Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616212315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616212315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Intrum
Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom V. B. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 7.421,15 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/41/2016-110 zo dňa 29. júna
2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.727,95 Eur s presne špecifikovaným úrokom z omeškania (prvý výrok) a vo výroku o trovách konania
(tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
29.06.2017uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu6.727,95Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 15.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 5,25 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo 149,51 Eur od 23.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 149,51 Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 149,51 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 149,51 Eur od 22.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
149,51 Eur od 21.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 149,51

Eur od 23.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 149,51 Eur
od 21.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 149,51 Eur od
21.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo 149,51 Eur od 22.09.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.10.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.11.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 22.12.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo 149,51 Eur od 21.01.2015 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 23.02.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 23.03.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.05.2015 do zaplatenia, súrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 22.06.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.07.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.08.2015 do zaplatenia, s

úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.09.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 23.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo 149,51 Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 149,51 € od 22.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo 149,51 Eur od 21.04.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51
Eur od 23.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od
21.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo 149,51 Eur od 21.07.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo 149,51 Eur od 22.08.2016 do zaplatenia, s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 149,51 Eur od 23.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

149,51 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51
Eur od 21.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od
21.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 22.05.2017
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,51 Eur od 21.06.2017 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), žalobu v časti o zaplatenie

istiny 693,20 Eur spolu s príslušenstvom v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol (druhý výrok)
a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 81,2 % účelne vynaložených trov
(tretí výrok).

1.1.Zdôvodovrozsudkuvyplýva,žepôvodnýžalobcaConsumerFinanceHoldingsažaloboudoručenou

súdu prvej inštancie 26.09.2016 domáhal zaplatenia istiny 7.421,15 Eur s príslušenstvom na základe
zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzatvorenej 21.05.2013, ktorou bola žalovanej poskytnutá celková suma
pôžičky 14.801,49 Eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 99 mesačných splátkach po
149,51 Eur, do dňa podania žaloby uhradila 299,02 Eur. Listom z 30.10.2013 bola žalovaná vzhľadom
na porušenie jej povinnosti splácať pôžičku riadne a včas vyzvaná na okamžitú úhradu všetkých

splátok jednorazovo. Žalovaná mala uhradiť 7.720,17 Eur, čo po odpočítaní prijatého plnenia 299,02 Eur
predstavuje žalovanú istinu. V reakcii na vyjadrenie žalovanej poprel premlčanie nároku. Uviedol, že pre
porušenie povinnosti žalovanej riadne a včas splácať dlh využil svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Zároveň bol v
rámci zmluvného dojednania článku 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“)

oprávnený vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu. Mimoriadna splatnosť úveru nastala 15.11.2013,
keďže žalovaná prevzala predžalobnú upomienku 11.11.2013. Dlh sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe. Žaloba bola podaná 23.09.2016. Vo vzťahu k ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, v zmysle
ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na

konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú dátumy splátok identifikovať bez ťažkostí a s
istotou. Splátky v zmysle článku 6 bod 6.2 VOP boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci, prvá splátka nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy (článok 6 bod 6.4 VOP). Vo vzťahu k
existencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Termín konečnej splatnosti je priamo

uvedený v uzatvorenej zmluve. Uvedenie ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov
rovnakým údajom nie je v rozpore so zákonom. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 6 zákona č.
129/2010 Z. z. možno pri judikatúre týkajúcej sa prevýšenia odplaty obvykle požadovanej bankami
za spotrebné úvery v obdobných prípadoch vysledovať hranicu maximálne 20 %. Dohodnutá úroková
sadzba v zmluve o pôžičke 24 % podľa žalobcu nepredstavuje podstatné prevýšenie úrokovej sadzby,

lebo nejde o prevýšenie o 20 %. Dohodnutá výška úrokov a RPMN nie je v rozpore s § 39 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca
považoval započítaciu námietku vznesenú v tomto konaní žalovanou bez právneho významu. Žalovaná
uzatvorila zmluvu o pôžičke na pokrytie záväzkov, o ktorých musela vedieť, že sú nesplatené.1.1.1.Žalovanávreplikezdôraznilaexistenciuviacerýchneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokanesúlad
zmluvy o pôžičke so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Argumentovala, že list

