Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Barcajová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201780
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2713201780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti
žalovanému: E. D., nar. X.X.XXXX, bytom R., F. XXXX/XX, o zaplatenie 649,31 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/102/2013-56 zo dňa 6.6.2016, v

časti o určenie neprijateľnosti podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhlásenia neprijateľnej podmienky
v článku V. - 6. posledná veta Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a. s. k zmluve o
spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty účinných od
11.6.2010, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilodporcovi(akt.žalovanému)zaplatiťnavrhovateľovi

(akt. žalobcovi) sumu 532,65 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.5.2012 do zaplatenia, náhradu
iných trov konania v sume 24,66 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnencovi JUDr.
P. R. vo výške 75,86 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh
(akt. žalobu) zamietol, ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach
CETELEM SLOVENSKO, a. s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere
a vydaní kreditnej karty účinných od 11.6.2010 vo význame článku III. - 4. -1. Cetelem splátku klienta
použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho

sadzobníka poplatkov zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhrady poistného, pokiaľ
je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny, zmluvná podmienka vo význame článku V. - 3. ak
klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je Cetelem oprávnený požadovať
od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do
omeškania viac než 30 dní a zmluvná podmienka vo význame článku V. - 6. posledná veta Cetelem
je oprávnený požadovať od klienta úhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške
stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku za

vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania ako aj náklady spojené s
externým vymáhaním pohľadávky sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1
ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch §
40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády

č. 87/1995 Z. z. ako aj procesného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zmluva bola uzatvorená dňa 22.1.2011 medzi
žalobcom a žalovaným. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 506,99 Eur, ktorý sa dlžník
zaviazal splácať v 15-tich mesačných splátkach po 53,65 Eur mesačne splatných vždy k 15. dňu v

mesiaci, počínajúc dňom 15.2.2011 pri ročnej úrokovej sadzbe 39 %. V zmluve bola uvedená predajná
cena tovaru 506,99 Eur, priama platba 0 Eur, výška úveru 506,99 Eur, celková čiastka k zaplateniu
867,60 Eur, RPMN 46,8 %, priemerná hodnota RPMN 44,57 %, úver dohodnutý na dobu určitú do 36
mesiacov, konečná splatnosť 15.1.2014, úrok 39%, všetko u štandardnej varianty, u zrýchlenej išlo o
20 splátok, pri výške splátky 24,10-eur, doplatok 1. splátky 24,10-eur, konečná splatnosť do 1.10.2012.
Dňa 22.4.2011 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným druhá zmluva o spotrebiteľskom

úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 199 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v
15-tich mesačných splátkach po 14,37 Eur mesačne splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc
dňom 15.5.2011 pri ročnej úrokovej sadzbe 39 %. V zmluve bola uvedená predajná cena tovaru 199,-
Eur, priama platba 0,- Eur, výška úveru 199,- Eur, celková čiastka k zaplateniu 273,80 Eur, RPMN
46,8 %, priemerná hodnota RPMN 44,86 %, úver dohodnutý na dobu určitú na 20 mesiacov, konečná

splatnosť 15.12.2012, úrok 39%. Žalovaný prijal súbor poistenia pod bodom D časti zmluvy. Žalobca
odstúpil od úverovej zmluvy č. 42693289959002 dňa 7.3.2012, išlo o zmluvu, podľa ktorej prefinancoval
tovar vo výške 199,- Eur a vyhlásil splatnosť ku dňu 30.4.2012. Po žalovanom požadoval zaplatiť
úverovú istinu 184,33 Eur, úroky, poplatky a poistné v sume 41,19 Eur a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky 30,70 Eur v lehote 14 dní. V druhom písomnom odstúpení odstúpil od úverovej

zmluvy č. 426932899590001 dňa 7.3.2012, podľa ktorej prefinancoval tovar vo výške 506,99 Eur a
vyhlásil splatnosť celej pohľadávky ku dňu 30.4.2012. Po žalovanom požadoval zaplatiť úverovú istinu
362,39 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 30,70 Eur v lehote 14 dní. Dňa 10.5.2011
bola financovaná suma predajcovi vo výške 199,- Eur. Súd nemal za sporné, že bola žalobcovi za
žalovaného predajcovi čiastka poskytnutá 506,99 Eur, pretože žalovaný tvrdenie nenamietal. Žalovaný

získal finančné prostriedky vo výške 506,99 Eur, z ktorých splatil 144,60 Eur, neuhradil istinu 362,39
Eur, z druhej zmluvy získal 199,-Eur, splatil 28,74 Eur na istine neuhradil 170,26 Eur.

