Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200062
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012200062.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.

Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne: W. B., B. XX, M., zastúpená: IURISTICO,
s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice,
Zádielska 2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 2.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 2.11.2011 ako orgánu príslušného /§ 51 ods. 1 písm.

b/ z.č. 447/2008 Z.z. v znení nesk. predpisoch, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoPP na KŤZP“/ v konaní
o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu I.stupňa ÚPSVaR Košice, det. pracovisko
Košice II č. KE2/2011/25005/1 zo dňa 27.9.2011, vo veci vrátenia peňažného príspevku na úpravu bytu
v sume 4.123,14 EUR, rozhodnutie potvrdil, s poukazom na ust. § 65 ods. 19 ZoPP na KŤZP, § 104 ods.
1 písm. a, § 104 ods. 2, 3 z.č. 195/1998 Z.z..

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa dňa 10.10.2007 požiadala o peňažný
príspevok na vtedajšom Okresnom úrade Košice na úpravu bytu. Žalobkyňa spĺňala podmienky na
poskytnutie príspevku, čo potvrdzovalo vydanie posudku č. K2/2007/28469 zo dňa 6.12.2007. Správny
orgán v I. stupni v tom čase ÚPSVaR, Staničné nám. 9, Košice vydal rozhodnutie č. 2008/28170-1 dňa
9.1.2008, podľa ktorého navrhovateľke priznal peňažný príspevok na úpravu bytu v sume 118.796,- Sk
na základe ňou predloženého dokladu o predbežnej cene úpravy, išlo o faktúru č. PF 200801 zo dňa
4.1.2008 od TIROSTAVU, s.r.o. Podľa § 63 vtedy platného zákona č. 195/1998 Z.z. žalobkyňa nemohla

počas 10 rokov od poskytnutia tohto príspevku s bytom nakladať tak, že by ho mohla predať, darovať
alebo prenajať inej osobe, prípadne zmeniť svoj trvalý pobyt. Dňa 6.3.2008 po ukončení prác, žalobkyni
na základe ďalšej faktúry /konečnej/ č. PF 0200806 zo dňa 13.2.2008 od TIROSTAVU spol. s.r.o., bolo
poskytnutých celkom 124.214,- Sk, t.j. 4.123,14 EUR podľa ust. § 63 ods. 11, 13 z.č. 195/1998 Z.z. o
sociálnej pomoci.

Ust. § 63 ods. 1 z.č. 195/1998 Z.z. ustanovuje podmienky, na základe ktorých mohol byť žalobkyni

tento príspevok poskytnutý. Podkladom pre poskytnutie tohto príspevku bol posudok ÚPSVaR Košice
č. K2/2007/28469 zo dňa 6.12.2007, keďže miera funkčnej poruchy žalobkyne bola stanovená na 70 %
podľa časti V. ods. 3 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 195/1998 Z.z.Dňa 29.5.2008 žalobkyňa podala podnet na SOI Košice, z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných
prác. Na základe uvedeného šetrenia SOI upovedomila aj ÚPSVaR, preto žalobkyňa bola vyzvaná k
tomu, aby predložila úradu doklad o zaplatení za vykonané stavebné práce, došlo k šetreniu aj u firmy

TIROSTAV, či tieto práce skutočne vykonala. V šetrení bolo preukázané, že TIROSTAV, s.r.o. nepredložil
pri kontrole predfaktúru ani dodatočne dobropis na faktúru č. PF 0200806 vystavenú dňa 13.2.2008 na
meno W. B., B. XX, M.. Následne dňa 2.12.2008 TIROSTAV s.r.o. oznámil úradu, že práce u žalobkyne
nevykonal, pretože žalobkyňa odmietla zaplatiť zálohu na nákup materiálu podľa pôvodnej dohody,
TIROSTAV s.r.o. nevystavila dobropis na konečnú faktúru.

