Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202011
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017202011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu:

Y. N., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka T. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti,
aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga
za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava
so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 28.11.2017 proti
rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-307-009/2017-AV z 21.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave:

1/ zrušuje rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-307-009/2017-AV z 21.11.2017, ktorým bol žalobca
Y. N., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník T. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, dňom
21.11.2017 zaistený najviac do 8.3.2018;
2/ nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca Y. N., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník T. islamskej
republiky, bez dokladu totožnosti, bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov od 21.11.2017.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 6.12.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“)

prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 28.11.2017, ktorou sa žalobca postupom
podľa § 230 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-307-009/2017-AV z 21.11.2017 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal,
že: 1) Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k aplikácii
menej prísnych donucovacích opatrení. 2) V konaní bol nedostatočne zistený stav veci vo vzťahu k
riziku úteku. 3) Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k

stanoveniudĺžkydobyzaistenia.Spoukazomnatietožalobnébodytiežnamietalnepreskúmateľnosťpre
nedostatok dôvodov, resp. pre nezrozumiteľnosť. Náhradu trov žalobca nepožadoval. Po uplynutí lehoty
na podanie žaloby podaním z 8.12.2017 žalobca namietal porušenie svojho práva na účinný prístup k
právnej pomoci v konaní o zaistení poukazujúc na to, že i napriek tomu, že v konaní o zaistení označil
svoju zástupkyňu v konaní, žalovaný túto zástupkyňu nevyrozumel o realizácii zaistenia.
2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 6.12.2017 navrhol súdu žalobu zamietnuť, pričom zotrval na
správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia.

3/ Predvolanie na pojednávanie určené na 15.12.2017 bolo doručované poštou, avšak z dôvodu časovej
tiesne aj mailom zo 7.12.2017. Nakoľko žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, súd za použitia § 114
SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.4/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu
žalovaného, ako aj so spisom PPZ-HCP-BA6-206/2017-AV. Z ich obsahu o. i. zistil, že žalobca bol
21.11.2017 prepustený z jeho predchádzajúceho zaistenia, realizovaného od 6.11.2017 z dôvodu § 88a

ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Dňa 8.11.2017 Dublinské stredisko Migračného úradu
MVSR konanie (ďalej len „dublinské stredisko“) rozhodlo o zamietnutí žalobcom podanej žiadosti o azyl
tak, že žiadosť zamietlo ako neprípustnú a súčasne rozhodlo, že na jej posúdenie je príslušná Bulharská
republika. Po prepustení žalobcu zo zaistenia bol tento predvedený pred žalovaného ako žiadateľ o

azyl, bola vykonaná lustrácia jeho osoby v informačných systémoch. Po vykonaní zákonných poučení
bola so žalobcom za prítomnosti tlmočníka spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v priebehu ktorej
bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona
o pobyte cudzincov. V nej žalobca o. i. uviedol, že v konaní má splnomocnenú osobu - p. Y. z Ligy za
ľudské práva, ktorú splnomocnil na podanie opravného prostriedku voči meritórnemu rozhodnutiu vo
veci jeho zaistenia, na doručenie takéhoto rozhodnutia. Uviedol, že o azyl na Slovensku žiada preto, lebo

nechce ísť do Bulharska, lebo sa tam bojí o život. V Bulharsku ho policajti bili. Uviedol, že v Nemecku
má bratranca, že nemá žiadne peniaze, na Slovensku nikoho nepozná. Tiež, že sa chcel dostať do
Rakúska, čo sa mu však nepodarilo, lebo ho „chytili“ na Slovenku. Následne žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutie, ktoré bolo doručované aj zvolenej zástupkyni. (Podľa vyjadrenia zástupkyni žalobcu
predneseného na pojednávaní pred súdom, napadnuté rozhodnutie jej bolo doručené 29.11.2017.)

5/ Napadnutým rozhodnutím žalovaný dňom 21.11.2017 zaistil žalobcu v Útvare policajného zaistenia
precudzincovMedveďov,najviacdo8.3.2018zdôvodu§88aods.1písm.e)zákonaopobytecudzincov.
Skonštatoval v ňom, že dublinské stredisko rozhodnutím z 8.11.2017 rozhodlo o zamietnutí žalobcom
podanej žiadosti o azyl tak, že žiadosť zamietlo ako neprípustnú a súčasne rozhodlo, že na jej posúdenie
je príslušná Bulharská republika. Žalovaný skonštatoval, že žalobca je na Slovensku žiadateľom o azyl.

