.l. 1873 a taktiež v
zápisnici na hlavnom pojednávaní pred Špeciálnym súdom v dňoch 02.-03.09.2008 (na strane 57) tvrdil,
že po obede od 12.30 hod. už išiel na hliadku po budove, resp., že po obede chodil aj po priestoroch
určených pre verejnosť. Aj vzhľadom na vyjadrenie svedka Králika, ktorý nepotvrdil to, čo tento svedok
uvádzal, že mu oznámil, že ho nepustí, lebo ho obžalovaný neprijíma a tiež z dôvodu, že svedok S. S.

sa vyjadril, že aj kolegom na vchode pre verejnosť dňa 21.08.2002 uviedol, aby J. nevpúšťali, ale toto
jeho vyjadrenie ani jeden z vypočutých príslušníkov ZVJS nepotvrdil, súd vyhodnotil jeho tvrdenie, že
dňa 21.08.2002 J. do budovy súdu nevošiel, ako tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podstatné v tejto súvislosti je aj to, že ak obžalovaný tvrdil, že J. bol za ním dňa 26.08.2002, tak v tento
deň tento rozhovor medzi S. a J. na vrátnici súdom prebehnúť nemohol, lebo v tento deň už mal S.

dovolenku. Rovnako tak je významný fakt, že podľa vyjadrenia S. mu mal obžalovaný povedať (teda ráno
dňa 21.08.2002), že má prísť za ním J. a že ho neprijíma, ale sám obžalovaný tvrdil, že on neinicioval
žiadne stretnutie s J.. Ak teda obžalovaný vedel od W., tak ako to sám tvrdil, že má prísť za ním J. a W.
uviedla, že asi týždeň predtým, keď sa stal skutok, prišiel J., ktorého zaviedla do kancelárie C., tak to
zároveň potvrdzuje výpoveď W. aj v tom, že to bol práve obžalovaný, kto jej volal na jej mobil, keď bola

v nemocnici, že J. môže prísť za ním dnes alebo zajtra. Tu W. uviedla, že na to zavolala J., že môže
prísť a J. prišiel na druhý deň po tom, ako mu volala. Zároveň W. tvrdila, že obžalovaný jej volal na ten
mobil po tom, ako deň predtým obžalovaného stretla vo výťahu a povedala mu, že chce prísť za ním J.,
že kedy môže prísť, na čo obžalovaný nepovedal, kedy má prísť. Tieto vyjadrenia W. svedčia pre prijatiezáveru, že J. bol u obžalovaného dňa 21.08.2002, teda v deň, keď S. tvrdil, že J. do budovy nevošiel.
Svedkyňa W. uviedla, že dátum 21.08.2002 ustálila po tom, ako neskôr o tom hovorila s kolegyňou T.
a tá povedala, že to bolo na jej meniny. Z tohoto je zrejmé, že J. dňa 21.08.2008 do budovy vošiel a

k dverám kancelárie obžalovaného ho priviedla svedkyňa W.. Vzhľadom na vyjadrenie svedkyne W. a
svedka J. bolo ustálené, že J. nemohol byť za obžalovaným 26.08.2002, lebo v tento deň bol pondelok
a ak W. tvrdila, že deň predtým jej C. volal na mobil, keď bola v nemocnici, aby J. prišiel na druhý deň
a ona to mala J. hneď v ten deň volať, tak to by muselo byť 25.08.2002, čo bola nedeľa nepracovný
deň a ak ďalej W. tvrdila, že sa stretla vo výťahu s obžalovaným deň predtým, ako jej volal obžalovaný

do nemocnice, tak to by zodpovedalo 24.08.2002, čo bola sobota, tiež nepracovný deň. V kontexte s
uvedenýmzodpovedávýpovediW.to,žeJ.boluobžalovaného21.08.2002,čobolastreda,deňpredtým,
keď jej mal volať, na mobil, keď bola v nemocnici, tak to zodpovedá 20.08.2002, čo bol utorok a W.
uvádzaný deň predtým, ako jej mal volať obžalovaný na mobil do nemocnice a mala ho stretnúť vo
výťahu, tak to zodpovedá 19.08.2002, čo bol pondelok, teda v obidvoch prípadoch pracovné dní.

