Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224207
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115224207.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
Retail Value Stores, a.s., so sídlom Panónska cesta 16, IČO 47 256 770, práv. zastúpeného: JUDr.
Michal Matulník, advokát, s.r.o., so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1) Azet.sk,
a.s., so sídlom Murgašova 2/243, Žilina, IČO: 36 023 523, práv. zastúpeného: Šoltýs & Korniet, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Račianska 69, Bratislava, 2) N.a, práv. zastúpeného: AKSK, s.r.o.,

advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, v konaní o 20.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v r. 1/ na účet jeho právneho zástupcu Advokátska
kancelária Šoltýs & Korniet, s.r.o. náhradu trov konania predstavovaných náhradou náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 995,98 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v r. 2/ na účet jeho právneho zástupcu Advokátska
kancelária AKSK, s.r.o., náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 861,84 Eur a iných trov konania vo
výške 56,28 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 5.8.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 20.000,- Eur s úrokom vo výške

8,5% od podania žaloby (doručenej súdu 7.8.2015) do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
v r. 1/ dňa 23.07.2015 zverejnil prostredníctvom portálu aktuality.sk v časti Domáce správy článok
(ďalej tiež: „predmetný“ článok) s názvom „Prázdne regály a ospravedlnenie. Carrefour v bratislavskom
Poluse sa zmenšuje“, v rámci ktorého bol uvedený výrok žalovaného v r. 2/ O. ako fyzickej osoby,
ktorý znel: „Spoločnosti skončila zmluva na prevádzku franšízy značky Carrefour v tomto roku a novú
zatiaľ neuzatvorila“ (ďalej tiež: „predmetný“ výrok). Ide o skutkové tvrdenie, pritom o skutkové tvrdenie,

ktoré nie je pravdivé, lebo žalobca má platnú a existujúcu franšízovú zmluvu na prevádzkovanie
hypermarketov Carrefour v Slovenskej republike. Tvrdením žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu
do dobrej povesti žalobcu. Ide o objektívnu zodpovednosť, teda bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa
pôvodca zbaví, ak preukáže, že jeho tvrdenia súd pravdivé (dôkaz pravdy). Zásah do práv žalobcu
spočíva v poškodení dobrého mena žalobcu pred širokou verejnosťou, zákazníkmi, obchodnými
partnermi aj spotrebiteľmi. Žalovaný azet.sk je najväčším slovenským internetovým prevádzkovateľom

a Aktuality.sk je jeden z najnavštevovanejších spravodajských portálov na Slovensku. Žalovaný mal
možnosť si overiť pravdivosť svojich tvrdení, ale pred ich uverejnením tak neurobil. K zásahu do dobrej
povesti žalobcu došlo v médiách, vzhľadom na intenzitu a rozsah zásahu, vzhľadom na pôsobnosť
internetového portálu Aktuality.sk na verejnosť, je odôvodnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
20.000,- Eur.Žalovaný v r. 1/ sa vo veci samej vyjadril písomne dňa 24.11.2015 tak, že žalobu navrhuje zamietnuť.
Žalovaný v r. 1/ je prevádzkovateľom príslušného spravodajského portálu, žalovaný v r. 2/ je analytik
prieskumnej obchodnej spoločnosti T.E.R.N.O. - ústav pre obchod, cestovný ruch a malé a stredné

podniky, s.r.o.. Obsahom predmetného článku je poskytnutie informácie čitateľom o stave predajne
Carrefour v Poluse, vytvoriť čo najvernejší obraz, zodpovedať prípadné otázky, ktoré sa vynárajú, preto
žalovanývr.1/vytvorilpriestornavyjadreniedodávateľomžalobcu,ajžalovanémuvr.2/akoodborníkovi
v danej oblasti. Žalovaný v r. 1/ má za to, že predmetný článok spĺňa atribúty riadneho informovania
a úlohy tlače, resp. informačného média, aj pri rešpektovaní práva na dobrú povesť právnickej osoby

žalobcu,pripráveverejnostinainformácietučinnosťoužalovanéhovr.1/.Vžalovanomvýrokusaopieral
o jeho poskytnutie žalovaným v r. 2/, k zodpovednosti žalovaného v r. 1/ je teda potrebné prihliadnuť na
to, kto pôvodnú informáciu poskytol, išlo o odborníka, nešlo napr. o anonymný zdroj. Žalovaný v r. 1/ tiež
namieta výšku vyčíslenej peňažnej náhrady ako neprimeranej, aj limity dobrej povesti žalobcu vzhľadom
na jeho správanie v zmluvných vzťahoch, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v
r. 1/, ktorý citoval žalovaného v r. 2/. Žalovaný v r. 1/ poukazuje na príznačné správanie žalobcu, ktorý

požaduje peňažné plnenie bez toho, aby sa domáhal opravy žalovanej informácie, napriek príležitostiam
v ďalšej komunikácii so žalovaným v r. 1/.

Žalovaný v r. 2/ sa vo veci samej vyjadril písomne dňa 23.11.2015 tak, že žalobu navrhuje zamietnuť.

Žalovaný v r. 2/ namieta, že nie je splnené podmienka existencie dobrej povesti žalobcu. Pre spokojnosť
zákazníkov nie je podstatný stav franšízovej zmluvy žalobcu, drvivá väčšina z nich nemá predstavu o
tom, na základe čoho je obchod pod danou značkou prevádzkovaný. Už stav predajní, aký vyplýva z
obrazovej dokumentácie, poškodzuje dobrú povesť žalobcu u veľkej časti jeho dodávateľov. Z hľadiska
podmienok priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch týmto teda žalovaný v r. 2/ navrhuje vykonanie

dokazovania na vyvrátenie všeobecne predpokladanej skutočnosti (Ad a/), že žalobca má dobrú povesť,
naopak konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že (Ad b/, c/) došlo k neoprávnenému
zásahudojehodobrejpovestianepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzizásahomajehoneoprávnenosťou.
Nie každé zverejnenie nepravdivého údaja musí znamenať takýto zásah, takýto zásah je daný iba vtedy,
ak presiahol určitú mieru intenzity, ktorú už nie je možné tolerovať. Žalovaný v r. 2/ tiež namieta výšku

vyčíslenej peňažnej náhrady, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v r. 2/, ktorý bol
síce citovaný, ale nebol autorom článku, ani správcom príslušného portálu.