ÚPSVaR v Košiciach pracovisko Košice II podal trestné oznámenie Krajskému riaditeľstvu PZ v
Košiciach pre podozrenie zo spáchania trestného činu na neznámu osobu vo veci fyzickej osoby s ŤZP,
žalobkyne.Výsledkomtohtooznámeniabolovznesenéobvinenienažalobkyňu,skončenéprávoplatným
rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. T 93/2010 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého sa žalobkyňa
uznala vinnou, že po vzájomnej dohode s Z. N. a Ľ. F., v úmysle vylákať príspevok zo štátneho rozpočtu

dňa 10.10.2007 predložila ÚPSVaR, det. pracovisko Košice II predfaktúru č. PF 200801 na sumu
125.041,- Sk, z ktorej jej úrad vyplatil sumu 118.796,- Sk, pričom na základe konečnej faktúry od tej
istej firmy jej bolo vyplatených celkom 124.214,- EUR. V čase predloženia týchto faktúr už žalobkyňa
vedela, že práce nebude vykonávať uvedená firma, čím bol spáchaný prečin subvenčného podvodu
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Uvedené skutočnosti mali vplyv na výsledné rozhodovanie ÚPSVaR, ktorý postupoval ďalej podľa ust. §
103 a § 104 ods. 1 písm. a/, § 104 ods. 2 z.č. 195/1998 Z.z., keďže žalobkyňa v čase predloženia faktúr
už vedela, že firma TIROSTAV nebude u nej vykonávať stavebné práce. Žalobkyňa ďalej neoznámila
ÚPSVaR v lehote do 8 dní zmeny v skutočnostiach na trvanie nároku na jednorazový peňažný príspevok.

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bola podaná žaloba v zákonnej lehote dňa 17.1.2012.

Žalobné dôvody :
-včasepredloženiapredfaktúryafaktúryvystavenouspoločnosťouTIROSTAV,s.r.o.,žalobkyňanemala

vedomosť o tom, že táto firma práce nevykoná,
- Y. V., ktorý práce vykonával v skutočnosti bol v minulosti zamestnancom firmy TIROSTAV, s.r.o.,
- žalobkyňa bola zo strany iných osôb podnietená k tomu, aby požiadala o peňažný príspevok,
so žiadosťou jej pomáhal p. F., nevedela, aké sú vzťahy medzi fakturujúcou firmou a skutočným
realizátorom alebo subdodávateľom, vedome nekonala, aby vylákala od ÚPSVaR peňažné prostriedky

na úpravu bytu,
- je nereálne očakávať, že osoba vyššieho veku, trpiaca nevyliečiteľnou chorobou, ktorá má problém s
pamäťou, bude spôsobilá rozlišovať rozdiely medzi spoločnosťou fakturujúcou sa osobami, ktoré práce
realizujú,
- vykonané práce po ich zrealizovaní reklamovala tak, že sa obrátila na SOI, nevedela sa skontaktovať

s firmou TIROSTAV, s.r.o., nemala bločky okrem faktúr, preto sa cítila oklamaná,
- z podnetu ÚPSVaR bolo začaté trestné konanie na obvinených B., N., F., žalobkyňa, ak bola uznaná
vinnou a súhlasila s navrhovaným trestom, trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov prijala na základe dohody o vine a
treste,

- žalobkyňa, poškodená dodávateľom prác by nekonala tak, že by sa sťažovala na SOI, ak by si bola
vedomá protiprávneho konania, čo vykazuje znaky nelogického konania, je teda možné pochybovať o jej
rozumových schopnostiach, v dôsledku ochorenia sklerózy multiplex, jej ochorenie môže mať vplyv na
pamäť a nemusí si všetko pamätať, je tu daná pochybnosť, či je spôsobilá žalobkyňa na právne úkony,
jej ochoreniu správne orgány nevenovali náležitú pozornosť, v intenciách ust. § 103 a § 104 zákona o

sociálnej pomoci,
- žalobkyňa pre svoje ochorenie nemohla splniť zákonom stanovenú povinnosť podľa ust. § 103 cit.
zákona, zdôrazňujúc pamäťové schopnosti, zmätenosť, nevedela, že zmenu skutočností má ohlásiť do
8 dní,
- nemala možnosť zistiť, že práce nevykonáva firma TIROSTAV, s.r.o.,

- nie sú splnené skutkové okolnosti uvádzané v ust. § 104 ods. 1 písm. b/ z.č. 195/1995 Z.z.,
- peňažné prostriedky nevylákala a v skutočnosti boli použité na jej úpravu bytu,
- nie je naplnená ani podmienka v ust. § 104 ods. 2 cit. zákona, keďže nemala možnosť zistiť, či firma
TIROSTAV, s.r.o. v skutočnosti práce vykonala na základe ňou vystavených faktúr, tvrdiac, že po celýčas mala vedomosť, že tieto práce vykonala firma TIROSTAV, s.r.o., čo potvrdzuje jej sťažnosť na SOI
vo vzťahu k tejto firme,
- bolo podané dovolanie ministrovi spravodlivosti SR vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Košice II,

