Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200636
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114200636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek

senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXXX/XX, F.,
zastúpenej Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, o
zaplatenie 5.085,72 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
23. januára 2017, č. k. 18C/128/2014-74, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu proti žalovanej zamietol
(výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy

5.085,72 eur a špecifikovaného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne dôvodiac, že na základe
zmluvy č. 274034558, ktorú uzavrela dňa 21.09.2006 žalovaná so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej úver, ktorý sa tento zaviazal uhrádzať za podmienok dohodnutých
v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach, pričom žalovaná v
stanovených termínoch splátky neplnila. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej postúpil
žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012. Pohľadávka ku dňu
postúpenia predstavovala sumu vo výške 7.201,63 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.115,15 eur,

riadneho úroku 600,78 eur, úroku z omeškania vo výške 452,81 eur a poplatkov 32,89 eur.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala
nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky. Vzniesla
tiež námietku premlčania uplatneného nároku.

4. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca

je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe
predmetnej zmluvy o úvere.5. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 27.06.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že
predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanej v celkovej výške 7.201,63 eur na základe

zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.09.2006. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému
subjektu. Obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade dodržaná.
Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie
podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky bankou na

inú osobu. Zákonodarca v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách stanovil predpoklady,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V prípade, že tieto podmienky splnené nie sú,
nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Písomná výzva banky dlžníkovi na splnenie dlhu, je
nevyhnutnou podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu. Žalobca nepredložil
súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru adresovanú
žalovanej, nepreukázal, že by takúto výzvu žalovanej doručil, resp. aspoň doručoval. Žalobca teda

nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Z dokazovania vyplynulo, že SLSP, a.s. listom zo dňa 18.07.2012 oznámila žalovanej
postúpenie pohľadávky na žalobcu.

6. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 27.06.2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok

medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej
predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
21.09.2006. Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia nemal za preukázané, že
žalovaná mala byť písomne vyzvaná Slovenskou sporiteľňou a.s., výzvou na úhradu dlžnej sumy,
žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovanej skutočne vôbec zaslaná a doručená, resp.

doručovaná. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal
splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k
záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanej.

7. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti žalovanej
zamietol.

8. O trovách konania aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
priznal v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a uviedol,
že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu. Uviedol, že
v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanej o postúpení pohľadávky, čo

zakladáaktívnulegitimáciunavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdmápovinnosťztohtooznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení a toto
spájal s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona

nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu

a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná súhlasila s postúpením pohľadávky. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 532,73 eur, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

10. Žalovaná vo svojej písomnej reakcii na podané odvolanie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok nanáhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie nepovažovala za dôvodné, právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie považovala za správne.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd

uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.

14. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie
v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolací

dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

16. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku

nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu (§ 92
ods. 8 zákona o bankách) s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu (§ 39
OZ), v dôsledku čoho žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania priznal v rozsahu 100% (§
255 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil v
súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu

s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím
na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

18. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

19. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

20. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právamis ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

21. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

22. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom

v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
24. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,

ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

25. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

26. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

27. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky

sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové
pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so

zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného, alebo súkromného práva).

28. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových

činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou
a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu.
Žalobca v konaní nepredložil ani text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne),
ani nepreukázal jej zaslanie, doručenie, či vôbec jej doručovanie žalovanej. Preto je možné uzavrieť,
že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

Písomné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je
výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca

(banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy ( § 39 OZ)
neprešla.

30. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné považovať za opodstatnené.

31. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej v rozsahu 100%.

33. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).