Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216953
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114216953.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcov:

1/ M. I., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, J., 2/ Z. E., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/
XX, J., 3/ T.. O. E., nar. X.X.XXXX, bytom P. L. XXX, 4/ T. Tarábek, nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/
XX, J., 5/ P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., 6/ Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
J., všetci zastúpení: Q. kancelária STEHURA & partners, s.r.o. so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca,
proti žalovaným: 1/ M. Baliová, rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. cesta XXX, C. G. M., 2/ Z. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. cesta XXXX, C. G. M., 3/ V. O., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. cesta XXXX, C.
G. M., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého

17, Žilina, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto:

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobkyňa v 1/ rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na
Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, kat. úz. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela
C KN XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 v podiele 136/739 a na LV č. XXXX ako parcela
C KN XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 v podiele 163/2166.

Súd u r č u j e , že do dedičstva po neb. T. E., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, J. patrí

podiel 139/739 v nehnuteľnosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny
odbor, kat. úz. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela C KN XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere
739 m2 a podiel 163/2166 v nehnuteľnosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto,
katastrálny odbor, kat. úz. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela KNC XXXX/XX zast. plochy a nádvoria
o výmere 1083 m2.

Žalovaní v 1/ - 3/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1/ - 6/ rade
trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ až 6/ rade sa žalobou zo dňa 20.5.2014 domáhali voči žalovaným určenia, že
žalobkyňa v l/ rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Kysucké
Nové Mesto, katastrálny odbor, kat. ú. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela R. XXXX/X-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 739 m2 v podiele 136/739-ín a na LV č. XXXX ako parcela CKN XXXX/
XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 v podiele 163/2166-ín a určenia, že do dedičstva
po nebohom T. E., zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, Žilina patrí podiel 136/739-
ín v nehnuteľnosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, kat.

ú. C. Nové M. na LV č. XXXX ako parcela CKN XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 739
m2 a podiel 163/2166-ín v nehnuteľnosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto,
katastrálny odbor, kat. ú. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela CKN XXXX/XX-zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1083 m2.2. Návrh odôvodnili tým, že žalovaná v 1/ rade si na notárskom úrade v Kysuckom Novom Meste u
notára JUDr. Andreja Kubaščíka vo forme notárskej zápisnice pod č. N 39097. Nz 95/98 dňa 18.3.1998

osvedčila vlastnícke právo k časti pozemkom, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. C. G.
M. vo vložke č. 722 ako pkn. p. č. XXXX/X a vo vložke XXX ako pkn. p. č. XXXX/X, ktoré sú podľa
geometrického plánu č. 17705789-155/97 zo dňa 25. 8. 1997 z časti totožné s parcelou CKN XXXX/X
- zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 zapísanou na LV č. XXXX kat úz. C. G. M.. Predmetným
geometrickým plánom č. 17705789-155/97 bolo do novovytvorenej parcely CKN XXXX/X-zast. plochy

a nádvoria o výmere 739 m2 odobratých z pkn. p. č. XXXX/X spolu 136 m2 a z pkn. p. č. XXXX/X spolu
136 m2.

3. Žalovaní v 2/ a 3/ rade si na notárskom úrade v Kysuckom Novom Meste u notára JUDr. Andreja
Kubaščíka vo forme notárskej zápisnice pod č. N 191/96. Nz 21/97 dňa 10.2.1997 osvedčili vlastnícke
právo k časti pozemkom, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. Kysucké Nové Mesto vo vložke

č. XXX ako pkn. p. č. XXXX/X a vo vložke 356 ako pkn. p. č. XXXX/X, ktoré sú podľa geometrického
plánu č. 31562388-134/96 zo dňa 15.5.1996 z časti totožné s parcelou CKN XXXX/XX -zast. plochy a
nádvoria o výmere 1083 m2 zapísanou na LV č. XXXX kat. úz. C. G. M.. Predmetným geometrickým
plánom č. 31562388-134/96 zo dňa 15.5.1996 bolo do novovytvorenej parcely CKN XXXX/XX-zast.
plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 odobratých z pkn. p. č. XXXX/X spolu 96 m2 a z pkn. p. č. XXXX/

X spolu 67 m2.

4. Žalovaná v 1/ rade pred notárom uviedla, že je užívateľka predmetných nehnuteľností od r.1973, keď
tieto odkúpila spolu s domom č. XXX a od tejto doby ho nerušenie užívala ako svoje vlastníctvo.

5. Žalovaní v 2/ a 3/ rade pred notárom uviedli, že im uvedené nehnuteľnosti pridelilo JRD Nesluša spolu
s rodinným domom, ktorý je na tejto parcele postavený v r. 1984, pričom JRD to užívalo od roku 1956.

6. Žalobkyňa v 1/ rade a právny predchodca žalobcov v 2/ až 6/ rade T. E., ktorý zomr. dňa XX.X.XXXX,
naposledy bytom I. XXXX/XX, J., boli spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe kat.

úz. C. G. M. vo vložke XXX ako mpč. XXXX/X a vo vložke XXX ako mpč. XXXX/X každý v podiele 1/2-
ici. V dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcov v 2/ - 6/ rade T. E. vedenom na OS Žilina
č. k. 6D 97/2012 nebol podiel v predmetných nehnuteľnostiach prejednaný.

7. Ani žalobkyňa v 1/ rade ani právny predchodca žalobcov v 2/ - 6/ rade T. E. nikdy tieto svoje

spoluvlastnícke podiely nikomu nescudzili, vyhlásenia žalovaných v 1/ - 3/ rade sú nepravdivé, nakoľko
tí dobre vedeli, že nenadobudli žiadne vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Žalovaní v 1/ - 3/ rade
si teda v rozpore s právom nechali osvedčiť, že sú vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Žalovaní
v 1/ -3/ rade nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože nie sú dobromyseľní a nemajú ani
žiadny právny titul, na základe ktorého by mohlo dôjsť k vydržaniu. Na základe osvedčenia o vlastníckom

práve k nehnuteľnostiam je žalovaná v 1/ rade vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá je vedená na
katastrálnom odbore OÚ Kysucké Nové Mesto, kat. ú. C. na LV č. XXXX ako R. XXXX/X-zast. plochy a
nádvoria o výmere 739 m2. Na základe osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam sú žalovaní
v 2/ a 3/ rade vedení ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorá je vedená na katastrálnom odbore OÚ Kysucké
Nové Mesto. kat. úz. C. na LV č. 2668 ako CKN XXXX/XX-zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2.