sp. zn. 7T 93/2010,
- odvolací orgán sa nezaoberal namietanou skutočnosťou, že žalobkyňa vedome nespôsobila, že
peňažný príspevok na kompenzáciu sa vyplatil neprávom. Pre vznik povinnosti vrátiť peňažný príspevok
na kompenzáciu sa viažu určité kumulatívne stanovené podmienky,
- nesplnenie uloženej povinnosti a zároveň prijímanie peňažného príspevku v zlej viere alebo vedomé

spôsobenie neoprávneného vyplatenia peňažného príspevku, podľa názoru žalobkyne tieto splnené
neboli,
- správne orgány sa nezaoberali so skutočnosťou, či vyplatený peňažný príspevok bol skutočne použitý
na úpravu bytu, nezaoberali sa so zdravotným stavom žiadateľky, o ktorom správne orgány vedeli, ďalej
poukazuje na komplexný posudok, vzťahujúci sa na oblasť poškodenia zdravia - skleróza multiplex v
oblasti mobility, žalobkyňa príspevok nevylákala a preto nie je povinná ho vrátiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 5.6.2012. Dôvody vyjadrenia sú totožné s dôvodmi uvedenými
v obsahových náležitostiach napadnutého rozhodnutia. V právnej rovine poukázal na nesplnenie si
zákonných povinností podľa ust. § 63 ods. 8, 11 , 12 a 13 z.č. 195/1998 Z.z. K zdravotnému stavu, najmä
jej rozpoznávacích schopností uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o

tom, že by mala byť žalobkyňa zbavená spôsobilosti na právne úkony a jej zdravotné postihnutie podľa
komplexného posudku zo dňa 5.6.2012 sa netýka postihnutia pamäti, ale pohybového ústrojenstva,
pričom v odvolacom konaní sa preskúmavala iba opodstatnenosť vyplatenia peňažného príspevku.

Rozhodnutím tunajšieho súdu bola žaloba zamietnutá na základe rozhodnutia súdu č.sp. 7 S 11/2012

zo dňa 21.11.2012 z dôvodov v ňom uvedených. Žalobkyňa podala odvolanie dňa 22.1.2013, uviedla
dôvody pod bodmi 1 - 13, ktorých vyhodnotenie spadá do kompetencie odvolacieho súdu.

Uznesením NS SR č.s.p. 4 Sžso 6/2013 zo dňa 9.4.2013 bolo rozhodnutie súdu zrušené s tým, že v
ďalšom konaní je potrebné vypočuť navrhovateľku, pracovníkov prvostupňového správneho orgánu na

okolnosti vydania rozhodnutí o priznaní príspevku a osobitne o priznaní zvýšenia príspevku po vykonaní
miestneho šetrenia, kto a kedy predložil príslušnému orgánu predfaktúru pre priznanie príspevku
a faktúru pre priznanie zvýšenia, vyhodnotiť kedy a za akých podmienok bol príspevok žiadateľke
vyplatený, zistiť, kedy a aké oznámenia mala žalobkyňa voči správnemu orgánu splniť, kedy a akým
spôsobom bola o takej povinnosti vyrozumená, kedy a akým spôsobom úrady komunikovali priamo so

žiadateľkou pred priznaním príspevku, počas využitia príspevku na rekonštrukciu a počas konania o
vrátenie príspevku.

Dňa 10.7.2013 súd vydal rozsudok pod sp. zn. 7 S 11/2012, žalobkyňa ho napadla odvolaním
dňa 20.8.2013, na základe ktorého NS SR opakovane vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie uznesením č.sp. 10 Sžso 80/2014 zo dňa 30.11.2015 z dôvodu, že rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľné,nevidelvrozhodnutísúdužiadnelogickésúvislosti,absentovalovňomvlastnéprávne
odôvodnenie a i.

Súd v ďalšom konaní podľa ust. § 247 O.s.p. zistil, že nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia

žalovaného, neopakoval už pasáže textu napadnutého rozhodnutia a mal za úlohu odstrániť deficit
nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacím súdom. Konal v inom zložení senátu preto, lebo nové
zloženie členov senátu vyplývalo z rozvrhu práce na rok 2016.

Podľa ust. § 246c ods. 1, v spojení s ust. § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Je tiež viazaný skutkovým stavom, ktorý tu bol v čase
vydania rozhodnutia správneho orgánu podľa ust. § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.

Podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice II, č.sp. 7T 93/2010 zo dňa 21.12.2010 uvedený rozsudok je

právoplatnýasúdtýmtorozsudkombolvcelomkonaníviazaný.Vobidvochnapadnutýchrozhodnutiach,
aj po výsluchu žalobkyne, aj po výsluchu pracovníčky U.. V., nemohlo dôjsť k zmene názoru súdu v
hodnotení dôkazov, pretože žalobkyňa, aj keď je občiankou s ťažkým zdravotným postihnutím, v oblasti
komunikácie nemá sociálne dôsledky, má obmedzenú pohybovú schopnosť, sama v žiadosti zo dňa10.10.2007 uviedla, že kompenzačný príspevok žiada iba z dôvodu, že si chce upraviť kúpeľňu z dôvodu
ochorenia sklerózy multiplex, a má obmedzené pohybové schopnosti, teda z dôvodu jej mobility, čo
potvrdzuje posudok ÚPSVaR č. K22/2007/28469 zo dňa 6.12.2007. Tento posudok ku dňu vydania tohto

rozhodnutia súdu nikým nebol napadnutý, žalobkyňa nemá rozpoznávacie ťažkosti, resp. problémy s
pamäťou a pod., ako sa to snaží žalobkyňa uvádzať.

Podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Rozsah vykonávania dôkazov, ktoré boli súdu uložené na
základe uznesenia NS SR zo dňa 9.4.2013 presahuje rámec tohto zákonného ustanovenia, pretože na
takéto dokazovanie nemá žiadne kompetencie. Napriek uvedenému, vykonal nevyhnutné dokazovanie
v intenciách citovaného zákona, dvakrát vypočul žalobkyňu a teraz pôsobiacu pracovníčku ÚPSVaR U..
V., pôvodná pracovníčka V.. X. už na tomto úrade nepracuje, pretože bola preradená k výkonu činností
v oblasti štátnej správy do Z., čo potvrdzuje zápisnica z pojednávania zo dňa 28.1.2016. Výpoveď

U.. V. bol predmetom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 10.7.2013 a je obsahom odôvodnenia
rozhodnutia tunajšieho súdu pod sp. zn. 7 S 11/2012 z uvedeného dňa. Táto výpoveď bola predmetom
výsluchu aj v trestnom konaní, nachádza sa na č.l. 69/ trestného spisu, ktorý bol zadovážený vo všetkých
predchádzajúcich konaniach a v tejto výpovedi bolo uvedené to, že práce, ani materiál TIROSTAV s.r.o.,
nedodala, žalobkyňa za práce tejto firme nezaplatila, iba na základe podnetu ÚPSVaR sa začalo vo veci

ďalej konať a zisťovať, či na základe konečnej faktúry došlo v skutočnosti k zrealizovaniu vykonaných
stavebných prác touto obchodnou spoločnosťou.

Z vyššie uvedenej výpovede potom vyplýva, že správny orgán na základe predloženej predfaktúry ako
aj konečnej faktúry, po vykonanom šetrení u žalobkyne pred aj po vykonaní prác vyplatil žalobkyni

požadovanú sumu, 4.123,14 EUR, dňa 14.1.2008 v sume vtedajších 118.796,- Sk a dňa 5.418,- Sk, t.j.
124.214,- Sk.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa osobne doniesla na ÚPSVaR, obidve faktúry, teda
aj konečnú faktúru už v čase, keď práce boli ukončené a počas vykonávania týchto prác vedela, že tieto

práce nevykonávala firma TIROSTAV s.r.o., čo potvrdzuje jej výsluch v trestnom konaní, nachádzajúci
sa na č.l. 47 /trestného spisu/, kde uviedla, že prvú sumu finančného príspevku 118.796,- Sk vyberala
na pošte s p. F. a išla s týmito peniazmi rovno do bytu p. F. a s ním sa rozprávala, že byt bude prerábať
pán F., nejaký vodár, nejaký elektrikár, brat F.. Vyslovene uviedla, že s týmto návrhom /F./ súhlasila. V
uvedenej výpovedi je tiež uvedené, to nebude p. N., teda konateľ firmy TIROSTAV s.r.o., všetkých týchto

ľudí zabezpečoval p. F., z týchto peňazí si osvojila 3.000,- Sk.

