Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010459
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010459.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci obžalovaného M.. T. B. pre pokračovací
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b/,
h/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 23. januára 2017 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Prievidza a obžalovaného M.. T. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.

novembra 2016, sp.zn.2T/116/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o
uloženom treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uloženom ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. novembra 2016, č.k.2T/116/2016-632 bol obžalovaný
M.. T. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo skutku v bode 1 z prečinu nedovoleného
tehotenstva podľa § 152 ods. 2, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. h/ a § 139 ods. 1
písm. a/ Tr. zák., zo skutku v bode 2 z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b/, h/ Tr. zák. a z pokračovacieho prečinu ohrozovania

mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm.
h/ Tr. zák., zo skutku v bode 3 z pokračovacieho prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti
na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák. a zo skutku v bode 4 zo zločinu
výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. h/ Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

v bode 1 napadnutého rozsudku

v O. na ulici V. XXX/XX v mieste svojho trvalého pobytu dňa XX.X.XXXX objednal na internetovej stránke
H. tabletky na spontánne prerušenie tehotenstva mifepristone a misoprostol, ktoré mu boli doručené dňa
19.1.2016, pričom toho istého dňa v poobedňajších hodinách ich dal maloletej V.M., nar.XX.X.XXXX,
aby užila prvú tabletku a následne dňa 20.1.2016 počas školského vyučovania v O. začala krvácať a

odišla domov, kde dňa 21.1.2016 od 13.00 do 15.40 hod. dňa 22.1.2016 užila zvyšné tabletky podľa
návodu na použitie, pričom dňa 21.1.2016 v poobedňajších hodinách v mieste svojho trvalého pobytu
v okres O. došlo k spontánnemu prerušeniu tehotenstva u maloletej V.M., nar.XX.X.XXXX vypudením
plodu dieťaťa z jej tela počas silného vaginálneho krvácania,

v bode 2 napadnutého rozsudkuod presne nezistenej doby najmenej od dňa 27.3.2015 až do zadržania obžalovaného dňa 11.3.2016
v mieste trvalého pobytu obžalovaného v byte na ulici V. č.XXX/XX v O., na hoteloch v okrese O., vo
voľnej prírode v okrese O., v osobnom motorovom vozidle užívanom obžalovaným a v rodinnom dome

na ulici V. XXXX/XX v K. presne nezistený počet krát, najmenej však dňa 27.3.2015, 2.7.2015, 4.7.2015,
9.7.2015, 7.8.2015, 12.1.2016, 15.1.2016, 18.1.2016 a 8.3.2016 vykonal pohlavný styk a orálny styk s
maloletou V.M., nar.XX.X.XXXX, hoci vedel, že je osobou mladšou ako 15 rokov,

v bode 3 napadnutého rozsudku

od dňa 9.1.2016 do dňa 27.1.2016 prechovával vo svojom mobilnom telefóne G. L. XXX
T.:XXXXXXXXXXXXXXX, 15 obrázkov a 15 videí s obsahom detskej pornografie,

v bode 4 napadnutého rozsudku

v byte v mieste svojho trvalého pobytu na ulici V. č.XXX/XX v O. prostredníctvom počítačovej siete
cez komunikačnú službu H. komunikoval cez telefónne číslo XXXX XXX XXX s poškodenou maloletou
V.M., nar.XX.X.XXXX, prostredníctvom telefónneho čísla XXXX XXX XXX, o ktorej vedel, že má menej
ako XX rokov takým spôsobom, že od nej dňa 9.1.2016 v čase od 20.48 do 22.09 opakovane žiadal
vyhotovenie a zaslanie erotických fotiek a videí, na ktorých je zobrazená maloletá V.M., pričom táto mu

vyhovela, poslala mu dňa 9.1.2016 video s obsahom viacerých erotických fotiek, kde je maloletá nahá
a tri videá so záberom na prsia, ktoré si hladí rukami, tri fotky holých pŕs, štyri fotky celej nahej postavy,
dňa 10.1.2016 dve fotky, na ktorých má holé prsia a jedno video, na ktorom si hladí a stláča prsia, dňa
11.1.2016 fotka holej vagíny, dve videá ako si hladí prsia a dve videá so záberom ako dáva prsty do
vagíny a dňa 24.1.2016 video so záberom na prsia, pričom v čase spáchania skutku obžalovaný vedel,

že maloletá V.M. je osobou mladšou ako 15 rokov,

pričom skutkov pod bodmi 1, 2 a 4 sa dopustil ako pedagóg porušujúc pritom svoju povinnosť uloženú v §
5 ods. 2 písm. a/ zákona č.317/2009Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 201 ods. 2, § 41 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 37
písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov nepodmienečne, na výkon
ktoréhobolpodľa§48ods.2písm.a/Tr.zák.zaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia.

