Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114206400
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114206400.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mg. Denisou Mesárošovou v spore žalobcu: U.. B. T., bytom P., ul. A. P.

č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Drahomír Tomčo, advokát so sídlom Bratislava, Koceľova ul. č. 9, proti
žalovanému: Ing. U. D., bytom M., F. ul. č. XXX, zastúpený Mgr. Štefan Jakab, advokát so sídlom Košice,
Nerudova 9, o ochranu sa takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./Žalobkyňasapísomnýmpodanímprostredníctvomprávnehozástupcudomáhala,abysúdvrozsudku
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa v budúcnosti filmovania a fotografovania žalobkyne ako aj
zaznamenávania jej hlasu na hlasový záznamník.

Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným nie sú manželia a z ich vzťahu pochádza jedno
maloleté dieťa a to mal. N. D., nar. XX.XX.XXXX,o ktorého sa osobne stará a býva s ním v spoločnej
domácnosti.
So žalovaným po narodení mal. dieťaťa žili po dobu asi dvoch mesiacov v spoločnej domácnosti a pre
nezhody v ich spolužití sa presťahovala k svojim rodičom do rodinného domu do P..
Žalovaný od tejto doby začal prichádzať za maloletým synom do P. a domáhal sa styku s ním, čo
mu bolo mu umožnené. Pri týchto stretnutiach začal žalovaný nielen svojho syna natáčať na video, či

už v mobilnom telefóne ale samostatným videom, čo by jej nevadilo, ale kedže je vždy prítomná pri
stretnutiach s maloletým L., stretnutia začal využívať tak, že ju neustále pri nich natáčal na video v
mobilnom telefóne, fotografoval ju digitálnym fotoaparátom ako aj cez mobilný telefón a taktiež neustále
nahrával jej hlas pri natáčaní obrazu mobilom alebo samostatnou videokamerou.
Ďalej v návrhu uviedla , že viackrát mu povedala že nesúhlasí s tým, čo robí, že ju bez jej súhlasu stále
filmuje a fotografuje a nahráva jej hlas, tento jej výslovný zákaz vôbec nerešpektuje a stále prevádza
vyššie citované činnosti. Doslova sa jej vysmieva a provokuje pri týchto činnostiach, nepomohlo ani to,

keď zavolala na služobný zákrok proti žalovanému mestskú políciu v P..

2./Akodôkazynapreukázaniesvojichtvrdenížalobkyňavžalobeoznačilavýsluchúčastníkov,fotografie
žalovaného pri jeho filmovaní a fotografovaní žalobkyne, výsluch svedka T. T., výsluch svedkyne R. T.,
výsluch svedkyne T. T., výsluch svedka L. B. , uznesenie Okresného súdu v Pezinku zo dna 31.10. XXXX
sp. zn. 9P XX/XXXX .

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.4./ Právny zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne
podaného návrhu z tých skutkových a právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe a žiada v

petite žaloby, aby žalovanému bola uložená povinnosť súdom zdržať sa v budúcnosti filmovania,
fotografovania, ako aj zaznamenávania hlasu na hlasový záznamník žalobkyne.
Ďalej uviedol, že žalobkyňa a žalovaný sú rodičia mal. N. D., nar. XX.XX.XXXX, ako vyplýva aj zo
samotnej žaloby, žalobkyňa umožňovala žalovanému v rámci úpravy styku stretávanie sa s maloletým
a následne aj po tomto rozhodnutí umožňuje stretávanie sa s maloletým, ale ako je uvedené v žalobe,

pri každom styku žalovaný matku filmuje, nahráva, fotografuje, prevádza zvukové záznamy a keďže
žalovaný napriek výhradám matky, aby to nerobil, napriek tomu, že matka zavolala mestskú políciou
v rámci stykov, aby nerobil nahrávanie, fotografovanie žalovaný tieto veci nerešpektuje a stále aj pred
podaním žaloby aj po podaní žaloby matku nahráva, filmuje, fotografuje, zaznamenáva jej hlas.
V záverečnej reči uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný
bez súhlasu žalobkyne zhotovoval jej fotografie, obrazové snímky, ako aj zvukové záznamy a tým

jednoznačne podľa § 12 ods.1 s poukazom na § 11 porušil jej právo na ochranu osobnosti, pretože
predmetné zákonné ustanovenie nevyžaduje navyše to, aby žalovaný tieto fotografie ďalej používal,
ale postačuje, že tieto fotografie a obrazové a zvukové záznamy vykonáva bez zvolenia, teda súhlasu
žalobkyne, čo jednoznačne uvádza § 12 odsek 1 Občianskeho zákonníka.
Ďalej uviedol, že tým žalovaný porušil právo na ochranu osobnosti a z toho dôvodu žiadajú žalobe v

