Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/135/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210577
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711210577.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

B. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Ž. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so
sídlom05801Poprad-Veľká,Velickénámestie1178/15,protiodporcoviMartinPetro-PEMA,smiestom
podnikania96501ŽiarnadHronom,A.Dubčeka1/9,IČO:41520998,zastúpenýJUDr.IvomOsvaldom,
advokátom so sídlom 960 01 Zvolen, Trhová 1, o zaplatenie sumy 3.584,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku

osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 29. 10. 2010 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3.584,94 Eur spolu s 9 %-tným úrokom z
omeškania ročne od 21. 10. 2010 do zaplatenia, ako aj trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom stavby súpisné číslo XXX v Ž., zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálne územie Ž.. Na uvedenej stavbe mal odporca v období od 1. 10. 2007 do 4. 10. 2010
umiestnený reklamný baner svojej firmy. Listom zo dňa 8. 10. 2010 vyúčtoval odporcovi nájom za
uvedené obdobie, pričom jednalo sa o obdobie 36 mesiacov s dohodnutým nájmom 3.000,- Sk za každý

mesiac. Nájomné za uvedené obdobie predstavovalo celkove sumu 108.000,- Sk. Odporca dňa 16. 10.
2010 odmietol túto sumu zaplatiť z dôvodu, že nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu. Nepopieral však,
že v uvedenom období bol jeho baner umiestnený na tejto budove a k jeho odobratiu
došlo až 4. 10. 2010. Tým že s navrhovateľom nemal uzatvorenú zmluvu, však na strane odporcu došlo
k bezdôvodnému obohateniu vo výške nájmu za umiestnenie baneru. Na základe týchto skutočností
žiada, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci vydal dňa 16. 12. 2010 pod sp.zn. XXRo/XXX/XXXX-X platobný
rozkaz, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie vyššie uvedených súm.

Odporca voči uvedenému platnému rozkazu podal riadne a včas odpor. Platobný rozkaz sa teda v
zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušuje a súd nariadi pojednávanie. V odpore odporca uviedol, že nesúhlasí s
vydaním platobného rozkazu a popiera okolnosti, ktoré sú uvedené v návrhu. Nepopiera tú skutočnosť,
že reklamný baner mal umiestnený na budove ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, avšak bolo to na

základe jeho priania a bezodplatne. Uvádza, že nemali uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, pričom
suma 3.000,- Sk mesačne za nájom reklamného baneru je neadekvátna a nikdy by s ňou nesúhlasil.
Poukazuje aj na to, že navrhovateľ úhradu nájomného za rok 2007, 2008, 2009 a desať mesiacov v roku2010 nikdy nežiadal a to ani každoročne na konci kalendárneho roka. Na základe týchto skutočností
žiada, aby súd návrh zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe výpisu zo živnostenského registra odporcu bolo zistené, že odporca podniká v predmete
podnikania okrem iného podľa položky č. 43 montáž dodaných plastových okien a dverí v rozsahu voľnej
živnosti.

Súd z fotografie (č.l. 42 spisu) zistil, že na budove je umiestnený reklamný plagát, na ktorom je napísané
„Plastové okná PEMA“ a telefónne čísla. Súd ďalej uvedený reklamný plagát bude nazývať „baner“.

Súd z výpisu z katastra nehnuteľností, katastrálne územie Ž., LV č. XXXX zistil, že pod súpisným číslom
XXX na parcele XXXX/X sa nachádza druh stavby - občerstvovacie zariadenie. Vlastníkom je B. M.,

Ž. Č.. XXX.

Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu doručeného súdu dňa 15. 11. 2011 zistil, že
tento poukazuje na to, že návrh navrhovateľa nie je jasný, z akého právneho titulu sa domáha plnenia,
teda na základe akých právnych skutočností. Navrhovateľ sám na pojednávaní uviedol, že nevie presne,

kedy bola uzatvorená zmluva a zároveň uviedol, že nevystavoval mesačné, štvrťročné alebo ročné
faktúry preto, že baner mal plniť svoj účel, robiť odporcovi reklamu a dovtedy teda nevystavoval faktúry.
Potom, keby ho dal odporca dole, že už neplní svoj účel, tak mal vystaviť faktúry. Tieto skutočnosti sú v
rozpore s obsahom návrhu, pretože je nelogické, aby odporca uzatváral zmluvu za podmienok, že mu
bude fakturované faktúrou nájomné za rok 2007, 2008, 2009 a 2010, pretože by si uvedenú faktúru ani

nemohol zúčtovať ako podnikateľ.

Na základe Zmluvy o reklame uzatvorenej v zmysle § 269 a nasl. Obchodného zákonníka súd zistil,
že poskytovateľ reklamy Futbalový oddiel LOVČA uzatvoril so záujemcom PEMA v zastúpení Martin
Petro(odporcom)zmluvu,ktorejpredmetomjedojednaniespôsobuvýkonureklamyFutbalovéhooddielu

Lovča (umiestnenie reklamnej plochy), ktorým umožní propagovanie výrobkov firmy na podujatiach na
futbalovom štadióne v Lovči. Za túto činnosť sa záujemca zaväzuje zaplatiť sumu vo výške 5.000,- Sk,
ktorú prevedie na účet poskytovateľa reklamy. Čas trvania zmluvy bol do 31. 12. 2006 a zmluva bola
podpísaná 27. 7. 2006 (v trvaní 5 mesiacov). Pri podpisoch sú pečiatky - Telovýchovná jednota, futbalový
oddiel Lovča a Martin Petro - PEMA.

Súd z faktúry č. XXXXXXX zistil, že dodávateľom je spoločnosť ACM BB, s. r. o., Banská Bystrica,
Stavebná 23 a odberateľom je Martin Petro - PEMA (odporca) s tým, že táto faktúra bola vystavená za
dodávku a potlač reklamnej plachty 1600 x 5900 „PLASTOVÉ OKNÁ - PEMA“. Splatnosť faktúry bola
dňa 11. 4. 2008. Dátum vyhotovenia bol 28. 3. 2008. Uvedená faktúra bola na sumu 3.397,- Sk.

Súd z pokladničného a príjmového listu zo dňa 7. 4. 2008 zistil, že odporca zaplatil uvedenú sumu vo
výške 3.397,- Sk.

Súd z návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania doručeného súdu dňa 24. 1. 2012 zistil, že

navrhovateľmápodozrenie,žefaktúrač.XXXXXXXzodňa28.3.2008navýrobureklamyodspoločnosti
ACM BB, s. r. o. je fiktívna a preto žiada, aby súd vykonal prostredníctvom daňového úradu, či si jednak
vystavovateľ tejto faktúry spoločnosť ACM BB, s. r. o., teraz pod názvom HA plus, s. r. o., ktorá bola
premenovaná,t.č.sosídlomBakovaJama635/17,Zvolen,zaúčtovalatútofaktúrudosvojhoúčtovníctva.
Zároveň žiada o prešetrenie, či vôbec si toto zaúčtoval aj odporca. Na základe tohto žiada, aby súd

vyzval príslušné daňové úrady na prešetrenie týchto skutočností.

Súd z odpovede Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom zistil, že na základe
žiadosti Okresného súdu Zvolen Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom preveril v
účtovníctve daňového subjektu Martin Petro - PEMA zaúčtovanie faktúry vystavenej dňa 28. 3. 2008 na

sumu 3.397,- Sk a zistili, že uvedená faktúra sa nachádza v zdaňovacom období za rok 2008.

Súd z čestných prehlásení o pravdivosti údajov, nachádzajúcich sa v spise na č.l. 109 - 113 urobených Ľ.
Z., L. O., M. L., Ľ. W. a C. V. zistil, že títo potvrdili tú skutočnosť, že na čerpacej stanici videli umiestnenýbaner od jesenných mesiacov 2007 až do jeho odobratia. Súd uvedené čestné prehlásenia uvádza
všetky spolu z toho dôvodu, že tieto sú doslovne rovnaké, okrem iniciálok osôb, ktoré ich podpísali. Z
toho vyplýva, že uvedené čestné prehlásenia boli opisované jedno od druhého.