Zároveň mu okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložil ochranné ambulantné sexuologické
liečenie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení ho ihneď

napadol obžalovaný pre nesprávnosť výroku o treste a výroku o uloženom ochrannom liečení a v
zákonnej lehote prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť
výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že napadnutý rozsudok považuje v
časti týkajúcej sa výroku o vine obžalovaného za zákonný. Prokurátor uviedol, že s rozhodnutím súdu

v časti výroku o treste a jeho dôvodmi sa nestotožňuje, a to s poukazom na osobu obžalovaného,
jeho postoj ku skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu a závažnosť, nebezpečnosť a rozsah spáchaných
skutkov ako aj vzhľadom na nedôvodné uplatnenie poľahčujúcich okolností. Prokurátor má za to, že
okresný súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil poľahčujúce okolnosti, ktoré v danom prípade neboli
naplnené tak ako to predpokladá zákonodarca a zároveň nedostatočne zhodnotil a nedostatočne

premietol do výšky uloženého trestu mimoriadne vysokú závažnosť konania obžalovaného, jeho rozsah
a osobu obžalovaného. Podľa jeho názoru v danej trestnej veci nebola naplnená poľahčujúca okolnosť
v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval. Poukázal na to, že obžalovaný len formálne uviedol, že ľutuje svoje konanie, pričom
následné vyjadrenia obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania a najmä v záverečnej reči však

jednoznačne preukazujú, že obžalovaný ani v najmenšom nepriznal celý rozsah trestnej činnosti a
úprimne neoľutoval svoje konanie. Naopak obžalovaný poprel väčšinu protiprávneho konania, ktoré mu
je kladené za vinu, keď poprel skutok v bode 1 obžaloby, poprel väčšiu časť skutku v bode 2 obžaloby a
úplne poprel skutok pod bodom 4 obžaloby. Prokurátor ďalej uviedol, že obžalovaný dokonca zhodil vinuza skutok nedovoleného prerušenia tehotenstva na poškodenú maloletú V.M., nar.18.6.2001. Zároveň
prokurátor namietol priznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému podľa § 36 písm. h/ Tr. zák., že
páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tejto súvislosti prokurátor

uviedol, že napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým
orgánom, ktoré sú na to určené. Predpokladá to jeho aktívnu účasť, ktorá musí byť zameraná na trestný
čin, ktorý sám spáchal. Napomáhanie podľa názoru prokurátora môže mať rôznu formu a bude spočívať
predovšetkým v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu, v označení
prameňa dôkazov a pod. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti závisí predovšetkým od

toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie
trestného činu. V danej trestnej veci obžalovaný svojim formálnym vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Tr. por. žiadnym relevantným spôsobom nenapomohol príslušným orgánom tak ako to predpokladá
zákonodarca. Je pravda, že obžalovaný svojim vyhlásením skrátil dĺžku hlavného pojednávania, čím
však vôbec nepomohol pri objasňovaní trestnej činnosti, iba ušetril pracovný čas senátu. Prokurátor
má za to, že priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti okresný súd porušil ustanovenia Trestného zákona

a tým aj záujem spoločnosti, na ktorý sa odvoláva. Nedôvodne pomohol obžalovanému len preto, že
obžalovaný ušetril časť pracovného času jednému z radu orgánov, ktoré boli a sú príslušné zisťovať,
odhaľovať a preukazovať trestnú činnosť. Navyše má za to, že vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je z pohľadu záujmov orgánov činných v trestnom konaní a súdu úplne
zbytočné, nakoľko trestná činnosť obžalovaného bola v plnej miere jednoznačne preukázaná ostatnými

vykonanými dôkazmi. Prokurátor poukázal na citáciu zákonnej dikcie ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. Má
za to, že okresný súd nedostatočne zohľadnil zásady pri ukladaní druhu a výmery trestu, predovšetkým
rozsah, závažnosť a nebezpečnosť skutkov, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu a jeho osobu.
Uložený trest odňatia slobody na samej dolnej zákonnej hranici trestnej sadzby zločinu sexuálneho
zneužívania nezohľadňuje skutočnosť, že obžalovaný spáchal päť trestných činov, jeden závažnejší

ako druhý, dokonca pri dvoch naplnil viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby.
Pri posudzovaní rozsahu, závažnosti a nebezpečnosti konania obžalovaného okresný súd nezohľadnil
možné následky, ktoré z konania obžalovaného hrozili na zdraví a živote maloletej V.M. ako dôsledok
prečinu nedovoleného prerušenia tehotenstva. V súvislosti s týmto skutkom prokurátor zdôraznil, že
bolo preukázané, že obžalovaný súc si vedomý možných následkov, zabezpečil maloletému dieťaťu

