Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/259/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220932
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814220932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu JUDr. U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W. W., O.
XprotižalovanejO.T.,nar.XX.X.XXXX,t.č.bytomT.Q.,L.XXX/XX,zastúpenejJUDr.JanouBezákovou,
advokátkou,sosídlomPrievidza,Bakalárska6,ozaplatenie2.759,50eurspríslušenstvom,naodvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/233/2015-154 zo dňa 28. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý žalovanej zaplatiť k rukám jej zástupkyne JUDr.
Jany Bezákovej, advokátky v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie o zaplatenie 270,- eur s
príslušenstvom zastavil, žalovanej priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%
a nakoniec žalovanej priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní. Na odôvodnenie tohto
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca G. A. sa žalobou zo dňa 1.12.2014 domáhal
protižalovanejzaplatenia2.759,50eurspríslušenstvom,čoodôvodniltým,žedňa10.12.2013vsúlades

ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, ako veriteľ a súčasne dlžník proti žalovanej ako veriteľovi a
súčasne dlžníkovi, jednostranným právnym úkonom započítal časť svojej pohľadávky vo výške 3.045,50
eur z celkovej pohľadávky 5.805,- eur, pričom ju vyzval na zaplatenie zvyšnej sumy 2.759,50 eur.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 4T/136/2012 zo dňa 24.7.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/114/2013 zo dňa 2.10.2013 ho zaviazal nahradiť žalovanej
akopoškodenejsumu3.076,24eur,ktorújejmalúdajnespôsobiťtým,žejejpoškodilaznehodnotil,resp.
odmietol vydať osobné veci a zariadenie a vybavenie bytu, situovaného na 7. poschodí bytového domu

ul.X.č.XX,W.W.,časťSásová,ktorýmalaodnehovprenájme.Dňa16.10.2013jejbankovýmprevodom
z celkovej čiastky 3.076,24 eur uhradil sumu 30,70 eur. Jeho pohľadávka proti žalovanej vznikla titulom
nezaplatenia nájomného za nájom uvedeného bytu za obdobie od 4.2.2010 do 15.11.2011 vo výške
5.805,- eur, z ktorej jednostranným právnym úkonom započítal sumu 3.045,50 eur a na jej bankový účet
uhradil 30,77 eur. Žalovaná mu zvyšnú sumu 2.759,50 eur neuhradila, preto v záujme ochrany svojich
práv bol nútený podať žalobu. Písomným podaním zo dňa 12.9.2016 žalobca G. A. navrhol, aby súd
podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ pripustil, aby do konania na

jehomiestovstúpilJUDr.U.P.,čoodôvodniltým,ženazákladeuzavretejzmluvyopostúpenípohľadávky
zo dňa 6.9.2016 všetky práva a povinnosti prešli na JUDr. U. P.. Súd prvej inštancie uznesením č.k.
7C/233/2015-104 zo dňa 27.9.2016 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu G. A. vstúpil JUDr. U.
P.. Na pojednávaní dňa 4.4.2017 žalobca zobral žalobu sčasti späť a to o zaplatenie sumy 270,- eurs príslušenstvom z dôvodu, že dňa 15.10.2011 došlo k predaju bytu. Predložil vyúčtovanie dodávok
tepla, teplej úžitkovej vody, vodného a stočného, ostatných dodávok a služieb, spojených s užívaním
bytu na 7. poschodí v bytovom dome, ul. X. č. XX, W. W. za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 a

od 1.1.2011 do 15.10.2011. Poukázal na to, že úhrady za plnenie, poskytovanie ktorých je spojené s
užívaním bytu platil G. A. resp. jeho rodina, tieto však nie sú predmetom konania. Tiež platil poplatky za
Magio TV, zálohové platby za dodávku elektrickej energie a za plyn. Žalovaná zneužila sociálne cítenie
jeho právneho predchodcu, ktorý nekonal rozhodne a ju aj s deťmi, a ďalšími rodinnými príslušníkmi
po zistení, že neplatí nájomné, z bytu nevypratal. Bude preto spravodlivé, ak ju súd zaviaže k úhrade

žalovanej sumy. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby o 270,- eur s príslušenstvom. Podľa § 145
ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie o zaplatenie sumy 270,- eur s príslušenstvom zastavil.
2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že Okresný súd Banská Bystrica
rozsudkom sp. zn. 4T/136/2012 zo dňa 24.7.2013 uznal G. A. za vinného, že v presne nezistenom
čase v období od 2.7.2010 do 19.8.2010 po zamedzení prístupu do bytu, nachádzajúcom sa na 7.
poschodí v bytovom dome na ul. X. č. XX, W. W. O. T. (žalovaná), ktorá na základe ústnej dohody

bola jeho nájomníčkou od 4.2.2010 a ktorá v predmetnom byte mala osobné veci, písomnosti týkajúce
sa jej osoby, vybavenie bytu (označené vo výroku rozsudku), s ktorými jej ako vlastníčke neumožnil
dispozíciu s nimi a veci jej nevydal, ktorým konaním jej tak spôsobil škodu vo výške 3.076,24 eur,
čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku súd Ivanovi A., ako obžalovanému uložil povinnosť nahradiť O. T. (žalovaná), ako

