Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113011073
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113011073.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Poprockého a prísediacich J.

T. a U.. G. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. októbra 2017 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného

J. E., Q.. XX.X.XXXX T. R., Y., W. U. X.,
I. X,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. X R. XX/XXXX, pre skutok, ktorý mal

spáchať tak,
ž e
- v Košiciach v dobe od 10.30 hod. dňa 05.01.2013 do 21.30 hod. dňa 06.01.2013 na ulici Y. Č.. XX sa
vlámal do bytu na prvom poschodí tak, že po vylomení balkónových dverí vošiel dnu, odkiaľ následne
odcudzil dámske náramkové hodinky zn. K. vykladané briliantmi nezisteného výrobného čísla, dámske
náramkové hodinky zn. W. nezisteného výrobného čísla, pánske náramkové hodinky zn. S. nezisteného
výrobného čísla, náhrdelník z bieleho kovu, náramok na ruku z bieleho kovu, náhrdelník z čierneho

kaučuku vykladaný briliantmi, náušnice z čierneho kaučuku s briliantmi, dve retiazky pánske zo žltého
kovu, čím takto pre N. X. spôsobil škodu krádežou vo výške 12.478,- € a poškodením balkónových dverí
škodu vo výške 107,18 ,- Eur.

- v ktorom sa vidí v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T 57/2013 zo dňa 9.10.2013 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach Košice sp. zn. 4Tos 82/2013 zo dňa 4.12.2013 zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e) Trestného
zákona, v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a to pri dôslednej aplikácii zásady „in dubio
pro reo“.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú N. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X., Y. XX, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci Okresný súd Košice I, ako súd prvostupňový už vo veci rozhodol , a to rozsudkom

zo dňa 25.11.2015 rovnakým oslobodzujúcim výrokom ako aj obligatórne výrokom o škode, a to v čase
rozhodovania tak , že poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie.Po novelizácii Trestného poriadku účinnej od 1.1.2016 týmto rozsudkom došlo k zmene vo výroku o
náhrade škody v tom, že poškodenú stranu súd obligatórne odkázal v zmysle citovaného ustanovenia
výrokovej časti na civilný proces.

Po podaní odvolania tak zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, ako aj poškodenej strany
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa 6.6.2016 z rušil rozsudok súdu I.
stupňa vyššie uvedený v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V citovanom uznesením Krajského súdu v Košiciach bolo okresnému súdu

vytknuté nevykonanie dôkazu znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ na čl.
208 spisu, nezaoberanie sa týmto dôkazom, ani jeho vyhodnotenie v kontexte s inými dôkazmi. Ďalej
podľa názoru Krajského súdu v Košiciach, ako to uvádza v citovanom uznesení, a to, že zhodu DNA na
krabičke od hodiniek vyhodnotil ako nepriamy dôkaz, z ktorého možno vyvodiť, že obžalovaný sa mohol
niekedy dotýkať predmetu, z ktorého boli zaistené stopy pre znalecké skúmanie dostatočne nevysvetlil,
prečo rovnakým spôsobom (aj v neprospech obžalovaného) fotokópie pokladničného dokladu na čl. 164

spisu a čl. 166spisu a potvrdenie spoločnosti Y.X. F.. G..Y.., keď tieto sú tiež len nepriamym dôkazom
potvrdzujúcim, že obžalovaný zaplatil za opravu auta vo Viedni a za noc v hoteli F. Z. a nie to, že na
daných miestach aj reálne bol, ako nato poukazovala poškodená vo svojom vyjadrení k odvolaniu
prokurátora.
Krajský súd v Košiciach k tomuto vo svojom uznesení vyslovil domnienku, že ku skutku „mohlo“ dôjsť

aj v doobedňajších hodinách dňa 5.1.2013, a to len preto, že obžalovaný by mohol mať dosť času
na presun do Bratislavy. Táto domnienka, ako uvádza krajský súd vyplynula z rozporných výpovedí
svedka J.. N. F.. K tomuto navyše krajský súd dodáva, že z fotokópie potvrdenia na čl. 165 je zrejmé, že
obžalovanýzaplatilvoViednizaopravuautazn.A.J.,pričom svedokJ..N.F.potvrdil,žeobžalovanýmal
v Bratislave pri ich stretnutí používať motorové vozidlo zn. Š. A. žltej farby. Vzhľadom k tomu sa okresný

