Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203191
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115203191.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: J. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom S. XXXX/XX, J., v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 824 96, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 8 zmluvy zo dňa 18.4.2011 v znení: „Predmetom
tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení

nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru,
resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej
ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b) poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur, v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú

zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“,
je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia 1.412,53 eur, v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.2.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom určenia, že
poplatok vo výške 215,75 eur, ktorý bol dojednaný v zmluve uzatvorenej so žalobcom a žalovaným pod
č. XXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.412,53 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu na základe jeho žiadosti schválil úver vo výške
1.500 eur, ktorý splácal v 42 splátkach vo výške 80,37 eur. Celková suma, ktorú mal zaplatiť a úroky

po celú dobu čerpania úveru predstavovala sumu 3.375,54 eur, RPMN bola určená vo výške 65,95 % a
ročná úroková sadzba 70,01 %, zmluva bola uzavretá dňa 21.4.2011. Žalovaný si okamžite započítal
poplatok vo výške 215,75 eur, čo z úveru predstavovalo 14,38 %. Popri úroku 70,01 % tak ide o ďalšie
plnenie v neprimeranej výške. Poukázal na to, že poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorouje možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto
aj cena tejto služby v rozsahu 14,38 % z výšky úveru je neprijateľná. Neprijateľná by bola v takejto
sadzbe aj z výšky odložených splátok nieto ešte ako 14,38 % z výšky úveru. Ako spotrebiteľ ešte ani

nevyužil túto službu a už hradil poplatok. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti, ale
aj z dôvodu, že zaplatil bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný tak získal prospech
skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol.

3. Žalobca poukázal na rozsudok KS v Prešove 18Co 109/2011, kde súd uviedol: „Odvolací súd zastáva

názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú
považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie

„ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch). V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím
dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda
žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa „splátke“ 603 eur.

Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na
jeho ekonomické využitie v nižšej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k
záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru už jeho
odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na

nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Splácanie úveru, ktorý nebol
poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Odvolací súd preto prisudzuje
zmluvnej podmienke o započítaní si splátky 603 eur v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej definície takáto
zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru“.

4.Žalovanýmbolposkytnutýžalobcovivskutočnostiúvervovýške1.284,25eur,pričomschválenávýška
úveru bola 1.500 eur. Žalovaný mu poskytol automaticky revolving vo výške 678,76 eur dňa 22.5.2013.
Celkovo mu poskytol sumu 1.963,01 eur, pričom žalovanému uhradil sumu 3.375,54 eur.

5. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobca účelovo a z právneho hľadiska neprijateľným spôsobom
pristupuje k posúdeniu odplaty za prevzatie záväzku veriteľa (žalovaného) poskytnúť odklad splatnosti
splátok. Zaoberá sa výhradne otázkou odplaty (označovanej ako „poplatok“) a túto nedôvodné
porovnáva s poplatkom v skutkovo a právne odlišnej situácii. Zároveň v žalobe uvádza účelové a s
touto vecou nesúvisiace odkazy na množstvá súdnych rozhodnutí, ktoré sa v skutkovej i právnej rovine

týkali úplne iných otázok. Žalovaný poukázal na to, že posudzovanie otázky odplaty podľa Dohody o
poskytnutí služby uvedenej v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj „Zmluva o RÚ“) musí
vychádzať z komplexného posúdenia všetkých ustanovení tejto dohody a tiež z relevantných právnych
predpisov. Žalobca tento fakt v podanej žalobe nereflektuje a naopak z jeho argumentácie vyplýva, že
pojem neprijateľnej podmienky a právnu podstatu tohto inštitútu nepochopil. Dohoda o poskytnutí služby

je samostatným právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik Zmluvy o RÚ. Táto skutočnosť
vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby. Dohoda o poskytnutí služby je aj osobitne
podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ v tom smere, že dlžník
podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby.
To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie

Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Podľa žalovaného priemerný spotrebiteľ
si je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so Zmluvou o RÚ, že jej uzavretie vyžaduje
samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody
slobodné a dobrovoľné, kedy vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Žalovaný
ďalej uviedol, že predmetná odplata je cenou plnenia, čiže tvrdenie o neprijateľnosti dojednania o tejto

odplate je vylúčené. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v
článku 4 ods.2, a ani dojednanie o nej, nie sú neprijateľnou podmienkou. Žalovaný preto zdôrazňuje, že
tvrdenia v podanej žalobe sú v rozpore s právnou úpravou na ktorú dokonca žalobca sám poukazuje.
Zmyslom právnej úpravy neprijateľnej podmienky je odstrániť zo zmluvného vzťahu také ustanovenie,ktoré bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní nejakých práv alebo vytvára pre neho nevýhodnejšie postavenie
v porovnaní so stavom, ako keby danú situáciu upravoval zákon. Predmetom dohody o poskytnutí služby
je odplatné prevzatie záväzku veriteľom poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Na jednej

strane je záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a
nastranedruhejzáväzokposkytnúťodkladsplatnostisplátok.Čižeideoúpravutakejsituácie,ktorékeby
nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou.
Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť,
ak o to dlžník požiada, a to naviac bezodplatne. Uzavretie dohody naopak zavádza úpravu, ktorá je

výhodnejšia oproti zákonnej regulácii. Nie je zrejmé a odporuje podstate veci, ako môže byť dojednanie
Dohody o odplatnom poskytnutí služby a odplaty podľa nej v neprospech žalobcu a predstavovať hrubú
nerovnováhu v jeho neprospech. Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to
nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôžu
byť neprijateľnou podmienkou. Pri posudzovaní odplaty žalobca nielenže nevychádza z komplexného
posúdenia obsahu dohody, ale aj k výške odplaty pristupuje skresľujúco a zavádzajúco. V žalobe sa

nezohľadňujú právne a ekonomické účinky odkladu splátok a ich reálne (praktické) dopady. V prípade
využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie. Ich maximálnu výšku
upravuje ust. § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Taktiež odklad splatnosti splátok znamená, že z dôvodu ich
omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatnosti a ani k ich úhrade) nemôže dôjsť k zosplatneniu
úveru (§ 565, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka). Splátky s odloženou splatnosťou sa uhrádzajú

až na konci, po uhradení ostatných splátok. Na základe uzavretej Dohody o poskytnutí služby vzniklo
žalobkyni právo uplatniť si nárok na odklad splátok a povinnosť veriteľa tento odklad poskytnúť. Plnenie
teda spočíva vo vytvorení povinnosti veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a tomu korešpondujúce
právo dlžníka odklad využiť. V Dohode o poskytnutí služby sa nehovorí nič o tom, že odplata sa platí po
uskutočnenom odklade. To, či k odkladu dôjde, závisí od dlžníka. Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho

spotrebiteľské právne vzťahy nevyplýva právo spotrebiteľa domáhať sa vrátenia odplaty za zakúpený
a nevyužitý tovar či služby. Aj v prípade dohody ide o rovnakú službu ako je napr. predĺženie záručnej
doby nad zákonný rámec za odplatu, objednanie balíka televíznych programov a ich nevyužívanie resp.
využívanie len niektorých z nich, atď. Žalobca pred uzavretím Dohody o poskytnutí služby si sám zvážil,
či dohodu uzavrie. Podľa žalovaného žaloba nesmeruje k ochrane práv, ale k zneužívaniu postavenia

spotrebiteľa.

6. Žalovaný tiež poukázal na to čo, že skutočnosť, kedy dohoda o poskytnutí služby je na tej istej listine,
akosamotnázmluvaorevolvingovomúvere,neznamenávzmysleprávnejúpravyautomatickytenzáver,
že nejde o individuálne uzavretý právny úkon. Pojem "individuálny" v spotrebiteľskom práve znamená

nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť
spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho,
aby to zmenilo jeho postavenia oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Dohoda o poskytnutí služby
je samostatným úkonom, v zmysle vyššie uvedeného, má právnu povahu individuálneho dojednania.
Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť a

od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva / žiadosti, nepristupuje
ani uzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby
je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od samotného
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere.