plnom rozsahu vyhovieť a to, že žalovaný bez súhlasu robil zvukové a obrazové záznamy svedčí aj jeho
komunikácia, kde doslova píše, že každá jeho návšteva bude zaznamenaná zvukovým záznamom a
kamerovým, o čom vopred žalobkyňu upozorňuje. To, ak by žalovaný fotil si len syna, či už fotografoval,
alebo si ho zvukovo nahrával, nie je dôvodom na podanie žaloby o ochrany osobnosti, ale pokiaľ bez
súhlasu žalobkyne ju fotografuje a robí zvukové záznamy, porušuje ustanovenie § ods. 1 Občianskeho

zákonníka, kde je jasne uvedené, že len so súhlasom dotknutej osoby možno robiť zvukové a kamerové
záznamy.

5./Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že to, že ju žalovaný filmuje, či už prostredníctvom kamery,
alebo mobilného telefónu už trvá 2 roky, začalo sa to na jar v roku 2012. So žalovaným žili v druhovskom

pomere a z ich vzťahu pochádza maloleté dieťa a to mal. N. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom k týmto
nedorozumeniam začalo dochádzať potom, čo otca mal. dieťaťa opustila, umožňovala mu styk s
dieťaťom aj v čase, kedy styk nebol upravený a práve nahrávanie a filmovanie zo strany žalovaného sa
vždy uskutočňovalo počas realizácie styku.
Styk s dieťaťom sa realizoval za jej prítomnosti, nakoľko v tom čase dieťa bolo malé bolo to v rozmedzí

4 - 9 mesiacov, potom prišla úprava styku súdom. V súčasnej dobe býva v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi v rodičovskom dome a keď žalovaný prišiel na stretnutie s dieťaťom, prišiel s nejakým
zariadením, ktoré svietilo, dával jej rôzne otázky, zariadenie jej prikladal k ústam, predpokladá, že ju
nahrával.
Žalovaný sa rozprával so zariadením, viedol monológ typu "dieťa je zjavne nevyspaté, matka ho určite

nedala spať, dieťa je prekrmované". Boli to takéto otázky, na ktoré odpovedala aj keď jej boli nepríjemné,
nakoľko to bolo nahrávané. Celý styk prebiehal vlastne tak, keď bolo dieťa malé, že ona tlačila kočík a
otec išiel za ňou a za hlavou jej cvakalo zariadenie, či ju už nahrával alebo filmoval, takto prechádzali asi
4 ulice, taký okruh okolo jej rodičovského domu. Tohto styku sa zúčastňovali sporadicky aj jej rodičia,
pričom žalovaný zvukovo zachytával a filmoval aj ich, čo sa im nepáčilo, načo mu povedala opakovane,

že si neprajem byť filmovaná, alebo nahrávaná, keď si chce nahrávať a filmovať dieťa, nech sa páči
môže, ale nie ju.
V zime v roku 2013 a začiatkom roku 2014 žalovaný filmoval tým systémom, že mal kameru pripojenú
na šály na vetrovke, na krku, predtým to bolo na vaku, na ruksaku. V čase, keď otec tlačil kočík, situácia
prebiehala tak, že teda tlačil kočík, prešiel pár krokov, otočil sa, odfotil ju takto to niekoľko krát zopakoval,

pričom ona jeho správanie považovala za provokáciu. Pýtala sa žalovaného, prečo to robí, prečo ju
kameru je a fotí a on uviedol, že sa jej bojí, lebo že je psychiatrický pacient.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju filmoval z dôvodu, že žiadal o zverenie syna do svojej starostlivosti,
tak to bol jeden z prostriedkov, ako spochybniť jej starostlivosť o dieťa.

6./ Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že návrh považuje za absolútne nedôvodný,
žalovaný dodnes nechápe akým spôsobom by mohol zasiahnuť do práv žalobkyne, nakoľko žalovaný,
ak mu to bolo umožnené žalobkyňou realizoval styk v čase vymedzenom predbežným opatrením.
Nakoľko mu žalobkyňa neustále bránila v realizácii styku, tak žalovaný si robil fotografie syna, možnovideá syna, ktoré následne premietal doma rodine, aby aj starí rodičia videli, ako vyzerá ich vnuk, aby
videla jeho syna sesternica, aby vôbec mala rodina žalovaného predstavu ako vyzerá syn žalovaného.
Ďalej uviedol, že žalovaný má plné právo v čase jemu vymedzenom predbežným opatrením realizovať

svoj styk s maloletým dieťaťom a že k obsahu náplne realizácie styku patrí, že otcovi nemožno zakázať
odfotiť svojho syna, pričom žalovaný nikdy nešiel na styk s úmyslom, že ide kamerovať žalobkyňu .
Právnyzástupcažalovanéhovosvojejvýpovediďalejuviedol,žecelýpriebehsúdnehokonaniavystihuje
situáciu právneho zástupcu žalobkyne, kde sa povie a/ a nepovie sa b/, kde sa len tvrdí, ale na unesenie
a preukázanie tvrdení dôkazného bremena neexistuje žiaden dôkaz.

