Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Banský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/323/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212565
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715212565.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa
Intrum Justitia Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi
I.B. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX G., občan SR, zastúpenému JUDr. Dianou
Hrončekovou, advokátkou, so sídlom Komenského 10 E , 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 118,09
EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 79,20 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny 38,89 EUR spolu s 8,75% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 11,52 EUR od 10. 09. 2012 do zaplatenia, zo sumy 11,90 EUR od 10.
11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 15,47 EUR od 10. 12. 2012 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
NavrhovateľsasvojimnávrhomdošlýmOkresnémusúduvoZvolenedomáhal,abysúdzaviazalodporcu
na zaplatenie sumy 118,09 EUR s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania a trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe tej skutočnosti, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako
postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s. r. o. ako postupníkom zo dňa 09. 06. 2014 bola
pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr v sume 118,09 EUR postúpená na
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o.
Čo sa týka pôvodného vzťahu spoločnosti Slovak Telekom a. s. a odporcu poukazujú na to, že táto
s odporcom v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. uzatvorila zmluvu o elektronických
komunikáciách, pričom túto pôvodne uzatvorila spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s., ktorej práva a
povinnosti ako aj záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom
a. s. Spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s. poskytovala odporcovi služby, ktoré mal odporca zaplatiť.
Na základe týchto skutočností boli právnym predchodcom navrhovateľa vystavené faktúry a to č.
7208878398sosplatnosťoudňa09.09.2012nasumu51,12EUR,faktúrač.7211000279sosplatnosťou
09. 11. 2012 na sumu 31,70 EUR a faktúra č. 7212072971 so splatnosťou dňa 09. 12. 2012 na sumu
35,27 EUR. Napriek tomu, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi riadne a včas poskytol služby,
tento mu do podania návrhu nezaplatil vyššie uvedené pohľadávky. Na základe týchto skutočností
žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/323/2015-24, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie
vyššie uvedených súm aj s príslušenstvom a to dňa 03. 11. 2015.
Proti uvedenému platobnému rozkazu odporca riadne a včas podal odpor v zastúpení advokátkou
JUDr. Dianou Hrončekovou. V predmetnom odpore poukázal na skutočnosť, že on nemá voči právnemu
predchodcovi navrhovateľa spoločnosti Slovak Telekom a.s. neuhradené záväzky, pretože ak by tomu
tak bolo spoločnosť Slovak Telekom a. s. by ho odpojila a neposkytovala by mu žiadne služby. Tieto
mu však do dnešného dňa poskytuje, pričom poukazoval aj na to, že ak by evidoval Slovak Telekom
a. s. voči nemu záväzky z roku 2012, tak úhrady, ktoré boli z jeho strany realizované by si započítaval
na najstaršie záväzky.
Taktiež poukazuje na to, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a. s.,
o obsahu ktorej sa dozvedel až nahliadnutím do súdneho spisu, nie je preukázané, že jej predmetom
bola údajná pohľadávka Slovak Telekom a. s. voči jeho osobe, pričom podľa bodu 1 v článku 2 sú
špecifikované pohľadávky jednou úhrnnou sumou, pričom je tu odvolávka na prílohu č. 1, ktorá má
tvoriť zoznam jednotlivých postupovaných pohľadávok. Preto takáto príloha má tvoriť súčasť zmluvy
o postúpení pohľadávok a má byť spojená so zmluvou tak, aby ju nebolo možné fyzicky od nej
oddeliť. V súdnom spise sa takáto príloha nenachádza. Odporcovi do dnešného dňa nebolo zo strany
spoločnosti Slovak Telekom a. s. oznámené postúpenie tejto pohľadávky. Preto z opatrnosti namieta
aktívnu legitimáciu navrhovateľa.
Všeobecne však tvrdí, že podľa neho uvedená zmluva o postúpení pohľadávok je podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti predmetu zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom.
Na absolútne neplatný právny úkon sa potom hľadí ako keby nebol urobený a nespôsobí žiadne právne
následky.
Súd poukazuje na to, že žiadne konkrétnosti k absolútnej neplatnosti v čom je zmluva o postúpení
pohľadávok neurčitá nie sú ďalej uvedené. Na základe tohto žiadajú, aby súd návrh zamietol.
