Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Csp/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211875
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617211875.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľky B.. S. O., C.. XX.XX.XXXX, D. S. S. S., O.L. XXXX/
XX, štátnej občianky SR, zast. Lexpert s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná č. 15, IČO: 45 976
856 proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom Košice, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690
904, zast. nútená správkyňa JUDr. Irena Sopková, Hlavná 25, Košice o zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

súd z a m i e t a návrh navrhovateľky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia voči odporcovi.

Navrhovateľke s a n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Odporcovi s a n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadenia
záložného práva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky, ktorá je vo výlučnom vlastníctve dlžníka
- odporcu a je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre okres Lučenec, obec Lučenec, katastrálne
územie T., a to nebytový priestor číslo 3-6, prízemie, vchod XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX
postaveného na parcele KN-C číslo XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1 za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky vrátane
príslušenstva, na ktorú pohľadávku vznikol navrhovateľke nárok v súvislosti so zmluvným vzťahom
s odporcom - dlžníkom, ktorý bol založený poistnou zmluvou UDP-K číslo XXXXXXXXXX vrátane
úrazového poistenia. Navrhovateľka ďalej navrhuje súdu zaviazať odporcu na náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 100 %, pričom prijímateľom by bol zástupca navrhovateľky.

2. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa
31.10.2017, navrhovateľka uviedla, že s dlžníkom (odporcom) uzavrela poistnú zmluvu UDP-K číslo
XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 19.06.1999, na základe ktorej sa zaviazala k mesačnej
úhrade poistného vo výške 271 Sk, počas poistnej doby t.j. 15 rokov, do 19.06.2014. V zmysle tejto
zmluvyjedlžník(odporca)vprípadeuplynutiapoistnejdobyprisplnenípodmienkydožitianavrhovateľky,
povinný vyplatiť navrhovateľke sumu vo výške 104 361 Sk (3 464,15 Eur) a v prípade smrti pred

uplynutím poistnej doby sumu 60 000 SK (1 991,64 Eur). Súčasťou poistnej zmluvy je aj úrazové
pripoistenie, v zmysle ktorého sa navrhovateľka zaviazala uhrádzať dlžníkovi (odporcovi) sumu vo výške
48 Sk ako úrazové poistenie a dlžník je povinný vyplatiť navrhovateľke sumu vo výške 100 000 Sk (3
319,39 Eur) pre prípad smrti následkom úrazu, sumu vo výške 60 000 Sk (1 991,64 Eur) pre prípad
trvalých následkov úrazu a sumu vo výške 60 000 Sk (1 991,64 Eur) pre prípad plnej invalidity úrazom.
Navrhovateľka si v zmysle poistnej zmluvy ako aj dodatku splnila všetky svoje záväzky riadne a včas.

Javí sa však, že poistné plnenie bude pre navrhovateľku ťažko vymožiteľné, až nevymožiteľné, čo
vyplýva z tej skutočnosti, že dlžník (odporca) mal v septembri 2017 dlh voči Sociálnej poisťovni vovýške 38 233,30 Eur, voči Finančnej správe vo výške 4 712,55 Eur, pričom dlhy na daniach a odvodoch
dlžníka ďalej rastú. Podľa zistení nútenej správkyne dlžník nemá v súčasnosti finančné prostriedky na
výplatu poistných zmlúv svojim klientom. V súčasnej dobe nie je isté či návrh na konkurz dlžníka podaný

bude, alebo nie. Z Listu vlastníctva č. 7906, okres Lučenec, obec Lučenec, katastrálne územie Lučenec
vyplýva, že dlžník je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti: nebytový priestor č. 3-6, prízemie, vchod:
18, v bytovom dome súpisné číslo XXXX postaveného na parc. KN-C č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 9452/162738, spoluvlastnícky podiel 1/1. Dlžník so svojím

majetkom nakladá a tým oslabuje možnosť navrhovateľky na uspokojenie jej nároku na poistné plnenie.
K nehnuteľnosti dlžníka prebiehajú záznamové konania, čo je zrejmé z Listu vlastníctva č. XXXX a
bolo, už zriadených viacero záložných práv zabezpečovacími opatreniami. Nehnuteľnosť je jediným
známym majetkom dlžníka, existuje tak obava, že bude ohrozená aj prípadná exekúcia na vymoženie
navrhovateľkinej pohľadávky v prípade pred a po uplynutí poistnej doby. Preto sa navrhovateľka
domáha vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo k

nehnuteľnostivprospechnavrhovateľkynazabezpečeniecelejjejpohľadávkyvočidlžníkovi(odporcovi),
vyplývajúcej z poistnej zmluvy UDP.K číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľka poukázala na § 343 ods.
1, § 344, § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP): (1) Zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom
do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP: Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1, 2 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je príslušný okresný súd.