K riziku úteku žalovaný skonštatoval, že má za preukázané jeho existenciu podľa § 88 ods. 2 zákona
o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že keďže žalobca nemá na Slovensku
žiaden pobyt, nemá žiaden cestovný doklad, na Slovensku nemá zabezpečené ubytovania a nemá
žiadne finančné prostriedky. K otázke využitia menej závažných donucovacích prostriedkov podľa § 89
ods. 1 zákona o pobyte cudzincov uviedol, že žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami

ani zabezpečením ubytovania a teda že vznikla vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia, ktorým je jeho
návrat do Bulharska v zmysle Dublinského nariadenia. Žalovaný tiež dôvodil, že považuje za málo
pravdepodobné, že by žalobca zotrval na Slovensku, nakoľko na Slovensku nikoho nepozná, pričom
má príbuzných v Nemecku. Z týchto dôvodov konštatoval, že dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné
inými, miernejšími donucovacími opatreniami. K určeniu doby zaistenia uviedol, že počas doby zaistenia

rozhodne príslušný správny orgán o jeho žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal na Slovensku.
6/ Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 7SaZ/7/2017 súd zistil, že dublinské stredisko rozhodnutím ČAS:
MU-DS-30-20/1017-Ž z 8.11.2017 rozhodlo, že žalobcova žiadosť o udelenie azylu sa zamieta ako
neprípustná a že na jej posúdenie je príslušná Bulharská republika. Z obsahu tohto rozhodnutia je
o. i. zrejmé, že 5.9.2017 Bulharská republika akceptovala žiadosť dublinského strediska o prijatie

späť žalobcu. Žalobca 28.11.2017 doručil tunajšiemu súdu žalobu voči tomuto rozhodnutiu, pričom
súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku. Súd uznesením 7Saz/7/2017-47 zo 6.12.2017 žiadosť
o priznanie odkladného účinku podanej žalobe zamietol.
Podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu

podľa § 88 ods. 1 písm. c).
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.
Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa

rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa ods. 3, veta prvá citovaného zákonného ustanovenia: Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa
odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania
tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.PodľaČlánku28ods.3tretípododseknariadenia(EÚ)č.604/2013(ďalejlen„Dublinskénariadenie“):Ak
je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného
členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného

alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným
členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku
27 ods. 3.
Podľa štvrtého pododseku tohto článku: Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania
o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v

treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim
spôsobom uplatňujú.
Podľa § 221 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia
takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa

§ 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o
predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia.
K žalobnému bodu ad. 1) - nesprávne právne posúdenie menej prísnych donucovacích opatrení:
7/ Podľa názoru súdu tento je dôvodný. Je nepochybnou skutočnosť, že žalobca bol v čase

vydania napadnutého rozhodnutia o jeho zaistení v postavení žiadateľa o azyl, ako to vyplýva zo
samotného obsahu napadnutého rozhodnutia, z obsahu spisu žalovaného, ako aj z konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 7SaZ/7/2017. Žalovaný neaplikáciu § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
odôvodnil tým, že žalobca nespĺňa podmienky tohto ustanovenia z dôvodu, že nedisponuje žiadnymi
finančnýmiprostriedkamianiubytovanímažeprípadnouaplikácioutohtoustanoverniabyvzniklavysoká

miera ohrozenia účelu zaistenia. Takúto správnu úvahu žalovaného súd vyhodnotil ako nesprávnu,
pretože preukázanie zabezpečenia ubytovania ako aj finančného zabezpečenia nebolo v tomto prípade
potrebné, ako to priamo vyplýva z textu § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov („...; to neplatí,
ak ide o žiadateľa o azyl.“) Ako to bolo uvedené, žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia
objektívne žiadateľom o azyl, ako to je zrejmé tak z obsahu spisu žalovaného, ako aj zo samotného

napadnutého rozhodnutia (a aj z obsahu príslušnou žalobou napadnutého rozhodnutia dublinského
strediska ČAS: MU-DS-30-20/1017-Ž z8.11.2017). Ako žiadateľ o azyl teda (zo zákona) nemusel spĺňať
podmienku zabezpečenia ubytovania a dispozície finančnými prostriedkami pre prípadnú aplikáciu § 89
ods. 1 zákona o azyle. Pokiaľ ide o ohrozenie účelu zaistenia, tak tento by zjavne spočíval v riziku úteku,
ktorá skutočnosť by však musela byť v konaní preukázaná, čo sa však v tomto prípade nestalo. K tejto

otázke sa súd vyjadrí v bode 8/ tohto odôvodnenia.
K žalobnému bodu ad 2) - nesprávne posúdenie rizika úteku:
8/ Podľa názoru súdu tento je dôvodný. Žalovaný videl dôvodnú obavu rizika úteku žalobcu v tom, že
tento nemá na Slovensku udelený pobyt, platný cestovný doklad, že nemá zabezpečené ubytovanie
ani žiadne finančné prostriedky. Nepriamo tiež tým, že žalobca má v Nemecku príbuzných. Avšak, ako

