Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205660
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213205660.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému E. Y., nar. X.X.XXXX, E. E. XX, XXX
XX B., o zaplatenie 1.359,15 Eur s príslušenstvom, dňa 6.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.359,15 Eur spolu
s úrokom z omeškania 92,42 Eur a ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 1.359,15 Eur od
5.11.2012 do zaplatenia.

Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 635 a
násl. Občianskeho zákonníka (zrejme žalobca mal na mysli ustanovenie § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka)zodňa27.9.2012medzipostupcomSlovenskásporiteľňa,a.s.ažalobcom,postúpilpostupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 7.12.2007 zmluvu číslo XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné

obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca pritom zastáva
názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§
497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zmluva o úvere je podľa § 261ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a
preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše žalobca poukazuje na skutočnosť, že
do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených
v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
a na iné zmluvy upravené časti 8 OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená
len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. V dôsledku

toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení
§ 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa neupravujú nároky vzniknuté pred
1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j OZ). Pokiaľ
zmluva o úvere bola uzavretá pred dňom 1.1.2008, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva apovinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až § 54 OZ. Ak je
účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak je potrebné,

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007
prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo
možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť
posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal
nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane 4 rozsudku, spisová značka 5Obo 56/2007 zo

dňa 4.6.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere,
súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade
tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou“.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.580,13 Eur, ktorá
pozostávalazistiny2.071,35Eur,riadnehoúroku255,12Eur,úrokuzomeškania217,78Euraostatného

príslušenstva 35,88 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa,
a.s. deklaruje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 35,88 Eur predstavujúcu
ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 217,78 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje.

Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 34,85 Eur vždy k 1. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 1.9.2010 do 1.11.2013 v počte 39 a celkovej výške 1.359,15 Eur. Splátky
pôvodne splatné od 20.11.2012 do 1.11.2013 sa stali splatnými dňa 4.11.2012, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnusplatnosťúveru.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujeúrokzomeškaniavzmysleustanovenia

§ 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých
splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 4.11.2012 si žalobca uplatňuje
úrok z omeškania od toho dňa.

V súlade s ustanovením § 115 ods. 1 O.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré

predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pri riadnom a včasnom predvolaní sa predvolaný
právny zástupca žalobcu i žalovaný na pojednávanie dostavili a tak súd vec prejednal a rozhodol za
ich prítomnosti.

Vykonaním dokazovania výsluchom žalovaného, oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. účinnými od
15.7.2007, oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade zo dňa
16.10.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, výzvou zo dňa 25.8.2009, inými v
spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporu, že žalovaný dňa 7.12.2007 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s.
písomnú zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), s
premenlivou úrokovou sadzbou, v deň uzatvorenia zmluvy vo výške 12,35 % p.a. a ročnej percentuálnej
miere nákladov 17,79 %. Žalovaný poskytnutý úver sa zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške

34,85 Eur vždy k 1. dňu v mesiaci po dobu 71 mesiacov, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
na deň 1.1.2008 a posledná na deň 1.11.2013.

Sporné medzi účastníkmi nebolo ani to, že žalovaný svoj záväzok úver splácať zmluvne dohodnutými
splátkamiporušil,vdôsledkučohosadostaldoomeškaniaanaúveremuvznikoldlh,ktorýpodľažalobcu

ku dňu 27.9.2012 bol vo výške 2.580,13 Eur, z toho 2.071,35 Eur na istine, 255,12 Eur na riadnych
úrokoch, 217,78 Eur na úrokoch z omeškania a 35,88 Eur na ostatnom príslušenstve. Žalovaný na
pojednávaní prehlásil, že dlh z úveru je ochotný splniť.

V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 7.12.2007, na ktorú sa žalobca odvoláva, úver žalovanému poskytla

Slovenská sporiteľňa, a.s., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka
č. 601/B, ktorá je držiteľom bankovej licencie na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska a
ktorá úvery poskytuje v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovateľ úveru, nesporne
v postavení dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je bankou.Poskytnutím peňažných prostriedkov žalovanému na základe nimi uzavretej úverovej zmluvy sa
Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej iba banka) voči žalovanému stala veriteľom a žalovaný dlžníkom. Úver
žalovaný bol tak povinný splácať banke, čo nakoniec vyplýva aj z obsahu nimi uzavretej úverovej zmluvy.

Súd, vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín a stanoviska žalovaného, nemá pochybnosti
o tom, že žalovaný svoj záväzok, úver banke zmluvne dohodnutým spôsobom splatiť, porušil, čím na
jeho strane vznikol dlh a na strane banky voči žalovanému
vznikla pohľadávka. Žalovaný nakoniec svoj dlh vzniknutý porušením záväzku prijatého v úverovej

zmluve, pred súdom uznal.

Splnenia dlhu žalovaným sa však nedomáha banka, ale žalobca, ktorý tvrdí, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky dňa 27.9.2012 uzavretej medzi ním a bankou pohľadávka banky z úverovej
zmluvy voči žalovanému prešla z banky na žalobcu a žalobca sa stal voči žalovanému veriteľom.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou

veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Žalobca na dôkaz svojho tvrdenia o nadobudnutí pohľadávky banky voči žalovanému z úverovej zmluvy

bankou so žalovaným uzavretej dňa 7.12.2007, predložil zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 27.9.2012, ktorá bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom spolu
s prílohou č. 1, z ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka Slovenskej sporiteľne,
a.s. voči žalovanému zo spotrebného úveru podľa úverovej zmluvy uzavretej dňa 7.12.2007. Zároveň
predložil oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16.10.2012, ktorým postúpenie pohľadávky v

zmysle tejto zmluvy bolo oznamované žalovanému.