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka S., tejto výpovedi súd neuveril aj preto, že svedok S. si vo
svojich výpovediach odporuje a tiež z toho dôvodu, že svedok Králik pred tunajším súdom uviedol,
že ten čo ho viedol hore mal hodnosť nadporučíka, a z vyjadrenia o ustálení príslušníkov ZVJS dňa
21.8.2002 je zrejmé, že jediný príslušník v hodnosti nadporučíka, ktorý bol na OS v Bratislava V v
tento deň bol S. S.. Tu je významný aj preukázaný záver zo správy o ustálení príslušníkov ZVJS, že

zo všetkých príslušníkov slúžiacich na Okresnom súde Bratislava V. jediným príslušníkom v rozhodnom
čase v hodnosti nadporučíka bol S. S..

V súvislosti s týmito údajmi bola výpoveď svedka S. vyhodnotená, tak ako už bolo vyššie uvedené,
nevierohodná a v tejto súvislosti potom súd nemal za preukázané ani tvrdenie obžalovaného, že J.

bol za ním dňa 26.08.2002. Túto skutočnosť, teda že by mal byť J. u obžalovaného dňa 26.08.2002
nepotvrdili ani vypočutí príslušníci ZVJS, ktorí sa buď vyjadrovali, že sa na ten deň nepamätajú alebo
nemajú vedomosť o tom, že by dňa 26.08.2002 osoba menom J. v budove bola. Rovnako tak z toho
vyplýva záver, že ak 26.08.2002 J. v budove súdu nebol, tak ako to tvrdí obžalovaný, tak potom si ani
obžalovaný nemohol J. dňa 26.08.2002 nahrať a prepis údajnej nahrávky, ktorý obžalovaný predložil až

s odstupom času je podvrh, a teda sa nezakladá na pravde jeho tvrdenie, že ide o prepis nahrávky z
26.08.2002, resp. jeho časť a kazetu s nahrávkou mu policajti odcudzili.

Rovnako tak súd výpovedi svedka JUDr. N.J. o tom, že mal prísť za ním svedok J. a žiadať ho, aby
ovplyvnil svojho brata - obžalovaného X.J., neuveril a to jednak z dôvodu, že svedok J. toto vyjadrenie

N.J. poprel a iný priamy a nepriamy dôkaz v tomto smere produkovaný nebol a to aj napriek pomerne
rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu v súvislosti s telefonickými rozhovormi, pričom z vykonaného
dokazovania súdom bolo zistené, že na pevné linky firmy BYTTHERM, s.r.o., kde podľa JUDr. N.J. mu
mal J. volať a žiadať ho o stretnutie, nebolo telefonované z mobilného telefónu evidovaného na svedka
J. a tvrdenie JUDr. N.J. o tom, že mu mal J. volať a následne za ním prísť vykonaným dokazovaním

tak preukázané nebolo.

Vo vzťahu k výpovedi svedka C. H. súd zaujal stanovisko, že táto výpoveď je nevierohodná a to jednak
z časového hľadiska, kedy bol vlastne tento svedok na vypočutie v konaní obžalovaným navrhnutý až
po podaní obžaloby na tunajší súd a výsluch uskutočnený v roku 2008. Rovnako tak za podozrivých

okolností za akých mal jeden až dva mesiace pred výsluchom prísť na súd, stretnúť sa s obžalovaným,
vzhľadom na dôvod ich stretnutia - návšteva a vyzdvihnutie si rukavíc zabudnutých pred dvomi rokmi
a rozpornosť jeho vyjadrenia v tom, že 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h bol u obžalovaného na
súde a potom bol obžalovaný medzi 16.00 h až 17.00 h v záložni pre telefón, ako aj vzhľadom na jeho
podozrivé rozpamätanie sa na to, že to bolo práve 27.08.2002, teda viac ako šesť rokov ako svedok