Na pojednávaniach (iba konaných s otvorením pojednávania - pozn. súdu) dňa 21.3.2016 a 18.4.2016

sa sporové strany pridržiavali svojich skutkových a právnych dôvodov, navrhovali a predkladali dôkazy
a vyjadrovali sa k nim.
Osobitne žalobca v právnom zastúpení navyše najmä namietal, že z vykonaného dokazovania vyplynula
dvojitá nepravdivosť predmetného výroku tak, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného v r. 2/ Ing.
J. že sa skončila platnosť zmluvy o franšíze, ani konštatovanie žalovaného v r. 1/, že by to Ing. J.

povedal. Dobrá povesť žalobcu ako dotknutej osoby sa predpokladá, nie je namieste ju bagatelizovať,
ani ju vyvracať dôkazmi, ktorých vykonanie žalovaní dodatočne navrhli súdu, tobôž o skutočnostiach,
ktoré nastali až po uverejnení predmetného článku. Žalobca nežiadal žalovaného v r. 1/ o opravu
žalovaného výroku, lebo v obchodnej praxi ak raz odznie lož, tak nie je dôvod, aby sa opakovala, a
to ani s inverznou informáciou, preto je kontraproduktívne, aby v médiu odznelo, že teda nie pravda,

že žalobca nemá franšízu. Na príklade iných osôb je možné ukázať, že šírením vybraných informácií
o osobe je možné vytvoriť stav, v ktorom osoba nemá dobrú povesť, čo však nie je dôvod na šírenie
nepravdivej informácie. Z hľadísk, ktoré je potrebné zohľadniť pri hodnotení výrokov, predmetný výrok
neprešiel testom intenzity, teda prijateľnej miery zásahu do práv žalobcu, lebo ide o skutkové tvrdenie,
ktoré je lož, ani testom proximity, lebo tvrdenie, že žalobcovi zanikla platnosť zmluvy o franšíze, nemá

súvislosť s ďalším obsahom článku.
Žalovanývr.1/vprávnomzastúpenínavyšenajmäuviedol,žekobranespočívajúcejvprávežalovaného
média informovať verejnosť, s argumentom o potrebe hľadať rovnováhu medzi právom na ochranu
osobnosti a slobodou prejavu, dokladá dôvod informovania verejnosti najmä obrazovou dokumentáciou
zobrazujúcou prázdne regály v predajni žalobcu. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že dobrá

povesť žalobcu je limitovaná.
Žalovaný v r. 2/ v právnom zastúpení navyše najmä uviedol, že predpoklad, že by žalobca požíval dobrú
povesť, pokladá za vyvrátený obsahom rozsiahleho okruhu iných článkov predkladaných v tomto konaní
(napokon č.l. 86 - 154 spisu - pozn. súdu).Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v r. 2/, svedkyne N. a listinnými dôkazmi.

Žalovaný v r. 2/ na pojednávaní konanom dňa 21.3.2016 osobne vypovedal, že 25 rokov robí analýzy,
je oceňovanou osobnosťou v budovaní obchodu, komunikuje s mnohými novinármi. S predmetným
článkom až do predvolania súdu v tomto konaní nebol oboznámený. Nebol dodržaný tlačový zákon v

tom, že keď sa uverejňuje citácia, je potrebné s autorom citáciu autorizovať. Odmieta, že tá citácia bola
uvedená tak, „ako bola“, pretože nebola autorizovaná a chýbali v tej myšlienke podbody, respektíve
časti vety, že situácia v predajniach Carrefoure „signalizuje“, že franšízová zmluva mohla byť ukončená,
respektíve nebola nová uzavretá. On sám dobre vie, čo je franšízová zmluva a aké sú z nej povinnosti, tá
zmluva je diskrétna medzi poskytovateľom franšízy a jej prijímateľom, to znamená, že do nej tretia strana
nemôže zasahovať. Z toho dôvodu je absolútne nelogické, že sa uverejnil citát, ktorý hovorí, ako keby on

sám mohol vstupovať do tých zmlúv, že zmluva bola ukončená, respektíve nová zmluva nebola uzavretá.
Predmetný článok vznikol na základe telefonickej otázky novinárky, on povedal svoj názor, ako sa pozerá
na situáciu v Carrefoure a ako sa pozerá na to, čo musí každý prenajímateľ franšízovej zmluvy spraviť,
aby propagoval dobré meno obchodnej spoločnosti, ktorú zastupujú. Obyčajne sa to nadväzne deje tak,
že každé médium, ktorému on poskytne svoje poznatky, mu vracia na autorizáciu jeho vyjadrenia. Za

predpokladu, že sú to novinári, s ktorými spolupracuje dlhší čas, tí mu spätne prečítajú, čo chcú uverejniť
a na základe ústnej dohody sa tak spraví, v tomto prípade sa tak neudialo. Novinárku N. označenú za
autorku článku osobne nepozná, iba z toho telefonického rozhovoru. Na otázku, či výrok „Spoločnosti
skončila zmluva na prevádzku franšízy značky Carrefoure v tomto roku a novú zatiaľ neuzatvorila“ je
podľa neho pravdivý, odpovedá, že „nie“, lebo nemá legislatívne a iné predpoklady, aby vstupoval do

zmluvy o franšíze a preto nemá možnosť, aby také niečo povedal. Ako hovoril, povedal vetu s podobným
obsahom, ale malo to úvod, že „všetky situácie nasvedčujú tomu“, že „mohla nastať situácia“ a potom
mohol nasledovať takýto obsah. Informácie portálu aktuality.sk on poskytol telefonicky na telefonické
vyžiadanie.

