Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/135/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210577
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711210577.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

B. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Ž. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom
so sídlom Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti odporcovi Martin Petro - PEMA, s miestom
podnikania 965 01 Žiar nad Hronom, A. Dubčeka 1/9, IČO: 41 520 998, zastúpenému JUDr. Ivom
Osvaldom, advokátom so sídlom 960 01 Zvolen, Trhová 1, o zaplatenie sumy 3.584,94 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 29. 10. 2010 domáhal,

aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3.584,94 EUR spolu s 9 %-tným úrokom z
omeškania ročne od 21. 10. 2010 do zaplatenia, ako aj trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom stavby súpisné číslo XXX v Ž., zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálne územie Ž.. Na uvedenej stavbe mal odporca v období od 01. 10. 2007 do 04. 10. 2010
umiestnený reklamný baner svojej firmy. Listom zo dňa 08. 10. 2010 vyúčtoval odporcovi nájom za
uvedené obdobie, pričom jednalo sa o obdobie 36 mesiacov s dohodnutým nájmom 3.000,- Sk za
každý mesiac. Nájomné za uvedené obdobie predstavovalo celkove sumu 108.000,- Sk. Odporca dňa

16. 10. 2010 odmietol túto sumu zaplatiť z dôvodu, že nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu. Nepopieral
však, že v uvedenom období bol jeho baner umiestnený na tejto budove a k jeho odobratiu došlo
až 04. 10. 2010. Tým že s navrhovateľom nemal uzatvorenú zmluvu, však na strane odporcu došlo
k bezdôvodnému obohateniu vo výške nájmu za umiestnenie baneru. Na základe týchto skutočností
žiada, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Okresný súd Zvolen svojim rozsudkom 8C/135/2011-134 zo dňa 20. 03. 2012 návrh zamietol (ďalej len

prvý rozsudok).

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením zo dňa 28. 06. 2013 č. k. 14Co/293/2012-174 (ďalej
ho súd bude označovať len uznesenie krajského súdu) rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na tú

skutočnosť, že aby súd mohol rozhodnúť vo veci je potrebné vykonať ohliadku miesta samého so
zmeraním plochy, na ktorej bol reklamný baner umiestnený a porovnať tento údaj s tým, či fakturovaný
baner odporcu je ten baner, ktorý mal byť umiestnený na budove navrhovateľa. Navrhovateľ poukazoval
na to, že baner, ktorý je predmetom faktúry, ktorá bola v konaní predložená nie je tým banerom, ktorýmal byť umiestnený na budove navrhovateľa. Rozmer banera, ktorý je uvedený vo faktúre je väčší ako
ten, ktorý bol umiestnený na budove navrhovateľa. V prípade, že by teda reklamný baner z faktúry,
ktorá bola doložená odporcom, nebol tým banerom, ktorý bol umiestnený na budove navrhovateľa

(č. l. 42) bol by spochybnený údaj svedkov vypovedajúcich v prospech odporcu o tom, kedy malo
dôjsť k rozhovoru medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom umiestnenia tohto baneru. Po doplnení
dokazovania okresný súd vyhodnotí všetky vykonané dôkazy v spojení už s vykonanými dôkazmi súdom
prvého stupňa a vo veci opätovne rozhodne.

Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd na základe tej skutočnosti, že krajský súd poukázal na to, že je potrebné urobiť dokazovanie a to
ohliadkou miesta samého, túto vykonal dňa 02. 04. 2014, ktorej sa zúčastnil sudca, vyšší súdny úradník
B.. P. J., navrhovateľ, odporca a právny zástupca odporcu. Priamo zo zápisnice spísanej na mieste

ohliadky bolo zistené, že účastníci potvrdili, že na č. l. 42 spisu je uvedený baner na objekte, ktorý sa
meria dnes. Šírka zvislých hranolov, na ktorých po bokoch mal byť upevnený baner bola 9,8 cm. Súd z
merania ohľadom dĺžky medzi bočnými hranolmi budovy z vnútornej strany zistil, že táto má 5,88 m.
Čo sa týka baneru, tento bol vysoký na výšku 160 cm a šírku 5,88 m. Na základe tej skutočnosti, že
navrhovateľnamietal,žebanerneboldobreodmeranýnašírku,opätovnebolpremeranýanováhodnota,

ktorá sa namerala bola 5,86 metra. Zároveň súd poukazuje na to, že z tejto ohliadky boli vykonané aj
fotografie, ktoré sú zároveň založené v prílohovej obálke č. l. 199 v celkovom pošte 10 ks, ktoré súd
označil číslami 1 až 10.