žalobcu z 30.10.2013 je odstúpením od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka, teda jednostranným
právnym úkonom, ktorý sa stal perfektný v momente jeho doručenia žalovanej. Vypovedať v zmysle §
582 Občianskeho zákonníka je však možné len zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú (čo nie je zmluva o
pôžičke z 21.05. 2013), nedošlo ani k jej výpovedi v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
V bode 12.2 VOP je uvedená iba možnosť výpovede bez uvedenia výpovednej lehoty, ktorá je podľa

žalovanej neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a
každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal. Vydanie bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť 12.11.2013. Vzhľadom na čas podania
žaloby žalovaná vzniesla námietku premlčania. Premlčacia objektívna trojročná doba začala plynúť v
zmysle § 103 Občianskeho zákonníka odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vzhľadom na zosplatnenie
úveru listom z 30.10.2013 premlčacia doba musela začať plynúť určitý čas predo dňom 30.10.2013.

Obsahu zmluvy o pôžičke vytkla absenciu dohody o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru konkrétnym dátumom (§ 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z.), aj výšky
počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.) aj
absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods.

2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z.) - je neštandardné, aby hodnota RPMN aj ročnej úrokovej sadzby bola
v rovnakej výške tak, ako je v prejednávanej zmluve 24 %. Namietla aj formálnu nedostupnosť zmluvy
o pôžičke spôsobenú drobným, len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom
neprehľadných povinností ukladaných žalovanej ako úverovej dlžníčke. V prípade vzniku povinnosti
žalovanejvrátiťúverpredčasnemážalobcanároklennazaplateniečerpanejistinyúveru(suma6.865,09

Eur v zmysle úverovej zmluvy), z ktorej žalovaná uhradila 299,02 Eur. V ďalšej časti tvrdila, že jej právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzhľadom na úmysel právneho predchodcu žalobcu, ktorý
vedel o tom, že úverová zmluva nespĺňa zákonné náležitosti a o dôsledkoch ich neuvedenia, premlčuje
v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe. Vzniesla započítaciu námietku, v súvislosti s čím navrhla,
aby konajúci súd obstaral a po právnej stránke vyhodnotil ďalšie zmluvy existujúce medzi žalobcom a

žalovanou ku dňu 21.05.2013, z ktorých záväzky žalovanej mali byť uhradené pomocou poskytnutej
pôžičky, a to za účelom, aby mohol zodpovedne prijať záver o prípadnom práve žalovanej na vydanie
bezdôvodného obohatenia Navrhla zamietnutie žaloby uplatniac si nárok na náhradu trov konania.

1.2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu

Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923
130, uzatvoril so žalovanou dňa 21.05.2013 zmluvu označenú ako „Žiadosť a zmluva o poskytnutí
účelovej pôžičky“ č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanej. Zmluvné strany
dojednali schválenú výšku pôžičky 6.865,09 Eur, jej celkovú sumu 14.801,49 Eur a termín konečnej
splatnosti (mesiac/rok) august/2021, počet splátok 99, spôsob splácania splátok poštovou poukážkou,

výšku mesačnej splátky 149,51 Eur, RPMN 24,00 %, ročnú úrokovú sadzbu 24,00 %, priemernú
hodnotu RPMN 12,92 % a celkové náklady spotrebiteľa 7.936,40 Eur. Účelom využitia pôžičky v
zmysle článku III. zmluvy bola úhrada záväzku ev. č. XXXXXXX divízie Slovenská požičovňa vo
výške 85.685,04 Eur (zmluva uzatvorená 05.04.2012) a ev. č. XXXXXXX divízie Slovenská požičovňa
vo výške 1.180,05 Eur (zmluva uzatvorená 08.12.2011). Podmienky splácania úveru boli uvedené

