Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010731
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816010731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 20. 03. 2017 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému Petrovi W.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. W., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom O. T. XX, okres A., operátor výroby firmy B.
s. r. o., S. XX, Prievidza

j e v i n n ý, ž e:

dňa 28. 06. 2016 od 22:10 h v meste Prievidza pri spoločnosti " Gewis" pri vychádzaní z parkoviska
s motorovým vozidlom značky Renault U., evidenčné číslo PD XXX FE na hlavnú cestu L./XXXX
nerešpektoval dopravnú značku "Daj prednosť v jazde", vošiel s týmto vozidlom do jazdnej dráhy
motorovémuvozidluznačkyŠkodaT.,evidenčnéčísloPDXXXEX,ktoréviedolakovodičV.Y.pohlavnej
ceste, smerom z obce Malá Lehôtka do Prievidze, čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo medzi nimi

k dopravnej nehode, pri ktorej spolujazdkyňa vo vozidle Škoda T. M. C. utrpela zranenia - pomliaždenie
hlavy, zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti, zlomeninu piateho rebra vľavo, pomliaždenie a
podkožný krvný výron ľavého stehna, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobu života 5 týždňov,

t e d a:

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona

a za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 158, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného znalca L.. B., Y.., svedkov C., Y., S., so súhlasom
obžalovaného a prokurátora prečítal výpoveď svedka B. z prípravného konania. A. § 268 ods. X H.

poriadku oboznámil znalecký posudok a výsluch znalca O.. N. na čísle listu XXX - 138, 60 - 61. Podľa
§ 269 Trestného poriadku oboznámil záznam z dopravnej nehody číslo listu 113 - 130, plán dopravnej
nehody číslo listu 131, 132, fotodokumentáciu číslo listu 201 - 227, zápis o dychovej skúške číslo listu
228, certifikát číslo listu 229, potvrdenie, predbežné rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu číslo
listu 230 - 232, výpis z evidenčnej karty vodiča číslo listu 233 - 235, výpis z evidencie priestupkov číslo
listu 236, register trestov číslo listu 237, správy číslo listu 238 - 241.

Obžalovaný, okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V čase skutku vychádzal
z parkoviska, zostal s vozidlom Renault Laguna na úrovni križovatky. Pozrel sa smerom doľava k obci
Hradec, v tej dobe odkiaľ neprichádzalo žiadne motorové vozidlo. Pozrel sa tiež smerom k Prievidzi,
neprichádzalo odtiaľ taktiež žiadne motorové vozidlo. Potom začal vychádzať na cestu. Keď vychádzal

na cestu, smerom od Prievidze na neprehľadnom úseku išlo veľmi rýchlo vozidlo. Vzhľadom na to
zastavil svoje vozidlo, aby neohrozil vozidlo prichádzajúce od Prievidze. V tej dobe po jeho ľavej strane,
z toho istého parkoviska ako vychádzal von, ale z priestoru určeného na vchádzania na parkovisko,
vychádzalo ďalšie vozidlo. Bolo to vozidlo Hyundai šedej farby. Vošlo mu do výhľadu, nevidel preto
priestor za týmto vozidlom. V priebehu dvoch - troch sekúnd prechádzalo okolo neho vozidlo od

Prievidze. V tej dobe mal zaradený 1. rýchlostný stupeň, presvedčil sa či od Prievidze neprichádza ďalšie
vozidlo, v tej dobe už bolo asi meter vo vozovke. V tej dobe sa opäť pozrel smerom na Hradec, videl,
že vo vzdialenosti asi 100 metrov od neho v smere od Hradca prichádzalo veľmi rýchlo idúce motorové
vozidlo. Reagoval tak, že pasívne zostal stáť na mieste. To miesto bolo osvetlené a to po celú noc.
Mal zapnuté stretávacie svetlá, ukazovateľ smeru jazdy. To rýchlo idúce vozidlo vchádzalo do obce bez