poškodenej škodu vo výške 3.076,24 eur. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 4T/136/2012 zo dňa 24.7.2013 vyplýva, že G. A. ako obžalovaný popieral, že by niekedy svoj
bytový priestor ponúkal na prenájom a že by medzi ním a poškodenou bola, a to ani v ústnej forme,
uzavretá dohoda o nájme. Kľúče jej len požičal za účelom, aby si byt prezrela a ukázala ho matke a
priateľovi. Následne sa mala rozhodnúť, či požiada o poskytnutie hypotekárneho úveru za účelom kúpy

bytu. Po ohliadke bytu mu kľúče mala nechať v poštovej schránke, k čomu aj došlo. Nedovolil jej tam
doniesť žiadne veci a byt užívať. O. T. (žalovaná) v postavení svedkyne uviedla, že o ponuke bytu na
účely nájmu sa dozvedela z periodika Pardon. S G. A. sa dohodli na stretnutí. Byt si prezrela, mala
záujem len o nájom nie kúpu. Pozdával sa jej a preto telefonicky kontaktovala kamaráta F. T., ktorý
prišiel a za ňu G. A. do rúk odovzdal 540,- eur. Byt od 4.2.2010 užívala s deťmi a svojou matkou. Dňa

2.7.2010 z neho odišla avšak s tým, že sa ešte vráti. Odvtedy bola v byte dvakrát, počas jej neprítomnosti
sa oň staral F. T.. Keď si prišla pre svoje veci, zámky na dverách boli vymenené. Následne náhodou
na internete v ponuke bytov na predaj videla predmetný byt, z fotografií ktorého spoznala svoje veci.
Svedok F. T. v postavení svedka uviedol, že s G. A. sa stretol osobne, keď O. T. si od neho prenajímala
byt a on jej požičal peniaze, za účelom zaplatenia nájomného. Počas jej neprítomnosti sa o byt staral

a za týmto účelom mal k dispozícii kľúče. P. C. v trestnom konaní vypočutá ako svedkyňa potvrdila, že
medzi G. A. a O. T. ústnou formou bola uzavretá nájomná zmluva. Svedkyňa P. D. uviedla, že niekedy
v mesiaci marci - apríli 2011 prišiel do ich realitnej kancelárie RKM reality e-mail od G. A., s ponukou na
predaj bytu. V trestnom konaní bol oboznámený inzerát č. IBBSO310611 zo dňa 25.1.2010, ktorým G.
A. svoj byt ponúkal za účelom nájmu. Pri ustálení výšky škody spôsobenej O. T. Okresný súd Banská

Bystrica vychádzal z odborného vyjadrenia č. 103/2012 spoločnosti PEMMO, spol. s r.o.. Na odvolanie
G. A. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3To/114/2013 zo dňa 2.10.2013 podľa § 319
TrestnéhoporiadkuodvolanieobžalovanéhoG.A.zamietol.Dňa25.7.2012predOkresnýmriaditeľstvom
Policajného zboru Banská Bystrica bola spísaná zápisnica o vydaní veci, z ktorej vyplýva, že žalovaná
odovzdala orgánom činným v trestnom konaní 3 ks kľúčov. Žalobca na pojednávaní uviedol, že obrana

jeho právneho predchodcu v trestnom konaní spočívala v tom, že žalovaná odmietla podpísať nájomnú
zmluvu, a preto nájomný vzťah medzi nimi k bytu na 7. poschodí v bytovom dome, ul. X. č. XX, W.
W., nevznikol. Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 4T/136/2012 a odvolací súd však svojimi
rozhodnutiami rozhodli, že od 4.2.2010 medzi G. A. a žalovanou záväzkový právny vzťah z nájomnej
zmluvyvznikol.Zrozhodnutísúdovvtrestnomkonanípritomnevyplýva,kedyzanikol.Žalovanáorgánom

činným v trestnom konaní kľúče odovzdala dňa 25.7.2012, dovtedy s nimi disponovala. V konaní č. 4T
136/2012 nebolo preukázané, že by G. A. na vchodových dverách vymenil zámok. Pri ustálení výšky
škody súd vychádzal z odborného vyjadrenia spoločnosti PEMMO spol. s r.o., ktorá však nikdy nemala
oprávnenie v odbore tovaroznalectvo. Poukázal na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku s
tým, že v predmetnom konaní (č. 7C 233/2015) súd výškou škody zistenou v trestnom konaní, viazaný

nie je. Jeho právny predchodca žalovanej škodu nespôsobil. V trestnom konaní malo byť preukázané,
že G. A. so žalovanou sa mali dohodnúť na mesačnom nájomnom vo výške 270,- eur. K predaju bytu
došlo dňa 15.11.2011, preto predmetom konania je nárok o zaplatenie sumy 2.759,50 eur za obdobie od
4.2.2010 do uvedeného dátumu. Zaplatenia tejto sumy sa domáha, titulom náhrady škody alebo vydaniabezdôvodného obohatenia. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania poukázal na ustanovenie §
106 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho právny predchodca až z rozsudkov vydaných
v trestnom konaní sa dozvedel, že mu bola spôsobená škoda, resp., že žalovaná na jeho úkor sa