v článku 6 Všeobecných obchodných podmienok tak, že klientka je povinná riadne a včas splácať
poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým
kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve
a/alebo podmienkach a/alebo VOP. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo
podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom

mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.
Písomným podaním zo dňa 30.10.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalobca
žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo vo výške 14.532,37 Eur najneskôr do 3 dní
od doručenia tejto upomienky. Predžalobnú upomienku žalovaná, ktorá uhradila 299,02 Eur, prevzala
dňa 11.11.2013.

1.3. Po citácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), l), y), § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 21.05.2013 (ďalej aj „ZoSÚ“), § 52 ods. 1, 2, § 52 ods. 3,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 48, § 565 Občianskeho zákonníka(ďalej aj „OZ“) a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie konštatoval,
že zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX z 21.05.2013 uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje dobu jej trvania aj termín

konečnej splatnosti vyjadrený mesiacom a rokom (augustu/2021), pričom v spojení s ustanoveniami
VOP o splatnosti splátok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci je aj priemerným spotrebiteľom
ľahko zistiteľné, že dátum konečnej splatnosti úveru je 20.08.2021. Zmluva obsahuje aj výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konkrétne výšku mesačnej splátky 149,51 Eur, so
splatnosťou od 20.06.2013 do 20.08.2021. V súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15

konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny, keďže judikatúra Súdneho dvora EÚ je
pre súdy záväzná. Prepočtom za použitie internetovej kalkulačky súd prvej inštancie zistil, že RPMN
je v zmluve o pôžičke uvedená správnou výškou 24 %, pričom správna výška ročného úroku je potom
9,76 %, čo je menej, ako je uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Toto pochybenie nie je v neprospech
spotrebiteľa, pretože skutočná úroková sadzba je nižšia, ako zmluvne deklarovaná. Zmluvu preto nie je

možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

1.3.1. Listinu z 30.10.2013 označenú žalobcom ako predžalobná upomienka súd prvej inštancie z
hľadiska ukončenia zmluvného vzťahu nepovažoval za výpoveď zmluvy, nakoľko výpovedný dôvod
uvedený v článku 12 bod 12.2 VOP ako právo kedykoľvek zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu

je zmätočný; účinky výpovede mali nastať až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1, teda
úplným splnením všetkých záväzkov. Z obsahu tohto podania nie ani zrejmá dostatočne určitá a
zrozumiteľná vôľa žalobcu vypovedať zmluvu. Tento právny úkon nemožno podľa okresného súdu
posúdiť ani ako predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ s poukazom na jeho § 565 pre
nesplnenie podmienky tam uvedenej (výzva na úhradu). Konštatoval tiež, že predžalobná upomienka

nie je ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 48 ods. 1 OZ, pretože z jej
obsahu nevyplýva vôľa právneho predchodcu žalobcu na odstúpenie od takejto zmluvy, naviac odstúpiť
od zmluvy je možné len v prípadoch, keď je to zmluvnými stranami dojednané, alebo zo zákonom
uvedených dôvodov, čo žalobca nepreukázal. Keďže nedošlo k zosplatneniu úveru, k odstúpeniu od
zmluvy ani k jej vypovedaniu, žalobcovi vzniklo právo domáhať sa úhrady každej splátky jednotlivo.