súd pri hodnotení dokazovania a hodnovernosti obhajoby obžalovaného už touto časťou výpovede
svedka nezaoberal, a túto prebral do odôvodnenia len vo veľmi krátkej časti zodpovedajúcej obhajobe
obžalovaného a oslobodzujúcemu výroku rozsudku. Podľa názoru Krajského súdu Košice výsledky
vykonaného dokazovania v danom štádiu konania umožňujú aj záver, že s autom zn. A. J. mohol byť v
oprave vo Viedni 5.1.2013 hocikto iný, kto disponoval dokladmi od auta na meno obžalovaného a jeho

kreditnou kartou, s ktorou mohol zaplatiť opravu.

Záverom krajský súd vytkol súdu I. stupňa, že so zápisníc o hlavných pojednávaniach, ani z prepisov
jednotlivých výsluchov nie je zrejmé, že by okresný súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného
konania podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, a túto na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s

§ 2 ods. 19 Trestného poriadku. (dôvodom tohto tvrdenia Krajského súdu Košice bola skutočnosť, že
obžalovaný ha hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a súd prvého stupňa vychádzal z výpovede
obžalovaného z prípravného konania).

Okresný súd Košice I plne rešpektujúc vytýkané nedostatky vyššie uvedené pri novom prejednaní

a rozhodnutí veci plne sa riadiac pokynmi Krajského súdu v Košiciach, doplnení dokazovania v
naznačenom smere tak, ako to uvádza Krajský súd v Košiciach v predmetnej veci rozhodol rovnakým
oslobodzujúcim výrokom vo vzťahu k žalovanému skutku a obligatórne taktiež rovnakým výrokom
vo vzťahu k uplatnenému nároku so strany poškodenej spôsobom obligatórnym, a to tak, že túto pri
vyhlásení oslobodzujúceho výroku vo vzťahu k obžalovanému poškodenú stranu s nárokom na náhradu

škody odkázal na civilný proces.

Obžalovaný J. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.6.2017 po zrušení rozsudku súdu I. stupňa
bol vypočutý, avšak využil svojho práva a k veci nevypovedal, preto súd následne v zmysle § 258 ods.
4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jeho skoršej výpovedi z prípravného konania na čl. 14-18.

Obžalovaný J. E. na hlavnom pojednávaní pred zrušením veci Krajským súdom v Košiciach vyhlásil, že
sa cíti byť nevinný. Z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplýva, že v čase spáchania skutku nebol na
území Slovenska. Od 27.12.2012 bol u svojej sesternice vo Švajčiarsku, kde spolu čakali na nový rok.
Od sesternice odišiel 2.1.2013 na svojom aute zn. A. J.. Keďže sa mu auto po ceste pokazilo, tak sa v
Rakúsku (3.1.2013) obrátil na svojich kamarátov, aby mu ho pomohli opraviť. Prespal u svojho kamaráta

vo Viedni a 5.1.2013 si prevzal auto z opravy, za ktorú riadne zaplatil, o čom má aj doklad, a ešte
jednu noc prespal u svojho kamaráta. 6.1.2013 skoro ráno vyrazil z Rakúska a následne sa ubytoval v
BratislavevhotelyF.Z..VBratislavesastretolajsosvojimpriateľomN.F..Zhotelasaodhlásil7.1.2013v
ranných hodinách, navštívil ešte jedného kamaráta v Petržalke a domov do Košíc dorazil ráno 8.1.2013.Poškodená N. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná a nie je si vedomá, že
by sa niekedy spolu stretli. To, že jej bol vykradnutý byt, zistila, keď sa večer vrátila z víkendového

pobytu na chalupe. Po vstupe do bytu si všimla, že v izbe jej dcéry, ktorú vtedy používala ako šatník,
mala rozhádzanú poličku, na ktorej mala šperky. Najskôr si myslela, že to urobili jej mačky, ale potom ju
napadlo, že mačky neboli doma. Nakoľko bolo evidentné, že v byte niekto bol, zavolala políciu. Z bytu
jej boli odcudzené hodinky zn. K., prsteň, náušnice vybíjané briliantami, náhrdelník a pánske hodinky
zn. S.. Ďalej jej zmizli aj nejaké drobné retiazky, náušnice a peniaze v hotovosti - okolo 20.000 Eur.

