Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Anna Klepáčová

Legislation area – Rodinné právoRozvod

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/307/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217933
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314217933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

navrhovateľky: W. W. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XXX/XX, X., štátny občan SR,
v zastúpení: JUDr. Marta Huttová, advokátka, P.O. BOX 55, Bratislava, proti odporcovi: F. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XX, T. X., o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XXX/XX,
X., štátny občan SR, a D. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XXX/XX, X., štátny občan SR, maloleté
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych
vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky: W. W. M., rod. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporcu:
F. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 29.04.2006 zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Veľký Biel, zv. 9, roč. 2006, str. 65 por.č. 2 rozvádza.

Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že:

Maloleté deti: Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX a D. X. W., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej

starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí: Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX a D. X. W., nar.
XX.XX.XXXX budú obaja rodičia.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa: Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX vo výške 110 eur mesačne
v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám
matky.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa: D. X. W., nar. XX.XX.XXXX vo výške 110 eur
mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred
k rukám matky.

Súčasťou rozsudku je dohoda rodičov o úprave styku s maloletými deťmi na čas po rozvode
nasledovného znenia:

Otec má právo styku s maloletými deťmi: Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX a D. X. W., nar.
XX.XX.XXXX každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. nepretržite do nedele do 15.00 hod., počas
letných prázdnin každoročne vždy tretí týždeň v mesiaci júl od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 15.00
hod. a každý druhý týždeň v mesiaci august od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas
vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. nepretržite do nasledujúceho nepárneho
roku do 01.01. do 15.00 hod.. V uvedených dňoch a v uvedenom čase je otec oprávnený si maloleté

deti prevziať v mieste ich bydliska a v uvedených dňoch a v uvedenom čase je otec povinný maloleté
deti odovzdať matke v mieste ich bydliska.Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len OSP) doručeným dňa 31.07.2014 tunajšiemu súdu,
ktoréhovýlučnámiestnapríslušnosťjedanápodľa§88ods.1,písm.a)OSP,žiadala,abysúdmanželstvo
účastníkov konania uzavreté dňa 29.04.2006 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľký
Biel, zv. 9, roč. 2006, str. 65 por. č. 2, rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené,
bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia. Na čas po rozvode navrhovateľka žiadala upraviť

výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom autoritatívnym rozhodnutím súdu z dôvodu,
že nedošlo k dohode rodičov o ich úprave tak, že maloleté deti : Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX a D. X.
W., nar. XX.XX.XXXX súd zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky/matky, ktorá ich bude zároveň
zastupovať a spravovať ich majetok, s povinnosťou odporcu/otca prispievať na výživu maloletej Q. Y.
W. mesačne sumou 250 eur a na výživu maloletej D. X. W. mesačne sumou 200 eur, a to vždy do 15.

dňa príslušného mesiaca vopred do rúk navrhovateľky/matky pod následkom výkonu rozhodnutia.

Navrhovateľka skutkovo žalobný petit vo veci rozvodu manželstva odôvodnila tvrdením, že s odporcom
uzatvorila manželstvo z lásky dňa 29.04.2006 na Matričnom úrade Veľký Biel. U navrhovateľky šlo
o prvé manželstvo a u odporcu o druhé manželstvo. Po uzavretí manželstva navrhovateľka začala s

odporcom bývať v rodinnom dome jej rodičov v X. na ulici C. O. XXX/XX, od začiatku manželstva mali
vlastnú domácnosť a dňa XX.XX.XXXX sa im narodila prvá dcéra Q. Y.. Manželstvo bolo harmonické dva
roky, po dvoch rokoch začali vznikať nedorozumenia finančného charakteru. Nedorozumenia prerástli
do takého stavu, že v septembri 2008 sa odporca odsťahoval k svojej matke do Š.. Koncom roku
2008 navrhovateľka obnovila s odporcom manželské spolužitie, v priebehu roka 2009 niekoľkokrát

navštívila spolu s odporcom manželskú poradňu a v X. XXXX sa im narodila druhá dcéra D. X. W..
Po jej narodení odporca začal pomáhať vo firme otca navrhovateľky a zdalo sa, že manželstvo bude
šťastné. Nestalo sa tak, pretože odporca sa dopúšťal nevery, bez vedomia navrhovateľky si požičiaval
peniaze, ktoré míňal s cudzími ženami. Navrhovateľka nevery odporcovi odpúšťala, pretože ho mala
rada. Odporca však ďalej nadväzoval známosti s inými ženami, prestal pomáhať otcovi vo firme ako

aj navrhovateľke, postupne prestával prispievať finančne na domácnosť a výživu detí. Toto konanie
odporcu vyvolávalo medzi manželmi nedorozumenia, ktoré vyvrcholili dňa 23.02.2014, kedy odporca
opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa ku svojej priateľke. Od tejto doby nedošlo k obnoveniu
spolužitia manželov v spoločnej domácnosti, intímne sa už nestýkajú, navrhovateľka voči odporcovi už
neprechováva žiadne city. Odporca od februára 2014 prispel na výživu maloletých detí len sumou 200,-

eur. S dcérami sa stretáva každý druhý víkend od piatku popoludnia do nedele popoludnia, zabezpečuje
im len stravu.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloletá Q. Y. má 8 rokov, je žiačkou 2. ročníka ZŠ, jej mesačné náklady
sú vo výške 497,- eur. Maloletá D. X. má 5 rokov, navštevuje Materskú školu, má zdravotné problémy
s diagnózou „psychomotorická retardácia enuresis/enkopresis“, jej mesačné náklady sú vo výške 406,-

eur.
Navrhovateľka pracuje ako referentka reklamácií v obchodnej spoločnosti Internet Mall Slovakia, s.r.o.
s priemerným brutto zárobkom vo výške 800,- eur mesačne, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani osobné
motorové vozidlo, býva v dome svojich rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. Navrhovateľke nie je známe,
kde pracuje odporca, uviedla, že odporca je vlastníkom motorového vozidla zn. Volvo, a má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére z prvého manželstva O. W., nar. XX.XX.XXXX.
Na preukázanie dôvodnosti právne významných skutočností, vymedzených v návrhu na začatie konania
navrhovateľka k návrhu pripojila listinné dôkazy / čl. 7-28/ a zároveň žiadala vykonať výsluch účastníkov
konania.