7. Žalovaný mal za to, že v konaní musí byť preukázané, že žalobca konal ako priemerní spotrebitelia,
respektíve musí byť pozitívne vylúčené, že nekonal spôsobom, ktorý odporuje podstate ochrany
spotrebiteľa. Z hľadiska priemerného spotrebiteľa je totiž podstatným, že článok 8.6, ktorý je tesne nad
podpisovou doložkou, bol grafický oddelený. Zároveň poukázal na to, že ide o platbu za dobrovoľne
vybranú službu a z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania s poukazom, že subjektívna

premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých
odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako namietal uplynutie
objektívnej premlčacej doby žalobca, ktorý odvodzuje údajný nárok na bezdôvodné obohatenie odporujú
zákonu. Žiadna právna norma aplikovateľná na uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere, nedáva
oporu a legálny základ pre porovnávanie úrokových sadzieb s priemernými úrokovými sadzbami bánk.

Ak by tomu tak bolo, potom by z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy vyplývalo. Dané ustanovenie používa pojem finančný trh (čo je aj v zmysle zákona
o dohľade nad finančným trhom pojem širší a nezahŕňa len banky). Zároveň je nesprávne, ak sa
ako referenčné kritérium používať priemerná úroková miera, pretože tá nevyjadruje aplikovateľnosť napostavenieapozíciužalobcu.Ajbankaposkytujeúveryspotrebiteľomvsadzbáchvyššíchakopriemerná
úroková miera , pretože jej výška závisí od kredibility žiadateľa o úver. Odplata, ktorá bola dohodnutá v
zmluve o revolvingovom úvere v podstatne neprevyšuje obvyklú odplatu na finančnom trhu, ktorá bola

v čase uzavretia zmluvy na úrovni 45,11 %. Žalovaný z toho dôvodu navrhol za žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, a to návrhom, zmluvou o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, oznámením o schválení úveru dlžníkovi, prehľadom platieb,

stanoviskom veriteľa k zmluve, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, vyjadrením
žalovaného a ostatným obsahom spisu pričom vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.2.2016 tak, že
určil, že poplatok 215,75 eur, ktorý bol dojednaný v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
pod číslom XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 v znení: „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby
je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch z akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu,

poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver /
revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b/ poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur, v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,

k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí
služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia 1.412,53 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
dôvody, ktoré vzniesol žalovaný, sú dôvodné a je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. Odvolací súd poukázalo na to, že prvostupňový súd správne zistil, že vzťah
medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a rovnako správne vychádzal z potreby poskytnúť
spotrebiteľovi náležitú ochranu. Jeho rozhodnutie sa však javilo byť predčasným.

10. Poukázal na to, že súd prvej inštancie odôvodnil výrok o vydaní bezdôvodného obohatenia
skutočnosťou, že nedošlo k bezvýhradnej akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy. Túto skutočnosť
namietol vo svojom odvolaní žalovaný, ktorý poukázal na to, že neexistuje nesúlad medzi návrhom
na uzavretie zmluvy a jej prijatím. Tieto skutočnosti aj vyplývajú zo spisu, nakoľko z č.l. 5 žiadosti o

poskytnutí revolvingového úveru bola žiadaná suma úveru alebo úverový limit 1.500 eur, pričom, táto
bola aj schválená. Taktiež ostatné náležitosti sú rovnaké a na tejto listine sa nachádzajú podpisy oboch
zmluvných strán. Je pravdou, že následne došlo v oznámení veriteľa o schválení úveru, k uvedeniu
aj ďalších hodnôt, ako je schválená výška revolvingu, ktorá nebola predmetom pôvodného dojednania
medzi účastníkmi konania, no oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je právnym úkonom tak, ako

to uvádza § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade je nutné rozlišovať medzi
platnosťou zmluvy o úvere vo výške 1.500 eur, ktorý, ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania,
bol medzi účastníkmi formálne uzavretý, čo sa týka podpisov strán na listine; a medzi platnosťou
zmluvy o poskytnutí revolvingu, pričom pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že schválená
výška revolvingu 902,92 eur uvedená v oznámení nie je totožná s uvedenou sumou v žiadosti na