8. Žalovaní v 1/ až 3/ rade vo vyjadrení uviedli, že žalovaná v 1/ rade si na základe osvedčenia spísaného
na Notárskom úrade v Kysuckom Novom Meste JUDr. Andreja Kubaščíka vo forme notárskej zápisnice
č. N 390/97 a NZ 95/98 dňa 18.3.1998 si osvedčila vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kat. územie C. G.
M., zapísaných v PK vložke XXX ako parc.č. XXXX/X a v PK vložke XXX ako parc. č. XXXX/X, ktoré sú

podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodézia Žilina a.s., č. 17705789-155/97 zo dňa 25.8.1997
z časti totožné s C-KN parc. č. XXXX/X-zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 zapísané na LV
XXXX, kat. úz. C. G. M.. Z predmetného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že z nehnuteľností
zapísaných v PK vložke XXX parc. č. XXXX/X prešiel do parc. č. XXXX/X -zast. plochy o výmere 739
m2 len diel 6 o výmere 136 m2 (z Pk parc. č. XXXX/X) a diel 7 o výmere 136 m2 z PK parc. č. XXXX/

X. Parcela XXXX/X je vytvorená zo 14 dielov. Žalobcovia podľa pozemnoknižného stavu tvrdia, že
majú spoluvlastnícke podiely len v diely 6 a 7 spolu o výmere 279 m2 a nemôžu sa domáhať určenia
vlastníckeho práva k C-KN parc.č. XXXX/X-zast. plochy o výmere 739 m2 a to ani v spoluvlastníckom
podiele. Navyše z odôvodnenia žaloby nie je zrejmé, ako žalobkyňa v rade 1/ dospela k tomu, že sadomáha určenia spoluvlastníckeho podielu 136/739-ín v nehnuteľnosti Kat. územie C. G. M., zapísanej
na LV č. XXXX ako C- KN parc. č. XXXX/X-zast. plochy o nádvoria o výmere 739 m2 a taktiež zo
žalobného návrhu nevyplýva zdôvodnenie na základe čoho sa domáhajú žalobcovia v rade 2 / až 6/

určenia, že do dedičstva po neb. T. E. patrí podiel 136/739-ín v nehnuteľnosti Kat. územie C. G. M., zap.
na LV č. XXXX ako C- KN parc.č. XXXX/X-zast. plochy o nádvoria o výmere 739 m2. Žalovaní v 2/ a
3/ rade na Notárskom úrade v Kysuckom Novom Meste JUDr. Andreja Kubaščíka vo forme notárskej
zápisnice č. N 191/96 a NZ 21/97 dňa 10.2.1997 osvedčili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kat.
územie C. G. M., zapísaných v PK vložke XXX ako parc. č. XXXX/X a v PK vložke XXX ako parc.č.

XXXX/X, ktoré sú podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodézia Žilina a.s., č. 31562388-134/96
zo dňa 15.5.1996 z časti totožné s C-KN parc.č. XXXX/XX-zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2
zapísané na LV XXXX , k.ú. C. G. M.. Z predmetného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že z
nehnuteľností zapísaných v PK vložke XXX parc.č. XXXX/X prešiel do parc.č. XXXX/XX -zast. plochy
o výmere 1083 m2 len diel 10 o výmere 96 m2 (z Pk parc.č. XXXX/X) a diel 11 o výmere 67 m2 z PK
parc. č. XXXX/X. Parcela XXXX/XX je vytvorená z 13 dielov. Žalobcovia podľa pozemoknižného stavu

majú spoluvlastnícke podiely len v diele 10 o výmere 96 m2 a v diele 11 o výmere 67m2, čo činí spolu
163 m2 a nemôžu sa preto domáhať určenia vlastníckeho práva k C-KN parc.č. XXXX/XX-zast. plochy
a nádvoria o výmere 1083 m2 a to ani v spoluvlastníckom podiele. Taktiež zdôraznili, že z odôvodnenia
žaloby nie je zrejmé, ako žalobkyňa v rade 1/ dospela k tomu, že sa domáha určenia spoluvlastníckeho
podielu 163/2166 v nehnuteľnosti Kat. územie C. G. M., LV č. XXXX ako C- KN pare.č. XXXX/XX-zast.

plochy o nádvoria o výmere 1083 m2 . Taktiež poukázali na to, že zo žalobného návrhu nevyplýva
zdôvodnenie na základe čoho sa domáhajú žalobcovia v rade 2/ až 6 /určenia, že do dedičstva po neb.
T. E. patrí podiel 163/2166-ín v nehnuteľnosti Kat. územie C. G. M., zapísané na LV č. XXXX ako C-
KN parc.č. 1928/67-zast. plochy o nádvoria o výmere 1083 m2. Poukázali aj na to, že osvedčenia o
vlastníckom práve k nehnuteľnostiam vydané Notárskym úradom JUDr. Kubaščíka N 191/96 a Nz 21/97

ako aj osvedčenia N 390/97 a Nz 95/98 zo dňa 18.3.1998 boli vydané podľa zákona 293/1992 Zb. Podľa
uvedeného zákona § 2 ods. 2 ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa ods. 1
neuplatní na súde vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba
vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania.

9. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

10. Žalobcovia uviedli, že žalovaní 1/ až 3/ si vyhlásením o vydržaní osvedčili vlastnícke právo k
pôvodným pozemnoknižným parcelám, pričom až následne GP, ktorý bol vyhotovený boli tieto včlenené
a vytvorené z nich nové C KN parc. XXXX/X a XXXX/XX. Takže jediný možný spôsob je určenie

spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol určený pomerom spoluvlastníckeho podielu a naň pripadajúcej
výmery oproti celkovej výmere pozemku. Keďže parc. XXXX/X má výmeru 739 m2 a z pozemnoknižnej
parcely 4950/1 do tejto parcely bolo včlenené 136 m2, tiež z pozemnoknižnej parcely XXXX/X bolo
včlenených tiež 136 m2, spolu bolo včlenených do tejto parc. XXXX/X 272 m2, to znamená, že celkový
podiel, ktorý unikol z vlastníctva žalobcov je 272/739, s poukazom na podielové spoluvlastníctvo

navrhovateľky a právneho predchodcu žalobcov 2/-8/ v rovnakom podiele 1/2, je možné dospieť, že
žalobkyňa je vlastníčkou podielu 136/739 a do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov 2/-8/
patrí rovnaký podiel a to 136/739. Rovnako vo vzťahu k ostatnej parcele 1928/67 o výmere 1083
m2, z pozemnoknižnej parc. 4950/1 ušlo 96 m2, resp. boli včlenených a z parcelky XXXX/X bolo
včlenených 67 m2, čo spolu vychádza 163 m2, čiže spoločný podiel žalobcov je 163/1083, úpravou

na 1063/2166 a prepočtom na podiel 1 pôvodných vlastníkov podiel 163/2166. Vo vzťahu k námietke
vydržania uviedol, že pre vydržanie vlastníckeho práva musia byť splnené zákonné podmienky, nie len
doba držby, ale aj dobromyseľnosť vzhľadom na objektívne okolnosti. Tak súdna prax, ako aj judikatúra
zastáva už v dnešnej dobe skôr reštriktívne stanoviská čo sa týka dobromyseľnosti a zdôrazňuje, že
táto dobromyseľnosť musí byť čo sa týka k objektívnym podmienkam a nie k subjektívnym podmienkam.