Žalovaná nezaplatila splátku počnúc mesiacom august (splatnosť 20.08.2013) a nasledujúce splátky
splatné do 20.06.2017 (kedy okresný súd rozhodol), každú vo výške po 149,51 Eur. Uhradila 01.07.2013
splátku 149,51 Eur splatnú 20.06.2013 a 03.09.2013 splátku splatnú 20.07.2013, z čoho pri ich zarátaní
na splátky splatné skôr a najstaršie vyplýva, že v omeškaní je počnúc 20.08.2013. V období od
20.08.2013 do 20.06.2017 mala zaplatiť 47 splátok v celkovej výške 7.026,97 Eur. Žalobca si však

uplatnil právo na zaplatenie 7.421,15 Eur, preto mu okresný súd priznal istinu 6.727,95 Eur a vo zvyšku
693,20 Eur žalobu zamietol. Konštatoval, že trojročná premlčacia lehota uplynula u splátok splatných
k 20.08.2013 a k 20.09.2013, splátky splatné počnúc 20.10.2013 premlčané nie sú. Z priznanej sumy
preto súd prvej inštancie odpočítal čiastku 299,02 Eur titulom premlčania z dôvodu omeškania. V zmysle
§ 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nar. č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania odo dňa

nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej nezaplatenej splátky až do zaplatenia.

1.3.2. K obrane žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že pri vznesení námietky premlčania žalovaná
vychádzala z nesprávneho právneho názoru ohľadom posúdenia predžalobnej upomienky zo dňa
30.10.2013 ako odstúpenia od zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nemohlo dôjsť k vzniku

bezdôvodného obohatenia a premlčaniu celého dlhu v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej
premlčacej lehote.

1.3.3. Vo vzťahu k započítacej námietke, ktorú vzniesla žalovaná v podaní zo dňa 25.11.2016 ako
prostriedok procesnej obrany podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku okresný súd uviedol,

že žalovaná zrejme opomenula, že v konaní je zastúpená advokátom, teda stráca postavenie tzv.
„slabšej strany“ a napriek skutočnosti, že je spotrebiteľkou, súd žiadne dokazovanie z vlastnej iniciatívy
nevykonáva. Naopak povinnosťou žalovanej bolo poskytnúť súdu dostatok dôkazov, najmä ak žiadala
predloženie kópií zmlúv, ktoré s právnym predchodcom žalobcu sama uzatvárala a taktiež výpisy z
úverových účtov, z ktorých má byť zrejmé akú sumu uhradila, čo by jej tiež malo byť známe. Okresný súd

preto obranu žalovanej z hľadiska neunesenia dôkazného bremena aj z dôvodu neúplnosti a nejasnosti
jejzapočítacejnámietkypriabsenciisamotnejvýškyvzájomnejpohľadávkynezohľadnil.Pokiaľžalovaná
namietala, že úver bol poskytnutý za účelom refinancovania dvoch skorších úverov a žiadala aj tieto
úverové zmluvy posúdiť ako bezodplatné a bezpoplatkové, následne sa vysporiadať s tým, či na stranežalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovanej a
takéto bezdôvodné obohatenie následne v rámci obrany započítať voči uplatnenému právu žalobcu,
okresnýsúdzdôraznilpovinnosťžalovanejposkytnúťnatakétoskutkovétvrdeniadôkazy,keďžežalobca

poprel,žebypredmetnéúverysúviselisprejednávanouvecou.Vcivilnomsporovomkonaníniejeúlohou
súdu a ani protistrany vyšetrovacou metódou pátrať po dôkazoch, ktoré by v zásade mala predložiť
strana a už vôbec nie zisťovať výšku bezdôvodného obohatenia, keď túto v rámci svojej obrany žalovaná
ani len náznakom číselne nevyjadrila. Každá strana sporu nesie zodpovednosť za výsledok sporu,
musí zvážiť, ktoré dôkazy predloží, resp. nepredloží pri zohľadnení možných následkov aj vzhľadom na

koncentráciu konania.