Na fotografii č. 1 je znázornený baner, ktorý pridržiava odporca s tým, že jedná sa, pokiaľ súd stojí oproti

uvedenému baneru o ľavú stranu horný roh tohto baneru, pričom súd bude vždy popisovať umiestnenie
baneru a iné veci tým spôsobom, ktorý bude z pohľadu súdu oproti tomuto baneru. Z uvedenej fotografie
zároveň pri hornom rohu aj vidno ako sú tam v dreve nejaké diery, pričom uvedené diery sa zhodovali
s dierou, ktorá bola v danom baneri, ktorý bol meraný. Na fotografii č. 2 je zároveň zachytený aj
navrhovateľ, ktorý pridržiava uvedený baner, takisto je to ľavá strana baneru s tým, že súd poukazuje na

to, že čo sa týka tých strán baneru, ktoré sú na fotografiách č. 1 a 2 tieto zasahujú do začiatku hranolu
na ľavej strane baneru.
Na fotografii č. 3 je zobrazené ako tento baner pridržiava právny zástupca odporcu, pričom súd
poukazuje na to, že táto časťou zasahuje aj do hrady na pravej strane budovy a jedná sa aj o pravú
stranu baneru. Na fotografii č. 4 je celkový pohľad na baner, avšak z väčšej diaľky.

Na fotografii č. 5 je uvedený baner, ktorý pridržiava odporca , ďalej sudca v strede a na pravej strane
právny zástupca odporcu. Z uvedenej fotky je jednoznačné, že tento baner zasahuje od jednej strany
hranolu tam, kde to pridržiava právny zástupca odporcu, môže to tak byť asi 3 až 4 cm až po druhú
stranu hranolu na ľavej strane, ktorú pridržiava odporca. Zároveň na uvedenej fotografii vidno, že tento
baner nebo úplne natiahnutý, pretože medzi sudcom a právnym zástupcom odporcu prevísa táto strana,

čiže bolo ho možné ešte viac natiahnuť. Na fotografii č. 6 je uvedený baner, ktorý je vystretý na zemi
pred predmetnou budovou tak ako sa meral, pričom súd poukazuje na to, že uvedený baner nebolo
úplne možné alebo nebol úplne vystretý, pretože určité časti sú mierne vlnkovité. Z tohto vyplýva, že
celková dĺžka mohla byť o niekoľko centimetrov dlhšia.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 10. 03. 2015 zistil, že podľa neho dĺžka
medzi jednotlivými stĺpikmi je 595 cm a baner má 586 cm.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na tomto pojednávaní zistil, že podľa neho sa
potvrdilo, že tento baner tam nemohol byť, pretože nesedia rozmery, keďže šírka baneru je menšia ako

sú nami odmerané hranoly. Žiadal vypočuť svedkov a to pána Z., O., C. ako aj riaditeľa športového klubu.
V rámci tohto pojednávania v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. uviedol, že chce poukázať na niekoľko
základných rozporov, resp. dôkazov, ktoré vlastne potvrdzujú to, čoho sa domáhajú v žalobe. V prvom
rade chcem uviesť to, že žalobca by nepodával bezdôvodne žalobu na svojho bývalého známeho alebo
priateľa, keby tomu tak nemalo byť. To len na margo toho. Myslím si, že vyvolávanie zbytočných sporov

nie je v jeho povahe a jednoznačne táto záležitosť, ktorú požaduje je z jeho strany oprávnená. Chcem
poukázať na to, že samozrejme právny zástupca žalobcu, teda ja aj súhlasím s tým, že takýto spor
sa ťahá, je kvázi nie, že bezvýznamný ale zbytočný, pretože ja si myslím, že zmluvy robia dobrých
priateľov a samozrejme aj zmluvy by mali byť písomné, lebo v tomto prípade, keď sú zmluvy písomné,odpadá potom predmet sporu. Avšak ako som už tu uvádzal, zmluvy môžu byť podľa zákona aj ústne.
Potom samozrejme je problém v tom dokazovaní, ale teraz poukážem na niekoľko skutočností, ktoré
preukazujú alebo nasvedčujú tomu, že účastníci zmluvu uzatvorili tak, že sa dohodli na odplate, nie na

