Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512206658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:2512206658.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členiek senátu JUDr.
ZityMatyóovejaMgr.AdrianyNémethovej,vexekučnejvecioprávneného:Sociálnapoisťovňasosídlom
v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: B. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XXX, Z. P., o vymoženie sumy 353,74 € s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduTopoľčanyč.k.8Er/128/2013-34zodňa02.10.2017,takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/128/2013-34 zo dňa 02.10.2017 p o
t v r d z u j e.

2. Povinný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Ďalej rozhodol, že priznáva

súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Ďalej rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie 57 ods. 1 písm. h), § 58 a § 202 a nasl.
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne
judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo
po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá
príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a

63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou
postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených
spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší
postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a
exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného,

samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v
samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným
spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa
zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť
vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie

exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie
skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučnéhoporiadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie
je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len
na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou

pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
5CoE/133/2014 zo dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie
je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie
je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá
je tu teoreticky možná vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené

súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu
očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny
podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu
nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade
vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví

exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie
okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí,
že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd

je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez
jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného
nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Na základe podnetu súdneho exekútora, po
preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného, súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov

exekúcie priznal voči oprávnenému podľa § 203 ods. 2 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). O trovách exekučného konania súd
rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, je dôvodné predpokladať, že v budúcnosti si
ešte zamestnanie môže nájsť, resp. začať podnikať alebo poberať také príjmy, ktoré bude možné
postihnúť exekúciou. Zároveň podotkol, že povinný je stále zamestnaný na dohodu o pracovnej
činnosti v spoločnosti H-Transport, s. r. o., kde je zároveň konateľom, pričom odhlášku z poistenia

povinného zamestnávateľ do dnešného dňa nepredložil. Uviedol ďalej, že v prípade ak by súd odvolanie
oprávneného zamietol, žiadal, aby na úhradu trov exekúcie nebol zaviazaný oprávnený, ale povinný.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 22.05.2012 proti
povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov - rozhodnutí Sociálnej poisťovne

so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, číslo 700-0410367912-GC04/12 zo dňa 31.01.2012, číslo
700-0410368612-GC04/12 zo dňa 31.01.2012, číslo 700-0410683412-GC04/12 zo dňa 23.02.2012.
Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré mu súd udelil 05.06.2013 pod číslom 5406 046482 pre vymoženie sumy 353,74 €
s prísl. a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Dňa 18.09.2017 bol súdu doručený podnet

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý nemá žiadny účet
v banke, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Osobné motorové vozidlo vo vlastníctve povinného, je
blokované 41 exekúciami. V centrálnom registri exekúcií je voči povinnému vedených 68 exekučných
konaní. Vzhľadom k hospodárnosti konania súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekučnéhokonania pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor zároveň žiadal priznal trovy exekúcie podľa
predloženého vyčíslenia. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd

zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví na
návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §

387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

14. Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Súd v zásade rozhoduje o

zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je
však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

15. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko v uvedenom prípade vykonaným šetrením súdneho exekútora
nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by podliehal exekúcii, súd prvej inštancie správne

rozhodol, keď exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku zastavil. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní
exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto
očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre

rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
Súd prvej inštancie preto exekúciu správne v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ak súd zastaví exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) EP (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), súd vždy v zmysle §

203 ods. 2 EP zaviaže k náhrade trov exekúcie oprávneného.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.21. Podľa § 255 ods. 1 CPS, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

a v odvolacom konaní úspešnému povinnému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu voči oprávnenému. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol len
o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
bude rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).