Súd z písomného podania právneho zástupcu navrhovateľa doručeného súdu dňa 19. 04. 2016 zistil,
že v uvedenom písomnom vyjadrení jednak zobrali sčasti návrh o zaplatenie sumy 79,20 EUR späť a
zároveň sa vyjadrujú aj k podanému odporu.
Čo sa týka späťvzatia návrhu poukazujú na to, že z jednotlivých faktúr si uplatňujú len tú sumu, ktorá
pozostáva z hovorného, pričom z faktúry č. 728878398 si uplatňujú len sumu 11,52 EUR, z faktúry č.
7211000279 si uplatňujú len sumu 11,90 EUR, z faktúry č. 7212072971 si uplatňujú sumu len 15,47
EUR čo predstavuje spolu sumu 38,89 EUR, pričom uplatňujú si aj príslušné úroky z omeškania. V
prevyšujúcej časti chcú, aby súd návrh zamietol.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Na základe vyššie uvedeného súd konanie o zaplatenie sumy vo výške 79,20 EUR, v ktorej navrhovateľ
podaním zo dňa 19. 04. 2016 zobral návrh v časti spolu aj s príslušenstvom späť, zastavil.
Čo sa týka vyjadrenia v rámci podaného odporu v tomto poukazujú na to, že odpor považujú v celom
rozsahu za bezdôvodný. Ich aktívna legitimácia je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok spolu
aj s identifikáciou pohľadávky postúpenej z titulu neuhradených faktúr, ktorej zaplatenie je predmetom
tohto konania. Identifikácia postúpenej pohľadávky, ktorú opakovane zasielajú spolu s týmto podaním
tvoríprílohuč.1,pričomuvádzajú,žepredmetompostúpenianazákladepredloženejzmluvyopostúpení
bol balík viacerých pohľadávok, pričom v záujme hospodárnosti konania nebola súdu prvého stupňa
predložená kompletná príloha č. 1 k zmluve obsahujúca celý zoznam postúpených pohľadávok, ale len
tá časť, ktorá sa vzťahuje na konkrétnu pohľadávku voči žalovanému v tomto konaní. Zároveň poukazujú
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co 5/2010 zo dňa 30. 09. 2010, v ktorom súd
konštatoval, že za účelom preukázania postúpenia pohľadávky úplne postačuje výpis z pohľadávky
nadobudnutej žalobcom voči žalovanému. Čo sa týka argumentácie, že odporca nebol upovedomený o
postúpení pohľadávky, o tomto sa dozvedel najneskôr doručením žaloby, resp. nahliadnutím do spisu
a žiadajú návrhu vyhovieť.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:Súd na základe faktúry č. 7208878398 splatnej dňa 09. 09. 2012 zistil, že touto faktúrou právny
predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi na zaplatenie sumu 54,62 EUR, kde mesačné poplatky
za hovorné tvorili sumu 9,60 EUR plus príslušná DPH čo predstavuje sumu 11,52 EUR.
Súd na základe faktúry č. 7211000279 splatnej dňa 09. 11. 2012 zistil, že touto faktúrou právny
predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi na zaplatenie sumu 31,70 EUR, pričom mesačné
poplatky boli v sume 9,92 EUR čo s príslušnou 20% DPH predstavuje sumu 11,90 EUR.
Súd na základe faktúry č. 7212072971 splatnej dňa 09. 12. 2012 zistil, že touto faktúrou bola odporcovi
fakturovaná na zaplatenie suma 35,27 EUR, pričom služby - mesačné poplatky boli v sume 12,89 EUR
čo s príslušnou 20% sadzbou DPH predstavuje sumu 15,47 EUR.
Na všetkých uvedených faktúrach je uvedené telefónne číslo XXXXXXXXXX, ako účastník je uvedený
odporca aj s adresou bydliska.
Súd na základe zmluvy o pripojení a dodatku k predmetnej zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou
Slovak Telekom a. s. a odporcom dňa 20. 10. 2010 zistil, že títo v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003
Z. z. uzatvorili zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s.
Odporca je tu označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP.
