Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18Csp/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417205691
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4417205691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Západoslovenská

distribučná a.s. , Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 , právne zastúpený: GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o. Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanej: Q. D., K..XX.XX.XXXX, V. G.
XX/XXX, P. K. Ž. o zaplatenie 855,14 eur s príslušenstvom.

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 855,14 eur a úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 855,14 eur od 12.12.2015 do zaplatenia na účet žalobcu vedený vo VÚB
a.s., číslo účtu: SK38 0200 0000 0025 3803 3751 , variabilný symbol: 99 15 03 05 52 , SWIFT: SU BA
SK BX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou na súd dňa 20.03.2017 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 855,14 eur s príslušenstvom a trovy konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je na základe povolenia na distribúciu elektriny vydaného Úradom
pre reguláciu sieťových odvetví a podľa ustanovenia § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 1.1. o energetike a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o energetike“) oprávnený vykonať kontrolu
odberného miesta, pričom žalovaný, ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný
žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu.

3.V súlade s uvedeným bola dňa 24.03.2015 vykonaná kontrola odberného miesta č. 4414067901
poverenými zamestnancami žalobcu, ktorou bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala
elektrickú energiu bez určeného meradla. Uvedené vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu

zo dňa 24.03.2015(ďalej aj ako „protokol o zistení neoprávneného odberu“), v ktorom sa uvádza
nasledovný skutkový stav: „ Elektromer stratil metrologické vlastnosti. Číselník porušený- nezistené
stavy. Elektrometer v zapnutom stave. Na povale domu nainštalovaná pripojovacia krabica na prívodný
kábel- krabica ie vyhorená . „

4.Poukázal ďalej na to, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy na základe povolenia na
distribúciu elektriny vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pre účely správneho posúdenia

postavenia žalobcu na trhu s elektrickou energiou považoval za vhodné uviesť, že na rozdiel od
dodávateľa elektrickej energie, ktorý podľa ustanovení § 26 ods. 1 a ods, 9 zákona o energetike a
ustanovenia § 8 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa
ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútornéhotrhusplynomposkytujedodávkuelektrinyodberateľomnazákladezmluvyododávkeelektrickejenergie,
žalobca nie je oprávnený uzatvárať s odoberateľmi tieto zmluvy o dodávke elektriny, preto nevystupuje
a ani nemôže vystupovať vo vzťahu k odberateľom ako dodávateľ elektrickej energie.

5.Podľa žalobcu je v uvedenom prípade vylúčené aplikovanie zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Strany sporu nemali uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je založený vznikom škody na strane žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného,
a je vzťahom zodpovednostným. Žalobcov nárok na náhradu škody nevyplýva zo spotrebiteľského

vzťahu medzi stranami sporu a taktiež ani povinnosť žalovaného nahradiť spôsobenú škodu nevyplýva
zo spotrebiteľskej zmluvy ale ex lege z ustanovenia §46 ods. 2 zákona č. 251/2012 o energetike o
neoprávnenom odbere elektriny.

6.Žalobca ďalej poukázal na trestnoprávnu rovinu neoprávneného odberu.

7.Podľa žalobcu bola výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie vyčíslená v
súlade s ustanovením §1 Vyhlášky MHSR č. 292/2012 Z.z. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu,
a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v
distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby
za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému

odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie
neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade s ustanovením § 31 ods.
1 písm. b) zákona o energetike nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v
dôsledku neoprávnených odberov.

8.S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektrickej energie v celkovej výške 855,14 eur.

9.Výzvou zo dňa 11.11.2015 vyzval žalobca žalovanú na úhradu škody s dátumom splatnosti úhrady
škody . Žalovaná ku dňu podania žaloby škodu neuhradila.

10. Súd doručil žalovanej žalobu dňa 20.07.2017 a vyzval ju , aby sa k žalobe v súlade s § 167 ods.2
C.s.p. vyjadrila v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.

11.Súd vykonal dokazovanie vyúčtovaním náhrady škody, pokusom o zmier , protokolom o zistení

neoprávneného odberu , priloženou fotodokumentáciou , ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

12.Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 24.03.2015 mal súd preukázané, že u
odoberateľa, ktorým je žalovaná bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie .

13.Z vyúčtovania náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny mal súd preukázané ,
že žalobca určil výšku škody sumou 855,14 eur.

14.Z pokusu o zmier zo dňa 12.10.2015 a z výzvy na úhradu škody zo dňa 11.11.2015 mal súd

preukázané , že žalobca vyzval žalovanú na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektrickej energie do 30 dní odo dňa doručenia výzvy.

15.Podľa § 40 ods.9 zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly u žalovaného
teda ku dňu 22.07.2014 ) je výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť

prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe
prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny,
odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej
sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému
odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.

16.Podľa § 46 ods.1 písm.c/ zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly
u žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušenézabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.

17.Podľa § 46 ods.1 písm.c/ zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly u
žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.

18.Podľa § 1 vyhlášky MH SR č.292/2012 Z.z. účinnej ku dňu vykonania kontroly u žalovaného teda
ku dňu 22.07.2014 ) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou
neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

19.Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa§150ods.2C.s.p.,nazisteniepodstatnýcharozhodujúcichskutočnostímôžesúdstranypožiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20.Podľa § 177 ods.2 písm.a/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

21.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

22.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24.Súd mal preukázané , že kontrolou odberného miesta u žalovanej bolo zistené , že žalovaná
neoprávnene odoberala elektrickú energiu - táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z protokolu o kontrole
a fotodokumentácie doloženej v spise.

25.Pokiaľ ide o vylúčenie aplikácie právnej úpravy ochrany spotrebiteľa , súd sa v plnom rade stotožňuje

s argumentáciou žaloby. V uvedenom prípade sa nejedná o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou
ale o uplatnenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu zo zákona o energetike tak, ako to uviedol právny
zástupca žalobcu.26.Súd sa nezaoberal trestnoprávnou rovinou prípadu naznačenou právnym zástupcom žaloby - jedná
sa o civilno právny spor , trestnoprávna rovina veci je teda v tomto prípade irelevantná.

27. Žalovaná strana sa k žalobe nevyjadrila, súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a
listinnýchdôkazovdoloženýchvspiseažalobe čodoistinyvplnomrozsahuvyhovel.Úrokyzomeškania
uplatnené žalobcom sú podľa názoru súdu uplatnené správne čo do výšky úroku z omeškania , sumy,
z ktorej je úrok z omeškania uplatňovaný a času, kedy sa žalovaná do omeškania dostala, súd preto
žalobe vyhovel aj v tejto časti.

28.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na 262
ods. l CSP. Žalobca bola v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
pomere 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).