bezodplatnom. V prvom rade chcem poukázať súdu, čo mu aj uniklo pri svojom rozhodnutí, že sa vôbec
nezaoberal ako k dôkazom tým čo uviedol žalovaný vo svojom odpore. Keby, neviem prečo to sudca
vôbec opomenul, myslím, že ten odpor má takisto hodnotu, nakoľko je podpísaný samotným odporcom
a uvádza jeho vlastné skutočnosti a tam jednoznačne v tom odpore uviedol tri závažné skutočnosti,
na ktoré som aj poukázal vo svojom odvolaní, že reklamný baner bol umiestnený v máji 2008, že

navrhovateľ sám za ním prišiel a žiadal o umiestnenie takéhoto zariadenia a to malo plochu 4,8 m2, ale
už tu v konaní, keď už sa to začalo podrobnejšie, tak zrazu už hovoril, že došlo to na benzínovej pumpe
žalobcu, má rozmery baner nie 4,8 m2 ale zrazu ich mal 10 m2, čo je myslím, že je veľmi zásadný rozpor,
ktorý svedčí o istej účelovosti vyjadrení samotného žalovaného. Ďalej chcem poukázať na to, že sudca
sa už v predchádzajúcom konaní nezaoberal tým, že predsa to, že tento baner bol umiestnený v roku
2007 bolo preukázané výsluchami svedkov M. M., O. M. ako aj nezávisle úplne nezávislého svedka B.

M., ktorý jednoznačne bol aj bez pomeru k obom účastníkom a tento relevantne preukázal, že došlo
a kedy došlo k umiestneniu banera. Súd toto, ale tiež nezdôvodnil ani v tomto konaní to ďalej nie je
predmetom konania, ani sa tým nikto nezaoberal, prečo zrazu len súd zobral do úvahy výpovede dvoch
svedkov,ďalšínaktorépoukázalodporca.Ďalejchcempoukázaťnaveľmizaujímavúprávnuskutočnosť,
ktorou sa vlastne stále zaoberáme, týmto banerom. Ja tvrdím to, že som už poukázal teraz na tomto

pojednávaní keby aj baner mal taký istý rozmer a keby aj presne bol umiestnený to nijako neodôvodňuje,
žebolprávevyrobenývroku2008takakouvádzafaktúrafirmy,ktorámimochodommuselamaťporiadne
účtovníctvo, keď sa prepísal na bieleho koňa a niet ho doposiaľ nájsť. Čiže to jednoznačne svedčí aj
o tom. Čiže táto faktúra podľa mňa je falošná, ale tu je ešte dôležitá skutočnosť, okrem toho, že je
falošná, samozrejme sudca môže názor taký, že nie je žalobca, keď sa nepreukáže opak, ale okolnosti

tomu nasvedčujú. Avšak je tu jedna skutočnosť, hoci súd svedkovi Debnárovi pôvodne uveril a ani ho
nenavrhol teraz vypočuť, jednoznačne tento svedok, svedok Debnár uviedol, že tento baner mal byť
pôvodne na futbalovom štadióne, ale uviedol hlavne to pán sudca, že vyrobil pre odporcu iba jeden
takýto baner, avšak dokazovaním, aj krajský súd to uvádza, že na ihrisku Brehy bol v takom istom čase
umiestnený ďalší taký istý baner, tak potom kto by robil ten ďalší baner, keď svedok Debnár hovoril, že

iba jeden baner vyrobil a ten mal byť umiestnený na futbalovom štadióne. Takže nemožno predsa spájať
tvrdenie, že môj klient hovorí nepravdu, že s tým, že bola, existuje nejaká faktúra o rok neskôr a že preto
všetko je klamstvo. Ja si myslím, že z tej skutočnosti, že existuje nejaká pofidérna faktúra firmy, ktorá
zanikla, nemá ani účtovníctvo a ktovie ako to vyzerá s daňovým úradom, nemožno vyvodzovať to, že
môj klient klame. To nemá žiaden, ale absolútne žiaden súvis v porovnaní s tým čo hovorím teraz, že