Má za to, že jednoznačne preukázali súdu, že žalovaný nijakým spôsobom nezasiahol do údajných práv
na ochranu osobnosti žalobkyne, ale vyhotovoval si fotky, prípadne záznamy a bolo to v čase, ktorý
mu Okresný súd Pezinok určil v rámci úpravy styku, kde tieto styky sa realizovali za prítomnosti matky.
Realizovanie rodičovských práv, práv otca so svojim dieťaťom v čase určenom súdnym rozhodnutím
v žiadnom prípade nemožno považovať za zásah do akýchkoľvek práv žalobkyne. Bolo povinnosťou
žalobkyne rešpektovať predbežné opatrenie, čo sa nestalo a ani sa nedeje a vyhovenie nároku, ktorý

si uplatňuje žalobkyňa by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Sama žalobkyňa ako aj jej sestra vypočutá
v konaní ako svedok potvrdili, že žalovaný nikde tieto fotky nezverejnil a že ich od roku 2014, 2015
ani nevyhotovuje, čiže majú za to, že v žiadnom prípade ani nikdy nedošlo k osobnostnému zásahu
žalobkyne, tento stav už absolútne netrvá, styk sa už nerealizuje za prítomnosti žalobkyne ako matky,
žalobkyňa je už mimo realizácie styku, takže petit považujú už za nevykonateľný a nevykonateľný je

už od samého začiatku z dôvodu jeho neurčitosti.

7./ Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že spor nie je o tom, že by žalobkyňu prenasledoval v práci,
pritom ako ide do obchodu, že by ju hľadal na ulici v inom čase než bolo upravené v nariadenom
predbežnom opatrení, čo sa nikdy nestalo.

Sama žalobkyňa potvrdila, že vždy prišiel iba za synom a občas si zaznamenáva svojho syna aby mohol
fotografie a videozáznam ukázať svojím rodičom, ako aj svojej rodine, ktorým žalobkyňa odopierala
akýkoľvek prístup k dieťaťu .
Žalovaný uviedol, že počas stykov ho stále žalobkyňa kamerovala aj s jej rodinou t.j. matkou, jej otec,
jej sestra, druh a susedia. Kamerovala ho z tesnej blízkosti možno z 30 alebo 40-tich cm, blýskali mu

do tváre fotoaparátmi nonstop.
Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že bol žalobkyňou dňa 5.11.2013 napadnutý, asi 500 metrov od jej
domu, dieťa držal na rukách, žalobkyňa ho začala udierať do hlavy, veľmi ťažko udržal dieťa na rukách,
bál sa,žemuvypadne,vytrhlamuho,utekaladomov,kde jejsestramedzitýmzavolalarýchluzáchrannú
službu a políciu. Žalobkyňa tvrdila, že ju niekoľkokrát udrel vzadu do hlavy neznámym predmetom, na

Kramároch jej okamžite spravili CT vyšetrenie hlavy, bolo začaté trestné stíhanie, prizvanie súdneho
znalca do konania, pričom privolaný znalec konštatoval, že z jedinej lekárskej správy nevyplývalo
poškriabanie, pomliaždenie žalobkyne, bola jej zrušená PN-ka, zastavené trestné stíhanie s ohľadom
aj na to čo vypovedal a ukázal ako prebiehal styk na videozázname.
Žalovaný ďalej uviedol, že on si nevyhotovoval záznamy žalobkyne, ale dieťaťa, dieťa si fotil z dôvodu,

že ho chcel ukázať svojej rodine, aby mali pamiatku naňho. Keď mu žalobkyňa vytrhávala dieťa a rušila
styk, bolo to celé zaznamenávané, bolo to aj predložené na ÚPSVaR P.. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
možno bola odfotená aj z dôvodu, že mu vbehla do záberu. Dieťa už minulý rok nefotil, ani matku, ani
svedkyňu, nakoľko už 1,5 roka si dieťa vozí do M..
Žalovaný ďalej uviedol že teda účelom fotografovania jeho syna bolo presne to, čo uviedol právny

zástupca, že fotografie boli vyhotovované len počas realizácie styku. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa vo svojom vyjadrení uvádzala, že boli vyhotovované zvukové záznamy, pričom do dnešného
dňa nepredložila ani jeden zvukový záznam.
Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v zápisnici potvrdila, že mimo stykov za ňou nikdy nechodil, taktiež do
spisu založila množstvo fotografií, ktoré vyhotovovala bez jeho súhlasu, vyhotovovala ich jej sestra, jej

otec a fotografie s mobilom v ruke alebo vo vrecku košele nie je žiadnym dôkazným záznamom, je to
len dôkaz toho, že vlastní mobilný telefón. Na verejných priestranstvách v čase nariadenom stykom si
občas zaznamenával syna, ktorého môže vidieť len málo.