na súde vypovedal. Vzhľadom na rozpornú a teda nevierohodnú výpoveď tohto svedka potom ani súd
neuveril výpovedi obžalovaného, že J. za ním dňa 27.08.2002 nebol, lebo o 13.00 h odišiel z práce
a bol u tohto svedka v záložni vyberať telefón, čím sa snažil obžalovaný po viac ako šiestich rokoch
dokumentovať alibi na čas skutku uvedený v obžalobe na deň 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h,
kedy podľa vyjadrenia Králika bol tento u neho na súde, po tom ako ho obžalovaný zavolal a opätovne

od neho žiadal úplatok.

V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že na výpoveď svedka K. N. súd neprihliadol z
dôvodu, že ide o výsluch policajta, o úkone existuje zápisnica, pričom podľa dovolacieho súdu natakýto dôkaz nie je možné prihliadať ako na dôkaz získaný zákonným spôsobom. Z tých istých dôvodov
súd neprihliadol na výpoveď svedka - vyšetrovateľa U., a tiež neprihliadol na výpoveď svedkyne J.J.,
vypočutej na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách, tiež z dôvodov uvedených v

rozhodnutí dovolacieho súdu.

Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov, a to S. K., N. T., U. H. a S. J. súd vyhodnotil ako výpovede
pravdivé a týmto uveril.

Z hľadiska vykonaného dokazovania v prospech obžalovaného svedčí vyjadrenie svedka K. K.
príslušníka ZVJS, ktorý uviedol, že si nie je vedomý, že by dňa 27.08.2002 nejaký človek s menom
Králik tam prišiel, v prospech svedka Králika a v neprospech obžalovaného vyznieva jeho vyjadrenie,
že dňa 26.08.2002, kedy obžalovaný tvrdil, že tam bol svedok J. u neho v budove si tiež nie je vedomý,
že by tohto dňa osoba s takým menom prišla. Svedok S. K. sa nevedel vyjadriť, či osobu menom J.
dňa 21.08.2002 do budovy púšťal, ani nevie, čo sa dialo v dňoch 21., 26., 27., 28. augusta 2002, kedy

mal službu. Dňa 28.08.2002 v práci určite nebol. Tiež uviedol, že osoby sa na uvedenom súde do knihy
príchodov a odchov sporadicky zapisovali, ale určite nie, ktoré prišli za sudcami. Svedok N. T. uviedol,
že na dátumy 26. a 27. augusta 2002 sa nepamätá. V tom čase sa bolo možné do budovy súdu dostať
aj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v prípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto
toto oznámil a keď ju sudca chcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca

pre návštevu prišiel, odišli sami. Nevie sa vyjadriť, či osoba menom J.iadala kontakt na W., prípadne,
či si táto pre neho prišla. Svedok U. H. uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným nejaký pán J.,
ktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný mal pojednávať tú vec a mal dostať úplatok za to, že neposúdi
hasiaci prístroj ako zbraň. Nepamätá sa, či v dňoch 21., 26. a 27. augusta 2002 slúžil. Osobu menom
J. pozná, nakoľko v čase, keď sa vec stala, uvedený pán chodil do budovy súdu. To mohlo byť asi dva

alebo trikrát. Presne to nevie.

Svedok K. I. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu nezbavenia povinnosti mlčanlivosti
Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a tiež preto, že svedok využil svoje právo nevypovedať,
lebo by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania a teda ku skutočnostiam uvádzaným

obžalovaným X.J., že sa mal svedok obžalovanému vyhrážať, tak výpoveď obžalovaného v tomto
smere potvrdená, ani vyvrátená nebola. V tejto súvislosti sa súd pridržiaval svojich predchádzajúcich
záverov, že výpoveď obvineného pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu na
vzatie do väzby obvineného C., ktorá mala byť hodnotená ako priznanie sa k spáchaniu trestného
činu, súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorá priznaním nie je, lebo obžalovaný v tejto výpovedi neuviedol

žiadne konkrétne okolnosti a tiež z toho dôvodu, že zostala nezodpovedanou skutočnosť, vyplývajúca z
vyjadrenia obžalovaného, že jeho vyjadrenie je hodnotené ako priznanie, nebolo slobodným vyjadrením,
ale vyjadrením pod nátlakom a keďže o opaku neexistoval žiadny dôkaz, vychádzal z tvrdenia
obžalovaného a toto vyjadrenie považoval za neslobodný úkon.

