Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203984
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314203984.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika,
IČO: 264 29 705, proti žalovanej: U. V., XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. O. XXX, zastúpenej právnou
zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom K.. M. R. B. 1, XXX XX G., v konaní

o zaplatenie zmenkovej sumy 292,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 5C/81/2014-24 zo dňa 22.6.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu
Čadca č.k. 5C 81/2014-57 zo dňa 9. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5C/81/2014-24 zo dňa 22.6.2015 v spojení s uznesením
Okresného súdu Čadca č.k. 5C 81/2014-57 zo dňa 9. februára 2017 v časti týkajúcej sa rozsudku z r
u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
292,89 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.797,89 Eur od 16.12.2009 do 25.4.2010,
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.697,89 Eur od 26.4.2010 do 28.4.2010, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.647,89 Eur od 29.4.2010 do 30.5.2010, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne zo sumy 1.527,89 Eur od 31.5.2010 do 14.7.2010, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne

zo sumy 1.412,89 Eur od 15.7.2010 do 12.8.2010, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy
1.297,89 Eur od 13.8.2010 do 29.9.2010, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 797,89 Eur
od 30.9.2010 do 15.11.2010, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 677,89 Eur od 16.11.2010
do 3.1.2011, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 527,89 Eur od 4.1.2011 do 17.2.2011,
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 407,89 Eur od 18.2.2011 do 6.4.2011, zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne zo sumy 292,89 Eur od 7.4.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 1.797,89

Eur od 9.2.2010 do 25.4.2010, 6% ročný úrok zo sumy 1.697,89 Eur od 26.4.2010 do 28.4.2010, 6%
ročný úrok zo sumy 1.647,89 Eur od 29.4.2010 do 30.5.2010, 6% ročný úrok zo sumy 1.527,89 Eur od
31.5.2010 do 14.7.2010, 6% ročný úrok zo sumy 1.412,89 Eur od 15.7.2010 do 12.8.2010, 6% ročný
úrok zo sumy 1.297,89 Eur od 13.8.2010 do 29.9.2010, 6% ročný úrok zo sumy 797,89 Eur od 30.9.2010
do 15.11.2010, 6% ročný úrok zo sumy 677,89 Eur od 16.11.2010 do 3.1.2011, 6% ročný úrok zo sumy
527,89 Eur od 4.1.2011 do 17.2.2011, 6% ročný úrok zo sumy 407,89 Eur od 18.2.2011 do 6.4.2011, 6%

ročný úrok zo sumy 292,89 Eur od 7.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 5,99 Eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 75,08
Eur a priamo žalobcovi sumu 17,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku. V odôvodnení okresný
súd poukázal na návrh, ktorým žalobca na Tlačive A v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“), uplatnil voči žalovanej pohľadávku vo výške 292,89 Eur,
zmenkové úroky a úroky zo zmenkovej sumy, ako aj zmenkovú odmenu. Návrh odôvodnil tým, žeako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 9.7.2009 na
zmenkovú sumu 1.797,89 Eur, pričom sa zaviazala zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
od 16.12.2009. Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ

zaplatil 1.505 Eur na zmenkovú sumu a na úroky 0 Eur.

2. Okresný súd žalovanej za účelom vyjadrenia sa k návrhu zaslal Tlačivo C na odpoveď spolu s
návrhom. Žalovaná odpoveď na Tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Čadca nedoručila a k návrhu
sa nijakým spôsobom nevyjadrila. Okresný súd s prihliadnutím na ust. § 115 ods. 1 O.s.p. a v zmysle čl.

5 ods. 1 Nariadenia vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 22.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok.

3. Okresný súd v konaní skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa žalobca domáhal, spĺňa zákonné
náležitosti a s prihliadnutím na relevantné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového konštatoval, že zmenka predložená žalobcom nadobudla indosáciou charakter zmenky
na platenie. Podľa okresného súdu zo zmenky ako abstraktného cenného papiera, oddeleného od

kauzálneho dôvodu jeho vystavenia, vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri vymáhaní
zmenkypreukazovaťpovinnosťžalovanéhozaplatiťdlhzozmenky.Zmenkajeabstraktnýmanesporným
záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola vystavená, a preto jej majiteľ mal právo na jej
zaplatenie bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Pri zmenke sa jedná o záväzok
samostatný,oddelenýodvšeobecnoprávnychzáväzkovýchvzťahov,ktoréviedlikjejvzniku.Zákondáva

dlžníkom možnosť podať námietky proti majiteľovi, pričom dlžník musí preukázať, že pôvodne išlo o
blankozmenku, ktorá mala byť prípadne vyplnená inak, a preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako
aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením. Okresný súd poukázal na
ust. § 11 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého je možné zmenku previesť indosamentom a v
prípade, že k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však

právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Z tohto dôvodu môže žalovaná ako priamy dlžník namietať voči
žalobcovi,akoposlednémumajiteľovizmenkyto,žeprijejnadobúdaníkonalvzlejviere,alebosaprevinil
aspoň hrubou nedbanlivosťou a vedome konal na jej škodu. V danom prípade okresný súd základný
vzťah, na základe ktorého zmenka vznikla, neposudzoval, nakoľko žalovaná nevzniesla voči majiteľovi

(žalobcovi) relevantné námietky týkajúce sa zmenky, ani nenamietala, že k indosácii došlo na jej škodu.

