Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203525
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614203525.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO:
264 29 705, proti žalovanej: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, v konaní o zaplatenie
1.200,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 5C/135/2014-181 zo dňa 10.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/135/2014-181 zo dňa 10.1.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
splnenia povinnosti zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.200,13 eur od 09. 02.
2010 do 24. 10. 2010 čo predstavuje sumu 774,08 eur, zo sumy 1.100,13 eur od 25. 10. 2010 do 24.
11. 2010 čo predstavuje sumu 85,26 eur, zo sumy 1.000,13 eur od 25. 11. 2010 do 06. 01. 2011 čo
predstavuje sumu 107,51 eur, zo sumy 900,13 eur od 07. 01. 2011 do 24. 01. 2011 čo predstavuje sumu
40,51 eur, zo sumy 800,13 eur od 25. 01. 2011 do 24. 02. 2011 čo predstavuje sumu 62,01 eur, zo sumy

700,13 eur od 25. 02. 2011 do 24. 03. 2011 čo predstavuje sumu 49,01 eur, zo sumy 600,13 eur od
25. 03. 2011 do 24. 05. 2011 čo predstavuje sumu 91,52 eur, zo sumy 500,13 eur od 25. 05. 2011 do
24. 06. 2011 čo predstavuje sumu 38,76 eur, zo sumy 400,13 eur od 25. 06. 2011 do 22. 11. 2011 čo
predstavuje sumu 151,05 eur, zo sumy 300,13 eur od 23. 11. 2011 do 24. 01. 2012 čo predstavuje sumu
47,27 eur, zo sumy 200,13 eur od 25. 01. 2012 do 23. 04. 2012 čo predstavuje sumu 45,03 eur, zo sumy
150,13 eur od 24. 04. 2012 do 29. 05. 2012 čo predstavuje sumu 13,51 eur, zo sumy 120,13 eur od 30.
05. 2012 do 26. 06. 2012 čo predstavuje sumu 8,41 eur, zo sumy 100,13 eur od 27. 06. 2012 do 24. 07.

2012 čo predstavuje sumu 7,01 eur, zo sumy 80,13 eur od 25. 07. 2012 do 27. 08. 2012 čo predstavuje
sumu 6,81 eur, zo sumy 60,13 eur od 28. 08. 2012 do 25. 09. 2012 čo predstavuje sumu 4,36 eur, zo
sumy 20,13 eur od 26. 09. 2012 do 25. 11. 2012 čo predstavuje sumu 3,07 eur, zo sumy 0,13 eur od 26.
11. 2012 do 20. 12. 2012 čo predstavuje sumu 0,01 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy
1.200,13 eur od 17. 05. 2010 do 24. 10. 2010 čo predstavuje sumu 31,96 eur, zo sumy 1.100,13 eur
od 25. 10. 2010 do 24. 11. 2010 čo predstavuje sumu 5,61 eur, zo sumy 1.000,13 eur od 25. 11. 2010
do 06. 01. 2011 čo predstavuje sumu 7,07 eur, zo sumy 900,13 eur od 07. 01. 2011 do 24. 01. 2011 čo

predstavuje sumu 2,66 eur, zo sumy 800,13 eur od 25. 01. 2011 do 24. 02. 2011 čo predstavuje sumu
4,08 eur, zo sumy 700,13 eur od 25. 02. 2011 do 24. 03. 2011 čo predstavuje sumu 3,22 eur, zo sumy
600,13 eur od 25. 03. 2011 do 24. 05. 2011 čo predstavuje sumu 6,02 eur, zo sumy 500,13 eur od 25.
05. 2011 do 24. 06. 2011 čo predstavuje sumu 2,55 eur, zo sumy 400,13 eur od 25. 06. 2011 do 22. 11.2011 čo predstavuje sumu 9,93 eur, zo sumy 300,13 eur od 23. 11. 2011 do 24. 01. 2012 čo predstavuje
sumu 3,11 eur, zo sumy 200,13 eur od 25. 01. 2012 do 23. 04. 2012 čo predstavuje sumu 2,96 eur, zo
sumy 150,13 eur od 24. 04. 2012 do 29. 05. 2012 čo predstavuje sumu 0,89 eur, zo sumy 120,13 eur

od 30. 05. 2012 do 26. 06. 2012 čo predstavuje sumu 0,55 eur, zo sumy 100,13 eur od 27. 06. 2012
do 24. 07. 2012 čo predstavuje sumu 0,46 eur, zo sumy 80,13 eur od 25. 07. 2012 do 27. 08. 2012 čo
predstavuje sumu 0,45 eur, zo sumy 60,13 eur od 28. 08. 2012 do 25. 09. 2012 čo predstavuje sumu
0,29 eur, zo sumy 20,13 eur od 26. 09. 2012 do 25. 11. 2012 čo predstavuje sumu 0,20 eur, zo sumy 0,13
eur od 26. 11. 2012 do zaplatenia, bez sumy 319,87 eur, ktoré žalovaná na úroky zaplatila, zmenkovú

odmenu vo výške 4,- eurá (1 / 3 % zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči žalovanej
si uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 14. 09. 2009
na zmenkovú sumu 1.200,13 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 09. 02. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 14. 09. 2009 na sumu 1.200,13 eur, pričom
do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 09. 02. 2010. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil sumu 1.520,- eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 1.200,13 eur a na úroky uhradil

