Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205274
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116205274.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zastúpený:
GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, Kováčska 53, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Z. XXXX/XX, H., o zaplatenie 406,38 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 406,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy 406,38 eura od 05.05.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.03.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.03.2016, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 406,38 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 406,38 eura od 05.05.2014 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/71/2016-17 dňa

29.03.2016. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, súd ho uznesením
č.k. 11C/71/2016-31 zo dňa 23.08.2017 zrušil.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle §
40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta,
pričom žalovaný ako odberateľ elektrickej energie je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť
prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. V súlade s uvedeným bola dňa

20.03.2014 vykonaná kontrola odberného miesta č. 4206034106 poverenými zamestnancami žalobcu,
ktorou bolo zistené, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej
dodávke elektriny meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva odber elektriny. Uvedené vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu
zo dňa 20.03.2014, v ktorom sa uvádza nasledovný skutkový stav: „Chýbajú podnikové plomby
krytu hlavných ističov a nameranej časti rozvádzaču. Vznikol neoprávnený odber elektrickej energie.
Porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberné miesto svojvoľne pripojené bez

platne uzatvorenej zmluvy. Bol zistený neoprávnený zásah do určeného meradla. Uvoľnená skrutka na
derivačnejspojkeprerušenýspoj.Následkomtohtoneoprávnenéhozásahuelektromernezaznamenával
žiadnu spotrebu napriek tomu, že ním do inštalácie bytu tiekol v čase kontroly prúd hodnoty 4,12A.
Odoberateľ v čase kontroly neprítomný, o výsledku kontroly bol informovaný telefonicky, kópia protokoluzanechaná v elektromerovom rozvádzači.“ Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a na preukázanie
tvrdení žalobcu bola o zistenom neoprávnenom odbere okrem Protokolu o zistení neoprávneného
odberu vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Žalobca poukazoval na

znenie ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca ďalej uviedol, že zodpovednosť
za neoprávnený odber elektrickej energie zaznamenaný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, je
koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za

protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to
bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Zároveň žalobca poukazoval na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.10.2007 sp.zn. 32Odo 1102/2006. S ohľadom na vyššie
uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v
celkovej výške 406,38 eura. Táto bola vypočítaná na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste
v súlade s ustanovením § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.,

ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Na základe
vyššie uvedeného žalobca vystavil žalovanému za škodu vzniknutú neoprávneným odberom elektrickej
energie faktúru č. 9914030652 na sumu 406,38 eura so splatnosťou dňa 04.05.2014. Dlžnú sumu
žalovaný neuhradil ani napriek písomným výzvam na zaplatenie - Upomienka zo dňa 22.07.2014 a
Pokus o zmier zo dňa 02.09.2014. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z

omeškania. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Výzvu na úhradu škody - faktúru č. 9914030652 zo
dňa 01.04.2014, fotografie č.l. 5-6, Pokus o zmier zo dňa 02.09.2014, Upomienku zo dňa 22.07.2014,
Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.03.2014, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, fotografie č.l. 11-12.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 08.09.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia
nepoprel, dôkazy neoznačil.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

6. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými

dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Z protokolu o zistení neoprávneného
odberu zo dňa 20.03.2014 vyplýva, že pri kontrole odberného miesta žalovaného č. 4206034106 na
adrese M. zamestnancami žalobcu, bolo zistené, že chýbajú podnikové plomby krytu hlavných ističov a
nameranej časti rozvádzaču, bol zistený neoprávnený zásah do určeného meradla - uvoľnená skrutka
na derivačnej spojke prerušený spoj, následkom čoho elektromer nezaznamenáva1 žiadnu spotrebu

napriek tomu, že ním do inštalácie bytu tiekol v čase kontroly prúd hodnoty 4,12A. Odberné miesto
bolo svojvoľne pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny súd zistil, že jej výpočet bol vyčíslený podľa dennej spotreby podľa § 1 ods. 5, 6
vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z. v objeme 11,370 kWh, za obdobie od 19.09.2013 do 20.03.2014, v
počte183dní,pripočethodíndenne12,použitábolasadzbaNO/MOO2013VT:0,152422VT:0,149540,

celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená vo výške 2080,893 kWh.
Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená sumou 332,58 eura.
Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z.
boli vyčíslené sumou 36,64 eura, náklady na DPH boli vyčíslené sumou 37,16 eura. Celková škoda bolavyčíslená v sume 406,38 eura. Z výzvy - faktúry č. 9914030652, vystavenej dňa 01.04.2014, vyplýva, že
škoda za neoprávnený odber elektrickej energie bola vyfakturovaná žalovanému v sume 406,38 eura
so splatnosťou 04.05.2014. Žalovaný na uvedenú faktúru nič nezaplatil.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

12. Podľa § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoE“) (v znení účinnom v rozhodnom období), výrobca elektriny alebo koncový odberateľ
elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu
na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva

elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť
výrobcovi elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky
elektriny.

13. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. ZoE, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez

uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

14. Podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZoE, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré
nezaznamenávaalebonesprávnezaznamenávaodberelektriny,alebourčenýmmeradlom,ktorénebolo

namontované prevádzkovateľom sústavy.

15. Podľa § 46 ods. 2 ZoE, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

16. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) ZoE, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu,
ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

17. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovuje Vyhláška MH SR
č. 292/2012 Z.z..

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je podaná dôvodne a je potrebné
jej v celom rozsahu vyhovieť.

21. Na základe kontroly odberného miesta bolo zistené, že žalovaný neoprávnene, bez uzavretej
zmluvy o odbere elektrickej energie, odoberal na odbernom mieste č. 4206034106 na adrese M. v
období od 19.09.2013 do 20.03.2014 elektrickú energiu. Neoprávneným odberom elektrickej energiebola žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy spôsobená škoda, ktorú je žalovaný povinný
uhradiť. Spôsob výpočtu škody vo výške 406,38 eura je zrejmý z prílohy k faktúre, pričom tento je v
súlade s vyhláškou MS HR č. 492/2012 Z.z., keď zároveň vyčíslenú výšku škody žalovaný žiadnym

spôsobom nesporoval. Keďže žalovaný škodu ani na výzvu - faktúru neuhradil, zaviazal ho súd na
zaplatenie sumy 406,38 eura vo výroku I. rozsudku.

22. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z predmetnej faktúry odo dňa nasledujúceho po
splatnosti uvedenej faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 5,25% ročne, nakoľko

bol uplatnený v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď základná úroková sadzba ECB
bola ku dňu 05.05.2014 vo výške 0,25% (t.j. 0,25% + 5). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 406,38 eura od 05.05.2014 do zaplatenia.

23. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

24. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného,
určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%.
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).