Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010509
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215010509.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12. 1. 2017 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
J.. X. J. G. G., Q.. XX. X. XXXX v Y. G., trvale bytom U., E. I.. Č.. XX, zamestnaný, t. č. vo väzbe v
ÚVV Bratislava v inej veci,

j e v i n n ý , ž e

dňa 15. 8. 2014 v čase okolo 14.30 h na ulici v U., na R. I.. Č.. X, najskôr verbálne, potom aj fyzicky
napadol poškodeného H. S. tým spôsobom, že jemne do neho narazil svojim motorovým vozidlom,
pričom poškodený spadol na zem a následne ho udrel do tváre,

t e d a

dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

úmyselný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 56 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu
vo výmere 600 /šesťsto/ €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 24. 7. 2015 obžalobu na J.. X. J. G. G. pre vyššie uvedený
trestný čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa
27. 7. 2015 vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchaniažalovaného skutku, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 600 € a náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
pričom proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote obžalovaný J.. X. J. G. G. odpor, na ktorého

základe bolo vo veci obligatórne nariadené hlavné pojednávanie.

II.
V úvode hlavného pojednávania obžalovaný zotrval na odpore, prokurátorka takisto zotrvala na podanej
obžalobe, ktorú predniesla zhodne s písomne podanou, pričom súčasne vylúčila možnosť pristúpenia ku

konaniu o dohode o vine a treste s tým, že obhajca obžalovaného sa k obžalobe vyjadril v tom zmysle, že
skutok, ktorý sa dáva za vinu obžalovanému nie je trestným činom a nestal sa tak, ako uvádza obžaloba.
Závažnosť tohto skutku je nepatrná, a preto je potreba na vec prihliadať s poukazom na § 10 ods. 2
Tr. zák. a taktiež na skutočnosť, že obžalovaný svojím konaním odrážal útok údajného poškodeného, a
preto je na tento skutok potrebné aplikovať aj ustanovenie § 25 ods. 1 Tr. zák., následne bola vyriešená
otázka prípadného nároku na náhradu škody a obžalovaný, po zákonnom poučení podľa § 34 ods. 1

ods. 2 ods. 3 Tr. por. a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por., urobil vyhlásenie o svojej nevine, na ktorého základe
bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný J..
X. J. G. G., poškodený - svedok H. S., svedok A. F., svedok J. D., svedok J. Y., bol prehraný pripojený
videozáznam a oboznámený listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania bol
zistený nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný J.. X. J. G. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že koncom augusta 2014
v čase okolo 12.30 h zaparkoval svoje motorové vozidlo zn. Mercedes ML, čiernej farby, na R. ulici
a následne išiel do polyfunkčnej budovy, kde bol v modlitebnej miestnosti. Okolo 14.00 h prišiel do
miestnosti nejaký pán, ktorý hľadal majiteľa auta, blokujúceho ostatné zaparkované vozidlá, a keďže sa

nikto neprihlásil, išiel ďalej zisťovať, koho je to auto. Na to asi z R. I. X vyšla nejaká pani, ktorá uviedla, že
auto je niekoho z jej rodiny, pričom sa hádala s tým pánom, ktorý prišiel do miestnosti, nakoľko blokoval
aj jeho vozidlo. Obžalovaný ďalej uvádzal, že na ulicu vyšiel medzi 14.15 h a 14.30 pričom hádka stále
prebiehala, a tak sa šiel tiež spýtať, či by sa to auto nedalo posunúť, nakoľko blokovalo aj jeho vozidlo.
Táto pani povedala, že jej príbuzný, ktorý auto vlastí spí, a že ho nebude budiť, na čo jej obžalovaný

povedal,nechhozobudí,lebopredsanemôžeblokovaťinévozidláažepotrebujeodísť,čoonaodmietla,
a tak jej obžalovaný povedal, že zavolá políciu, čo aj urobil. Následne si na 10 minút odskočil a keď sa
vrátil, pýtal sa pani, kedy si príde rodina preparkovať auto, pričom odpovedala, že
kosítrávnik,načojejobžalovanýodpovedal,žetoniejenormálneaprechádzajúcpopritomtoauteľavou
rukou náhodou narazil do jeho pravého zrkadla, pričom zo spätného zrkadla vypadla na zem sklenená