1.4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie zdôvodnil ustanovením § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Mieru úspechu žalobcu v konaní určil 90,6 %, mieru úspechu žalovanej
9,4 % a čistý úspech žalobcu 81,2 %; v takomto rozsahu mu priznal nárok na náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

2. Žalovaná v zákonnej lehote podala z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), h) CSP proti prvému
a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie navrhnúc, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne aj v zostávajúcom rozsahu, alternatívne rozsudok
súdu prvej inštancie v prvom a treťom výroku zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1. Zopakovala argumentáciu o tom, že list právneho predchodcu žalobcu z 30.10.2013 vyzývajúci ju
k úhrade celej dlžnej sumy jednorazovo je prejavom vôle právneho predchodcu žalobcu jednostranne
ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy v zmysle § 48 OZ, v prospech čoho hovorí aj § 54 ods.

2 OZ. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a zmluvným stranám vzniká povinnosť
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali, teda vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje
v dvojročnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia doma podľa odvolateľky uplynula 12.11. 015 a
žaloba bola podaná oneskorene. Nárok je premlčaný aj v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby
s odkazom na § 103 OZ, ktorá začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (20.08.2013).

2.1.1.Zotrvalanastanovisku,žetermínkonečnejsplatnostiúverumusíbyťurčenýkonkrétnymdátumom
a nie tak, aby si spotrebiteľ musel sám matematickými operáciami odvodiť dátum konečnej splatnosti z
údajov uvedených v zmluve alebo vo VOP. Rovnako je nevyhnutné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy informovaný, v akej výške a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky, aká

pomerná časť každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká na úroky a aká na úhradu
poplatkov. Úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má nárok iba na čerpaný
úver 6.865,09 Eur, nie na dojednaný úrok z úveru. Poukázala na článok 10 ods. 2 smernice č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere aj na to, že Súdny dvor EÚ je limitovaný vykladať výlučne
právo EÚ, výklad vnútroštátneho práva prislúcha národným súdom. Zdôraznila, že smernici v sporoch

medzi jednotlivcami zásadne nemožno priznať priamy účinok a jej nepriamy účinok je limitovaný. Medzi
smernicou a ZoSÚ existuje určitý kvalitatívny rozdiel pri vymedzení niektorých obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznila potrebu dodržiavania princípu právnej istoty v zmysle článku
2 ods. 2 CSP v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04.

2.1.2. Namietla, že súd prvej inštancie nezohľadnil jej započítaciu námietku z dôvodu neúplnosti a
nejasnosti. Žalovaná však nedisponovala zmluvami, záväzky z ktorých mali byť uhradené pomocou
prejednávanej poskytnutej pôžičky, preto objektívne nedokázala zistiť, koľko doposiaľ čerpala a koľko
v prospech právneho predchodcu žalobcu uhradila. Navrhla vykonanie dôkazov uložením povinnosti
žalobcovi predložiť čitateľné kópie zmlúv, z ktorých jej záväzky mali byť uhradené pomocou poskytnutej

pôžičky. Namietla, že v dôsledku zastúpenia advokátom stráca postavenie tzv. slabšej strany. Poukázala
na možnosť súdu prvej inštancie obstarať alebo zabezpečiť aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP). Nedodržanie tohto postupu hodnotí odvolateľka
ako nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, a teda
založenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Zabezpečenie navrhnutých listín bolo

nevyhnutným predpokladom pre vysporiadanie sa so vznesenou započítacou námietkou.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril (§ 373 CSP).4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalovanej
(§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom prvom a treťom výroku s poukazom
na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.

2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolateľka vymedzila dva odvolacie dôvody, a to nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a nesprávne
právneposúdenieveci,zktoréhovychádzarozhodnutiesúduprvejinštancie(§365ods.1písm.h)CSP).

5.1. Nesprávnosť rozhodnutia súdu spočívajúca v skutkových vadách môže byť vyvolaná chybným
vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov.
Jednoznačným pochybením súdu je zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu spôsobilého priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia. Nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov sú spojené s

procesom hodnotenia dôkazov súdom, a to každého jednotlivo aj všetkých v ich vzájomnej súvislosti
v zmysle § 191 CSP.