Svedkyňa M. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetnom období u poškodenej
upratovala, a preto mala od jej bytu kľúče, upratovať byt zvykla raz za týždeň. Poškodená jej v jeden
deň zavolala a oznámila jej, že bola vykradnutá. Neskôr sa dozvedela, že zlodej vošiel do bytu nie
vstupnými dverami, ale cez obývačku. S poškodenou sa poznajú už dlhšiu dobu, keďže ona je pedikérka
a poškodená je jej klientkou. Pokiaľ mala menej práce v pedikúre, tak boli s poškodenou dohodnuté,

že jej bude chodiť upratovať. Kľúče od bytu poškodenej nosila v kabelke v špeciálnom púzdre, vždy ich
mala pri sebe a nikdy sa jej nestratili.

Z výpovede svedkyne P. R. (sestry poškodenej) vyplynulo, že o vlámaní do bytu poškodenej sa
dozvedela od poškodenej a bližšie informácie o tom nemá. V predmetnom čase, keď bola poškodená

odcestovaná, navštívila jej byt, nakoľko poškodená má mačky, ktoré v čase jej neprítomnosti chodila
kŕmiť. Nič podozrivé si vtedy v byte nevšimla. Počas prítomnosti v byte poškodenej sa pohybovala len
vo vstupnej chodbe, v kuchyni a v hale, ktorá slúži ako jedáleň. Jedlo mačkám dávala na balkón, po
odchode z bytu balkón uzamkla a vždy aj skontrolovala, či je zamknutý. O tom, kde a aké šperky a akú
hotovosť má doma poškodená, nevedela. Do jej bytu chodievala väčšinou sama, niekedy s mamou, s

inými osobami mimo rodiny tam nechodila.

Svedok Z. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po návrate domov z víkendu otvorili s poškodenou
byt a všimli si, že v detskej izbe sú porozhadzované obaly a krabičky z rôznych šperkov a hodiniek.
Najskôr si mysleli, že veci porozhadzovala mačka, ale keďže mačka v byte nebola, tak im došlo, že boli

vykradnutí. Doma v zásuvke mali vtedy aj väčšiu finančnú hotovosť, pôvodne asi 30.000 EUR, z ktorých
časť sa potom použila, a to z dôvodu, že boli vianočné sviatky a s poškodenou potrebovali riešiť rôzne
platby a zaplatiť ľudí. Cudzie predmety v byte nevidel, avšak na balkóne si všimol pohodené nožnice na
strihanie živého plotu, ktoré neboli ich, a s ktorými boli podľa jeho názoru vylomené balkónové dvere.
Kľúče od bytu mali iba oni, sestra poškodenej a svedkyňa U., ktorá im chodila upratovať.

Svedok J.. N. F. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v januári 2013 sa stretol s obžalovaným v
Bratislave na káve v hoteli F. Z.. V Bratislave bol vtedy pracovne a obžalovaný mu zhodou okolnosti
vtedy zatelefonoval s tým, že je tiež v Bratislave. Uvedeného svedka súd po zrušení veci na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 20.4.2017 opätovne dopočul, kedy vypovedal, že sa pridržiava svojich

predchádzajúcich výpovedí. Ďalej uviedol, že obžalovaný sa sním telefonicky skontaktoval a spoločne
sa streli v hoteli F. Z., nevedel uviesť, či mu tento telefonoval zo Slovenskej republiky, alebo z územia
iného štátu. v jednom si je istý, že na druhý deň po telefonáte s obžalovaným sa s týmto spojil v
Bratislave a obžalovaný šiel kupovať auto do Senca, pričom svedok išiel s ním. Prepis prebehol na
dopravnom inšpektoráte toho istého dňa. V tomto súd podotýka, že vozidlo bolo prepísané na manželku