To, že žalovaným v 1/ až 3/ rade dalo predmetné pozemky do užívania JRD neznamená, že toto môže
byť ich nadobúdací titul. Tiež, že im dalo domy, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch, tiež
nemôže spôsobovať ich dobromyseľnosť. Je pravdou, že v 1956 JRD zobralo predmetné pozemky do
užívania, čo ale nemôže spôsobovať objektívny titul nadobudnutia vl. práva vydržaním. Žalovaná 1/
nadobudla dom, ktorý je postavený na predmetnej parcelke a tento dom vlastne nadobudla až po tom,

ako si vydržala pozemok, preto vyhlásenie v not. zápisnici sa nám javí ako zavádzajúce s cieľom získať
pozemky pod domom.11. Tým, že žalovaní si odčlenili časť pôvodnej parcely, vznikla nová parcela, ku ktorej je vedené
vlastnícke právo žalobcov, ale bez časti začlenenej do pozemku žalovaných.

12. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že osvedčenia N390/97 a NZ95/98 zo dňa 18.3.1998 na základe
ktorej si osvedčila vl. právo k nehnuteľnostiam žalovaná 1/ k pozemkom zapísaným v pk vl. XXX ako
parc. XXXX/X a v pk vl. XXX ako parc. XXXX/X a to na základe GP zo dňa 25.8.1997 č. 17705789, ktoré
sú v časti totožné s novovytvorenou KNC parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2
zap. na LV XXXX založili stav, na základe ktorého je žalovaná 1/ vedená ako oprávnená držiteľka parciel

od 18.3.1998. Z GP jednoznačne vyplýva, že z nehnuteľností zapísaných v pk vl. 722 parc. XXXX/X
prešiel do novovytvorenej KNC parc. XXXX/X zast. plocha o výmere 739 m2 len diel 6 o výmere 136
m2 z pozemnoknižnej parc. č. XXXX/X a diel 7 o výmere 136 m2 z pk. parc. č. XXXX/X. Vzhľadom
na rozsah dielov pozemnoknižných parciel, z ktorých bola vytvorená novovytvorená KNC parc. XXXX/
X nie je možné, aby sa žalobkyňa domáhala spoluvlastníckeho podielu v celej novovytvorenej KNC
parc. XXXX/X, správne by mal byť GP, by mala byť odčlenená tá časť, ktorú tvrdia žalobcovia, že patrí

do ich vlastníctva, domáhať sa vl. práva na základe GP len tej časti parcely 1928/5, ktorá zodpovedá
dielom 6 a 7, rovnako ako vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, kde tiež bola spísaná not. zápisnica pod č.
N191/96 NZ 21/97 zo dňa 10.2.1997, kde sa osvedčili nehnuteľnosti zap. vo vl. X. parc. XXXX/X a vo
vl. XXX ako parc. XXXX/X, ktoré podľa GP č. 31562388-134/96 zo dňa 15.5.1996 sú v časti totožné s
novovytvorenou KNC parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 zap. na LV XXXX.

Z tohto LV vyplýva, že oprávnená držba u žalovaných 2/ a 3/ je od 10.2.1997. Považujú za vylúčené,
aby sa žalobcovia domáhali akéhokoľvek spoluvlastníckeho práva k celej KNC parc. XXXX/XX, ktorá je
vytvorená z veľkého množstva pozemnoknižných parciel nielen z tých parciel, o ktorých tvrdia žalobcovia
že tvoria ich výlučného vlastníctva podľa pozemkovej knihy. Taktiež uviedli, že sú oprávnenými držiteľmi
od roku 1997 a 1998 na základe písomnej listiny a to osvedčenia, ktoré bolo vydané notárom, od tej doby

kľudne a nerušene a dobromyseľne uvedené nehnuteľnosti užívajú, takže vlastnícke právo by získali
vydržaním. Žalobcovia nikdy im nebránili v užívaní týchto nehnuteľností, ani sa nikdy nedomáhali svojho
spoluvlastníckeho podielu.

13. Poukázali tiež na skutočnosť, že podľa zápisov na LV č. XXXX na C. parc. č. XXXX/XX orná pôda o

výmere X16 m2 a 4951/12 orná pôda o výmere XXX m2, kde v polovici je vedená ako vlastníčka M. I.,
rod. E. a v druhej polovici T. E. a poznámku, titul nadobudnutia je uvedené, pozemmoknižné vl. XXX a
XXX pôvodné parcely existujú a ak nie je vedené duplicitné vlastníctvo, tak nemôžu prechádzať cez CKN
parc. žalovaných, rovnako LV č. XXXX, kde je vedená ako KNE parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere
241 m2, kde je vlastníčka M. I. v X/X a Z. E. v 1/2, vytvorené z vl. XXX a ďalej KNE parc. č. XXXX/XX orná

pôda o výmere 237 m2 podielový spoluvlastník M. I. v 1/2, T. E. v 1/2 a táto je vytvorená z PK vl. XXX.

14. Vyslovili aj názor, že kaplnka sa práve nachádza na tých miestach, kde sú tie pôvodné
pozemnoknižné parcely žalobcov zakreslené a nenachádza sa tam, kde sú domy a parcely žalovaných.
Súčasný stav v katastri nasvedčuje tomu, že vlastne sa parcely mali nachádzať tam, kde sú zakreslené

a nie je možné vychádzať z GP z roku 1996.
15. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/149/2014-161 zo dňa 2. júna 2016 tak, že žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaná v 1/ rade držala pozemok CKN XXXX/X-zast.
plochy a nádvoria o výmere 739 m2 k.ú. C. G. M. vytvorený geometrickým plánom č. 17705789-155/97,
ktorý bol vytvorený aj z časti pôvodných pozemkov vedených vo vložke č. 722 ako pkn. p. č. XXXX/X a

vo vložke 356 ako pkn. p. č. XXXX/X kat ú. C. G. M. odo dňa 18.3.1998, kedy jej bolo vydané osvedčenie
notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom vo forme notárskej zápisnice pod č. N 390/97 NZ 95/98, viac
ako 10 rokov jej držba bola dobromyseľná a počas vydržacej doby držba nebola spochybnená, nejedná
sa o osobitné veci, ku ktorým je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním inou osobou ako štátom
vylúčené a najneskôr dňa 19.3.2008 nadobudla vlastnícke právo k pozemku vydržaním na základe

ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Rovnako súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalovaní v
2/ a 3/ rade držali pozemok CKN XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 k.ú. C.
G. M. vytvorený geometrickým plánom č. č. 31562388-134/96 zo dňa 15.5.1996 aj z časti pôvodných
pozemkov vedených vo vložke č. XXX ako pkn. p. č. 4950/1 a vo vložke XXX ako pkn. p. č. XXXX/X kat
ú. C. G. M. odo dňa 10.2.1997, kedy jej bolo vydané osvedčenie notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom

vo forme notárskej zápisnice pod č. N 191/96 NZ 21/97 viac ako 10 rokov, ich držba bola dobromyseľná a
počasvydržacejdobydržbanebolaspochybnená,nejednásaoosobitnéveci,kuktorýmjenadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním inou osobou ako štátom vylúčené, nadobudla minimálne dňa 11.2.2007 k
pozemku vlastnícke právo vydržaním na základe ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritomzo zistení, že súd s poukazom na fakt, že žalovaní užívali nehnuteľnosti - domy, ktoré sú postavené
na novovytvorených pozemkoch od rokov 1973 a 1984, mohli mať vieru, že osobné užívanie bytových
priestorov v dome spojené s užívaním vyhradenej časti pozemku nadobudli do osobného užívania a

malo im svedčiť vlastnícke právo. Jednoznačne však možno konštatovať, že s poukazom na ust. §
130 ods. 1 Obč. zák. je potrebné držbu považovať za oprávnenú, najmä ak takáto oprávnenosť držby
bola založená zákonom. V konaní žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania neoprávnenosti
držby, teda súd na žalovaných nahliadal ako na oprávnených držiteľov. V tejto súvislosti aplikoval závery
vyslovené rozsudkom NS SR č.k. 6Cdo/47/2012 z 30.4.2013 podľa ktorého „Podľa názoru dovolacieho

súdu ustanovenie § 2 ods. 2 zák.č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu k § 134 Občianskeho zákonníka
špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho
práva podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vyžadovalo splnenie podmienok, a to že išlo o osobu
zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a že do
desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde

alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30. novembru
2000, t.j. po ôsmych rokoch a šiestich mesiacoch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej osoby
zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, nemohlo
dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie desaťročnej doby
plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania

vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka.
Týmito podmienkami boli : a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie
oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u
osobyzapísanejvkatastrinehnuteľnostízavlastníkanazákladenotárskehoosvedčeniaodržbesplnená
bez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra

nehnuteľností. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného držiteľa, zaručené po dobu
desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie
získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv. Oprávnená držba je v právnom
poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého
obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka,

prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu vyplýva základná intertemporálna zásada
súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú
podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. Táto zásada, zakazujúca tzv. pravú retroaktivitu,
je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov zákona č. 393/2000 Z.z., ktorým boli zrušené

ustanovenia § 2 až 9 zák.č. 293/1992 Zb. Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby
zaručeného na dobu desiatich rokov, resp. právneho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa
ustanovenia § 2 ods. 3 zák.č. 293/1992 Zb. platného v čase vzniku tohto práva, resp. právneho vzťahu.
Zrušenieuvedenéhoustanovenianičnezmenilonavznikuprávaoprávnenejdržby,ktoréosobazapísaná
za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu

desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona č. 393/2000
Z.z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté
právo, resp. právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne
nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už exitujúce právo. Odporoval by tak základnému princípu
právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a

ochrany nadobudnutých práv.“

16. Na základe odvolania žalobcovi Krajský súd v Žiline ako súd druhej inštancie uznesením č.k.
5Co/309/2016-188 zo dňa 31.10.2016 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vyslovil záväzný právny názor, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné z dôvodu

nedostatočného zistenia skutkového stavu, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zdôraznil, že podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych
úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do
deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti, alebo urobeného
vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené

vyhlásenie prieči/neprieči zákonu. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica
je dôkazom o tom, že úkon - vyhlásenie bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom
pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Súd
prvej inštancie pri svojom právnom závere o nespochybniteľnosti vydržania nehnuteľnosti žalovanýmipoukazom na prezumpciu existencie dobromyseľnosti držby vychádzal z osvedčení vydaných podľa
§ 2-9 zák. č. 293/1992 Zb.. Z ust. § 2 ods. 1 cit. zákona za vlastníka nehnuteľnosti sa zapíše
osoba uvedená v osvedčení, vydaného za podmienok v tomto zákone uvedených. Osvedčenie možno

vydať len pre držiteľa nehnuteľností (§ 3 ods. 2), na jeho návrh, ku ktorému sa pripoja písomné
doklady o skutočnostiach uvedených v § 4 ods. 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v §
5 (a/ čestné vyhlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov k spôsobu
získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľností, ak je
nehnuteľnosť v nájme tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b/ vyjadrenie

obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k
návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje (§ 6 ods. 1), čo však
neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok. Súd prvej
inštancie sa uvedenými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa splnenia predpokladov tvrdeného a
preukazovaného vlastníckeho práva strán konania nezaoberal, či na strane žalovaných boli splnené
všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené

pochybnosti o oprávnenej držbe. S existenciou týchto predpokladov sa treba zaoberať s poukazom aj
na tvrdenie žalobcov v 1/ - 6/ rade, ktorí odvodzovali svoje vlastnícke práva od vlastníctva právnych
predchodcov s poukazom na predložené dokumenty týkajúce sa vlastníckych vzťahov. Záver súdu prvej
inštancie o strate vlastníctva žalobcov v 1 - 6/ rade nemal oporu v zistenom skutkovom stave a netvoril
podklad pre správne rozhodnutie vo veci. Zároveň zdôraznil, že vedomie užívania nehnuteľností z titulu

práva osobného užívania (prípadne nájmu), ktoré je nezameniteľné s právom vlastníckym, vylučuje
dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec patrí ako vlastníkovi. Vydržať vlastnícke právo môže len
oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou aj so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 174/2002). Súdu prvej
inštancie uložil povinnosť opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s

listinnými dôkaznými prostriedkami a vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že názor odvolacieho súdu je
pre súd prvej inštancie záväzný.

17. Vo veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie. Na pojednávaní však nemohol postupovať podľa
príkazov súdu druhej inštancie, nakoľko takýto postup by bol v príkrom rozpore s kontradiktórnosťou

konania a výsluchom strán, ktorý žiadna zo strán nenavrhla a nebol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci
by narušil rovnosť strán v konaní. Rovnako súd nemal dôvod preskúmavať osvedčenia notára JUDr.
Andreja Kubaščíka č. N390/97 z 18.3.1998 NZ95/98 a N191/96 NZ21/97, nakoľko ani podmienky pre
ich vydanie, nakoľko na takýto postup slúžili námietky podľa § 8 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb. s tým,
že absenciu podmienok pre vydržanie pri vlastníckej žalobe, resp. absenciu dobromyseľnosti by mali

preukazovať práva žalobcovia. Súd sa v rámci kontradiktórnosti konania musí zdržať všetkého, čím by
zasiahol do rovnováhy práv a rovnosti zbraní strán. Preskúmanie vydaných osvedčení by znamenalo
skúmanie pravdivosti vyjadrení svedkov podpísaných na listine a pod., pričom súd by musel konať v
tejto časti ex offo v prospech žalobcov, čo by súd prvej inštancie považoval za hrubé porušenie rovnosti
účastníkov a základných zásad civilného sporového procesu vyjadrených najmä v čl. 6 a 8 CSP.

18. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Žalovaní osobitne poukázali na to, že odkaz KS v Žiline v
bode 18. na rozsudok NS ČR 22Cdo/174/2002 je nepoužiteľný pre spor, nakoľko sa v podstate vzťahuje
k otázke vydržania počas behu vydržacej doby. V tomto prípade však vydržacia doba zákonne uplynula,
boli splnené všetky fikcie aj podmienky dané zákonom 293/1992 Zb. rozhodnutie súdu druhej inštancie

považoval za rozhodnutie v rozpore s judikatúrou NS SR z 30.4.2013 pod sp. zn. 6Cdo/47/2012, pretože
osvedčenie bolo vydané podľa zákona č. 293/1992 Zb. a vydržacie lehoty uplynuli dlhodobo pred
podaním samotnej žaloby. Taktiež zdôraznil, že žalovaní spochybňujú, že parcely 4950 a 4951 vôbec
tvoria časť ich súčasných nehnuteľností KNC XXXX/X a XXXX/XX. Ak v pôvodnom GP takéto diely
boli zachytené a teda z týchto dielov bola táto nehnuteľnosť vytvorená, čo potvrdil aj ZP Ing. Márie

Blahovcovej č. 5/2016 a teda v podstate do parcely KNC XXXX/XX z pôvodnej PKN parc. XXXX/X
a XXXX/X boli vložené diely č. 10 a 11 spolu o výmere 163 m2 a do parcely KNC XXXX/X diely č.
6 a 7 spolu o výmere 272 m2, žalobcovia nepredniesli taký dôkaz, na základe ktorého malo dôjsť k
zlúčeniu vlastníckeho práva parciel jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov. Vyslovili názor, že
ak niektorá PKN parcela tvorí súčasť alebo jej diel tvoril súčasť novej C parcely, nemôžu sa domáhať

určenia vlastníckeho práva aj v podiele ku celkovej C parcele. Ak by súd pripustil takúto úvahu a logiku,
tak potom by vlastník parcele, ktorá má 10 m2 a tvorí súčasť lesa o výmere 50 ha v C stave a porastovom
čísle, sa mohol domáhať určenia spoluvlastníckeho práva k celému lesu, čím by obmedzoval ostatnýchpodielových spoluvlastníkom týchto ostatných pozemnoknižných alebo iných parciel a z toho by mu
vyplývali práva alebo na druhej strane vlastnícke obmedzenia ostatných účastníkov.

19.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,oboznámenímlistinnýchdôkazovakoajznaleckým
dokazovaním.

20. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemky im družstvo zobralo bez toho, aby to
starý otec podpísal a teraz sú na ich pozemkoch postavené domy. Nemohla vedieť, že sa tam postavili,

pretože v Kysuckom Novom Meste nebývala. O tom, že jej svedčí vlastnícke, resp. spoluvlastnícke
právo k časti sporných pozemkov sa dozvedela, keď sa vytiahli podklady z katastra. Rodičia jej ich dali,
keď bývala v Trenčíne a v Bratislave. V 1990 boli povolaní po 40 rokoch, aby podpísali, že to dajú do
družstva. Nakoľko jej otcovi sľubovali hory doly, tak sa to podpísalo. Starý otec im to ukázal, udával, že
je tam kaplnka a tam sú pozemky. Vedela, že pri kaplnke boli ich pozemky, ale nevedela presne kde.
Ostatný žalovaní sa na pojednávanie nedostavili a ich výsluch žiadna zo strán nenavrhla.

21. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že tam prišla v 1973. Vtedy to bol školský majetok. Tiež uviedla,
že nebývajú pri kaplnke, ale ďalej od kaplnky. Bývajú tam od 1973, keď tam šli pracovať. Vydanie
osvedčenia im navrhol správca konkurznej podstaty.

22. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že v dome žije s manželkou už 25 rokov a tá kaplnka, je blízko nich.
Domy boli postavené dávno pred nimi a oni pracovali na družstve. Potom prišlo k likvidácii družstva a
dostali na výber, buď sa vysťahovať alebo odkúpiť. Pozemky boli v tom čase družstevné.

23. Žalovaná v 3/ rade poukázala na vyjadrenia žalovaného v 2/ rade, jej manžela.

24. Podľa údajov výpisu LV XXXX k. ú. C., ako vlastníci KNC parc. č. XXXX/X o výmere 739 m2 zast.
plochy a nádvoria a parc. XXXX/XX o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č.
XXXX/X evidované na LV č. XXXX je vedená žalovaná 1/ v podiele 1/1 n základe osvedčenia o vl. práve
NZ95/98 s evidenciou držby od 18.3.1998.

25. Podľa údajov výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 1083 m2 zast.
plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX postavený na KNC parc. č. XXXX/XX sú žalovaní
2/, 3/ v podiele 1/1 a to na základe osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997
a na základe kúpnej zmluvy Č.v. 1717/98 zo dňa 13.4.1999.

26. Podľa výpisu pozemnoknižnej vl. č. XXX pre k. ú. C. je zapísané vl. právo k pozemkom pod r.č. 6
parc. XXXX/X s poukazom na NZ21/97 a pod r.č. 7 parc. č. XXXX, v pk vl. č. XXX k. ú. C. so zápisom
vl. práva v časti A pod I. 1/24 Urbárske Seienie, je vedená pod r.č. 5 parc. 4951/1 s poznámkou na NZ
21/97. Vlastnícke právo bolo vedené v časti B PKV pod r.č. 1-11, so zápisom vl. práva v prospech T. E.,

M. E. v podiele 1/1 pod B 4,5, čo zodpovedá vlastníckemu právu v 1 k celku.

27. Podľa osvedčenia o dedičstve 6D 97/2012-52 D not 87/2012 po poručiteľovi T. E., dedičia uzavreli
dohodu, na základe ktorej žalobcovia ako právni nástupcovia po poručiteľovi nadobúdajú dedičstvo v 1/5
z podielu poručiteľa predstavujúcu pomer k celku u každého v 1/10 k nehnuteľnostiam k. ú. J. ktorého

predmetom však neboli predmetné parcely.