Z tejto výpovede nie je možné vyvodiť právny záver, že žalobkyňa vôbec nevedela, s kým sa budú
vykonávať rekonštrukčné práce, ako to uvádza žalobkyňa v podanej žalobe.

Je pravdou, že p. F. doniesol faktúru od p. N., aby mohli byť zdokladované vykonané práce, avšak
uvedené podľa názoru súdu slúžilo iba na to, aby žalobkyňa mohla dostať doplatok už k poskytnutému
príspevku na základe predfaktúry, lenže, žalobkyňa nebola spokojná s vykonanými prácami a preto sa
obrátila na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Ak bola žalobkyňa podnietená zo strany iných osôb /ak ide o osoby N. - F./ na poskytnutie peňažného
príspevku od ÚPSVaR, ako to tvrdí v žalobe, potom tieto osoby, ktoré manipulovali s dokladmi na nákup
materiálu, aj za účelom vystavenia sporných faktúr, potom, žalobkyňa po odstúpení od realizácie prác
firmou TIROSTAV, s.r.o. mala žiadať o vydanie týchto dokladov. Z výpovede týchto obvinených na č.l. 88
trestného spisu vyplýva, všetci, ktorí „pomáhali“ žalobkyni vykonať rekonštrukciu bytu, vedeli, že firma

Tirostav ich vykonávať nebude. Z uvedeného dôvodu boli F. - N. na základe rozsudku OS Košice II č.sp.
7T 93/2010. č.l. 249 zo dňa 30.5.2011 uznaní vinnými podľa § 20, § 21 ods. 1 písm. d/, § 225 ods. 1
Trestného zákona.

Súd nemá povinnosť zaoberať sa s výsledkami trestnej zodpovednosti týchto osôb, avšak vzhľadom

na výpoveď právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 28.1.2016, že od roku 2008 už uplynulo
osem rokov, v tomto období už žalobkyňa bola amnestovaná, F. a N. boli rozsudkom OS Košice II sp.zn.
7 T 93/2010 zo dňa 14.8.2012 oslobodení spod obžaloby, na veci nemení nič to, že pre účely skúmania
naplnenia zákonných ustanovení §§ 103 ods. 1, § 104 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 vtedy platného z.č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, v znení nesk. predpisov, je potrebné skúmať, či žalobkyňa pri svojej
vedomostnej úrovni mohla z okolností predpokladať, či práce na základe vystavených faktúr skutočne
bude realizovať firma TIROSTAV, s.r.o.

Zo žiadosti žalobkyne o prešetrenie vykonaných prác pri jej úprave bytu zo dňa 27.5.2008 adresovanú
pre SOI je uvedené, že požiadala svoju známu, t.j. p. F. o pomoc /z dôvodu jej zdravotného stavu/, ktorej
aj odovzdala poskytnuté finančné príspevky od ÚPSVaR, jej úlohou bolo okrem iného aj vybrať firmu,
ktorá rekonštrukciu vykoná. Uviedla v tomto podaní, že ani z polovice neboli finančné prostriedky použité

na účel úpravy jej bytu, ešte si mala požičať ďalších 20.000,- Sk. Viac položiek uvedených vo faktúre
nebolo údajne realizovaných. Spochybňovala aj vzájomnú spoluprácu medzi p. F. a samotným ÚPSVaR.
Snažila sa nakontaktovať na firmu TIROSTAV s.r.o., avšak táto sa už zatajovala.

K vyhodnoteniu žalobných námietok žalobkyne, aj v kontexte s podaním na SOI súd uvádza, že
žalobkyňa komunikovala iba s p. F., s p. F., s firmou, ktorá vystavila faktúry už vôbec nie, teda vzhľadom

na svoje rozumové schopnosti musela vedieť, že faktúry, ktoré majú byť vo vzťahu k poskytnutým
peňažným príspevkom vo vzťahu k štátu zúčtovateľné a ktoré sa nevystavili pod menom F. alebo F.,
nemôžu byť akceptovateľné. Iná otázka je, ako konal samotný úrad pri miestnom zisťovaní, vo vzťahu
k vyúčtovaným nákladom v predmetných faktúrach, čo v danom rozsahu dokazovania má iba ten
následok, či vrátenie celej sumy je opodstatnené proti objemu vykonaných prác. Objem vykonaných prác

však nebol uskutočnený fakturujúcou firmou, súd nevylučuje, že časť použitých finančných prostriedkov
mohla byť použitá v súvislosti s poskytnutým príspevkom, avšak z neho nie je zrejmé, či za daného stavu
je splnená podmienka na vrátenie aj v jeho časti podľa ust. § 104 ods. 1 písm. a/ vtedy platného zákona
č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení nesk. predpisov.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že občan, ktorému sa poskytuje dávka
sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je
povinný vrátiť dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za
opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého vôbec nepatrili alebo v poskytovanej výške ak nesplnil
niektorú uloženú povinnosť a prijal dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že
sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