319,87 eur. Úhrady vykonané na úroky žalobca najskôr započítava na úrok v sadzbe 0,25 % denne, a
to na úrok najskôr vyčíslený (najskôr známy) a po uhradení celého úroku v sadzbe 0,25 % denne platby
započítava na úrok v sadzbe 6 % ročne, a to na úrok najskôr vyčíslený (najskôr známy). Tieto úhrady
na úroky neboli v tomto návrhu od vyššie vyčíslených úrokov odpočítané, a preto žalobca očakával, že
súd vo výroku rozhodnutia tieto úhrady odpočíta.

2. Okresný súd doručil v zmysle Nariadenia žalovanej tlačivo C na odpoveď, na ktoré žalovaná
nereagovala. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/1395/2010 a zistil, že žalovaná vystavila dňa
14.09.2009 v Liptovskom Mikuláši zmenku na sumu 1.200,13 Eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť pri

predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, a to sumu 1.200,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 %
denneod09.02.2010.Narubezmenkysanachádzaindosament,ktorýmkonateľobchodnejspoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol na žalobcu. V pravej hornej časti zmenky je údaj č. zmluvy
505800053. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 3Er/1395/2010 okresný súd zistil, že bola doručená
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazákladerozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu

vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej S. B., pre vymoženie sumy 1.200,13 Eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, zákonného úroku vo výške 6 % ročne a náhrady
trov konania. Dňa 14.09.2009 bola uzavretá zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
žalovanou, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníčke úver v sume 500,- Eur
a žalovaná sa zaviazala zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- Eur, t.j. spolu

984,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky
poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. V zmysle čl. 14 všeobecných podmienok vystavil dlžník
na zabezpečenie peňažného záväzku, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent v deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stane celý dlh splatný okamžite a zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 3Er/1395/2010-19 zo dňa
28.03.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoE/120/2011-42 zo dňa 21.06.2011
exekúciu zastavil z dôvodu, že je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom
nedovolené plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom.

3. Okresný súd podľa pokynu krajského súdu v zrušujúcom uznesení č.k. 13Co/79/2016-164 zo dňa
20.10.2016nariadilvovecipojednávanie.Zlistinnýchdôkazovmalokresnýsúdpreukázané,žepôvodný
veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril so žalovanou vyššie uvedenú zmluvu o úvere,
ktorá je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je dodávateľom, keďže

pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je
spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. V úverovej zmluve je uvedené, že žalovanej sa úver poskytol na výkon
zamestnania. Žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré bypreukazovali, že úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Uzavretý záväzkový vzťah spĺňa všetky
znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto okresný súd na tento vzťah aplikoval ustanovenia
spotrebiteľského práva. Okresný súd skonštatoval, že zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné

náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
keď zmluva neobsahovala dohodu o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov,
priemernej hodnote RPMN, konečnú splatnosť úveru, a preto sa predmetný úver považuje za poskytnutý
bezúročne a bez poplatkov. V prejednávanej veci zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok
zospotrebiteľskéhovzťahuazeurópskychprávnychnoriem,akoajzvnútroštátnychprávnychnoriemna

ochranu spotrebiteľa, vyplýva pre súdy povinnosť ex offo vykonávať kontrolu zmluvných podmienok. Nie
je možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah od vzťahu spotrebiteľského, čo vyplýva aj z ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon v ust. § 4 ods. 6. rieši vzájomný vzťah
zmenky a záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy a vyjadruje limity, podľa ktorých je možné
dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, zabezpečiť zmenkou. Podľa okresného súdu v danom prípade
podmienkypreprijatiezmenkyodspotrebiteľanebolisplnené.Podľauvedenéhozákonnéhoustanovenia

bolo možné zabezpečiť úver zmenkou, avšak veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci istina poskytnutého
úveru predstavovala sumu 500,- Eur a zmenku bolo možné vystaviť na sumu 150,- Eur, pričom zmenka

bola vystavená na sumu 1.200,13 Eur. Dohodu o vyplnení zmenky navyše okresný súd považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keď
primárnymcieľomuzatvoreniatejtodohodyjeobchádzanieustanoveníprávnychpredpisovtýkajúcichsa
ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v

rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie je podľa okresného súdu neprijateľné, tým aj neplatné
podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka a takýto výkon práva žalobcu je v rozpore s ustanovením §
3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. Okresný súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
trováchkonaniarozhodolokresnýsúdsprihliadnutímnaplnýúspechžalovanejvspore,ktorejtakvzniklo

právo na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,

že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Takéto dokazovanie žalobca ani žalovaná nenavrhli. Namietal,
že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky

voči zmenke, a pokiaľ tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd nebol legitimizovaný, aby postupom
podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke. Okresný súd z vlastnej iniciatívy vo veci
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Okresný súd
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z

ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením ani jednej zo sporových strán. Zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými
okolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Žalobcanamietal,žeokresnýsúdignorovalust.§17zákonač.
191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona
č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku

určité námietky, avšak je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak
spočíva na povinnom, v danom prípade spočívalo na žalovanej a ak toto dôkazné bremeno neuniesla,
tak potom nie je možné pri kauzálnych námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovanej na žalobcu
ako oprávneného. Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002
sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa

21.11.2013 a zvýraznil zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky
ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj
pre zmenky zabezpečovacie. Vzhľadom k tomuto základnému východisku preto okresný súd vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal aj na závery Stanoviska Najvyššieho súduSR 95/2015, ktoré podľa jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís. V súvislosti so
Stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 Zb. žalobca poukázal na niekoľko prípadov rozhodnutí
Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd

nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované
za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany
spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky
založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr.
Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia

práve vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní
zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať

zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)
z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v
žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo
až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať

ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania
riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj
všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka

povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku
úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.
Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom

tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž
chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.), nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,

ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by

svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71

z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

5. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny

hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo oprejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani
neplatná. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve
namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v situácii predtlačenej sumy

zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase nadobudnutia zmenky
znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o vyplňovacom práve. Vo
vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko NS SR jednoznačne požaduje
posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad rámec primeranosti. Tento
úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo

je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške
6 % ročne. Žalobca v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude
vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

6. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že už raz podávala odvolanie na
zaplatenie zmenkového úroku na pôžičku, ktorú si vraj zobrala v sume 400.000,- Sk, čo nie je pravda a

žalovanáaninebolanasúdevBratislave,Prešove,čojemožnéoveriťup.ZuzanyJuhaszovej.Žalovaná
písala aj JUDr. Paľkovi do Prahy, nech si zistí, kto pôžičku vo výške 400.000,- Sk zobral. Žalovanej
spôsobili menšiu mozgovú porážku a ak sa to nedá do poriadku, bude nútená podať žalobu na krivé
obvinenie.

7. Na doručené vyjadrenie žalovanej žalobca písomne nereagoval.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219

ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.
1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/50/2017-228 zo dňa

28.11.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 05.12.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v
spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

10. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky

ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď
podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaná nevzniesla námietky
voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal

závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu a podstate odvolacích dôvodov žalobcu
primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne
závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom
a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu.

11. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu
došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej,
ani po právnej stránke. Okresný súd vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, okrem iného
oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/1395/2010.

Ak okresný súd nariadením pojednávania vo veci zachoval tak práva žalobcu, ako aj žalovanej,
nebolo možné sa relevantným spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že postupom vykonávaného
dokazovania bolo zasiahnuté do práv žalobcu, prípadne žalovanej. Okresný súd práve z dôvodu, že
je potrebné vo veci vykonať dokazovanie, nariadil pojednávanie, a tým tak žalobcovi, ako aj žalovanej,t.j. obidvom sporovým stranám, vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu ich práv a
oprávnených záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v
zmysle Nariadenia.

12. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii

s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015

k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa.Právesohľadomnaprincípprávnejistoty,ktorýspočívavzabezpečeníjednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať

judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

13. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami CSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho

kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93,
podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek

okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu

neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“,
keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného
záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako

spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola
uzavretá medzi žalovanou ako dlžníčkou a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný
súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

14. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného

súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 3Er/1395/2010
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v
úverovomvzťahuspredchádzajúcimmajiteľomzmenkyzabezpečovacejposkytnutýspotrebiteľskýúver.
Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver
a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že pre neplatnosť dohodnutého spôsobu

zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľského úveru nie je možné žalobe vyhovieť.

15. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosáciazmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké

námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu

zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

16. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať

o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

17. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych

okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na

ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania

záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

18. Okresný súd vecne správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky túto
pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade
aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného

stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil
princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k
základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika, za
akceptovania aj vysloveného záveru krajským súdom v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn.

13Co/79/2016 zo dňa 20.10.2016. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu
vo vzťahu k Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že
rozdielnosť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadovala zaujatie zjednocujúceho postoja k
právnej ochrane spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom
zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci

rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným
postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval
žalobca v odvolaní.19.Zatohtodôkaznéhostavuvdotknutejprejednávanejvecinebolomožnésastotožniťsargumentáciou
žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne
okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu

súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe
vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné v

zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá,potvrdiťakovecnesprávnerozhodnutie,vspojeníajsozávislýmvýrokomotrováchkonania.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej
tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.