Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200634
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti
odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti
U. B. R., D. X, Q., o opravnom prostriedku navrhovateľa z 8.10.2014 proti rozhodnutiu odporcu č.
V-21233/14 zo dňa 30.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-21233/14 zo dňa 30.9.2014 p o t v r d
z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-21233/14 zo dňa 30.9.2014 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom
v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva
k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor v k.ú. T., zapísanej na LV č.
XXX, ako pozemky registra E KN parcelné číslo XXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, na LV č.XXX ako pozemok
rigistra E KN parcelné číslo XXXX, na LV č.XXXX ako pozemky registra E KN parcelné číslo XXXX/
X, XXXX, XXXX (ďalej ako „založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného

práva č. 328/2014-RAČ zo dňa 18.7.2014, na základe ktorej sa mal vykonať vklad k špecifikovanej
nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá
pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 102302292, uzavretej dňa 17.6.2013 medzi
navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“,
resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná
v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej

„združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“).
Odporca v rozhodnutí konštatoval, že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení
uzatvorenej za uvedeným účelom dňa 17.6.2013 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je v rozpore
so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), je preto takéto zastúpenie neprípustné a právny úkon
vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej dohody vypracovanej ako predtlačený
formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte

s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v prípade potreby obhajoval práve jeho
záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť, že združenie ProHelp vystupuje
ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde na strane záložného veriteľa
vystupuje navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma dohody o splnomocnení,pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného splnomocnenca vytvára
nevyvážený zmluvný vzťah, ktorý je bezpochyby nežiaduci a ktorý sa prieči dobrým mravom. Odporca
pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou

predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a v rozpore s dobrými
mravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej osoby).
Odporca na záver uviedol, že zaužívaný postup navrhovateľa v obdobných prípadoch (t.j. v
prípade uzatvárania záložných zmlúv v zastúpení ním zvoleného splnomocnenca) bol už predmetom
preskúmavania súdmi, a pretože tieto dospeli k záveru, že uvedený postup je v rozpore s právnym

poriadkom Slovenskej republiky, jeho rozhodnutie je v súlade s princípom právnej istoty.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 8.10.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na
ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež

namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého, je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu
zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej

obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola
podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.
Dôvodil,žesajednáosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkonuzatvorenýnažiadosťzúčastnenej
osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou

osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa
(navrhovateľa)azástupcuzáložcu(zúčastnenejosoby)vdohodeosplnomocneníargumentačnepoužité
v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.4.2015 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že nevyváženosť zmluvného vzťahu, ktorý vznikol na základe
dohody o splnomocnení vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v kontexte ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku.

U.. B. R. ako zúčastnená osoba sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd

(§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g ods. 2 O.s.p.), pričom navrhovateľ
svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 9.1.2017. Odporca má doručenie predvolania vykázané dňa
19.12.2016 a zúčastnená osoba dňa 3.1.2017. Súd za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom
administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 15.8.2014 podal u odporcu návrh
na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného práva
spolu s dohodou o splnomocnení.
Po preskúmaní zmluvy o zriadení záložného práva a dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v

predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a
identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia
- uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a
ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia

splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví
dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 17.6.2013 (ako
preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa.V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa je identifikovaná nehnuteľnosť, ktoré je
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd považuje za potrebné
uviesť, že tieto údaje sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné

údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej
nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už
v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých
pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere
č. 102302292 zo 17.6.2013 (na sumu 600,00 eur). Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v

zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym
iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i
podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 2 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s
uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej

zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich
plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v

mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľaust.§250qods.3O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovejochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak
po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa
podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných
práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31

ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba
na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom

zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o
splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno
vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov
o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody

vpísané (konkretizované) pri podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až
následne.

Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená
osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti,

ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné,
pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho
splnomocnencovivyplývajúanáslednemožnéposúdiť,čitentokonalvmenesplnomocniteľavmedziach
udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle,
pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve

zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia
rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prejav, ktorým osoba udeľuje
splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony
urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o
tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie
ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa
(navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto
okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela,

dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas.
Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade
navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie
naopak..

Súd s poukazom na obsah a formu dohody o splnomocnení dokonca predpokladá, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nebol prítomný, a teda ani nemohol poučiť
zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa.
Uvedenéjesúduznámeajzjehorozhodovacejčinnosti.Akouviedoliodporcavnapadnutomrozhodnutí,

združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv
v prospech navrhovateľa.Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej

však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou
identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia

záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode
o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío
nestrannostizástupcu,aletentorozpormusíreálneexistovať,atonielenpreto,žekomentárkzákonunie
je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia

rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila
združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil

odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s

poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Nad rámec uvedenej argumentácie súdu súd poukazuje na zákonné ustanovenie § vyššie
5a ods. 2, ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie vylučuje možnosť

predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim
konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo
plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností
ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia

predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje
možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil
toto rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený

či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy
v mene spotrebiteľa. Týmto zákonným ustanovením (podobne ako cit. ustanovením § 5a ods. 2) sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Teda aj z uvedeného je zjavné, že odporcom

vydané a navrhovateľom napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver

riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným priuzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).