nelegálne lieky na prerušenie tehotenstva, ktoré sú nelegálne preto, že ich požitie bez riadneho
odborného lekárskeho dohľadu v prostredí zdravotníckeho ústavného zariadenia, môže viesť k vážnemu
poškodeniu zdravia, dokonca až k smrti osoby, ktorá ich užije. Obžalovaný aby zakryl svoju trestnú
činnosť a vyhol sa tak následkom trestnej zodpovednosti, bol ochotný riskovať život maloletého dieťaťa.
Prokurátor má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, závažnosť, rozsah a nebezpečnosť konania

obžalovaného nie je možné uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ale je na
mieste mu ukladať trest minimálne v polovici trestnej sadzby. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 201
ods. 2, § 41 ods. 2, § 37 písm. h/, § 38 ods. 4 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v

polovici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že okresný súd uznal obžalovaného vinného zo spáchania všetkých skutkov v plnom rozsahu

podanej obžaloby, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie v zmysle ustanovenia
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a súd toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a vykonal
len dokazovanie ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení. Obžalovaný ďalej uviedol, že okresný
súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru
sexuológie MUDr. Danici Caisovej-Škultétyovej vyplýva, že znalkyňa sexodiagnostickým vyšetrením

obžalovaného zistila u neho poruchu obsahovej náplne sexuálneho motivačného systému- hebefíliu.
Táto úchylka podľa názoru obhajcu mala vplyv na konanie obžalovaného, znížila jeho ovládacie
schopnosti podstatným spôsobom a je veľmi pravdepodobné, že obžalovaný o tejto svojej sexuálnej
preferencii nevedel a tá sa prejavila až po nástupe do zamestnania na základnej škole. Podľa znalkyne
obžalovaný nie je sexuálnym agresorom, v jeho osobnosti nie sú výraznejšie prvky agresivity a

preferovanou sexuálnou aktivitou je súhlas partnerky so sexuálnou interakciou. Ďalej poukázal na
to, že znalkyňa konštatovala, že nie je dôvod sa domnievať, že by obžalovaný použil násilie, aby
prinútil partnerku k sexuálnemu styku proti jej vôli. S prihliadnutím na túto zistenú sexuálnu deviáciu
odporučila, aby obžalovaný absolvoval ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Obhajobamá za to, že okresný súd si síce osvojil závery znalkyne, týkajúce sa povahy sexuálnej poruchy u
obžalovaného, avšak tieto závery znaleckého dokazovania náležite nezohľadnil pri ukladaní trestu a
vôbec sa nevysporiadal s otázkou, či obžalovaný nemohol spáchať skutky, kladené mu za vinu v

zmysle podanej obžaloby, v stave zmenšenej príčetnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že z hľadiska
medzinárodnej klasifikácie chorôb sa duševnou poruchou rozumie aj sexuálna deviácia, t.j. závažné
sexuálne poruchy správania neurologického pôvodu, v dôsledku ktorého je výrazne ovplyvnené vôľové
a rozumové rozhodovanie jednotlivca, ktorý nie je schopný buď celkom alebo čiastočne kontrolovať a
ovládať svoje sexuálne pudy, čo môže mať teda vplyv na nepríčetnosť, prípadne zmenšenú príčetnosť

páchateľa trestného činu. Opakovane poukázal na závery znalkyne, ktorá jednoznačne konštatovala,
že sexuálna porucha obžalovaného mala vplyv na konanie obžalovaného a znížila jeho ovládacie
schopnosti podstatným spôsobom, pričom je pravdepodobné, že obžalovaný o tejto svojej sexuálnej
poruche v čase páchania skutkov nevedel. Obhajoba z týchto záverov znalkyne vyvodila, že zo strany
obžalovaného išlo o konanie v stave zmenšenej príčetnosti a má za to, že okresný súd nesprávne
túto skutočnosť zohľadnil pri ukladaní druhu a výmery trestu. Obžalovaný poukázal na zákonnú dikciu

ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a na zásady ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia
§ 34 ods. 4 Tr. zák. Obhajca obžalovaného poukázal jednak na samotnú osobu obžalovaného, ktorý
doposiaľ nebol súdne trestaný, ako pedagogický zamestnanec mal vždy kladné pracovné hodnotenie a
so žiakmi dosahoval pozitívne študijné výsledky a taktiež aj s poukazom na závery znaleckého posudku
znalkyne MUDr. Caisovej-Škultétyovej, ktorá sexodiagnostickým vyšetrením u obžalovaného nezistila

prítomnosť žiadnej sexuálnej agresivity, má obhajoba za to, že vo vzťahu k osobe páchateľa a možnosti
jeho nápravy by u obžalovaného postačovalo aj uloženie kratšieho trestu, t.j. trestu pod dolnú hranicu
zákonnej trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., za súčasného uloženia
ochranného ambulantného liečenia podľa ustanovenia § 73 ods. 1 Tr. zák. Obhajca obžalovaného má
za to, že z hľadiska vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný síce spáchal žalované

skutky v stave vyvolanom duševnou poruchou, avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že pobyt
obžalovaného na slobode je nebezpečný a táto skutočnosť nebola zistená ani zo strany znalkyne, ktorá
sa jednoznačne vyjadrila, že obžalovaný netrpí žiadnymi agresívnymi prejavmi, a teda podľa jeho názoru
z toho vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný nie je. Obhajca obžalovaného má za to,
že v žiadnom prípade neboli splnené zákonné podmienky na fakultatívne ukladanie tohto ochranného

liečenia. Obhajca obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o uložení ochranného
ambulantného sexuologického liečenia uloženého podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a sám v zmysle §
322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol tak, že s prihliadnutím na zmenšenú príčetnosť obžalovaného mu
uloží podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. por. nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom

stanovenej trestnej sadzby s tým, že súčasne uloží obžalovanému ochranné ambulantné sexuologické
liečenie podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., respektíve alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku podľa
§ 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. vo výroku o treste a ochrannom opatrení, odvolací súd sám rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody úplne na
spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a zároveň, aby v takom prípade

neuložil obžalovanému ochranné ambulantné sexuologické liečenie.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania (dôvody odvolania samotného obžalovaného) vo vzťahu
ku napadnutému výroku o treste a ochrannom opatrení poukázal na to, že od jeho prvej výpovede
sa doznáva ku skutku, z ktorého je vlastne súdený, a to zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa §

201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný poukázal ďalej na to, že ostatné trestné činy mu boli
účelovo k tomu pridané, aby dostal čo najvyšší trest. Ďalšie trestné činy mu boli doplnené ku koncu
vyšetrovaniao§138písm.h/Tr.zák.Obžalovanýuviedol,ževovšetkýchbodochsamaltrestnejčinnosti
dopustiť ako pedagóg, porušujúci pritom svoju povinnosť uloženú mu v ustanovení § 5 ods. 2 písm.
a/ zákona č.317/2009Z.z. o pedagogických zamestnancoch, bez ohľadu na to, či dané dieťa je alebo

nie je žiakom školy, ktorej je pedagóg zamestnancom. Obžalovaný má za to, že citované ustanovenie
formou poznámky pod č. 11, priamo odkazuje na § 144 zákona č.245/2008Z.z. o výchove a vzdelávaní
(školskýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov,ktorývtomtoustanovenívodseku1taxatívnymspôsobom
vypočítava práva dieťaťa a žiaka. Medzi týmito právami nie je uvedené právo dieťaťa na zdravý morálny
a sexuálne vývoj, ktorého porušenia sa mal dopustiť. Podľa jeho názoru porušenia zákona sa môže

teda dopustiť pedagóg, len pokiaľ ide o priamy vzťah pedagogického zamestnanca a žiaka toho istého
pedagogického zariadenia, a teda nemožno tento vzťah z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti takto
extenzívnym spôsobom neopodstatnene rozširovať na všetky vzťahy pedagogického zamestnanca a
ktoréhokoľvek žiaka ako sa to snaží prezentovať prokurátor. Obžalovaný zdôraznil, že jeho vzťah k mal.V.M. sa začal tesne po tom, ako podpísal dohodu a odišiel zo súkromnej školy E.. U. ktorého bola
žiačkou. Fyzicky sa začali stretávať až o 5 mesiacov neskôr, ako to aj maloletá V.M. opisuje vo výpovedi,
čiže až v mesiaci september 2015, keď už učil v L. pod Z.. K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

b/ Tr. zák. uviedol, že on nemal absolútne žiadnu vedomosť o tom, že milovať svoje dievča mu môže
nadeliť takto 5 trestných činov. K poľahčujúcej okolnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 36 písm. j/ Tr.
zák. poukázal na to, že táto mu nebola priznaná kvôli úplne bežným priestupkom za parkovanie, kde
mu vypršala ročná parkovacia karta pred domom, pričom hneď v ten deň ju uhradil a zaplatil pokutu
10,-Eur. Ďalším priestupkom bolo, keď kamarátovi zavážal domov auto a on mu zabudol dať zákonnú