Súd na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom ako postupníkom
a spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom dňa 09. 06. 2014 zistil, že podľa článku 2
nazvaného predmet zmluvy bodu 1 postupca touto zmluvou a za podmienok v nej ustanovených
postupuje postupníkovi postupované pohľadávky, ktorých zoznam tvorí príloha č. 1 tejto zmluvy.
S postupovanými pohľadávkami prechádza na postupníka aj ich príslušenstvo (úroky z omeškania)
a všetky práva s nimi spojené. Podrobnejšia špecifikácia postupovaných pohľadávok je uvedená v
elektronickom súbore, ktorý sa považuje za prílohu č. 2 tejto zmluvy.
Podľa článku 1 bod 2 nazvaného „zmluvná dokumentácia“ znamená dokumentáciu postupcu k
jednotlivým postupovaným pohľadávkam pozostávajúcim z: a) listiny o právnom úkone, ktorým
bol založený právny vzťah medzi postupcom a dlžníkom jednotlivej postupovanej pohľadávky..., b)
účtovných dokladov postupcu, ktorými boli postúpené pohľadávky postupcu voči dlžníkovi jednotlivej
pohľadávky vyúčtované podľa zákona o účtovníctve, c) príslušné všeobecné podmienky, cenníky ... .
Podľa článku 1 bod 4 písm. b) je elektronická forma zoznamu postupovaných pohľadávok vyhotovená v
súbore typu Microsoft Excel 97 - 2003. Prenos osobných údajov v elektronickej forme bude zabezpečený
prostredníctvomSFPTpripojenia,pričomobsahprenášanýchinformáciínajmäosobnéúdajedotknutých
strán budú prenášané v zašifrovanej podobe. Elektronický súbor bude obsahovať túto špecifikáciu
postupovaných pohľadávok: (i) meno a priezvisko/obchodné meno (názov) dlžníka, (ii) ročné číslo/
IČO dlžníka, (iii) bydlisko/sídlo dlžníka, (iv) referenčné číslo dlžníka, (v) variabilný symbol faktúry,
ktorou bola postupovaná pohľadávka vyúčtovaná voči dlžníkovi, (vi) sumu postupovanej pohľadávky
k rozhodujúcemu dňu, (vii) dátum splatnosti postupovanej pohľadávky. Postupník týmto akceptuje,
že zoznam postupovaných pohľadávok v elektronickej forme s obsahom podľa predchádzajúcej vety
spĺňa formu písomného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a
nevyžaduje, aby bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom oprávnených zástupcov postupcu.
Z listinného dôkazu uvedeného za zmluvou o postúpení pohľadávok súd zistil, že na tomto dôkaze
sa uvádza priamo dátum splatnosti jednotlivých faktúr tak ako ich súd pri dôkazoch už vymenoval t.
j. s dátumom splatnosti dňa 09. 09. 2012, 09. 11. 2012 a 09. 12. 2012, ďalej jednotlivé dlžné sumy
prislúchajúce k predmetným faktúram, variabilný symbol, ktorý bol uvedený pod číslom faktúry, meno
dlžníka Miloš Lichý, rodné číslo, také isté aké je uvedené v zmluve o pripojení a adresa bydliska odporcu,
taká istá aká je uvedená na zmluve o pripojení.
Súd z bločkov na strane 66 a 67 spisu zistil, že odporca priamo spoločnosti Slovak Telekom a. s. zaplatil
dňa 14. 03. 2016 a 11. 04. 2016 sumu 12,90 EUR s tým, že súd poukazuje na to, že časť tejto sumy
bola označená ako mesačné poplatky v sume 6,59 EUR a časť upomienka v sume 4,99 EUR.
Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa doručeného súdu dňa 12. 05. 2016 zistil,
že oni svoju aktívnu legitimáciu už preukázali zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou podľa § 524a nasl. Občianskeho zákonníka spolu aj s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Zoznam postúpených
pohľadávok bol jeho právnym predchodcom odovzdaný v elektronickej forme v súlade s ustanovením
článku 1 bod 4b o postúpení pohľadávok. Poukazuje tu aj na rozhodnutia Okresného súdu Zvolen, kde
ich aktívna legitimácia bola preukázaná a to z dôvodu vydaných právoplatných rozhodnutí. Podľa nich v
prílohe č. 1 je riadne identifikovaná pohľadávka ich právneho predchodcu, ktorá je špecifikovaná číslom
faktúry, ďalej výškou sumy, identifikačnou položkou (variabilný symbol), dátumom splatnosti jednotlivých
faktúr, označením FO čo znamená fyzická osoba, menom dlžníka, rodným číslom a miestom pobytu.