SvedkyňaN.autorkapredmetnéhočlánku,napojednávaníkonanomdňa18.4.2016osobnevypovedala,
že žalovaný v r. 1/ je jej zamestnávateľom, pri tvorbe predmetného článku sa obrátila na žalovaného v
r. 2/ Ing. J.. Tento článok je pravdivý v tom, že je tam nosná informácia, že v predajni Polus v Bratislave
sú vyprázdnené regály, pri vchode je ospravedlnenie, že spoločnosť chce zmenšiť predajnú plochu

a aj preto sú regály prázdne. Stretla sa aj s majiteľom spoločnosti U. a ten jej potvrdil, že franšíza
končí v pravidelných intervaloch alebo dochádza k jej pravidelnému obnovovaniu, čiže nejde o to, že by
bola táto zmluva skončená zo strany francúzskej spoločnosti alebo že by sa niečo zlé stalo, ale ide o
pravidelné ukončovanie, čo je interná záležitosť, ktorú ona už bližšie nepozná. Ona nevie, či predmetný
výrok povedal Ing. J. úplne presne, lebo jej to hovoril do telefónu, keď sa človek rozpráva priamo, je

iná štylizácia, ona vychádzala z poznámok. Poznámky sa v tomto prípade asi nezachovali. V tomto
prípade si tento článok nedala autorizovať, lebo sa jednalo o krátky telefonát, iba sa pýtala na názor
Ing. Drahovského, ktorý si zapísala, boli to asi jedna alebo dve vety. V ďalšom článku si robili mini
analýzu a ako jedna z možností im vyšlo, že značka Carrefour odíde zo Slovenska. Na otázku, či si túto
informáciu overovala v spoločnosti Carrefour, resp. Retail Value Stores, odpovedá, že 10.06., čiže pred

vydaním toho článku, sa stretla so U. a ten jej potvrdil, že táto zmluva má obmedzenú platnosť, ako už
hovorila, potom jej hovoril o tom, že sa táto zmluva buď automaticky obnoví alebo zruší. Ona sama nemá
takúto vedomosť, že by francúzska spoločnosť zrušila franšízu na svoju značku. O stretnutí so U. vie tak
presne, lebo to má uložené v e-maili, vtedy sa rozprávali o celkovej situácii v spoločnosti, mimo záznam.
Po uverejnení tohto článku 23.07.2015 nebola požiadaná žalovaným o opravu informácii obsiahnutých

v tomto článku, pritom po vydaní tohto článku komunikovala so žalovaným aj pri ďalších článkoch.
Autorizácia v bežnej praxi závisí to od toho, o akú závažnú informáciu ide a od koho pochádza. Ak
poskytujestanoviskodotknutémusubjektu,taktotojehostanoviskosidávapresnepotvrdiťelektronickou
poštou.Akideootázkyceztelefón,taktensinahráva,aleakideotelefonátododborníkaaleboanalytika,
tak si ho nenahráva vždy, ale si robí poznámky. Výrok sa nemusí vždy dať na autorizáciu jeho autorovi,

postup závisí, ako sa dohodnú, nebola požiadaná Ing. Drahovským, že mu bude vždy dávať výroky na
autorizáciu.Z listinných dôkazov súd zistil:

Žalovaný v r. 1/ dňa 23.07.2015 zverejnil prostredníctvom internetového portálu aktuality.sk v časti
domáce správy článok (č.l. 15 - 18 spisu, „predmetný“ článok) s názvom „Prázdne regály a
ospravedlnenie. Carrefour v bratislavskom Poluse sa zmenšuje“. Prevažným obsahom článku bolo, že
sú prázdne regály predajne Carrefour v Bratislave, počíta sa so znížením predajnej plochy (tu aj s
poskytnutím vyjadrenia „majiteľa prevádzkovateľa“ U. - pozn. súdu), pričom podľa vyjadrenia dodávateľa

predajne prevádzkovateľ predajne neplatil za odobratý tovar. Súčasťou obsahu tohto článku bol výrok
žalovaného v r. 2/ Ing. Ľubomíra Drahovského uvedeného ako analytika prieskumnej firmy Terno, ktorý
znel: „Spoločnosti skončila zmluva na prevádzku franšízy značky Carrefour v tomto roku a novú zatiaľ
neuzatvorila“ („predmetný“ výrok). Článok obsahoval nastolenú otázku (špekuláciu) o konci obchodného
reťazca na Slovensku, ako aj obrazovú prílohu, ktorá zobrazovala prázdne rozsiahle predajné priestory.

Podľa výtlačku, bez osobitných námietok ostatných účastníkov predloženého zo strany právneho
zástupcu žalobcu ako pochádzajúceho zo zdroja aimmonitor.sk zo dňa 23.7.2015 (č.l. 166 - 168 spisu),
žalovaným v r. 1/ prevádzkovaný internetový portál aktuality.sk je popredným internetovým portálom na
Slovensku, v danom zozname napr. piatym v počte reálnych užívateľov.