obžalovaného, a to X. E. dňa 7.1.2013, o čom svedčí listinný dôkaz na čl. 432 spisového materiálu. K
telefonátu s obžalovaným uviedol, že tento prijal okolo obeda a následne v poobedňajších hodinách
okolo 14.00 hod. až 15.00 hod. sa stretli, teda ako to vyplýva z celého spisového materiálu išlo o
deň 6.1.2013, a to na káve v kaviarni v hoteli F. Z., pričom obžalovaný tvrdil, že v tomto hoteli je
ubytovaný. Súd v tomto smere konštatuje, že listinný dôkaz na čl. 198 , že J. (Q.) E. bol v predmetnom

hoteli ubytovaný od 6.1.2013 do 7.1.2013. . Svedok ďalej potvrdil, že kupovať vozidlo do Senca išli s
obžalovaným na vozidle Š. A. žltej farby. V Senci došlo na dopravnom inšpektoráte k prepisu vozidla zn.
U. (päťkovej) rady tmavomodrej farby. Následne vo svojej výpovedi svedok uviedol, že sa s obžalovaným
na káve v hoteli F. Z. stretol okolo 16.00 hod. 6.1.2013, ktoré stretnutie trvalo asi 30 - 40 minút. Do Senca,
akosvedokvyššieuviedolišlinadruhýdeň7.1.2013zhrubaokolo7.30hod.až8.30hod.apotvrdil,žena

DopravnominšpektoráteSenecboloveľaľudíanaprepisvozidlačakalidlhoaždopopoludňajšíchhodín.
Svedok nemal vedomosť, kde sa obžalovaný nachádzal deň, dva pred ich spoločným telefonátom. Pri
stretnutí na káve dňa 6.1.2013 sa nepýtal obžalovaného na dôvod návštevy v Bratislave,. Obžalovanýmu len vravel, že ide z Rakúska resp. niečo také. nevedel uviesť, či obžalovaný šoféroval 6.1.2013 -
7.1.2013, vlastnil vozidlo zn. A. J..
Okrem doplňujúcej výpovede svedka, tento , ako to už uviedol na začiatku svojej výpovede sa pridržiava

svojich predchádzajúcich výpovedí aj výpovede z prípravného konania, z ktorých okrem iného vyplýva
tvrdenie svedka, že obžalovaný do Košíc z Bratislavy išiel dňa 7.1.2013 už na prepísanom vozidle U.
vyššie uvedenej značky, ktoré zrejme kupoval pre manželku a vozidlo zn. A. J. zelenej metalízy ostalo
u svedka, ktoré následne v druhej polovici januára 2013 odkúpil za sumu 700 až 800 ,- Eur, a to od
staršieho syna obžalovaného.

K tomuto súd uvádza, že za daného stavu nie je podstatné na akom aute šiel obžalovaný spoločne so
svedkom na prepis do Senca (Ž. Š.X. A.).

Znalkyňa J.. Z.. G. X. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila k záverom znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru s tým, že z DNA profilu zisteného z bližšie

nešpecifikovaného biologického materiálu zaisteného zo stopy č.7 z predmetu skúmania č. 12 bola
porovnaním v národnej databáze DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, obvinených a
právoplatne odsúdených osôb zistená zhoda DNA s profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru
označenej „Q. G., Q.. XX.X.XXXX/XXXX“. DNA analýzou tak bolo preukázané, že pôvodcom bližšie
nešpecifikovaného biologického materiálu bol obžalovaný. Z ďalších výsledkov DNA analýzy vyplynulo,

že bližšie nešpecifikovaný biologický materiál zaistený zo stopy č.16 z predmetu skúmania č. 16
pochádza najmenej od dvoch osôb, identifikovaných ako N. X. a Z. N., pričom prítomnosť biologického
materiálu od tretej osoby dokázaná nebola. DNA analýza z ostatných predmetov skúmania nebola
úspešná. Na stope č. 7 predmet skúmania č.12, bola skúmaná vatová tyčinka, na ktorej nebola zistená
prítomnosť krvi a nešlo ani o vlasy, sliny a sperma, ktorých prítomnosť sa zisťuje špecifickými skúškami.

Jednalo sa o bližšie nešpecifikovaný biologický materiál, ktorého presná definícia neexistuje, v tomto
prípade o dotykovú stopu.

