Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415206423
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415206423.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Generali

Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332, proti žalovanej: A.. C. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast. Advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, o
zaplatenie 1.355,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100%..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 1.4.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.355,- eur s prísl. a náhrady

trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy od žalovanej titulom vrátenia vyplatenej
štartovacej fixnej odmeny. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 19.5.2013 zmluvu o vykonávaní činnosti
viazaného finančného agenta, na základe ktorej bola žalovaná povinná vykonávať pre žalobcu činnosť
finančného sprostredkovania v súlade so zákonom č. 186/2009 Z.z.. Žalobca v žalobe uviedol, že
so žalovanou ukončil zmluvný vzťah pred uplynutím jedného roka od jeho vzniku a to výpoveďou ku
dňu 30.4.2014. Súčasťou výpovede bola aj výzva na vrátenie vyplatenej štartovacej provízie v sume
1.355,- eur. Nárok na vrátenie tejto štartovacej provízie zdôvodnil žalobca tým, že v zmysle č.3 bodu 2

písm. d) Zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, v prípade ak skončí platnosť tejto
zmluvy do jedného roka od nadobudnutia jej účinnosti, žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi celú výšku
vyplatenej štartovacej fixnej odmeny do 15 dní odo dňa skončenia platnosti zmluvy.

2. Súd vo veci vydal dňa 23.12.2015 platobný rozkaz č.k. 5C/2012/2015-27, voči ktorému podala
dňa 1.2.2016 žalovaná odpor s odôvodnením, čím došlo v súlade s v tom čase platným a účinným
ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona

a na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalovaná v odpore nárok žalobcu v celom rozsahu
spochybnila, poukázala na to, že konanie žalobcu , ktorým bol s ňou ukončený zmluvný vzťah bolo
účelové a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto podľa § 265 Obchodného
zákonníka nepožíva právnu ochranu. Poukázala na to, že žalobca sa od nej domáha vrátenia odmeny,
na ktorú jej riadne vznikol nárok, pričom celú dobu platnosti zmluvy dodržiavala všetky podmienky
zo zmluvy vyplývajúce, bola pre žalobcu produktívna. Žalobca jej nikdy nevytýkal spôsob výkonu
činnosti, ktorú pre neho realizovala, preto ju prekvapilo nečakané ukončenie spolupráce. Podľa nej

žalobca tento zmluvný vzťah ukončil účelovo pred uplynutím jedného roka a teda tak, aby si mohol
uplatňovať vrátenie vyplatenej provízie. Pre úplnosť dodala, že všetky zmluvy, ktoré pre žalobcu počas
svojej činnosti uzavrela platia a žalobca z nich má naďalej prospech.3. Súd sa oboznámil so žalobou, odporom, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise, vypočul žalovanú a navrhnutých svedkov.

4. Ako bolo uvedené, žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy
titulom zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, ktorú strany sporu uzavreli dňa
19.5.2013. Konkrétne žiadal od žalovanej vrátiť štartovaciu fixnú odmenu vo výške 1.355,- eur. Táto
štartovacia odmena bola žalovanej vyplatená v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. To, že štartovacia
provízia bola žalobkyni vyplatená sporné medzi stranami nebolo. Nakoľko však došlo k ukončeniu

zmluvného vzťahu ku dňu 30.4.2014, t.j. pred uplynutím jedného roka od nadobudnutia účinnosti zmluvy,
podľa žalobcu bola žalovaná povinná vrátiť mu štartovaciu províziu a to v súlade s čl. 3 bod 2 písm.
d) zmluvy. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že celé obdobie platnosti zmluvy riadne dodržiavala jej
podmienky,bolaproduktívnavosvojejčinnosti,žalobcajejnikdyničnevytýkal.Malazato,žezmluvabola
zo strany žalobcu ukončená bez akéhokoľvek zavinenia z jej strany. Konanie žalobcu preto považuje
za účelové, keď s ňou ukončil spoluprácu tesne pred vypršaním jedného roka. Poukázala nato, že

má vedomosť o tom, že takýmto spôsobom bola zo strany žalobcu ukončená spolupráca s viacerými
finančnými agentmi. Preto bola toho názoru, že sa zo strany žalobcu jedná o výkon práva, ktorý je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto v zmysle § 265 Obchodného zákonníka
nepožíva právnu ochranu.