Svedok M. M. na pojednávaní dňa 7. 12. 2011 uviedol, že navrhovateľ je jeho priateľ, pričom pozná aj
odporcu. Vie, o čo približne v tomto spore ide, pretože ho v lete navrhovateľ oslovil ohľadnom týchto
skutočností. Uviedol, že niekedy na jeseň v roku 2007 bol náhodou na pumpe on, navrhovateľ, odporca
a pán O. M. s tým, že odporca sa s navrhovateľom dohovárali, že si tam odporca môže namontovať

baner a to za úhradu, ktorú navrhovateľovi zaplatí, alebo mu to bude uhrádzať v nejakých naturáliách, že
mu napríklad namontuje nejaké okná. Na otázku právneho zástupcu odporcu, aby sa presnejšie vyjadril
k tomuto stretnutiu uviedol, že on tam vtedy sedel len náhodou, pričom tento rozhovor započul s tým,
že navrhovateľ povedal odporcovi, že si tam môže umiestniť baner a potom že „dáš mi nejakú trojku
alebo mi to nejako ináč vykompenzuješ.“ Svedok taktiež uviedol, že presnejšie o tom nevie povedať,
nakoľko na toto nedával taký pozor.

SvedokO.M.napojednávanídňa7.12.2011uviedol,žejehovzťahkúčastníkomjetaký,ženavrhovateľ
je jeho kamarátom a odporca bol jeho kamarátom. Poukázal na to, že niekedy na jeseň 2007 sa stretol
s navrhovateľom a odporcom na pumpe v Žiari nad Hronom s tým, že tu došlo k tomu, že odporca sa
navrhovateľa spýtal, či si môže dať reklamu na jeho budovu v Žarnovici na pumpe. V rámci platenia

za umiestnenie reklamy sa dohodli tak, že buď mu vykoná nejaké práce s oknami alebo dverami, resp.
že mu zaplatí nejakú sumu, myslím že 3.000,- Sk mesačne. Na otázku právneho zástupcu odporcu, že
akým spôsobom malo dôjsť k odplate, či si to mali fakturovať a akým spôsobom mala prebiehať odplata
svedok uviedol, že na toto nevie odpovedať, pretože on len započul, ako sa dohovárali, že za čo to bude
a ako to bude. Ako si to fakturovali nevie a do tohto sa on nestaral.

Svedok Z. M. na pojednávaní dňa 7. 12. 2011 uviedol, že účastníci konania sú jeho priatelia a známi.
Rovnaký vzťah má k obidvom účastníkom. On nevie o tom, že by navrhovateľ s odporom uzatváral
nejakú zmluvu, pričom niekedy v máji 2008 bol pri rozhovore, keď na pumpe Slovnaft v Žiari nad Hronom
sa pán M. spytoval pána Petra, či nemá nejakú plachtu, ktorú by mu mohol dať na búdu, ktorá sa

nachádza pri pumpe v Žarnovici, nakoľko ju potrebuje zakryť, aby mu nebolo vidieť do okien. Podľa
neho sa pán Petro vyjadril s tým, že takúto plachtu má na firme a že ju tam dá. Na otázku právneho
zástupcu odporcu, či pán Petro mal za to, že tam nejakú plachtu dal, mal navrhovateľovi niečo platiť,
svedok uviedol, že o tomto sa nerozprávali a že sa nerozprávali o žiadnej sume. V rámci otázky, aký
vzťah bol medzi navrhovateľom a odporcom v čase, keď sa mala táto udalosť udiať uviedol, že boli veľmi

dobrí kamaráti. Nepamätá si presne, dokedy tam bol ten baner, ale vie, že pán Petro dal uvedený baner
dole vtedy, keď navrhovateľ začal od neho za umiestnenie tohto baneru pýtať nájomné s tým, že odporca
tvrdil, že keďže sa oni nedohodli na platení nájomného, tak ho dá dole.

