Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010034
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814010034.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu Q. L. a B.. F. F., v trestnej veci proti obžalovanému G. I., nar. XX.X.XXXX v N. L., pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. I., nar. XX. XX. XXXX v N. L., bytom R. č. 8, tesár, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 22.00 hod. v U., v časti zv. E. O. v chate s popisným číslom XXXX v
miestnosti, ktorá sa nachádzala na prvom poschodí, prišiel k F. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sedel v okne
na terase, chytil ho za nohy a prehodil ho cez okno bez sklenenej výplne, ktoré sa nachádzalo vo výške
1,94 metra od zeme, v dôsledku čoho F. T. spadol na zem dole hlavou a pri náraze o betónové kocky
utrpel otras mozgu, zlomeninu - prasklinu lebečnej spodiny v oblasti strednej jamy, veľkého i malého
krídla klinovej kosti idúcej cez klinový - spánkový šev do temennej kosti vľavo, menší krvný výron nad
tvrdým aj pod tvrdým mozgovým obalom spánkovej oblasti vľavo za prasklinou lebečnej spodiny, menšie

pomliaždenie mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo, percepčnú poruchu sluchu vpravo, s dobou
liečeniado11.02.2013,ktorépoškodenéhozávažneobmedzovalivobvyklomspôsobeživotamaximálne
do 16.01.2013,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1/ Tr. zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
poškodenému F. T. nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom R., M. č. XXX spôsobenú škodu vo výške 5

266,20 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F. T., nar.
XX.XX.XXXX v U., trvale bytom R., M. č. XXX škodu vo výške 5.266,20 € (päťtisícdvestošesťdesiatšesť
eur a dvadsať eurocentov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného F. T., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom R., M. č. XXX
odkazuje so zvyškom jeho nároku na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XX/XX podal dňa 06. 02. 2014 tunajšiemu
súdu obžalobu na obv. G. I. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona na tom

skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

SúdvykonaldokazovanienahlavnompojednávanídňaXX.XX.XXXX(výsluchmiobžalovaného,svedka
poškodeného F. T., znalca G.. C. C. a svedkyne N. V., dňa 17.7.2014 (výsluchom A. L., oboznámením
listinných dôkazov a prečítaním správ k osobe obžalovaného), dňa XX. XX. XXXX dopočul svedka

poškodeného a znalca G.. C. C., následne do konania pribral znalca G.. K. T., D.. a na hlavnom
pojednávaní dňa XX. XX. XXXX prečítal znalecký posudok č. 1/2017 z 24. 02. 2017, oboznámil správy
k osobe obžalovaného a vo veci rozhodol.

Hlavné pojednávania konané dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX boli

vykonané v neprítomnosti obžalovaného za splnenia všetkých procesných podmienok, súd mal za to, že
vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného,
ktorý bol vypočutý kontradiktórnym spôsobom v prípravnom konaní ako aj na predchádzajúcich hlavných
pojednávaniach, obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie
riadneavčaspredvolaný,malmožnosťvyjadriťsakuskutku,ktorýjepredmetomobžaloby,bolidodržané

ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní, bol upozornený na možnosť preštudovať
spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie
v jeho neprítomnosti upozornený o termíne bol upovedomený jeho obhajca, ktorý sa na hlavné
pojednávanie dostavil a zároveň predložil žiadosť obžalovaného o vykonanie hlavného pojednávania v
jeho neprítomnosti.

Poškodený F. T. sa pripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 20.000,- €.

Obžalovaný G. I. neurobil žiadne z vyhlásení ohľadom viny. Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo
a k veci odmietol vypovedať. Súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že uvedeného večera mu volal kamarát A. L., že je na
chate a že príde pre neho. V tom čase už mal požitý alkohol a nachádzal sa v zariadení zv. A. v U.. Na
chatu ho priviezol A. L., tiež si pamätá, že tam priniesol fľašu a že tam boli aj iné osoby, viac si nepamätá.
O tom, že sa tam niečo stalo sa dozvedel od D. F..

