Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200885
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200885.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX. XX. XXXX, Q.
XX, D., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., Račianska 96,
Bratislava,IČO:47248700,protižalovanému:DaňovýúradNitra,Damborského5,Nitra,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103166380/2016 zo dňa 18. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25. 09. 2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 09. 2016, domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103166380/2016 zo dňa 18. 05. 2016. Týmto

rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 6.056,78 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2011. Uvedeným rozhodnutím správca dane zároveň žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 354,69 eur a vyrubil daň v sume 5.702,09 eur.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu, doručenému dňa 13. 06. 2016,

podal dňa 28. 06. 2016 odvolanie. Dňa 27. 07. 2016 mu bolo doručené oznámenie o zamietnutí
odvolania. Následne podal dňa 01. 08. 2016 žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty správcovi dane, o
ktorej nebolo do dňa podania žaloby rozhodnuté.
Mal za to, že pri doručovaní rozhodnutia Daňového úradu Nitra, pobočka Levice č. 103166380/2016 za
zdaňovacie obdobie január 2011 došlo k pochybeniu poštového doručovateľa, ktorý splnomocnenému
zástupcovi daňového subjektu: B. M., nar. XX. XX. XXXX, Q. XX, D., DIČ: 1020105988 doručoval

zásielky daňového úradu, ako doporučené zásielky určené do vlastných rúk a nie ako úradné zásielky so
službou opakovaného doručovania. Uvedené potvrdzujú jednak oznámenia o uložení zásielky (tzv. žltý
lístok) ako aj samotné obálky zásielok. V oznámeniach o uložení zásielok je poštovým doručovateľom
ako druh zásielky vyznačené: “doporučene” a “do vlastných rúk”, čo potvrdzuje, že z pohľadu poštového
doručovateľa sa nejednalo o úradné zásielky. Poštový doručovateľ ich teda doručoval ako doporučené
zásielky do vlastných rúk bez opakovaného doručovania. Obálky zásielok taktiež potvrdzujú, že

poštový doručovateľ ich vôbec opakovane nedoručoval, nakoľko na prepisovateľnej časti absolútne
absentujú údaje o ich opakovanom doručení, pričom v predošlých zásielkach správcu dane ako aj
pri iných odosielateľoch, boli riadne vyznačené jednotlivé pokusy o doručenie. Poštový doručovateľ
taktiež zmätočne a zavádzajúco vyznačil aj dátumy vyhotovenia oznámení o uložení zásielok, čím bol
splnomocnený zástupca ako adresát uvedený do omylu. Poštový doručovateľ nevedel riadne vyznačiť
ani svoje číslo a ani číslo dodacej pošty, t.j. miesto, kde si mal splnomocnený zástupca zásielky

vyzdvihnúť.Žalobca taktiež v podanej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne
vyhodnoteného skutkového stavu správcom dane a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi Slovenskej republiky. Správca dane sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými počas daňovej

kontroly a ani nereflektoval na vyjadrenia daňového subjektu.

2. Prílohou písomného doplnenia vyššie uvedenej žaloby, osobne podaného tunajšiemu súdu dňa 07.
10. 2016, bol návrh žalobcu zo dňa 25. 09. 2016 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O
tomto návrhu rozhodol tunajší súd v uznesení č. k. 11S/235/2016-75 zo dňa 05. 04. 2017 tak, že ho

zamietol.

3. Súd si následne vyžiadal vyjadrenie žalovaného a príslušný administratívny spis. Žalovaný sa k
podanej žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 15. 02. 2017, pričom požiadal, aby Krajský súd žalobu v
plnom rozsahu zamietol.
Žalovaný uviedol, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18. 05. 2016 č. 103166380/2016 bolo podané

elektronickými prostriedkami dňa 28. 06. 2016 a v listinnej forme dňa 04. 07. 2016. Odvolanie proti
rozhodnutiu zo dňa 18. 05. 2016 bolo podané po určenej lehote, pretože zákonná lehota na odvolanie
uplynula dňa 23. 06. 2016. Žalovaný ďalej k podanej žalobe uviedol, že zamestnanci správcu dane
pri daňovej kontrole nevykonali iba formálnu kontrolu dokladov, ale zamerali sa predovšetkým na
skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Zákon č.