V zmysle citovaného ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu. Súd preto zisťoval, či postúpenie pohľadávky medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom podľa nimi uzavretej zmluvy zo dňa

27.9.2012 a ktorou malo byť aj postúpenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu, neodporuje zákonu.

Už v predchádzajúcej časti súd konštatoval, že poskytovateľom úveru a teda aj veriteľom bola banka.
Banke z tohto titulu patrila aj pohľadávka tvoriaca predmet tohto sporu. Vzťahy súvisiace so vznikom, s
organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk na území Slovenskej republiky v čase uzavretia

zmluvy o úvere a rovnako aj v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky upravoval zákon č.
483/2001 Z.z. o bankách, ktorý platí aj ku dňu meritórneho rozhodnutia súdu vo veci. Tento zákon
okrem iného upravuje oprávnenie a postup banky pri postúpení svojich pohľadávok z ňou poskytovaných
úverov na iné subjekty a to v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej iba zákon
o bankách).

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

V prípade postúpenia pohľadávky banky vzniknutej z úveru, ako v súdenej veci, ustanovenie § 92 ods.
8 zákona je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcim postúpenie pohľadávky všeobecne,
lex specialis. Sprísnenie zákonných predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky je dané
predovšetkým tým, že po postúpení pohľadávky inému subjektu, v praxi najčastejšie nebankovému,
už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v rozsahu

predpokladanom citovaným zákonom, t. j. zákonom o bankách. Sprísnenie podmienok pre postúpenie
pohľadávkybankouoprotivšeobecnejúpravevObčianskomzákonníkujetrebavidieťajvrovineochrany
klientov banky a bankového tajomstva, v dôsledku čoho zákonodarca toto zákonné ustanovenie zrejme
zaradil do štrnástej časti zákona upravujúcej práve ochranu klientov a bankové tajomstvo.

Predpokladom postúpenia pohľadávky banky alebo jej časti je tak: 1./ splatná pohľadávka, 2./

predchádzajúca písomná výzva banky adresovaná dlžníkovi, 3./ za splnenia kumulatívnej podmienky,
ktorou je omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť

splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd ale zistil, že v čase postúpenia pohľadávky voči žalovanému
bankou na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2012 pohľadávka nebola splatná,
keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. do tej doby aj napriek dlhodobému omeškaniu žalovaného, keď
ostatnú splátku úveru uhradil dňa 1.3.2009, nevyužila svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
požiadať o predčasnú splatnosť úveru, prípadne zmluvný vzťah nevypovedala (časť 7.6 bod 1.b VOP)

ani od zmluvy neodstúpila (časť 7.6 bod 1.b VOP). Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až samotný
žalobca listom zo dňa 16.10.2012 k uvedenému dňu. Súd preto vyzval žalobcu dodatočne predložiť
dôkazy osvedčujúce, že k postúpeniu pohľadávky, ktorej uspokojenia sa domáha v konaní, došlo za
splnenia predpokladov podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách. Na túto výzvu súdu (na splnenie výzvy
súdu žalobca požiadal o odročenie pojednávania zo dňa 10.5.2016 a súd jeho žiadosti vyhovel, keď

pojednávanie odročil na deň 6.6.2016) právny zástupca žalobcu predložil list Slovenskej sporiteľne, a.s.
zo dňa 25.8.2009 adresovaný žalovanému, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovanému oznamuje jeho
omeškanie so splácaním úveru ku dňu 31.7.2009, vo výške 124,26 Eur a vyzýva ho dlžnú sumu uhradiť
najneskôrdo10dníoddoručeniavýzvystým,ževprípadeneuhradeniadlžnejsumyvstanovenejlehote,
banka pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osoby. Týmto úkonom

banky ale nedošlo k naplneniu všetkých troch podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách,
v prvom rade nebolo preukázané, že pohľadávka tak, ako bola predmetom zmluvy o postúpení, bola v
čase postúpenia splatná. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca túto skutočnosť ani preukázať nemôže,
lebo banka pred postúpením pohľadávky neurobila právne úkony smerujúce k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru.

V dôsledku uvedeného súd konštatuje, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. zo zmluvy o
splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 7.12.2007 bola na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 27.12.2009 postúpená bez splnenia predpokladov
daných ustanovením § 92 ods. 8 zák. o bankách, teda v rozpore s citovaným zákonných ustanovení.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

ZmluvaopostúpenípohľadávkyuzavretámedziSlovenskousporiteľňou,a.s.ažalobcomdňa27.9.2012,

o ktorú žalobca opiera svoje právo domáhať sa voči žalovanému nároku na úhradu dlhu z úveru
poskytnutého žalovanému Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 7.12.2007, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V dôsledku absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca sa vo vzťahu k žalovanému nestal jeho veriteľom a
právo na úhradu dlhu mu neprislúcha. Žalobca tak v konaní nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie

nároku tvoriaceho predmet sporu. Súd preto jeho žalobu zamietol a to napriek ochote žalovaného
žalobcom uplatňovaný nárok uspokojiť. Súd pritom konštatuje, že práva zo zmluvy o splátkovom úvere
uzavretej dňa 7.12.2007 naďalej patria poskytovateľovi úveru, t.j. Slovenskej sporiteľni, a.s.Vzhľadom na tento záver súdu, súd sa nezaoberal námietku žalobcu, podľa ktorej na právne posúdenie
ním uplatňovaného nároku je treba použiť príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a nie
Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný,
ktorý v konaní bol v celom rozsahu úspešný, nepodal návrh na náhradu trov konania, preto mu súd
náhradu trov konania nemohol priznať. Rovnako náhradu trov podľa zásad § 142 ods. 1 O.s.p. nemohol
priznať ani v konaní neúspešnému žalobcovi a tak vyslovil, že účastníkom konania náhradu trov konania

nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).