V rámci doplneného dokazovania v novom konaní súd k veci vypočul znalkyňu J.. Z.. T. Y. na hlavnom
pojednávaní dňa 20.4.2017, teda po zrušení vecí Krajským súdom v Košiciach, ktorá znalkyňa na

hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetnej veci boli vypracované znalecké posudky, a to
vtedajším znalcom pánom Y.. Znalkyňa, keďže sama znalecké posudky nevypracovávala, pri výsluchu
na hlavnom pojednávaní len zopakovala závery znaleckého posudku bývalého kolegu J.. J. Y. a vyjadrila
sa k okolnostiam skúmania porovnávacieho materiálu, vyjadrila sa k práci technika, ktorý zaisťuje
trasologické stopy, a to vo všeobecnej rovine zaužívanej praxe. Záverom uviedla, že odtlačok časti

ľudského tela je špecifický tým, že môže byť vytvorený aj ľudským potom, z ktorého sa dá určiť DNA,
avšak v prípade skúmania trasologickej stopy, a to odtlačku časti ušnice z miesta činu konkrétne z
vonkajšej strany vchodových dverí bytu na Slavkovskej ulici č. 12 v Košiciach zrejme nebol podľa jej
tvrdenia podrobený biologickému skúmaniu vo vzťahu k DNA, bolo vykonané len trasologické skúmanie
a vypracovaný znalecký posudok bývalým kolegom J.. J. Y..

Vzhľadom k tom, že znalkyňa J.. Z.. T. Y. sa nevedela konkrétne vyjadriť k znaleckému posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu Košice, odbor trasológia súd na hlavnom pojednávaní dňa
20.4.2017 vypočul spracovateľa uvedeného znaleckého posudku bývalého znalca, ktorý znalecký
posudok vypracoval v pozícia znalca J.. J. Y. v pozícii svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil,

že v predmetnej veci okrem iných posudkov vypracoval aj znalecký posudok porovnávania trasologickej
stopy zaistenej na dverách bytu poškodenej konkrétne odtlačok ušnice. Znalec posudok vypracoval
sám v spolupráci s technikom, ktorý zaisťoval porovnávacie odtlačky uši podozrivého, resp. obvineného.
Ku spôsobu akým technik získal porovnávací materiál sa svedok vyjadriť nevedel, uviedol, že musel
spolupracovať s vyšetrovateľom, ktorý na základe požiadavky technika odobral porovnávacie odtlačky

uší obžalovaného, a tieto mu následne zaslal so žiadosťou o ich porovnanie. Svedok (bývalý znalec)
potvrdil, že nie je možné určiť, že ide presne od odtlačok ucha obvineného, nakoľko sa neodrazovala
celá ušnica, odrazené časti ušnice sa zhodujú v tvare a znakoch. S najväčšou pravdepodobnosťou ide
o odtlačok obvineného, ale jednoznačne sa to určiť nedá ,či ide o jeho odtlačok. Išlo len od odtlačok
nejakej časti ušnice.

Súd taktiež v rámci doplneného dokazovania vypočul na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.6.2017
svedka E. Z., ktorý vypovedal, že obžalovaného pozná, spoznali sa v roku 2013 cez spoločného
kamaráta Z. N.. Potvrdil, že vo Viedni býva už 15 rokov, má tam dlhodobý pobyt, býval na rôznychadresách. Čo sa týka obžalovaného, tento ho začiatkom januára r. 2013 navštívil a zdržal sa u neho dva,
alebo tri dni. Dôvod jeho návštevy bol ten, že kamarát Z. N. ho telefonicky požiadal, či obžalovaný môže
uňho jednu, alebo dve noci prespať, nakoľko sa tomuto v Rakúsku pokazilo auto, ktoré dal opraviť, čo

bude trvať jeden, alebo dva dni. Ďalej svedok dodal, že v čase, keď k nemu došiel obžalovaný býval vo
Viedni so svojou družkou J. F. a spoločným dieťaťom.