Podľa výtlačkov článkov rôznych internetových portálov (č.l. 86 - 154 spisu) sa žalobcu v období
od kalendárneho mesiaca február 2014 dosiaľ do obdobia kalendárneho mesiaca február 2016 týkal
rozsiahly okruh článkov s nepriaznivým obsahom voči žalobcovi, ktorých obsahom boli ťažkosti s

plnením obchodnej činnosti žalobcu, najmä v podobe neplnenia pohľadávok veriteľom žalobcu, o
nepriaznivých hospodárskych výsledkoch žalobcu, naopak čiastočne so sankcionovaním dodávateľov
zostranyžalobcu,resp.sobsahomonegatívnehodnotenýchpraktikáchžalobcu,resp.onedostatočnom
okruhu informácií od žalobcu, voči dodávateľom žalobcu alebo voči spotrebiteľom.

Podľa záznamu Obchodného vestníka 59/2016 zo dňa 29.03.2016 Okresný súd Bratislava I pod sp. zn.
8Er/1/2016 povolil reštrukturalizáciu žalobcu Retail Value Stores a.s., a do funkcie reštrukturalizačného
správcu bol ustanovený Mgr. I..

Podľa výtlačku zmluvy (č.l. 155 - 158 spisu, v anglickom jazyku, bez námietok oboznámený na
pojednávaní ako zrozumiteľný s daným obsahom - pozn. súdu) obsahom Zmluvy o franšíze zo dňa
29.2.2008 je právo žalobcu, odvodeným od práva poskytovateľa Carrefour Nederland, BV, používať
obchodnú značku Carrefour. Osobitne podľa bodu 16.2 tejto zmluvy bolo východiskového dojednané

trvanie tejto zmluvy na 5 rokov, s tým, že zároveň podľa bodu 16.3 tejto zmluvy došlo k dojednaniu o
automatickom predĺžení tak, že ak zmluva nebude vypovedaná sporovou stranou v lehote 6 mesiacov
pred plánovaným ukončením zmluvy, predĺži sa na dobu ďalších 2 rokov.

Podľa vyjadrenia U., predsedu predstavenstva žalobcu, predloženého na pojednávaní konanom dňa
18.4.2016 (č.l. 170a - 170b spisu), predmetné tvrdenie v tomto konaní „Spoločnosti skončila zmluva na
prevádzku franšízy značky Carrefour v tomto roku a novú zatiaľ neuzatvorila.“, je nepravdivým tvrdením.
Naďalej platí franšízová zmluva z 292.2008, žiadna zo strán ju v zmluve dojednaným spôsobom
nevypovedala. Z predmetnej zmluvy vyplýva oprávnenie žalobcu vykonávať podnikateľskú činnosť pod

obchodnou značkou Carrefour, táto obchodná značka je pre žalobcu definičným znakom, na základe
ktorého je žalobca v obchodných vzťahoch rozpoznateľný. Žalobca označuje touto značkou svoje
prevádzky, svoje listiny, používa ju kdekoľvek v obchodných vzťahoch, keby tak robil bez zmluvy, malo by
tosúkromnoprávnyajtrestnoprávnydosah.Predmetnétvrdenievtomtokonanídefactoočierniložalobcu
ako osobu, ktorá používa obchodnú značku ilegálne. Uverejnenie nepravdivého predmetného tvrdenia

prirodzenevyvolaloreakciuobchodnýchpartnerov„anepochybne“(úvodzovky-zápissúdu,pozn.súdu)
aj zákazníkov žalobcu. Po uverejnení článku boli aj jemu osobne zo strany obchodných partnerov,
teda najmä (i) potenciálnych investorov, (ii) majiteľov nehnuteľností, v ktorých žalobca prevádzkuje
svoju činnosť, (iii) dodávateľov žalobcu, kladené otázky na potvrdenie alebo vyvrátenie pravdivosti tohtotvrdenia. Hoci partnerom oznamoval, že toto tvrdenie je nepravdivé, bol v pozícii „obvineného“, podľa
hesla „bez vetra sa ani lístok na strome nepohne“. Otázky ohľadom platnosti zmluvy dostáva otázky
doposiaľ, kvôli predmetnému tvrdeniu, ktoré bolo podporené citátom odborníka, pristupujú obchodní

partneri k ich vysvetleniam rezervovane a s nedôverou. Nepravdivé tvrdenie, že nemajú franšízovú
zmluvu, ich poškodilo, s touto skutočnosťou sa budú dlho vyrovnávať. Je ochotný uviesť nemá osôb,
ktoré sa spomínaných stretnutí zúčastnili.

Podľa § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 18 ods. 1 OZ Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 19b OZ
1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený

užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného
zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) Tento zákon upravuje
a) práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a práva a povinnosti tlačovej agentúry pri získavaní
a šírení informácií,
b) práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné

oznámenie v periodickej tlači a práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na
odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v agentúrnom spravodajstve,
c) evidovanie periodickej tlače,
d) ukladanie sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z.z. Ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej
tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová
agentúra.

Podľa § 8 ods. 1, 3 zák. č. 167/2008 Z.z.
1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu
skresľujúceskutkovétvrdenie,ktorésadotýkacti,dôstojnostialebosúkromiafyzickejosoby,alebonázvu
alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba

právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď
uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu
právo na opravu.
3)Žiadosťouverejnenieodpovedesamusídoručiťvydavateľoviperiodickejtlačealebotlačovejagentúre
do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré

obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká.

Súd zamietol žalobu, lebo právne vyhodnotil, že na základe zisteného skutkového stavu žalobca
spravodlivo nemá právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa cit. ust. § 19b ods. 2, 3 OZ.