spomalenia. Očakával, že toto rýchlo idúce vozidlo spomalí, obíde ho, z pohľadu tohto vozidla po jeho
ľavej strane nič neprichádzalo. Nestalo sa tak, vodič vozidla zabrzdil, reagoval tak, že odbrzdil nožnú
brzdu, nič iné nestihol. Auto sa mu začalo vracať späť na parkovisko, vzápätí došlo ku zrážke. Na otázku
prokurátora na akú vzdialenosť videl v smere rýchlo prichádzajúceho vozidla, uviedol, že bolo vidieť
ďaleko až na križovatku na Hradec. Na otázku obhajcu, aby uviedol ako rýchlo prichádzalo to vozidlo

od Hradca, uviedol, že predpokladal, že vozidlo mohlo ísť rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu, rýchlosť
nemenilo. Prekvapilo ho, že vozidlo nemenilo rýchlosť ani pri vchádzaní do obce. Podľa jeho názoru
keby vodič vozidla prichádzajúceho od Hradca spomalilo na 50 kilometrovú rýchlosť v obci, bolo možné
zabrániť dopravnej nehode. Na otázku samosudcu prečo podľa jeho názoru došlo k nárazu do jeho
vozidla na tom mieste kde došlo, uviedol, že podľa jeho názoru nemal v poriadku brzdy. Nepredpokladá,

že vodič toho vozidla si myslel, že ho minie po pravej strane z jeho pohľadu, keď on vojde do cesty.
Na ďalšiu otázku prečo neukončil manéver vychádzania na cestu, uviedol, že bolo to preto, že zbadal
práve to rýchlo idúce vozidlo. Na ďalšiu otázku ako dlho stál vo vozovke 1 meter, uviedol, že celé sa
to odohralo behom desiatich sekúnd. Na otázku, či nemohol v danej situácii behom desiatich sekúnd
cúvnuť späť na parkovisko, uviedol, že mal zaradený 1. rýchlostný stupeň, chcel vyjsť na vozovku. Na

ďalšiu otázku uviedol, že takýto manéver mohol urobiť podľa neho behom asi siedmych sekúnd. Na
otázku čo by z pohľadu vodiča taxíka urobil v situácií keby videl 1 meter vo vozovke auto, uviedol, že
predovšetkým by pribrzdil. Nie je presvedčený, že vzhľadom na dopravnú situáciu by zvládol zacúvať
späť na parkovisko. Na otázku obhajcu, aby vzhľadom na tie časové údaje ktoré uviedol, upresnil ako
dlho videl taxík pred zrážkou, uviedol, že mal zhruba 3 sekundy na rozhodnutie čo urobí. Ubehlo 5- 6

sekúnd od momentu, keď prvýkrát zbadal taxík do momentu zrážky. Obával sa, že ak ukončí odbočovací
manéver vojde rýchle idúcemu taxíku do vozovky. Vodičský preukaz má 27 rokov, počas tejto doby mal
jednu haváriu, dáva si pozor.
Znalec L.. B. Csc., okrem iného, uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava záverov znaleckého posudku,
ktorý vypracoval v tejto trestnej veci. Pri vypracovaní posudku mal k dispozícii kompletný spisový

materiál, taktiež sa bol pozrieť na miesto dopravnej nehody. Urobil výpočty a na základe týchto výpočtov
dospel k záveru, že technickou príčinou dopravnej nehody sú dve technické príčiny. Prvou je to, že
obžalovaný v nehodovom mieste vošiel z vedľajšej cesty do hlavnej cesty za situácie, že z ľavej strany
prichádzalo vozidlo. Tomuto vozidlu prichádzajúcemu zľava vytvoril prekážku. Toto je možné hodnotiť
akonedanieprednostivjazde, vodičvozidlaFabiamuselnáhlemeniťrýchlosť jazdy.Druhoutechnickou

príčinou dopravnej nehody je to, že vodič vozidla Fabia v mieste dopravnej nehody jazdil prekročenoupovolenou rýchlosťou, išiel asi rýchlosťou 77 kilometrov za hodinu, v tolerančnom rozpätí 73 - 81
kilometrov za hodinu. Táto skutočnosť je taktiež v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. V
prípade keby vodič vozidla Fabia jazdil povolenou rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu mal by možnosť