Svedok Ľ. V. na pojednávaní dňa 7. 12. 2011 uviedol, že účastníkov konania pozná, pričom k odporcovi

má kamarátsky vzťah. Po oboznámení s fotografiou na č.l. 42 spisu (na ktorej je umiestnený baner, o
ktorého nájom za umiestnenie v konaní ide) svedok uviedol, že tento baner vyrábal on, pričom vo veci
namontovania, resp. ako sa tam tento baner dostal vie len toľko, že to bolo niekedy v máji 2008. O tomto
on počul spolu aj so svedkom Z. M.L. z rozhovoru, ktorý bol medzi navrhovateľom a odporcom, pretože
v máji 2008 oni išli na ochutnávku vína do Valtíc. Vtedy započul, že navrhovateľ hovoril odporcovi,

že si tam môže dať tú plachtu, aby mu nebolo vidieť do okien. Čo sa týka toho, kedy bol vyrobený
tento baner uviedol, že to presne nevie povedať, ale určite to bude na faktúre, pretože za výrobu tohto
banera fakturoval odporcovi určitú sumu. Na otázku, či pri rozhovore vo veci umiestnenia tohto baneru
sa odporca s navrhovateľom rozprával že by mal za toto platiť svedok uviedol, že o peniazoch sa
nerozprávalo a navrhovateľ len hovoril, že potrebuje zakryť okná.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa zistil, že on bol s odporcom dohodnutý, že tento mu bude za umiestnenie
baneru platiť nájomné, ale dohodli sa aj tak, že mu môže urobiť nejaké práce a toto sa započíta. On
nemal dôvod mu uvedený priestor na umiestnenie tohto baneru prenajať zadarmo. Nebolo to tak, ako to
tvrdí odporca, aby mu tento priestor on zakryl, pretože stavba na ktorom je tento baner umiestnený, je

bufet. Uvedený návrh podal z toho dôvodu, že odporcu vyzval na zaplatenie nájomného s tým, že on toto
nájomné nezaplatil. Na otázky právneho zástupcu odporcu uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená
na pumpe a montovalo sa to možno v júli alebo v auguste 2007. Pri uzatváraní zmluvy bol ešte M. M. a M.
O.. Na otázku prečo nevystavoval faktúry mesačne, štvrťročne alebo ročne za umiestnenie tohto baneruuviedol, že uvedený baner mal plniť svoj účel, tým myslí, že mal odporcovi robiť reklamu a dovtedy mu
nevystavoval tieto faktúry. Potom by ho dal dole a už by neplnil svoj účel, tak ako mu mal vystaviť faktúru.
Taktiež po výpovedi svedkov M. M. a O. M. ako aj svedka M. a V. uviedol, že jeho svedkovia M. M. a

O. M. povedali pravdu a svedkovia M. a V. klamali.

Z vyjadrení odporcu na pojednávaniach bolo zistené, že uvedený objekt chcel navrhovateľ zabezpečiť,
pretože on tam mal uložené nejaké veci a chcel, aby on tam dal nejakú plachtu a preto tam dal tento
baner. Uvedený baner dal dole po tom, ako navrhovateľ od neho pýtal peniaze, niekedy v auguste

2010. S navrhovateľom sa nikdy nedohadoval, že by mu mal niečo za to platiť a podľa neho to bolo
zadarmo. Ten baner mal chrániť veci, ktoré boli dnu v tej búde. Predtým sa s navrhovateľom stretával,
ale v súčasnosti sa už nestretávajú. Po výpovedi svedkov na pojednávaní dňa 7. 11. 2011 odporca
uviedol, že podľa neho jeho svedkovia hovoria pravdu a nie svedkovia, ktorých navrhol navrhovateľ.
Zároveň uviedol, že jeho dohoda s navrhovateľom bola taká, že mu tam ten baner dá a bude to
zadarmo. Akonáhle chcel od neho nejaké peniaze, tak on ihneď tento baner odmontoval. On za toto

platiť nemieni. Na pojednávaní konanom dňa 7. 2. 2012 na otázku právneho zástupcu navrhovateľa,
či za umiestnenie baneru mal navrhovateľovi namontovať nejaké dvere alebo okná, uviedol že nie. Čo
sa týka poukazovania navrhovateľa na tie skutočnosti, že mu namontoval v pivnici dvere, ako aj nejaké
okná, táto skutočnosť je pravdivá a túto netreba dokazovať, pretože toto mu namontoval ako kamarát,
nakoľko vtedy ešte boli kamaráti a za toto nechcel žiadne peniaze.