4.Okresnýsúdpreskúmanímzistil,žepredloženázmenkajepodpísanážalovanou,obsahujeúdajurčitej
peňažnej sumy, údaj o mene i zročnosti zmenky a záväzok zmenku zaplatiť nie je viazaný na žiadnu
podmienku. Predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej

sumy. Okresný súd tak mal za preukázané, že žalovaná sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky
stala priamym dlžníkom zo zmenky. Okresný súd nezistil nedostatok zákonných náležitostí zmenky
a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Záver o platnosti zmenky opieral okresný súd aj o
rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici). Okresný súd
potom konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného

úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov právneho zastúpenia a refundáciu súdneho poplatku.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. V odvolaní namietla, že pani

P. bývalej zamestnankyni spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uhradila celú dlžnú sumu, ktorú od nej
požadovala, ešte v roku 2010, a to vo výške 1.600 Eur. Pani P. peniaze osobne prevzala priamo v
jej kancelárii v Čadci dňa 25.02.2010. Žalovaná asi po mesiaci dostala upomienku na úhradu celej
dlžnej sumy a keďže to mala vyplatené a mala aj doklad, išla na políciu v Čadci nahlásiť spreneveru
peňazí. Príslušníci policajného zboru s ňou spísali zápisnicu a potvrdili jej, že toto nie je prvý prípad

sprenevery peňazí od p. P. v tejto firme. Žalovaná zároveň žiadala zrušiť aj povinnosť zaplatiť trovy
právneho zastúpenia a súdny poplatok.

6.Podanímzodňa21.12.2015(č.l.40spisu)žalobcazobralžalobuspäťvčastiozaplateniezmenkového
úroku vo výške 0,19% denne.

7. Uznesením č.k. 5C/81/2014-32 zo dňa 28.9.2015 okresný súd žalovanú vyzval, aby odstránila vady
doručeného odvolania. Žalovaná cestou právnej zástupkyne podaním zo dňa 7.4.2016, označeným
ako „Odstránenie vád odvolania zo dňa 30.07.2015 - č.k. 5C/81/2014-41“ uviedla, že z jej stranybolo odvolanie podané v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p., nakoľko okresný súd
neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a

rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná ešte v roku
2010 uhradila žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.600 Eur k rukám p. P. Keď jej následne prišla upomienka
na zaplatenie, oznámila túto skutočnosť na Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Čadci, číslo konania
prebiehajúceho na polícii žalovaná nepozná. Žalovaná navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380
ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením (opravným) v časti týkajúcej sa rozsudku

zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 30.07.2015 (č.l. 30 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a

konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Krajský súd sa oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodnutianapadnutéhoodvolanímžalovanej.Bolozrejmé,žežalobcauplatnilsvojpeňažnýnárokvoči
žalovanej na zaplatenie pohľadávky v zmysle Nariadenia, pričom k návrhu priložil zmenku vystavenú
žalovanou (č.l. 4 spisu). Okresný súd žalovanej doručil Tlačivo C v zmysle Nariadenia (č.l. 14, 20
spisu), na ktoré žalovaná nereagovala. Následne okresný súd vo veci určil termín verejného vyhlásenia

rozsudku a dňa 22.6.2015 odvolaním napadnutý rozsudok verejne vyhlásil.

12. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom
konštatoval, že zo strany žalovanej neboli voči nároku uplatnenému žalobcom, ktorý nárok žalobca
oprel o predloženú zmenku vystavenú žalovanou, vznesené žiadne námietky. Okresný súd pritom

konštatoval, že nárok vyplývajúci z predloženej zmenky je nárokom oddeleným od všeobecno-právnych
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k vystaveniu zmenky s tým, že dôvod vystavenia zmenky nie je
podstatný. Napriek tomu okresný súd na strane 7 odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca
sa indosamentom nestal právnym nástupcom pôvodného majiteľa zmenky, ale novým nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, „nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala“.