Svedok poškodený F. T. vypovedal, že boli so spolužiakmi na chate v časti E. osada, na chatu prišiel aj
obžalovaný s G. F. a ďalšími osobami. Obžalovaný na terase porozbíjal stoly, lavice, dostal sa tam tiež
do nejakého konfliktu a preto ho z chaty vyhodili. Potom ako z chaty vyhodili obžalovaného, bol si zapáliť
na terase a ako sedel v okne, prišiel k nemu obžalovaný, chytil ho za nohy a vyhodil ho cez okno. Na
zem dopadol na hlavu, pri vedomí nebol, prebral sa vlastne až na druhý deň v nemocnici. Mal prasknutú

lebku, poškodený sluch a škrabance, problémy so sluchom má až doposiaľ. Predtým ako ho obžalovaný
vyhodil z okna, stihol sa ho opýtať, že čo robí a obžalovaný odpovedal, že to má "v piči" , viac spolu
nerozprávali. Pred skutkom obžalovaného nepoznal, v čase incidentu mal požitý alkohol, ale na skutok
si pamätá. Obžalovaný bol agresívny a opitý. To okno na terase bolo asi 2 metre nad zemou a pod
oknom boli betónové dlaždice. Sedel na ráme okna, obžalovaný k nemu vybehol hore schodmi, chytil ho

za nohy a cez to okno ho vyhodil. Videl obžalovaného kopať do stolov a lavíc na terase, bolo to predtým,ako ho vyhodil cez to okno. Na chate okrem toho incidentu s obžalovaným, žiaden iný konflikt nemal a
incident videla iba N. V. a ešte dvaja chalani, ale oni vlastne videli iba to, ako už z okna dopadol na zem.

Znalec G.. C. C. zotrval na záveroch vypracovaného znaleckého posudku. Poškodený pádom na zem
utrpel zranenia: otras mozgu, zlomeninu - prasklinu lebečnej spodiny v oblasti strednej jamy, veľkého i
malého krídla klinovej kosti idúcej cez klinový - spánkový šev do temennej kosti vľavo, menší krvný výron
nad tvrdým aj pod tvrdým mozgovým obalom spánkovej oblasti vľavo za prasklinou lebečnej spodiny,
menšie pomliaždenie mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo, percepčnú poruchu sluchu vpravo.

Mechanizmus vzniku týchto zranení zodpovedá výpovedi poškodeného, poškodený dopadol na zem
ľavou časťou hlavy, na spánkovo temennú oblasť. Pokiaľ ide o zranenie poškodeného ktoré utrpel pri
incidente, toto zranenie má charakter ťažkej ujmy, pokiaľ v znaleckom posudku uviedol, že od 16.1.2013
poškodený začal navštevovať školu, do školy mohol nastúpiť len preto, že ako študent nevykonával
fyzicky náročnú prácu. Zranenia, ktoré utrpel poškodený si vyžadujú dobu liečenia 6 - 7 týždňov, jednalo
sa o kombináciu zlomeniny, krvácania, doba liečenia je vždy individuálna. Pokiaľ ide o poškodenie

sluchu, mieru poškodenia sluchu je len ťažko objektivizovať, boli by potrebné nové audiogramy.
Vzhľadomnapodklady,ktorémalprivypracovaníznaleckéhoposudku,môžepotvrdiť,žeporuchasluchu
poškodeného bola v príčinnej súvislosti s prejednávaným incidentom. Keďže poškodený padol z výšky
2 metrov, dalo by sa povedať, že utrpel pomerne ľahké zranenia, mohlo dôjsť k závažnejším zraneniam,
až k smrti, mohli vzniknúť rozsiahlejšie zlomeniny lebečných kostí, pomliaždenie mozgového tkaniva,

krvácanie väčšieho rozsahu do vnútra lebky.