Odporca/otec a kolízny opatrovník nevyužili v rámci prípravy pojednávania právo vyjadriť sa k návrhu
navrhovateľky/matky .

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 26.03.2015.Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods. 2 OSP pokus o ich zmierenie,
bezúspešne, pre odmietavý postoj oboch manželov.

Na pojednávaní dňa 26.03.2015 / čl. 70 a nas./ navrhovateľka v zastúpení advokáta návrh vo veci
rozvodu predniesla zhodne s písomne podaným návrhom a potvrdila, že nedošlo k obnoveniu spolužitia
manželov, obnovenie spolužitia nie je možné, pretože odporca nadviazal vzťah k inej žene.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom
navrhovateľka/matka z dôvodu, že k dohode rodičov naďalej nedošlo, zotrvala na žalobnom petite, v

znení vymedzenom v písomnom podanom návrhu. Pokiaľ ide o absenciu žalobného petitu o úprave
styku, navrhovateľka si bola toho vedomá, tento návrh bol úmyselne realizovaný v žalobnom petite
bez reálneho návrhu, aby otec mal možnosť využívať styk s oboma maloletými deťmi kedykoľvek, otec
k termínu pojednávania neprejavil viac ako dva mesiace žiaden záujem o maloleté deti, čo maloleté
deti výrazne ťažšie znášajú. Na preukázanie dôvodnosti návrhu vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode navrhovateľka predložila súdu správu zo

psychologického vyšetrenia maloletej Q., psychologického vyšetrenie maloletej D. X., ktoré dôkazy
žiadala vykonať.

Odporca na pojednávaní dňa 26.03.2015 žiadal návrhu navrhovateľky vo veci rozvodu manželstva

vyhovieť.
Vo svojom vyjadrení nesporoval svoju neveru ako hlavný a základný dôvod hlbokého a trvalého rozvratu
manželstva účastníkov konania.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom odporca/

ďalej otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky/ ďalej matky,
vo svojom vyjadrení bol bez akýchkoľvek výhrad k úprave zastupovania a správy majetku maloletých
detí oboma rodičmi, nesúhlasil len s navrhovanou výškou výživného na maloleté deti, za primeranú
výšku výživného k svojim zárobkovým pomerom navrhol výživné upraviť sumou spolu 180 eur, po 90
eur mesačne na každé maloleté dieťa z dôvodu, že aktuálna výška jeho príjmu je 430 eur mesačne, o

čom predložil súdu výplatné pásky.

Ďalej otec žiadal prednostne upraviť styk s deťmi prednostne dohodou oboch rodičov. V prípade, že k
dohode rodičov nedôjde tento žiadal upraviť tak, že každý druhý víkend bude otec preberať maloleté deti
od matky v mieste súčasného bydliska maloletých, od soboty od 09.00 hod. až do nedele do 15.00 hod.,

zároveň otec vzhľadom na nezhody pri výkone jeho styku s deťmi počas vianočných sviatkov žiadal, aby
súd upravil jeho právo styku aj každý párny rok dňa 24.12. od 09.00 hod. nepretržite do 15.00 hod., kedy
si bude môcť maloleté deti prevziať na strávenie vianočného dňa. To isté žiadal na Nový rok s návrhom,
že sa bude s deťmi stretávať každý nepárny rok vždy 01.01. od 9.00 hod. nepretržite do 15.00 hod.. Na
preukázanie dôvodnosti súčasných zárobkových pomerov otec žiadal vykonať dokazovanie prečítaním

jeho výplatných lístkov.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 26.03.2015 uviedol, že sú mu známe zdravotné problémy oboch
maloletých detí vyvolané absenciou kontaktu otca s deťmi detí, upustil z neformálneho pohovoru s
oboma maloletými deťmi hlavne s maloletou Q. a apeloval na oboch rodičov, aby na pojednávaní

preukázali maximálnu snahu a záujem k uzavretiu dohody minimálne vo veci úpravy styku. V prípade,
že rodičia zotrvajú na svojich konfrontačných postojoch bude potrebné vykonať pohovor s maloletými
deťmi.

Rodičia následne uzavreli podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine len dohodu o úprave styku otca s
maloletými deťmi na čas po rozvode nasledovného znenia:

Otec má právo styku s maloletými deťmi každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. nepretržite do
nedele do 15.00 hod., počas letných prázdnin každoročne vždy tretí týždeň v mesiaci júl od pondelka od

09.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a každý druhý týždeň v mesiaci august od pondelka od 09.00 hod.
do nedele do 15.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. nepretržite
do nasledujúceho nepárneho roku do 01.01. do 15.00 hod..Kolízny opatrovník dohodu rodičov o úprave styku otca s mal. deťmi akceptoval v celom rozsahu.