časť, ktorá sa však nerozbila. Obžalovaný konštatoval, že sa jednalo o vozidlo Kia alebo Hyundai, nejaké
menšie, asi hnedé. Následne táto pani začala po obžalovanom kričať a volala majiteľovi auta, ktorý
ihneď prišiel. Majiteľ auta, poškodený H. S. začal obžalovanému nadávať, na čo sa s ním pustil do
hádky, povedal mu, že naschvál blokuje iné autá a že to nebolo po prvý raz, hádka trvala asi 5 - 10
minút, majiteľ prvého auta odišiel, čo mal rovnako v úmysle aj obžalovaný keďže nespôsobil žiadnu

škodu, keďže vypadnuté zrkadlo sa nerozbilo, avšak poškodený obžalovanému bránil v prejazde tým,
že sa postavil za jeho vozidlo, na čo obžalovaný na neho začal trúbiť a jemne a veľmi pomaly začal
cúvať tak, aby sa poškodenému nič nestalo, ale on reagoval spôsobom, že sa z miesta ani nepohol
a viackrát mu buchol rukou do zadnej časti auta, pričom si obžalovaný myslel, že mu rozbije zadné
okno a popri tom mu vulgárne nadával. Následne poškodený spadol na zem, avšak obžalovaný vyslovil

domnienku, že to bolo naschvál, lebo necúval tak rýchlo a ani intezívne na to, aby poškodeného zhodil
na zem. Potom poškodený prišiel k dverám auta a popri tom, ako obžalovanému nadával, otvoril mu
dvere, udrel ho päsťou do ľavej ruky a povedal mu, aby išiel von, na čo obžalovaný vystúpil a ľavou
rukou dal poškodenému facku. Obžalovaný následne odišiel, lebo sa ponáhľal a až neskôr mu z miesta
volala polícia, pričom taktiež volal aj s poškodeným, ktorý od neho žiadal 150 € za rozbité spätné zrkadlo,

no obžalovaný mu povedal, že mu nič nedá, lebo do zrkadla neúmyselne a len náhodu drgol a keďže
po takom slabom náraze vypadla sklenená časť, muselo byť to spätné zrkadlo pokazené už predtým.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, pričom dodal,
že čo sa týka spätného zrkadla na vozidle poškodeného, o toto zavadil nechtiac tak, že samotné sklo
vypadlo, avšak v časti tvrdenia o údajnom udretí poškodeného upresnil svoju výpoveď v tom zmysle, že

poškodenému H. S. chcel dať facku v rámci jeho obrany, avšak poškodeného netrafil, nakoľko sa uhol.
Taktiež poukázal na to, že ako prvý volal políciu z dôvodu blokujúcého auta, ktoré patrilo poškodenému
a po tom, ako bol prehratý kamerový záznam, obžalovaný opätovne uviedol, že poškodený spadol sám
a čo sa týka jeho úderu, poškodeného netrafil, nakoľko sa uhol.Poškodený - svedok H. S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 15. 8. 2014 podal
na tunajšom Obvodnom oddelení oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý ho v ten deň okolo 14.30

h v Bratislave, na Peterskej ul. č. 6, na verejnej komunikácii pred obytným domom najprv verbálne
a potom fyzicky napadol, a to tak, že ho udrel do oblasti tváre, pričom mu zranenie nespôsobilo
práceneschopnosť. Pred konfliktom sa poškodený nachádzal u svojej svokry - W. D., ktorá mu oznámila,
že mu bolo rozbité spätné zrkadlo na pravej strane jeho osobného motorového vozidla zn. HYUNDAI i30
30, combi, svetlo hnedej farby EČV: U.-XXHE. Následne na to poškodený vyšiel von, zistil, že zrkadlo

je naozaj rozbité, šiel za mužom, ktorého označila jeho svokra za vinníka a dožadoval sa od neho
vysvetlenia, prečo mu rozbil zrkadlo. Obžalovaný poškodenému začal vulgárne nadávať, že je debil a
úmyselne im bráni v odjazde ich vozidiel stojacich vzadu. Poškodený má za to, že nikomu nebránil v
odjazde lebo tam stáli aj ďalšie vozidlá, pričom obžalovaný si následne sadol do auta, chcel odísť, no
poškodený chcel počkať do príchodu polície, tak začal brániť obžalovanému v odchode tým spôsobom,
že sa postavil za obžalovaného auto tak, aby nemohol cúvať, avšak ten do poškodeného vozidlom drgol

tak, že poškodený spadol na zem, následne šiel k vozidlu, otvoril vodičove dvere a chytil obžalovaného
za ruku, lebo chcel, aby vystúpil z vozidla, čo aj urobil a obžalovaný následne poškodeného udrel päsťou
do tváre, na to si poškodený chytil tvár a čupol si, čo obžalovaný
využil a odišiel z miesta preč. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní H.. S. vypovedal zhodne ako
v prípravnom konaní a dodal, že sa obžalovanému snažil len zabrániť, aby odišiel z daného miesta do