Okresnýsúdtaknapriekkonštatovaniuabstraktnostizmenkovéhozáväzkupriposudzovaníuplatneného
nároku vychádzal zo záveru, že žalobca sa nestal nadobúdateľom práv z úverového vzťahu, ktorý mal
byť zmenkou zabezpečený. Okresný súd však neuviedol, o aké zistenia oprel toto svoje tvrdenie, keď
zo žiadneho z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, nie je možné konštatovať,
že by sa jednalo o zmenku zabezpečujúcu pôvodný úverový vzťah a túto skutočnosť ani jedna zo

sporových strán v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdila. Ak okresný súd v napadnutom rozsudku
sa vyjadroval zároveň ku charakteru vzťahu, ktorý bol zmenkou zabezpečený, a konštatoval jeho
úverový základ, je zrejmé, že vyhodnocoval nielen samotný abstraktný charakter zmenkového nároku
uplatneného žalobcom, ale aj právny vzťah, ktorý vystaveniu zmenky predchádzal. Okresný súd však už
ďalej nepristúpil k skúmaniu charakteru tohto úverového vzťahu a uspokojil sa s tvrdeniami vyplývajúcimi

zo samotného návrhu, ktorý odkazoval len na zmenku. Okresný súd sa nezaoberal inými právami
a povinnosťami medzi pôvodným veriteľom a žalovanou, pričom napriek konštatovaniu o úverovom
základe tohto vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, charakter tohto úverového
vzťahu neskúmal, a to ani ohľadom otázky jeho prípadného spotrebiteľského charakteru. S takýmto
postupom sa odvolací súd nestotožnil. Okresný súd na jednej strane bez vykonania akéhokoľvek

dokazovania hodnotil vzťah zabezpečený zmenkou ako vzťah úverový a na strane druhej uvádzal, že za
absencie relevantných námietok žalovanej ohľadom možnej indosácie zmenky na jej škodu, bol povinný
vychádzať zo záveru o platnosti zmenky a z abstraktného charakteru záväzku z nej vyplývajúceho.13.Uvedenýpostup,hodnotenieazáveryokresnéhosúdunekorešpondujúsprávnouúpravoutýkajúcou
sa spotrebiteľov, ktorí požívajú zvýšenú ochranu tak v rovine hmotného práva ako aj procesného práva
v súdnom konaní. V tomto smere krajský súd poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora ES, napr.

vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium
SL bod 38, v zmysle ktorého „...povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana,
ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom“. Aj keď v návrhu tvrdený zmenkový vzťah medzi

žalobcom a žalovanou je vo všeobecnosti vzťahom abstraktnej povahy, stojacim mimo kauzy, z ktorej
(zabezpečovacia) zmenka vznikla, tak v rámci prieskumu zo strany odvolacieho súdu bolo relevantné,
že okresný súd sa možným spotrebiteľským charakterom tohto vzťahu nezaoberal.

14. K vyššie uvedenému odvolací súd aktuálne nevyhnutne poukazuje i na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov v obdobných sporových veciach. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní

postupu okresného súdu vzal do úvahy Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho
súdu SR a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré
stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015,
pod č. 93. Podľa tohto spoločného stanoviska: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného

nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v

rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na

strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje.“

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom

2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom
Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou,
tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej
praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov

SR č. 8/2015. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj ohľadom rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

16. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti

spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,

keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho

vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“. Bude preto potrebné, aby sa okresný súd v intenciách Spoločného stanoviska
aj bez návrhu zaoberal možným spotrebiteľským charakterom uplatneného nároku zo zmenky, ktorý je
možné skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú

v čase, kedy bola zmenka vystavená. Ak v súvislosti s takýmto posúdením nároku žalobcu vyvstane
potreba vykonania dokazovania, bude nevyhnutné okresným súdom vec prejednať na pojednávaní. Ak
aj odvolací súd v danom odvolacom konaní nemohol prihliadať na viaceré novoty, argumenty žalovanej
vznesené v podanom odvolaní, v rámci nového konania a rozhodnutia vo veci okresným súdom bude
potrebné sa zaoberať s celou relevantnou argumentáciou sporových strán. V tomto smere odvolací súd

zdôrazňuje dodržanie náležitostí v zmysle § 220 ods. 2, 3 CSP.

17. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov, bol napadnutý rozsudok okresného súdu v
spojení s opravným uznesením zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Okresný súd v novom konaní bude procesne postupovať v zmysle uvedeného právneho

názoru krajského súdu s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných
súdov za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

18. Z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené, okresný súd v rámci nového konania
rozhodne aj o čiastočnom späťvzatí návrhu v zmysle podania žalobcu zo dňa 21.12.2015 (č.l. 40 spisu).

19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.