V rámci dokazovania súd oboznámil znalecké posudky nachádzajúce sa v spisovom materiály.
Zaistené trasologické stopy, daktyloskopické stopy a biologické stopy (vrátane zaistených sterov s DNA)

boli skúmané Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, pričom zo záverov znaleckých
posudkov vyplýva, že porovnaním v národnej databáze DNA profilov stôp zaistených z miest trestných
činov, obvinených a právoplatne odsúdených osôb bola zistená zhoda DNA profilu zisteného z bližšie
nešpecifikovaného biologického materiálu zaisteného zo stopy č.7 z predmetu skúmania č. 12 s DNA
profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „Q. E. , Q.. XX.X.XXXX/XXXX“.

Hodnota odcudzených vecí ako aj výška škody, ktorá vznikla poškodením balkónových dverí, bola
stanovená na základe odborných vyjadrení. Bližšie okolnosti vlámania do bytu poškodenej sú zachytené
v zápisnici o ohliadke miesta činu a v súvisiacej fotodokumentácii.
Z úradného záznamu na č.l. 163 vyplýva, že z dôvodu znehodnotenia miesta trestného činu
oznamovateľkou, ako aj z dôvodu veľkého časového odstupu, nebol na objasnenie vlámania do bytu

poškodenej použitý služobný pes.

Z fotokópie pokladničného dokladu na č.l. 164 spisového materiálu, vystaveného na meno Q. (J.) E., je
zrejmá platba za ubytovanie v hoteli F. Z. T. U. s príchodom dňa 6.1.2013 a odchodom 7.1.2013.

Fotokópia pokladničného dokladu na č.l. 165 spisového materiálu, vystaveného na meno Q. (J.) E. a
motorové vozidlo A. J., potvrdzuje opravu tohto motorového vozidla dňa 5.1.2013 v „G. N. O. G. X. T. T..

Z potvrdenia spoločnosti Y. F. G..s. vyplýva, že obžalovaný Q. (J.) E. bol ubytovaný v hoteli F. Z. T. U.
dňa 6.1.2013. Kamerový záznam spoločnosť nevedela poskytnúť z dôvodu jeho premazania.

Súčasťou spisového materiálu sú aj listiny týkajúce sa motorových vozidiel, ktorých vlastníkom je, alebo
v minulosti bol obžalovaný, alebo jeho rodinní príslušníci.
Zo žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla na čl. 174 spisu vyplýva, že vlastníkom
vozidla zn. A. J. zelenej metalízy bol od 26.11.2012 N. E..

Z listinného dôkazu na čl. 179 spisového materiálu vyplýva, že X. E., manželka obžalovaného okrem
iných vozidiel od 8.2.2012 vlastnila aj vozidlo Š. A. EČV: X. XXX F. žltej farby.

Súdvrámcihlavnýchpojednávanívykonaldokazovanie,takvzmysleobžalobnéhonávrhu,doplňujúcich

návrhoch procesných strán a po zrušení veci aj v zmysle pokynom Krajského súdu Košice uvedených v
zrušujúcom uznesení XTo XX/XXXX zo dňa 6.6.2016 plne rešpektujúc aj právny názor Krajského súdu
Košice.

Nemožno neuviesť, že v každom žalovanom prípade, rovnako ako aj v tomto, všeobecne dôkazné

bremeno spočíva na prokurátorovi Okresnej prokuratúry Košice I, ktoré podľa názoru súdu, neuniesol
„nepochybne“.
Po zrušení rozsudku súdu I. stupňa a následnom doplnení dokazovania nariadeného Krajským súdom
v Košiciach, vyššie uvedeným uznesením naďalej vyvstávajú pochybnosti v tom, že skutku s dopustil
obžalovaný.

Súd aj doplnené dokazovanie hodnotil v kontexte celkového vykonaného dokazovania. Pri tomto
hodnotení súd poukazuje na skutočnosť, že časť odtlačku ušnice sa tvarovo a rozmerovo
zhodovala najpravdepodobnejšie s ušnicou obžalovaného, to ešte neznamená, že jednoznačne patril
obžalovanému, čo pri svojom výsluchu potvrdil aj bývalý znalec mjr. J.. J. Y. v pozícii svedka.