príchodu polície, keďže chcel vyriešiť otázku poškodenia jeho vozidla s tým, že podľa jeho svokry k
poškodeniu došlo tak, že obžalovaný nahnevaný udrel päsťou do spätného zrkadla, pretože im údajne
bránil vo výjazde vozidiel. Poškodený trvá na tom, že ho obžalovaný pri cúvaní jeho motorovým vozidlom
zrazil, pričom mu narazil do nôh asi v oblasti kolien, ale zo zadnej strany a následne ho udrel päsťou do
brady, ďalej uviedol, že volal políciu, ale nevie o tom, či ju zavolal aj niekto iný s tým, že pokiaľ by došlo

k dohode ohľadom náhrady škody na jeho vozidle, k uvedenému incidentu by nedošlo.

Svedok A. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že koncom augusta 2014 v čase okolo
13.00 h prišiel na R. Č.. X v Bratislave kde bol v centre a v čase okolo 14.00 h vyšiel von na ulicu, kde
stretolobžalovaného,ktorýjejehokamarátom.Svedokuviedol,žezaevidoval,žetambolnejakýproblém

s blokovaním áut iným autom, pričom aj auto obžalovaného bolo blokované. Uviedol, že tam bola aj
nejaká pani, ktorá mala byť rodinnou príslušníčkou vlastníka blokujúceho auta. Obžalovaný chcel danú
situáciu riešiť, no táto pani nechcela zavolať vlastníka auta, pretože najskôr tvrdila, že spí a po tom, že
kosí trávnik. Svedok situáciu s obžalovaným neriešil a šiel do polyfunkčnej budovy a keď opäť vyšiel von,
videl, ako sa obžalovaný háda s nejakým pánom, ktorý bol zrejme vlastníkom blokujúceho auta, pričom

sa do konfliktu nemiešal, len zisťoval, či on bude môcť so svojim autom vyjsť. Svedok nevie povedať, či
došlo medzi obžalovaným a poškodeným k nejakému násiliu, či obžalovaný niekoho udrel, či poškodený
spadol na zem, alebo že by poškodený obžalovanému blokoval telom cestu - svedok sa potom vrátil do
budovy a keď vyšiel druhýkrát von, na mieste bol už len poškodený a polícia, ktorá preverovala totožnosť
každého, vrátane jeho. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom

konaní, avšak dodal, že poškodený zaparkoval vozidlo v strede cesty, čím blokoval výjazd iných vozidiel,
pričom to nebolo prvýkrát, čo si takto počínal. Čo sa týka samotnej udalosti, vnímal len hlasný rozhovor
medzi obžalovaným a poškodeným, predmetom ktorého bola otázka obžalovaného, prečo poškodený
tak parkuje na čo mu poškodený povedal, že tam býva a môže tak parkovať s tým, že samotný incident
už nevidel a čo sa týka spätného zrkadla, videl ho už len ležať na zemi, pričom rám zrkadla bol na

svojom mieste a na záver uviedol, že to nebolo prvýkrát, čo bol poškodený agresívny a používal na ich
adresu aj výrazy ako „cigán“.

Svedok J. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase bol prítomný pri
tom, ako poškodený bránil na R. ulici vyjsť obžalovanému s jeho vozidlom preč, všetky autá stáli po

pravej strane, svedok aj s dvoma kamarátmi sa šli pomodliť, pričom keď skončila modlitba, išli každý do
svojho vozidla, no poškodený zaparkoval tak, že zablokoval cestu autám, ktoré tam ešte zostali, bolo
ich 5 alebo 6. Svedok aj s ďalšími dvoma kolegami išiel zazvoniť k domu, kde bolo auto zaparkované,
pričom následne na to prišla matka poškodeného, ktorá tvrdila, že poškodený nie je doma, potom že
spí a následne, že kosí trávu s tým, že namietala, že robia hluk a chodí ich tam veľa, pričom toto trvalo

asi 15 - 20 min. Po tom sa dostavil obžalovaný, ktorý urobil pri rozhovore pohyb rukou s tým, aby
poškodený prišiel, pričom neúmyselne zachytil spätné zrkadlo na vozidle poškodeného a toto spadlo
na zem. Nakoľko odišlo nejaké vozidlo s anglickou ŠPZ, obžalovaný chcel odísť so svojím vozidlom,
no prišiel poškodený a začal mu búchať do auta, otvoril dvere na vozidle obžalovaného, chytil ho podkrk a vytiahol ho von z auta, obžalovaný sa vrátil naspať do vozidla a poškodený si ľahol na zem, za
auto obžalovaného, keďže tento
začal cúvať. Obžalovaný dlho trúbil, potom to vzdal a zavolal políciu s tým, že chcel uhradiť aj

škodu, pokiaľ sa poškodený ospravedlní, avšak poškodený to odmietol s tým, že sa stretnú na súde.
Svedok zdôraznil, že nie je pravda, že by bol poškodený zrazený na zem cúvaním auta obžalovaného,
poškodený si ľahol na zem sám a celkom dvakrát.