Záverom pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného vyplývajúce zo záverečnej reči a posledného
slova, a to zo dňa 26. júla 2012, zo dňa 28. septembra 2012 a zo dňa 1. októbra 2012, tak vo vzťahu k
obhajobným tvrdeniam týkajúcich sa dôkazov, ktoré neoznačil dovolací súd za dôkazy nezákonné, súd
zotrváva vo vzťahu k zákonným dôkazom na svojich hodnotiacich záveroch.

Skutkové závery

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli získané zákonným

spôsobom, svedčiace v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a to každý dôkaz samostatne,
ako aj všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne a ustálil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný v postavení predsedu senátu Okresného súdu Bratislava V prejednával trestnú vec
obžalovaných J. H. a spol., kde jedným zo spoluobžalovaných bol aj O. J., syn svedka S. J.. O. J.

bol obžalovaný z trestného činu lúpeže so zbraňou podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona. Obžalovaný C. ako sudca vykonal vo veci dve hlavné pojednávania, prvé 29.05.2002 a
druhé 08.07.2002. Posledný termín hlavného pojednávania bol vytýčený na 02.09.2002, avšak tohto
pojednávania sa už obžalovaný C. nezúčastnil, pretože 28.08.2002 bol zadržaný a bolo mu vznesenéobvineniezatrestnýčinprijímaniaúplatkuainejnenáležitejvýhodypodľa§160aods.1,ods.2Trestného
zákona, za skutok, ktorý je predmetom tohto konania. Trestná vec obžalovaného H. a spol. potom bola
realizovaná na Okresnom súde Bratislava IV., kde bol obžalovaný O. J. spod obžaloby prokurátora

právoplatne oslobodený.

Na hlavnom pojednávaní vo vyššie uvedenej trestnej veci dňa 08.07.2002 sa zúčastnili aj rodičia O. J.,
S. a U. J., pričom počas pojednávania Jozef Králik z hlavného pojednávania odišiel a na tomto ďalej
zostalaakoverejnosťU.J..PoskončenípojednávaniajuobžalovanýC.vyzval,abypočkala,atakčakala

na chodbe. Keď obžalovaný vyšiel z pojednávacej miestnosti, vyzval ju, aby ho nasledovala, ale tak,
aby nebolo vidieť, že idú spolu, aby išla za ním tak, aby ich nikto nedával do súvisu. Vyšla na druhé,
alebo tretie poschodie, kde ju zaviedol obžalovaný do kancelárie a začal jej rozprávať, že s jej synom
je to vážne, a že tak, ako to odznelo na pojednávaní, bol spáchaný aj ďalší trestný čin, kde páchatelia
mali prísť na vozidle Audi, pričom také auto mali mať J.. Svedkyňa J. na to povedala, že oni takéto auto
nemajú už rok a obžalovaný C. ju usmernil, aby si o tom zadovážili potvrdenie od polície a poslali jemu

do spisu. Vyzval ju, aby nie ona, ale jej manžel ten doklad o predaji vozidla doniesol.

