Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Pc/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219786
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116219786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomMgr.PetromRevickýmvprávnejvecinavrhovateľky:A.A.,E..:XX.X.XXXX,

I. F. XX, XXX XX J., proti odporcovi: A. A., E..: XX.X.XXXX, I. P. XX, XXX XX K. Š., o zvýšenie výživného
pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/69/2009-68 zo dňa 26.11.2008 tak, že zvyšuje
výživné zo strany otca pre navrhovateľku od 30.9.2016 do budúcna zo sumy 2.000,- Sk mesačne na
sumu 150,- Eur mesačne tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou
150,- Eur mesačne od 30.9.2016 do budúcna opakovane vždy do 15.-teho dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 30.9.2016 navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného
určeného naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.11.2008 sp. zn. 27P 69/2008 zo
sumy 2.000,- Sk mesačne (67,- Eur) počnúc odo dňa podania tohto návrhu na sumu 150,- Eur mesačne
splatnú vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Svoj návrh odôvodnila tým, že
odporca je jej otcom. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené, navrhovateľka bola v minulosti zverená do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti 2.000,- Sk mesačne (67,- Eur)

vždy do 15. dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo 7 rokov. V tom
časebolažiačkouzákladnejškoly.TerazštudujenaGymnáziuS..C.S.K.D.,čímsajejpodstatnezmenili
a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom a ubytovaním, keďže študuje 76 km od domova. Otec
jej okrem naposledy určenej výšky výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje
matka. Keďže preukázateľne od posledného určenia výživného na jej strane došlo k podstatnej zmene,
žiada, aby súd rozhodol hore uvedeným rozsudkom.

2. Odporca sa k návrhu, hoci ho na to súd postupom podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s jeho doručením
vyzval, písomne nevyjadril.

3. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, a spolu s predvolaním na pojednávanie bola
odporcovi doručená výzva na predloženie podkladov na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, na
ktorú odporca nijako nereagoval. Na pojednávanie sa odporca nedostavil, a ani z dôležitého dôvodu
nepožiadal o jeho odročenie (§ 183 CSP), preto súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v jeho

neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu, a za základ zobral nespochybnené skutkové tvrdenia
navrhovateľky (§ 151 CSP) a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa
§ 204 CSP, ako i ďalšie listiny, ktorých obsah bol na pojednávaní oboznámený).4. Navrhovateľka na pojednávaní doplnila, že pri poslednom určovaní výživného chodila ešte na ZŠ K. P.
a denne chodievala domov. V súčasnosti študuje v Košiciach. Je ubytovaná na internáte, na ktorý chodí
v nedeľu večer a v piatok večer zase odchádza domov. Jej priemerné mesačne výdavky sú asi 300,- Eur

mesačne s tým, že na internát a stravu vynakladá 120,- Eur, pretože sa stravuje na internáte a raňajky a
večere si zabezpečuje sama, 26,50 Eur uhrádza za MHD na 3 mesiace, 20,- Eur za internet, pretože na
internáte musíme mať vlastný internet, a 10,- Eur jej mama uhrádza kredit na mobil. Zároveň sa venuje
ľadovému hokeju, kde ju výstroj stál 500,- Eur, za ľad uhrádza mesačne okolo 50,- Eur. Zároveň chodí
pozerať na športové zápasy, kde ju to mesačne v rámci jej voľného času stojí asi 7,- Eur. V súvislosti s

hygienou vynakladá asi 40,- Eur na kozmetické prípravky, nakoľko má problematickú pleť. V súvislosti s
výdavkami plánovala cez prázdniny pobyt v Rusku vybavený cez jej učiteľa, nakoľko v budúcnosti chce
v Rusku aj študovať na univerzite, a tento pobyt ju mal stáť asi 1.500,- Eur (pozn. súdu: podľa svojich
neskoršíchtvrdeníapredloženéhocertifikátunavrhovateľkatentopobytdoďalšiehopojednávaniavtejto
veci následne aj absolvovala). Matka jej kúpila počítač a rovnako aj tablet, aby mohla užívať internet
aj v domácom prostredí. Jej potreby sú uhrádzané z peňažných prostriedkov od matky, časť je krytá

z výživného od otca vo výške 67,- Eur a zvyšné peňažné prostriedky jej uhrádza matka. Matka na ňu
dostáva prídavky vo výške 120,- Eur z Rakúska, avšak za ňu uhrádza aj 2 poistky a stavebné sporenie,
aby bola zabezpečená a v súvislosti s hokejom tiež uhrádza zdravotnú poistku. Odporca sa do ďalšieho
prejednania veci k týmto tvrdeniam navrhovateľky, ktoré mu boli zaslané so zápisnicou z pojednávania,
nijako nevyjadril.

5. Podľa Čl. 7 zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“) úkony účastníkov konania sa posudzujú s
prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom
procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a
právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo

prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.14. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

15. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, treba však
vychádzať z toho, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl.
4 základných zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať
zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb
výživouoprávnenéhomedzisubjektmirodinnoprávnychvzťahov.Vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťom
a vyživovacia povinnosť medzi manželmi sú však založené na princípe solidarity zdieľania rovnakej

životnej úrovne oprávneného a povinného, a preto sa výživným nerozumie iba uhradzovanie pre život
v užšom slova zmysle nevyhnutných hmotných potrieb oprávneného, ale aj primerané uspokojovanie
jeho ostatných potrieb definujúcich hmotnú a kultúrnu úroveň rodiny. Vyživovacia povinnosť môže byť
pritom plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ako aj platením výživného ako
peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

18. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná predovšetkým
podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti starať sa o
seba, nadania a schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote. Pri zmene pomerov sa vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov.

19. V danom prípade je zrejmé, vychádzajúc z nespochybnených tvrdení navrhovateľky a plynutia
času, že pomery na strane navrhovateľky, súvisiace prinajmenšom už so samotnými vyššími potrebami
zodpovedajúci jej veku a zmene štúdia, sa oproti jej potrebám maloletého dieťaťa pri predchádzajúcom
určení výživného podstatne zmenili, a jej životné potreby a náklady sa podstatne zvýšili. Časť týchto

potrieb jej pritom zabezpečuje matka, u ktorej je však potrebné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti,
ktorá sa o navrhovateľku v čiastočne obmedzenej miere (keďže je už plnoletá a býva aj na internáte)
poskytovaním domáceho zázemia ešte stále stará, čím zároveň čiastočne plní aj svoju vyživovaciu
povinnosť voči nemu. Potreby navrhovateľky, tak ako ich v tomto konaní popísala, sú však nepochybne
podstatne vyššie, a preto, keďže ich odporca nijako nespochybnil a ani nenamietal, že by požadované

výživné nemohol platiť, súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, výživné zo strany otca na ňu v
požadovanom rozsahu zvýšil a odo dňa začatia tohto súdneho konania (§ 77 ods. 1 ZR) jej zmenou
predchádzajúceho rozhodnutia priznal zvýšené výživné tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.