28. Podľa obsahu GP č. 17705789-155/1997 vyhotoveného Geokanceláriou geodetické združenie Dom
kultúry OZ KOVO Ing. Chládkom dňa 27.8.1997, novovytvorené pozemky označené ako KN-C parc. č.
XXXX/X o výmere 739 m2 bola vytvorená z pôvodných KN parc. č. XXXX/X pod dielom č. 1 o výmere

20 m, pod dielom 2 z parcely XXXX/X o výmere 25, pod dielom 3 z parcely 4947/1 o výmere 54 m, diel
4 z parcely XXXX/X o výmere 75 m2, diel č. 5 za parcely XXXX/X o výmere 81 m, diel č. 6 z parcely
XXXX/X o výmere 136 m, pod dielom 7 4951/1 o výmere 136 m2, pod dielom 8 z parcely XXXX/X o
výmere 132 m2, diel 11 z parcely XXXX/X o výmere 60 m, diel 12 z parcely XXX´X/X o výmere 20 m2,
KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 198 m2 bola vytvorená z častí diel č. 9 z pôvodnej KN parc. č. XXXX/

X o výmere 22 m, diel č. 10 XXXX/X o výmere 61 m2, diel 13 4954/1 o výmere 98 m2, diel 14 z parcely
XXXX/X o výmere 17 m2.29. Podľa obsahu GP č. 31562388/134/96 k. ú. KNM zo dňa 15.5.1996 vyhotoveného Ing. Richtárikom,
Geodézia Žilina a.s., parcela KNC XXXX/XX o výmere 1083 m2 bola vytvorená z 13 dielov a to z
pôvodných parciel KN XXXX/X o výmere XX m2, 4942/1 o výmere 44 m2, 4943/1 o výmere 82 m2,

XXXX/X o výmere 222 m2, 4945/1 o výmere 146 m2, r.č. 6 XXXX/X o výmere 135 m2, r.č. X 4947/1
o výmere 78 m2, r.č. 8 XXXX/X o výmere 61 m2, r.č. 9 XXXX/X o výmere 110 m2, r.č. 10 XXXX/X o
výmere 96 m2, r.č. 11 parc. č. XXXX/X o výmere 67 m2, r.č. XX XXXX/X o výmere 41 m2, r.č. XX XXXX/
X o výmere 6 m2.

30. Podľa obsahu zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi predávajúcim JUDr. M. R. a kupujúcim M. K.
zo dňa 18.11.1998 čl. V XXXX/XX, M. K. s manželkou M. K. t.j. odporkyňou 1/ nadobudli vl. právo k
nehnuteľnosti zap. na LV XXXX k. ú. C. ako rodinný dom č. s. XXX na KNC parc. č. XXXX/X, pričom
nehnuteľnosti boli nadobúdané v zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 328/91 Zb. v úplnom znení o konkurze
a vyrovnaní z majetkovej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo G., P. cesta.

31. Podľa obsahu zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi predávajúcim B.. M. R. a kupujúcim Z. O.
a V. O., rod. M. č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaní 2/ a 3/ nadobudli z konkurznej podstaty
vlastnícke právo k rodinnému domu č. súp. XXXX na KN parc. č. XXXX/XX, na LV č. XXXX, k.ú. C. G. M..

32. Súd z notárskej zápisnice č. N390/97 spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom, notárom dňa 18.3.1998

zistil, že žalovaná 1/ prehlásila, že je užívateľka nehnuteľností vedených vo vl. č. 2328 ako O. parc. č.
XXXX/X, vo vl. č. 697 ako O. parc. č. XXXX/X, vo vl. č. 1565 ako PKN parc. č. 4947/1, vo vl. č. 2643 ako
PKN parc. č. XXXX/X, vo vl. č. 436 ako PKN parc. č. XXXX/X, vo vl. č. XXX ako PKN parc. č. XXXX,
vo vl. č. XXX ako PKN parc. č. XXXX/X, vo vl. č. XXXX PKN parc. č. XXXX/X vo vl. č. 2734 ako PKN
parc. č. 4953/1, vo vl. č. 2559 ako PKN parc. č. 4954/1, ktoré sú podľa GP 17705789-155/97 zo dňa

25.8.1997 totožné s KN parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 739 m2 k. ú. C. od roku 1973, kedy tieto
nehnuteľnosti odkúpila spolu s domom č. XXX a od tejto doby ich užíva ako svoje vl. právo.

33. Súd porovnaním snímky z pozemkovej mapy pre ROEP so zameraním a vytvorením jednotlivých
parciel zistil, že sporné parcely PK vl. vlastnícky patriace žalobcom neprechádzajú cez parcely ktorých

ako vlastníci resp. oprávnení držitelia sú vedení žalovaní.

34. Na LV č. XXXX je vedený vlastnícky vzťah k pozemku KNC parc. č. XXXX/XX na ktorom je postavený
bytovýdomč.s.XXXX,pričomakovlastníciresp.spoluvlastníciniesúvedenéosoby,ktorésúúčastníkmi
konania.

35. Podľa LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník C. parc. č. XXXX/XX o výmere 257 m2 orná pôda sú vedení
žalobkyňa 1/ a T. E., nar. XX.X.XXXX na základe osvedčenia 6D 97/12 každý v 1.

36. Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 241 m2 orná pôda

sú vedení žalobkyňa 1/ v podiele 1 a Z. E., nar. XX.X.XXXX v 1.

37. Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNE parc. č. XXX o výmere 9 m2 orná pôda, 951
o výmere 10 m2 orná pôda, XXXX/X o výmere 2 m2 orná pôda, XXXX o výmere 57 m2 orná pôda,
XXXX/XX o výmere 216 m2 orná pôda, XXXX/XX o výmere 203 m2 orná pôda sú vedení žalobkyňa 1/

v podiele 1 a T. E. nar. XX.X.XXXX v 1.

38. Vzhľadom na spornosť skutočnosti, či skutočne zemský povrch, ako časť pozemku užívaného
odporcami zodpovedá pôvodným pozemnoknižným parcelám vo vlastníctve žalobcov, súd nariadil
znalecké dokazovanie.

39. Podľa obsahu znaleckého posudku č. 5/2016 znalkyne Ing. Márie Blahovcovej súd zistil, že znalkyňa
prijala záver, že po preskúmaní pôvodných podkladov mapy evidencie nehnuteľnosti a analógovej mapy
predmetného územia na OÚ KNM kat. odbore dospela k záveru, že identifikácia GP 31562388-134/96
a 17705789-155/97 je v súlade s platnými geodetickými úradmi katastra nehnuteľnosti a teda parcely

KNC parc. č. XXXX/Xa XXXX/XX sú identické s časťami parciel PKN XXXX/X, XXXX/X v rozsahu GP
31562388-134/96 a 17705789-155/97. Znalkyňa na otázku súdu určiť v akom rozsahu, výmere boli
pozemky KNC parc. č. XXXX/X a XXXX/XX k. ú. C. vytvorené z pôvodnej PKN parc. č. XXXX/X vedenej
v PK vl. XXX a PKN parc. č. XXXX/X vedené v PK vl. č. XXX k. ú. C. uviedla, že podľa GP 31562388-134/XX parc. KNC parc. č. XXXX/XX bola vytvorená z pôvodnej PKN parc. č. XXXX/X v rozsahu 96 m2
označené ako diel č. 10 a z PKN parc. č. XXXX/X v rozsahu 67 m2 označené ako diel č. 11 a podľa
GP 17705789-155/97 parc. KNC XXXX/X bola vytvorená z parcely PKN č. XXXX/X v rozsahu 136 m2

ako diel 6 a z parcely PKN XXXX/X v rozsahu 136 m2 ako diel č. 7, pričom k nezrovnalostiam vo vzťahu
k identifikácii pri spracovaní registra ROEP uviedla, že identifikácia vyhotovená pri spracovaní projektu
ROEP má len informatívny charakter a nemožno ju použiť ako záväznú pre vyhotovenie GP ani pre
žiadne právne úkony. Týmto vysvetlila aj rozdiel v zameraní nehnuteľnosti v katastrálnej mape, na ktoré
poukazovali počas konania žalovaní.