5.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6. Nesprávne právne posúdenie veci videla odvolateľka v nevyhodnotení listu právneho predchodcu

žalobcu z 30.10.2013 ako odstúpenia od zmluvy, na ktoré nadväzuje otázka posudzovania premlčania
nároku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý
obsah tejto písomnosti nemohol posúdiť ako odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka
ani ako iný spôsob ukončenia zmluvného vzťahu. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že z obsahu
tejto písomnosti (žurnalizovanej na č. l. 4 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaná „nevzala vážne

predchádzajúce upozornenie týkajúce sa zmluvy č. XXXXXXX, ktorým jej bola poskytnutá posledná
možnosť mesačného splácania pohľadávky ...., preto je dôrazne vyzvaná k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo.... najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky“. Z doslovného výkladu tejto
písomnosti nemožno vyvodiť jednoznačnú a nespochybniteľnú vôľu právneho predchodcu žalobcu
ukončiť zmluvný vzťah so žalovanou. Navyše žalovaná netvrdila, že možnosť odstúpiť od zmluvy bola

zmluvnými stranami zjednaná. Veriteľ však má možnosť odstúpiť od zmluvy aj v prípade ak je to
ustanovené v zákone. Žalovaná neposkytla taký opis rozhodujúcich skutočností, z ktorého by bolo
možné vyvodiť jej skutkové tvrdenie o tom, že písomnosť z 30.10.2013 je využitím zákonnej možnosti
odstúpiť od zmluvy. Súd prvej inštancie v odseku č. 64 odôvodnenia rozsudku uviedol, že nejde o
odstúpenie od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 OZ, ktoré dáva veriteľovi možnosť odstúpiť od zmluvy ak

dlžník, ktorý je v omeškaní, nesplní dlh ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom.
Žalovaná netvrdila a ani z obsahu tohto listinného dôkazu nevyplýva, že pred 30.10.2013 jej ako dlžníčke
bola poskytnutá veriteľom dodatočná primeraná lehota na splnenie záväzku (z textu tejto písomnosti
vyplýva predošlé poskytnutie možnosti mesačného splácania pohľadávky). Keďže nedošlo k zrušeniu
zmluvy o pôžičke od začiatku odstúpením od nej, nie je namieste uvažovať o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o plynutí subjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty k nemu sa vzťahujúcej. Ani
argumentácia odvolateľky o potrebe počítania premlčacej lehoty podľa § 103 OZ neobstojí, keďže
listom z 30.10.2013 podľa záveru súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním spochybnený, právny
predchodca žalobcu úver nezosplatnil v zmysle § 565 OZ, lebo neboli naplnené podmienky § 53 ods.
9 OZ.

7. Aj v časti, v ktorej sa odvolateľka snažila poskytnúť argumentáciu smerujúcu k potrebe posudzovať
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o pôžičke za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil sargumentáciou súdu prvej inštancie. Určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu
jeho konečnej splatnosti nie je splnené len uvedením konkrétneho dátumu. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve z 21.05.2013 ako august/2021 bez akýchkoľvek pochybností

aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že pôžičku
v prípade jej čerpania bude musieť splácať do augusta 2021, teda od doby vzniku úverovej zmluvy
počas doby 8 rokov. V spojení s dojednaním splatnosti splátok 20. deň v mesiaci (ktoré žalovaná
nespochybnila) je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek
zložitých matematických operácií. Pri námietke odvolateľky o tom, že spotrebiteľ má už pri podpise

zmluvy vedieť, aká pomerná časť uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká na úroky a aká
na úhradu poplatkov sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odseku č. 60 rozsudku súdu
prvej inštancie. Výklad práva členského štátu poskytujú vnútroštátne súdy, avšak vzťah komunitárneho
práva k právnym poriadkom členských štátov vymedzuje zásada prednosti, ktorú Súdny dvor EÚ po
prvýkrát vymedzil v prípade Costa v. Enel. Európsky súdny dvor a vnútroštátny súd pri konaní o
predbežnej otázke spolupracujú tak, aby táto spolupráca mohla vyústiť do rozhodnutia vnútroštátneho