Po tom, ako svedkyňa U. J. pretlmočila obsah tohto rozhovoru a požiadavku o prinesení dokladu
manželovi S. J., tak tento sa pokúšal s obžalovaným spojiť, ale ten mal dovolenku. Asi dva týždne pred
zadržaním sa v meste v Bratislave stretol so svedkyňou W., sudkyňou Okresného súdu Bratislava V., s

ktorou sa poznal dlhšie. J. tejto svedkyni povedal, že chce dať C. nejaký papier, ale sa mu nevie dovolať,
preto chcel, aby zistila, či nemá dovolenku a či je v robote. Následne už v budove súdu, keď svedkyňa W.
stretla obžalovaného v budove súdu vo výťahu, povedala mu, že sa stretla s J., ktorý mu chce doniesť
nejaký papier, na čo obžalovaný povedal, že nevie kedy, že mal predtým dovolenku a následne na druhý
deň, keď bola v nemocnici na ošetrení, telefonoval jej na jej mobil obžalovaný C., pričom ona mu číslo

nedávala a povedal, že J. môže prísť buď dnes alebo zajtra. Tak ona zatelefonovala J. a tento, bolo to
zrejme na druhý deň, na súd prišiel. J. jej telefonoval z vrátnice súdu a povedal, že ide zaniesť doklad
C., pričom ona nevie, o aký doklad sa jednalo, ale držal ho v ruke a požiadal ju, či by ho neodviedla k C..
V ruke držal nejaký doklad, kde boli nejaké kolky. Ona jeho žiadosti vyhovela, priviedla ho ku dverám
kancelárie C., a keď sa dvere otvorili, už sa nepamätá, či ich predstavila, ale ona do kancelárie nešla a

hneď odišla preč. Následne, keď podľa jej vyjadrenia vypukla aféra so C., tak sa s kolegyňou T. rozprávali
a pri ustaľovaní dňa, kedy to malo byť, jej táto povedala, že to bolo na jej meniny, na Janu, čo je 21.
augusta. Rovnako tento dátum označil aj svedok S. J., ktorý po tom, ako ho priviedla svedkyňa W.,
vošiel do kancelárie obžalovaného C., ktorému povedal, že doniesol ten doklad - potvrdenie o predaji
vozidla a obžalovaný povedal, že ten doklad má dať do podateľne a svedok J. povedal, že ho dá synovi,

aby ho priniesol na pojednávanie. Obžalovaný sa začal pejoratívne vyjadrovať, že sa nie moc starajú o
syna, povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť. Na to ho odviedol krížom
napravo, do nejakej inej miestnosti, a tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ by J.
priniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,- Sk. J. sa vyjadril,
že si myslel, že ho iba skúša, a tak to nebral vážne. Povedal, že má len 40.000,- Sk, na čo sa obžalovaný

vyjadril, že to je málo, doslova, že to je ťaví flus, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom
senátu, prísediacim aj prokurátorovi. Podľa vlastného vyjadrenia to Králik nebral vážne, považoval to za
vtip a v ten večer odišiel na chalupu do Hruboňova.

Následne okolo obeda, dňa 27.08.2002, obžalovaný telefonoval J., že má prísť do Bratislavy, a tak sa

osprchoval, oholil, obliekol a išiel za obžalovaným na Okresný súd Bratislava V. Obžalovaný ho čakal
hore v miestnosti asi na druhom poschodí, bolo to veľmi krátke stretnutie, iba sa ho obžalovaný opýtal,
či má peniaze, na čo J. povedal, že žiadne nemá, pričom zostal prekvapený, že obžalovaný to naozaj
myslel vážne. Obžalovaný mu povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem
rokov a nebude sa o čom baviť.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol prijatý záver, že týmto vykonaným dokazovaním boli
preukázané tvrdenia uvádzané v obžalobe prokurátora v súvislosti so žiadaním úplatku zo strany
obžalovaného X.J., ktorý záver bol prijatý po tom, ako súd mal skutkové okolnosti za dokázané najmä
vyjadrením svedka J., ktorá je kompatibilná s výpoveďami svedkov J., S., W., ako aj s listinnými dôkazmi