bezdôvodne obohatila, preto uplatnený nárok nie je premlčaný. Škoda mu vznikla tým, že žalovaná v
predmetnom časovom období od 4.2.2010 do 15.11.2011 neplatila nájomné. Súčasne sa tým na úkor
jeho právneho predchodcu bezdôvodne obohatila. Z vyúčtovania dodávok tepla, teplej úžitkovej vody,
vodného a stočného, ostatných dodávok a služieb, spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010
do 31.12.2010 vyplýva, že poukázané platby v roku 2010 predstavovali 1.303,58 eur, stav konta k

1.1.2010 bol mínus 225,18 eur a k 1.1.2011 mínus 425,54 eur. Z vyúčtovania dodávok tepla, teplej
úžitkovej vody, vodného a stočného, ostatných dodávok a služieb, spojených s užívaním bytu za obdobie
od 1.1.2011 do 15.10.2011 vyplýva, že poukázané platby v alikvotnej časti roka 2011 predstavovali
1.823,53 eur, stav konta k 1.1.2011 bol mínus 425,54 eur a k 1.1.2012 plus 932,97 eur. Podaním zo dňa
10.12.2013, ako jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovanej, pôvodný žalobca si započítal
časť svojej pohľadávky vo výške 3.045,50 eur (z celkovej sumy 5.805,- eur) oproti jej pohľadávke

vo výške 3.045,50 eur. Doručovaná písomnosť z adresy ul. U. č. 4, W. W. sa odosielateľovi vrátila
späť, s poznámkou od poštového doručovateľa: adresát neznámy. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že
predmetný byt začala užívať na základe ústnou formou s G. A. uzavretej nájomnej zmluvy. Z inzerátu
uverejneného v novinách Pardon sa dozvedela, že je ponúkaný do nájmu. Právny predchodca žalobcu
navrhol nájomné vo výške 270,- eur mesačne, čo akceptovala. Do bytu sa dostavil F. T., ktorý za ňu G. A.,

titulom nájomného za mesiac február a marec 2010 odovzdal sumu 540,- eur. Následne jej prenajímateľ
kľúče od bytu odovzdal. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. O kúpu bytu záujem nemala.
Termín splatnosti nájomného, z hľadiska konkrétneho dátumu si nedohodli. Nájomné však mala platiť
v príslušný kalendárny mesiac. Právny predchodca žalobcu si nájomné mal preberať v byte alebo pred
bytovým domom. Okrem vyššie uvedenej sumy 540,- eur mu pri výťahu na prízemí vchodu, titulom

nájomného za mesiac apríl a máj 2010 zaplatila 540,- eur. Z dátumu 1.7.2010 na 2.7.2010, z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu otca z bytu odišla. Prenajímateľa o tom informovala, za mesiac jún 2010
titulom nájomného mu chcela na stole nechať peniaze. Reagoval spôsobom, že to neskôr doriešia.
Koncom mesiaca júla 2010 mu telefonickou formou oznámila, že do bytu sa už nevráti. Chcela zaplatiť
dlžné nájomné. Do bytu sa mala dostaviť dňa 19.8.2010, o čom vedomosť mal. Prišiel však skôr. Dňa

19.8.2010 právnemu predchodcovi žalobcu chcela zaplatiť nájomné za mesiac jún 2010 a zobrať si svoje
veci.Vmesiacijúli2010sadobytudostavilacelkovodvakrát.Podátume19.8.2010sadobytunedostala.
G. A. ju vyzýval na zaplatenie sumy 730,- eur až 740,- eur (aj za mesiac júl a august 2010), čo odmietla.
Kľúče na základe výzvy odovzdala orgánom činným v trestnom konaní. K pripojeniu Magio TV v byte
došlo k mesiaci apríli - máji 2010. Popierala, že by pred podaním žaloby jej bola doručená jednostranná

kompenzácia zo dňa 10.12.2013. Z výsluchu svedka G. A. vyplynulo, že predmetný byt so súhlasom
manželky ponúkal do nájmu s následnou kúpou. Na uverejnený inzerát reagovala žalovaná. Dohodli
sa na nájomnom vo výške 270,- eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Nájomná zmluva bola uzavretá ústnou formou v deň, keď jej odovzdal kľúče od bytu. S
uzavretím písomnej nájomnej zmluvy nesúhlasila. Doba nájmu bola dohodnutá do dňa predaja bytu.