Svedkyňa N. V. vypovedala, že ako spolužiačka poškodeného F. T. bola tiež na dozvukoch na chate na
O. priehrade. O. G. I. nepozná, prvýkrát ho videla na dozvukoch. Obžalovaný na chatu prišiel niekedy v
piatokvečer,keďprišielboleštevpohode,alepotomsazačalsprávaťagresívne.Večer,keďtelefonovala

pred chatou, videla, ako obžalovaný najskôr hodil stolom, bol agresívny, potom prišiel k F. T., ktorý fajčil
na terase a opieral sa o okno, obžalovaný ho chytil za nohy a prehodil ho cez to okno. Stála vtedy vedľa
terasy a z tohto miesta videla aj ako poškodený dopadol hlavou na zem. Potom k nemu pribehla, pribehli
k nemu aj iné osoby a privolali záchranku. Obžalovaný hneď potom ako sa to stalo odišiel, ani sa na
poškodeného neprišiel pozrieť a keď prišla sanitka, tak tam už nebol.

Svedok D. F. uviedol, že v čase okolo 21.30 - 22.00 hod. priviezol na chatu obžalovaného, bolo na
ňom vidieť, že má niečo vypité, ale bol v normálnom stave, normálne komunikoval, nebol agresívny.
Obžalovaného na chatu nechceli pustiť, a preto pred chatou fajčil a neskôr sa k nemu pridal aj L.,
R. a F., sedeli pri aute, počúvali hudbu, pili z fľaše, ktorú tam priniesol obžalovaný, boli tam aj iné

osoby. Potom na požiadanie F., bol odviesť do U. jedno dievča, keď už bol v Námestove, zavolal mu
obžalovaný, že chcú odísť. Keď sa vrátil k chate, videl poškodeného ležať na zemi, nikto pri ňom nebol
a tak k nemu pribehol ako prvý a až potom z chaty vybehla nejaká slečna a postupne za ňou vybiehali
ostatní. Poškodenému dával prvú pomoc a keď už vedel, že príde sanitka, presunul sa k obžalovanému
a kamarátom a obžalovaný mu povedal, že aby už odišli. Vtedy všetci hovorili, že kde chce obžalovaný

odísť, že poškodeného vyhodil z okna, posadali si do druhého auta a bránili im v odchode. Potom si
odfotili značku jeho auta a uvoľnili im cestu. Obžalovaného a Kovaľa odviezol k amfiteátru v U..

Svedok A. L. vypovedal, že očitým svedkom incidentu, teda ako došlo k zraneniu poškodeného nebol.
V čase incidentu bol pred chatou, keďže dopili fľašu alkoholu, chcel ísť z chaty zobrať ďalšiu fľašu, ale

stretol tam poškodeného, ktorý do neho dobiedzal a tak sa otočil a vrátil sa späť k stolu pred chatou.
Keď sa k stolu vrátil bez fľaše, tak pre fľašu išiel obžalovaný a vtedy sa mal stať súdený skutok, ktorého
svedkom nebol. Potom počul ako kričalo nejaké dievča, že prečo tam prišli, D. F. mu povedal, že má
sadnúť do auta a aj s obžalovaným odišli do baru.

Súd oboznámil lekárske správy, správy z psychiatrickej ambulancie, zápisnicu o obhliadke miesta činu
s fotodokumentáciou, správy na obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov, odpis z registra trestov,
lustrácia v registri priestupkov, správa o povesti, podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu
Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí kto inému úmyselne spôsobí ťažkú

ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna
porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona

rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a), b) Tr. zákona trestný čin

je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom vedel (priamy úmysel), alebo vedel, že svojím konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy
úmysel).