reagovať na stojace vozidlo obžalovaného. Mal by možnosť vozidlo zastaviť pred miestom stretu, nebolo
by došlo k dopravnej nehode. Skutočnosť, že vodič vozidla Fabia mal možnosť pri dodržaní povolenej
rýchlosti zabrániť dopravnej nehode nevylepšuje prvú technickú príčinu dopravnej nehody, skutočnosť,
že obžalovaný svojím konaním porušil pravidlá cestnej premávky v tom, že účastník cestnej premávky,
ktorý má prednosť v jazde musel náhle meniť rýchlosť jazdy vozidla, smer jazdy vozidla. Tieto dve

technické príčiny podľa jeho názoru viedli ku vzniku dopravnej nehody. Konanie obžalovaného viedlo
ku vzniku kolíznej situácie. Vošiel do vozovky za situácie, keď nemohol ukončiť odbočovací manéver,
z pravej strany z jeho pohľadu prichádzalo vozidlo. Technicky nesprávne bolo konanie obžalovaného,
pretože zostal stáť vo vozovke naprieč jazdným pruhom. Druhá technická príčina dopravnej nehody
zabránila tomu, aby k dopravnej nehode nebolo prišlo. Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní
je v podstate totožná s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, ktorú mal k dispozícii, neuviedol žiadne

nové skutočnosti, nemá k tomu čo dodať. Na otázku obhajcu, či v znaleckom posudku riešil aj otázku
včasnosti reakcie vodiča Fabie a v súvislosti s tým, či v prípade včasnej reakcie aj pri uvedenej rýchlosti
73-81kilometrovzahodinemoholzabrániťdopravnejnehode,znalecuviedol,žeakuvádzalobžalovaný
vo svojej výpovedi nejaké sekundy, je to subjektívny odhad, ktorý nemusí byť správny. Vodič Fabie začal
reagovať asi 2,2 sekundy pred zrážkou, asi 40 metrov pred miestom zrážky, je to zadokumentované

brzdnými stopami, avšak nie je možné technicky vyriešiť, či vozidlom obžalovaného mohol vidieť skôr.
Tiež treba poukázal na to, že tu bola aj určitá dohľadnosť, vozidlo obžalovaného nesvietilo smerom k
vozidlu Fabia, svietilo krížom cez vozovku. Údaj 2,2 sekundy je uvedený v znaleckom posudku na strane
28. Na otázku obhajcu uviedol, že je pravdou, že vodič Fabie začal reagovať až v obci.
Svedkyňa C. okrem iného, uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V ten večer bola na

návšteve u kamarátky, zavolala si taxi. Keď prišiel, sadla do taxíka, taxikárovi začala hovoriť kam má ísť.
Rozprávala mu tiež, že sa chce ešte niekde zastaviť. V tom, keď išli pod nejakým nadjazdom, 50 metrov
pred nimi stálo na ceste v ich jazdnom pruhu auto. Na otázku, či sledovala cestnú premávku uviedla,
že sledoval to taxikár, ona sa pozerala na taxikára ktorému hovorila. Na otázku prokurátora uviedla, že
to vozidlo na vozovke videla len stáť, nevidela ho pohybovať sa. To vozidlo stálo naprieč celého ich

jazdného pruhu. Je možné, že si to nepamätá celkom presne, po dopravnej nehode jej trochu pamäť
vypadáva.Naďalšiuotázkuprokurátorauviedla,ževodičtaxíkasledovalsituáciuvcestnejpremávke.Na
ďalšiu otázku uviedla, že vodič taxíka išiel rýchlejšie ako by mal, išiel nad povolenú rýchlosť. Odhadom
mohol ísť rýchlosťou 70 kilometrov za hodinu, vodičský preukaz má, jazdí veľmi málo. Potom čo bola
prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že pred nimi po vzdialenosti asi 30 metrov