Nájomné riadne a včas neplatila, očakával, že dlh uhradí pri uzavretí kúpnej zmluvy. Na základe žiadosti
žalovanej v byte zabezpečil Magio TV s tým, že poplatky zaplatí ona. Svoju povinnosť si nesplnila.
Vo veľkom množstve sťahovala filmy a vyúčtované sumy platil on. Pri stretnutí s F. T. ho informoval,
že žalovaná mu neplatí ani poplatky za Magio TV. Reagoval tak, že mu za ňu odovzdal sumu okolo
200,- eur. Keď už bolo zrejmé, že žalovaná o kúpu bytu záujem nemá, začal ho prostredníctvom

realitnej kancelárie ponúkať na predaj. Nájomný vzťah sa skončil dňom predaja (15.10.2011) novému
záujemcovi. V predchádzajúcom období ju vyzýval k vyprataniu bytu a k odovzdaniu kľúčov, k čomu
ale nedošlo. Do uvedeného dátumu do bytu prichádzala, mala k dispozícii kľúče. Na pokyn realitnej
kancelárie ho vypratal, jej veci uložil do vriec. Zámok na vchodových dverách bytu nevymenil. Odsúdený
však bol a žalovaná pritom mu je dlžná nájomné. V trestnom konaní sa vyjadrila, že mu žiadnu sumu

z tohto titulu nezaplatila. Suma, k zaplateniu ktorej bol žalovanej zaviazaný v trestnom konaní, bola
vymožená v exekučnom konaní. Jednostranný započítací prejav žalovanej zaslal JUDr. U. P. ako jeho
zástupca, na základe udeleného plnomocenstva.
3. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, § 43a
ods. 1, § 43c ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 112, § 663, § 671 ods. 2, § 679 ods. 3, § 680 ods. 2 a 3, §

685 ods. 1, § 710 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka a podľa § 2 zákona č. 2/1993 Zb. .
4.Uviedol,žetypickýmdôvodomvznikuzáväzkovéhovzťahujezmluva.Podľa§685ods.1Občianskeho
zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluvaspravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Účastníkmi nájomnej zmluvy k bytu je
prenajímateľ a nájomca. Medzi nimi vzniká nájomný pomer k bytu. Prenajímateľom môže byť fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá vlastní byt. Nájomcom bytu je fyzická osoba, ktorá s prenajímateľom

uzavrela nájomnú zmluvu. Pred 4.2.2010 G. A., nar. 7.2.1965 bol bezpodielovým spoluvlastníkom bytu
na 7. poschodí, bytového domu ul. X. č. XX, W. W., časť Sásová. Z odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/ 136/2012 zo dňa 24.7.2013 vyplýva, že inzerátom č. IBBSO310611
zo dňa 25.1.2010 ho ponúkal do nájmu (nie na predaj). Na uverejnený inzerát reagovala žalovaná.
V priebehu konania medzi stranami sporu sporné nebolo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou,nazákladeichzhodnéhoprejavuvôleakozmluvnýchstrán,ústnouformoudňa4.2.2010bola
uzavretá nájomná zmluva (zákon pre zmluvu o nájme bytu nepredpisuje písomnú formu), predmetom
ktorej bol nájom uvedeného bytového priestoru za nájomné (odplata za užívanie bytu) vo výške 270,- eur
mesačne, s termínom splatnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná tvrdila, že na konkrétnom
dni splatnosti v mesiaci sa zmluvné strany nedohodli. Žalobca z hľadiska svojej procesnej aktivity označil
návrhy na vykonanie dôkazov: výsluch svedka G. A.. Vykonaním tohto dôkazného prostriedku bolo

preukázané, že účastníci nájomnej zmluvy sa dohodli na termíne splatnosti 15. deň v kalendárnom
mesiaci. Na strane prenajímateľa vystupoval len právny predchodca žalobcu. Z ustanovenia § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov, a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Z výsluchu svedka G.
A. vyplýva, že jeho manželka ako bezpodielová spoluvlastníčka mala vedomosť o tom, že byt ponúka

do nájmu a neskôr na predaj. Zo svedkom opísaných skutočností je možné vyvodiť, že s uzavretím
nájomnej zmluvy súhlasila, i keď bez vzťahu ku konkrétnemu nájomcovi. Neplatnosti tohto právneho
úkonu sa pritom nedovolávala (§ 40a Občianskeho zákonníka). Žalovaná tvrdila, že nájomná zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom o nadobudnutie bytu do vlastníctva záujem nemala. Podľa
svedka G. A. (pôvodný žalobca) doba nájmu bola dohodnutá do dňa predaja bytu žalovanej, z titulu

uzavretej kúpnej zmluvy. Občiansky zákonník koncipuje právny pomer pri nájme bytu ako právny
vzťah, ktorý je buď časovo obmedzený alebo bez určenia doby užívania. Nájomný vzťah k bytu, ako to
vyplýva z § 710 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka môže zaniknúť písomnou dohodou uzavretou
medzi prenajímateľom a nájomcom, písomnou výpoveďou, ktorú môže dať nájomca ako aj prenajímateľ,
pričom prenajímateľ môže dať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 711 Občianskeho zákonníka.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
písomná dohoda o zániku nájomného vzťahu uzavretá nebola. Tiež ani jeden z nich ako účastníkov
nájomnej zmluvy, nedal písomnú výpoveď z nájmu bytu. Žalovaná tvrdila, že koncom mesiaca júla
2010 telefonickou formou prenajímateľovi oznámila, že do bytu sa už nevráti. Oznámenie nájomcu
prenajímateľovi o tom, že z bytu odchádza a nebude ho ďalej užívať, samo o sebe za následok zánik

