Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416201502
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416201502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, právne zastúpený: F. kancelária Q., s.r.o., V. XXXX/XX, XXX XX W., R.: XX XXX XXX,
proti žalovanému: X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. E., o zaplatenie sumy X.XXX.XX eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. E. j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.247,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 4.145,46 eur od 29.10.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej

sumy 4.247,18 a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.145,46 eur od 29.10.2014 do
zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej
sumy titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 5038090219 zo dňa 1.2.2013, ktorú pôvodne žalovaný
ako dlžník uzavrel so Slovenskou sporiteľňou , a.s. ako veriteľom / ďalej len predchodca žalobcu/ .
Pohľadávka ktorá vznikla veriteľovi z dôvodu neplnenia si povinností zo strany dlžníka, bola zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014 postúpená na žalobcu.

2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 2.11.2017 sa nedostavil žalobca, ani
jeho právny zástupca. Neprítomný bol žalovaný. Predvolanie na pojednávanie mali účastníci doručené
riadne a včas, žalovaný podľa § 106 ods. 3 C.s.p... O odročenie pojednávania požiadané nebolo.
3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí

pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že predchodca žalobcu ako banka uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom, dňa 1.2.2013 Zmluvu o splátkovom úvere č5038090219, na základe ktorej bol zo strany
veriteľa poskytnutý žalovanému -dlžníkovi úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazalúver splácať formou 120-tich splátok, po 61,19 eur mesačne, splatných vždy k 15-temu dňu v mesiaci,
počnúc15.3.2013akončiac15.2.2023.Úrokovásadzbaboladohodnutávovýške17,90%ročne,RPMN
vo výške 22,33 % a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 14,11 %. Nakoľko si žalovaný ako

dlžník zo zmluvy riadne svoju povinnosť zo zmluvy neplnil, vznikla predchodcovi žalobcu pohľadávka,
ktorú následne predchodca žalobcu postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 žalobcovi.
Písomnú zmluvu o splátkovom úvere uzatvoril veriteľ- banka a dlžník ako spotrebitelia. Súd túto
posudzoval s poukazom na ustanovenie čl. III bod 7 zmluvy ako zmluvu úverovú podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, že úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný

zákonník vo svojich ustanoveniach § 497 a nasl.. Podľa 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Napriek tomu, že
zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli, je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, nie je
možné neprihliadať na skutočnosť, že účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili zmluvu, ktorú žalovaný
uzatváral ako spotrebiteľ. Preto súd posudzoval zmluvu aj podľa príslušných ustanovení § 52 a nsl. OZ

a tiež skúmal, či má zmluva náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z..

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

8. Z vyššie cit. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy
sa považovali akékoľvek zmluvy uzavreté medzi obchodníkom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na ich

formu, t.j. aj úverová zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Ako bolo uvedené, je zrejmé, že
žalovaný uzatvoril vyššie uvedenú zmluvu, ktorú súd posúdil ako zmluvu o úvere, ktorú však treba
s prihliadnutím na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka posudzovať aj ako spotrebiteľskú zmluvu.
Preto súd vyššie uvedený zmluvný vzťah posudzoval podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
keď mal zato, že zmluvné strany si dohodli v čl. II bod 7 aplikáciu Obchodného zákonníka , ale

vzhľadom na charakter žalovaného - dlžníka a súčasne spotrebiteľa, súd zmluvu posudzoval aj s
prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.9. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom mal
súd preukázané, že predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej bol zo strany veriteľa poskytnutý žalovanému úver vo výške 3.000,- eur, t.j.

veriteľ si svoje povinnosti zo zmluvy splnil, úver v dohodnutom rozsahu žalovanému poskytol. Žalovaný
ako dlžník si však svoje povinnosti z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere riadne neplnil- prestal
splácať dohodnuté splátky úveru, preto predchodca žalobcu / pôvodný veriteľ/ listom zo dňa 8.9.214
najprv upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia predčasnej splatnosti úveru a neskôr listom zo
dňa 6.10.2014 vyhlásim mimoriadnu splatnosť úveru a to v súlade s čl. 7.6 Všeobecných obchodným

podmienok. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 3.10.2014
10. Z oznámenia pôvodného veriteľa zasielaného dlžníkovi , o postúpení pohľadávky, súd zistil, že ku
dňu postúpenia pohľadávky z predchodcu žalobcu / veriteľa/ na žalobcu predstavovala pohľadávka
predchodcu žalobcu sumu 4.247,18 eur. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný túto dlžnú
sumu žalobcovi, alebo predchodcovi žalobcu už zaplatil. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu
pohľadávky z vyššie uvedeného úverovej zmluvy v sume 4.247,18 eur.

11. Žalovaný sa s úhradou časti tejto dlžnej sumy dostal do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,05 %
ročne od 29.10.2014, kedy už bol žalovaný nepochybne v omeškaní, keďže ku zosplatneniu úveru došlo
ku dňu 3.10.2014. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného aj na úhradu uplatneného úroku z
omeškania.

12. Aktívna legitimácia žalobcu žalobcovi prináleží ako postupníkovi, na ktorého bola pôvodným
veriteľom a to spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpená podľa § 526 Občianskeho zákonníka
pohľadávka žalovaná v tomto konaní.

13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný
takmer v celom rozsahu / neúspešný bol len v nepatrnej časti úrokov/ , preto mu súd priznal nárok na
náhradu jeho trov voči žalovanému v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.