7. Podľa § 20 písm. a/ CSP: Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne
súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.
8. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z. z. (ďalej len ”OZ”): Povinnosť poistiteľa

plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi
dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

9. Podľa § 796 ods. 1, 2 OZ: (1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a
tozadohodnutépoistnéobdobia(bežnépoistné);možnotieždohodnúť,žepoistnébudezaplatenénaraz

za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). (2) Ak nebolo dohodnuté inak,
je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
10. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 OZ: (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane

skutočnosť,sktoroujespojenývznikpovinnostipoistiteľaplniť(poistnáudalosť).(3)Plneniejesplatnédo
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

11. Z poistky zo dňa 08.07.1999 (na č. l. 52 - 53) mal súd osvedčené, že medzi navrhovateľkou
a odporcom, existuje právny vzťah z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia od
19.06.1999, s koncom poistenia 19.06.2019 pre prípad smrti následkom úrazu 100.000 Sk, trvalých
následkov úrazu 60 000 Sk, plnej invalidity 60 000 Sk, pre prípad smrti je 60 000 Sk a pre prípad dožitia

104 361 Sk.12. Z § 343 CSP vyplýva, že základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a)
návrhnazriadeniezabezpečovaciehoopatrenia;b)spôsobilýpredmetzáložnéhopráva;c)zabezpečená
peňažná pohľadávka; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

13. Ako súd uviedol, predpokladom podľa písm. c) bodu 12 rozsudku je, že zriadením záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečená peňažná pohľadávka. Navrhovateľka
uviedla v návrhu, že zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva má byť zabezpečená celá jej
pohľadávka zo zmluvného vzťahu s odporcom - dlžníkom z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX vrátane

príslušenstva. V návrhu navrhovateľky tak podľa súdu absentuje špecifikácia konkrétnej peňažnej
pohľadávky voči odporcovi, z ktorého by mohlo byť zrejmé, že peňažný nárok navrhovateľky trvá a je
dôvodný.
14. Z predložených dokumentov vyplýva síce, že poistný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom trvá
avšak nevyplýva skutočnosť, že nastala poistná udalosť zadefinovaná v poistnej zmluve (t. j. dožitie
navrhovateľky do 19.06.2019, existencia trvalých následkov úrazu, plnej invalidity úrazom resp. smrť

následkom úrazu), ktorá je podľa § 797 ods. 2 OZ predpokladom vzniku právneho nároku navrhovateľky
a jeho trvania.

15. Podľa právnej teórie je nárokom právna možnosť uplatniť si svoje subjektívne právo, resp. domáhať
sa jeho realizácie na súde, napr. zo zmluvy vzniká právo veriteľa na to, aby mu dlžník požičanú čiastku

vrátil, nárok na vrátenie, ale vznikne, až splatnosťou pôžičky, právnou ochranou tohto nároku je potom
podanie žaloby na súd a po jeho úspešnom priznaní, možnosť nárok exekučne vymôcť. Takto v danom
poistnom vzťahu má navrhovateľka subjektívne právo na vyplatenie poistného voči odporcovi, ale nárok
ako právna možnosť uplatniť si uvedené právo na súde vznikne až tým, že nastane skutočnosť (poistná
udalosť)sktoroujespojenývznikpovinnostipoistiteľa-odporcuplniťnavrhovateľkepoistné,t.j.vdanom

prípade dožitie navrhovateľky do 19.06.2019, existencia trvalých následkov úrazu alebo plnej invalidity
úrazom a smrť následkom úrazu.

16. Keďže na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľka neosvedčila, že sú splnenie
podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia - existenciu právneho nároku na poistné plnenie,

vzhľadom k tomu, že pohľadávka, ktorú vo svojom návrhu opisuje voči dlžníkovi sa ešte nestala splatnou
(v dôsledku, že nenastala poistná udalosť), preto súd nemohol postupovať v zmysle § 343 CSP a návrh
navrhovateľky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Nakoľko bol v konaní úspešný odporca, ktorému reálne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol
v súlade s § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke a ani odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Z uvedeného dôvodu už nie je potrebné ďalej rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na
Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.