nájmu bytu, ale nemá (rozhodnutie Vrchného súdu Praha zo dňa 25.8.1995 č. k. 2Cdo 169/1995).
Podľa svedka G. A. (pôvodný žalobca) nájomný vzťah sa skončil dňom predaja (15.10.2011) novému
záujemcovi. Okrem v zákone výslovne uvedených dôvodov zániku nájmu bytu, môže nájomný vzťah
k bytu zaniknúť aj: odstúpením od nájomnej zmluvy (§ 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zničením
bytu, jeho výmenou, tým, že sa doterajší nájomca stane vlastníkom bytu. V prejednávanej veci ani k

jednej z uvedených situácií nedošlo. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny predchodca a
žalovaná sa dohodli na trvaní nájomného vzťahu na dobu určitú, do doby nadobudnutia vlastníckeho
práva k bytu žalovanou. V tejto súvislosti súd opätovne poukázal na to, že inzerátom č. IBBSO310611
zo dňa 25.1.2010 G. A. byt ponúkal do nájmu, a nie do nájmu s následnou možnosťou kúpy. Medzi ním a
žalovanou písomnou formou tiež nebola uzavretá zmluva, že do dohodnutej doby uzavrú kúpnu zmluvu

(§ 50a Občianskeho zákonníka). K situácii, že by žalovaná predmet nájmu nadobudla do vlastníctva ani
nedošlo, preto z tohto dôvodu nájom nezanikol. Dňa 15.10.2011 došlo k zmene vlastníctva predmetu
nájmu. Do uvedeného dátumu zo žiadneho zákonom výslovne uvedeného dôvodu k zániku nájmu
bytu, nedošlo. Od 15.10.2011 do nájomného vzťahu preto vstúpil nový prenajímateľ (nadobúdateľ). Pri
posudzovaní uplatneného nároku však rozhodujúcim bolo zistenie, že v predmetnom časovom období,

t. j. od 4.2.2010 do 15.10.2011 nájomný vzťah z uzavretej nájomnej zmluvy trval. Žalovaná, ako nájomca
dohodnuté nájomné 270,- eur mala platiť do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V priebehu
konania žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu. Žalobca uviedol, že na uplatnený
nárok je potrebné aplikovať ustanovenie § 106 a § 107 Občianskeho zákonníka a že premlčacia doba
začala plynúť odo dňa vydania rozsudku súdu v trestnom konaní č. 4T 136/2012. Podľa súdu v prípade,

ak v súdnom spore žalobca od účastníka záväzkového právneho vzťahu (zmluvy) požaduje splnenie
jeho povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, aplikácia ustanovení o náhrade škody neprichádza do úvahy
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25Cdo 1569/1999). Podľa ustálenej
judikatúry aj inštitút bezdôvodného obohatenia má subsidiárny charakter. Právny vzťah podľa nehomôže byť posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia. Žalobca zaplatenia
žalovanej sumy proti žalovanej sa domáhal titulom nezaplateného nájomného (za obdobie od 4.2.2010
do 15.10.2011), dohodnutého účastníkmi nájomnej zmluvy uzavretej dňa 4.2.2010. V prejednávanej

veci právnej úprave o náhrade škody a o vydaní bezdôvodného obohatenia, konkuruje osobitná úprava
určitého právneho vzťahu: nájomnej zmluvy, a túto je potrebné aplikovať i pokiaľ ide o uplatnenú
námietku premlčania. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde
splnenia záväzku. V období od 4.2.2010 do 15.10.2011 dohodnuté nájomné vo výške 270,- eur mesačne

žalovaná mala platiť do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nájomné v každom jednotlivom
mesiaci predstavuje samostatný dlh, so samostatným režimom. Z tohto dôvodu platí, že pre každé
mesačné nájomné začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne.
Dátum splatnosti nájomného vyplýva z dohody účastníkov v ústnou formou uzavretej nájomnej zmluvy
zo dňa 4.2.2010 (podľa čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd pri rozhodovaní berie do úvahy
len skutočnosti, ktoré v tomto konaní vyšli najavo). Jednotlivé mesačné nájomné v období od 4.2.2010

do 15.10.2011 sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti (15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci)
premlčovalo v 3 ročnej premlčacej dobe. Je to vlastne časový moment, kedy sa subjektívne právo
veriteľa transformovalo do nároku. Vtedy sa právo mohlo (nie že „mohol“) vykonať po prvý raz, bolo
spôsobilé na žalobu. Pôvodný žalobca žalobu podal (dňa 1.12.2014) po uplynutí 3 ročnej premlčacej
doby. Žalovanou uplatnená námietka premlčania nároku žalobcu, z pohľadu uzavretej zmluvy o nájme