Po takto vykonanom dokazovaní, súd rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX dňa XX. XX. XXXX uznal
obžalovaného vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil
mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu
bolo, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a to i napriek tomu, že môžu byť významné

pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. Prvostupňovému súdu bolo vytknuté, že mechanicky
z obžaloby prevzal skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania skutku, z vyjadrenia poškodeného
vyplynulo, že keď k nemu prišiel obžalovaný, už sedel v okne, tiež bolo súdu vytknuté, že nevyhodnotil
právnu argumentáciu ohľadom použitej právnej kvalifikácie s poukazom na citáciu § 123 ods. 3 písm.
i) Tr. zákona. Odvolací súd dal do pozornosti súdu, že dĺžka pracovnej neschopnosti je síce dôležitým

kritériom pri posudzovaní pojmu ublíženia na zdraví, nie je však kritériom jediným, ani rozhodujúcim.
Odvolací súd považoval skutkové okolnosti týkajúce sa spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví za sporné
a nejednoznačné a argumenty obžalovaného, že poškodený už v polovici januára nastúpil do školy, a
teda riadne pokračoval v bežnom spôsobe života, pričom aj zo záverov znaleckého posudku vyplynulo,
že poškodený nebol obmedzený na obvyklom spôsobe života, za dôvodné. Súd neodstránil rozpor vo

výpovedi znalca, ktorý uviedol, že zranenie poškodeného má jednoznačne charakter ťažkej ujmy a v
rozpore s uvedeným uviedol, že v danom prípade, keďže poškodený padol z výšky dvoch metrov, dalo
by sa povedať, že utrpel pomerne ľahké zranenie a mohlo dôjsť v podstate aj k závažnejším zraneniam,
prípadne aj k smrti. Ďalej odvolací súd poukázal, že poškodený práceneschopnosť vystavenú nemal
a keďže išlo o študenta, doba liečenia síce bola znalcom ustálená do 11. 02. 2013, čo by bolo možné

vzhľadom na dobu liečenia konštatovať, že by išlo o ťažkú ujmu na zdraví, doba liečenia však pre
vyvodenie právneho záveru, že či ide o ťažkú ujmu na zdraví nie je ešte rozhodujúca a je potrebné zistiť,
či zranenie, ktoré poškodený utrpel závažne ovplyvňovalo jeho obvyklý spôsob života, pričom obvyklým
spôsobom študenta je chodiť do školy a bolo zistené, že poškodený začal chodiť do školy 16. 01. 2013.
Záver znalca, že školu mohol navštevovať, pretože ako študent nevykonával fyzicky náročnú prácu je

nepostačujúci. Taktiež sú nepostačujúce vyjadrenia znalca ohľadom miery poškodenia sluchu.

Súd v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa
XX. XX. XXXX výsluchom svedka poškodeného F. T. a znalca G.. C. C., na návrh prokurátora a obhajobypribral do konania znalca z odvetvia otorinolaryngológia prof. G.. K. T., D.. a znalcom vypracovaný
znalecký posudok po splnení procesného postupu prečítal na hlavnom pojednávaní dňa XX. XX. XXXX,
na ktorom aj súd meritórne rozhodol.

Svedok poškodený F. T. v rámci doplňujúcej výpovede na otázky prokurátora uviedol, že pokiaľ ide
obmedzenia v obvyklom spôsobe života, v čase keď utrpel zranenia študoval a nebol tak zraneniami
nijako obmedzovaný. Aj v nemocnici sa mohol učiť a obmedzenia začal pociťovať až v čase ako začal
pracovať. Potom ako utrpel zranenia pociťoval bolesti hlavy, bolesti hlavy pociťuje aj teraz pri zmene

počasia. Problémy mal so sluchom. K intenzite bolesti sa vyjadriť nevedel. Na otázky obhajcu uviedol,
že ako nastúpil do školy neabsolvoval hodiny telesnej výchovy. Maturoval v máji 2013. Zranenia ho
obmedzovali tak, že v priebehu asi dvoch rokov chodil na infúzie, ktoré súviseli s liečbou sluchu a po
injekciách ho bolela ruka. Hneď po škole začal pracovať na stavbách ako robotník, pracoval manuálne,
na prácu stačil, ale po infúziách potreboval víkend na oddych. Bolesti hlavy pociťoval intenzívnejšie po
úraze, potom sa už tlmili, ale doteraz ich pociťuje pri zmene počasia. Pred úrazom takéto problémy

nemal. Chodí na preventívne prehliadky, má dobré výsledky. Na otázku predsedníčky senátu uviedol, že
oslobodený od telesnej výchovy bol do skončenia školy, po úraze problémy s učením nemal, opätovne
sa vyjadril, že v obvyklom spôsobe života nebol obmedzený, obmedzený v obvyklom spôsobe života
bol iba pobytom v nemocnici. Nevie o ničom, čo by nemohol robiť po úraze a čo robil pred úrazom. Po
návrate z nemocnice mal vlastne len prelepenú časť hlavy a nepamätá si ako často chodil na kontrolné

vyšetrenia a nemal ani problémy pri bežnej hygiene.

