Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/510/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223446
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315223446.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a členiek senátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnenkyňami: 1/ Advocate s. r.
o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 a 2/ Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. S., nar. XX. P. XXXX, bytom F. XXXX/XX, B., o 816,38 Eur s

príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Bratislava, Záhradnícka 60, o
odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 19. apríla 2016 č. k. 15Erd/6/2015-41,
EX 21964/15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie z a m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekučného konania a v časti
náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

III. Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekučné konanie; II. oprávnenej uložil

povinnosťzaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.RudolfoviKrutémuodmenuanáhraduhotovýchvýdavkov
vo výške 19,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia a III. vyslovil tiež žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekučného konania odôvodnil
právne § 251 ods. 4, § 83, § 103, § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. účinného
do 30. júna 2016 (ďalej len „O. s. p.“) a § 36 ods. 1 až 3 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku); vecne potom potrebou zastavenia exekučného konania z

dôvodu existencie prekážky litispendencie, nakoľko konaniu z prejednávanej veci predchádza konanie
vo veci vedenej Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 20Er/777/2008 s rovnakými účastníkmi konania,
predmetom konania i exekučným titulom. Rozhodnutie o trovách súdneho exekútora bolo odôvodnené
právne § 47 ods. 3, § 203 ods. 1 E. p., vecne potom priznaním exekútorovi odmeny vo výške 19,92
Eur v súlade s ním predloženým vyčíslením. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov bolo potom
odôvodnené len odkazom na § 251 ods. 4 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p..

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas oprávnená odvolanie s návrhom na zrušenie uznesenia. Súdu
prvej inštancie vytýkala predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci, majúc za to, že exekučný
súd nedisponoval oprávnením preskúmavať exekučný titul reprezentovaný rozhodcovským rozsudkom
inak než z pohľadu existencie atribútov jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ak tu nebolo
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zmluva účastníkov v prejednávanej veci potom nie

je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale bežnou tzv. obchodnoprávnou úverovou zmluvou majúcou
sa riadiť úpravou v Ob. z. (Obchodnom zákonníku č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien adoplnení). Ani názor o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky podľa oprávnenej neobstojí, keď šlo o tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú doložku (rozumej doložku dávajúcu na výber), ktorú platné právo nezakazuje,
prijatie opačného názoru by dodávateľovi celkom znemožnilo využitie rozhodcovského konania a aj zo

Smernice možno vyvodiť iba neprípustnosť rozhodcovských konaní neupravených právnymi predpismi
(čovšakniejeprípadrozhodcovskýchkonanívSlovenskejrepublike,upravenýchzákonom).Oprávnená
navrhla s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušenie konania a predostretie problému
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
E. p. s ústavou, pre rozpor s princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov v právny poriadok,

resp. s poukazom na ust. písm. c/ rovnakého paragrafu i odseku O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“) konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej
len „SD“) prejudiciálnu (predbežnú) otázku v nasledujúcom znení : „Má sa tvrdenie o tom, že sa od
vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky
po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto
podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto

podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po
tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú ?“.

3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E.

p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 36 ods. 3 E.
p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že žiadnemu z
návrhov oprávnenej na prerušenie konania, ako ani návrhu na predloženie predbežnej otázky SD EÚ nie

je dôvod vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekučného konania
je vecne správne.

4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 O. s. p.. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa i s tvrdeniami oprávnenej v odvolaní,
odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ vety druhej O. s. p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci

dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
ústavnémusúdunazaujatiestanoviska;podľapísm.c/rovnakéhoparagrafuiodsekutohoistéhozákona
potom rovnako postupuje, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, pričom ustanoveniam § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ v

CSP s formulačnými korektúrami zodpovedá ustanovenie § 162 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie

konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.10. Podľa čl. 267 prvých troch viet ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný
nález o otázkach, ktoré sa týkajú a/ výkladu zmlúv a b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo
úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom

a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa
obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol; pričom ak sa takáto otázka položí v konaní
pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok
podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

11. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je súd (ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci) povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku
267 ZFEÚ SD EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej
otázke tu má povahu osobitného konania, v ktorom má SD EÚ právomoc vydať rozhodnutie o výklade
zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej
únie, ako aj o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke

pred SD EÚ je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva,
keď v takomto konaní SD EÚ vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti
komunitárneho práva, ktoré sú potrebnými pre jednotné rozhodovanie vnútroštátnych súdov členských
štátov Európskej únie vo veciach spadajúcich pod úpravu normami prijímanými na úrovni takéhoto
spoločenstva štátov.

12. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu členského štátu Európskej únie požiadať SD EÚ o
vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny
orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia. Zo žiadneho
ustanovenia právneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie

a predložiť SD EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej
únie a predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej
veci aplikuje ustanovenie vnútroštátneho zákona, do ktorého boli implementované úniové právne normy,
alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd, pokiaľ nie je vnútroštátnym
súdom tzv. poslednej inštancie, má iba možnosť položiť SD EÚ otázku týkajúcu sa výkladu normy práva

Únie, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v spore, ktorý prejednáva (a má rozhodnúť) a to
bez ohľadu na to, či to účastníci konania navrhli alebo nie. Naopak súd, proti rozhodnutiu ktorého už
nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade vždy povinný položiť
takúto otázku SD EÚ a výnimkou sú tu prípady, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné
nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé),

alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Aj súd,
proti rozhodnutiam ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny), môže sám rozhodnúť o
správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra
SD EÚ mu poskytuje dostatok informácií; pričom ak ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd
vždy musí položiť prejudiciálnu otázku SD EÚ, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne

konanie o predbežnej otázke).

13. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho
práva je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členského štátu, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka predložená SD EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená

a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny význam v spore prejednávanom vnútroštátnym súdom.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodným nebol žiaden z návrhov na prerušenie konania (podľa

§ 109 ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p., ako ani podľa § 162 ods. 1 CSP) a rovnako požiadavka na
predloženie predbežnej otázky SD EÚ, a to z dôvodu, že odvolanie oprávnenej zjavne nenadväzuje na
obsah napadnutého uznesenia. V ňom sa súd prvej inštancie neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky
a právomocou rozhodcovského súdu nezaoberal a pristúpil len k posúdeniu procesných podmienokkonania. Odvolací súd preto návrhy na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky SD EÚ
zamietol.

15.Podľa§161ods.1,2CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 36 ods. 3 E. p. začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo

iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým
exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa
exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

17. Zákonodarca vo vyššie citovaných ustanoveniach na jednej strane stanovuje povinnosť súdu v
ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či sú splnené tzv. procesné podmienky konania, a na strane druhej

i procesný postup súdu v prípadoch ich nedodržania, t. j. v prípadoch existencie vád konania, ktoré môžu
maž charakter vád odstrániteľných alebo neodstrániteľných. V prípade neodstrániteľných vád konania
(medzi ktoré patria najmä nedostatok právomoci súdu, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania,
prekážka litispendencie či rei iudicatae) pritom súd nemá inú možnosť ako konanie zastaviť, pričom v
prípade vád konania, ktoré možno považovať za odstrániteľné, je súd povinný pristúpiť k procesným

úkonom smerujúcim k ich odstráneniu a zastavenie konania tu prichádza do úvahy len vtedy, keď už
žiadnym vhodným opatrením nemožno nedostatok podmienky konania odstrániť.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal práve
na existenciu takej vady konania, ktorú nie je možné odstrániť, konkrétne na existenciu prekážky

už skôr začatého, no ešte neskončeného konania (prekážku litispendencie). Takýto záver súd prvej
inštancie podložil relevantnými skutkovými zisteniami, z ktorých bolo možné vyvodiť, že skoršie konanie
s rovnakými účastníkmi konania, predmetom konania i exekučným titulom stále prebieha. Prekážka
litispendencie predstavuje neodstrániteľný nedostatok konania, na ktorý súd musí podľa § 161 ods. 1
CSP prihliadať kedykoľvek za konania a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 161 ods. 2 CSP.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zastavenia exekučného konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20.Podľa§202ods.2O.s.p.(účinnýdo30.júna2016)odvolanieneboloprípustnéani(okreminýchtam

uvedených prípadov) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným
zákonom je na základe poznámky č. 31 k citovanému ustanoveniu O. s. p. práve E. p.), ak tento osobitný
zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje
a opätovne rozhodne sudca.

22. Ak potom rozhodnutie v prejednávanej veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v čase

rozhodovania odvolacieho súdu preto neexistovalo rozhodnutie o trovách exekúcie súdneho exekútora,
ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať a posúdenie tejto otázky a
opätovné rozhodnutie o nej bude prináležať sudcovi súdu prvej inštancie, keďže zákon (E. p.) odvolanie
proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nepripúšťal (pri podaní včasného odvolania oprávnenej osoby
spôsobilo aplikáciu § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p., účinného do 30. júna 2016 aj v prejednávanej veci).

23. Z dôvodu, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 251 ods. 4 v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), pričom v tomto prípade nerozhodoval
o trovách exekúcie, odvolaním bol napadnutý i tento závislý výrok. Keďže opravný prostriedok proti
výroku o náhrade trov konania bol podaný zo strany povinnej osoby a postavenie oprávnenej ako

odvolateľky sa nemohlo zmeniť v jej neprospech, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
aj v časti náhrady trov konania účastníkov.24. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli (nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady) a o náhrade trov konania súdneho

exekútora (nie o trovách exekúcie, pretože poverenie na vykonanie exekúcie vydané nebolo) bude
rozhodovať súd prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, že povinnému sa nepriznáva náhrada trov
odvolacieho konania (§ 9a ods. 1 E. p., § 396 ods. 1 CSP, § 262 a § 256 CSP). Pretože došlo ex offo k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia v časti trov exekúcie súdneho exekútora, o trovách konania súdneho
exekútora na súde prvej inštancie a na odvolacom súde rozhodne súd prvej inštancie.

25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.