563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov zakotvuje oprávnenia
daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňový subjekt splnil svoje povinnosti stanovené príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi.

4. Súd následne vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa zaujal stanovisko k vyššie uvedenému

vyjadreniu zo dňa 15. 02. 2017. Na uvedenú výzvu právny zástupca žalobcu nereagoval.

5. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne
súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej
správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa
nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného
prostriedku oprávnená.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

6. Krajský súd v Nitre skúmajúc, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť zistil, že
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné v rámci správneho súdnictva preskúmať.

7. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 7 ods. 1 písm. a/ SSP, z ktorého vyplýva, že predpokladom
súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je to, aby účastník

konania pred ich právoplatnosťou vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis. Ak konanie prebehlo na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách pod pojmom
rozhodnutie vydané v správnom konaní treba chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého aj druhého
stupňa ako jeden celok.

8. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že po tom, ako vo veci rozhodol
správny orgán prvého stupňa (správca dane, t. j. žalovaný) žalobou napadnutým rozhodnutím, podal
žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. O odvolaní správny orgán druhého stupňa meritórne
nerozhodoval, nakoľko žalovaný považoval žalobcom podané odvolanie za oneskorene podané, a preto
ho zamietol v zmysle § 73 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku, o čom rozhodol v oznámení o zamietnutí

odvolania zo dňa 08. 07. 2016.

9. Súd zastáva názor, že na to, aby bolo možné posúdiť, či správny orgán neprejednal odvolanie žalobcu
dôvodne, alebo jeho postupom mohlo dôjsť k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov fyzickejosoby, bolo potrebné, aby žalobca žalobou napadol vyššie uvedené oznámenie o zamietnutí odvolania
zo dňa 08. 07. 2016, a nie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (správcu dane, t. j. resp.
žalovaného).

10. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu možno
považovať vyššie uvedené oznámenie o zamietnutí odvolania, nakoľko ním žalovaný odmietol odvolanie
žalobcu meritórne prejednať, čím nepochybne došlo k zásahu do jeho práv a právom chránených
záujmov. Napriek formálnemu označeniu „oznámenie o zamietnutí odvolania“ ide podľa názoru súdu

o akt správneho orgánu v druhom stupni, ktorý sa priamo dotýka práv účastníka konania a ktorým
môžu byť tieto zasiahnuté, preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu. Len podaním žaloby proti
tomuto rozhodnutiu - oznámeniu o zamietnutí odvolania zo dňa 08. 07. 2016 bolo možné posúdiť, či
žalovaným realizovaný postup bol v súlade so zákonom alebo nie. V prípade ak by totiž takáto žaloba
bola dôvodná, správnemu orgánu druhého stupňa by vznikla povinnosť prejednať odvolanie žalobcu
ako včas podané. Naopak zamietnutie žaloby by viedlo k potvrdeniu správnosti rozhodnutia správneho

orgánu. Žalobca možnosť podať predmetnú žalobu nevyužil, napadol rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa (správcu dane, t. j. žalovaného), čo SSP v danom prípade považuje za neprípustné a
preto súd žalobu v zmysle 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.

11. Záverom považuje súd za vhodné poznamenať, že v zmysle nálezov ÚS SR (napr. I. ÚS 354/08)

môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne
náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo
právnických osôb. Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia,
rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyz. a práv. osôb.

12. Tunajší súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžf/12/2015 zo dňa 29. 11. 2016, ktorým v obdobnej veci poznamenal, že napriek formálnemu
označeniu oznámenie ide o akt správneho orgánu v druhom stupni, ktorý sa priamo dotýka práv
účastníka konania a ktorým môžu byť tieto zasiahnuté, preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu.

13. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.