Systematicky východiskovo súd uznal žalobcu za aktívne vecne legitimovaného na podanie tunajšej
žaloby, lebo aj keď tieto právne ustanovenia nezakotvujú právny inštitút dobrej povesti právnickej osoby
tak univerzálne, ako v prípade ochrany osobnosti fyzickej osoby podľa cit. ust. § 11 OZ, ale iba v
podobe špeciálnej normy nadväzujúcej na ochranu mena právnickej osoby, predsa sú dôvodom napriznanie atribútu dobrej povesti aj právnickej osobe. Súd súhlasí so žalobou v tom, že dobrá povesť
je významným, až nevyhnutným atribútom pre činnosť právnickej osoby pôsobiacej ako obchodná
spoločnosť, ako aj v tom, že dobrú povesť právnickej osoby možno predpokladať. V tomto zmysle pre

východiská tejto žaloby je oporou aj judikatúra, teda publikovaná rozhodovacia činnosť, ktorou žalobca
počas konania argumentoval. Lenže dôvodom neúspechu v tomto spore je povaha zisteného zásahu
do práv žalobcu podľa tu zisteného skutkového stavu a vzťah tohto zásahu k navrhovanému predmetu
tohto súdneho sporu na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch.

Je pravdou, že žalovaný v r. 1/ zasiahol do práv žalobcu uverejnením predmetného výroku
„Spoločnosti skončila zmluva na prevádzku franšízy značky Carrefour v tomto roku a novú zatiaľ
neuzatvorila“ ako nepravdivej informácie, lebo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal
spravodlivé predpoklady uverejniť obdobnú informáciu ako hodnotenie, dohad, resp. možné vysvetlenie
pozorovaného stavu zo strany citovaného odborníka žalovaného v r. 2/ pre čitateľov článku, ale bez

relevantných dôvodov bola táto informácia uverejnená ako údajné tvrdenie tohto odborníka. Pri zisťovaní
skutkového stavu autorka predmetného článku ani len netvrdila, že by predmetné tvrdenie citovala
správne a žalovaný v r. 2/ ako tvrdený zdroj predmetného článku poprel, že by predmetný výrok
povedal, navyše poukázal na nemožnosť predpokladov, aby vo svojom systematickom postavení mohol
predmetný výrok vysloviť so znalosťou veci. Súd preto pri zisťovaní tejto časti skutkového stavu zamietol

ako zjavne nadbytočný návrh žalovaného v r. 1/ na doplnenie dokazovania výsluchom šéfredaktora L..
Pokiaľ sporová strana žalovaných navrhla doplniť dokazovanie dopytom na poskytovateľa franšízy v
zahraničí s otázkou, či zmluva o franšíze trvá, súd tento návrh zamietol z dôvodu zjavnej nadbytočnosti,
aj keď bol spojený so spochybnením zmluvy o franšíze, akú v tomto konaní predložil žalobca. Pritom
príznačne žalobca z tunajšieho okruhu účastníkov je jediným subjektom, ktorý môže byť zdrojom

tejto zmluvy o franžíze, ktorej je sám účastníkom. Prakticky povedané, podľa názoru súdu konanie
o ochranu osobnosti (všeobecne povedané ako u fyzickej osoby) v princípe neslúži na dodatočné
vytváranie priestoru zo strany súdu na dokazovanie pravdivosti informácie, príznačne iba navrhnuté
od toho, kto tvrdí túto informáciu, ktorou mal zasiahnuť do práv iného. Ráciom tohto sporu je podľa
názoru súdu skutkové a právne vyhodnotenie existencie a protiprávnosti zásahu do osobnostných

práv, napríklad u uverejnenej informácie, či jej uverejnenie predovšetkým zodpovedalo spravodlivým
skutkovým východiskám, najmä vedomostiam, resp. dobrej viere, u pôvodcu zásahu, podporne či
bol daný priestor na vyjadrenie dotknutej strane, následné hodnotenie intenzity zásahu, s možnosťou
prihliadnutia napríklad na hodnotu konkurenčných práv - práva integritu dotknutej osoby a práva na
informácie, napokon vzhľadom na žalovaný spôsob nápravy. Racionálne podľa názoru súdu v súdnom

konaní ide skoro výlučne o predpoklady smerodajné v čase skutkového správania, ktoré je predmetom
sporu, v tomto prípade podľa názoru súdu spravodlivou výnimkou nie je ani argument žalovaného v r.
1/ ako informačného média o ochrane zdroja informácií. Inak povedané, žalovaným v r. 1/ a 2/ podľa
názoru súdu spravodlivo neprislúcha obrana pravdivosťou informácie, ktorá by sa ukázala „náhodou“,
teda z dokazovania nezávislého od prieskumu predmetného zásahu žalovaného v r. 1/ do práv žalobcu,

akoby z pohľadu žalovaného v r. 1/ bolo jedno, či daná informácia pochádza od žalovaného v r. 2/, tak,
ako bola uverejnená.

Lenže keď skutkovým dôvodom tohto konania bol samotný predmetný výrok, v zmysle skutkového

odôvodnenia žaloby akoby nezávislý od iných údajov predmetnom článku, súd vyhodnotil, že samotným
týmto výrokom v tomto kontexte nedošlo k natoľko podstatnému zásahu do dobrej povesti právnickej
osoby žalobcu, aby bol dôvodom na primerané zadosťučinenie v peniazoch. Súd pritom najmä zohľadnil,
že okruh subjektov, ktorý by čo i len potenciálne mohol upraviť svoje správanie voči žalobcovi práve
na základe vybraného obsahu predmetného výroku o stave franšízovej zmluvy, nezávisle od ďalšieho

obsahu článku, je natoľko špecifický, že následky nepravdivosti tohto výroku mohol žalobca odstraňovať
priebežne v komunikácii s týmito subjektmi. Aj podľa bližšieho skutkového odôvodnenia žaloby podľa
vypracovaného vyjadrenia predsedu predstavenstva žalobcu U., je príznačné, že ide o subjekty,
ktoré vystupujú ako potenciálni obchodní partneri, teda podnikatelia, alebo o subjekty, ktoré vstupujú
do špecifických právnych vzťahov, spravidla ako investori alebo vlastníci nehnuteľností. Prakticky