5. Na základ vykonaného dokazovania , z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 3 súd zistil,
že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 19.5.2013 zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného
agenta. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a v zmysle čl. VI bod 8 nadobudla platnosť dňom jej
podpisu , t.j. 19.5.2013 a účinnosť dňom zápisu žalovanej do registra finančných agentov a finančných
poradcov, t.j. dňa 28.5.2013. T.j účinky zmluvy nastali 28.5.2013, t.j. kedy bola žalobkyňa zapísaná do

registra finančných agentov. To, že žalovaná bola zapísaná do príslušného registra mal súd preukázané
z Osvedčenia o zápise zo dňa 28.5.2013 / č.l. 18 v spise/. Ani táto skutočnosť sporná nebola,
nerosporovala to žiadna zo strán. Činnosť viazaného finančného agenta sa podľa § 2 ods. 5 zákona č.
186/2009 Z.z. považuje za podnikanie. Ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou,
vyplývajúceho zo zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta zo dňa 19.5.2013 mali

zmluvné strany upravené v čl. V , kde v bode 2 bolo výslovne uvedené, že túto môže vypovedať
ktorákoľvek zo strán a to aj bez udania dôvodu. V zmysle uvedeného článku žalobca ako jedna zo
zmluvných strán zmluvu vypovedal výpoveďou z 4.3.2014, ktorá bola žalovanej doručená 10.3.2014, t.j.
uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty, došlo ku dňu 30.4.2014 k ukončenou zmluvného vzťahu.
Uvedené mal súd preukázané listinnými dôkazmi a to výpoveďou z 4.3.2014 a k nej pripojenou

doručenkou. Je teda nepochybné , že zmluvný vzťah netrval ani rok. V nadväznosti na uvedené si
žalobca podľa bodu 2. písm. d) prílohy č. 3 k zmluve, ktorá podľa čl. VI bod 5 zmluvy tvorí neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, uplatnil právo na vrátenie štartovacej fixnej odmeny / provízie/ zo strany žalovanej. To
že štartovacia odmena / provízia/ žalovanej vyplatená bola vo výške žalovanej sumy sporné nebolo.
Sporné bolo to, či žalobcovi vznikol po ukončení zmluvného vzťahu so žalovanou nárok na jej vrátenie.

6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. finančným agentom je osoba so sídlom, miestom
podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva
finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe
písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo

zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu
alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej
republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo.
Podľa § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. viazaný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na
základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný

agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre
sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu
najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou
vykonávajúcou neživotné poistenie.
Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona

je podnikaním.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,

na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a)osoba zapísaná v obchodnom registri,

b)osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c)osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv

(ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie
záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo

zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu,
ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti
od počtu alebo od úrovne obchodov.
Podľa § 662 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod
medzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutočníaakjehoneuskutočnenieniejedôsledkomokolností,

za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
Provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
Dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa
odseku 1.
Podľa § 655a ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka vo vzťahoch s obchodným zástupcom je

zastúpený povinný konať poctivo a v dobrej viere.
Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka Obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo
zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu,
ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti
od počtu alebo od úrovne obchodov.

Podľa§265 Obchodnéhozákonníkavýkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

7. Žalobca ako právnická osoba - akciová spoločnosť zapísaná v obchodnom registri je podnikateľom
podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaná činnosť pre žalobcu na základe zmluvy vykonávala

ako viazaný finančný agent a táto činnosť sa podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. považuje
za podnikanie. Zmluvné strany uzatvárali zmluvu o vykonávaní viazaného finančného agenta ako
podnikatelia, preto je na ich záväzkový vzťah potrebné aplikovať v zmysle § 1 Obchodného zákonníka
ustanovenia Obchodného zákonníka. A len na tie právne otázky , ktoré nie sú upravené v Obchodnom
zákonníku, je možné v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Podľa obsahu zmluvy, ktorú strany sporu zavreli súd túto posúdil ako zmluvu o
obchodnom zastúpení, nakoľko spĺňa podstatné náležitosti uvedenej zmluvy upravenej v ustanoveniach
§ 652 a nasl.. Obchodného zákonníka. V zmluve boli vymedzené zmluvné strany a predmet zmluvy.
Žalovaná ako obchodný zástupca/ finančný agent/ sa zaviazala pre žalobcu / zastúpeného/ vyvíjať
činnosť smerujúcu k uzatvoreniu alebo zmene poistných zmlúv na poistné produkty zastúpeného a aj

dojednávať a uzatvárať poistné zmluvy /obchody/ v mene zastúpeného a na jeho účet. Žalobca ako
zastúpený sa v zmluve zaviazal zaplatiť žalobkyni províziu a to za podmienok uvedených v zmluve
a jej prílohách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť. Súd mal teda za preukázané, že zmluvné strany
uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, v rámci ktorej sidohodli podrobne svoje práva a povinnosti, aj právo na províziu, a to aj na fixnú štartovaciu odmenu,
ktorú je potrebné považovať za formu provízie dohodnutú v súlade s § 659 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Uvedené sporné nebolo , aj sám žalobca nazýva v žalobe túto odmenu províziou. Konkrétne

podmienky vzniku nároku na túto štartovaciu fixnú odmenu /províziu/, boli upravené v prílohe č. 3 k
zmluve. T.j. strany mali zmluvne dohodnuté / upravené/ kedy a za akých podmienok vzniká žalovanej
nárok na uvedenú štartovaciu odmenu /províziu/. Takáto dohoda v časti týkajúcej sa vzniku nároku
na štartovaciu odmenu / províziu/ , uzavretá medzi stranami, neodporuje ustanoveniam Obchodného
zákonníka upravujúcim províziu. Súčasne bolo v rámci zmluvy, resp. v jej prílohe č. 3 bode 2 písm. d)