40. Súd mal v konaní preukázané, že v časti dielu 6 z parcely XXXX/X o výmere 136 m2, diel 7 z parcely
XXXX/X o výmere 136 m2 bola vytvorená novovytvorená parcela KN-C parc. č. XXXX/XX k.ú. C. G.
M., čo mal preukázané Geometrickým plátom č. 17705789-155/97 GEOKANCELÁRIA, Ing. Chládekom
tvoriacom súčasť zápisnice N390/97 z 18.3.1998 spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom.

41. Podľa údajov LV č. XXXX k. ú. C., ako vlastníčka KNC parc. č. XXXX/X o výmere 739 m2 zast.
plochy a nádvoria a parc. XXXX/XX o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č.
XXXX/X evidované na LV č. XXXX je vedená žalovaná 1/ v podiele 1/1 n základe osvedčenia o vl. práve
NZ95/98 s evidenciou držby od 18.3.1998.

42. Ďalej mal preukázané, že z PK parc. č. XXXX/X vedenej v PK vl. XXX a parcely XXXX/X parcela
KN XXXX/XX bola vytvorená aj z dielu č. 10 pôvodnej PK parcely XXXX/X o výmere 96 m2 a z dielu
11 pôvodnej PK parc. č. XXXX/X o výmere 67 m2 v PK vl. XXX v spojení s GP vyhotoveným Geodézia
Žilina a.s. p. P., dňa 8.5.1996 č. 31562388-134/96 tvoriacom súčasť zápisnice N191/96 novovytvorený
pozemok KN-C parc. č. XXXX/XX k.ú. C. G. M..

43. Podľa údajov výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 1083 m2 zast.
plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX. postavený na KNC parc. č. 1XXX/X7 sú žalovaní
2/, 3/ v podiele 1/1 a to na základe osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997
a na základe kúpnej zmluvy Č.v. 1717/98 zo dňa 13.4.1999.

44. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

45. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).

46. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

47. Podľa § 134 ods. 4 Obč. zák. pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

48. Súd teda s poukazom na závery odvolacieho súdu, ktorými je viazaný konštatoval, že žalovaní

nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi pozemkov, ktorých sú vedení ako vlastníci na základe držby,
teda žalovaná v 1/ rade pozemkov zapísaných na LV č. 6XXX k. ú. C., KNC parc. č. XXXX/X. o
výmere 739 m2 zast. plochy a nádvoria a parc. XXXX/XX o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria
na základe osvedčenia o vl. práve NZ95/98 s evidenciou držby od 18.3.1998 a žalovaní v 2/ a 3/
rade pozemkov vedených na LV č. XXXX k. ú. C. KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 1083 m2 zast.

plochy a nádvoria na základe osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997 a na
základe kúpnej zmluvy Č.v. 1717/98 zo dňa 13.4.1999. Ich dobromyseľnosť nemohla vychádzať k toho,
že pozemky kúpili, pretože tieto v kúpnej zmluve neboli nikdy evidované a mohli ich užívať nanajvýš
ako nájomníci. Súdu druhej inštancie je zároveň potrebné dať za pravdu, že žalovaným za daného
stavu (bez aplikácie záverov NS SR NS SR z 30.4.2013 pod sp. zn. 6Cdo/47/2012) chýba akýkoľvek

aj domnelý titul pre dobromyseľnosť o vlastníckom práve. Zároveň dôvody súdu druhej inštancie o
skúmaní podmienok pre vydanie osvedčení vylučujú možnosť aplikácie rozhodnutia NS SR z 30.4.2013
pod sp. zn. 6Cdo/47/2012, teda odvodzovanie dobromyseľnosti od osvedčenia o vydržaní.49. Súd sa ďalej zaoberal tým, či začlenením časti pozemkov žalobcov do inej novovytvorenej parcely
vzniklo im spoluvlastnícke právo. V tejto časti súd druhej inštancie nezaujal priamo právny názor, avšak
z jeho postupu je zrejmé, že závery prvostupňového súdu o tom, že je nemožné, aby pôvodný vlastník

či spoluvlastník čo i len časti pôvodného dielu, sa domáhal určenia podielového spoluvlastníctva k
novovytvorenej parcele zobrazujúcej určitú ucelenú časť pozemku tak, že jemu náležiaci nárok na
výmeru z časti jemu patriacemu pozemku (spoluvlastnícky) bude voči celkovej výmere novovytvorenej
parcele určený spoluvlastnícky podiel za nesprávny, pretože ak by bol tento záver správny, už samotná
táto skutočnosť by musela viesť k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko by bolo zbytočné

zaoberať sa nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním či inými dôvodmi, aby žalobe nebolo možné
vyhovieť z toho dôvodu, že žalovaní nie sú spoluvlastníci tak, ako to tvrdia v petite žaloby.

50. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od
susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce,

hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo
rozhraním spôsobu využívania pozemku.

51. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie
a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s

vyznačením jej parcelného čísla.

52. Súd mal preukázané, že žalovaná v 1/ rade je vedená ako vlastníčka pozemku vedeného v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. C., ako KNC parc. č. XXXX/X o výmere 739 m2 zast. plochy a nádvoria
a parc. XXXX/XX o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č. XXXX/X evidované na

LV č. XXXX v podiele 1/1. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sú vedený ako bezpodielový spoluvlastníci pozemku
vedeného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. C. ako KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 1083
m2 zast. plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX postavený na KNC parc. č. XXXX/XX v
podiele 1/1.

53. V katastri nehnuteľností sú teda ich pozemky ohraničené ich právom k nehnuteľnosti identifikované
presne uvedeným geometrickým územím. Teda pozemok predstavuje určitú vyčlenenú časť zemského
povrchu, ku ktorému sú uplatňované práva a zväčša je identifikovaný viditeľnými hranicami.