Znalec G.. C. C. k rozporu označenému odvolacím súdom uviedol, že svoje vyjadrenie myslel tak,
poškodený pri páde z 2 metrovej výšky na hlavu, mohol utrpieť ešte aj vážnejšie zranenia, ale zranenia,
ktoré poškodený utrpel majú podľa neho povahu ťažkej ujmy. Na otázky prokurátora uviedol, že dĺžka

liečenia od 22.12.2012 do 11.02.2013 je úplne adekvátna charakteru a povahe zranení poškodeného.
Poškodený bol študent, a teda mohol začať navštevovať školu od 16. 01. 2013. Obmedzený v obvyklom
spôsobe života bol liečbou, hospitalizáciou a kontrolami u odborných lekárov. Ako študent mohol
vykonávať všetky bežné činnosti, obmedzený bol iba v tom, že nemohol sa zúčastňovať hodín telesnej
výchovy. Mohol vykonávať všetky ľahké práce, keďže bol študentom, ale ak by bol napríklad stavebný

robotník, nemohol by vykonávať také činnosti, ktoré sú spojené s väčšou fyzickou námahou napr.
dvíhanie ťažkých predmetov, tlačenie fúrika. Poškodený bol teda obmedzený v obvyklom spôsobe života
iba hospitalizáciou a ešte asi 14 až 15 dní po návrate z nemocnice, kedy nemohol vykonávať menej
náročné činnosti, ako je upratovanie, odhadzovanie snehu. V znaleckom posudku iba konštatoval,
že došlo k poruche sluchu u poškodeného, a to na základe výsledkov vyšetrení odborného krčného

lekára. Uvedené zranenie nehodnotil, iba ho konštatoval. Na otázky obhajcu uviedol, že čo sa týka
výpovede poškodeného, že po skončení školy začal vykonávať činnosť stavebného robotníka, tak tieto
činnosti vykonával bez akýchkoľvek problémov a nebol pri týchto činnostiach nijako obmedzovaný.
Pokiaľ poškodený uvádzal, že bol obmedzený po podaní infúzii počas liečby poruchy sluchu, tak podanie
infúzie by nepovažoval za obmedzenie pri akejkoľvek práci.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odvetvia ORL prof. G.. K. T., D.. vyplynulo, že
zmyslovonervová (percepčná) porucha sluchu poškodeného vpravo má jednoznačnú príčinnú súvislosť
s úrazovým dejom. Ak by mal poškodený v súvislosti s úrazom len opisovanú poruchu sluchu, jeho stav
by nevyžadoval práceneschopnosť, liečbu by absolvoval ambulantnou formou. Poškodený s poranením

sluchu nebol takmer nijakým spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života. Subjektívne i objektívne
vyšetrenia sluchu poškodeného ozrejmili, že má na obidvoch stranách normálne krivky a hodnoty
sluchových parametrov, má normálny sluch.