a ďalšími nepriamymi dôkazmi, v podrobnostiach bližšie uvedenými vyššie, v rámci hodnotenia dôkazov.
Tieto dôkazy preukazujú, že svedok J. dňa 21.8.2002 bol v budove Okresného súdu Bratislava V v
kontakte s obžalovaným za okolností uvedených v skutkovej vete obžaloby a k tomuto kontaktu došlo po
tom, ako obžalovaný inicioval stretnutie s ním tak, že najprv obžalovaný iniciatívne sám najskôr oslovilsvedkyňu J. a okrem iného jej uviedol, že je potrebné priniesť doklad o predaji auta a uviedol jej, aby
poslala za ním manžela a následne sa s dokladom dostavil S. J. do budovy súdu za obžalovaným, bol
požiadaný obžalovaným o úplatok spôsobom a v rozsahu ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Pokiaľ ide o záver súdu uvedený v skutkovej vete obžaloby, že si obžalovaný vypýtal od svedka J.platok
aj dňa 27.8.2002, tak súd dospel k tomuto záveru po tom, ako vyhodnotil ako pravdivé výpovede svedka
J., ako aj svedkyne J., ktorá potvrdila, že bola prítomná toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli
na víkendovom dome. V podrobnostiach súd poukazuje na v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené
hodnotiace závery, súčasťou ktorých sú aj závery o tom, z akých dôvodov obžalovanému a výpovediam

svedkov, vypovedajúcich v jeho prospech, neuveril.

Bol tak súdom prijatý skutkový záver, že obžalovaný X.J. dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu
Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave, ako sudca Okresného súdu Bratislava V,
požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. 27.11.1953, o sumu 100.000,- Sk (3.319,39 €) v súvislosti so
zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na

tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď mu
uvedenú sumu Doc. JUDr. S. J., CSc. do uvedeného termínu nedoručil, telefonicky ho vyzval, aby sa za
ním dostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj urobil a tam sa ho opýtal, či má peniaze, a
keď mu povedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze doniesol najneskôr do 28.08.2002, kedy je
posledný termín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 vec oznámil orgánom činným

v trestnom konaní.

Právna kvalifikácia

Podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa trestného činu prijímania úplatku a

inej nenáležitej výhody dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu priamo
alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo
inú nenáležitú výhodu a spácha taký čin ako verejný činiteľ.

Podľa § 89 ods. 9 Trestného zákona verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný

pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušník
ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny exekútor, člen lesnej,
vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenia člena
stráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá
im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu

verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný
v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj funkcionár alebo iný
zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo
orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky
vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; na jeho ochranu podľa ustanovení tohto

zákona sa vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo
so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Úplatkom je neoprávnená výhoda a spočíva spravidla v priamom majetkovom prospechu. Pre trestnú
zodpovednosť sa vyžaduje, aby osoba poverená obstarávaním veci všeobecného záujmu si dala úplatok

sľúbiť, žiadala alebo ho prijala.

Obstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa týkajú
vecí všeobecného záujmu a to nielen rozhodovania orgánov verejnej moci, ale aj inej činnosti pri
uspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych a

iných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorom riadnom a nestrannom plnení má záujem celá
spoločnosť alebo určitá sociálna skupina.Pre trestnosť v danom prípade sa vyžaduje, aby medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného
záujmu bola súvislosť a úplatok musí mať vzťah k činnosti, ktorá patrí do oblasti obstarávania veci
všeobecného záujmu.

Trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je
dokonaný už tým, že páchateľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez
sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú nenáležitú
výhodu. Rovnako tak je dokonaný, ak úplatok alebo inú nenáležitú výhodu príjme.

Na základe prijatých skutkových záverov, že obžalovaný X.J.platok od S. J. v dňoch 21.08.2002 a
27.08.2002 žiadal, naplnil tak svojim konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestné zákona č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov, pretože v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre
seba žiadal a čin spáchal ako verejný činiteľ.