NS SR v uznesení zo dňa 9.4.2013 ukladá súdu povinnosti, aby súd zistil, aká povinnosť v tomto
smere bola žalobkyni uložená. Táto povinnosť pre žalobkyňu vyplývala z rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa

9.1.2008 č. 2008/28170-1 a na splnenie tejto povinnosti bola vyzvaná na základe zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 21.10.2008. V uvedenej zápisnici uviedla, že vykonané práce nevie zdokladovať.
Uvedené je súčasťou administratívneho spisu.

Súd z uvedeného zaujal stanovisko, že žalobné dôvody žalobkyne o jej nevedomosti, jej zlého

zdravotného stavu neobstoja, pretože žalobkyňa vedela, že stavebné práce nebude vykonávať firma
TIROSTAV s.r.o., o spôsobe vykonávania prác mala vedomosť o tom, že práce boli vykonané blízkymi
osobami p. F., čo bolo vyhodnotené v samotnom trestnom konaní po výsluchu ďalších obvinených p.
F., N. a Y.. V..

Je pravdou tá žalobná námietka, že žalobkyňa bola podnietená na podanie žiadosti o finančný príspevok
na ÚPSVaR inými osobami, avšak uvedená žiadosť bola podaná v jej mene, na jej adresu bolo poštovou
prepravou aj doručovaná výplata poskytnutých finančných príspevkov, teda v plnej miere aj zodpovedá
za ich použitie a spôsob preukázania. Žalobkyňa je spôsobilá na právne úkony jej zdravotné postihnutie
sa vzťahuje na oblasť mobility, preto súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, že jej ochorenie jej

neumožnilo rozpoznať, resp. zistiť, kto vlastne práce u nej vykonáva.

Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil so žalobnou námietkou, že žalobkyňa nemohla vedieť, že práce
u nej nevykonávajú pracovníci TIROSTAVU s.r.o.. Vedela o tom, že napr. Y. V. je bratom p. F., keďže
žalobkyňa počas vykonávania stavebných prác dokonca aj bývala u p. F.. Je sporné zaujímať stanoviská

o tom, že či p. B. nevylákala túto finančnú pomoc od štátu, keď v trestnom konaní sa ku všetkému
priznala. Na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 už zmenila svoju výpoveď, že finančné prostriedky
dala p. N., čo nezodpovedá výpovediam nachádzajúcimi sa v trestnom spise.Výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 je pochybná, keď uviedla, že v trestnom
konaní mala odpovedať na všetky otázky „áno“.

Aj keby súd uznal žalobnú námietku, že žalobkyňa nevylákala finančné prostriedky od ÚPSVaR, avšak
zamlčala tú skutočnosť, že práce v jej byte nebude vykonávať firma TIROSTAV, čo zodpovedá ust. § 104
ods. 1 písm. b/ cit. zákona o sociálnej pomoci. Ohlasovacia povinnosť na zmenu skutočností vyplýva
zo zákona, ust. § 103 ods. 1, žalobkyňa nie je negramotná, čítať a písať vie, rozhodnutie o priznaní
peňažného príspevku prevzala do vlastných rúk, kde bola poučená, že je povinná vyúčtovať poskytnutý

peňažný príspevok. Ak mohla napísať sťažnosť, resp. žiadosť o prešetrenie na SOI, obdobne mohla aj
ÚPSVaR oznámiť skutočnosti jej známe pri výkone stavebných prác a poukázať na zmenu, ktorá nastala
po vystavení faktúr.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nekonala v súlade s ust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnej
pomoci.

Podľa ust. § 104 ods. 1 z.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení nesk. predpisov, občan, ktorému
sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie je povinný
vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť odo
dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak

a/ nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný
príspevokzaopatrovaniealebojejčasť,hocivedelalebomuselzokolnostípredpokladať,žesavyplácajú
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
b/ vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie
alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

Podľa ust. § 104 ods. 2 cit. zákona, povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil
ohlasovaciu povinnosť, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie
vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.