sám svedok Debnár hovoril, že iba jeden baner vyrobil a čo s tým druhým čo bol na ihrisku v K., takého
istého rozmeru, čo aj krajský súd hovoril. Vy teraz nechcete toho človeka vypočuť, neviem prečo, ja
si myslím, že krajský súd povedal jednoznačne, ten človek je veľmi dôležitý, potom je to jednoznačné
klamstvo. Tí svedkovia ďalší, ktorí boli ešte predtým vypočutí pred zrušením, jednoznačne nehovorili
o peniazoch, že či bolo za peniaze, bez peňazí, len hovorili o iných okolnostiach, nie o sumách. Čiže

tieto údaje tiež, ktoré sa v rozsudku objavili, tiež nemali nejaké súvis. Čiže ja chcem povedať to, že na
základe toho si myslím, že záleží síce na úvahe súdu či to bude rátať ako bezplatné alebo platné, ale
našimi svedkami bolo preukázané, že došlo k ústnej dohode o umiestnení banera. Tento baner tam aj
naozaj visel, preukázali sme svedkami, aj nezávislými, že to bolo v roku 2007 ešte skôr ako uvádza teraz
v rámci konania žalovaný, preukázalo sa to aj nestrannými svedkami a samotná skutočnosť, že baner

či pasoval alebo nie je už samotná okrem tých faktúr spochybnená tým, že ten baner bol vyrobený ešte
jeden, hoci svedok, keď to vyrábal tvrdil, že iba jeden vyrobil. Čiže táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu
môjho klienta. Takže na základe toho stále si myslím, že naša žaloba je oprávnená, dokazovaním sme
preukázali to čo tvrdíme vo svojej žalobe a preto si myslím, že treba vyhovieť nášmu návrhu.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu na pojednávaní zistil, že oni vychádzajú zo zrušujúceho
uznesenia krajského súdu a to v tom zmysle, že okresný súd sa mal zamerať či predmetný baner bol
umiestnený na tejto nehnuteľnosti, toto sa vykonalo a jednak zo zápisnice aj z fotografií vyplýva, že
tento baner tam rozmerovo sedel. Je možné, že v určitej časti sa tento aj zmenšil, avšak tento tam bol
umiestnený. My sme poukázali, že aj jednotlivé dierky, ktoré boli v týchto hranoloch súhlasili s dierkami

na umiestnenom baneri. Jednoznačne sme preukázali, že uvedený baner, ktorý bol o rozmeroch 1600 x
5900mmbolvyrobenýabolosadenýnatejtonehnuteľnosti.Nazákladetýchtoskutočnostípoukazujeme
na to, že okresný súd doplnil dokazovanie tak ako to žiadal krajský súd.V rámci záverečného vyjadrenia podľa § 118 ods. 4 O. s. p. právny zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ
sa jedná o naše záverečné stanovisko, v podstate ja chcem uviesť jednoznačne, že sa nepreukázali
skutočnosti, ktorých sa pán navrhovateľ v podanom návrhu resp. v žalobe domáhal. My už na počiatku,

keď bola podaná žaloba, ktorá bola doručená súdu dňa 29. 10. 2010 sme poukazovali na to, že z
uvedenej žaloby nám nie je známe z akého právneho titulu sa žalobca domáha zaplatenia finančných
prostriedkov vo výške 3.584,94 EUR spolu s 9% úrokom, pretože na jednej strane v samotnej žalobe
uvádza, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, na základe ktorého teda sa domáha
vyplatenia finančných prostriedkov, avšak na druhej strane vo svojom výsluchu v rámci už konania na

pojednávaní samotný žalobca dňa 08. 11. 2011 uvádza, že sa malo jednať o nájomné, pretože on uzavrel
nájomnú zmluvu nie písomne, ale ústne s tu prítomným odporcom. V tejto súvislosti ja chcem poukázať
na skutočnosť, že z takéhoto prejavu žalobcu nie je známe z akého právneho titulu sa on domáha
zaplatenia týchto finančných prostriedkov, pretože my ako po právnej stránke jednoznačne musíme
chápať čo je bezdôvodné obohatenie a čo je nájom. My tvrdíme, resp. uvádza vo svojich všetkých
vyjadreniach a stanoviskách, že nikdy nedošlo k dohode medzi ním a navrhovateľom k uzavretiu