Hodnotenie obžalovaného

Súd hodnotil osobu obžalovaného a zistil, že doposiaľ súdom trestaný nebol, a nebol ani prejednávaný

v priestupkovom konaní. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, do pozastavenia výkonu funkcie
sudcu si svoje pracovné povinnosti plnil riadne, disciplinárne potrestaný nebol, z pracovného posudku
vyplýva, že požíva dobrú povesť, je uzavretej povahy.

Trest

Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že porušil záujem spoločnosti
chránený Trestným zákonom, na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov, kedy ako sudca
všeobecného súdu, zákonom zmocnený na rozhodovanie o vine a treste, vykonával svoju právomoc

spôsobom nezlučiteľným so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky, etickými pravidlami správania sa
sudcu a v rozpore so sľubom, ktorý zložil pred začatím výkonu sudcovskej funkcie. Týmto svojím
konaním narušil dôveru spoločnosti v zákonné a nestranné sudcovské rozhodovanie.

Trestnosť činu súd posudzoval podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a nie podľa

zákona účinného v čase rozhodovania, pretože zákon účinný v čase spáchania trestného činu je pre
obžalovaného priaznivejší, ako zákon účinný v čase rozhodovania.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na spoločenskú nebezpečnosť konania
obžalovaného, osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a prevýchovy. Rovnako tak, ako

na významný fakt z hľadiska práva obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, garantovaného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na celkovú dĺžku trvania konania. Súd tak dospel k
záveru, že primeraným trestom, zohľadňujúcim všetky kritériá jeho ukladania, bude uloženie trestu
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 2 (dva) roky s

podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
Návrh prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody súd neakceptoval, nakoľko
prihliadol na neprimeranú dĺžku vedeného trestného konania, a to od mesiaca august 2002, pričom
obžalovaný v konaní žiadne prieťahy nespôsobil. Aj keď stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného je vzhľadom na charakter konania obžalovaného vysoký, ukladanie nepodmienečného

trestu odňatia slobody po viac ako štrnástich rokoch od spáchania skutku a s prihliadnutím na
výšku trestnej sadzby a osobu obžalovaného, by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a v rozpore s účelom trestu. Účelom trestu podľa §
23 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchanie trestného činu je chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho

k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Preto z
hľadiska individuálnej a generálnej prevencie uloženého trestu, dospel súd k záveru, že vzhľadom na
korupčný charakter spáchanej trestnej činnosti a osobnostný profil obžalovaného, je potrebné osobu
obžalovaného eliminovať z rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci a preto mu v súlade s užuvádzaným účelom trestu, a to zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti korupčného charakteru,
súd uložil trest zákazu činnosti - výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou
právomocou v orgáne verejnej moci a to na dobu 4 (štyri) roky. Nakoľko obžalovaný sa snažil úmyselnou

trestnou činnosťou získať majetkový prospech, uložil mu súd aj peňažný trest vo výmere 70.000,- Sk
(2.323,60 EUR) a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Z dôvodov, že súd trestnosť činu posudzoval a trest ukladal
podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009, uložený peňažný trest bol prepočítaný na eurá a to v
súlade s ustanovením § 438b Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.

Dovolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby neopomenul v prípade potreby aktuálnu judikatúru ESĽP
súvisiacu s dĺžkou trestného konania, a to rozhodnutie Eckle proti SRN z 15. júla 1982 č. 8130/78 a
rozhodnutie Beck proti Nórsku z 26. júna 2001 č. 26390/95.

Na základe uloženej povinnosti sa súd opakovane oboznámil s vyššie uvedenými rozhodnutiami ESĽP

a vo vzťahu o výroku o treste uvádza aj ďalšie nasledovné skutočnosti.