povedané, podľa názoru súdu tieto subjekty sa nerozhodujú podľa vybraného predmetného výroku
z predmetného článku určeného pre verejnosť. Keďže pre účely skutkového odôvodnenia žaloby už
tvrdenie je teoretickou etapou uplatnenia alebo bránenia práva, po ktorej nasleduje dôkaz, súd ako
zjavne nadbytočný zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania osobným výsluchom predsedupredstavenstva žalobcu U. aj dodatočne na pojednávaní navrhnutou osobou z prostredia žalobcu, ktorá
mala byť pri opísaných rokovaniach predsedu predstavenstva, lebo podľa povahy veci vo vzťahu k
následkom uverejneného výroku nejde o skutočnosti, ktoré by boli závislé od individuálneho výskytu

a pozorovania osôb. Skutkové hodnotenie následkov zásahu žalovaného v r. 1/ bolo možné už aj
vzhľadom na samotnú povahu toho, ako boli tieto následky opísané. Osobitne ani to, že U. bol časťou
skutkového deja ako osoba, s ktorou sa svedkyňa - autorka článku rozprávala, nie je dôvodom jeho
osobného výsluchu, lebo na druhú stranu táto časť skutkového stavu už ani len podľa opisu svedkyne z
prostredia žalovaného v r. 1/ nie je dôvodom pre zvrátenie záveru o zásahu do práv žalobcu uverejnením

predmetného výroku žalovaným v r. 1/ v danej podobe.

Zároveň je pravdou, že uverejnenie predmetného článku na internetovom portáli sprístupnilo jeho
obsah navyše aj širokej laickej verejnosti. Lenže vybraný predmetný výrok podľa skutkovej koncepcie
žaloby operuje s pojmom franšízovej zmluvy, ktorej funkcii verejnosť spravidla nerozumie. Verejnosť si

preto nevytvára názor na žalobcu ako obchodníka podľa stavu jeho franšízovej zmluvy. V tejto časti
skutkového odôvodnenia bola žaloba podľa názoru súdu zjavne nedôvodná.

Na uvedenom nič nemení, že predseda predstavenstva žalobcu sa v komunikácii s potenciálnymi

obchodnými partnermi cíti byť v defenzívnom postavení. Tu aj keď skutková koncepcia žaloby s
dôrazom na vybraný predmetný výrok zdôrazňuje opak, v skutočnosti predmetný výrok bol práve iba
okrajový popri ďalšom obsahu predmetného uverejneného článku. To odôvodňuje na základe zisteného
skutkového stavu konštatovať iné dôvody defenzívneho postavenia štatutárneho zástupcu žalobcu, a
to predovšetkým neplnenie zmluvných záväzkov zo strany žalobcu, súd sa stotožňuje s touto časťou

právnej obrany žalovaných. Žalovaní aj dodatočne preukázali ťažkosti s plnením záväzkov žalobcu
listinnými dôkazmi v podrobnostiach, najmä v podobe obrazovej prílohy o prázdnych regáloch žalobcu
a v podobe ďalších článkov o ťažkostiach žalobcu. Uvedené podľa povahy veci súdu vyplynulo aj
z povolenia reštrukturalizácie žalobcu ako dlžníka zo strany súdu. Na uvedenom nič nemení, že
táto informácia vyplynula súdu až dodatočne podľa záznamu Obchodného vestníka 59/2016 zo dňa

29.03.2016, súd pritom neuznal argument žalobcu o nemožnosti na túto informáciu prihliadnuť, lebo
aj keď reštrukturalizácia slúži na ochranu majetku dlžníka pred veriteľmi, predsa je v materiálnych
východiskách vyvolaná neplnením záväzkov dlžníka. Povolenie reštrukturalizácie súd ani nepokladá
za dôvod prerušenia súdneho konania o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na druhú stranu to
neznamená vyvrátenie zisteného zásahu zo strany žalovaného v r. 1/ do práv žalobcu uverejnením

nepravdivej informácie. Súd k tejto časti dokazovania nepristupoval systematicky prednostne, akoby
bolo možné hovoriť „o vyvrátenej podmienke trvania dobrej povesti právnickej osoby žalobcu“, lebo
dobrú povesť súd vníma ako premenlivú v určitej miere, aj s možnosťou jej obnovy, jej narušenie nie
je dôvodom na úplné nerešpektovanie práv dotknutej osoby. Preto súd už ako nadbytočný zamietol
návrh žalovaných na doplnenie dokazovania o stave dlhov alebo majetku žalobcu, či už dopytom na

iný príslušný súd žalobcu, alebo dopytom na vymenovaného správcu majetkovej podstaty žalobcu Mgr.
Ladislava Baráta.

Podporne podľa názoru súdu žalobca mal právo na opravu podľa cit. ust. § 8 ods. 1, 3 zák. č.

167/2008 Z.z., lebo podľa názoru súdu žalovaný v r. 1/ vzhľadom na charakter jeho činnosti, aj
ako správca internetového portálu, je tiež viazaný povinnosťami podľa tohto zákona. Súd neuznal
vysvetlenie právne zastúpeného žalobcu, že oprava nepravdivej informácie by bola kontraproduktívna
kvôli opätovnému pripomenutiu témy, aj keď s inverznou informáciou. Podľa názoru súdu by oprava
predmetného špecifického výroku zodpovedala dostupným právam žalobcu, prakticky aby sa mierou

tejto dodatočnej pozornosti vyvrátil potenciálne samostatný význam zásahu vybraným predmetným
výrokom do práv žalobcu, hypoteticky práve voči okruhu takých jeho čitateľov, ktorí by mu rozumeli,
pamätali by si ho a prikladali by mu význam. Podporne aj pre dostupnosť tejto právnej ochrany žalobcovi
podľa názoru súdu nesvedčí právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch.

