Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221106
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114221106.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: G. H., U.. XX.XX.XXXX,

R. L. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov
163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 190,- Eur zamieta.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami sporu č. zmluvy XXXXXXXXX,
bod 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie

Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná zmluvná podmienka.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z rozhodnutia
súdu vo výroku I.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z
rozhodnutia súdu vo výroku II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu 28.7.2014 sa žalobca domáhal, aby sú uložil povinnosť žalovanému zaplatiť

mu 190,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určil, že zmluvná podmienka v zmluve
uzavretej medzi účastníkmi konania č. XXXXXXXXX, bodu 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
2/3,zahŕňajúcenákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň navrhol priznať mu trovy
konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na
poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur za poplatok 288,- Eur na 12 mesiacov. Spolu mal teda žalovanému
zaplatiť 588,- Eur, doposiaľ uhradil 490,- Eur. Poplatok tak predstavoval 96 % ročne. Je zrejme, že

ide o veľmi úžerný poplatok v rozpore s dobrými mravmi, predovšetkým pre jeho neprimeranosť.
Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný.
Žalobca poukázal a odcitoval z rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht
Karlsruhe)z3.5.2010.Naliehavýprávnyzáujemžalobcaodôvodnil,ževprípadeúspešnéhorozhodnutia
si chce uplatniť primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Navyše
boli porušené spotrebiteľské práva žalobcu, pretože žalovaný neuviedol RPMN úveru, z toho dôvodu je
úver bezúročný a bez poplatkov, titulom čoho sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia

uhradením sumy nad istinu, vo výške 190,- Eur.

2.Žalovanývpísomnomstanoviskusúdudoručenom19.9.2014uviedol,ženárokžalobcuvčastiurčenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky je premlčaný. Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákonena vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt
vzniesť námietku premlčania (§ 100 ods. 1 OZ). Nakoľko k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
došlo 28.5.2010, k určovacej žalobe mohlo dôjsť 29.5.2014 a týmto dňom sa aj právo premlčalo. K

vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol taktiež námietku premlčania, okrem toho žalovaný
namietal príslušnosť súdu.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi zmluvou č. XXXXXXXXX, prehľadom splátok
a úhrad žalobcom v prospech úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a

zistil:

4. Zhodne s tvrdením žalobcu v žalobe súd zistil, že strany sporu dňa 28.5.2010 uzavreli Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, poskytnutím úveru v sume 300,- Eur za poplatok 288,- Eur, ktorý mal byť splácaný
počas 12 mesiacov. Spolu mal žalobca žalovanému uhradiť 588,- Eur. Výška splátky 49,- Eur, dátum
prvej splátky 27.4.2010.

5. Podľa priebehu splácania žalobca uhradil splátky nasledovne: 1. 24.6.2010 49,- Eur, 2. 29.7.2010
49,- Eur, 3. 31.8.2010 49,- Eur, 4. 7.10.2010 49,- Eur, 5. 27.10.2010 49,- Eur, 6. 10.12.2010 49,-
Eur, 7. 7.4.2011 196,- Eur. Žalovaný uhradil 490,- Eur.

6. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej „OZ“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 53a OZ,

(1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
(2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný
splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

9. Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona
rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania;3) v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na
tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)

(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom.8)
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných

nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

12. Prioritne sa súd zameral na námietku žalovaného, ktorú vzniesol proti miestnej príslušnosti
Okresného súdu Prešov odkazom na ust. § 84 O.s.p. v spojení s § 105 O.s.p.. V tom čase platná právna
úprava Občianskeho súdneho poriadku upravovala miestnu príslušnosť v ust. § 84 - 89 O.s.p.. Okrem
všeobecnej miestnej príslušnosti bola v ust. § 87 upravená príslušnosť súdu daná na výber v znení

„Popri všeobecnom súde odporcu je na konaní príslušný aj súd, v obvode ktorého písm. f/ má bydlisko
spotrebiteľ,akideosporzospotrebiteľskejzmluvy.“Vuvedenomprípadesanepochybnejednáosporzo
spotrebiteľskej zmluvy, preto je námietka žalovaného o miestnej nepríslušnosti OS Prešov nedôvodná.

13. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 28.5.2010
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné

bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

15. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok

spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskehozákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných

podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258//2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo

vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle § 4 ZoSÚ, a to konkrétne úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v zmluve, počtu splátok v spojení s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie

o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje), zmluva neobsahuje ani údaj o
RPMN, priemernú RPMN a konečnú splatnosť úveru.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že tretina poplatku, ktorý bol
zmluvne dohodnutý vo výške 288,- Eur predstavujú 2/3 administratívny poplatok(bod 12 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru). Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah
jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch,
ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. K príslušnému
administratívnemu poplatku, ktorý bol čiastočne dlžníkom zaplatený je potrebné uviesť, že z pohľadu

súdu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie
finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Takéto plnenie nie
je ani v záujme spotrebiteľa ako dlžníka, pretože sa ním nesleduje jeho záujem, ale výlučne záujem
poskytovateľa finančných služieb. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením,
ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. Občiansky zákonník obsahuje

demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, čo znamená, že súdu nebráni žiadna
prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 807500142 z 28.5.2010 nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
generálnej klauzuly v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka takáto podmienka porušením princípu
dobrých mravov, a teda neprijateľná. Bolo preto dôvodné žalobe v časti o vyhlásenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky vyhovieť.

18. Súd sa nestotožňuje s námietkou premlčania nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky,
nakoľko z právnych noriem upravujúcich režim premlčania nie je možné v spojení s úpravou
spotrebiteľských zmlúv v ust. § 52 a násl. vyvodiť žalovaným prezentovanú argumentáciu o premlčaní
nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Analogicky možno otázku premlčania práva
na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky posúdiť aj spôsobom posúdenia premlčania absolútne

neplatného právneho úkonu. Na absolútny neplatný právny úkon prihliada súd „ex offo“ a premlčujú sa
len prípadné nároky, ktoré je možné si z absolútne neplatného právneho úkonu uplatniť. Naopak, aj
zákon ukladá súdu „ex offo“ v prípade vyhodnotenia zmluvnej podmienky používanej dodávateľom ako
neprijateľnej, možnosť uviesť takúto podmienku vo výroku súdneho rozhodnutia (§ 298 ods. 1 C.s.p.).Ak však súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch ako
neprijateľnú a z dôvodu takejto neprijateľnosti prizná plnenie, je jeho povinnosťou výslovne uviesť túto
podmienku do výroku súdneho rozhodnutia (§ 298 ods. 2 C.s.p.). V žiadnom zákonnom ustanovení sa

neuvádza lehota na uplatnenie práva pod následkom jeho premlčania. Z uvedeného dôvodu súd na
námietku premlčania neprihliadal, nakoľko ju nevyhodnotil ako dôvodnú.

19. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že má na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem
vychádzajúc aj z rozhodovacej praxe napr. Krajského súdu v Prešove.

20. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktoromsažalobkyňanachádza,pretoželendeklarovanýmvyslovenímneplatnostineprijateľnejzmluvnej
podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej majetková
sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je
v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany. (rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/67/2016)

21. O tom, že v predmetnom prípade bol zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na

základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka , ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len ZoSÚ) by nemali byť žiadne pochybnosti. Táto skutočnosť v konaní rozporovaná nebola. Nie
je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

určeníneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvzmysle§137písm.c/CSP (do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. 80 písm. c) O.s.p.).
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva
priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky
na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj táto odvolacia námietka nie je
dôvodná. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky

(posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do
práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách), z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyplýva. Uvedené je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany. 8. Za účelom naplnenia cieľov platnej právnej úpravy zameranej na ochranu
spotrebiteľov je potrebné ustanovenie § 53a ods. 1 OZ vykladať tak, že dodávateľ (resp. jeho právny nástupca) je povinný zdržať sa používania

neprijateľnej zmluvnej podmienky v celosti vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom, s ktorými už je alebo
ešte len bude v zmluvnom vzťahu. Zmyslom právnej úpravy (§ 53a Občianskeho zákonníka ) je zdržať sa ďalšieho (opakovaného, súvislého)
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky vrátane uplatňovania plnenia z nej na súde a prijímania
plnenia z takejto zmluvnej podmienky, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach, čím dehonestuje

celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa. (rozsudok Krajského súdu Prešov 17Co/162/2016)

22. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
190,- Eur, čo predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia uhradenú žalobcom nad istinu poskytnutéhoúveru, keď žalovaný nepostupoval v súlade so zák. č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods. 3 a neuviedol okrem
iného aj RPMN úveru, čím porušil spotrebiteľské práva žalobcu a v dôsledku zákonnej sankcie je úver
bezúročný a bez poplatkov.

23. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol žalovaný námietku
premlčania.

24. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna dvojročná
a objektívna trojročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna desaťročná
premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch

dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom
prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobca vyplatila žalovanému poslednú splátku,
teda 7.4.2011. Platí, že subjektívna premlčiaca doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby
a v danom prípade by subjektívna premlčacia doba uplynula 7.4.2013, objektívna premlčacia doba
7.4.2014 a objektívna desaťročná premlčacia doba 7.4.2021. V danom prípade by bola zachovaná len

premlčacia doba za predpokladu, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie
sa. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný
úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí
existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie
získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Úmysel (v zmysle ust. § 15

Tr. zák.) sa rozlišuje priamy alebo nepriamy, pričom o priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne,
že ho získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten,
kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad že sa tak stane, bol s týmto uzrozumený. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované

na každom jednotlivom, konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej
zmluvy. Zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami bola uzavretá v súlade s ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorý pre platnosť Zmluvy o úvere vyžadoval záväzok veriteľa, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej sume a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Je nesporný záujem veriteľa získať odplatu vo

forme úrokov, čo však nedokazuje úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ sa žalovanému vyčíta,
že ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom mal mať vedomosť
o tom akým právnym predpisom je potrebné sa riadiť, mal tento poznať a mal ho dodržiavať, tak
v tomto prípade aj žalobca mal poznať zákony (zákonná fikcia - neznalosť práva neospravedlňuje)
a mohol vedieť, že úver nie je výhodný a neplatí splátky v správnej výške. Je nesporne pravdivým

fakt, že nároky z bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom, a preto sa nežiada
prístup súdu zohľadňujúci záujem slabšej strany, ale je potrebné zachovávať rovnosť strán. Začiatok
plynutia subjektívnej lehoty nezávisí od správania sa dotknutej osoby, pre plynutie premlčacej doby
sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej
zmluvy sa žalobca mohol dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva. Súd je toho

názoru, že v čase uzavretia zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov
SR vychádzajúce z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany práv spotrebiteľov. V neposlednom
rade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne rozhodnutia súdov v
rámci Slovenskej republika a to tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov vzájomne dokonca
odporujú. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 posudzujúci úmyselné bezdôvodné

obohatenie totožného žalovaného z dôvodu, „že ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete
činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov“ a napr. rozsudok KS Banská Bystrica 14Co/530/2015, 14Co/637/2015,
16Co/746/2015 obsahujúci zdôvodnenie, z ktorého vychádza aj súd v tomto konaní. „Na preukázanieúmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného
resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly
vyhlásené za neplatné, prípade úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za

bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu
konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s
poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo
aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“) Ďalej rozsudok KS Nitra
„V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii
údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď
nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Z hľadiska plynutia
premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na
základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Z uvedeného
vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne
vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému ako veriteľovi, poslednú splátku úveru.
Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 01. 03. 2011,
podpísala, jej táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny (200 eur) zvýšenú o odplatu (160 eur), ďalej

že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku, bola známa už v čase podpisu, t.j. uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy. Ospravedlnenie, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a v čase podpisu
zmluvy nevedela o tom, že zmluva musí obsahovať údaj o RPMN a údaj o úroku, je zavádzajúce a
neopodstatnené,nakoľkoužnaprvýpohľadaajlaikovimusíbyťzrejméneúmernénavýšeniežalovaným
poskytnutého úveru.“ (rozsudok Krajského súdu Nitra 25Co/1019/2015) V neposlednom rade rozsudok

NS ČR „Pro počátek subjektivní promlčecí doby podle § 107 odst. 1 ObčZ je v případě bezdůvodného
obohacenízískanéhoplněnímzneplatnésmlouvyrozhodujícívědomostoprávněnéhootěchskutkových
okolnostech, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo plněno, je neplatná. Není přitom významné, zda
oprávněný má takové právní znalosti, aby byl subjektivně schopen posoudit uvedené skutkové okolnosti

a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, neplatná skutečně je.“ (rozsudok NS ČR 26 Cdo 785/2011) Súd
sa stotožnil s námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím subjektívnej, (ako aj objektívnej
premlčacej lehoty dňa) 7.4.2013 subjektívnej aplikujúc premlčanie podľa Občianskeho zákonníka a
žalobu v tejto časti zamietol pre nepreukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

26. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa úspechu v konaní, ktoré pozostávalo z dvoch
samostatných žalobou uplatnených nárokov. Vo vzťahu k rozhodnutiu o vydaní bezdôvodného
obohatenia súd žalobu zamietol, preto je v konaní žalobca neúspešný a plne úspešný je žalovaný. Súd

tak rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému žalobcom, výška
ktorých bude vyčíslená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k určeniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky súd žalobe vyhovel a preto bol plne úspešný žalobca a neúspešný
žalovaný. Vo vzťahu k tomuto výroku súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %, výška ktorých bude vyčíslená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti

rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.