Svedok J. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol prítomný na mieste v čase,

keď na R. I. vozidlo poškodeného blokovalo cestu iným vozidlám s tým, že zvonili pri dome, kde bolo
predmetné auto zaparkované, na čo z domu vyšla matka alebo stará matka poškodeného, ktorú prosili
o preparkovanie auta, ale ona odpovedala, že majiteľ auta spí, potom že kosí trávu a keď dokosí, až
potom príde. K rozbitiu spätného zrkadla uviedol, že k tomu došlo nechtiac, keď obžalovaný išiel okolo
vozidla. Následne poškodený bránil obžalovanému v odjazde, po čom poškodený spadol na zem, avšak
svedok s ostatnými stál blízko, takže videl, že poškodený to len hrá a vozidlo obžalovaného ho nezrazilo.

Potom poškodený prišiel k dverám vozidla obžalovaného, vytiahol ho von a obžalovaný naznačil úder
rukou a potom niekto z prítomných povedal „nepobite sa tu“. Následne obžalovaný sa vrátil do svojho
auta, poškodený tam čakal a polícia prišla asi o dvadsať minút neskôr. K uvedenému ešte doplnil, že
situácia s blokovaním áut sa nestala prvý raz, poškodený bol nahnevaný a vulgárne im nadával, pričom
nadávky mali rasistický podtón.

Z úradného záznamu príslušníkov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, odbor
poriadkovej polície zo dňa 15. 8. 2014 vyplýva, že dňa 15. 8. 2014 boli velení do hliadkovej služby pod
volacím znakom Finiš 500 v zložení hliadky VH: ppráp. R. a ČH: stržm. U.. J. do služobného obvodu
Bratislava V, v čase o 14.30 h boli vyslaní na ul. R. X, kde malo dôjsť k napadnutiu a výtržnosti. Po

tom, ako sa presunuli na uvedenú adresu, skontaktovali sa s oznamovateľom - poškodeným, ktorý
im uviedol nasledovné skutočnosti: cca o 14.20 h poškodený kosil za domom trávu, keď ho oslovila
jeho svokra, že mu nejaký chlap udrel päsťou do pravého spätného zrkadla na jeho motorovom vozidle
Hyundai i 30 s EČV: U.-XXXHE pričom zrkadlo spadlo na zem a rozbilo sa. Svedkom celého incidentu
bola svokra poškodeného W. D., ktorá uviedla že v tesnej blízkosti domu bolo odparkované motorové

vozidlo Hyundai i 30, ktoré netvorilo prekážku v cestnej premávke. Vedľa vozidla stálo ďalej odstavené
ďalšie vozidlo so zahraničným evidenčným číslom. Nakoľko v susednom dome na uvedenej adrese
je mešita, nachádzalo sa tam množstvo odparkovaných motorových vozidiel patriacich moslimom a
tieto sa z uvedenej ulice nemohli dosť von, keďže vedľa vozidla poškodeného bolo odparkované ešte
uvedené vozidlo so zahraničným evidenčným číslom, pristúpil z mešity k p. D. muž tmavšej pleti, ktorý

jej povedal nech auto odparkuje, pretože je lekár a ponáhľa do práce, na čo mu menovaná odpovedala,
že nemá vodičský preukaz a že majiteľ auta kosí v záhrade trávu. Po tomto sa obžalovaný „vytočil“ a
začal vulgárne nadávať, pričom päsťou udrel do spätného zrkadla na aute poškodeného. Následne na
to išla p. D. zavolať poškodeného, ktorý vybehol z domu a oslovil obžalovaného, ktorý si sadol do auta a
snažil sa odísť, v čom mu chcel poškodený zabrániť tak, že sa mu postavil za vozidlo, pričom obžalovaný

vrazil vozidlom do poškodeného, ktorý spadol následne na zem a následne obžalovaný vystúpil z vozidla
a udrel poškodeného do tváre. Po príchode hliadky sa obžalovaný nenachádzal na mieste, pričom
svedkami celého incidentu boli F. A., Q. G. G. Y. E., ktorí uviedli, že obžalovaného poznajú, je to lekár
a ponáhľal sa do práce. Svedkovia vyjadrili ľútosť nad tým, ako sa ich známy zachoval, ale podľa nich
poškodený zle parkoval. Ďalej uviedli, že nebolo správne rozbiť spätné zrkadlo, že ich to veľmi mrzí,

avšak
obžalovanému praskli nervy, nakoľko sa veľmi ponáhľal do práce.