bytu ako platného právneho úkonu, bola uplatnená dôvodne. Súd riešil aj otázku, či žalovanou uplatnená
námietka premlčania (ne)odporuje dobrým mravom. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto
namieta premlčanie práva uplatňovaného proti nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a
teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Aplikácia ustanovenia
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak žalovaný v konaní uplatní námietku premlčania, by mala byť

výnimočná a nemala by pritom zhojovať neznalosť zákona, vrátane neznalosti uplynutia premlčiacich
lehôt. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva
- právo patrí bdelým. Pôvodný žalobca (ktorý v priebehu konania pohľadávku postúpil na žalobcu)
vedel, že obsahovou náležitosťou zmluvy o nájme bytu uzavretej so žalovanou, je splatnosť nájomného
do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dostatočne však nebdel nad svojimi právami, ak

nepostupoval podľa § 101 Občianskeho zákonníka a nárok si v 3 ročnej premlčacej lehote neuplatnil.
Pri uplatňovaní svojich práv nebol aktívny. Mal vedomosť, že žalovaná svoje povinnosti nájmu (riadne a
včas platiť dohodnuté nájomné) si neplní. Uviedol, že očakával, že byt ako predmet nájmu nadobudne
do vlastníctva. Žalovaná popierala, že by chcela s pôvodným žalobcom kúpnu zmluvu uzavrieť. G. A. s
manželkoupritomkudňu15.10.2011vlastníctvokbytupreviedlinainúosobunežježalovaná,ainapriek

tomužalobupodalaždňa1.12.2014(t.j.pouplynutípremlčacejlehoty).Súčasnýžalobcapoukázalnato,
že žalovaná s osobami, ktoré s ňou v predmetnom časovom období byt užívali, zneužili sociálne cítenie
jeho právneho predchodcu, pričom okrem sumy 270,- eur mesačne neplatila ani poplatky za Magio
TV a ďalšie plnenia, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu (tieto nároky nie sú predmetom
konania). V uvedenej súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že G. A. vedel, že žalovaná svoje

povinnosti nájomcu si neplní, napriek tomu si svoje práva v rámci plynutia premlčacej doby neuplatnil, a z
tohto dôvodu nájomný vzťah ani neukončil (dohodu, výpoveďou, atď.). S poukazom na uvedené zistené
skutočnosti, predmetný prípad však nie je výnimočný, ktorý by bol dôvodom pre aplikáciu § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. K premlčaniu nároku došlo z titulu vlastného nedôsledného postupu v procese
uplatňovania práva. Nadväzne na to, nemožno konštatovať zneužitie inštitútu premlčania žalovanou.

Súd za potrebné považuje uviesť, že v prejednávanej veci sa pritom nejedná o nárok žalobcu, ktorý by
vyplýval z jeho sociálnych práv, ktorých garantom by bol štát, prostredníctvom svojich verejnoprávnych
inštitútov. Tu súd ešte uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
4T/136/2012 Ivan Nikel bol v postavení obžalovaného a nárok o zaplatenie nájomného proti poškodenej
(žalovanej) si neuplatňoval, preto nemohlo ani dôjsť ku spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 veta

prvá Občianskeho zákonníka.
5. Nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní navrhol vypočuť štatutárneho zástupcu
spoločnosti PEMMO, spol. s r.o., ktorá pre účely konania sp. zn. 4T/136/2012 vypracovala odborné
vyjadrenie č. 103/2012. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 4T/136/2012 zo dňa 24.7.2013
zaviazal právneho predchodcu žalobcu zaplatiť poškodenej (žalovanej) 3.076,24 eur. Podľa § 183 ods.

1 písm. a) Trestného poriadku rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj
vykonateľný, ak zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd
odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží
mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený. Toto ustanovenieumožňovalo poškodenej (žalovanej), aby v rámci trestného konania, v medziach tzv. adhézneho konania
dosiahla prisúdenie nároku na náhradu škody vo výške 3.076,24 eur. Túto povinnosť aj Okresný súd
Banská Bystrica G. A. uložil v odsudzujúcom rozsudku. Výrok uvedeného rozsudku o náhrade škody

nadobudol vykonateľnosť ihneď po právoplatnosti tohto rozsudku. Tento rozsudok je rozhodnutím, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku a predstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej
veci.
6. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol z dôvodu žalovanou uplatnenej námietky premlčania. Po
vecnej stránke uplatnený nárok (či a v akej výške, za ktoré obdobie platila nájomné) už neposudzoval.