Podľa ust. § 63 ods.8 cit. zákona o sociálnej pomoci, občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému
sa poskytol peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, vykoná vyúčtovanie tohto
príspevku do jedného mesiaca od skončenia úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže.

Správa č. 8/2010 - NFK VK ÚPSVaR o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 11.4.2011

potvrdzuje, žalobkyňa poskytnutú sumu príspevku nevyúčtovala do jedného mesiaca od skončenia
úpravy bytu, z uvedeného dôvodu bola vyzvaná na predloženie vyúčtovania výzvou zo dňa 21.10.2008.
Uvedené vyúčtovanie vôbec nebolo predložené, teda nie je zrejmé, kto prevzal finančné prostriedky
štátu pri vykonávaní úpravy bytu u žalobkyni, ani v akom rozsahu.

Námietka v žalobe, že práce boli vykonané, uvedené zodpovedá nejakej stavebnej úprave, ale nie je
zrejmé, kto v skutočnosti tieto práce vykonal. Zákonná úprava uvedená v ust. § 63 ods. 11 cit. zákona
o sociálnej pomoci ustanovuje, že peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže
sa poskytne na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže vyhotoveného
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav a ktorá má

na túto činnosť oprávnenie. Práve v čase, keď žalobkyňa odniesla predfaktúru a konečnú faktúru na
ÚPSVaR, táto podmienka splnená bola, pretože firma TIROSTAV, s.r.o. tieto faktúry vystavila. Neurobila
však vo vlastnom mene tieto práce a nebolo ani v trestnom konaní, ani v tomto preukázané, že práce
boli vykonané napr. v subdodávke inou stavebnou firmou, ktorá takéto oprávnenie vlastní /živnostník,
či právnická osoba/.

Podľa ust. § 63 ods. 12 cit. zákona, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť
príslušnému orgánu doklady uvedené v odseku 11.

Ak právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 uviedol, že je potrebné uznať

vystavené faktúry TIROSTAVU, s.r.o., na uvedené nie je daný žiadny zákonný podklad, okrem iného
tieto faktúry boli aj stornované z účtovnej evidencie TIROSTAVU s.r.o., čo bolo potvrdené v trestnom
konaní /č.l. 221, 230 obžaloby/.Príspevky štátu, pri akejkoľvek výpomoci občanovi tejto republiky sú zúčtovateľné účtovné doklady,
podľa presne stanovených zákonných pravidiel a ich nedodržanie má za následok, že takýto príspevok,
ktorý pri zúčtovaní jeho žiadateľ nevie preukázať, komu bol odovzdaný, ako sa s ním naložilo a či rozsah

požadovanej práce, na základe neho bol skutočne vykonaný osobou na to oprávnenou, spôsobuje
nezúčtovateľnosť v poskytnutom rozsahu, preto, ak správne orgány v tomto konaní žiadajú tento
príspevok vrátiť, keď žalobkyňa nie je schopná dokladovať vykonané práce, ani sa iným spôsobom
brániť, napr. iným dokladom by mala preukázať výkon prác, neostáva nič iné iba žalobu opakovane
zamietnuť.

Administratívny spis žalovaného, spolu s obsahom prvostupňových rozhodnutí vo veci poskytovaného
kompenzačného príspevku potvrdzoval všetky okolnosti zodpovedajúce k tomu, že k vráteniu tohto
príspevku bolo potrebné pristúpiť kvôli nezdokladovaniu ani rozsahu vykonaných prác, ani subjektov,
ktoré pri tejto činnosti pracovali, rozsahom výroku rozsudku trestného konania vo vzťahu k žalobkyni bol
v tomto konaní súd viazaný, preto nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu pre „nezodpovedané

otázky“, ale vec bola spôsobilá na vrátenie žalovanému na vykonanie rozsiahleho dokazovania, ktoré
O.s.p. pre súd v tomto smere nepripúšťa. Súd ešte poznamenáva, že pri všetkých rozhodnutiach súdu
bol pripojený aj trestný spis sp.zn. 7 T 93/2010. Trestné rozhodnutie /proti žalobkyni/ bolo súčasťou aj
administratívneho spisu/.

Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len „v medziach žaloby“/ dospel k záveru, že rozhodnutie
apostupsprávnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažaloba
zamieta.

Žalobkyni sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, vzhľadom na neúspech v konaní podľa ust. §
250k ods. 1 prvá veta O.s.p.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.