Z vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa bolo zistené, že podľa nich bola medzi navrhovateľom a
odporcom uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva a samozrejme že táto dohoda medzi navrhovateľom a
odporcom bola daná. Poukazuje na § 120 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci majú povinnosť preukázať
svoje tvrdenia. Podľa nich je na odporcovi, aby on preukázal, že namontovanie tohto baneru malo byť

zdarma a teda bezodplatne. Poukazuje na to, že odporca ako protislužbu namontoval navrhovateľovi
jedny dvere a jedno okno. Podľa nich došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka,
kde došlo k prijatiu tejto zmluvy a podľa dohody sa za uvedený baner malo platiť. Čo sa týka svedeckých
výpovedí, k uzatvoreniu dohody došlo medzi navrhovateľom a odporcom mimo svedkov a oni iba
niečo započuli, čo malo byť predmetom tejto dohody. Teda účastníci navrhovateľ a odporca si sami

dohodli podmienky uzatvorenia zmluvy o umiestnení baneru. Poukazujú na to, že samotná fakturácia
za umiestnenie baneru sa časovo nemusí kryť s časom, kedy bol baner vyrobený, že
navrhovateľ nemusí fakturovať mesačne, štvrťročne, ročne faktúry za umiestnenie tohto baneru.

Právny zástupca odporcu vo svojich ústnych vyjadreniach poukázal na to, že navrhovateľ absolútne

nepreukázal, že bola nejaká zmluva uzatvorená, podľa čoho mala byť uzatvorená, teda či podľa
Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, kto ju uzatváral a kedy ju uzatváral a iné
dôležité skutočnosti. Na poukázanie, že svedkovia, ktorých predvolal odporca nevypovedali pravdu
uviedol, on tak isto môže povedať, že svedkovia, ktorých dal predvolať navrhovateľ, tiež nevypovedali
pravdu. Podľa neho medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k nijakej dohode, čo vyplýva aj z

toho, že navrhovateľ nevystavoval faktúry. Čo sa týka poukazovania právneho zástupcu navrhovateľa,
že dôkazná povinnosť je na odporcovi, podľa nich oni dostatočne preukázali tú skutočnosť, že na
základe čoho odporca namontoval tento baner, že to malo byť bezplatne ako služba vykonávaná pre
navrhovateľa. Predovšetkým je na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať, že došlo k uzatvoreniu zmluvy
v tom zmysle, že odporca mal za umiestnenie baneru platiť odplatu. Poukazovanie na to, či odporca

mal nejaké banery inde alebo nie, nie sú v súčasnosti predmetom sporu. Odporca preukázal aj tú
skutočnosť, ktorú požadoval navrhovateľ, že uvedenú faktúru má vo svojom účtovníctve, t.j. čo sa
týka faktúry, ktorá bola vystavená za vyhotovenie predmetného baneru. Zároveň poukazuje na to, že
v úvode žaloby navrhovateľ uviedol sám, že sa jedná o nájom, ktorý si uplatňuje v zmysle uzatvorenej
zmluvy. V súvislosti s touto žalobou však poukazuje aj na tvrdenie uvedené právnym zástupcom

navrhovateľa na pojednávaní dňa 7. 2. 2012, kde uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo
k uzatvoreniu nepomenovanej inominátnej zmluvy. Navrhovateľ vôbec neupresnil žalobu, neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré mu z titulu tým, že on podáva žalobu, prislúcha. Ani svedkovia, ktorí boli
predvolaní zo strany navrhovateľa M. M. a O. M. nepotvrdili tvrdenia, že by medzi navrhovateľom a
odporcom mala vzniknúť nejaká zmluva. Uvedené bolo potvrdené aj samotným právnym zástupcom