Identifikácia, ktorú predložili je výstupom z dátovej vety súboru postúpených pohľadávok odovzdaných
ich právnym predchodcom v elektronickej forme. Na základe týchto skutočností poukazujú na to, že ich
aktívna legitimácia z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky je daná.
Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu na pojednávaniach zistil, že táto sa pridržiava svojich
vyjadreníapoukazujúnato,žezmluvaopostúpenípohľadávokjeneplatnázdôvodu,žeznejnevyplýva,
že uvedená pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa. Taktiež poukazujú na to, že aj z rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/589/2014 už krajský súd mal za to, že takéto postúpenie pohľadávky
nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Podľa nich teda žiadajú, aby súd návrh zamietol.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
Súd na predmetné zákonné ustanovenie poukazuje z toho dôvodu, že podľa § 120 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Na
tento paragraf súd poukazuje z toho dôvodu, že nebude sa bližšie zaoberať skutočnosťami, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné t. j. čo sa týka skutočnosti, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
spoločnosťou Slovak Telekom a. s. a odporcom bola uzatvorená zmluva o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronických služieb právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi.
Čo sa týka § 120 ods. 4 O. s. p. súd poukazuje na to, že zmyslom tohto paragrafu je to, aby súd mohol
o veci rozhodnúť v prospech jedného či druhého účastníka musí vychádzať výlučne z dôkazov, ktoré
účastníkmi boli produkované v rámci konania. Na iné dôkazy súd nemôže prihliadať, pričom uvedené
dôkazy musí vyhodnotiť jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady
a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
Čo sa týka uvedeného sporu predovšetkým súd musí vyriešiť tú skutočnosť či vôbec navrhovateľ
je v tomto spore aktívne legitimovaný, tak ako to on tvrdí resp. či túto legitimáciu nemá ako to tvrdí
zasa odporca. Na základe vyššie uvedeného súd poukazuje na to, že podľa navrhovateľa jeho aktívna
legitimácia bola založená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 06. 2014. V zmysle
predmetnej zmluvy podľa navrhovateľa, tak ako bolo aj preukázané došlo medzi spoločnosťou Slovak
Telekom a. s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok, ktoré
postupca mal ku dňu postúpenia týchto pohľadávok voči osobám, ktoré s ním uzatvorili okrem iných aj
zmluvu o pripojení, čo sa týka aj odporcu v tomto konaní. Poukazovanie právnej zástupkyne odporcu
v odpore, že uvedený právny úkon je neplatný v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že ide o jeho neurčitosť (zrejme), keďže bližšie konštatovanie neplatnosti predmetnej zmluvy nebolo
prezentované súd musí poukázať na to, že podľa neho uvedená zmluva nie je absolútne neplatným
právnym úkonom, z ktorého by účastníkom nemohli vzniknúť práva a povinnosti. Naopak podľa súdu
uvedená zmluva je dostatočne konkretizovaná v tom zmysle, čo je predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávok predovšetkým kde sú jednoznačne konkretizovaní účastníci t. j. postupca, ktorý postupuje
svoje pohľadávky, ďalej postupník t. j. navrhovateľ na koho predmetné pohľadávky prechádzajú a taktiež
je veľmi podrobne opísané aj ktoré pohľadávky sa postupujú a ako sú tie pohľadávky konkretizované.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom postúpenia týchto pohľadávok bol pomerne veľký počet
pohľadávok, ktoré sa týkali postúpenia, tak v zmysle článku 1 bod 4 písm. b) si účastníci zoznam týchto
postupovaných pohľadávok vyhotovili v súbore typu Microsof Excel 97 - 2003 v elektronickej forme. V
tejto súvislosti súd musí poukázať aj na námietku právnej zástupkyne odporcu, že podľa nej by takáto
príloha postupovaných pohľadávok mala byť fyzicky neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. K tomuto
súd musí poukázať na to, že žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka ani iného zákona, ktoré by
sa vzťahovali na predmet tohto postúpenia neukladajú, že samotná zmluva musí byť v rámci svojich
príloh neoddeliteľná a ani nie je nikde upravené akým spôsobom či elektronickým resp. písomným alebo
nejakým iným si účastníci dohodnú rozsah a identifikáciu postúpených pohľadávok. Z tohto dôvodu súd
má za to, že postúpené pohľadávky sú riadne identifikované vtedy ak z výpisu dodaného súdu v listinnej
prílohe vytlačenej z elektronického súboru podľa čl. 1 bod 4 zmluvy o postúpení je jednoznačne dané
číslo faktúry, splatnosť faktúry, suma faktúry, meno koho sa týka, rodné číslo osoby, ktorá mala faktúru
zaplatiť a jeho bydlisko. Konkrétnejšiu identifikáciu súd už nemôže žiadať a z tohto dôvodu by samotná
príloha resp. samotné identifikovanie postúpenej pohľadávky nebolo neplatné.