4. Z vykonaného dokazovania v napadnutej časti určenia neprijateľnej podmienky súd prvej inštancie
uzavrel, že po preskúmaní VOP žalobcu, dospel k záveru, že je pre spotrebiteľa v rámci dodávateľom

určených podmienok neprijateľné, aby znášal akékoľvek plnenia spojené s vymáhaním pohľadávky
veriteľa, k čomu zaväzuje spotrebiteľa zmluvná podmienka v článku V. - 6. posledná veta. Pokiaľ sa
týka akéhokoľvek poplatku, zastáva názor, že má ísť o záväzok, z ktorého majú obe strany tak veriteľ
ako aj dlžník voči sebe vzájomné povinnosti a dodávateľ vymáhaním svojej pohľadávky neposkytuje
druhej strane žiadne reálne plnenie, z ktoré by vznikla dlžníkovi povinnosť poskytovať peňažné plnenie.

Okresný súd vychádza pri určení neprijateľnosti podmienky ohľadom poplatku zo skutočnosti, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ktorej podmienky nemohol žalovaný individuálne vyjednať a poplatky
sa netýkajú ani hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny. Dodávateľ vopred v návrhu stanovil
obsah zmluvy aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy bol pripravený na predtlačenom tlačive a
žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy, o podmienkach zmluvy nemohol

vyjednávať. Mohol návrh zmluvy ako celok, vrátane uvedenia podmienky na poplatky buď prijať alebo
odmietnuť. Okresný súd je toho názoru, že ohľadom poplatkov zo zmlúv o úvere ide o neplatný záväzok
v zmysle § 494 OZ. Iba z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať a veriteľ je oprávnený to
od neho požadovať. Ak aj v zmysle § 489 OZ vznikajú záväzky z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ďalej zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone,

záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty, z ktorých jeden je subjektom práva a
druhý subjektom povinnosti. Pritom subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj
povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. V tomto vzťahu musí
mať každý z jeho subjektov iné, opačné postavenie, jeden je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom
prvého. Ohľadom návrhom uplatneného plnenia titulom poplatkov za vyhotovenie a zaslanie upomienky

a za vstup pohľadávky do vymáhania, u nákladov spojených s externým vymáhaním pohľadávky má
súd za to, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, čo napĺňa aj podmienka ohľadom plateniapoplatkov podľa článku V. bodu V.-6., ktorá sa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani
nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia, daná dodávateľom finančnej služby do zmluvy
uzavretej so spotrebiteľom. Súd podmienku považuje za neprijateľnú z dôvodu, že vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, pretože žalovaný neobdržal za poplatky, za ktoré sa domáha
žalobca zaplatenia žiadnu protislužbu. Dlžník nepožadoval od veriteľa žiadnu odplatnú službu vo svoj
prospech a veriteľ mu žiadne plnenie neposkytol a žalobcovi z uvedených dôvodov nepatria žiadne
poplatky od žalovaného ani podľa žalobcovho sadzobníka. Z uvedeného bolo nutné žalobu čiastočne

zamietnuť a určiť vo výroku rozsudku podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku obsah
podmienok vo VOP, z ktorých v dôsledku ich neprijateľnosti a neplatnosti okresný súd žalobcovi od
žalovaného nepriznal plnenie.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešnejším, s úspechom 82,03% oproti úspechu žalovaného 17,97%, z čistého

úspechužalobcu,mupriznalnáhradutrovkonania64,06%,sumu24,66Eurzazaplatenýsúdnypoplatok
a trovy právneho zastúpenia v sume 75,86 Eur a zaviazal na ich úhradu žalovaného. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd patrili by pri plnom úspechu každý vo výške 41,50 Eur + časť z 20% DPH, 2 x režijný
paušál by patril á 7,81 Eur za úkon).

6. Proti rozsudku podal výlučne v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti článku V. - 6. posledná veta /
Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo
výške stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku
za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania ako aj náklady spojené s

externým vymáhaním pohľadávky žalobca prostredníctvom svojho advokáta/, ktorým navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uplatnil si trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci + režijný paušál + DPH. Argumentoval tým, že ustanovenie
zmluvy (napadnuté odvolaním) predstavuje uplatnenie nároku, ktorý vyplýva žalobcovi ako veriteľovi