Po doplnení dokazovania, sumarizujúc výsledky celého dokazovania, pričom súd prihliadal iba na

skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku a prehodnotiac povahu
zranení poškodeného, konanie obžalovaného oproti obžalobe právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Pokusom trestného
činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu,

ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Súd
dospel k záveru, že zranenia ktoré utrpel poškodený, nemajú charakter ťažkej ujmy v zmysle ust. § 123
ods. 3 písm. i) Tr. zákona, ale vzhľadom na spôsob spáchania skutku, konanie obžalovaného vrátane
subjektívnej stránky smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy, obžalovaný si musel byť vedomý (teda vedel),že vyhodením niekoho z okna takým spôsobom, že ho chytí za nohy a prehodí ho cez okno dole hlavou,
a to z výšky 2 metrov, môže takejto osobe spôsobiť zranenia, ktoré majú charakter ťažkej ujmy. Uvedené
vyplynulo aj z vyjadrení znalca MUDr. C. C., ktorý sa vo výsluchu vyjadril v tom zmysle, že poškodený

mal šťastie v nešťastí, pretože mohol utrpieť rozsiahlejšie zlomeniny lebečných kostí, pomliaždenie
mozgového tkaniva, krvácanie väčšieho rozsahu do vnútra lebky a v konečnom dôsledku mohli zranenia
viesť až k smrti poškodeného. O. tak pre prípad, že takéto zranenia spôsobí, bol s takýmto následkom
uzrozumený.

Pokiaľ ide o preukázanie skutkových okolností, obžalovaný nepopieral, že uvedeného dňa v
inkriminovanej dobe sa nachádzal na chate, kde došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného F. T., ale
nepamätá si, že by poškodenému ublížil. Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďami svedkov
vypočutých na hlavnom pojednávaní a závermi znaleckého dokazovania a lekárskymi správami.
Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami očitých svedkov F. T. a N. V., nepriamo výpoveďou svedka
A. L. a D. F., pričom podľa záverov znaleckého dokazovania, mechanizmus vzniku zranení zodpovedá

výpovediamočitýchsvedkov.SvedokpoškodenýF.T.asvedkyňaN.V.,zhodnepopísali,akoobžalovaný
prišiel k poškodenému, ktorý fajčil na terase v okne, chytil ho za nohy a prehodil ho cez okno na
zem a z miesta činu odišiel. Súd nemal dôvod výpovediam týchto svedkov neveriť, ich výpovede boli
presvedčivé,logickéavovšetkýchsúvislostiachdosebazapadali.Zároveňichvýpovedekorešpondovali
vo všetkých súvislostiach aj so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetviechirurgia avýpoveďouznalcaMUDr.C.C.,zktorýchvsúhrnevyplynulo,ževtomtokonkrétnom
prípade úrazového deja išlo o aktívny pád z výšky cca 2 m, pričom telo pri páde nerotovalo, tesne
pred dopadom nadobudlo polohu niečo medzi vertikálnou a horizontálnou polohou a dopadlo na
ľavú spánkovú a temennú oblasť hlavy a následne na ľavý bok. Vzhľadom na svedecké výpovede v
kontexte so závermi a vyjadreniami znalca MUDr. Jelenčíka mal súd preukázanú aj príčinnú súvislosť

medzi konaním obžalovaného a následkom, t.j. spôsobenými zraneniami poškodeného. Znalec MUDr.
C. sa jednoznačne vyjadril k mechanizmu vzniku zranení, teda akým spôsobom došlo k zraneniam
poškodeného a že všetky zranenia, ktoré poškodený utrpel vznikli v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného, teda pádom poškodeného z výšky cca 2 m a dopadom na hlavu. V nadväznosti na
uvedené aj znalec prof. MUDr. K. T., D. sa vyjadril, že poranenie sluchu je vysvetliteľné krvácaním pod

resp. medzi mozgové obaly, eventuálne do oblasti spánkového laloku mozgu, pričom poškodený sa
jednoznačne vyjadril, že pred uvedeným pádom nemal nikdy problémy so sluchom.