zastavilo motorové vozidlo, nevie uviesť rýchlosť akou išli, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedkyňa uviedla, že nepovedala, že zastavilo, povedala, že vozidlo stálo, pripúšťa, že tá vzdialenosť
mohla byť 30, 40, 50 metrov. Opakuje, že to vozidlo na vozovke videla stáť, v pohybe ho nevidela. Na
ďalšiu otázku uviedla, že si nie je istá, či oproti ním niečo išlo, je vodič, osobne by išla vozidlo obísť po
ľavej strane. Taxikár obchádzal vozidlo po pravej strane. Podľa jej názoru príčinou dopravnej nehody

bolo konanie obžalovaného, nevie prečo stál na vozovke. Rozhľadové pomery na mieste dopravnej
nehody neboli veľmi dobré, vozidlo obžalovaného spozorovali neskoro. Taxikár nemal zapnuté diaľkové
svetlá, predtým išli v protismere autá, preto mal prepnuté stretávacie svetlá. Na otázku obhajcu uviedla,
že uvedeným miestom ako vodič ešte nešla, nevie uviesť, kde tam je značka označujúca začiatok obce.
Na ďalšiu otázku uviedla, že je pravdou, že vodič taxíka, keď zbadal vozidlo obžalovaného, začal brzdiť.

Bolo to tých 30 - 40 metrov od toho vozidla. Na mieste zrážky bolo poučné osvetlenie, svietilo slabo.
Svedok Y., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V čase skutku išiel na
vozidle Fabia ako taxikár. Išiel pre poškodenú do obce Malá Lehôtka, mal ju odviezť do Prievidze na
Slančíkovej ulicu. Keď prichádzali na miesto dopravnej nehody, obžalovaný vybehol s autom spoza
zastávky a nedal mu prednosť v jazde. Na otázku prokurátora uviedol, že pred dopravnou nehodou išiel

rýchlosťou asi 70 kilometrov za hodinu. Pred vjazdom do Prievidze išiel 90 kilometrovou rýchlosťou,
potomčovošieldoPrievidza,brzdil.Naotázkuprokurátorauviedol,ževozidloobžalovanéhospozoroval,
keď bol niekde medzi nadjazdom a zastávkou, za zastávkou je parkovisko, z ktorého vychádzal
obžalovaný. Videl, že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo dopredu, potom zastalo, predpokladal, že
obžalovaný počul škrípanie jeho bŕzd, preto tak reagoval. Videl, že vozidlo obžalovaného urobilo pohyb

aj dozadu, nepredpokladá, že by obžalovaný stihol zaradiť spiatočku. Zrejme vozidlo bolo odbrzdené.
Mal snahu minúť vozidlo obžalovaného po pravej strane, smerom na parkovisko, napriek tomu došlo ku
zrážke.Naotázkuprokurátorauviedol,ževčasedopravnejnehodymalzapnutéstretávaciesvetlá.Mimo
obce mal zapnuté diaľkové svetlá. Z jeho pohľadu príčinou dopravnej nehody bolo to, že obžalovaný munedal prednosť v jazde, on prichádzal po hlavnej ceste. Na otázku obhajcu uviedol, že pri vchádzaní
do Prievidze spomalil rýchlosť jazdy. Nevie odpovedať na otázku aká vzdialenosť je medzi označením
obce a miestom dopravnej nehody. Na ďalšiu otázku, čo hovorí na skutočnosť, že svedkyňa Hornáková

vypovedala, že videla vozidlo obžalovaného na vozovke stáť, uviedol, že so svedkyňou sa rozprával,
predpokladal, že sa pozrela dopredu až potom, keď skočil na brzdu. Predpokladá, že začal brzdiť
vo vzdialenosti 20 - 25 metrov od vozidla obžalovaného. Dovtedy vozidlo nevidel, nebola to statická
prekážka, vozidlo vybehlo na cestu. Riadenie strhol vpravo, pretože vozidlo obžalovaného sa hýbalo
do vozovky. Na otázku samosudcu uviedol, že v jeho protismernom jazdnom pruhu v tej dobe žiadne

vozidla nešli. Podľa jeho názoru obžalovaný jeho vozidlo nevidel, kým on nezačal brzdiť. Vo vozidle v
tom momente videl tvár obžalovaného otočenú vpravo, bolo to zo vzdialenosti asi 20 metrov. Na otázku
samosudcu, že túto skutočnosť vo výpovedi v prípravnom konaní neuvádzal, uviedol, že to uvádzal. Na
otázku samosudcu uviedol, že v protismernom jazdnom pruhu, ako už uviedol, nešlo nič, tu stranu si
obžalovaný kontroloval, nebol by vychádzal na vozovku. Pred firmou Gewis v protismere nešlo žiadne
auto.