poistku. Obžalovaný má za to, že takéto veci absolútne neznehodnocujú jeho bezúhonnosť. On nebol
nikdy trestaný, nepáchal žiadnu násilnú, drogovú, ekonomickú trestnú činnosť. Jeho posudky z práce,
z učiteľského zamestnania sú pozitívne. Svedčia o tom výpovede žiakov a učiteľov. Poukázal na to,
že reprezentoval Československú federatívnu republiku a neskôr Slovenskú republiku v basketbale,
trénoval deti basketbal a neskôr tenis. Nikdy predtým nemal žiadne problémy vo vzťahu k zvereným
osobám. V súkromnej škole, ktorá sa v tomto procese opisuje, zohnal sponzorov, zariadil spolu so žiakmi

telocvičňu, v lete s majiteľom prerábal školu, aby mohli otvoriť ďalšiu triedu. Obžalovaný sa vrátil z USA,
aby sa mohol postarať o svojich ťažko chorých rodičov. Otec mu zomrel na rakovinu prostaty a jeho
matka v súčasnosti trpí na rakovinu prsníka. Obžalovaný sa domnieva, že jeho posudky a činy svedčia
o tom, že pred skutkami, ktoré sa mu kladú za vinu viedol riadny a bezúhonný život. Jeho matka je v
dôchodkovom veku a keďže je jej jediným dieťaťom, v súčasnosti je aj jediným človekom, ktorý sa o ňu

staral. K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. sa vyjadril, že od začiatku sa priznal k
trestnej činnosti, tak ako to aj urobil pri prvej výpovedi a poukázal na to, aká váha sa dáva týmto trestným
činom a akým spôsobom bol obvinený z ďalších trestných činov. Poukázal na to, že prokurátor opovrhuje
jeho citmi k mal. V.M., ktorú miluje a poukazuje na to, že využil jej naivitu. Myslí si, že každý jednotlivec,
ktorý by takýmto spôsobom prišiel o milovanú osobu, prácu, pre ktorú 25 rokov študoval, vykonával ju s

láskou, o rodinu a hlavne vlastnú slobodu, ľutuje úprimne takéhoto činu. Úprimne oľutovať podľa názoru
obžalovaného môže len človek, ktorý si niečím podobným prejde. Pokiaľ ide o mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., tak v celom rozsahu sa obžalovaný stotožňuje s tým, čo uviedol
v písomných dôvodoch odvolania jeho obhajca. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolacísúdprihliadolnazáveryznaleckéhoskúmania,ktorévyplynulizpsychiatrickéhoposudkuMUDr.

Danice Caisovej-Škultétyovej a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom obhajcu a uviedol, že
prokurátor v odvolaní poukazuje najmä na to, že okresný súd v časti výroku o treste svojho rozsudku

nepostupoval zákonným spôsobom a nesprávne zohľadnil aplikované poľahčujúce okolnosti v zmysle
ustanovenia § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák. a zároveň nedostatočne premietol do výšky uloženého trestu
závažnosť a rozsah konania a osobu obžalovaného. S týmto názorom obhajoba vyslovila nesúhlas,
nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por. a v celom rozsahu podanej obžaloby uznal a vyhlásil, že je vinný zo spáchania

všetkých skutkov, pričom toto vyhlásenie obžalovaný učinil dobrovoľne a s plným vedomím následkov
takéhoto vyhlásenia, o ktorých bol zo strany okresného súdu náležite poučený. Skutočnosť, že sa
obžalovaný v záverečnej reči a v práve posledného slova vyjadroval k niektorým skutkovým okolnostiam
trestnej veci, ako to konštatuje obžaloba, bolo len vo vzťahu k ukladaniu trestu a ochranného opatrenia,
nakoľko otázka viny bola prijatím jeho vyhlásenia o vine okresným súdom jednoznačne ustálená.

K priznaniu poľahčujúcej okolnosti obžalovanému okresným súdom v zmysle § 36 písm. n/ Tr.
zák. obhajca obžalovaného uviedol, že tým, že obžalovaný svojim vyhlásením umožní súdu urobiť
výrok o uznaní viny bez toho, aby bolo potrebné vykonávať na hlavnom pojednávaní dokazovanie
k tomuto výroku, napomáha obžalovaný nielen súdu pri objasňovaní trestnej činnosti obžalovaného,
ale vzhľadom na kontradiktórnosť hlavného pojednávania aj samotnému prokurátorovi, ktorý najmä

nemusí preukazovať vinu obžalovaného realizovaním dokazovania na hlavnom pojednávaní, a teda je
potom povinnosťou súdu priznať obžalovanému okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.
zák., aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn.23To/22/2016. Obhajca obžalovaného má za to, že okresný súd v danom prípade
správne aplikoval vo vzťahu k obžalovanému všetky poľahčujúce okolnosti.