Pokus súdu o uzavretie dohody rodičov aj o výživnom na maloleté deti otec odmietol, opakovane
uvádzal, že okrem maloletých detí z manželstva má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ku ktorému
je zaviazaný rozsudkom súdu na platenie výživného vo výške 110,- eur, rozsudkom nedisponuje, jeho
jediným príjmov je činnosť autoservisu, s čistým príjmom 430,- eur, iný príjem nemá, býva so súčasnou

partnerkou, ktorá má dve deti, čistý príjem jeho partnerky je vo výške 470,- eur, obývajú rodinný dom za
nájomné 400,- eur, s prenajímateľom sú dohodnutí, že z toho nájomného sa im odrátava výkon osobnej
práce za údržbu domu, výkonom práce sa im započítava suma 250 eur mesačne. Pretože nemá iné
príjme, nemôže platiť na obe deti na čas po rozvode viac ako 90 eur.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 OSP vo veci rozvodu a podľa
§ 120 ods. 2 OSP vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas
po rozvode.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavrela lásky a z dôvodu gravidity,

ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, ako manželia viedli naposledy spoločnú domácnosť na adrese, na
ktorej býva, odporca sa odsťahoval v roku 2014. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka
označila ľahkomyseľný postoj odporcu k finančnej zodpovednosti, dôsledkom čoho bolo jeho sústavné
zadlžovanie ako aj nevery odporcu. Po ukončení spolužitia rodičov maloleté deti ostali u nej, matka s
maloletými deťmi býva v rodinnom dome u svojich rodičov, v samostatnej bytovej jednotke ako trojčlenná

rodina, v ďalšej samostatnej bytovej jednotke bývajú jej rodičia, za užívanie samostatnej bytovej jednotky
prispieva sumou 200 eur vrátane energií, matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere v 40 hod.
pracovnom čase, vykonáva nadčasy spolu mesačne s nadčasmi vykonáva prácu 50 hod. týždenne,
za čo má čistú mesačnú mzdu spolu aj s nadčasmi 750-800 eur podľa počtu nadčasových hodín. Iný
príjem nemá, poberá rodičovský príspevok na maloletú D. X. vo výške 190 eur, ktorý jej vypláca úrad,

iné príjmy nemá, poberá prídavky na maloleté deti, súčasťou mzdy je aj daňový bonus na obe deti, ktorý
jej vypláca zamestnávateľ.
Maloletá Q. má dovŕšený vek 8 rokov, jej zdravotný stav po fyzickej stránke je dobrý, má psychické
problémy, ktoré sa prejavujú úzkostnými stavmi, plačom, pretože za ňou otec nebol viac ako dva
mesiace. Navštevuje II. triedu ZŠ v Senci, vrátane školského klubu, stravuje sa v škole, mimoškolskú

činnosť aktívne vykonáva mimo školy, chodí na anglický krúžok, pri účasti finančnej rodiča s mesačným
poplatok 39 eur, chodí na výtvarný krúžok, kde matka platí ročne 180 eur, chodí ešte na tanečný krúžok
s finančnou účasťou rodiča na dobrovoľnom príspevku platí matka od 10 do 20 eur. Na maloletú na
čas do rozvodu je rozsudkom Okresného súdu Pezinok upravený výkon rodičovských práv schválením
dohody so záväzkom odporcu/otca platiť na maloletú výživné vo výške 150 eur, toto výživné otec plní

sporadicky, aktuálny dlh na výživnom na maloletú Q. matka nevedela vyčísliť, nakoľko otec prispel
určitým peňažným plnením, tak ako ich matka predložila súdu v rozpise. Maloletej Q. matka zároveň
platí životnú poistku vo výške 29 eur, maloletá je nemajetná. Maloletá D. má dovŕšený vek 5 rokov,
navštevuje materskú školu, s účasťou rodiča 1,20 eur /deň, celkové náklady za materskú školu sú v
priemere do 40 eur, záujmovú činnosť má len v rámci spoločných aktivít, nenavštevuje aktívne žiadne

krúžky, celkové náklady maloletej D. sú vo výške 361,09 eur, životná poistka je zahrnutá v tejto sume.
Otec výživným na deti prispieva sporadicky, predbežným opatrením je zaviazaný prispievať na maloletú
D. po 80 eur mesačne , aktuálny dlh otca na výživnom matka nevie vyčísliť. Matka je zamestnancom
InternetMallSlovakia,s.r.o.,vriadnompracovnompomereajsnadčasmi,takakovypovedala.Inépríjmy
nemá. Nový vzťah nemá. Matka otcovi v styku s maloletými deťmi nebráni, otec právo styku dobrovoľne

nevyužíva. Maloletá D. má diagnostikovaný syndróm ADHD, doposiaľ nemá ustálený psychický stav, či
pôjde súbežne aj o dyslexiu, aktuálne jej bola doporučená jazda na koni, je prihlásená od 5/2015 do
jazdeckého klubu Hrubá Borša s poplatkom 8 eur na hodinu.

Z výpovede odporcu/otca súd zistil, že k ukončeniu spolužitia s navrhovateľkou došlo pre to, že

navrhovateľku prestal ľúbiť a už k nej nič necítil, v tom čase mal otec už kamarátsky vzťah so súčasnou
partnerkou. So súčasnou partnerkou žije a vedie spoločnú domácnosť od odsťahovania sa dodnes,
ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k maloletému dieťaťu: O. nar. XX.XX.XXXX, z matky: O. W., výživné
má určené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v roku 2006-2007, nevedel uviesťpresne, otec je v kontakte s maloletou, pravidelne sa navštevujú, výživné na ňu platí riadne, sporadicky
má dlh na výživnom. Otec má ukončené stredne odborné učilište s maturitou, vyučený je v odbore
automechanik, živnosť zrušil cca v roku 2008. Od tej doby je zamestnancom, tento príjem je jeho

jediným príjmom okrem započítania údržby za rodinný dom, v ktorom aktuálne býva. Pokiaľ ide o
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom počas manželstva, tú plní sporadicky, snaží sa to riešiť,
je pravdou, že s maloletými deťmi nebol dva mesiace, lebo naposledy dňa 17.01.2015 došlo medzi
odporcom a navrhovateľkou ku konfliktu v dôsledku čoho prestal chodiť za deťmi. Na otázku kolízneho
opatrovníka ohľadom zdravotného stavu odporca/otec uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý. Ďalej na

otázku kolízneho opatrovníka, či prejavil záujem hľadať si iný druh práce s vyššou finančnou odmenou
odpovedal, že si hľadal prácu naposledy v januári 2015, navrhli mu 650 eur v Bratislave, ale cestovné
náklady s tým spojené by musel hradiť odporca/otec sám, čo predstavuje sumu okolo 200 eur.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, kedy odporca/otec zrušil svoju účasť v obchodnej
spoločnosti otec uviedol, že to bolo v roku 2009. Ďalej na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, či je
vlastníkom osobného motorového vozidla a akej značky a akej trhovej hodnoty, odporca/otec vypovedal,