8./ Súd v konaní vypočul svedkyňu I.. R. T., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaného pozná od

roku 2009 - 2010, nevie kedy sa zoznámili. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že filmovanie, nahrávanie
alebo fotografovanie začalo na jar 2012, býva v podkrovnom byte v rodičovskom dome, je vlastne
sestrou žalobkyne a veľakrát videla, či z balkóna alebo z okna ako sa žalovaný rozprával s jej sestrou,
ako ju filmoval, mal zariadenie v ruke, nevie popísať aké to bolo zariadenie, videla tam len svetielko.Ďalej uviedla, že keď stojí pri žalobkyni, drží to zariadenie, ktoré nevie identifikovať, drží ho smerom
na žalobkyňu, nevie či vyhotovuje zvukový záznam alebo ju fotografuje, nespočetne veľakrát privolával
policajnej hliadky.

V lete v roku 2011 bola tiež situácia, keď prišiel a asi hodinu sa prechádzal sám pred domom držal
nejaké zariadenie v ruke, ktoré nevie identifikovať, vie, že to bol mobil alebo fotoaparát, pričom fotil
ich dom, susedov dom, držal to v ruke pred sebou, nemal to pri tvári, a keď vyšla sestra na ulicu aj
tú odfotil, prípadne ju nahrával. Nevie usúdiť, či ju fotil alebo nahrával, ale mal to zariadenie v ruke.
Taktiež niekoľkokrát sestru sprevádzal na prechádzke, keď bol maloletý v kočíku, žalovaný išiel za ich

chrbtom a tiež počula robiť cvak cvak, takže musel robiť nejaké fotky. A keď sa nečakane stretli vP. v
detskom klube, dieťa nevedelo ešte chodiť, plazilo sa, ona tam bola so svojim synom, kde sa obidvaja
plazili, štvornožky prišli k sebe a žalovaný zase začal vyhotovovať nejaké zábery a to nielen jej sestry,
ale aj jej syna a jej a keď mu sestra povedala aby prestal, neprestal.
Svedkyňa na otázku súdu či tieto fotografie niekde videla alebo či niekde boli vystavené uvádza, že
fotografie nevidela a myslí si, že sa účastníci konania fotili navzájom.

Svedkyňa taktiež uviedla, že keď prišli policajti aj vtedy si vyhotovoval záznam, ale či došlo k
vyhotoveniu zvukového alebo obrazového k tomu sa vyjadriť nevie.
Ďalej uviedla, že fotografovala žalovaného so svojim synom a bola to situácia, keď maloletý N. bol prvý
krát jednu noc bez matky v M., bolo to na jeseň v roku 2012 a žalovaný ho priniesol domov a vystúpil z
auta a namiesto toho, aby vybral z auta N., tak vyberal z auta vaničku na kúpanie, v druhej ruke mal

nejaké zariadenie, ktoré neustále prikladal k tvári jej sestry a vtedy tam stála a so svojím fotoaparátom
fotila situáciu, žalovaného fotila maximálne 2 krát a určite jeho nefotila toľkokrát, koľkokrát fotil on ich.
Súhlas na fotografovanie nedostala, nakoľko on sa tiež nepýtal či ju môže fotografovať.
Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaný vyhotovoval záznamy len počas realizácie styku, nevie či ich
vyhotovoval fotoaparátom alebo záznamníkom, ale hračka to nebola. Uviedla, že fotky sa nachádzajú

v súdnych spisoch, čo jej potvrdila sestra t.j. žalobkyňa .

9./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne I.. R. T.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným skutkovým
a právnym zisteniam.

10./ Žalobkyňa so žalovaným žila v druhovskom pomere a z ich pomeru sa narodilo mal. dieťa N. D.
narodený XX. XX. XXXX. Krátko po narodení mal. dieťaťa strany sporu prerušili spolužitie, žalobkyňa
sa s mal. dieťaťom odsťahovala k svojim rodičom, kde býva doteraz.
Medzi účastníkmi konania prebiehali konania ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu,

pričom rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. XP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 4.3.2014, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/ XXX/XXXX - XXXX, zo dňa 8.7.2014 bol styk
žalovaného s mal. dieťaťom upravený tak, že žalovaný je oprávnený sa s dieťaťom stretávať v nepárnom
kalendárnom týždni v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod., v párnom kalendárnom týždni v utorok od
15,00 hod. do 18,00 hod s výnimkou liečebných pobytov.