nájomnej zmluvy, k dohodnutiu výšky nájmu s tým, že nájom by sa mal fakturovať. Je nepopierateľné,
že skutočne baner, ktorý patril tu prítomnému odporcovi bol osadený na nehnuteľnosti navrhovateľa,
avšak s tým, že nikdy tento si nebude nárokovať finančné prostriedky, nikdy takáto dohoda nebola. To,
že tento baner bol vyvesený až v roku 2008 niekedy v máji potvrdili aj svedkovia zo strany odporcu.
Ja si myslím, že jednoznačne tieto skutočnosti boli preukázané práve, keď sa doplnilo dokazovanie

na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu, z ktorého je jednoznačne potvrdené, že pokiaľ sa
preukáže veľkosť a rozmer predmetného banera so skutočným osadením na mieste samom, potom nie
je dôvod neveriť svedkom, ktorí boli vypočutí zo strany odporcu a ktorí jasne potvrdili čo počuli v podstate
a kedy predmetný baner bol osadený. Za takejto dôkaznej situácie potom máme skutočne za to, že nie
je možné vyhovieť žalobe samotného navrhovateľa, pretože nemáme titul na základe čoho sa domáha,

nemáme preukázané skutočnosti akej výšky a z akého dôvodu, t. z., že takéto podanie my považujeme
zanejasnéavpriebehuceléhokonaniaakoprebiehaanitátootázkazodpovedanánebola.Dôkazy,ktoré
sa tu navrhujú navyše, v podstate takýmto spôsobom my môžeme dokazovať aj ďalší rok, pokiaľ bude
sústavnenavrhovateľuvádzaťnovýchľudí,novýchsvedkov,ktorýchuždávnopredtýmvprvopočiatkoch,
keď bolo prvé pojednávanie mohol uviesť a neuviedol. My len chceme uviesť, že na svedkov, ktorých on

uviedol a ktorí boli vypočutí sme reagovali práve svedkami, ktorí vypovedali skutočný stav veci aký bol.
Ja dnes nemôžem a ani súd nemusí riešiť aký bol stav firmy Q. K. A.. P.. U.. Táto firma existovala v čase,
keď bol vyhotovený baner, zástupca tejto firmy bol vypočutý svedok na tomto pojednávaní a
jasne potvrdil, že tento predmetný baner o rozmere 1600 x 5900 bol vyhotovený a ohliadkou a meraním
skutočnebolozistené,žebolajosadenýnanehnuteľnostisamotnéhonavrhovateľa. Zfotodokumentácie

zo zápisnice jasne vyplývajú rozmery meraní, pri ktorých sme boli všetci účastníci konania, takže dnes
spochybňovať tieto merania, zápisnicu z ohliadky sa nám vyslovene javí ako účelové a zavádzanie je to,
že niekto hovorí, že koľko banerov bolo vyrobených atď. my neriešime, my riešime konkrétnu situáciu a v
rámci tejto konkrétnej situácie aj prevedené dokazovanie. Preto žiadame opätovne žalobu navrhovateľa
zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať ho k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

Súd na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici teda vykonal dokazovanie
v rozsahu aký požadoval krajský súd v tomto uznesení a to, že bol vykonať ohliadku miesta samého,
zameralplochu,naktorejmalbyťreklamnýbanerumiestnenýaporovnaltentoúdajstým,čufakturovaný
reklamný baner odporcu je ten, ktorý mal byť umiestnený na budove alebo nie. Navyše ešte odporca

doniesol v rámci uvedenej ohliadky aj samotný baner, ktorý súd premeral, uviedol rozmery tohto baneru.
Z danej ohliadky jednozačne vyplynulo, že šírka medzi hranolmi ich vnútorných strán je 588 cm, pričom
hranoly boli široké 9,8 cm. Na fotografii č. 5, kde je zobrazený celý baner na budove tento siahal od
okraja na pravej strane niekde pri začiatku hranola až skoro úplne po hranol na ľavej strane. Zároveň súd
poukazuje, že uvedený baner je porovnaním s fotografiou z č. l. 42 spisu, ktorú predložil na pojednávaní