Zároveň súd musí poukázať aj na tú skutočnosť, že je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ súdu v
rámci listinných dôkazov poskytol tiež aj jednotlivé faktúry, tak ako boli zasielané odporcovi spoločnosťou
Slovak Telekom a. s., ďalej poskytol zmluvu o pripojení spolu aj s dodatkom, pričom podľa § 528 ods. 2
Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky
potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky a preto, keďže takéto doklady týkajúce
sa predmetnej pohľadávky boli súdu predložené je len logické, že ich musel poskytnúť navrhovateľovi
postupca a to na základe zmluvy o postúpení a tento ich mohol mať len od neho. Žiadnym iným logickým
vysvetlením si nevie súd, a ani mu to zo strany odporcu nebolo žiadnym spôsobom prezentované, odkiaľ
by postupca mohol mať zmluvu o pripojení uzatvorenú medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. a
odporcom, jednotlivé faktúry a iné doklady potrebné k tejto pohľadávke ak nie od spoločnosti Slovak
Telekom a.s.
Na základe týchto skutočností podľa súdu bola jednoznačne preukázaná aktívna legitimácia
navrhovateľa.
Čo sa týka samotných faktúr, ich oprávnenosti, odporca v konaní nenamietal ich neopodstatnenosť,
akurát poukázal na tú skutočnosť, že v prípade, ak by neplatil uvedené faktúry, tak by ho spoločnosť
Slovak Telekom a. s. musela vypojiť z prevádzky a teda neposkytovať mu služby. K tomuto súd
musí argumentovať, že ničím takéto tvrdenie odporca nepodložil a nepreukázal, že by medzi ním a
spoločnosťou Slovak Telekom a. s. bola dohoda, že v prípade nezaplatenia akejkoľvek pohľadávky musí
on byť vypojený resp. musí s ním byť ukončený zmluvný vzťah medzi spoločnosťou Slovak Telekom
a. s. a ním. K tomuto tvrdeniu súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že nielen v súčasnosti, ale aj v rámcisamotných pohľadávok, ktoré boli predmetnými tromi faktúrami postúpené na navrhovateľa, v každej
jednejbolauplatňovanásizostranyspoločnostiSlovakTelekoma.s.nazaplatenieajsumazaprerušenie
služby pre neplatenie, resp. obmedzenie služby - neplatenie ... . Z tohto vyplýva, že odporca neplatil
riadne a včas za poskytované služby, pričom je nelogické, aby pri obchodnej politike spoločnosti Slovak
Telekom a. s. z jej strany došlo k vypojeniu resp. zrušeniu zmluvného vzťahu medzi odporcom z dôvodu,
že teda je v prospech spoločnosti Slovak Telekom a. s. ak niekto užíva jeho služby a potom neskôr za
tieto služby zaplatí, resp. samotná spoločnosť Slovak Telekom a. s. si musí a určite sama vyhodnocuje,
pri ktorých účastníkoch už pristúpi ku kroku, že mu odpojí telefón resp. ukončí s ním právny vzťah.