že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Volvo rok výroby 1998, je to 5-miestne vozidlo,
benzín, bez ťažného zariadenia. Jeho súčasná trhová cena je 850 eur v minulom roku, kedy ho zakúpil,
o tomto predložil súdu v kópiu kúpnej zmluvu.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu navrhovateľky, na aký účel používa osobné motorové vozidlo
otec vypovedal, že zároveň okrem tohto osobného motorového vozidla má služobné vozidlo, kde mám

GPS, GPS potrebuje používať na firemné účely, osobné motorové vozidlo používa na osobnú prepravu,
prípadne prepravu jeho priateľka. Celú kúpnu cenu vyplatil otec z ušetrených peňazí, a to zo mzdy, ktorú
mal u predchádzajúceho zamestnávateľa Eurotel vo výške 600-700 euro.
Na otázku súdu, aký je na strane otca naliehavý dôvod pre využívanie osobného motorového vozidla
v súbehu s vlastníctvom služobného vozidla, ktorého je tiež výlučným vlastníkom, otec vypovedal, že

firemným autom nemôže nikam jazdiť len do práce. Osobným motorovým vozidlom musí chodiť na
návštevy k svojim rodičom, tam nie je ani MHD, resp. spoje sú mimoriadne zlé.
Po ukončení výsluchu odporcu navrhovateľka, vo svojom vyjadrení uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie
odporcu, že služobné vozidlo využíva len v súvislosti s výkonom práce, na prepravu osoby z a do práce,
lebo ho videla, že služobné vozidlo mal aj v Budapešti a chodil ním aj v rámci styku pre maloleté deti.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listín tvoriacich spis podľa § 129 ods. 1 OSP a predložených
účastníkmi na pojednávaní dňa 26.03.2015.

Zo sobášneho listu / čl. 7/ súd zistil, že navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa 29.4.2006,
navrhovateľka ako slobodná, odporca ako rozvedený.

Z rodných listov maloletých detí súd zistil, že mal. Q. Y. sa narodila dňa X.XX.XXXX a mal.D. X. sa
narodila dňa X.X.XXXX. Obe mal. deti majú v rodných listoch

zapísaných ako rodičov navrhovateľku a odporcu.

Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že mal. Q. bola v šk. roku 2013/2014 žiačkou 1.triedy ZŠ v Senci.

Z rozpisu mesačných nákladov maloletých detí vyčíslených navrhovateľkou / čl.11-12/ na strane mal. Q.

predstavujú mesačné náklady sumu 497,09 eur
- škola 70 eur
- mimoškolské aktivity 45 eur
-ostatné náklady 382,09 eur ( oblečenie, obuv ,strava, bývanie, doprava do školy, kultúra, počítač,
dovolenky)

Z rozpisu mesačných nákladov maloletých detí vyčíslených navrhovateľkou / čl.20/ na strane mal . D.
predstavujú mesačné náklady sumu 406,69 eur
- materská škola 45,60 eur /vrátane stravy/
- mimoškolské aktivity 0 eur

-ostatné náklady 361,09 eur ( oblečenie, obuv, strava doma ,bývanie, doprava do MŠ, kultúra, výlety,
dovolenky)Z potvrdenia Walter Media Senec / čl. 14/ vyplýva, že mal. Q. navštevuje anglický školský klub s
poplatkom 39 eur mesačne.

Z potvrdenia SZUČ Ateliér Senec vyplýva, že mal. Q. je žiačkou súkromnej umeleckej školy, s ročným
poplatkom 180 eur, zúčastňuje sa exkurzií v cene od 5-15 eur.

Z prehlásenia navrhovateľky / čl.18/ vyplýva, že mal. Q. navštevuje ľudové tance v maďarskom jazyku
s príspevkom rodiča 20 eur mesačne.

Z potvrdenia Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. vyplýva, že navrhovateľka má uzatvorené dve poistné
zmluvy pre poistených: mal. deti Q. Y. D., výška poistného je po 21 eur mesačne.

Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave mal. D. z ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec
zo dňa 2.1.2013 / čl.21/ a zo dňa 7.1.2013 / čl. 22/ vyplýva, že mal. má dlhodobo poruchy správania a

duševné poruchy v detstve, zaostáva v psychosomatickom vývine, pomočuje sa, má oneskorený vývin
reči a regres v správaní.

Z potvrdenia MŠ Boldog / čl. 23/ vyplýva, že mal. D. navštevuje ich materskú školu od 2.9.2013, s
príspevkom rodiča: strava deň 1,20 eur, príspevok MŠ 11,60 eur, príspevok ZRPŠ 10,00 eur.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 9.11.2012 medzi zamestnávateľom: Internet Mall Slovakia, s.r.o. a
navrhovateľkou ako zamestnancom vyplýva, že navrhovateľka je v riadnom pracovnom pomere,
dojednanom na dobu neurčitú s výkonom druhu práce predavačky-referent reklamácii v dojednaním
brutto mzdy 700,- eur mesačne + 0,70 eur variabilná zložka mzdy na základe hodnotenia výkonu práce

zamestnanca jeho priamym nadriadeným.

Z dohody o zmene mzdových podmienok navrhovateľky ako zamestnanca zo dňa 26.3.2013 vyplýva,
brutto mzda navrhovateľky vo výške 800,- eur mesačne

Z potvrdenia ÚPSVaR Pezinok zo dňa 20.1.2014 / čl. 28/ vyplýva, že navrhovateľke sa pokračuje vo
výplate rodičovského príspevku na mal. D. pre jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od 1.1.2014 do
platnosti posudku č. 454/2012.