dňa 08. 11. 2011 samotný navrhovateľ, totožný s banerom, ktorý doniesol odporca na uvedené ohliadku.
Čo sa týka materiálu, z ktorého bol vyrobený baner súd konštatuje, že ide o materiál podobný gume resp.
umelej hmote, ktorý sa čiastočne dá natiahnuť. V rámci samostnej ohliadky zároveň súd konštatuje, že
boli nájdené aj dierky v hranole, ktoré odporca označil ako dierky, ktoré boli urobené pri pripevňovaní
tohto banera. Na základe týchto skutočností súd teda má za to, že baner, ktorý, tak ako tvrdí odporca, že

bol kúpený na základe faktúry č. 2008113, tento baner keďže mal šírku 5900 mm tak ako je deklarované
v rámci uvedenej faktúry, takýto baner mohol byť umiestnený na predmetnej nehnuteľnosti.V samotnom kontexte tvrdenia navrhovateľa tak ako na to poukazuje krajský súd na strane 4 odstavec
1 zrušujúceho uznesenia posledná veta, navrhovateľ sám tvrdil, že baner, ktorý mal byť v tejto faktúre
je väčší ako ten, ktorý bol umiestnený na budove navrhovateľa. Sám navrhovateľ si však uvedenú

skutočnosť mohol preveriť bez takéhoto neopodstatneného tvrdenia, keďže tento si kedykoľvek mohol
zmeraťšírkuhranolov,naktorémalbyťuvedenýbanerumiestnený,keďžezosamotnejfaktúryvyplývalo,
že má mať 590 cm a preto takúto skutočnosť ani tvrdiť nemusel, pretože by bol vedel, že uvedený rozsah
medzi týmito hranolmi je menší ako 590 cm a tento baner teda zasahoval od jedného hranola po druhý
a nemohol byť väčší ako baner, ktorý tvrdí, že bol umiestnený na jeho nehnuteľnosti, keďže meraním

sa zistili tie rozmery ako súd uvádza.
Zároveň sa teda potvrdilo, že reklamný baner, ktorý bol súdu predložený v rámci ohliadky zo strany
odporcu má byť reklamným banerom, ktorý mu bol dodaný spoločnosťou Q. K. A.. P.. U.. a fakturovaný
faktúrou č. 2008113, pričom porovnaním s fotografiami, ktoré súd vyhotovil v čase ohliadky a fotografiou,
ktorú predložil sám navrhovateľ (č. l. 42 spisu), ide o rovnaký baner. Na základe tohto súd nemá
pochybnosť o tom, že uvedený reklamný baner odporcu bol na budove navrhovateľa umiestnený s

takýmito rozmermi.

Zároveň súd sa chce ešte vyjadriť aj k samotným dôkazom, ktoré už boli vykonané pred zrušujúcim
uznesením krajského súdu a jedná sa o čestné prehlásenia o pravdivosti údajov nachádzajúce sa na
č. l. 109 až 113 spisu, kde čestne prehlásil Ľ. Z., L. O., M. L., K.. Ľ. W. a C. V., že na čerpacej stanici

pohonných hmôt v Ž. bol na bufete umiestnený reklamný baner. K uvedeným čestným prehláseniam
súd poukazuje, že všetky boli podivuhodne urobené každým v jeden deň a to 27. 1. 2012 s tým, že
tým istým rozmerom písma, druhom písma, presne tie isté slová sú zvýraznené hrubým. Takéto čestné
prehlásenia jednoznačne súd privádzajú k tomu, akokeby neboli robené samotnými prehlasujúcimi tým
spôsobom, že každý jeden by sám od seba takéto prehlásenie urobil sám, avšak akokeby niekto za

nich takéto prehlásenie napísal, každému jednému takéto prehlásenie dal, pretože ináč nie je možné,
aby každý jeden presne takisto od slova do slova len s rozdielom identifikačných znakov toho ktorého
prehlasujúceho, to uvedené prehlásenie dal, t. j., že len osoby sa líšili a v ostatnom boli také isté.