Z kamerového záznamu prehratého na hlavnom pojednávaní vidno, ako obžalovaný sedí vo vozidle,
silno trúbi, pričom sa snaží cúvať, v čom mu bráni poškodený, a to tým spôsobom, že stojí za autom,

no obžalovaný cúva ďalej, potom je vidieť, ako poškodený padol na zem, a to zjavne v dôsledku
cúvania obžalovaného, na to poškodený vstáva, ide ku dverám vodiča, ktoré otvára a snaží sa vytiahnuť
obžalovaného z auta, tento vystupuje a zaženie sa na poškodeného, pričom ho aj trafí do oblasti tváre
a následne nastupuje do auta a odchádza.

Z hľadiska listinného materiálu súd poukazuje na záznam o podaní oznámenia o priestupku, na úradný
záznam príslušníkov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície, na
evidenčnú kartu vozidla poškodeného, na komentár, doručený obvineným ku kamerovému záznamu,
ako i na lustrácie osoby obžalovaného.Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých

okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné
upozorniť aj na nasledovné faktory:

III.
Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný J.. X. J. G. G. dňa 15. 8. 2014 v čase

okolo 14.30 h v Bratislave, na R. I. X, sa svojím správaním dopustil slovne a fyzicky hrubej neslušnosti
voči poškodenému H. S., keď do neho počas cúvania jemne narážal svojím motorovým vozidlom, pričom
poškodený spadol na zem, a po tom, ako sa poškodený snažil obžalovaného z jeho auta vytiahnuť,
ho obžalovaný po vystúpení z auta udrel ľavou rukou do tváre, pričom tomuto predchádzalo naviac i
rozbitie spätného zrkadla na vozidle poškodeného obžalovaným s tým, že súd neuveril tvrdeniam, že
išlo o neúmyselné rozbitie, keď práve tento faktor bol zrejmým „spúšťačom“ nasledujúcich udalostí.

Vykonané dokazovanie, najmä usvedčujúca výpoveď poškodeného, podporená kamerovým záznamom
z daného miesta a taktiež komentárom ku kamerovému záznamu, doručeným samotným obžalovaným
a úradným záznamom príslušníkov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, odbor
poriadkovej polície podľa názoru súdu smerujú jednoznačne k záveru o preukázaní toho, že žalovaný

skutok sa stal, tento skutok nepochybne je trestným činom, a že jeho páchateľom je práve obžalovaný
J.. X. J. G. G., ktorý svojim vyššie popísaným úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty úmyselného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr zák., a to po stránke objektívnej
i subjektívnej. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný si odporuje vo svojich tvrdeniach, keď
najskôr v prípravnom konaní uviedol, že po tom, ako poškodený spadol a snažil sa obžalovaného

vytiahnuť von z auta, mu obžalovaný dal ľavou rukou facku, a následne vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní už hovoril o „údajnom údere“, pretože úder len naznačil, avšak poškodeného netrafil, lebo
ten sa uhol. Súd dáva do pozornosti aj usvedčujúci kamerový záznam z ktorého je zjavné, že obžalovaný
poškodeného cúvaním zrazil na zem a potom ho ešte udrel rukou do oblasti tváre a taktiež výpoveď
svedkov, vyplývajúcu z úradného záznamu príslušníkov KR PZ Bratislava, odbor poriadkovej

polície, v ktorej vyjadrujú ľútosť nad správaním obžalovaného.

IV.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného J.. X. J. G. G. a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom

trestnoprávnom postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. s tým, že boli zvážené všetky relevantné
okolnosti, súd prihliadol na spôsob počínania obžalovaného, jeho pohnútku a motiváciu, na konanie
vo forme priameho úmyslu, bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob
života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a
faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade postačí na obžalovaného pôsobiť

peňažným trestom vo výmere 600 €, a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom súd je toho
názoru, že takto uložený trest môže v danom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska
požiadavkyzabezpečeniatakgenerálnej,akoajindividuálnejprevencietak,akotopredpokladázákonné
ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a
treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností, pomerov obžalovaného,
možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.