Vo veci Eckle proti SRN išlo o prípad rozsiahleho podvodu, kedy síce k zastaveniu trestného stíhania
došlo, ale nie z dôvodov neprimeranej dĺžky trestného stíhania, ale z dôvodu, že prípadný trest by bol
bezvýznamný v porovnaní s trestami uloženými obvineným vo zvyšných dvoch konaniach v celkovej

dĺžke 9 rokov a 8 mesiacov. Vo veci Beck proti Nórsku k zastaveniu trestného stíhania v dôsledku dĺžky
trestného stíhania, ktoré trvalo viac ako 7 rokov a 7 mesiacov nedošlo, a sťažovateľ bol odsúdený k
trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby prislúchajúcej k danému trestnému činu, pričom
táto sadzba je znateľne nižšia ako v porovnateľných prípadoch v tejto krajine. Sťažovateľ sa domáhal
zastavenia trestného stíhania z dôvodu neprimeranej dĺžky konania a ESĽP vyslovil, že pokiaľ bol trest

uložený na dolnej hranici sadzby, tak je postačujúci a nie je dôvod na zastavenie trestného stíhania v
dôsledku neprimeranej dĺžky konania. ESĽP konštatoval, že v tejto veci nedošlo k porušeniu čl. 6 ods.
1 Dohovoru.

V súvislosti s prejednávanou vecou - k dĺžke konania v tejto trestnej veci je potrebné uviesť, že napriek

tomu, že trestné konanie sa začalo dňa 28.08.2002 a trvá do súčasnosti, nemožno vysloviť, že v danom
prípade išlo o neodôvodnené prieťahy v konaní. Súd postupoval tak, aby neodôvodnené prieťahy v
konaní nespôsobil. Vo veci konal plynulo a priebežne a tiež v súlade s opatrením predsedu súdu, podľa
ktorého odročiť pojednávanie možno na dobu max. 30 dní. Na dobu dlhšiu len so súhlasom predsedu
súdu, pokiaľ dôvod odročenia hlavného pojednávania spočíva v neprítomnosti obžalovaného, alebo

svedkov, a ich výsluch prípadne vykonanie iných dôkazov je potrebné. Trestné konanie celkovo trvá do
súčasnosti viac ako 14 rokov, čo je v súlade s judikatúrou ESĽP potrebné považovať za neprimeranú
dĺžku trestného konania, ktorú však súd tiež v zmysle vyššie citovanej judikatúry ESĽP zohľadnil pri
ukladaní trestu. Pojem primeraná lehota je relatívny a posudzuje sa podľa konkrétnych okolností
prípadu, správania sa obžalovaného a svedkov, prípadne zložitosti dokazovania (nález Ústavného súdu

SR sp. zn. IV. ÚS 184/2010-28 zo dňa 17.06.2010).

Čl. 6 Dohovoru nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by v podobe príkazu zastaviť trestné
stíhanie sankcionoval porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod
ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie

v primeranej lehote. Európsky súd pre ľudské práva na prerokovanie veci v primeranej lehote vo
forme zastavenia trestného stíhania z čl. 6 Dohovoru v žiadnom zo svojich rozhodnutí nevyvodil.
Trestné konanie je ovládané základnými zásadami zaručujúcimi naplnenie účelu trestného konania,
a zastavením trestného stíhania by bola nežiaducim spôsobom modifikovaná zásada oficiality a
oslabovala by sa funkcia trestného práva vo všeobecnom zmysle, predovšetkým funkcia ochranná

(uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 To 17/2010 zo dňa 07.06.2011). Kompenzácia za neprimeranú dĺžku
trestného konania v podobe zastavenia trestného stíhania podlomuje všeobecnú dôveru v demokratický
právny štát, ktorého úlohou je okrem iného cestou súdnej moci riadne a spravodlivo rozhodovať o vine
a treste za trestné činy. Zastavenie trestného stíhania je značne limitované právami iných subjektov v
trestnom konaní, pozitívnymi záväzkami štátu a aj verejným záujmom na výsledku trestného konania,

a taktiež musí byť v prípade zastavenia trestného stíhania bez všetkých pochybností preukázaná vina
obvineného, teda sa nemôže uplatniť v prípade, ak obvinený v priebehu trestného konania trvá na svojej
nevine (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 554/04 zo dňa 31.03.2005).v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal úplatok a čin spáchal ako
verejný činiteľ,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15
(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu
na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.