K zraneniam poškodeného F. T. súd uvádza, že poškodený preukázateľne utrpel zranenia: otras mozgu,
zlomeninu - prasklinu lebečnej spodiny v oblasti strednej jamy, veľkého i malého krídla klinovej kosti

idúcej cez klinový - spánkový šev do temennej kosti vľavo, menší krvný výron nad tvrdým aj pod
tvrdým mozgovým obalom spánkovej oblasti vľavo za prasklinou lebečnej spodiny, menšie pomliaždenie
mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo, percepčnú poruchu sluchu vpravo. Znalec sa vyjadril, že
zranenia: zlomenina - prasklina lebečnej spodiny v oblasti strednej jamy, veľkého i malého krídla klinovej
kosti idúcej cez klinový - spánkový šev do temennej kosti vľavo, menší krvný výron nad tvrdým aj pod

tvrdým mozgovým obalom spánkovej oblasti vľavo za prasklinou lebečnej spodiny, menšie pomliaždenie
mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo majú charakter ťažkej ujmy a zranenia si vyžiadali dobu
liečenia do 11. 02. 2013, t.j. viac ako dobu 6 týždňov. Závery o tom, či zranenia, ktoré utrpel poškodený
majú charakter ťažkej ujmy podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona sú otázkou právnou, pričom
riešenie právnych otázok nespadá do kompetencii znalca, ale je vecou dokazovania, na základe ktorého

právne otázky potom rieši súd. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu skutkovej
okolnosti, že zranenia, ktoré utrpel poškodený majú povahu ťažkej ujmy, pretože pre posúdenie, či
zranenia majú charakter ťažkej ujmy v zmysle vyvodenia trestnej zodpovednosti, nemožno vychádzať
len z dĺžky doby liečenia, prípadne práceneschopnosti. Súd doplnil dokazovanie v zmysle intencii
rozhodnutia odvolacieho súdu, síce znalec opakovane uvádzal, že zranenia poškodeného majú povahu

ťažkej ujmy, opätovne súd poukazuje, že znalcovi neprislúcha robiť právne závery. Bolo tak vecou
obžaloby preukázať, že poškodený utrpel zranenia, ktoré majú povahu ťažkej ujmy v zmysle ustanovení
Trestného zákona, pričom poškodený opakovane na doplňujúce otázky uvádzal, že po vzniku zranení
bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života iba pobytom v nemocnici t. j. do 28. 12. 2012 a nevie o
ničom, že by nemohol niečo robiť po úraze a čo robil pred úrazom. Po návrate z nemocnice mal vlastne

len prelepenú časť hlavy, nemal s tým však problémy ani pri bežnej hygiene. Skutočné obmedzenia
začal pociťovať až v čase ako začal pracovať, pričom pracovať začal až po skončení školy (školu ukončil
v máji 2013 maturitou). Potom ako utrpel zranenia pociťoval bolesti hlavy, ktoré pociťuje aj teraz pri
zmene počasia a k intenzite bolesti sa vyjadriť nevedel. Znalec MUDr. C. C. uviedol, že dĺžka liečeniaje adekvátna charakteru a povahe zranení poškodeného. Poškodený bol študent a začal navštevovať
školu od 16. 01. 2013. Obmedzený v obvyklom spôsobe života bol liečbou, hospitalizáciou a kontrolami
u odborných lekárov. Ako študent mohol vykonávať všetky bežné činnosti, obmedzený bol iba v tom, že

sa nemohol zúčastňovať hodín telesnej výchovy, mohol však vykonávať všetky ľahšie práce. Nemohol
vykonávať iba také činnosti, ktoré sú spojené s väčšou fyzickou námahou. Poškodený bol obmedzený
v obvyklom spôsobe života iba hospitalizáciou a ešte asi 14 až 15 dní po návrate z nemocnice, kedy
nemoholvykonávaťmenejnáročnéčinnosti,akojeupratovanie,odhadzovaniesnehu.Poskončeníškoly
moholvykonávaťčinnosťstavebnéhorobotníkabezakýchkoľvekproblémov,nebolnijakoobmedzovaný.