Za pasívne vecne legitimovaných súd systematicky východiskovo uznal žalovaného v r. 1/ ako
informačného média, aj žalovaného v r. 2/ ako tvrdeného zdroja nepravdivej informácie. To, že žalovaný
v r. 2/ do práv žalobcu nezasiahol, už ani len podľa dôkazov z prostredia žalovaného v r. 1/, užnebolo dôvodom na potenciálne rozdielne konštatovanie zodpovednosti voči žalobcovi v tomto konaní.
Keďže dôvodom neúspechu žalobcu bol nesúlad medzi tvrdeným následkom uverejnenia vybraného
predmetného výroku a požadovaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, jeho následkom je

súčasný neúspech žalobcu voči obidvom žalovaným v r. 1/ a 2/.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní boli úspešní žalovaní v
r. 1/ a 2/ voči žalobcovi.

V spoločných východiskách náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje odmenu advokáta, režijný
paušál, hotové výdavky, ako aj náhradu za stratu času.
Odmenu advokáta súd priznal zo základu sporu podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda základom
sporu o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je 2.000,- Eur, preto odmena advokáta podľa § 10 ods.
1 vyhl. je jednotlivo vo výške 91,29 Eur.
K odmene advokáta súd priznal tzv. režijný paušál (ďalej „RP“) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v jednotlivých

kalendárnych rokoch.
Samotná povaha sporu, v podrobnostiach napr. aj s vedomím určitého konštatovania zásahu do práv
žalobcu zo strany žalovaného v r. 1/, aj s vedomím toho, že z pohľadu žalobcu došlo až k dodatočnému
dokazovaniu o skutkových rolách žalovaných v r. 1/ a 2/, podľa názoru súdu nie je dôvodom pre čo i len
čiastočné nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods.

1 OSP.

Žalovanému v r. 1/ prislúcha náhrada trov konania predstavovaná trovami právneho zastúpenia.
Účelne vynaloženými úkonmi právneho zastúpenia žalovaného v r. 1/ podľa § 13a ods. 1 písm. a), c)

a d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. boli:
prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2015 ... 91,29 + RP 8,39 Eur,
vyjadrenie k žalobe 24.11.2015 ... 91,29 + RP 8,39 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 1.2.2016 (odročené bez otvorenia, 1/4 odmeny) ... 22,82 + RP 8,58 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 21.3.2016 ... 91,29 + RP 8,58 Eur,

účasť na pojednávaní dňa 18.4.2016... 91,29 + RP 8,58 Eur.
Ako hotové výdavky k účasti na pojednávaniach mimo sídla advokátskej kancelárie súd priznal náhradu
cestovného vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom, a to podľa internetového zdroja
cp.skcestajednýmsmerom9,38Eur,t.j.priznaniejednotlivoajspäťvovýške18,76Eur.Súdtietopriznal
za účasť na odročenom termíne pojednávania dňa 1.2.2016, na termínoch pojednávania 21.3.2016, aj

18.4.2016, spolu cestovné náhrady 56,28 Eur.
Ako náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky k účastiam na pojednávaniach mimo sídla
advokátskej kancelárie 1.2.2016, 21.3.2016 a 18.4.2016, primerane vždy v rozsahu 8 začatých polhodín,
spolu 24 x 14,30 = 343,20 Eur.
K medzisúčtu (dosiaľ 829,98) súd priznal advokátovi 20 % DPH (x 0,2) vo výške 166,- Eur.

Priznaná náhrada trov konania žalovaného v r. 1/ predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 995,98 Eur.
Na rozdiel od uplatnenej náhrady trov konania pri jej vyčíslení, túto súd nepriznal v časti cestovného
vyčíslenú podľa zákona o cestovných náhradách, (t.j. na rozdiel od vyčíslenia vzdialenosti Bratislava
- Žilina a späť (200x2) 400 km a uplatnenej sadzby základnej náhrady podľa opatrenia č. 632/2008

Z. z. 0,183 Eur x km a náhrady za spotrebované pohonné hmoty), lebo aj pri vykázanej dochádzke
motorovým vozidlom, podľa názoru súdu osobitne ani ustanovenie § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
O odmenách a náhradách advokátov, v znení: Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov
sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak, aj keď obsahuje odkaz na zák. č.
283/2002 Z.z. O cestovných náhradách, (ktorého ďalším vykonávacím právnym predpisom je opatrenie

MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z.), nie je dôvodom na vylúčenie advokátov z pôsobnosti Vyhlášky MS SR
č. 543/2005 Z.z. ako osoby zúčastnenej na konaní. Táto vyhl. č. 543/2005 Z.z. je vykonávacím právnym
predpisom ako občianskeho súdneho poriadku, tak aj zák. č. 301/2005 Trestného poriadku, právny
pojem„osobazúčastnenánakonaní“jesúčasťounázvuII.Hlavy,§11-54Trestnéhoporiadku,statusovo
najbližšie včítane ustanovení o obhajcovi v trestnom konaní podľa § 36 a nasl. Trestného poriadku.