Z listín predložených odporcom súdu na pojednávaní dňa 26.3.2015 mal súd preukázané, že:

- čistá mzda za 1/2015 terajšej partnerky odporcu P. O. je 444,39 eur /čl.57/
- z vkladu hotovosti na bežný účet O. W. vyplýva, že odporca/otec poukázal sumu 110,- eur dňa
24.1.2014.
- výplatných lístkov odporcu jeho zamestnávateľa: EUROCAR G.. O. H. / čl. 59-68/ vyplýva, že
jeho čistá mzda bola 430,60 eur/máj 2014, 413,76 eur/jún 2014, 447,44 eur/júl 2014, 413,76 eur

august/2014, 430,60 eur september/2014,447,44 október /2014, 396,92 eur november/2014, 447,44 eur
december/2014, 430,60 eur január/2015, 386,38 eur február/2015.

Záverečným prednesom kolízny opatrovník žiadal prihliadať na zhodu oboch rodičov v otázke výkonu
osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou, zastupovaním detí a správou ich majetku oboma rodičmi.
Pokiaľ ide o výživné na obe maloleté deti na čas po rozvode kolízny opatrovník poukázal na to, že
najvyššie dosiahnuté vzdelanie otca, jeho aktuálny zdravotný stav, nijako neobmedzuje otca v jeho
reálnych možnostiach, schopnostiach pre získanie adekvátneho príjmu, preto kolízny opatrovník navrhol

súdu, aby na čas po rozvode otca zaviazal výživným vo výške 140,- eur mesačne na maloletú Q. a na
maloletú D. vo výške 120 eur mesačne.

Záverečným prednesom navrhovateľka vo veci rozvodu žiadala návrhu vyhovieť, uviedla, že z
vykonaného dokazovania boli preukázané hmotnoprávne podmienky pre zánik tohto manželstva

rozvodom. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
navrhovateľka žiadala návrhu vyhovieť v celom rozsahu, primárne pokiaľ ide o jej návrh úpravy výšky
výživného, poukázala na zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov, odporca/otec sa ľahkomyseľne
vzdal vyšších príjmov ako zamestnanec v minulosti, vzdal sa príjmov z podnikania podľa živnostenskéhozákona, ako právnická osoba, kde vo svojich dvoch spoločnostiach s.r.o. previedol svoje obchodné
podiely, podľa navrhovateľky si odporca umelo znižuje vymeriavací základ pre úpravu jeho zákonnej
vyživovacej povinnosti, preto práve z tohto dôvodu navrhovateľka má za to, že náležite vyčíslila výšku

odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ich rozsah, účel, dôvod nákladov odporca nesporoval,
navrhovateľka podporne poukázala na to, že na ich uspokojenie musí vykonávať nadčasovú prácu,
hlavne pokiaľ ide o maloletú D. vzhľadom na jej zdravotný stav si vyžaduje pravidelná osobnú
starostlivosť.

Odporca právo záverečného prednesu využil len vo veci úpravy výživného na mal. deti, inak s návrhom
navrhovateľky súhlasil. Na svoju obranu z vykonaných dôkazov uviedol, že pokiaľ ide o jeho bývalé
obchodné spoločnosti, v právnej forme s.r.o., tak mu zákazníci zostali dlžní, nechcel to riešiť tak, aby sa
úplne nezadlžil, z tohto dôvodu, ani teraz nezačne podnikať. Pokiaľ ide o prácu ako zamestnanec, tak
sícezískavyššíplat,aleotoviacčasuajnákladovstratídochádzkoudopráce.Vmiestebydliskavrátane
okresu T. X. automechanik v priemere zarobí 450-500 eur/hod. vrátane práce soboty, nedele, príp. detto

príjem aj pre vodiča kamiónovej dopravy na Slovensku. Hoci má odporca vodičské oprávnenie a je
spôsobilý vykonávať prácu vodiča nákladnej kamiónovej dopravy do 48 ton vrátane návesov, prívesov
nechce to robiť, lebo momentálne je to efektívne iba pre prívesy a návesy, načo oprávnenie nemá.

Podľa čl. I základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne
chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným
účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)
v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné

minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich príčinnej súvislosti
a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo najavo za konania, mal súd preukázané, že požiadavky kladené

zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli
v prejednávanej veci naplnené.

Súd pri rozhodovaní vo veci rozvodu prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských
vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich

funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom
dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené.
Vzhľadom na mimomanželský pomer odporcu, ktorý naďalej trvá , nemožno ani očakávať obnovenie
manželského spolužitia. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k právnemu záveru, že manželstvo
účastníkov už nemôže plniť svoj spoločenský účel a rozvod tohto manželstva nie je ani v rozpore

so záujmami maloletých detí z tohto manželstva. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania
rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) tak,
ako je vo výroku rozsudku uvedené. Pri posudzovaní príčin , ktoré viedli k trvalého rozvratu súd ustálil
primárne na strane odporcu porušovanie jeho manželských povinností byť si v manželstve verní avytvárať zdravé rodinné prostredie, tak ako to vyplýva z § 18 Zákona o rodine . Povinnosť manželov
byť si verní je vyjadrením monogamie manželstva, preto sexuálna nevera, obzvlášť ak prerástla do
vzťahovej nevery v manželstve, ktorej ďalším následkom je strata záujmu na zachovaní pôvodného

ekonomického zabezpečenie spoločnej rodiny a harmonického prostredia pre spoločnú výchovu detí z
manželstva je tým kvalifikovaným rozvratom vzťahov medzi manželmi, kedy je potrebné rozhodnutím
súdu takéto manželstvo rozviesť.

Preto súd vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania rozhodol v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku
uvedené.

Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode mal
súd prejudiciálne preukázané, že obaja rodičia / matka, otec/ sú spôsobilí na právne úkony, výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nemajú rozhodnutím súdu pozastavený, ani

obmedzený, resp. pozbavení. Ako nositelia rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom boli
preto spôsobilí sa dohodnúť o úprave styku s maloletými deťmi, ktorá dohoda rodičov uzavretá pred
vyhlásením zániku manželstva rozvodom sa podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine stáva súčasťou
rozhodnutia súdu v spojených veciach, vymedzených v § 113 ods. 1 OSP. Dohoda rodičov o styku
predstavuje samostatnú časť úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas

po rozvode, ktorej záväznosť pre súd nemožno za podmienky, že svojim obsahom v celom rozsahu
prihliada na záujem maloletých detí nahradiť súdnym autoritatívnym rozhodnutím len preto, že rodičia si
prednostne dohodou neupravili celý zákonom vymedzený rozsah výkonu rodičovských práv a povinnosti
na čas po rozvode podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, určený v § 24 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd má za to, že primárne záujem oboch maloletých detí si vyžaduje pre zachovanie ich zdravého

duševného vývoja aktívnu účasť otca v ich živote, v tomto rozsahu dohoda rodičov o úprave styku otca
s mal. deťmi na čas po rozvode je v celom rozsahu v súlade s potrebami maloletých detí, rozsah styku
otca v dohode rodičov predstavuje aspoň minimálny rozsah aktívnej a bezprostrednej účasti otca s
deťmi, v tomto smere súd akceptoval na strane otca ekonomické prekážky, pre ktoré nemožno od neho
spravodlivo požadovať širší rozsah styku s mal. deťmi, na druhej strane však apeluje na otca, aby styk,

ku ktorému sa zaviazal v dohode s matkou aj fakticky vykonával, pretože jeho deti žijú v 3 tisícročí a
prejavovať trvalý záujem a kontakt s deťmi je možné aj formou elektronickej komunikácie pri výrazne
menších nákladoch.
V prejednávanej veci z postojov rodičov jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu dohody rodičov podľa § 24
ods. 3 Zákona o rodine nedošlo len pre nezhodu týkajúcu sa určenia peňažnej výšky výživného otca na

plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode., zverenie maloletých
detí do osobnej starostlivosti matke, zastupovanie maloletých detí, správa majetku maloletých detí
oboma rodičmi bola medzi rodičmi zhodná. Tu je potrebné uviesť, že ani súhlasné stanovisko oboch
rodičov nezbavuje povinnosť súdu konajúceho vo veci , aby vo svojom autoritatívnom rozhodnutí len
paušálne upraviť výkon týchto rodičovských práv a povinností na zhode prednesov rodičov voči súdu.

Vo veci starostlivosti súdu je súd povinný vždy primárne prihliadať na záujem maloletých detí. Pri úvahe,
ktorému z rodičov budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti preto súd zohľadňoval stabilitu
výchovného prostredia na strane maloletých detí ako aj osobnostné predpoklady na strane oboch
rodičov, pretože pre zdravý vývoj maloletých detí je nevyhnutne potrebný pozitívny vzor, súd rovnako
vyhodnocovalajdoterajšívzťahotcaakorodičakdeťom,pretožezáujemodeti,prejavyláskykdeťomsú

nevyhnutnýmpredpokladompreichnormálnyvývoj.Rovnakosúdzohľadňovalnastranematkyjejsnahu
a záujem, aby maloletým deťom svojim správaním nijako nebránila v styku s otcom. Vychádzajúc zo
skutkového stavu, že po odsťahovaní sa otca maloletých detí, obe deti zostali od 23.2.2014 vo výlučnej
opatere matky, ktorá maloletým deťom nezmenila prostredie, na ktoré boli deti plne adaptované, vo
výkonejejstarostlivostiodetinebolazistenáaaninamietanážiadnazávada,másúdzato,žesúsplnené

všetky podmienky k tomu, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti.
Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky vytvorí maloletým deťom najstabilnejšie a
najvhodnejšie podmienky pre ich ďalší vývoj aj s prihliadnutím na primeranosť, vhodnosť a stabilitu
bytových pomerov na strane matky, nebudú narušené ďalšie sociálne väzby maloletých detí smerom
k ostatným pokrvným príbuzným či inak blízkym osobám, v prostredí ktorých deti doteraz vyrastali.

Nie je v záujme maloletých detí, aby súd zmenil výchovné prostredie deťom tak, kde pre túto zmenu
chýbajú zákonné dôvody, preto súd o zverení maloletých detí matke rozhodol tak, ako je vo výrokovej
časti rozsudku uvedené.Pri úprave, ktorý z rodičov bude na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok je
potrebné vychádzať z hmotnoprávnej úpravy vymedzenej v § 31 ods. 1 a v § 32 ods. 1 Zákona o rodine,
z ktorej nemožno vyvodiť právny záver, že v prípade autoritatívneho rozhodovania o ich úprave súdnym

rozhodnutím na čas po rozvode s prihliadnutím na dikciu § 24 ods. 1 Zákona o rodine musí byť ich
výkonom určený výlučne len jeden z rodičov. V tomto smere už Ústavný súd Slovenskej republiky / nález
z 6.júla 2006, sp.zn.PL.ÚS 26/05/ okrem iného konštatoval, že zákonnú úpravu definovanú v § 24 ods.
1 Zákona o rodine nemožno považovať za obmedzenie rodičovských práv a povinnosti, a teda, v zásade
už ustálená súdna prax pri rozhodovaní o ich úprave na čas po rozvode výkonom práva zastupovať a

spravovať majetok mal. detí na čas po rozvode poveruje aj oboch rodičom za podmienok, že takáto
úpravaprimárneneodporujezáujmommal.detí.Vprejednávanejvecizvykonanéhodokazovanianebola
zistená žiadna okolnosť, ktorá by s prihliadnutím k záujmom maloletých detí vyžadovala inú úpravu,
preto súd o úprave zastupovania a správy majetku mal. detí na čas po rozvode rozhodol tak, ako je vo
výrokovej časti rozsudku uvedené.
V prípade, že rodič bude zastupovať mal. deti v bežnej veci nie je potrebný súhlas druhého rodiča. Ak

však pôjde o podstatnú vec, je nutné vyjadrenie druhého rodiča. V prípade nezhody rodičov o podstatnej
veci, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. / R 17/1968/

