Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115206820
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115206820.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky: L.

O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U. XX, XXX XX G. U., proti povinnému: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX, XXX XX G., o určenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa, v časti o určenie vyživovacej povinnosti povinného sumou 30 % zo sumy životného minima
na plnoleté nezaopatrené dieťa, zastavuje.

II. Povinný je povinný prispievať navrhovateľke výživným, určeným rozsudkom 21P/213/2011-189 zo
dňa 31.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.12.2011, od 05.03.2015 do rúk navrhovateľky, čím

sa mení platobné miesto určené hore uvedeným rozsudkom.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 domáhala, aby súd uložil
povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorú sumu bude povinný
zaviazaný poukazovať navrhovateľke vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred od 04.03.2015.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011, právoplatným dňa 26.10.2012, bola navrhovateľke nariadená
ústavná starostlivosť, ktorá bola od 20.12.2011 realizovaná v Detskom domove v Necpaloch. Od
04.03.2015 sa navrhovateľke poskytuje starostlivosť v Detskom domove v Necpaloch na základe
Dohody o poskytovaní starostlivosti a podmienkach pobytu po dovŕšení 18. alebo 19. roku veku v
zmysle § 49 ods. 3 a § 53 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa.
V súčasnej dobe je navrhovateľka študentkou 1. ročníka SOŠ strojárskej v Martine, učebný odbor
technicko-administratívny pracovník, nemá inú možnosť bývania, a ani dostatočný príjem, z ktorého by
bola schopná sa samostatne živiť a študovať. V zmysle § 61 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov je navrhovateľka povinná za

poskytovanú starostlivosť hradiť úhradu z výživného určeného rodičovi súdom.

3. Povinný sa k návrhu navrhovateľky, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 17.04.2015, v súdom
určenej lehote písomne nevyjadril.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom navrhovateľky, a to na
pojednávaniachkonanýchdňa26.10.2016,9.6.2017,ktorésúdvykonalvneprítomnostipovinného,ktorý

sa z neúčasti na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil. Pojednávanie nariadené na deň 28.7.2017
súd vykonal v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorí sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili. Bol
zistený nasledovný skutkový stav:

5. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že od starkej sa dozvedela, že povinný nie je jej pravý otec,

ale jej nevlastný otec. Navrhovateľke nie je známe, akým spôsobom došlo k zápisu povinného ako otca
na jej rodný list, a ani jej nie je známe, či došlo k osvojeniu navrhovateľky alebo či došlo k súhlasnému
vyhláseniu rodičov, čo sa týka otcovstva navrhovateľky. Skutočnosť, že sa nejedná o jej biologického
otca, je navrhovateľke známa iba z počutia. Navrhovateľka ďalej uviedla, že bola v detskom domove do
svojich 18 -ich rokov, t. j. do XX.XX.XXXX, avšak bola tam umiestnená až do 02.12.2015. Navrhovateľka
sa následne od jarných mesiacov roku 2016 zamestnala v Dolnom Kubíne, kde pracovala v pekárni

asi jeden mesiac. V Dolnom Kubíne bývala u priateľa, s ubytovaním nemala žiadne výdavky. Potom
pracovala ako brigádnička v krčme do decembra 2016, dostávala za upratovanie 100,- Eur mesačne, a
tiežtampracovalaakopomocníčka,azacelújejpracovnúčinnosťdostávala420,-Eurmesačne.Včase,
odkedy navrhovateľka odišla z detského domova, až dovtedy, ako sa zamestnala v pekárni, nepracovala
nikde. Kým nezačala pracovať v pekárňach, navrhovateľku živil jej priateľ, poskytoval jej ubytovanie, aj

stravu. Svojmu priateľovi následne navrhovateľka potom, ako sa zamestnala v pekárňach, prispievala
na stravu a ubytovanie sumou 100,- Eur, takže jej zostalo 300,- Eur na vlastné výdavky pre vlastnú
potrebu. Odvtedy, ako bola zamestnaná v pekárňach a v krčme, sa navrhovateľka živí úplne sama.

5. Povinný sa následne vo veci vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.01.2017, v ktorom uviedol, že

navrhovateľka nie je jeho biologickou dcérou, nakoľko došlo k jej osvojeniu. Súčasne povinný predložil
súdu potvrdenie o svojej dlhodobej pracovnej neschopnosti. Povinný v podaní doručenom súdu dňa
08.06.2017 uviedol, že nastupuje na preventívnu liečbu v Tatrách. Zopakoval, že navrhovateľka nie
je jeho dcérou, čo môže dokázať skúškou DNA, a ďalej uviedol, že nemá žiadny príjem, nakoľko má
priznaný 55 % -ný invalidný dôchodok, ale je bez príjmu, keďže nemá dosť odpracovaných rokov.

6. Na výzvu súdu zo dňa 05.04.2017 Detský domov v Necpaloch v podaní doručenom súdu dňa
19.05.2017 uviedol, že navrhovateľke bola poskytovaná ústavná starostlivosť od 22.08.2011 do
03.03.2015. Od 03.03.2015 do 02.12.2015 bola navrhovateľke poskytovaná starostlivosť na základe
dohody medzi detským domovom a mladým dospelým. V tomto období bol navrhovateľke poskytovaný

príspevok zo štátu vo výške 226,10 Eur, z ktorého si musela zabezpečiť stravu, ošatenie, hygienu,
cestovné, školské pomôcky a pod. Tento príspevok musela pravidelne každý mesiac zdokladovať. Ďalej
navrhovateľka poberala mesačne vreckové vo výške 27,20 Eur, prídavok na dieťa. Raz za rok jej bol
vyplatený vecný dar vo výške 22,70 Eur.

9. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.12.2011 (č.l. 15), súd zistil, že vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. O. nar.
X.X.XXXXaA.O.nar.X.X.XXXX,detimatky:W.O.,nar.XX.X.XXXX,zomr.XX.X.XXXXaotca:M.Z.nar.
XX.X.XXXX bola vo výroku II. predmetného rozsudku určená vyživovacia povinnosť otca na maloleté

deti vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, pre každé dieťa zvlášť, s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktoré bol otec povinný poukazovať na účet Detského domova
v Necpaloch. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že maloleté deti boli predbežným opatrením zverené
dočasne do ústavnej starostlivosti Detského domova v Necpaloch.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21P/213/2011 súd zistil z rodného listu L. O.,
vyhotoveného Matričným úradom Mesta Žilina dňa 8.9.2011 (č.l. 169 spisu), že ako matka navrhovateľky
je zapísaná W. O., nar. XX.X.XXXX a ako otec navrhovateľky M. Z. nar. XX.X.XXXX.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len
CSP):Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len
CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine (ďalej len „ZoR“): Plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 61 ods. 1 prvej a druhej vety, zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele za poskytovanú starostlivosť dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou podľa §
47 ods. 3 písm. d) druhého bodu sa určuje úhrada. Úhrada za poskytovanú starostlivosť sa hradí z

výživného určeného rodičovi súdom.

Podľa § 61 ods. 6 zákona č. 305/2005 Z.z. mladý dospelý, ktorý požiadal o poskytovanie starostlivosti,
platí úhradu za starostlivosť podľa § 47 ods. 3 písm. d) prvého a druhého bodu; počas výkonu
dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej

republiky mladým dospelým sa úhrada neurčuje.

Podľa § 61 ods. 7 prvej vety zákona č. 305/2005 Z.z. úhradu za bývanie v detskom domove platí mladý
dospelý vo výške najviac 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 8 zákona č. 305/2005 Z.z. ak trvá vyživovacia povinnosť rodiča k mladému dospelému,
odsek 1 sa vzťahuje rovnako.

12. Súd o uplatnenom nároku navrhovateľky rozhodol tak, že konanie v časti o určenie vyživovacej

povinnosti povinného sumou 30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa zastavil
podľa § 161 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 230 CSP.

13. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

14. Súd mal preukázané, že o nároku navrhovateľky na výživné bolo už skôr právoplatne rozhodnuté
rozsudkomsp.zn.21P/213/2011-189zodňa31.10.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa20.12.2011
a ktorým bola povinnému určená vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke v totožnom rozsahu, teda
vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ako sa navrhovateľka domáhala

v tomto konaní, len s tým rozdielom, že v rozsudku sp. zn. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011 bola
otcovi navrhovateľky uložená povinnosť poukazovať výživné na účet Detského domova v Necpaloch,
do ktorého ústavnej starostlivosti bola navrhovateľka v tom čase umiestnená. Navrhovateľka, vzhľadom
na dovŕšenie plnoletosti a následné poskytovanie starostlivosti o navrhovateľku Detským domovom
Necpaly na základe Dohody medzi detským domovom a mladým dospelým od 03.03.2015, sa v tomto

konaní domáhala, aby výživné bolo poukazované povinným priamo jej, keďže jej vznikla podľa ust. §
61 zákona č. 305/2005 Z. z. povinnosť platiť za poskytovanú starostlivosť detským domovom úhradu z
výživného určeného rodičovi súdom.

15. Navrhovateľka si teda v tomto konaní uplatnila ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne

rozhodlo, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu.
Navrhovateľka sa nedomáhala zmeny výšky vyživovacej povinnosti povinného, len zmeny platobného
miesta,naktorémápovinnývýživnéuhrádzať.Pretosúdkonanievčastiourčenievyživovacejpovinnosti
povinného zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.16. Keďže mal súd v konaní preukázané, že navrhovateľke bola poskytovaná ústavná starostlivosť
Detským domovom v Necpaloch do 03.03.2015 a od 03.03.2015 do 02.12.2015 bola navrhovateľke

poskytovaná ústavná starostlivosť na základe Dohody medzi detským domovom a mladým dospelým,
navrhovateľka bola preto povinná detskému domovu platiť za bývanie v detskom domove úhradu v
zmysle § 61 zákona č. 305/2005 Z.z., pričom od 3.12.2015 už navrhovateľke ústavná starostlivosť
poskytovaná nie je, súd zaviazal povinného na platenie výživného priamo do rúk navrhovateľky a zmenil
tak platobné miesto pre platenie výživného navrhovateľke, určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.

k. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011.

17. Pokiaľ aj povinný popieral svoju vecnú pasívnu legitimáciu a tvrdil, že nie je otcom navrhovateľky,
súd mal preukázané z rodného listu navrhovateľky, že povinný je na rodnom liste navrhovateľky ako
jej otec zapísaný, preto táto argumentácia povinného spochybňujúca jeho vecnú pasívnu legitimáciu v
tomto konaní je nedôvodná.

18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a súčasne neboli splnené podmienky pre aplikáciu
§ 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania
bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.