Napokon podľa ust. § 73 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74, resp. podľa ust. § 74 vyhl. č. 543/2005Z.z. Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným
prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov
(odkaz na zák. č. 283/2002 Z.z. O cestovných náhradách). Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné

a preukázané výdavky na ubytovanie. Tu okolnosti nevyžadovali opak podľa ust. § 74 Vyhlášky MS SR č.
543/2005 Z.z., lebo aj s vedomím cestovnej vzdialenosti účastníkov konania, na druhú stranu s vedomím
inak dobrej dopravnej dostupnosti, súd predvolával účastníkov 1 x na 10.00 hod., inak na 13.00 hod.
Na rozdiel od uplatnenej náhrady trov konania túto súd nepriznal osobitne ani za okruh odmeny a náhrad
spojených s účasťou na pojednávaní konanom dňa 16.12.2015, lebo aj keď je pravdou (podľa č.l. 43

spisu), že na strane žalovaného v r. 1/ súd predvolával samotného účastníka Azet.ak so sídlom v Žiline,
hoci tento už udelil plnomocenstvo advokátovi so sídlom v Bratislave, keď už nebol dosiahnutý zámer
predvolania na prednostný termín konania o ochranu dobrého mena, v dôsledku čoho následne súd
aj zrušil termín pojednávania voči tomuto účastníkovi (výtlačok elektronickej správy č.l. 62 spisu), tak
každopádne nebol dôvod účasti na takto zrušenom termíne po primeranom doručení spätnej správy,
lebo táto bola daná na vedomie fakticky práve tomu, kto bol predvolávaný (bez ohľadu na správnosť

pôvodného predvolania). Na uvedenom nič nemení ani vysvetlenie advokáta prítomného na zrušenom
termíne, že klient ich požiadal zistiť, čo sa deje, lebo to by súd vysvetlil v prípade informatívneho dopytu
aj bez osobnej účasti priamo v pôvodne vytýčenom termíne.
Súd sa priklonil vôbec k priznaniu celého okruhu trov konania spojených s účasťou advokáta mimo
sídla advokátskej kancelárie (vyššie uvedené cestovné a náhrada za stratu času), aj keď žalovaný v

r. 1/ so sídlom v Žiline splnomocnil advokáta so sídlom v Bratislave, primerane s dopadom tejto síce
slobodnej, ale prirodzene jednostrannej voľby, na zvýšený výskyt trov konania. Tu sa súd priklonil k
náhrade týchto trov konania ako účelne vynaloženej pre povahu sporu, ktorého predmet má potenciálny
dosah na subjekty na celom území SR, pričom v danom nie úplne rutinnom predmete konania žalovaný
v r. 1/ mohol mať dôveru v konkrétneho advokáta.

Keďže žalovaný v r. 1/ bol v tomto konaní zastúpení advokátom, súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil
žalovanému zaplatiť túto náhradu advokátovi, ktorý aktuálne pri vyčíslení udal bankové spojenie IBAN
U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Žalovanému v r. 2/ prislúcha náhrada trov konania predstavovaná trovami právneho zastúpenia a
náhrada trov účasti samotného klienta.
Účelne vynaloženými úkonmi právneho zastúpenia žalovaného v r. 2/ podľa § 13a ods. 1 písm. a), c)
a d) cit. vyhl. boli:
prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2015 ... 91,29 + RP 8,39 Eur,

vyjadrenie k žalobe 23.11.2015 ... 91,29 + RP 8,39 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 1.2.2016 (odročené bez otvorenia, 1/4 odmeny) ... 22,82 + RP 8,58 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 21.3.2016 ... 91,29 + RP 8,58 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 18.4.2016... 91,29 + RP 8,58 Eur.
Ako hotové výdavky k účasti na pojednávaniach mimo sídla advokátskej kancelárie súd priznal náhradu

cestovného vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom, a to podľa internetového zdroja
cp.sk cesta jedným smerom 5,05 Eur, t.j. priznanie jednotlivo aj späť vo výške 10,10 Eur. Súd tieto priznal
za účasť na odročenom termíne pojednávania dňa 1.2.2016, na termínoch pojednávania 21.3.2016, aj
18.4.2016, spolu cestovné náhrady 30,30 Eur.
Ako náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky k účastiam na pojednávaniach mimo sídla

advokátskej kancelárie 1.2.2016, 21.3.2016 a 18.4.2016, primerane vždy v rozsahu 6 začatých polhodín,
spolu 18 x 14,30 = 257,40 Eur.
K medzisúčtu (dosiaľ 718,20) súd priznal advokátovi 20 % DPH (x 0,2) vo výške 143,64 Eur.
Priznaná náhrada trov konania žalovaného v r. 2/ v rozsahu náhrady trov právneho zastúpenia je vo
výške 861,84 Eur.

Žalovanému v r. 2/ tiež prislúcha náhrada „iných“ trov konania vo výške cestovného samotného klienta
verejným dopravným prostriedkom, a to podľa internetového zdroja cp.sk cesta jedným smerom 9,38
Eur , t.j. priznanie jednotlivo aj späť vo výške 18,76 Eur. Súd tieto priznal za účasť na odročenom
termínepojednávaniadňa1.2.2016,natermínochpojednávania21.3.2016,aj18.4.2016,spolucestovné
náhrady 56,28 Eur.

Na rozdiel od uplatnenej náhrady trov konania pri jej vyčíslení, túto súd nepriznal obdobne ako u
žalovaného v r. 1/ v časti cestovného advokáta vyčíslenú podľa zákona o cestovných náhradách, keď
toto súd priznal vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom.Prirodzene sa súd priklonil k priznaniu celého okruhu náhrady trov konania spojených s účasťou
advokáta mimo sídla advokátskej kancelárie, aj s vedomím, že žalovaný v r. 2/ s bydliskom v Bratislave
splnomocnil advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, lebo táto voľba účastníka pri jej jednostrannom

charaktere vzhľadom na nižšiu cestovnú vzdialenosť advokáta ani len potenciálne neviedla k dopadu
na zvýšený výskyt trov konania voči zvyšným sporovým stranám.
Keďže žalovaný v r. 1/ bol v tomto konaní zastúpení advokátom, súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil
žalovanému zaplatiť túto náhradu advokátovi, ktorý aktuálne pri vyčíslení udal bankové spojenie účet v
Tatra banka, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.