K odvolaniu prokurátora a obžalovaného sa poškodený do konania verejného zasadnutia krajského
súdu písomne nevyjadril. K písomnému vyjadreniu obžalovaného (stanoviska) k odvolaniu prokurátora
sa prokurátor ani poškodený písomne nevyjadrili.Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvala v celom rozsahu na
odvolaní prokurátora proti napadnutému rozsudku, pričom poopravila chybu v písomných dôvodoch

odvolania, kde prokurátor nesprávne uviedol § 36 písm. h/ Tr. zák., pričom ako aj vyplýva z dôvodov
odvolania, ide o ustanovenie § 36 písm. n/ Tr. zák. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 201 ods. 2, §
41 ods. 2, § 38 ods. 4 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici zvýšenej trestnej

sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a vo výroku o uložení ochranného ambulantného sexuologického liečenia uloženého
podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol tak, že s prihliadnutím

na zmenšenú príčetnosť obžalovaného mu uloží podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. nepodmienečný
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že obžalovanému
uloží ochranné ambulantné sexuologické liečenie v zmysle § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., respektíve
alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a vo výroku o uloženom ochrannom ambulantnom sexuologickom liečení uloženého

podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že uloží obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody úplne na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere 7 rokov a zároveň, aby v takomto prípade neukladal obžalovanému ochranné ambulantné
sexuologické liečenie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom
boli predložené dňa 22. decembra 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 23. januára 2017, preskúmal postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor

a obžalovaný podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a ochrannom

opatrení je chybný pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho
skutkových zistení i preto, že sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, v dôsledku toho sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom na objasnenie veci
treba dôkazy vykonať znovu a vykonať ďalšie dôkazy a zároveň napadnutým rozsudkom boli porušené
ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods.1 písm. b/, c/, d/ Tr. por.).

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že znalkyňa MUDr. Danica Caisová- Škultétyová
pri znaleckom skúmaní obžalovaného (znalecký posudok č.27/2016 zo dňa 20. mája 2016 - viď.
č.l.119 až 139 spisu) konštatovala, že obžalovaný sa podrobil pri jej skúmaní PPG vyšetreniu, pričom
vyšetrenie u neho potvrdilo miernu preferenciu pubertálnych dievčat pred dospelými dievčatami.

Znalkyňa u obžalovaného sexodiagnostickým vyšetrením zistila poruchu obsahovej náplne sexuálneho
motivačného systému- hebefíliu, ktorá sa prejavuje erotickým záujmom o dievčatá vo veku puberty-
preferované je nezrelé, necudné, jednoznačné flirtovanie dospievajúcich dievčat, ich necudnosť a
nezdržanlivosť v erotickej interakcii. Znalkyňa ďalej konštatovala, že porucha sexuálneho motivačného
systému je vrodená porucha a v prípade obžalovaného ide o poruchu erotickej preferencie, poruchu v

úvodnej fáze systému (atraktivita), ide o výber zo všetkých možných erotických partneriek- všeobecné
vábenie.

Odvolací súd poukazu na skutočnosť, že znalkyňa v rámci psychopatologického rozboru (viď. znalecký
posudokč.27/2016zodňa20.5.2016)konštatuje,žeuobžalovanéhoniesúznámkyduševnejchoroby,či

prechodnej duševnej poruchy tempore criminis (viď. č.l.131 spisu) a v záveroch svojho znaleckého
skúmania ďalej konštatuje, že zistená sexuálna úchylka (hebefília) mala vplyv na konanie obžalovaného
a znížila jeho ovládacie schopnosti podstatným spôsobom, pričom je veľmi pravdepodobné, že
obžalovaný o tejto svojej sexuálnej preferencii nevedel a prejavila sa až potom, ako nastúpil dozamestnania na základnej škole. Ďalej znalkyňa konštatovala, že konanie obžalovaného tempore
criminis ovplyvnila podstatným spôsobom sexuálna deviácia- hebefília. Znalkyňa ďalej konštatovala, že
sexuálna deviácia je vrodená porucha motivačného systému. Hebefília je charakterizovaná preferenciou

