Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/523/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112213582
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Filipčík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112213582.2

Uznesenie

OkresnýsúdTrnavavovecivýkonuexekúcievprospechoprávneného:Všeobecnázdravotnápoisťovňa,
a.s. IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917
02 Trnava, proti povinnému: SULTÁN, s.r.o., IČO: 36 224 341, Hviezdoslavova 14, 917 01 Trnava 1,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Kapronczai, Švermova 273, 924 01 Galanta, o vymoženie
pohľadávky vo výške 163,58 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozef Kapronczai pod spisovou značkou EX
1649/2012 z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 43,86
EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 134502 zo dňa 10.07.2012 bol súdny exekútor JUDr.
Jozef Kapronczai poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočky Trnava, č.k.: 10-90/7900-1
zo dňa 27.07.2010.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 21.12.2015 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo

dňa 23.11.2015, v ktorom oprávnený žiadal súd, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) zastavil.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v súlade
s vyššie uvedeným zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 (ďalej len „vyhláška“).
Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. V
zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 19.06.2012, kedy

bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, preto sa táto exekúcia riadi znením
vyhlášky účinným od 01.09.2009.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 21.12.2015 v celkovej výške 137,41 EUR,
ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, z náhrady hotových
výdavkov (poštovné, telekomunikačné výdavky, cestovné) v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 81,32 EUR

a z 20 % DPH.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1
vyhlášky vo výške 33,19 EUR.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu

exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola
pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným
konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom
spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj
v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj

viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 4,20
EUR(3x1,40EUR).Súdnepriznalsúdnemuexekútorovináhraduostatnýchhotovýchvýdavkovnakoľko
nemal preukázané vynaloženie uvedených výdavkov v exekučnom spise. Išlo predovšetkým o náhradu

za cestovné a stratu času. Čo sa týka náhrady za cestovné, súd má za to že samotné uvedenie
cesty do tzv. „Evidenčnej knihy vozidla“ hodnoverne nepreukazuje, že náklady súdnemu exekútorovi
skutočne v takejto výške vznikli (súčasťou exekučného spisu nie je napr. faktúra, pokladničný blok atď.).
V prípade náhrady za stratu času súd nemá preukázané, že by zo strany súdneho exekútora k takýmto
úkonom skutočne aj prišlo (napr. úradný záznam). Rovnako v prípade ostatných hotových výdavkov

(napr. telekomunikačné, súčinnosť bánk atď.) súd nemá preukázané žeby k takýmto výdavkom skutočne
aj prišlo.

Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške
4,20 EUR.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznalzvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky, ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 36,55 EUR v celkovej sume
7,31 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH
vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 43,86 EUR (odmena vo výške
33,19 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 4,40 EUR, DPH vo výške 7,32 EUR) ako celkovú
sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže

v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).