To, že odporca riadne a včas neplatil služby nevyplýva len z faktúr, ktoré boli predmetom postúpenia,
ale aj zo samotného poukázania právnej zástupkyne odporcu prostredníctvom predložených dôkazov
na pojednávaní konanom dňa 19. 04. 2016, kde právna zástupkyňa odporcu poukazovala na to, že
odporca nevie preukázať, že za predmetné obdobie, kedy sa vymáhajú tri faktúry, zaplatil tieto faktúry,
ale poukázala na to, že odporca platil spoločnosti Slovak Telekom a.s. v hotovosti s tým, že z uvedených
listinných dôkazov vyplýva tá skutočnosť, že aj vo fakturačnom období od 08. 01. 2016 do 07. 02. 2016
a v období od 08. 02. 2016 do 07. 03. 2016 odporca zaplatil v hotovosti spoločnosti Slovak Telekom a.
s. sumu 12,90 EUR, pričom však súd musí poukázať, že aj uvedená suma mesačných poplatkov bola
sčasti sankcionovaná a potom zaplatená ako upomienka oneskorenej platby. Teda u odporcu je zrejmé
a minimálne z týchto dôkazov jasné, že tento si riadne a včas neplní svoje povinnosti a teda dostáva sa
minimálne do omeškania s tými ktorými faktúrami.
Čo sa týka poukazovania právnej zástupkyne odporcu na to, že právny predchodca navrhovateľa
si mal uvedené faktúry, ktoré neboli zaplatené, teda ešte z roku 2012, započítať s platbami, ktoré
odporca vykonal neskôr, súd na toto poukazuje z toho dôvodu, že účastníci si takéto práva medzi sebou
nevymedzili a povinnosť započítania takýchto platieb na neskoršie nezaplatené záväzky odporcu voči
spoločnosti Slovak Telekom a. s. nebolo medzi účastníkmi dohodnuté. Zároveň však súd musí poukázať
aj na to, že keďže zvykom odporcu bolo to, že každú faktúru chodí platiť sám do prevádzky spoločnosti
Slovak Telekom a. s. tak zrejme on to robil tým spôsobom, že keď dostal vyúčtovanie faktúry, tak išiel do
tejto prevádzky a zaplatil tú ktorú konkrétnu faktúru, pričom ak by chcel zaplatiť predchádzajúce faktúry
mohol on trvať na tom, že tieto platby sa nemajú započítavať na tú ktorú konkrétnu faktúru, ale na nejaké
skoršie nedoplatky, čo však zo strany odporcu preukázané nebolo.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom výška úrokov
z omeškania korešponduje s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Čo sa týka
toho, od kedy je odporca povinný platiť úroky z omeškania, súd pri jednotlivých faktúrach postupoval tak,
že zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých
faktúr.
Súd len okrajovo musí poukázať na tú skutočnosť, že čo sa týka poukazovania právnej zástupkyne
odporcu na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 6Co/589/2014 súd sa s týmto nestotožňuje. Podľa súdu
preukázanie aktívnej legitimácie navrhovateľa bolo jednoznačné, pretože výpis z elektronického súboru,
tak ako si to účastníci v zmluve o postúpení pohľadávok medzi sebou dohodli, je jednoznačné a určité a
tiež súd s poukazom na § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka má za to, že podporne je táto skutočnosť
preukázaná aj tým, že navrhovateľ má všetky doklady potrebné k vymáhaniu tejto pohľadávky a nie je
logické akým iným spôsobom by tieto doklady t. j. zmluvu o pripojení, dodatok k tejto zmluve, jednotlivé
faktúry mohol získať ak nie od spoločnosti Slovak Telekom a. s. ako postupcu na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok. Preto podľa súdu neobstojí tá skutočnosť, že by nebola daná aktívna legitimácia
navrhovateľa.Taktiež súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ po späťvzatí časti návrhu si od odporcu
vymáhal už len sumy, ktoré sa týkali poskytovaných služieb právnym predchodcom navrhovateľa
odporcovi a nie poplatky za obmedzenie resp. prerušenie poskytovania služieb a preto uvedenú sumu
súd považuje za opodstatnenú.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 120 ods. 1, 3, 4 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 40 ods. 1 zák .č. 40/1964 Zb.
§ 524 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 526 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 528 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.