Taktiež nebol obmedzený ani po podaní infúzii počas liečby poruchy sluchu, podanie infúzie nepovažuje
za obmedzenie pri akejkoľvek práci. Súd vzhľadom na uvedené, keďže poškodený nebol zraneniami,
ktoré utrpel obmedzovaný v obvyklom spôsobe života, sám poškodený sa vyjadril, že obmedzovaný
bol iba pobytom v nemocnici t.j. 7 dní a po návrate z nemocnice, nevie o ničom, čo by nemohol robiť
po úraze a čo robil predtým. K intenzite pociťovanej bolesti sa vyjadriť nevedel, ale znalec sa vyjadril,
že poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života iba hospitalizáciou a ešte asi 14 až 15 dní

po návrate z nemocnice, t.j. pod dobu max. 22 dní, kedy nemohol vykonávať menej náročné činnosti.
Následne mohol vykonávať všetky činnosti tak, ako ich vykonával aj pred úrazom, keďže v čase úrazu
bol študentom. Súd potom dospel k záveru, že zranenia, ktoré utrpel poškodený nemajú charakter ťažkej
ujmy v zmysle ust. § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona, t.j. nebolo preukázané, že v danom prípade
zranenia poškodeného vykazovali poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, teda poruchu, ktorá si objektívne

vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní,
počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Súd už v predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia vysvetlil prečo konanie obžalovaného kvalifikoval
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1Tr. zákona.

Pokiaľ súd mal preukázanú v konaní obžalovaného vo vzťahu k takejto právnej kvalifikácii aj subjektívnu
stránku, súd poukazuje na ust. § 15 písm. b/ Tr. zákona, t.j. nepriamy úmysel. Obžalovaný si musel byť
vedomý, že ak niekoho dole hlavou vysotí z okna, ktoré je vo výške cca 2 m nad zemou, takáto osoba
aj na hlavu dopadne a s najväčšou pravdepodobnosťou utrpí zranenia majúce charakter ťažkej ujmy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34
ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a
v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada

proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane
obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Z odpisu z registra trestov súd

zistil, že v minulosti bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX
zo dňa 8. 11. 2013 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, bol
odsúdený na peňažný trest a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pričom
oba tresty vykonal a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. V registri priestupkov nemá záznam a
zo správy o povesti vyplynulo, že jeho vystupovanie na verejnosti je slušné, v obci požíva dobrú povesť,

zapája sa do aktivít organizovaných obcou, pomáha starším osobám a pred spáchaním trestného činu
ešte nebol súdom trestaný.

Súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom
nad jeho správaním a skúšobnou dobou 3 roky. Zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť

poškodenému škodu vo výške 5. 266,20 €. V danom prípade súd s použitím ust. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona mimoriadne znížiltrest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom,
keďže obžalovaného odsudzoval za pokus trestného činu, k dokonaniu trestného činu nedošlo a použitie
trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a to aj vzhľadom naodstup času, ktorý uplynul od spáchania súdeného skutku (plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti
na prísnom potrestaní a slabne aj potreba individuálnej prevencie) a okolnosti jeho spáchania, pričom
na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti,

ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Obžalovaný sa uvedeného skutku preukázateľne dopustil pod vplyvom alkoholu, súd sa
domnieva, že v prípade ak by nebol pod vplyvom alkoholu, a to aj vzhľadom na vyjadrenie obce k
osobe obžalovaného, takéhoto konania by sa nedopustil. Zároveň súd uložil obžalovanému aj v rámci
probačného dohľadu nahradiť škodu poškodenému, pričom ide o väčšiu výšku škody, ktorá môže aspoň

čiastočne kompenzovať poškodenému bolestné a aj táto uložená povinnosť ako súčasť trestu privedie
obžalovaného prehodnotiť nesprávnosť a nezodpovednosť svojho konania a vyvarovaniu sa takéhoto
konania v budúcnosti. Vzhľadom aj na odstup času od uplynutia spáchania skutku

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na

dosiahnutie jeho účelu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške
5.266,20 €, ktorá zodpovedá vyčísleniu škody podľa bodového ohodnotenia zranení poškodeného v
znaleckom posudku č. XX/XXXX. So zvyškom uplatneného nároku súd poškodeného podľa § 288 ods.

2 Tr. poriadku odkázal na civilný proces, pretože uplatnená škoda v časti prevyšujúcej priznanú sumu
nebola riadne vyčíslená a zdokladovaná.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.