Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Cpr/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214436
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716214436.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu
EUROPERSONAL & FABRIKA, s.r.o. IČO: 44 972 911, Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava zast.
advokátom JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Pribinova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 45 941 815 proti žalovanému N. H., nar. XX. 3. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, F. nad
R. o zaplatenie 687,41 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j eo zaplatenie istiny 687,41 Eur .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 687,41 Eur
od 18. 11. 2016 do 26. 1. 2017, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 24. 11. 2016 domáhal zaplatenia sumy 687,41 Eur s príslušenstvom

na tom základe, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13. 7. 2016 pracovnú zmluvu a dohodu o
dočasnom pridelení zamestnanca na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce
k užívateľskému zamestnávateľovi PCA Slovakia, s.r.o. so sídlom Automobilová ulica 1, U.. Dňa 30. 8.
2016 žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov ku dňu 30. 8. 2016. V prípade
neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou mal žalobca žiadosť žalovaného

považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Žalobca žiadosť
žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto považoval za výpoveď
z pracovného pomeru. Žalobca žalovaného súčasne upozornil, že jeho pracovný pomer sa skončí
až uplynutím výpovednej doby, t.j. dňa 30. 9. 2016, a že žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia
výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu. Odo dňa 30. 8. 2016 žalovaný viac nenastúpil na
výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu
počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo

výške priemerného mesačného zárobku žalovanej za jeden mesiac, t.j. 687,41 Eur. Priemerný mesačný
zárobok žalovaného vo výške 687,41 Eur bol v zmysle ustanovení § 134 a nasl. Zákonníka práce
vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za 3. štvrťrok roku 2016 (4 2159,-
Eur/hod.) vynásobený priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanovenia 37,5
hodinového týždenného pracovného času žalovanej (163,05 hodín). Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 2. 11. 2016 na úhradu dlžnej sumy vo výške

687,41 Eur v lehote do dňa 17. 11. 2016. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu do dnešného dňa
neuhradil. Preto si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní. V priebehu konania právny zástupca
žalobcu svojím podaním zo dňa 27. 10. 2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť o zaplatenie istiny687,41 Eur, nakoľko v dňoch 26. 1. 2017 a 27. 1. 2017 poukázal žalovaný žalobcovi bezhotovostným
prevodom na účet žalobcu v dvoch častiach istinu vo výške 687,41 Eur a v tejto časti zobral teda svoju
žalobu späť, žiadal konanie zastaviť a ďalej sa domáhal zaplatenia len úroku z omeškania zo žalovanej

istiny.

2. Žalovaný sa k predmetu veci nevyjadril.

3. Súd z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 13. 7. 2016 zistil, že

túto uzatvoril ako agentúra dočasného zamestnávania žalobca a ako zamestnanec žalovaný s miestom
výkonu práce PCA Slovakia, s.r.o. Trnava s tým, že zamestnanec nastúpi do práce 13. 7. 2016 a
pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 12. 7. 2017. Z bodu XIII.13.2 uvedenej pracovnej zmluvy
výpovedná doba sa spravuje ustanovením § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a
dĺžky trvania pracovného pomeru u ADZ. ADZ sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď
a zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v

sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

4. Súd z listu žalovaného pre žalobcu zo dňa 30. 8. 2016 zistil, že žalovaný požiadal o skončenie
pracovnéhopomerudohodouuplynutímdňa30.8.2016stým,ževprípadeneakceptovaniatejtožiadosti
oskončeniepracovnéhopomerudohodoukoznačenémudňumásatotopodaniepovažovaťzavýpoveď

podľa § 61 Zákonníka práce.