nezrelých dievčat v období ranej puberty. Je komplementárna s nezrelou sexualitou dievčat, najmä z
výberu erotického objektu a v oblasti dvorenia. Zároveň vzhľadom na nezrelosť sexuálnych systémov nie
sú v sexualite pevne fixované averzie- odpor voči istým formám sexuálneho správania (napr. necudnosti,
rýchlym prechodom k intímnostiam, tolerovaniu nátlaku a pod.). Ďalej v záveroch svojho znaleckého
skúmania konštatovala, že obžalovaný nie je sexuálnym agresorom a ani v jeho osobnosti nie sú

výraznejšie prvky agresivity. Obžalovaný podľa záverov znalkyne je duševne zdravý, znalkyňa nezistila,
že by bol býval v minulosti psychiatricky liečený, či mal v minulosti psychické problémy a u obžalovaného
nezistila známky závislosti od alkoholu, či iných psychotropných látok a dospela k záveru, že jeho ďalšie
psychiatrické vyšetrenie nie je potrebné.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonnú dikciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,
podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má
za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami

uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri ukladaní druhu a výmery trestu súd môže znížiť výšku trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone (tzv. mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú zákonnú hranicu trestnej sadzby), ak sú splnené zákonné podmienky v ustanovení § 39 ods.

2 písm. a/ až e/ Tr. zák. Obhajoba pritom okrem iného namietla, že okresný súd mal u obžalovaného
aplikovať ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že pre možnosť prípadného použitia § 39 ods. 2
písm. c/ Tr. por. je potrebné zodpovedať otázku stavu zmenšenej príčetnosti. Stav zmenšenej príčetnosti

prichádza však do úvahy, ak takýto záver vyplynie zo znaleckého skúmania, keďže ide o odbornú
otázku. Odvolací súd po dôslednom preskúmaní znaleckého posudku č.27/2016 zo dňa 20.5.2016 zistil,
že zo záverov znaleckého skúmania znalkyne MUDr. Danice Caisovej-Škultétyovej nie je možné v
tomto štádiu konania vyvodiť, či obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti alebo nie. Odvolací
súd zistil, že znalkyňa pri svojom znaleckom skúmaní konštatuje, že obžalovaný je duševne zdravý

a nie je potrebné jeho ďalšie psychiatrické vyšetrovanie a zároveň u neho zistila vrodenú poruchu
obsahovej náplne sexuálneho motivačného systému (hebefíliu), ktorá znížila u obžalovaného ovládacie
schopnosti podstatným spôsobom. Zároveň nie je zo znaleckého posudku zrejmé, či sexuálna deviácia
z medicínskeho hľadiska zistená u obžalovaného je duševnou poruchou alebo nie.

Taktiež znalkyňa v znaleckom posudku jednoznačne neuviedla, či pobyt obžalovaného na slobode je pre
spoločnosť nebezpečný alebo nie, pričom tento záver je nepochybne potrebný pri ukladaní ochranného
liečenia obžalovanému, či už podľa ustanovenia § 73 ods. 1 Tr. zák. (ide o obligatórne uloženie
ochranného liečenia) alebo podľa § 73 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. (fakultatívne uloženie ochranného
liečenia). Znalkyňa pri svojom skúmaní zistila, že obžalovaný nie je sexuálnym agresorom a ani v jeho

osobnosti nie sú výraznejšie prvky agresivity, avšak odvolací súd nezistil, že by znalkyňa konštatovala,
či je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný alebo nie, a to i napriek tomu, že
vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu odporučila, aby obžalovaný absolvoval ochranné sexuologické
liečenie ambulantnou formou.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd teda nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom
všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, tieto potom
dostatočne nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému k predčasným skutkovým zisteniam a právnym
záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v nadväznosti na uvedený chybný postup dostatočne a

presvedčivo neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, tiež nevysvetlil,
ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaného a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu
a ochranného opatrenia, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168ods. 1 Tr. por. a v uvedených smeroch nie je preskúmateľné. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že
okresný súd porušil ustanovenia Trestného zákona, keď uložil obžalovanému ochranné sexuologické
liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., nakoľko nemal v konaní jednoznačne

preukázané, že by pobyt obžalovaného na slobode bol pre spoločnosť nebezpečný.

Za účelom náležité zistenia skutkového stavu veci v súvislosti s uložením druhu a výmery trestu a
v súvislosti s ukladaním ochranného opatrenia obžalovanému bude nevyhnutné vypočuť znalkyňu
MUDr. Danicu Caisovú-Škultétyovú na hlavnom pojednávaní okresného súdu (doteraz bol po splnení

zákonných podmienok oboznámení jej znalecký posudok č.27/2016 zo dňa 20.5.2016 na hlavnom
pojednávaní jeho prečítaním),

-aby sa podrobne zrozumiteľným medicínskym slovníkom vyjadrila, či jej znalecké zistenia o vrodenej
sexuálnej deviácii obžalovaného (hebofílli) možno hodnotiť u obžalovaného ako stav zmenšenej
príčetnosti s prihliadnutím i na skutočnosť, že znalkyňa konštatuje u obžalovaného duševné zdravie

(nekonštatovala u obžalovaného duševnú chorobu a duševnú poruchu) a zároveň na druhej strane
zistila vrodenú poruchu obžalovaného (sexuálnu deviáciu- hebofíliu), ktorá podľa jej záverov mala na
obžalovaného taký vplyv, že podstatným spôsobom znížila jeho ovládacie schopnosti.