Tiež nemohol preskúmavať správnosť rozsudku sp. zn. 4T/136/2012 zo dňa 24.7.2013 o zaplatenie
náhrady škody 3.076,24 eur, pretože ide o právoplatné prisúdenie nároku v adhéznom konaní. Navyše
žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie 2.759,50 eur (vychádzajúc z toho, že jeho
pohľadávka 3.045,50 eur zanikla v dôsledku započítania, a 30,77 eur žalovanej zaplatil) a nie nárok
o zaplatenie 5.805,- eur (výška pohľadávky pred započítaním prejavom o sumu 3.045,50 eur a pred
zaplatením 30,77 eur). S poukazom na uvedené skutočnosti, súd dokazovanie výsluchom štatutárneho

zástupcu spoločnosti PEMMO, spol. s r.o., nevykonal.
7. Rozhodnutie o náhrade trov konania žalovanej súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1, 2
a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd proti žalobcovi priznal právo na
náhradutrovvrozsahu100%.Ovýšketrovkonaniapoprávoplatnostirozsudkurozhodnesúdnyúradník.
8. Rozhodnutie o oslobodení žalovanej od platenia súdnych poplatkov súd prvej inštancie odôvodnil tým,

že žalovaná je nezamestnaná, poberateľka rodičovského príspevku, poskytuje starostlivosť 3 maloletým
deťom. Titulom nájomného za obecný byt platí 230,- eur plus 49,- eur mesačne inkaso. S poukazom
na jej nepriaznivú finančnú situáciu, jej súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní
podľa § 254 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, podal včas

odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa kritériá riadneho odôvodnenia rozhodnutia
súdu podľa § 220 ods. 2 CSP a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že svoj nárok v žalobe uplatnil ako

nárok na náhradu škody, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a odôvodnil ho tým, že
žalovaná porušením povinnosti z nájomnej zmluvy, nezaplatením nájomného, mu spôsobila škodu v
uplatnenej výške. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia svojho rozsudku vychádzal pri rozhodovaní
z toho, že žalobca sa uplatnenej sumy domáha titulom nesplnenia záväzku žalovanej vyplývajúceho
z právneho úkonu. S takýmto posúdením veci sa žalobca nestotožňuje, pretože predmet súdneho

sporu v žalobe jednoznačne určil ako náhradu škody. Sám súd prvej inštancie podľa zápisnice o
pojednávaní dňa 15.11.2016 uviedol, že ak výsledky dokazovania budú také, že na strane žalobcu došlo
k vzniku škody alebo ak sa na jeho úkor žalobkyňa bezdôvodne obohatila, tak z hľadiska posúdenia
premlčania nároku bude potrebné zodpovedať otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za
ňu zodpovedá, resp. kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že medzi jeho právnym
predchodcom a žalovanou nebolo sporné, že bola medzi nimi ústnou formou na základe ich zhodného
prejavu vôle dňa 04.02.2010 uzatvorená nájomná zmluva. Toto sa nezakladá na pravde a takéto tvrdenie
nevyplýva podľa žalobcu ani z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/136/2012 zo
dňa 24.07.2013. Obrana jeho právneho predchodcu spočívala v tom, že nájomný vzťah medzi ním

a žalovanou nevznikol. Tento nájomný vzťah bol založený rozsudok súdu v trestnom konaní a nie ja
základe slobodného prejavu. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že nájomný
vzťah trval v období od 04.02.2010 do 15.10.2011. Opätovne poukázal na to, že keď žalovaná ako
nájomníčka neplnila svoju povinnosť platiť nájomné, vznikla tým žalobcovi škoda, resp. ona získala
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať. Keďže sa žalobca o tejto škode dozvedel až na

základe doručenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.07.2013 a svoju žalobu podal
dňa 01.12.2014, k premlčaniu jeho práva nemohlo dôjsť. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka na
posúdenie premlčania uplatneného nároku žalobcu bola nesprávna a premlčanie malo byť posudzované
podľa § 106, resp. § 107 Občianskeho zákonníka. Nakoniec žalobca namietal aj skutočnosť, že súd
prvej inštancie sa nezaoberal a nevyporiadal s otázkou platnosti odborného vyjadrenia spoločnosti

PEMMO, spol. s r.o., ktoré bolo podané v trestnom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica a ktoré
bolo základom pre určenie výšky škody k náhrade ktorej bol jeho právny predchodca zaviazaný voči
žalovanej. Menovaná spoločnosť nikdy nemala oprávnenie na odborné posudzovanie opotrebovaných
vecí a elektrických zariadení a na túto skutočnosť žalobca v priebehu konania poukazoval. Na základetýchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10.Kodvolaniužalobcužalovanápísomneuviedla,žežalobcapodalsvojužalobunasúdeažpouplynutí

trojročnej premlčacej doby a keďže ona v konaní namietla premlčanie jeho práva súd prvej inštancie
správne žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho navrhla
potvrdiť.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby
žalobcu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby
žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:

13. Z obsahu žaloby /ku zmene ktorej v priebehu sporu nedošlo/ vyplýva, že žalobca si uplatňuje
uplatnené právo na zaplatenie sumy 2.759,50 eur z toho dôvodu, že medzi ním /pôvodným žalobcom,
G. A./ a žalovanom malo dôjsť ku vzniku nájomného vzťahu, predmetom ktorého bol byt nachádzajúci sa
na 7. poschodí bytového domu na ulici X. XX v W. W., pričom nájomné bolo medzi stranami dojednané v
sume 270,- eur mesačne a žalovaná toto nájomné za obdobie od 04.02.2010 do 15.11.2011 nezaplatila.