Svedok S., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V čase skutku bol po
pracovnej smene, čakal na autobus. Na zastávke pozeral mobil, potom si všimol obžalovaného na aute,
videl ho ako vychádza z parkoviska. Pozeral potom mobil, keď počul brzdenie, tak sa pozrel a po chvíli
videl tú haváriu. Potom bežal na miesto havárie, pozrieť sa, či niekto nie je zranený. Predpokladal,
keďže náraz smeroval na stranu vodiča - obžalovaného, že bude tento zranený, povedal mu však,

že nie je zranený. Keď sa na toto spýtal taxikára, tento povedal, že je v poriadku, uviedol však, že
zranená môže byť spolujazdkyňa. Na otázku prokurátora uviedol, že celú dopravnú nehodu nevidel,
videl tú časť, keď taxikár začal brzdiť. Vtedy zdvihol zrak od mobilu a pozeral sa. Videl záverečnú časť
dopravnej nehody, keď taxikár brzdil. Podľa jeho názoru vozidlo obžalovaného v čase nárazu stálo. Po
dopravnej nehode videl, že vozidlo obžalovaného stálo trochu vo vozovke. Na otázku obhajcu uviedol,

že vyzeralo to, že taxikár išiel rýchlo. Miesto dopravnej nehody bolo pomerne dobre osvetlené, najmä
priestor zastávky. Moment, keď obžalovaný vošiel do vozovky nevidel. Na otázku samosudcu uviedol, že
na začiatku videl obžalovaného ako išiel do auta, potom si pozeral mobil, potom videl auto obžalovaného
pomalyprichádzaťkuceste.Avšakmoment,kedyvošielobžalovanýsvozidlomdocesty,nevidel.Vozidlo
obžalovaného sledoval z polohy kolmo oproti nemu. Nevidel, že by z príchodovej cesty na parkovisko

pred dopravnou nehodou vychádzalo vozidlo. Keby vychádzalo, asi by si ho nevšimol. Na otázku
samosudcu uviedol, že na parkovisku nevidel pohybovať sa iné osoby v tej dobe ako obžalovaného.
Nevšimol si, či pred dopravnou nehodou prechádzalo okolo v smere od Prievidze do Malej Lehôtky
nejaké vozidlo.
Po vyhodnotení všetky dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že

bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona. Aj keď
obžalovaný spáchanie trestnej činnosti na začiatku hlavného pojednávania poprel, podľa názoru súdu,
bola obžalovanému preukázaná vina, zavinenie na predmetnej dopravnej nehode. Trestná činnosť je

preukázaná najmä výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní, vypracovaným znaleckým posudkom
v prípravnom konaní, výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a to najmä
výpoveďou svedka Chrvalu, Horňákovej, čiastočne výpoveďou svedka S. taktiež ďalšími listinnými
dôkazmi ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a boli oboznámené na hlavnom pojednávaní.
Zo záverov znaleckého posudku znalca L.., taktiež z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva,