Do právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku sa žalovaný stretával s maloletým dieťaťom na základe
predbežného opatrenia a to každý utorok od 14,30 hod. do 17,30 hod a v sobotu od 14,30 hod. do 17,30
hod za prítomnosti matky, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2013 v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa 9.1.2013.
Žalovaný realizoval styk na základe predbežného opatrenia a to každý utorok a v sobotu v rozsahu

troch hodín za prítomnosti žalobkyne, v dôsledku čoho medzi nimi dochádzalo k nedorozumeniam.
V samotnom rozsudku Krajského súdu v Bratislave je uvedené, že účastníci majú, nenávistné postoje
voči sebe, čím škodia dieťaťu až nezmyselnou vojnou, ktorú rodičia medzi sebou rozpútali a
ochudobňujú sa o najkrajšie chvíle, ktoré môžu s dieťaťom prežívať.
Z predmetného rozsudku bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sú väzne narušené, čo

nepriaznivo vplýva nielen na samotné mal. dieťa ale aj na strany sporu, ktorí nevedia medzi sebou
komunikovať, vzájomne sa udávajú, osočujú, čím sa hromadia ich nenávistné postoje voči sebe
prechádzajúce až na vzájomnú averziu voči sebe.
Stretnutia žalovaného s mal. dieťaťom sa realizovali za prítomnosti žalobkyne, prípadne aj rodinných
príslušníkov z ich strany.

V rámci realizácie styku žalovaný maloleté dieťa fotil, natáčal na video, fotil ho či už mobilným telefónom,
alebo samotným videom, pričom pri vykonávaní záberov zachytával aj samotnú žalobkyňu, teda matku
mal. dieťaťa, prípadne jej rodinných príslušníkov bez ich súhlasu.
Z fotiek, ktoré boli založené do spisu bolo vidieť vyhotovovanie fotografií stranami sporu navzájom.Žalobkyňa navrhla v konaní vypočuť svedkyňu PhDr. R. L., na vyjadrenie sa ohľadom fotografovania
a natáčania žalobkyne zo strany žalovaného, ktorá neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z vážnych
zdravotných problémov, pričom zaslala súdu vyjadrenie, z ktorého bolo zistené, že stranám sporu

bolo poskytované odborné poradenstvo, ktoré malo viesť k zmierneniu napätia medzi žalobkyňou a
žalovaným ako aj k zlepšeniu realizácie styku, pričom na dosiahnutie tohto cieľa navrhovali žalovanému
nekamerovanie aspoň na verejnom priestranstve.
V predmetnom vyjadrení je uvedené, že nedôvera žalovaného pretrváva a preto kameruje kontakty, čo
udržiava napätie a nedôveru medzi rodičmi, teda medzi žalobkyňou a žalovaným a aby sa eliminovalo

napätie vzniknuté medzi nimi, bolo mu doporučené aby toľko nekameroval a žalobkyňa bola vedená
k tomu, aby nepodávala oznámenia.

11./ Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

12./ Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13./Podľa§12ods.1Občianskehozákonníka,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú

vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

14./ Podľa ods. 2, OZ, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

15./ Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16./ S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17./ Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti ako
jednotné právo zabezpečujúce v občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a
jej všestranný slobodný rozvoj. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy /

§ 11 Občianskeho zákonníka/ . Fyzická osoba má právo najmä domáhať sa , aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky zásahov a aby
jej bolo dané primerané zadosťučinenie / § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ . Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch / § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ .

18./ Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pokiaľ z nich nie je splnený čo i len jeden, je
vylúčené uplatnenie sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť,

že:
a/ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti
b/ tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach
c/ medzi konaním neoprávnene zasahujúceho subjektu a vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah
príčinnej súvislosti.

19./ Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej
príčinnej súvislosti, s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť súčasne
splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a

povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu
fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.20./ Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 OZ , môžu byť písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej
osoby alebo jej prejavov osobnej povahy vyhotovené alebo použité len s povolením tej osoby, ktorej sa

týkajú. Každá fyzická osoba má právo slobodne sa rozhodnúť, či sa má zobraziť jej písomnosť, snímok,
obrazový záznam alebo podoba alebo zachytiť jej hlasový prejav.

21./ Privolenie podľa § 12 ods. 1 OZ nemusí mať osobitnú formu a za určitých okolností môže byť dané v zmysle

ustanovenia § 35 ods. 1 OZ aj
konkludentne.