to vyplýva z obsahu výpovede žalobcu pred žalovaným o azyl na Slovensku požiadal preto, lebo bol v
Bulharsku bitý policajtmi. I keď súčasne uviedol, že sa chcel dostať do Rakúska a že v Nemecku má
príbuzných, tieto skutočnosti bez ďalšieho nesvedčia o jeho úmysle opustiť Slovensko potom, ako tu
požiadal o azyl. Osobitne, ak žalovaný žalobcovi ani nepoložil otázku (otázky), napr. ako by sa správal
potom, ako by bol (prípadne) prepustený z predvedenia, resp. ako sa bude správať potom, ako bolo

vydané rozhodnutie dublinského strediska z 8.11.2017 o zamietnutí jeho žiadosti o azyl ako neprípustnej
a pod. Teda žalovaný na zistenie okolností ev. dôvodnej obavy z rizika úteku žalobcu nevykonal žiadne
dokazovanie a jeho správna úvaha v tomto smere je založená iba na jeho domnienkach.
K žalobnému bodu ad 3) - stanovenie dĺžky doby zaistenia:
9/ Podľa názoru súdu aj tento je dôvodný. Žalovaný dobu zaistenia (od 21.11.2017 do 8.3.2018)

odôvodnil tým, že počas jej plynutia príslušný správny orgán (zjavne MÚ MVSR) rozhodne vo veci
žiadosti o udelenie azylu, ktorú žalobca podal na území Slovenskej republiky. Takéto odôvodnenia je
však zjavne zmätočným, nakoľko dublinské stredisko o žalobcom podanej žiadosti rozhodlo už dňa
8.11.2017 rozhodnutím ČAS: MU-DS-30-20/1017-Ž, teda pred vydaním napadnutého rozhodnutia.
10/ Zo samotného napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca bol už 6.11.2017 zaistený z dôvodu §

88ods.1písm.b)zákonaopobytecudzincovaztohtozaisteniaprepustený21.11.2017.Akotojezrejmé
z obsahu rozhodnutia dublinského strediska z 8.11.2017 Bulharská republika 5.9.2017 akceptovala
prijať späť žalobcu.11/ Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci, ako aj z citovaných ustanovení Článku 29 Dublinského
nariadenia, zaistenie žalobcu z titulu dublinského transferu mohlo trvať najdlhšie 6 týždňov od 5.9.2017
(deň akceptácie Bulharskou republikou), t.j. do 17.10.2017. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že

dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o zamietnutí žalobcovej žiadosti o azyl ako neprípustnej až
8.11.2017. V tejto súvislosti súd vyslovuje presvedčenie, že ak by žalovaný v priebehu zaistenia bol
v kontakte s dublinským strediskom a zabezpečil by si vyhotovenie jeho rozhodnutia z 8.11.2017,
tak potom by bol oboznámený s vyššie uvedenými skutočnosťami a zjavne by nedošlo k vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

12/ I keď námietka žalobcu, týkajúca sa prezentovaného porušenia jeho práva na účinný prístup
k právnej pomoci v konaní o zaistení bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie žaloby voči
napadnutému rozhodnutiu žalovaného, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Niet pochýb o tom, že žalobca
v priebehu podania vysvetlenia 21.11.2017 na položenú otázku odpovedal, že má splnomocnenú osobu
(p. Y. z Ligy za ľudské práva), avšak uviedol, že ju splnomocňuje na doručenie rozhodnutia vo veci
jeho zaistenia, na podanie opravného prostriedku voči nemu (a na následné zastupovanie jeho osoby

v konaní pred súdom). Dokladom toho, že žalovaný akceptoval tento prejav žalobcu je skutočnosť,
že i napriek nepredloženiu plnomocenstva napadnuté rozhodnutie doručil aj označenej zástupkyni.
Súd však do budúcnosti, pre prípad obdobného spôsobu zvolenia si zástupcu cudzincom v konaní o
jeho zaistení žalovanému odporúča, aby otázke prítomnosti zvoleného či označeného zástupcu na
jednotlivých úkonoch konania, resp. otázke splnomocnenia ako takého venoval náležitú pozornosť. A to

zarešpektovaniaplatnejprávnejúpravyvtomtosmere.Jednoznačnetýmpredídeprípadnýmnásledným
nejasnostiam, ktoré môžu byť spôsobené rôznymi faktormi.
13/ Pretožesúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiadospelkpresvedčeniu,žežalobabolapodaná
dôvodne (viď vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku), napadnuté rozhodnutie zrušil. Pretože sa
žalobca v čase vyhlásenia tohto rozsudku stále nachádzal v zaistení, súčasne nariadil žalovanému, aby

bol žalobca bezodkladne zo zaistenia prepustený.
14/ O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal a to z dôvodu, že žalobca výslovne
uviedol, že si ich náhradu neuplatňuje.
15/ Žalobca je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. m), ods. 3 zák. č. 71/1992
Zb.).

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439

ods. 3SSP).
Podľa § 440 SSP:
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti

aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§
444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).