Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210962
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116210962.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 24.11.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: M. O., J.. XX.XX.XXXX,
G. L. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 241,92 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Konanie v časti 6,24 EUR s prísl. zastavuje.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou zo dňa 16.05.2016 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy
vo výške 241,92 EUR s príslušenstvom titulom dlžných splátok pôžičky. Súčasne požadoval náhradu
trov konania.

2. Uviedol, že dňa 19.07.2010 uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 7076215, na základe
ktorej jej poskytol celkovú sumu pôžičky 1.533,- EUR. Podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku splácať
v pravidelných 42 mesačných splátkach v sume 36,5 EUR. Žalovaná z dlžnej sumy uhradila čiastku

1.281,50 EUR. Vzhľadom na to, že porušila povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
splátky riadne a včas, žalobca dňa 06.06.2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu
241,92 EUR.

3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v

osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd
písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu
miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

6. Žalovanej bola žaloba po prešetrení jej skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená dňa

05.07.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.

7. Dňa 06.11.2017 bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 24.11.2017 doručené žalovanej v
súlade s ustanoveniami § 106 ods. 1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP, na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa
13.11.2017. Podaním zo dňa 22.11.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 24.11.2017,

navrhol aby súd konal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.
8. Podaním zo dňa 22.11.2017, pred začatím konania vo veci samej, žalobca zobral žalobu čiastočne
späťvčastiozaplateniesumy6,24EURspríslušenstvomtitulomnákladov navymáhaniepohľadávky
bez uvedenia dôvodu.

9. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na
pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať
v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

10. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu

a žalovanej.

11. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

12. Dňa 19.07.2010 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok

uzatvorila so žalovanou Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7076215, na základe ktorej jej
poskytla pôžičku vo výške 1.000,- EUR, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať pravidelne v 42 mesačných
splátkach vo výške 36,50 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 29,32 % a RPMN vo výške 29,32 %, s tým,
že celková výška pôžičky predstavovala sumu 1.533,- EUR. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaná
uhradila od 19.08.2010 do 10.04.2013 sumu vo výške 1.131,50 EUR, po zosplatnení úveru dňa

20.07.2013 uhradila od 19.09.2013 do 10.01.2014 sumu vo výške 150,- EUR. Spolu tak uhradila sumu
vo výške 1.281,50 EUR.

13. Právny predchodca žalobcu dňa 06.06.2013 zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, ktorou
zosplatnil celý dlh žalovanej a určil jej dodatočnú lehotu 3 dní od doručenia upomienky na zaplatenie

dlžnej sumy. Právnemu predchodcovi žalobcu sa upomienka vrátila ako nedoručená s dôvodom
nedoručenia adresát neznámy dňa 07.06.2013.

14. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23.02.2017, č.k. 25C/135/2016-37 pripustil zmenu na strane
žalobcu keď z konania vystúpil pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a na jeho

miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase spísania zmluvy, neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom.

16. Podľa § 41 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

19. Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti
súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, a žalovaná,

ako spotrebiteľ, dňa 19.07.2010 uzavreli Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorej boli
žalovanej poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1.000,- EUR.

22. V danom prípade súd po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom v
zmluve (29,32 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky

za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnejkontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám

uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov,
pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100
% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na

webovej stránke Národnej banky Slovenska (https://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/
PUM/0710-01-2010.XLS) boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch za obdobie od 1
roka do 5 rokov v júli 2010, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,63 %. Úroková sadzba
predmetnej pôžičky je viac ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom
období. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky)
pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná

výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o výške úrokov z pôžičky 29,32 %
ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom.

24. Žalovaná z poskytnutej pôžičky 1.000,- EUR uhradila sumu 1.281,50 EUR. Vzhľadom na

skutočnosť, že súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú, žalobca by mal nárok
iba na zaplatenie sumy vo výške reálne poskytnutého úveru t.j. 1.000,- EUR. Keďže žalovaná uhradila
žalobcovi 1.281,50 EUR, teda sumu vyššiu na akú má žalobca nárok súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

28. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby) a citovaných zákonných
ustanovení súd konanie v časti o zaplatenie 6,24 EUR s prísl. zastavil.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,

ktorá vo veci úspech nemala.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Podľa
§ 255 ods. 1 CSP má žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania. V
časti o zaplatenie sumy 235,68 EUR bola žaloba zamietnutá a v časti o zaplatenie 6,24 EUR zobral
žalobca žalobu bez udania dôvodu späť a v tejto časti zavinil zastavenie konanie v zmysle § 256 ods.1 CSP žalobca. Žalovaná tak mala v konaní plný úspech avšak žiadne trovy jej nevznikli, z
ktorého dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).