priamo zo zákona, nakoľko náklady spojené s uplatnením pohľadávky tvoria v zmysle Občianskeho
zákonníka príslušenstvo pohľadávky, na ktoré má veriteľ v prípade ich preukázania zákonný nárok, ak
mupreukázateľnevzniklivdôsledkuomeškaniadlžníka.Konkrétnyvymáhanýnároknákladovspojených
s uplatnením pohľadávky podľa názoru žalobcu môže súd posúdiť ako neoprávnený, ak ho žalobca
nepreukáže, nie je ale možné posúdiť z dôvodu nepreukázania konkrétneho nároku zmluvnú podmienku

ako neprijateľnú. Zakotvenie nároku na uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
Všeobecných podmienkach nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa jedná o nárok, ktorý
vyplýva priamo zo zákona a tento nepredstavuje plnenie za protislužbu.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Uznesením č. k. 25Co/213/2016-72 zo dňa 13.6.2017 odvolací súd rozhodol tak, že súd v konaní
pokračuje so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so
sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka

zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, ako právnym nástupcom
zaniknutej strany: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,
akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie mázákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže

rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 649,31
Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 393,09 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 256,22 Eur
od 1.5.2012 do zaplatenia, zmluvného úroku 39 % ročne zo sumy 362,39 Eur od 2.3.2012 do zaplatenia,

zo sumy 184,33 Eur od 2.3.2012 do zaplatenia.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo vyhovujúcej časti (suma 532,65 Eur, úroku z omeškania 9
% ročne zo sumy 532,06 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia), v zamietajúcej časti (suma 116,66 Eur /
pozostáva zo sumy 30,70 Eur + sumy 30,70 Eur + 41,19 Eur + 14,07 Eur/, úrok z omeškania 9 % ročne

zo sumy 116,66 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, zmluvného úroku 39 % ročne zo sumy 546,72 Eur od
2.3.2012 do zaplatenia) a v určení, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach
CETELEM SLOVENSKO, a.s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a
vydaní kreditnej karty účinných od 11.06.2010 vo význame článku III. - 4. -1. Cetelem splátku klienta
použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho

sadzobníka poplatkov zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhrady poistného, pokiaľ
je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny, zmluvná podmienka vo význame článku V. - 3. ak
klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je Cetelem oprávnený požadovať
od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal
do omeškania viac než 30 dní a sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými, právoplatný, keďže

odvolaním nebol napadnutý.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a s poukazom na dôvody
odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak určil, že
zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. k zmluve o

spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty účinných od 11.6.2010
vo význame článku V. - 6. posledná veta Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhrady nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi,
najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do
vymáhania, ako aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky je podmienkou neprijateľnou

a neplatnou.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd zistil dostatočne skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo
vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo
veci v rozsahu napadnutom odvolaním.

15. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pri posúdení oboch zmlúv o spotrebiteľskom

úvere (Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.1.2011 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
22.4.2011) súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v predmetnom prípade išlo medzi
stranami o uzavretie spotrebiteľských zmlúv. V právnej teórii civilného práva je spotrebiteľská zmluva
charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občianskeho zákonníka, ale aj iné právne predpisy
ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v

nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny
základpreochranuspotrebiteľajepritomdanýčlánkom153ozaloženíEurópskejúnie,ktorýokreminého
zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu
ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. V tejto súvislosti odvolacísúd poznamenáva, že do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č. 93/13/EHS
z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L095,21/4/1993), pričom podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS <. Občianskeho súdneho
poriadku určil ako neprijateľnú podmienku uvedenú v čl. V. - 6. posledná veta Všeobecných podmienok
CETELEM SLOVENSKO, a.s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere

a vydaní kreditnej karty účinných od 11.6.2010, odvolací súd považuje za určitý a vykonateľný, keďže
predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie nárokov žalobcu vo vzťahu k dvom zmluvám
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.1.2011 a zo dňa 22.4.2011, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli
označené Všeobecné podmienky žalobcu. Pričom aj požiadavka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
(vrátanie 30,70 Eur zo zmluvy zo dňa 22.1.2011 + 30,70 Eur zo zmluvy zo dňa 22.4.2011), o ktorej je

už ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu právoplatne rozhodnuté sa vzťahovala k obom zmluvám o
spotrebiteľských úveroch, ktoré boli predmetom dokazovania a ich písomné vyhotovenia sú súčasťou
spisového materiálu, s ktorým sa aj odvolací súd oboznámil.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26.Spoukazomnauvedené,pokiaľsúdprvejinštancierozsudkomvnapadnutejčastiurčilneprijateľnosť
podmienky, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami

odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej časti, včítane správneho závislého
výroku o náhrade trov konania (odvolaním nenapadnutého), potvrdil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o

ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných

ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

30. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval

na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.