uvedené, za akých podmienok je povinná žalovaná túto odmenu /províziu/ žalobcovi vrátiť. Podľa tohto
dojednania mala povinnosť žalobkyni, vrátiť fixnú štartovaciu odmenu / províziu/ žalobcovi, vzniknúť
v prípade, ak zmluva skončí do jedného roka odo dňa nadobudnutia jej účinnosti. Takáto dohoda,
ohľadnezánikunárokunatútoodmenu/províziu/lenzdôvoduzánikuzmluvnéhovzťahumedzistranami
sporu, je však v rozpore so zákonom a to konkrétne § 662 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, kde
je presne uvedené, kedy nárok na províziu zaniká. V tomto prípade nárok na províziu nezanikol z

dôvodu uvedeného v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. nezanikol z dôvodu , že obchod medzi
zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční, uvedené netvrdil ani žalobca. Žalobca mal však zato,
že nárok na vrátenie tejto provízie mu vznikol podľa prílohy č. 3 k zmluve. Je síce pravda , že v
zmysle odseku 3 ustanovenia § 662 Obchodného zákonníka možno zánik nároku na províziu dohodnúť
aj inak, avšak vždy len v prospech obchodného zástupcu. V tomto prípade bolo dojednanie o povinnosti

vrátiť štartovaciu províziu, t.j. dojednanie o zániku nároku na ňu, dohodnuté v bode 2 písm. d) prílohy
č. 3 k zmluve / č.l. 16 v spise/ jednoznačne v neprospech zástupcu- žalovanej. K zániku na túto
odmenu / províziu/ totiž podľa uvedeného dojednania dochádza z dôvodov, ktoré žalovaná ovplyvniť
nevedela a nemohla. Žalovaná nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť to, že sa žalobca rozhodol bez
uvedenia dôvodu ukončiť s ňou zmluvný vzťah výpoveďou v čl. V bod 2 zmluvy pred vypršaním lehoty

1 roka, t.j. tak, aby mohol voči nej aplikovať ustanovenia bodu 2 písm. d) prílohy č. 3 k zmluve. Súd
podotýka, že k výpovedi došlo výslovne bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, čo síce zmluva pripúšťala,
avšak pokiaľ žalobca toto svoje právo využil a využil ho pred uplynutím jednoročnej lehoty od účinnosti
zmluvy, a toto jeho konanie malo vyvolať účinky ustanovenia bodu 2 písm. d) prílohy č. 3 k zmluve , tak
takýtospôsobzánikužalobkynenaštartovaciuodmenu/províziu/,resp.takýtospôsobdojednaniazániku

nárokunaprovíziuniejemožnépovažovaťzadojednanievprospechobchodnéhozástupcu/žalovanej/,
ako to vyžaduje ustanovenie § 662 ods. 3 Obch.zák.. Naopak, takéto dojednanie bolo len v prospech
zastúpeného. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že takáto dohoda o zániku nároku na štartovaciu
odmenu/ províziu/ je v časti upravenej v ustanovení bodu 2 písm. d) prílohy č. 3 k zmluve absolútne
neplatná pre rozpor so zákonom / ustanovením § 662 ods.3 Obchodného zákonníka/, a to podľa § 39

v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, aplikáciu ktorých súd použil v nadväznosti na ustanovenie §
1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na absolútnu neplatnosť právnych úkonov súdy prihliadajú z úradnej
povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd považuje nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej fixnej štartovacej
odmeny /provízie/ na základe zmluvného dojednania ktoré je absolútne neplatné za nedôvodný, preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Na doplnenie súd uvádza, že okrem vyššie uvedených skutočností a zistení súd na základ výsluchu
svedkov Mgr. Anny Hájekovej, Silvii Czuczorovej dospel aj k záveru, že žalobca porušil aj ďalšie
ustanovenie zákona a to § 655a ods. 1 Obchodného zákonníka, tým, že odstúpil od zmluvy krátko pred
uplynutím tohto ročného obdobia, a to opakovane aj v iných prípadoch, preto podľa súdu je takéto jeho

konanie možné posúdiť aj ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré podľa
§ 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. A ak by nebol zákonný dôvod na vyhodnotenie
časti zmluvy ako neplatnej, súd by posúdil konanie žalobcu - výpoveď zmluvy tesne pred uplynutím
ročného obdobia , ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Keďže tu bol však
iný dôvod , na základe ktorého súd dospel k záveru , že nárok na vrátenie provízie je nedôvodný / na

základe časti zmluvy- ktorú súd v tej časti vyhodnotil pre rozpor so zákonom za neplatnú/ súd návrh
zamietol predovšetkým z uvedeného dôvodu.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10.Onárokunanáhradutrovkonania súdrozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p..Žalovaná bolavkonaní
úspešná v plnom rozsahu/ žaloba voči nej bola zamietnutá/ , preto jej súd priznal nárok na náhradujeho trov v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O konkrétnej výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to podľa § 262 ods. 2 C.sp..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.