súdu vo veci samej. Európsky súdny dvor vykonáva interpretáciu práva a vnútroštátne súdy uskutočňujú
jej aplikáciu. Európsky súdny dvor v konaní o predbežnej otázke vydáva rozhodnutia vo forme rozsudku,
ktorý má záväzný charakter a vnútroštátny súd je povinný ho rešpektovať. „Aj keď sú predbežné
rozhodnutia ESD adresované konkrétnemu vnútroštátnemu súdu, vyvolávajú účinky nielen inter partes,
ale erga omnes.“ (Karas V., Králik, A. Európske právo. Bratislava - Trnava. 2004. 429 s., str. 192).

Rozhodnutie súdu prvej inštancie neporušuje princíp právnej istoty v zmysle článku 2 ods. 1, 2 CSP,
nakoľko žalovaná s ohľadom na jej zastúpenie osobou znalou práva mohla očakávať, že jej spor bude
rozhodnutý v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016 (súd prvej
inštancie vo veci rozhodol 29.06. 2017).

8. Započítací prejav (kompenzačná námietka) je potrebné adresovať druhému účastníkovi a musí z
neho byť zrejmé, ktorú pohľadávku uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke
veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť až potom, keď sa pohľadávky stretnú, kedy nastávajú
účinky započítania. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich
vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez

súhlasu, prípadne proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Procesnými úkonmi
je vzájomný návrh aj obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky. Za vzájomný
návrh sa v zmysle § 98 O. s. p. považovalo aj uplatnenie kompenzačnej námietky, ktorou za konania
žalovaný započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku
žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhoval, aby mu bolo prisúdené viac než požadoval žalobca. Do

výšky zodpovedajúcej pohľadávky žalobcu sa započítací prejav žalovaného považoval len za obranu
proti návrhu (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 3/2010).

8.1. Žalovaná chcela vzniesť započítaciu námietku ako prostriedok procesnej obrany podľa § 147 CSP
vo vyjadrení k žalobe z 25.11.2016; urobila tak len všeobecným a nekonkrétnym spôsobom. Uviedla

v nej len, že k 21.05.2013 existovalo aj niekoľko ďalších záväzkových vzťahov medzi žalobcom a
žalovanou založených zmluvami, z ktorých záväzky žalovanej mali byť hradené pomocou poskytnutej
pôžičky na základe zmluvy o pôžičke. Obstaranie týchto zmlúv súdom prvej inštancie nenavrhla za
účelom doplnenia skutkových tvrdení započítacej námietky, ale za účelom ich vyhodnotenia súdom po
právnej stránke tak, aby mohol zodpovedne prijať záver o prípadnom práve žalovanej na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia z predmetných zmlúv (ktoré nebolo predmetom tohto súdneho konania).
Odvolací súd pripomína, že súd je povinný posúdiť kompenzačnú námietku podľa predpisov hmotného
práva. Keďže v zmluve o pôžičke sú označené predošlé záväzky žalovanej, na úhradu ktorých má slúžiť
pôžička, dátumom vzniku záväzku a jeho výškou, povinnosťou žalovanej bolo tvrdiť splnenie podmienok
započítania (existencia pohľadávok rovnakého druhu, vzájomnosť pohľadávok, tvrdenie o tom, či ide o

pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré sa vzájomne kryjú, kedy došlo k okamihu ich stretu).

9. Žalovaná podala odvolanie formálne proti prvému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ale
odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku o trovách konania neuviedla. Odvolací súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania. Odvolateľka de facto nenamietla priznanie nároku na náhradu trov konania

žalobcovi, preto sa odvolací súd touto otázkou nezaoberal

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne ajbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V spore bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení

vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

11. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).