č.l. 6, kde je uvedená suma 790,84 eur, však nie je relevantná, nakoľko pre posudzovanie platnosti
uzavretia zmluvy o úvere nie je relevantné oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ale údaje
uvedené v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sú identické. Pokiaľ súd prvého stupňa založil dôvod
pre vydanie bezdôvodného obohatenia na tom, že zmluva o úvere je neplatná z dôvodu nedodržania
predpísanej písomnej formy (pre rozdielnosť v uvádzaných sumách), nemožno sa s týmto názorom

stotožniť, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo nutné, aby súd
prvej inštancie rozlíšil to, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy vo vzťahu k sume vo výške 1.500 eur z
hľadiska formy, pričom z doposiaľ vykonaných dôkazov sa javí záver o tom, že táto zmluva v tejto časti
je neplatne uzavretá, predčasným. Následne možno oddeliť tú časť zmluvy, ktorá hovorí o poskytnutí
ďalšieho revolvingového úveru, kedy je nutné, aby sa súd prvého stupňa vysporiadal s otázkou toho, či

tiež v tejto časti bola zmluva uzavretá v platnej forme. Tu poukázal na to, že možno prisvedčiť záverom
súdu prvej inštancie o tom, že v tejto časti zmluva nebola uzavretá platne, pre nedostatok písomnej
formy. Bol však predčasný záver, vyplývajúci z doteraz vykonaných dôkazov o tom, či je alebo nie je
právny úkon ako taký platný. Odvolacie námietky žalovaného v tejto časti teda odvolací súd považovalza dôvodné. Pokiaľ sa týka výroku o tom, že bol poplatok 215,75 eur vyhlásený ako neprijateľná zmluvná
podmienka, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného sú taktiež dôvodné. Z
ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p., na ktoré súd prvého stupňa správne poukázal, vyplýva, že súd aj

bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky. Z výrokovej časti
rozsudku nie je zrejmé naplnenie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko súd určil, že poplatok
215,75 eur, ktorý bol dojednaný v zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom citoval znenie
celej zmluvnej podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu môže súd určiť určitú zmluvnú podmienku
ako neprijateľnú, ale ako celok tak, že vo výrokovej časti uvedie len zmluvnú podmienku, ktorú považuje

za neprijateľnú. Z výroku č. 1 napadnutého rozsudku vyplýva, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa rozsudku súdu prvého stupňa vyhlásil len poplatok vo výške 215,75 eur, ale vo výroku uviedol
ďalšie znenie zmluvy, v ktorom je uvedená napr. aj suma 112,08 eur ako poplatok za odklad splatnosti
splátok revolvingu, čo však nekorešponduje s citovaným znením právnej normy tak, ako to namietol
vo svojom odvolaní žalovaný. Súd druhej inštancie preto uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
správne aplikovať ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p., pričom v tomto nie je viazaný samotným návrhom

na začatie konania a následne sa vyporiadať sa s otázkou platnosti zmluvy o poskytnutí úveru vo výške
1.500 eur a následného revolvingového úveru.

11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

12. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov

a hmotnoprávne námietky.

13.Podľa§150ods.1,2CSP-Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa § 152 CSP - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

16. Podľa § 295 CSP - Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

17. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného. Doručenie
mal riadne a včas vykázané dňa 12.8.2016, pričom svoju neúčasť a neúčasť žalobcu ospravedlnil s tým,
že súhlasil, aby sa vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Advokát žalovaného sa pojednávania
zúčastnil.

18. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj počas dokazovania predložené listinné dôkazy. Žalobca ani žalovaný
k právnemu záveru súdu druhej inštancie sa nevyjadrili ani nepoužili žiadne iné, nové prostriedky
procesného útoku resp. procesnej obrany a z doteraz vykonaného dokazovania mal súd zistené, že

žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 21.4.2011 zmluvu o revolvingovom úvere.

19. V časti 5 zmluvy bolo uvedené, že dlžník žiada spoločnosť o poskytnutie úveru s úverovým limitom
1.500 eur so splatnosťou úveru 42/12, mesačnou splátkou 80,37 eur, zmluvnou odmenou (predstavujecelkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) 3.375,59 eur, predpokladanou RPMN
za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 44,86 %, poskytnutá
suma revolvingu 790,84 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1.928,88 eur, predpokladaná

RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

20. V čl. 6 s poznámkou údaje o schválenom revolvingovom úvere zmluvy bola uvedená poskytnutá
suma úveru 1.500 eur, počet splátok 42/12, mesačná splátka 80,37 eur, zmluvná odmena 3.375,59
eur, RPMN za úver 65,95 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 44,86

%, poskytnutá suma revolvingu 790,84 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1.928,88 eur,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21
% .

21. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie aj oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorého bola oznamovaná schválená výška úveru

1.500 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej
splátky úveru 12.6.2011, splatnosť poslednej splátky úveru 12.11.2014, s celkovou výškou úveru 1.500
eur, RPMN 65,95 %, priemerná RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 44,86 %, schválená výška
revolvingu 902,92 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 80,37 eur, RPMN po
vykonaní revolvingu 60,49 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu

čerpania 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby zmysle čl. 8 ods. 8. 18 písm. a/ dohody o poskytnutí
služby 215,75 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, zmluvná odmena za poskytnutie každého
revolvingu 1.928,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % .

22. Zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná žalobcom dňa 18.4.2011 v Prešove a žalovaným

dňa 21.4.2011 v Bratislave.

23. Súčasťou zmluvy v bode 8.1 bola dohoda o poskytnutí služby v znení: “predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch z akýchkoľvek splátok úveru, resp.

revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako
úver /revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b/ poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur, v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,

k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby".

24. Podľa bodu 8.2: „dlžník je oprávnený, nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok
úveru / revolvingu po splatení prvých troch splátok za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný,

pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr deň
uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúce dlhšie ako 3 týždne alebo pokiaľ s ním bol
skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho
potvrdenia, ktoré preukazuje tú dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia
o evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie, resp. dohodou o skončení pracovného pomeru

alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť dlhšia doba ako 2 mesiace.
Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľa byť vrátane všetkých
príslušných podkladov oprobujem dokladov podľa predchádzajúcej vety. Dlžník je oprávnený požiadať
o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento podklad

je podmienený schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch, ak dlžník
v prípadoch nemá dlžník ".

25. Z prehľadu platieb ku dňu 24.11.2014 vyplynulo, že žalobca uhradil žalovanému 42 splátok po 80,37,
spolu 3.375,54 eur.

26. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval tieto právne ustanovenia:
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníkazákonomč.150/2004Z.z.súčinnosťouod1.4.2004podľapiatejhlavyzačlenenéustanoveniao spotrebiteľských zmluvách uvedená právna úprava má základ v smernici rady č. 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách.

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy dňa 21.4.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

32. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy 21.4.2011, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

36. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

37. Podľa § 298 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - Súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho ak získal. Ak toho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť musí sa vydať štátu.
40. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

41. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

42. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania, čo sa však týka
„revolvingového“ úveru, ktorý v zmysle zmluvy mal byť poskytnutý v sume 1.500 eur, v oznámení o
schválení úveru bola uvedená síce aj suma 1.500 eur, ale aj suma 902,92 eur. Priemerná hodnota
RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy (ktorý je okrem iného neurčitý, či to má byť 22.12.2009 alebo

28.12.2009), je uvedená 44,86 %. Schválená výška revolvingu 902,92 eur uvedená v oznámení nie
je totožná s uvedenou sumou v žiadosti v čl. 6, kde je uvedená suma 790,84 eur.

43. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú
dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu dopĺňa úver a časť splátky používa na splatenie poskytnutých

úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového
vzťahu sa údaj o ročnej percentuálnej miere navýšenia (ďalej len RPMN) určiť ako tak dá, pretože výška
úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajú z počtu splátok, sú zistiteľné. To však
už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa, a tak sa menia údaje
relevantné pre výpočet RPMN.

44. Podľa názoru súdu v predmetnej veci žalobca ničím nepreukázal, že by medzi účastníkmi
išlo o revolving, teda, že by finančné prostriedky žalovanému priebežne dopĺňal. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že v predmetnej veci sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Spotrebiteľská zmluva spadá pod ochranu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

pretože žalobca bol v postavení dodávateľa a žalovaná bola v postavení spotrebiteľov.

45. Žalobca žalovanému vopred vnútil aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére
ich záujmu (získanie úveru). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, sa konajúca osoba - žalovaný súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine mal

podpísať aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý mal
vzniknúť až v budúcnosti.

46. V tomto prípade sa tak dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vo vzťahu k
ďalšiemu revolvingovému úveru vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, ako bol primárne vo

sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci na
úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a
nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred
kalkuluje).

47. Súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy vo vzťahu k ďalšiemu revovingu,
ako to požaduje ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je zmluva o úvere, na ktorú žalobca
poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

48. Z vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, súd okrem vyššie

uvedeného dospel k záveru, že poplatok, ktorý bol dojednaný vo výške 215,75 eur a 112,18 eur,
ktorý dojednával žalovaný so spotrebiteľmi spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.49. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1.284,25 eur a následne
automaticky revolving dňa 22.5.2013 vo výške 678,76 eur, spolu 1.963,01 eur, z toho vyplynulo, že
automatickystiaholžalovanýpriposkytnutíúveružalobcovipoplatokvovýške215,75eur,čopredstavuje

viac ako 14,38 % z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobca službu spočívajúcom v odklade
splátok využije alebo nie. Takáto dohoda, podľa názoru súdu, spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a
povinností v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v prvom rade namietal, že uvedená podmienka by mala
byť vylúčená zo súdnej ochrany, pretože bola individuálne dojednaná, súd k tomu vypočul žalobcu,
ktorý uviedol, že obchody zástupca žalovaného ho nijakým spôsobom nepoučil, pričom pri poskytnutím

formulárovej zmluvy mu nebol poskytnutý ani časový priestor na preštudovanie návrhu zmluvy.

50. V ďalšom súd poukazuje na tú skutočnosť, že pri dohode o poskytnutí služby nebolo primárnym
cieľom žalobcu si túto službu zabezpečiť, ako už bolo uvedené, predmetná dohoda bola podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a spotrebiteľ, ako vyznieva z textu tejto úverovej zmluvy, nemal
možnosť odmietnuť uzatvorenie takejto dohody. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku zo strany žalovaného, že

odplata je cenou plnenia a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, tu súd poukazuje na to, že predmetom
súdneho posúdenia nie je cena, teda jej výška, ale celá dohoda ako taká, ktorá spočíva v tom, že
spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nebolo dodané. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne, teda
nielen jej výška poplatku za túto službu.

51. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalobca bol povinný zaplatiť za službu, ktorú ešte
nevedel,čivbudúcnostivyužijeabolaajpodmienkoupreuzatvoreniezmluvyoúvere.Takátopodmienka
spôsobuje nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľná.

52. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie uplatnené v ďalšej časti z dôvodu neplatnosti dojednania

žalobcom so žalovaným v zmluve o revolvingovom úvere pre neprimeranosť úroku, súd považuje jeho
výšku za neprimeranú. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 70,01 %, pritom priemerná
úroková sadzba z úverov podobných bola pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov
vo výške 12,88 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako päťkrát
vyšší. Vychádzajúc zo záverov prezentovaných v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 26.4.2012 sp.zn. 5Cdo 26/2011, ale aj iných rozsudkov (napr. rozsudkov Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co 79/2014 zo dňa 31.3.2015, sp. zn. 6Co 59/2014 zo dňa 28.4.2015), súd takto dohodnutú
výšku úroku (aj vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu vytvorenú dodávateľom vo výhodnejšom
postavení v porovnaní so spotrebiteľom) považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Takéto zmluvné
dojednanie o výške úroku je tak potrebné hodnotiť ako absolútne neplatné v zmysle cit. § 39 OZ, a to

v celom jeho rozsahu.

53. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§
39 OZ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho
vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z

týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porov. tiež rozhodnutia NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009, NS ČR
sp. zn. 21Cdo 1484/2004).

54. Podľa § 107 ods.1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

55. Bezdôvodné obohatenie mal súd teda za uplatnené dôvodne. K plneniu zo strany žalobcu k
nemu došlo po zaplatení 25. Splátky, t.j. najskôr 11.7.2013 a najneskôr dňa 11.11.2014, žaloba bola

podaná 10.2.2015, pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty z neplatnej zmluvy
súd poukazuje nato, že rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach,
ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo
získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť skutočná a nie iba predpokladaná.
Nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa

moholosvojomprávedozvedieťalebomaldozvedieťprivynaloženípotrebnejstarostlivosti(zhodnotenia
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR Cpj 37/78 publikované pod R 1/79). Žaloba bola
podaná teda včas. Žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.963,01 eur a žalobca uhradil 3.375,54 eur,rozdiel predstavuje sumu 1.412,53 eur, čo mal súd preukázané z prehľadu platieb ku dňu 24.11.2014
(č.l.sp. 14), preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel vyplatenej sumy 1.412,53 eur.

56. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu

trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.