22./ Privolenie fyzickej osoby vylučuje protiprávnosť zásahu, pravda, len vtedy, ak ide o také osobné
právo, ktorým môže fyzická osoba platne disponovať. Takéto dispozičné oprávnenie ustanovuje zákon
výslovne len pre použitie písomností osobnej povahy, podobizní, obrazových snímok a zvukových

záznamov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.
Pri každom použití podobizní a obrazových snímok, nech k nim dochádza na základe zákonných
licencií alebo na základe privolenia, či na báze iného oprávnenia, musia byť zachované dve základné
podmienky:
a) použitie sa musí stať vždy primeraným spôsobom a ďalej

b) použitie nesmie byť v rozpore s takými osobnostnými záujmami oprávneného, ktoré je potrebné
bezpodmienečne rešpektovať a ktoré sú teda za všetkých okolností nedotknuteľné.
Ak nie sú tieto predpoklady splnené, stáva sa použitie, ktoré by bolo prípadne samo osebe
prípustné, neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 13 OZ, s ktorým sú spojené občianskoprávne sankcie vyplývajúce z

citovaného ustanovenia.
Primeraným je potom použitie iba vtedy, ak je čo do formy, rozsahu i obsahu odôvodnené potrebou
použitia na účel, na ktorý oprávnený dal súhlas alebo pre ktorý bola stanovená zákonná licencia a ak
tomuto účelu vyhovuje i svojím spôsobom. Použitie samo osebe prípustné môže vyústiť do závažného
zásahu do osobnostnej sféry, napr. aj vzhľadom na súvislosti, za ktorých k nemu došlo, príp. do ktorých

bolo situované, alebo vzhľadom na komentár, ktorý bol k nemu pripojený (Ro NS ČR z 26. 4. 2012, sp.
zn. 30 Cdo 1677/2011).

23./ Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za
preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

24./ Žalobkyňa sa predmetnou žalobou po úprave petitu (č.l.122) domáhala, aby súd rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zdržať sa filmovania a fotografovania žalobkyne, ako aj zaznamenávanie jej hlasu
na hlasový záznamník.

25./ Žalobkyňa žalobu opierala o skutočnosť, že so žalovaným sú rodičia mal. dieťaťa, ktoré pochádza
z druhovského pomeru a ku ktorému sa upravovali práva a povinnosti, pričom predbežným opatrením
mal žalovaný upravený styk stretávať sa s dieťaťom každý utorok a sobotu v čase od 14,30 hod. do
17,30 hod. za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska.
Návrh odôvodňovala hlavne tým, že v čase realizácie styku žalovaný vyhotovoval fotografie, zvukové

záznamy, alebo iným spôsobom zaznamenával jej osobu, či už natáčal na video v mobilnom telefóne, čo
pociťovala ako zásah do jej osobnostných práv, nakoľko filmovanie, fotografovanie, nahrávanie hlasu
cez záznamník počas styku s maloletým vykonával bez jej súhlasu a ňou vysloveného zákazu aby
nevykonával vyššie citované činnosti z titulu, že týmto spôsobom jednoznačne zasahuje do jej práv,
ktoré upravuje § 11 a 12 Občianskeho zákonníka.

26./ Žalovaný v priebehu konania popieral, že by si žalobkyňu nahrával, prípadne fotil, alebo iným
spôsobom zaznamenával, pričom poukazoval na skutočnosť, že sa snažil vyhotovovať len obrazové
záznamy svojho maloletého syna, s ktorým mal možnosť stretávať sa len v rámci realizácie styku a
to za prítomnosti žalobkyne, ktorá mu vehementne bránila v realizácii styku, bránila mu stretávať sa

s dieťaťom, o čom svedčila aj skutočnosť, že keď bol s dieťaťom, resp. keď dieťa fotil, žalobkyňa mu
vbehla do záberu. V tom čase bolo dieťa útleho veku, ktoré sa zdržiavalo pri matke, teda žalobkyni,
vyhotovoval si len fotografie maloletého dieťaťa pre svoju potrebu.Vykonávanie záznamov taktiež odôvodňoval aj tým, že so žalobkyňou sa viedli pojednávania
ohľadom rozšírenia styku, s čím žalobkyňa nesúhlasila, namietala jeho starostlivosť o maloleté dieťa,
spochybňovala jeho starostlivosť o maloleté dieťa, vznikali medzi nimi nezhody a on na obranu a

preukázanie svojich schopností riadne sa postarať o maloleté dieťa ako aj na obranu proti osočovaniu
zo strany žalobkyni sa každú situáciu snažil zaznamenávať, aby vyvrátil jej tvrdenia.
Žalovaný uviedol, že predmetné fotografie predložené žalobkyňou nikde nepoužil, išlo o osobné
fotografie, ktoré boli použité výlučne len pre jeho osobnú potrebu, nakoľko bolo na nich zachytené
maloleté dieťa a niektoré fotografie je pravdou, že boli použité aj v konaní o úpravu práv a povinností a

v konaní o úpravu styku a to z titulu preukázania riadnej starostlivosti z jeho strany o maloleté dieťa.