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j.

deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných
výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom,
ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd
určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho
preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť výživu

nezaopatreným deťom ako ekonomicky najslabšej skupine.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti primárne
platí, že dieťa má v zásade právo podieľať sa na životnej úrovni, akú dosahujú jeho rodičia. Pokiaľ
je životná úroveň na strane povinného rodiča nízka a objektívne nemá možnosť ju zvyšovať je nutné
obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich životnej úrovni povinného rodiča, pretože rodič nemá

zo zákona povinnosť zvyšovať životnú úroveň svojho dieťaťa. Ak tak koná rodič, ktorý má dieťa
v osobnej starostlivosti aj za cenu vlastného ochudobnenia, nemôže sa úspešne dovolávať vyššej
životnej úrovne dieťaťa len s poukazom výšku nákladov, ktoré mal. dieťaťu vynakladá. Pre posúdenie
možností a schopností povinného rodiča rovnako nie sú smerodajné len jeho skutočné zárobkové a
majetkové pomery, ale rozhodujúce sú jeho reálne schopnosti a možnosti vzhľadom na dosiahnuté

vzdelanie, vek, zdravotný stav, počet vyživovacích povinností. Východiskovým kritériom pre určenie
výšky výživného povinnému rodičovi je preukázanie objektívnej výšky mesačných nákladov na dieťa,
primárne základných ako bývanie, strava, škola+MŠ, školské potreby, doprava do školy + MŠ, ošatenie,
hygiena+ drogéria, zdravotná starostlivosť. Iba ak životná úroveň rodičov dovoľuje, možno na strane
dieťaťa zohľadniť jeho ďalšie mesačné náklady, napr. mobil, PC, tablet, voľnočasové aktivity, výlety,

dovolenky, poistenie atď. Následne potom je súd povinný určiť, v akej výške k ich úhrade bude povinný
prispievať rodič, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti.

Pri rozhodovaní o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti ako aj pri rozhodovaní o obrane
otca voči tomuto návrhu súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť

majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych
schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému veku, zdravotnému stavu,
vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na dieťa je najzákladnejším
atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné
životnépotreby,akosústrava,bývanie,ošatenie,ažpopotrebysúvisiacesovzdelávanímavšestranným

rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre
ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho
vývoji a napredovaní. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko
sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a na druhej strane
je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa rodičov.

Súd vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy na základe skutkového stavu z vykonaných
dôkazov má za to, že na strane maloletých deti nie je daný zákonný rámec pre matkou vyčíslený rozsah
odôvodnených potrieb oboch maloletých detí.Mesačné náklady mal. Q. vyčíslené matkou vo výške 497,09 eur / detto aj v súdnom konaní o zvýšenie
výživného na mal. Q. pod spisovou značkou 51P/287/2014 predstavujú 5,45 násobok sumy životného
minima pre nezaopatrené dieťa. /497,09: 90,42=5,45 /

Mesačné náklady mal. D. vyčíslené matkou vo výške 406,69 eur / detto aj v súdnom konaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu k mal. D. pod spisovou značkou 51P/287/2014
predstavujú 4,49 násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. /406,69: 90,42=4,49 /

Priemerná čistá mzda matky za rok 2014 bola 724,90 eur / 8 698,95 : 12 = 724,90 eur/, čo predstavuje

3,65 násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby/ 724,90: 198,09 = 3,65/

V prípade súčtu nákladov oboch mal. deti je podľa vyčíslenia matky potrebná suma spolu 903,78
eur mesačne / 406,69+497,09=903,78 /, čo fakticky spotrebuje celú čistú mzdu matky + výživné
v nevyhnutnej miere na mal. D. vo výške 80,- eur mesačne, určenú otcovi uznesením Okresného
súdu Bratislava III čk:51P/287/2014-37 zo dňa 18.júla 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave čk:11CoP 445/2014-84 zo dňa 22.10.2014, vrátane výživného od otca na mal. Q. vo výške
135,- eur mesačne, určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k: 12P/296/19 zo dňa 20.1.2009
vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej na čas do rozvodu / právoplatnosť
11.3.2009/ až v takom rozsahu, že matke k úhrade nákladov vlastnej výživy, udržania si zdroja príjmov,
nákladov bývania + služieb s bývaním, stravy v práci, regenerácii, ošatenia, dopravy do zamestnania

a na hygienu zostane len suma 36,12 eur mesačne /724,90+80+135=939,90 - 903,78 = 36,12 /, ktorá
suma aj pri zohľadnení prídavkov na mal. detí, vrátane rodičovského príspevku na mal. D., ktoré matka
poberá nezbavuje súd v názore o premrštenosti týchto nákladov na strane maloletých detí, ktoré vysoko
prevyšujú aj zákonný rámec primeranej životnej úrovne maloletých detí voči životnej úrovni matky.
Rovnako ani zohľadnením osobných, zárobkových a majetkových pomerov na strane otca nie je daný

právny základ pre takto vyčíslenú výšku potrieb maloletých detí, ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k mal. dieťaťu O. W., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú podľa svojej výpovede otec platí výživné vo výške
110,- eur mesačne, pričom priemerná mesačná čistá mzda otca v spoločnosti EUROCAR so vznikom
pracovného pomeru od 1.5.2014 bola do 12/2014 vo výške 3 427,96 eur, čo predstavuje priemernú
výšku čistej mzdy otca mesačne 428,49 eur ako 2,61 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú

fyzickú osobu.
Zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov na strane otca však súd rovnako dospel
k záveru, že nezakladajú právny dôvod pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti na obe maloleté
deti sumou po 90 eur mesačne, ktorá suma v zásade nedosahuje zákonom určenú minimálnu výšku
životného minima na dieťa podľa osobitného zákona./ zákon o životnom minime/. Rovnako má súd

za to, že na strane otca nemožno považovať za objektívnu prekážku stratu jeho príjmu vo firme
rodiča manželky od 2/2014, otec si musel byť vedomí, že svojou opakovanou neverou v manželstve
ohrozuje nielen zachovanie manželstva s matkou maloletých detí, ale ohrozuje aj svoje právo bývania
v nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov manželky, vrátane zdroja svojich príjmov ako zamestnanca vo
firme otca svojej manželky, v ktorej pracoval od roku 2013, a kde mal na základe výkonu svojej práce

ešte zabezpečené bezplatné bývanie, bezplatnú stravu, prípadne

ďalšie náklady. Rovnako súd má za to, že ani nezamestnanosť otca od februára 2014 do mája
2014 nie je dôvodom na určenie ním navrhovanej výšky výživného na mal. deti., skutočnosť, že otec
aktuálne žije v spoločnej domácnosti s P. O. a jej dvoma nezaopatrenými deťmi rovnako nie je právnym

dôvodompreakceptáciutohtonávrhu,otecnemážiadnuvyživovaciupovinnosťktýmtoosobám,vrátane
súčasnej partnerky, príspevok otca na úhradu nákladov domácnosti vo výške 100,- eur je primeraný
a dostatočný, otec si zároveň výkonom fyzickej práce údržbou rodinného domu vo výške 250 eur
mesačne podľa úvahy súdu zabezpečuje za seba ako 1 osoba všetky náklady spojené so svojím
bývaním, vrátane stravy. Zakúpenie ojazdeného osobného motorového vozidla otcom za kúpnu cenu

700 eur v roku 2013 súd však proti tvrdeniam matky nepovažuje za skutočnosť, na ktorú má súd
prihliadať ako neodôvodnený výdaj otca, naviac ku dňu meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej
je toto vozidlo naďalej v držbe otca. Vzhľadom na skutočnosť, že otec má ukončené stredné odborné
učilište s maturitou má zhodne s vyjadrením kolízneho opatrovníka za to, že je v schopnostiach a
možnostiach otca nájsť si primeranú prácu aj mimo región svojho súčasného bydliska, prípadne ako

zdroj svojho príjmu opätovne založiť výkonom podnikateľskej činnosti. Súd dáva do pozornosti otcovi,
že je rodičom aktuálne troch nezaopatrených detí, ku ktorým je povinný zo zákona výživou primerane
svojmu vzdelaniu, pracovným skúsenostiam, zdravotnému stavu. Len nechuť, výhovorky alebo prípadne
nedostatok osobnej zodpovednosti nemôže byť dôvodom k tomu, aby súd pri úprave vyživovacejpovinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode prihliadal výlučne len na aktuálny príjem otca.
Súd je však povinný na strane otca zohľadniť výživné, ktorým prispieva na ďalšie mal. dieťa vo výške
110,- eur mesačne.

Vychádzajúc zo zásady, že všetky nezaopatrené deti rodiča majú právo na rovnakú životnú úroveň, preto
určil otcovi povinnosť platiť na každé z maloletých detí na čas po rozvode výživné vo výške 110,- eur
mesačne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na strane mal. D. zohľadnil k takto určenej
výške výživného aj jej zvýšené náklady v súvislosti so svojim zdravotným stavom, na strane mal. Q.
zohľadnil aj mimoškolské aktivity. Súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca vlastným

výkonom práce či už ako zamestnanec, resp. podnikateľ- živnostník zadovážiť si zdroj príjmu tak, aby
súdom určené výživné na maloleté deti platil riadne a včas.
Vo zvyšku navrhovanú výšku výživného na maloleté deti v návrhu matky/navrhovateľky súd vyhodnotil
ako nedôvodnú k celkovým schopnostiam otca vzhľadom k jeho trom vyživovacím povinnostiam, ktorú
už nemožno dôvodne a spravodlivo od otca požadovať.
Za podmienky, že nedôjde k zlepšeniu zárobkových a majetkových pomerov otca, súd považuje určenie

výživného v sume po 110,- eur mesačne na každé z maloletých detí za dostačujúce, toto výživné od
otca na čas po rozvode spolu s prídavkami od štátu umožní matke naďalej bez ohrozenia vývoja a
zdravia dieťaťa zabezpečovať a uspokojovať maloletým deťom všetky nevyhnutné základné potreby
nad hranicou životného minima, určené osobitným zákonom pre nezaopatrené dieťa, pričom ostatné
odôvodnené potreby detí je povinná zabezpečovať vzhľadom na vek oboch detí aj matka, primerane k

výške svojich príjmov zo závislej pracovnej činnosti.

Preto súd o určení výšky výživného otca na každé z maloletých detí na čas po rozvode rozhodol podľa
§ 24 ods. 1 v spojení s § 62 a nasl. Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Tým, že vo veci samej súd na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke,
bolo možné súdom aj s prihliadnutím k vyjadreniu kolízneho opatrovníka akceptovať dohodu rodičov o
úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorá dohoda tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku tak, ako je
to uvedené v jeho výrokovej časti.

O náhrade trov konania vo veci rozvodu súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, ako je vo
výrokovej časti rozsudku uvedené, pričom vo veci starostlivosti súdu o maloletých nemá podľa § 146
ods. 1, písm. a) OSP žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, v tejto časti súdna prax výrok
o náhrade trov však nepremieta do výrokovej časti svojho rozhodnutia.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len

tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.