-V prípade, že znalkyňa skonštatuje, že u obžalovaného išlo o stav zmenšenej príčetnosti, či uvedená

sexuálna deviácia mala vplyv kompletne na všetky skutky, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu alebo
len na niektoré z nich (ak len na niektoré z nich, tak nech znalkyňa špecifikuje konkrétne na ktoré skutky).

-Zároveň je nevyhnutné, aby sa znalkyňa na hlavnom pojednávaní okresného súdu dôsledne vyjadrila, či
pobyt obžalovaného na slobode vzhľadom na jej zistenia o sexuálnej deviácii (hebofílii) obžalovaného, je

pre spoločnosť nebezpečný alebo nie (túto skutočnosť je potrebné dôsledne zistiť za účelom prípadného
ukladania ochranného sexuologického liečenia obžalovanému).

V súvislosti so znaleckým dokazovaním odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že znalecký posudok
nemá medzi dôkazmi v trestnom konaní privilegované postavenie a podľa § 2 ods. 12 Tr. por. je

súd aj tento dôkaz povinný hodnotiť ako každý iný dôkaz jednotlivo a v súhrne. Špecifikum hodnotenia
znaleckého posudku vychádza z ustanovenia § 141 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd nie je oprávnený
sám posudzovať odborné otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti ani v prípade, že by takýmito
odbornými znalosťami disponoval. Súd môže preverovať len správnosť skutkových okolností, z ktorých
znalec vychádza, či závery znalca majú oporu v správne zistených skutkových okolnostiach, či sú závery

znalca náležite odôvodnené, logické a úplné. To znamená, že hoci nie je súd oprávnený sám posudzovať
odborné otázky, pri hodnotení tohto dôkazu podľa § 2 ods. 12 Tr. por. nesmie len mechanicky preberať
závery znaleckého dokazovania.

Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s

poľahčujúcou okolnosťou, či obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za
vinu viedol riadny život alebo nie (§ 36 písm. j/ Tr. zák). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
spáchané priestupky (z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doteraz súdne trestaný nebol)
je potrebné dôsledne preskúmať i z materiálneho hľadiska, preto bude potrebné, aby si okresný súd
vyžiadal priestupkové spisy obžalovaného a po ich preskúmaní zhodnotil predchádzajúce správanie

obžalovaného pri hodnotení priznania (nepriznania) poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák.

Zároveň odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že okresný súd pri zisťovaní pomeru a miery závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.), priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., pričom takýto postup okresného súdu je v rozpore s ustálenou

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď. stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.1/2011). Pokiaľ sa okresný súd odklonil od predmetného stanoviska, bolo povinnosťou
okresného súdu riadne zdôvodniť aké vážne dôvody ho viedli k iným záverom v predmetnej trestnej veci.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom

konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide omieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.

Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre
rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť.

Bude preto úlohou okresného súdu vypočuť na hlavnom pojednávaní okresného súdu znalkyňu
MUDr. Danicu Caisovú-Škultétyovú a dôsledne v naznačenom smere sa zaoberať vyššie uvedenými
skutočnosťami. Zároveň bude úlohou okresného súdu pripojiť si priestupkové spisy obžalovaného
a dôsledne posúdiť predchádzajúce správanie obžalovaného pri hodnotení priznania (nepriznania)
poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. Taktiež pre prípad priznania priťažujúcej okolnosti
obžalovanému v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. bude povinnosťou okresného súdu riadne zdôvodniť

vážnymi dôvodmi odklon okresného súdu od stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.1/2011.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že pre zistené chyby nebol skutkový stav veci náležite zistený, sú
pochybnosti o správnosti skutkových zistení a doplnenie dokazovania zrejme môže viesť aj k iným

skutkovým a právnym záverom, preto odvolací súd rozhodol na verejnom zasadnutí tak, že na podklade
odvolania obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal,
odstránil vytýkané nedostatky, vykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, o
ktorých nie sú pochybnosti a po ich vyhodnotení rozhodol vo veci v súlade so stavom veci a zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.