27./ Pojednávania, ako aj výpovede strán sporu sa viedli len ohľadom stretávania sa žalovaného s mal.
dieťaťom, o objasnenie skutočností, že zo strany žalobkyne mu bolo bránené v realizácii styku, prípadne
bola marená realizácia styku, naopak žalobkyňa vo svojich výpovediach uvádzala, že k vyhotovovaniu
záznamov dochádzalo len v čase, keď sa styk realizoval s maloletým dieťaťom za jej prítomnosti a

odkedy došlo k zmene úpravy styku, styk sa realizuje bez jej prítomnosti, minimalizuje stretnutia so
žalovaným a od tohto obdobia nedochádza k vyhotovovaniu fotografií a k zaznamenávaniu jej osoby
zo strany žalovaného, čo žalovaný potvrdil a odôvodnil tým, že styk sa už realizuje bez prítomnosti
žalobkyne.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že fotografie, ktoré predložila ako dôkaz, získala zo súdneho spisu vedeného

na Okresnom súde v U., ktorý riešil spor ohľadom styku žalovaného s dieťaťom, kde sa predmetné
fotky nachádzali, nestretla sa, že by fotky boli nejakým iným spôsobom použité, boli použité len v rámci
konania ohľadom úpravy styku a taktiež nemá vedomosť o tom, že by zvukové záznamy boli nejakým
spôsobom použité.

28./ Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že žalovaný vyhotovoval obrazové snímky ako aj zvukové
záznamy, ktoré sa týkali jej osoby bez jej súhlasu, teda bez jej povolenia a z toho dôvodu žiadala, aby
súd nariadil žalovanému zdržať sa filmovania a fotografovania jej osoby, ako aj zaznamenávanie jej
hlasu na hlasový záznamník.

29./ Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobkyňa pred
súdom iba tvrdila, že na jej strane došlo k ujme, avšak žiadnym relevantným spôsobom, teda žiadnym
dôkazom nepreukázala vznik danej ujmy, ktoré by odôvodňovali návrhu vyhovieť.
Z predložených listinných dôkazov, a to zo strany žalobkyne, ktorá vyhotovené kópie fotografií získala zo
spisu vedeného na Okresnom súde v U. ohľadom úpravy styku s mal. dieťaťom a z listinných dôkazov

predložených zo strany žalovaného bolo zistené, že žalovaný vyhotovoval fotografie svojho maloletého
dieťaťa v detskom centre, kde napríklad sa maloleté dieťa plazilo po zemi, pričom pri vyhotovovaní
fotografií bola zachytená matka, t.j. žalobkyňa, ktorá dávala pozor na mal. dieťa, išlo o spontánne
fotografie mal. dieťaťa, pri fotografovaní maloletého dieťaťa zo strany žalovaného sa vždy v blízkosti
nachádzali rodinní príslušníci žalobkyne, čo je vidieť aj na fotografiách, z ktorých je zrejmé, že aj

rodinní príslušníci žalobkyne vyhotovovali fotografie maloletého dieťaťa, nakoľko tam boli zachytení,
čo utvrdzovalo skutočnosť, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené, nerešpektujúc jeden
druhého, pričom v rámci obrany používali rovnaké zbrane - vyhotovovanie fotografií.

30./ Z výsluchu strán sporu ako aj z predložených listinných dôkazov a výsluchu svedkyne súd mal

za preukázané, že predmetom celého sporu sú nezhody medzi žalobkyňou a žalobcom, ktoré vznikli a
vyhrotili sa počas pojednávania ohľadom úpravy práv a povinností žalovaného k mal. dieťaťu a úpravy
styku, čo bolo dopodrobna uvedené aj v odôvodnení samotného rozsudku, či už Okresného alebo
Krajského súdu v Q..

XX./ Z listinných dôkazov, ktoré boli založené do spisu, či už zo strany žalobkyne, alebo žalovaného
bolo zistené, že žalovaný vyhotovoval fotografie len v rámci realizácie styku s maloletým dieťaťom,
žiadne iné fotografie zo strany účastníkov konania či už žalobkyne na preukázanie svojho tvrdenia alebo
žalovaného v rámci obrany v konaní preukázané neboli.
Žalobkyňa žiadala, aby súd vyniesol rozsudok, v ktorom by bolo žalovanému nariadené, aby sa zdržal

aj zaznamenávania jej hlasu na hlasový záznamník, pričom v celom predmetnom konaní žalobkyňa
nepreukázala skutočnosť ňou tvrdenú, že by zo strany žalovaného došlo k zaznamenávaniu jej hlasu na
hlasový záznamník, ani že by týmto spôsobom došlo k zásahu do jej súkromia, ktoré by odôvodňovali
návrhu v tejto časti vyhovieť.Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný obrazové snímky - fotografie v zmysle § 12 pods. 1 OZ
použil primeraným spôsobom, teda len pre svoju vlastnú potrebu a použitie snímok nebolo v rozpore s
osobnostnými záujmami žalobkyne, ktoré je potrebné rešpektovať.