navrhovateľa na pojednávaní dňa 7. 12. 2011 kde uviedol, že „Čo sa týka samotných svedeckých
výpovedí poukazujem na to, že k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom došlo mimo
týchto svedkov. Oni niečo započuli, čo malo byť predmetom tejto dohody. Navrhovateľ a odporca si
dohodli podmienky uzatvorenia zmluvy o umiestnení baneru sami.“ Na základe tohto teda zmluva malabyť uzatvorená len medzi účastníkmi toto sporu bez nejakých svedkov. Zároveň však pokiaľ existencia
zmluvy nie je preukázaná a nie je jasne vymedzené o akú zmluvu sa jedná, nemôže sa hovoriť o tom, že
by z nejakého titulu mal odporca hradiť navrhovateľovi nejaké finančné prostriedky. Na základe týchto

skutočností nie je možné návrhu vyhovieť a žiadajú, aby súd návrh zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Súd poukazuje na § 120 ods. 1 O.s.p. z toho dôvodu, že samotné dokazovanie možno vymedziť ako
osobitnú činnosť súdu, ktorá sa zameriava na získavanie poznatkov o tej-ktorej veci a je
dôležitým predmetom samotného súdneho konania. Účastníci konania sú povinní svoje tvrdenia označiť
dôkaznými prostriedkami, ktoré by tieto tvrdenia potvrdili a to z toho dôvodu, aby skutočnosť, ktorú oni

tvrdia, bola v konaní preukázaná. V prípade že ten-ktorý účastník či už na strane navrhovateľa alebo
odporcu svoje tvrdenie nedoloží aj dôkazom, ktorý je právne relevantný pre súd, súd takéto tvrdenie
nevezme do úvahy. Predovšetkým povinnosť tvrdenia je daná väčšinou na navrhovateľovi, ktorý sa
domáha svojou žalobou vydania rozsudku vo svoj prospech. V uvedenom prípade súd musí pripomenúť,
že predovšetkým navrhovateľ má dokázať tú skutočnosť, že nájomná zmluva bola medzi účastníkmi

uzatvorená a taktiež že bola medzi účastníkmi v rámci uzatvorenia tejto nájomnej zmluvy aj dohodnutá
odplata v zmysle zákona. Na druhej strane súd poukazuje na § 120 ods. 3 O.s.p., kde si môže osvojiť
skutkové zistenia, ktoré sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Preto súd tie skutkové tvrdenia,
ktoré sú v tomto prípade podstatné a neboli medzi účastníkmi rozporované, uvedie iba v krátkosti.

Skutkovým vymedzením nároku navrhovateľa bola tá skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom
bolauzatvorenánájomnázmluvanaumiestneniereklamnéhobaneru,zaktorýmumalodporcazdôvodu
jeho umiestnenia na budove ktorá patrila navrhovateľovi, zaplatiť žalovanú sumu. Medzi účastníkmi v
konaní neboli sporné tie skutočnosti, že odporca mal svoj reklamný baner na budove navrhovateľa,
avšak bola sporná tá skutočnosť, že navrhovateľ tvrdil, že medzi ním a odporcom došlo k dohode o

tom, že za umiestnenie tohto baneru mu má odporca platiť nájomné, pričom odporca tvrdil opak a
to v tom zmysle, že účastníci si nedohodli žiadne platenie nájomného, nebola medzi nimi uzatvorená
nájomná zmluva a navrhovateľ mu dovolil umiestniť si tento baner na jeho budove bezplatne. Preto sa
súd zameriaval na overenie si skutoční, ktoré by mohli súdu preukázať zo strany navrhovateľa, že medzi
účastníkmi bola uzatvorená zmluva o nájme a že účastníci si vzájomne dohodli plnenie vo výške 3.000,-