Taktiež súd poukazuje na to, že čo sa týka samotných vyjadrení navrhovateľa a právneho zástupcu

navrhovateľa ohľadom tohto banera a firmy, ktorá to mala dať, že podľa nich si sám odporca alebo niekto
iný svojvoľne vyrobil takúto faktúru, bolo jednoznačne preukázané, že súd v rámci tejto skutočnosti si
prostredníctvom Daňového úradu pobočky Ž. G. I. dožiadal či predmetná faktúra č. 2008113 vystavená
dňa 28. 03. 2008 na sumu 3.397,- Sk s dátumom splatnosti 11. 04. 2008 sa nachádza v účtovníctve
odporcu resp. nie. Vo vyjadrení tohto daňového úradu bolo jednoznačne uvedené, že táto faktúra

sa v účtovníctve odporcu nachádza. Na základe týchto skutočností súd mal teda preukázané, že
uvedený baner, ktorý bol vyrobený predmetnou spoločnosťou Q. K. A.. P.. U.. K. K. bol umiestnený na
nehnuteľnosti navrhovateľa.

Na základe týchto skutočností súd v zmysle uznesenia krajského súdu má za to, že návrh navrhovateľa

nie je dôvodný, žiadnym spôsobom nebolo opätovne preukázané, že by medzi navrhovateľom a
odporcom bola uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej by sa dohodli, že umiestnenie baneru na
budove navrhovateľa bude odplatné a to za sumu vo výške 3.000,- Sk mesačne a že túto odplatu má
odporca zaplatiť navrhovateľovi. Na základe vyššie uvedených skutočností jednoznačne súd dospel k
tomu, že nedošlo medzi účastníkmi k takejto dohode a preto v celom rozsahu návrh zamietol.

Súd poukazuje na to, že čo sa týka vykonania dôkazov, ktoré žiadal právny zástupca navrhovateľa
na poslednom pojednávaní a ktoré súd zamietol, je potrebné uviesť, že v rámci vykonania dôkazov je
ponechaná možnosť vykonať dôkazy na úvahe súdu, pričom súd vykoná tie dôkazy, ktoré sú podľa
neho potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Samotná Ústava Slovenskej republiky neupravuje žiadnu

prípustnosť dôkazov, ale ju ponecháva na procesný kódex Občiansky súdny poriadok (§ 120 ods. 1
O. s. p.). Otázka vykonania dôkazov je zásadne v právomoci súdu o tom či a aké dôkazy na zistenie
skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa vykonajú rozhoduje súd. Súd nikdy nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy a posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania je vždy na súde, ktoré
z dôkazov v rámci dokazovania vykoná a či takto vykonaný dôkaz prispeje k vyriešeniu sporu medzi

účastníkmi. V prípade ak by vykonanie takéhoto dôkazu nemalo by žiaden vplyv na posúdenie veci, súd
takéto dokazovanie nevykoná. Na základe tohto súd má za to, že dôkazy navrhované navrhovateľom
nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu a preto ich nevykonal.Na základe týchto skutočností súd má teda za to, že tak ako na to poukazoval krajský súd v zrušujúcom
uznesení na strane 3 odstavec 4 v tretej vete, že ak by bolo pravdivé toto tvrdenie tak v tej súvislosti mohli
byť vyhodnocované výpovede svedkov vystupujúcich na strane odporcu, že v čase dohovoru medzi

navrhovateľom a odporcom sa nehovorilo nič o odplate za umiestnenie reklamného baneru. Čo sa
týka pravdivosti ide o tvrdenie, že uvedená potlač reklamnej plochy o rozmeroch 1600 x 5900 mm bola
odporcovi vyfakturovaná faktúrou č. 2008113 na č. l. 67 spisu s tým, že súd tak ako vyššie poukázal,
má za to, že išlo o baner, ktorý bol vyfakturovaný touto faktúrou. Jednoznačne, ako vyššie poukázal,
baner o týchto rozmeroch bol namontovaný na tejto budove, keďže uvedené rozmery z vnútorných strán

hranolov boli 588 cm. Okrem tohto, tak ako súd poukázal, uvedený baner bol z akejsi gumovej možno
umelohmotnej hmoty, ktorá sa mohla aj roztiahnuť. Dokonca sám navrhovateľ uvádzal, že uvedený
rozmer banera je väčší, ako ten ktorý bol umiestnený na budove, čo však nezodpovedalo skutočnosti.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 226 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmierb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).