že prvotnou príčinou, ktorá viedla ku vzniku kolíznej situácie a dopravnej nehody bola skutočnosť,
že obžalovaný svojím vozidlom v nehodovom mieste vošiel z vedľajšej cesty označenej dopravnou
značkou "Daj prednosť v jazde " v dôsledku čoho došlo ku stretu vozidiel. Vzhľadom na túto skutočnosť
vodič vozidla Škoda Fabia, ktorý išiel po hlavnej ceste musel na vojdenie vozidla obžalovaného do
hlavnej cesty reagovať prudkým brzdením, musel náhle meniť smer jazdy. Je síce pravdou, že podľa

záverov znaleckého posudku vodič motorového vozidla Škoda Fabia svedok Y. jazdil na mieste nehody s
prekročením maximálnej povolenej rýchlosti jazdy v obci, na začiatku nehodového deja jazdil rýchlosťou
približne 77 kilometrov za hodinu (v tolerančnom rozpätí 73 až 81 kilometrov za hodinu), avšak, aj keď
prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody,
jedná sa len o prvok nehodového deja, ktorý znemožnil zabráneniu dopravnej nehody. Prvotnou príčinou

vzniku kolíznej situácie a dopravnej nehody bola skutočnosť, že obžalovaný nedal prednosť v jazde
vozidlu Škoda Fabia, vošiel do vozovky, na čo musel vodič vozidla Škoda Fabia reagovať prudkým
brzdením a tiež zmenou smeru jazdy. Podľa názoru súdu ani konanie obžalovaného v situácii, keď zistil
že, potom čo sa k nemu veľkou rýchlosťou blíži vozidlo Škoda Fabia, nebolo správne, je zrejmé, že konalv strese, avšak bolo chybou, že neukončil odbočovací manéver z priestoru parkoviska smerom doľava,
čo predpokladal aj vodič vozidla Škoda Fabia, tento predpokladajúc takéto konanie obžalovaného,
mal snahu vyhnúť sa k stretu s obžalovaným tým, že tohto minie po pravej strane, v priestore z

ktorého obžalovaný vychádzal. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že v protismernom jazdnom
pruhu, v smere od Prievidze prichádzalo rýchlo idúce vozidlo a zároveň z iného miesta na parkovisku
vychádzaloďalšievozidlo,jepodľanázorusúduúčelovávedenásnahouobžalovanéhozbaviťsatrestnej
zodpovednosti. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že žiaden z vypočutých svedkov neuvádzal,
že by sa na uvedených miestach pohybovali takéto vozidla. Neuviedol to svedok Chrvala, ani svedok

Šemetas, existenciu uvedených vozidiel uvádzal len obžalovaný. Vzhľadom na všetky konštatované
skutočnosti, napriek spoluzavineniu svedka Chrvalu spočívajúcemu v prekročení povolenej rýchlosti v
mieste dopravnej nehody, považuje súd vykonaným dokazovaním vinu obžalovaného za preukázanú.
Podľa názoru súdu vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré
obžalovaného usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Preto súd uznal obžalovaného za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublížil na

zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Podľa ustálenej súdnej praxe
porušenie ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z .z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je považované za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jedenkrát súdne trestaný za obdobnú trestnú
činnosť z oblasti dopravy, odsúdenie bolo zahladené, na obžalovaného sa hľadí ako keby nebol

odsúdený. V období od 08. 09. 2013 do 29. 09. 2016 bol v dvoch prípadoch postihnutý za priestupky.
Podľa správy z miesta bydliska obžalovaní nie je konfliktný typ, zo strany spoluobčanov nie sú
žiadne sťažnosti na obžalovaného, spolu so synom a dcérou žije v rodinnom dome. Podľa správy od
zamestnávateľa obžalovaný si pracovné povinnosti plní zodpovedne a kvalitne, má pozitívny prístup k
práci, v kolektíve je obľúbený a nekonfliktný.

Pri ukladaní trestov sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Vzhľadom nato, s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného
zákona (neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti), súd uložil obžalovanému trest

odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace, výkon trestu obžalovanému
podmienečne odložil na skúšobnú dobu pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 13 mesiacov. Počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti,
v opačnom prípade hrozí, že podmienečne odložený trest v tejto trestnej veci, v trvaní troch mesiacov,
by mohol obžalovaný vykonať. Súd uložil obžalovanému, vzhľadom na to, že trestnú činnosť spáchal

nedbanlivostnou formou, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, aj trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov. Podľa názoru
súdu, takto uložené tresty, aj vzhľadom na spoluzavinenie pri vzniku dopravnej nehody svedka Chrvalu
súd za dostatočné a potrebné na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.