32./Žalobkyňanapreukázaniesvojichtvrdenínavrhovalavykonaťdôkazyatovýsluchomjejotca,sestry,
ktorá v konaní bola vypočutá a pracovníčky, ktorá s nimi spolupracovala v rámci úpravy styku pani
P.Súd v predmetnom konaní vypočul len svedkyňu Dášu Jankovičovú, sestru žalobkyni, ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že fotografovanie sa začalo na jar 2012, uviedla, že keď žalovaný stojí pri žalobkyni

drží to zariadenie, ktoré nevedela identifikovať aké zariadenie, nevedela identifikovať, či to zariadenie
vykonáva nejaké zaznamenávanie niečoho, čiže skutočnosť na preukázanie, že boli vyhotovované
zvukové záznamy žalobkyni svedkyňa vo svojej výpovedi nepotvrdila, nepreukázala, čiže ani výsluchom
tejto svedkyne žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
Ďalej svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že fotografie, ktoré boli vyhotovované nikde nevidela a
účastníci konania sa fotili navzájom.

Taktiež potvrdila len situáciu, že záznamy zo strany žalovaného sa vyhotovovali len počas realizácie
styku, pričom nevedela opätovne potvrdiť, či ich vyhotovoval fotoaparátom, alebo záznamníkom, vedela
uviesť len to, že hračka to nebola.

33./ Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu išlo o osobný spor, predmetom ktorého bola

realizácia styku žalovaného s maloletým, pričom skutočnosti uvádzané a tvrdené žalobkyňou sa
odohrávali len v čase vedenia konania ohľadom styku, v dobe kedy žalovaný mal upravený styk
len za prítomnosti žalobkyne, pričom následne potom, čo žalovaný sa mohol s dieťaťom stretávať
už bez prítomnosti žalobkyne nedochádzalo k žiadnym vyhotovovaniam zvukových alebo obrazových
záznamov tvrdených žalobkyňou, čiže v priebehu pojednávania a ani ku dňu vyhlásenia rozsudku

nedošlo zo strany žalovaného k vyhotoveniu nejakého obrazového alebo zvukového záznamu, na
ktorom by bola zachytená žalobkyňa, a takýto dôkaz zo strany žalobkyne ani nebol ku dňu vyhlásenia
rozsudku predložený.
Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení žiadala v konaní vypočuť svojich rodičov, suseda, ako aj
pracovníčku z neziskovej organizácie Kľúč, ktorá vo veci dala písomné stanovisko v ktorom uviedla, že

vyhotovovanie fotografií a fotografovanie zo strany žalovaného bolo vyvolané nedôverou voči žalobkyni
a spochybnenia jeho starostlivosti o maloleté dieťa, súd výsluch týchto svedkov zamietol, nepripustil,
poukazujúc už na samotné výpovede strán sporu, že išlo len o konflikt ohľadom mal. dieťaťa, ktorý už
od vynesenia rozsudku a potvrdenia ho Krajským súdom nie je.

34./Vsporovomkonanísauplatňujeprejednaciazásada.Účastníkmájednakpovinnosťtvrdenia,jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.

Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho prospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú

v § 101 a § 120 ods.1 veta prvá OSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná).

35./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno,
nepreukázala, že akým správaním zo strany žalovaného došlo k zásahu do jej osobnostných práv,
nepreukázala, že obrazové snímky boli použité v rozpore s jej osobnostnými záujmami, túto skutočnosť

neuniesla ani v rámci dôkazného bremena, čo sa týka vyhotovovania zvukových záznamov, nakoľko aj
z jej strany došlo k vyhotovovaniu fotografií bez súhlasu žalovaného, čo bolo z jej strany odôvodňované
tým, že voči žalovanému bojovala rovnakou zbraňou, ani ňou navrhnutá svedkyňa sa nevedela k
veci vyjadriť, nevedela potvrdiť nahrávanie, nahrávacie zariadenie nevidela, nevedela ho identifikovať,
išlo len o jej subjektívny pocit, preto súd podanie žalobkyni ako nedôvodne podaný v celom rozsahu

zamietol, poukazujúc na skutočnosti a to neunesenie dôkazného bremena, nepredloženia dôkazov
ohľadom skutočnosti vykonávania zvukových záznamov, pričom išlo len o jej subjektívny názor, ktorý
bol potvrdený aj svedkyňou, čím sa žalobkyňa v danej situácii dostala do dôkaznej núdze a preto návrh
ako nedôvodne podaný súd v celom rozsahu zamietol.36./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38./ Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

39./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný súd rozhodol tak , že mu priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.