Sk mesačne tak, ako to uvádzal navrhovateľ.
Súd v konaní vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie a to predovšetkým výsluchom svedkov ako aj
inými listinnými dôkazmi, pričom čo sa týka výsluchu svedkov, títo súdu žiadnym právne relevantným
spôsobom nepreukázali existenciu takejto dohody, pretože navrhovateľ spochybňoval svedkov odporcu,
že títo nehovoria pravdu a zase odporca spochybnil jednotlivé výpovede svedkov, ktorých navrhol

navrhovateľ. Zároveň však súd zo samotných vyjadrení svedkov musí konštatovať, že tak svedkovia
navrhovateľa, ako aj svedkovia odporcu žiadnym priamym spôsobom, z ktorého by súd mohol
vychádzať, nepotvrdili tú skutočnosť, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená nájomná zmluva s jasne
stanovenou odplatou za nájom, resp. spôsobom tejto odplaty, ktorý by poukazoval na povinnosť odporcuplatiť nájomné vo výške 3.000,- Sk mesačne. Preto súd musel vychádzať aj z listinných dôkazov, ako
aj z dôkazov, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné ako napríklad poukazovanie na tú skutočnosť, že
navrhovateľ požiadal odporcu v októbri 2010 o zaplatenie žalovanej sumy, ktorú v konaní vymáha a

odporca toto neurobil, avšak ihneď odmontoval baner. Z logického výkladu takéhoto konania odporcu je
možné odvodiť ten záver, že v prípade ak by účastníci mali medzi sebou uzatvorenú zmluvu o nájme,
z ktorého odporca chcel plniť nájomné, je potom nelogické, že okamžite ako ho navrhovateľ požiadal o
vyplatenie nájomného, dal uvedený baner dole, keď by bola medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva.
Taktiež súd poukazuje na Zmluvu o reklame (č.l. 54 spisu), uzatvorenú medzi Futbalovým oddielom

Lovča a odporcom, kde si taktiež odporca umiestnil na zariadení Futbalového oddielu Lovča svoj baner,
pričom dohoda za viac ako 5 mesiacov umiestnenia takejto reklamy bola vo výške 5.000,- Sk. Z tohto
je preukázateľná tá skutočnosť, že odporca by určite nemal záujem prenajímať plochu na umiestnenie
svojho baneru za trojnásobne vyššiu cenu. Poukázaním na § 34 Občianskeho zákonníka a § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka súd musí ozrejmiť navrhovateľovi, že právny úkon je každý prejav vôle, ktorý
smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom

spájajú, pričom uvedený právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 musí byť urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne. Takýmto právnym úkonom v tomto konaní podľa skutkových tvrdení navrhovateľa
mala byť uzatvorená nájomná zmluva a obidve strany ju minimálne v zmysle § 37 ods. 1 túto museli
uzatvoriť určite a zrozumiteľne. Na základe takto uzatvorenej zmluvy by malo byť podľa správania sa
účastníkov nepochybné, určité a zrozumiteľné dojednanie tejto nájomnej zmluvy, čo však vzhľadom na

prezentované a produkované dôkazy, ktoré boli súdu predložené, nebolo preukázané. Nie je možné, aby
bol právny úkon urobený tým spôsobom, že jedna strana si ho vykladá tak, že je napríklad uzatvorená
nájomná zmluva, pričom druhá strana si myslí niečo iné. Pričom vždy to zaťažuje tú stranu, ktorá sa
domáha určitého plnenia, že takýto právny úkon bol dohodnutý a preto bolo predovšetkým potrebné zo
strany navrhovateľa preukázať jasne a dôveryhodne ako účastníci uvedenú nájomnú zmluvu uzavreli,

za akých podmienok.