Z toho súdu vyplýva, že na rozdiel od DNA, ktorá je špecifická pre každú osobu a je nezameniteľná, dve
osoby, resp. viac osôb môžu mať rovnaký tvar ušníc, resp. časti ušníc - nie je to vylúčené, DNA však
dve osoby rovnakú mať nemôžu.Znalkyňa J.. Z.. T. Y., ktorá nevyhotovovala znalecký posudok k odtlačku ušnice sa len všeobecne
vyjadrila k spôsobu, akým sa to bežne robí , teda k spôsobu porovnávania tvarov a rozmerov sňatých
trasologických stôp. pritom uviedla, že na odtlačku ušnice mohol ostať aj pot osoby, ktorá odtlačok

zanechala, napriek tomu toto už znalci v rámci biologického porovnania DNA, ktorú pot obsahuje
neskúmali. Bývalý znalec J.. J.. J. Y., ktorý ako je vyššie uvedené vypracoval znalecký posudok z
odboru trasológie, okrem iného uviedol „jednoznačne nie je možné určiť, ž ide presne od odtlačok ucha
obvineného, nakoľko sa neodrazovala celá ušnica.“

Pokiaľ sa týka výpovede svedka E. Z., tento potvrdil, že obžalovaný u neho vo Viedenskom byte prespal
dva alebo tri dni, resp. jednu až dve noci z dôvodu poruchy vozidla, s ktorým bol v oprave. Samotný
prepis vozidla zn. U., ktoré obžalovaný zakúpil pre svoju manželku X. E. X.X.XXXX v zmysle kúpnej
zmluvy na čl. 200 - 202 dokazuje, že skutočne sa obžalovaný dňa 7.1.2013 nachádzal v Senci.
Podľa názoru súdu nie sú na mieste hypotézy Krajského súdu v Košiciach, že ku skutku „mohlo“ dôjsť
v doobedňajších hodinách dňa 5.1.2013 len preto, že obžalovaný mohol mať dosť času na presun do

Bratislavy. Pri tejto hypotéze vyvstáva podľa názoru súdu neodstrániteľná pochybnosť. Súd poukazuje
na hypotetické tvrdenie Krajského súdu Košice, že dňa 5.1.2013 pri platbe za opravené vozidlo zn. A.
J. vo Viedni mohol byť niekto iný.

Rovnako hypoteticky môže aj Okresný súd Košice I uvažovať, resp. tvrdiť, poškodená mohla zakúpiť

krabičku od hodiniek aj s hodinkami, na ktorej krabičke boli sňaté biologické stopy potvrdzujúce DNA
obžalovaného, zakúpiť v príslušnom obchode, prípadne záložni, kde predtým na týchto miestach mohol
uvedenú krabičku obžalovaný prezerať, dotýkať sa jej za účelom kúpi, aj v prípade, že ju nekúpil. Taktiež
možno hypoteticky uvažovať pokiaľ sa týka prítomnosti dvoch vozidiel v Bratislava, a to, A. J. zelenej
farby a Š. A. žltej farby patriaj manželke obžalovaného X. E., čo už je vyššie uvedené, že z Rakúska

prišiel obžalovaný na vozidle zn. A. J., čo v prípravnom konaní síce na rozdiel od hlavného pojednávania
potvrdil aj J.. N. F., ktorý si svoje tvrdenie na hlavnom pojednávaní mohol popliesť, keď uviedol, že z
Rakúska prišiel obžalovaný na A., a to možno s toho dôvodu, že na uvedenej A. U.oli spolu v Senci na
prepis vozidla zakúpeného pre manželku obžalovaného. Nakoľko hypoteticky na žltej Š.X. A. mohla prísť
do Bratislavy aj manželka obžalovaného, ktorá bola aj vlastníčkou uvedeného vozidla, prie samotnom

prepise však byť nemusela.

Čiže tak tvrdenia Krajského súdu Košice vyššie uvedené, ako aj vyššie uvedené tvrdenia okresného
súdu sú v rovine hypotetickej, nie sú jednoznačné, resp. jednoznačne dokázateľné, a preto je na
mieste, že Okresný súd Košice I má v kontexte vykonaných, teda aj doplnených dôkazov, ktoré hodnotil

jednotlivo, ako aj v ich súhrne, má dôvodné pochybnosti o tom, že skutku sa dopustil obžalovaný, preto
aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“ rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Košice I.