14. Z dokazovania, ktoré v spore vykonal súd prvej inštancie nepochybne vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu, G. A. a žalovanou bola uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bol prenechanie
bytu nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu na ulici X. XX v W. W. do užívania žalovanej
za sumu 270,- eur mesačne splatnú 15. deň v kalendárnom mesiaci. Táto skutočnosť bola v spore
preukázaná výpoveďami žalovanej, G. A., ktorý bol v spore vypočutý ako svedok a podľa odôvodnenia

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 4T/136/2012 zo dňa 24.7.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/114/2013 zo dňa 2.10.2013 vyplynula táto skutočnosť ako
preukázaná aj z dokazovania, ktoré bolo vykonané v trestnom konaní.
15. Samotná právna kvalifikácia žalobou uplatneného práva ako aj vzťahu strán sporu je vecou súdu a
nezáležínatom,akotietopoprávnejstránkekvalifikuježalobcavžalobe,čineskôrvpriebehusporu.Súd

je v zmysle § 216 ods. 1 CSP /predtým § 153 ods. 2 O.s.p./ viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom
táto viazanosť sa netýka len žalobného petitu žaloby ale aj toho, akým spôsobom žalobca opíše v žalobe
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si svoje nároky vyjadrené v žalobnom petite uplatňuje.
Žalobca má v zmysle § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP /predtým § 79 ods. 1 a 101 ods. 1 O.s.p./ povinnosť
pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje v spore svoje práva

proti žalovanému. Právne posúdenie tohto nároku je potom samozrejme vecou konajúceho súdu. Z
takejto súdom odôvodnenej právnej kvalifikácie žalobou uplatneného práva potom vyplýva aj posúdenie
prípadnej protistranou vznesenej námietky premlčania uplatneného práva, ktoré posúdenie sa nemôže
odvíjať od právnej kvalifikácie uplatneného práva žalobcom v žalobe ale len od právnej kvalifikácie, ktorú
vykoná samotný konajúci súd na základe skutočností, ktoré boli v spore preukázané.

16. V tomto zmysle teda neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že si svoj žalobný nárok uplatnil
ako nárok na náhradu škody, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a že s ohľadom na
túto kvalifikáciu malo byť posudzované aj premlčanie jeho práva. Z hľadiska skutkového opísania
skutočnostírozhodujúcichprežalobouuplatnenéprávojezrejmé,žežalobcasasvojoužaloboudomáhal
od žalovanej zaplatenia pohľadávky za užívanie jeho bytu žalovanou vo vyššie uvedenom období.

Bolo vecou konajúceho súdu, aby takto žalobou uplatnené právo na základe výsledkov vykonaného
dokazovania po právnej stránke kvalifikoval ako právo na zaplatenie nájomného /ak došlo ku vzniku
nájomného vzťahu/ alebo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia /ak nedošlo ku vzniku nájomného
vzťahu/. Odvolací súd sa potom v plnej miere s právnou kvalifikáciou uplatneného práva žalobcu
súdom prvej inštancie, ktorý toto právo kvalifikoval ako právo na zaplatenie dojednaného nájomného,

stotožňuje. Táto právna kvalifikácia žalobou uplatneného práva žalobcu ako aj záväzkového vzťahu
medzi stranami sporu zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, ktoré boli správne posúdené
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme, osobitne o nájme bytu. Správne potom boloaj posúdenie žalovanou vznesenej námietky premlčania uplatneného práva žalobcu podľa § 101
Občianskeho zákonníka /všeobecná trojročná premlčacia doba/.
17.Nakoniecodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštancieneporušilprávožalobcunaspravodlivýproces,

keď sa v spore nezaoberal žalobcom namietanou otázkou platnosti odborného vyjadrenia spoločnosti
PEMMO, spol. s r.o., ktoré bolo podané v trestnom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica a
ktoré bolo základom pre určenie výšky škody, k náhrade ktorej bol jeho právny predchodca zaviazaný
voči žalovanej. Otázka škody a jej výšky, ktorú pôvodný žalobca, G. Nikel spôsobil žalovanej tým, že
jej neumožnil s určitými hnuteľnými vecami, ktoré boli umiestnené v prenajatom byte, ako vlastníčke

disponovať a nevydal jej ich, bola právoplatne vyriešená v trestnom konaní rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/136/2012 zo dňa 24.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 3To/114/2013 zo dňa 2.10.2013. Nemôže byť preto predmetom preskúmavania
v tomto civilnom konaní, pričom odvolací súd nevidí ani žiadny logický skutkový alebo právny súvis s tu
prejednávanou vecou zaplatenie nájomného.
18. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Povinnosť k náhrade trov
odvolacieho konania odvolací súd uložil žalobcovi k rukám advokátky žalovanej v zmysle § 263 ods. 1

CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).