Taktiež nedôveryhodne a protirečivo vyznievajú niektoré tvrdenia navrhovateľa a to napríklad v tom, ako
poukázal vo svojej výpovedi dňa 8. 11. 2011 na pojednávaní, kde doslovne uviedol na otázku z akého
dôvodu nevystavoval za jednotlivé obdobia, t.j. mesačne, štvrťročne alebo ročne faktúry „Bolo to za tým

účelom, že kým tento baner mal plniť svoj účel, tým myslím že mal odporcovi robiť reklamu, tak dovtedy
som mu nevystavoval tieto faktúry. Potom keď by ho dal dole, už by neplnil svoj účel, tak som mu vystavil
faktúru.“ Uvedeným sám navrhovateľ potvrdil tú skutočnosť, že baner mal plniť určitý účel, ktorý mohol
byť aj ten, že navrhovateľ potreboval uvedenú plochu zakryť, ako to tvrdil odporca, avšak táto skutočnosť
nie je jednoznačne dokázaná. Avšak čo je jednoznačné je tá skutočnosť, že uvedený baner bol daný

dole až po tom, čo navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie nájomného s tým, že keby to bolo tak ako
to tvrdil navrhovateľ vo svojej výpovedi, by navrhovateľ mohol vyzvať odporcu na zaplatenie až keď by
dal dole uvedený baner a nie naopak, ako sa to v skutočnosti stalo, že ho najprv vyzval na zaplatenie
nájomného. Taktiež rozporuplne vyznievajú aj tie tvrdenia, kde navrhovateľ tvrdil, že svedkami uzavretia
zmluvy boli M. M. a O. M. s tým, že toto súd nepovažuje za pravdivé, pretože samotný právny zástupca

navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 7. 2. 2012 na strane 5 uvedenej zápisnice uviedol, že čo
sa týka svedeckých výpovedí poukazuje na to, že k uzatvoreniu zmluvy došlo medzi navrhovateľom a
odporcom mimo týchto svedkov, pričom oni mali iba niečo započuť a teda navrhovateľ a odporca si sami
dohodli podmienky uzatvorenia zmluvy o umiestnení baneru. Z uvedenej výpovede taktiež jednoznačne
vychádza, že to, či bola uzatvorená zmluva alebo nie, súd musí predovšetkým vyhodnotiť z výpovedi

samotných účastníkov konania, kde ako súd vyššie uviedol, predovšetkým táto povinnosť tvrdenia, že
došlo k uzatvoreniu zmluvy, je na strane navrhovateľa, nakoľko on sa domáha zaplatenia tejto sumy, čo
však v konaní nebolo preukázané.

Súd len okrajovo zároveň chce pripomenúť navrhovateľovi, že tak ako on v rámci pojednávania uvádzal,

že je podnikateľom, predovšetkým je na ňom a jeho zodpovednosti a aj v jeho záujme, aby úkony, ktoré
robí v rámci svojho podnikania, resp. aj mimo, boli takými úkonmi, ktoré spĺňajú kritériá § 37 ods. 1, že sú
predovšetkým určité a zrozumiteľné, aby nedochádzalo k možnostiam absolútneho rôzne výkladu týchto
úkonov v rámci jednotlivých subjektov, ktoré sa na takomto úkone zúčastnili. Súd poukazuje na toto
aj v súvislosti s tým, že aj navrhovateľ aj odporca boli kedysi dobrými kamarátmi, pričom keďže došlo

k uvedenému sporu a súdu to bolo tiež prezentované, že v súčasnosti sa účastníci už nekamarátia, je
predovšetkým v nevýhode tá strana, ktorá uzatvára nejaké právne vzťahy s druhou stranou a nemá ich
písomne, resp. iným spôsobom určite a zrozumiteľne dohodnuté a v prípade nejakého súdneho konania
bude povinný znášať povinnosť tvrdenia, ktorú je povinný zase preukázať dôkaznými prostriedkami.Súd na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že zo strany navrhovateľa nebola preukázaná
tá skutočnosť, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili nájomnú zmluvu, resp. inú zmluvu, z ktorej by bolo

možné dovodiť záväzok odporcu voči navrhovateľovi na tom skutkovom základe, že navrhovateľ sa s
odporcom dohodli na platení nájomného za prenajatie priestoru za umiestnenie reklamného baneru.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).