54. Po opätovnom prehodnotení predchádzajúcich záverov súd prvej inštancie dospel k názoru, že

ak bol určitý pozemok, zobrazený v evidencii nehnuteľností ako jedna parcela s viditeľnými hranicami
užívania v teréne (nejedná sa o parcelu registra E), a tento bol vytvorený jeho užívateľom (osobou
vedenou ako vlastník) z viacerých iných parciel, vznikol tým nový pozemok, teda vymedzená časť
zemského povrchu. Ak sa dodatočne zistí, že pozemok bol vytvorená aj i časti inej parcele, pozemku, ku
ktorému nemal užívateľ vlastnícke práva a nebol alebo nestal sa jeho vlastníkom z iného dôvodu, tak v

rozsahu výmery časti pozemku iného vlastníka k celému pozemku, je pôvodný vlastník spoluvlastníkom
novovytvoreného pozemku. Uvedené je obdobné, ako keby sa viacerý vlastníci pozemkov spojili a
vytvorili jeden pozemok za účelom spoločného obhospodarovania. Pre takýto prípad nemožno použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spracovaní, nakoľko vzniká nová vec, iná ako predchádzajúca
vec, pričom pozemok vytvorením novej hranice nevzniká, len sa identifikuje. Preto ak sa takýto pozemok

skladá z viacerých pôvodných parciel pôvodných vlastníkov, vzniká k novovytvorenému pozemku
spoluvlastníctvo. Vytvorení novej hranice a evidencie totiž nezaniká vlastnícke právo pôvodných
vlastníkov. Preto podľa názoru súdu nie je potrebné sa domáhať vyčlenenia pôvodnej časti pozemku
z novovytvoreného pozemku, pretože scelením pôvodných parciel môže byť k nemu sťažený či
znemožnený prístup, môže byť zastavaný, ináč upravený a pod., teda práve prípadným vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej parcele je možné realizovať aj práva vlastníka, a to
vyčlenením zodpovedajúcej časti parcely (nie je vylúčené v rozsahu pôvodnej parcely), prípadne
vyporiadaní za náhradu a pod.. Zreteľ je potrebné brať aj na to, že začlenením rôznych častí parciel
do novovytvorenej parcely (podľa držby a tvrdených vlastníckych a iných práv) časť pôvodnej parcely
v evidencii nehnuteľnosti zanikla, teda musela by sa nanovo vytvárať geometrickým plánom, pričom

novovytvorená parcela existuje tak, ako je zapísaná v evidencii nehnuteľností a je vymedzená v
katastrálnej mape.55. Týmto nie je dotknuté právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva k pôvodnej časti z ktorej
bola vytvorená nová parcela, avšak podľa názoru súdu to nie je jediný spôsob a fakticky znamená už
štádium vyporiadania podielového spoluvlastníctva práve s rizikami, že takýto pozemok už nebude pre

pôvodného vlastníka využiteľný.

56. Preto ak si určitá osoba vytvorila hranice jedného pozemku zobrazeného ako jedna parcela spojením
viacerých pozemkov, či už získaných prevodom alebo prechodom práv, pričom neskôr vyjde najavo,
že niektorá pôvodná parcela nebola vlastníctvom danej osoby, vzniká spojením pôvodných parciel

spoluvlastníctvo k novému pozemku. Uvedené spoluvlastníctvo nie je nedielnym spoluvlastníctvom
pozemkových spoločenstiev a môže byť vyporiadané všetkými spôsobmi podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

57. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že novovytvorená parcela KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 739
m2 zastavané plochy a nádvoria k.ú. C. G. M. bola vytvorená okrem iného aj z dielu 6 z parcely XXXX/

X o výmere 136 m2 a dielu 7 z pôvodnej parcely č. XXXX/X o výmere 136 m2, ktorá bola vo vlastníctve
žalobkyne v 1/ rade vedenej v PKN vložke č. XXX k.ú. C. G. M. vytvorená Geometrickým plátom č.
17705789-155/97 GEOKANCELÁRIA, Ing. Chládekom. Túto skutočnosť tvrdila žalovaná v osvedčení
a zároveň bola potvrdená aj znaleckým posudkom č. 5/2016 znalkyne Ing. Márie K., ktorá uviedla, že
identifikácia GP 31562388-134/96 a GP 17705789-155/97 je v súlade s platnými geodetickými úradmi

katastra nehnuteľnosti a podľa GP 17705789-155/97 parc. KNC XXXX/X bola vytvorená z parcely PKN
č. XXXX/X v rozsahu 136 m2 ako diel 6 a z parcely PKN XXXX/X v rozsahu 136 m2 ako diel č. 7, teda
parcelyKNCparc.č.XXXX/XaXXXX/XXsúidentickésčasťamiparcielPKNXXXX/X,XXXX/Xvrozsahu
GP 31562388-134/96 a 17705789-155/97, čo predstavuje pomer po prepočítaní na 1 spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne na pôvodných parceliach podiel 136/739.

58. Ďalej zistil, že KN-C parc. č. XXXX/XX o výmere 1.083 m2 zastavané plochy a nádvoria bola
vytvorená z pôvodnej PKN parc. č. XXXX/X vedenej v PK vl. XXX a PKN parc. č. XXXX/X vedené v PK
vl. č. XXX k. ú. C. a to z dielu č. 10 pôvodnej PK parcely XXXX/X o výmere 96 m2 a z dielu 11 pôvodnej
PK parc. č. XXXX/X o výmere 67 m2 v PK vl. XXX v spojení s GP vyhotoveným Geodézia Žilina a.s. p.

P., dňa 8.5.1996 č. 31562388-134/96, čo tvrdili žalovaní v 1/ a 2/ rade v osvedčení vydanom notárom a
potvrdil znalkyňa v znaleckom posudku č. 5/2016, teda podiel výmery pôvodných parciel pripadajúcich
na žalobkyňu (1/2 spoluvlastníckeho podielu) predstavuje 163/2166.

59. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodol, že žalobkyňa v 1/ rade je podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor,
kat. úz. C. na LV č. XXXX ako parcela C KN XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 v podiele
XXX/XXX a na LV č. XXXX ako parcela C KN XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 v
podiele 163/2166.

60. Nakoľko vo vzťahu k podielu T. E., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, J. nedošlo
k prededeniu v dedičskom konaní sp.zn. 6D 97/12, nakoľko tomu bránila evidencia vlastníckych práv
žalovaných, zaradenie podielu do masy dedičstva bolo sporné, s poukazom na zhodné dôvody ako pri
určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 1/ rade súd vyhovel žalobe a určil, že do dedičstva po
neb. T. E., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, Žilina patrí podiel 139/739 v nehnuteľnosti,

ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, kat. úz. KS. na LV č. XXXX
ako parcela C KN XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 a podiel 163/2166 v nehnuteľnosti,
ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, kat. úz. C. na LV č. XXXX
ako parcela KNC XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2.
61. V tomto prípade mal súd vymedzený okruh účastníkov - vecnú legitimáciu okruhom osôb, ktorým

svedčí dedičské právo a okruhom osôb, ktoré sú vedené ako vlastníci v evidencii katastra nehnuteľností,
teda okruhom osôb, voči ktorým musí byť rozsudok účinný a musí sa ich dotýkať.

62. Naliehavý právny záujem pri žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný aj
judikatúrou a spočíval v tom, že bez rozhodnutia súdu nebolo možné určiť spoluvlastnícky podiel

žalobcov k nehnuteľnosti a napraviť nesprávny zápis v evidencii nehnuteľností, teda zápis na liste
vlastníctva.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.64. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Nakoľko úspech žalobcov bol voči žalovaným v 1/ až 3/ rade v plnom rozsahu, súd priznal žalobcom
v 1/ až 6/ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).