5. Súd zo mzdového listu žalovaného u žalobcu zistil, že za mesiac september 2016 mal 165 hodín
absencií.

6. Súd z výzvy žalobcu pre žalovaného zo dňa 2. 11. 2016 zistil, že jeho žiadosť o skončenie pracovného
pomeru považovali za výpoveď z pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer skončil uplynutím
výpovednej doby 30. 9. 2016 na čo žalovaného upozornili. Keďže odo dňa 30. 8. 2016 nenastúpil na
výkon práce a nezotrval teda v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby vznikol žalobcovi
podľa článku XIII ods. 13.2 v spojení s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na peňažnú

náhradu v sume, ktorá je súčinom jeho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, čo
činí 687,41 Eur a túto sumu žiadali uhradiť najneskôr do 17. 11. 2016.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť v časti súd konanie zastaví v tejto časti. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.

8. Nakoľko v priebehu konania právny zástupca žalobcu zobral svoju žalobu čiastočne späť o zaplatenie
istiny vo výške 687,41 Eur, súd konanie v tejto časti zastavil.

9. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec zotrvá počas uplynutia výpovednej doby

u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškaniaakniejepodľatohtozákona povinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodov

vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žedňa13.7.2016uzatvorilžalobcasožalovaným
pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca s nástupom práce dňa 13. 7. 2016 na
dobu určitú do 12. 7. 2017. V článku XIII bod 13.2 tejto pracovnej zmluvy je uvedené, že výpovedná

doba sa spravuje ustanovením § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania
pracovného pomeru u ADZ. ADZ, teda žalobca sa so zamestnancom, teda žalovaným dohodli, že ak
bola daná výpoveď a zamestnanec zotrvá počas skončenia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo
na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnancaa dĺžky výpovednej doby. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 30. 8. 2016, ktorý
adresoval žalobcovi požiadal o skončenie pracovného pomeru ku dňu 30. 8. 2016 dohodou s tým, že ak
táto dohoda nebude akceptovaná, majú toto jeho podanie považovať za výpoveď podľa § 61 Zákonníka

práce. Z ďalšieho konania mal súd za preukázané, že žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru
neakceptoval a teda žalovaný mal zotrvať v pracovnom pomere do 30. 9. 2016. Z vyjadrení žalobcu
ako aj zo mzdového listu žalovaného vyplýva, že za mesiac september má 165 hodín absencií a teda
v septembri 2016 už žalovaný u žalobcu nepracoval. Z tohto dôvodu si teda žalobca uplatnil náhradu
vo výške 687,41 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil v priebehu konania a to v dňoch 26. 1. 2017 a

27. 1. 2017. Keďže v priebehu konania žalovaná istina bola uhradená, v tejto časti zobral žalobca svoju
žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Súd ďalej konal len o príslušenstve, teda o úrokoch z
omeškania. Keďže podľa výzvy zo dňa 2. 11. 2016 mal žalovaný dlžnú sumu uhradiť do 17. 11. 2016
a takto neurobil, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z istiny 687,41 Eur aj úroky z omeškania
a to od 18. 11. 2016 do zaplatenia, nakoľko uvedenú sumu mal uhradiť najneskôr do 17. 11. 2016 tak,
ako to vyplýva z výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 2. 11. 2016. Keďže dlžnú istinu žalovaný

uhradil v priebehu do 26. 1. 2017 a 27. 1. 2017 a žalobca si nárokoval na úroky z omeškania len do
26. 1. 2017 tak, ako bola uhradená prvá časť žalovanej istiny, súd zaviazal žalovaného platiť úroky z
omeškania do 26. 1. 2017 tak, ako bola uhradená prvá časť žalovanej istiny, súd zaviazal žalovaného
zaplatiť úroky z omeškania do 26. 1. 2017. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5 % ročne, nakoľko
v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 % a teda o 5 percentuálnych

bodov viac predstavuje výšku 5 %.

13. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

14. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, keďže konanie bolo zastavené o zaplatenie istiny len
z toho dôvodu, že v priebehu konania žalovaný dlžnú istinu uhradil a čo do príslušenstva bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť celé toto príslušenstvo žalobcovi, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania vo
výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§
355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).