Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213220340
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1213220340.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35850370, Prešovská 48, 826 46 Bratislava, zast. Advokátska
kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., IČO: 36858731, Révová 7, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1.)
Mestská časť Bratislava - Ružinov, IČO: 00603155, Mierová 21, 827 05 Bratislava, 2.) Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, o zaplatenie
212.372,67 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 212.372,67 eur s 9,5 % ročným úrokom
z omeškania

· zo sumy 29.771,77 eur od 23.07.2011 do zaplatenia,
· zo sumy 30.764,34 eur od 22.08.2011 do zaplatenia,
· zo sumy 30.764,34 eur od 26.09.2011 do zaplatenia,
· zo sumy 29.771,77 eur od 24.10.2011 do zaplatenia,
s 9,25 % ročným úrokom z omeškania:
· zo sumy 30.764,34 eur od 23.11.2011 do zaplatenia,
s 9 % ročným úrokom z omeškania:

· zo sumy 29.771,77 eur od 20.12.2011 do zaplatenia,
· zo sumy 30.764,34 eur od 20.01.2012 do zaplatenia
a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1.rade.

IV. Žalovanému v 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 212.372,67 eur
s prísl. titulom titulom nezaplatenia faktúr za odvádzanie povrchových vôd z povrchového odtoku z
miestnych komunikácií III. a IV. triedy za obdobie od 01.06.2011 do 31.12.2011. V žalobe tiež uviedol,
že faktúry boli vystavené na odberné miesto č. 9-98200-000 a vzťahujú sa na miestne komunikácie III.
a IV. triedy, ktoré boli zverené do správy žalovaného v 1. rade, ktorých plocha predstavuje 518.484,6

m2. Fakturácia bola vykonávaná mesačne, pri jednotkovej cene za stočné vo výške 0,8625 eur/m3 bez
DPH. Mal za to, že zabezpečenie odvádzania vôd z povrchového odtoku z miestnych komunikácií je
súčasťou bežného hospodárenia a správy miestnych komunikácií, bez ktorého by nebolo možné užívať
predmetnékomunikácienaúčel,naktorýsúurčenéanemohlabybyťzabezpečenábezpečnáprevádzkaa zjazdnosť predmetných komunikácií. Odvádzanie vôd z povrchového odtoku miestnych komunikácií je
preto súčasťou zákonnej povinnosti mestských častí udržiavať zverený majetok. Žalovanému v 1. rade
boli tieto miestne komunikácie zverené do správy, čo potvrdzuje aj protokol o zverení a najmä príloha

2 protokolu, v zmysle ktorej bola na žalovaného v 1. rade prevedená aj povinnosť udržiavať a užívať
zverený majetok. Napriek tomu, že žalovaný v 2. rade je po formálnej stránke vlastníkom miestnych
komunikácií III. a IV. triedy, práva vlastníka nevykonáva, nakoľko ich výkon prešiel na žalovaného v
1. rade, ktorý predmet vlastníctva drží, užíva, berie úžitky, udržiava ho, zveľaďuje, chráni a nakladá
s ním. Žalovanému v 2. rade zostalo len tzv. holé vlastníctvo bez možnosti realizácie jeho obsahu v

podobeprávapovinnostísnímspojených.Žalovanýv2.radejeobmedzenýzostranyplatnýchprávnych
predpisov iba na udeľovanie súhlasu na prevody zvereného nehnuteľného majetku a odňatie majetku
správcovi. Všetky ostatné práva a povinnosti, ktoré sú spojené s výkonom vlastníckeho práva, prešli
na žalovaného v 1. rade dňom zverenia miestnych komunikácií III. a IV. triedy do jeho správy (ku dňu
01.04.1992). Miestne komunikácie v správe žalovaného v 1. rade sú napojené na verejnú kanalizáciu,
pričom voda z povrchového odtoku, ktorá patrí medzi odpadové vody v rámci definície uvedenej v § 2

písm. e) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vteká do verejnej
kanalizácie. Žalovaný v 1. rade však odmieta uzatvoriť so žalobcom zmluvu na odvod odpadových vôd
a odmieta dobrovoľne uhradiť žalobcovi cenu za odvod vôd z povrchového odtoku, aj keď nárok na
stočné vzniká žalobcovi v zmysle § 28 ods. 8 zákona o verejných vodovodoch vtokom odpadových vôd
do verejnej kanalizácie. Žalobca je názoru, že žalovaný v 1. rade je povinný zabezpečiť odvádzanie

vôd z povrchového odtoku z verejných priestranstiev a miestnych komunikácií III. a IV. triedy na vlastné
náklady, nakoľko táto povinnosť vyplýva žalovanému v 1. rade zo zákona o verejných vodovodoch (§
23 ods. 9 a § 28 ods. 8) a prešla na žalovaného v 1. rade z dôvodu, že žalovaný v 1. rade vykonáva
správu miestnych komunikácií III. a IV. triedy v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (§ 6 ods.
3 a ods. 4 a § 7 ods. 2), zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (§ 7a

ods. 2 písm. e/) a Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (čl. 6 ods. 2 písm. a/ a e/, čl.
36 ods. 5, čl. 38 ods. 1 a čl. 39 ods. 1). Z procesnej opatrnosti žalobca žaloval aj žalovaného v 2. rade

2. Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že i keď je vlastníkom komunikácií III. a IV. triedy, všetky práva
a povinnosti vlastníka boli prenesené v súlade s § 6 ods. 5 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí

a čl. 6 ods. 2 písm. e/ Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na žalovaného v 1.
rade. Podľa čl. 36 ods. 5 a 6 štatútu zverenie do správy znamená, že so zvereným majetkom sa
mestským častiam zverujú i súvisiace záväzky. Do výkonu správy zvereného majetku patrí teda i plnenie
povinností vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane povinnosti mestskej časti
zhášať finančné náklady spojené s odvádzaním odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku miestnych

komunikácií III. a IV. triedy. Namietal preto pasívnu legitimáciu a skutočnosť, že mu zo strany žalobcu
nikdy nebola doručená žiadna faktúra, lebo ich správne vystavoval na žalovaného v 1. rade.

3. Žalovaný v 1. rade k veci uviedol, že ho žiada zamietnuť a vzniesol námietku nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie, ktorú odôvodnil ustanovením § 23 ods. 9 zákona o verejných vodovodoch, podľa

ktorého je vlastník povinný zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd z nehnuteľností, pričom on je len
ich správcom. Nespochybnil skutočnosť, že mu miestne komunikácie III. a IV. triedy boli zverené do
správy na základe protokolu zo dňa 23.03.1992, nesúhlasil však právnym názorom žalobcu ohľadne
právnych účinkov zverenia určitého majetku mesta do správy mestskej časti. Uviedol, že zákon o
verejných vodovodoch je špeciálnym právnym predpisom k všeobecnému zákonu o majetku obcí a na

neho nadväzujúcim predpisom (vrátane štatútu hlavného mesta). Pokiaľ špeciálny zákon jednoznačne
stanovuje, že konkrétnu povinnosť má len vlastník nehnuteľnosti, potom všeobecné právne predpisy
nemôžu zmeniť nositeľa takejto povinnosti. V súlade s § 6 ods. 4 zákona o majetku obcí vykonáva
správca alebo mestská časť právne úkony pri správe majetku obce v mene obce, pričom zároveň koná
v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú zvereného majetku obce. Toto

zákonnéustanovenienepripúšťažiadnuvýnimkualebomožnosťodchylnejúpravyinýmipredpisminižšej
právnej sily. Vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku za obdobie 01.06.2011 do 03.07.2011
(t.j. za obdobie predchádzajúce obdobiu dvoch rokov pred podaním žaloby). Nakoľko žalovaný v 1. rade
nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, predmetom ktorej by bolo odvádzanie povrchových vôd z miestnych
komunikácií, nemôže byť producentom v zmysle § 4 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch a preto mu

ani nemôže vzniknúť povinnosť platiť stočné.

4. Uznesením č. k. 22Cb/130/2013-264 zo dňa 30.06.2016 sú pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1.
rade a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 212.372,67 eur s 9,5 % ročnýmúrokom z omeškania zo sumy 29.771,77 eur od 23.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 30.764,34 eur od
22.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 30.764,34 eur od 26.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 29.771,77
eur od 24.10.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.764,34 eur od

23.11.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.771,77 eur od 20.12.2011 do
zaplatenia, zo sumy 30.764,34 eur od 20.01.2012 do zaplatenia a trovy konania.

5. Žalovaní v 1. a 2 rade na pojednávaní dňa 21.11.2016 uviedli, že výšku žalovanej sumy nerozporujú.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z faktúr č. 611108333, 611112933, 611114418, 611115903, 611118017, 611119492 a 611122284
vystavených za odvádzanie vôd z povrchových odtokov súd zistil, že žalovaný v 1. rade neuhradil
žalobcovi úhradu za odvádzanie a likvidáciu vôd z povrchových odtokov v jeho správe v celkovej sume

212.372,67 eur.

7. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví súd zistil, že uvedený úrad rozhodnutím číslo:
0074/2011/V zo dňa 19.11.2010 schválil žalobcovi pre obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 cenu za
odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou vo výške 0,8625 eur/m3 bez DPH.

8. Z protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam súd zistil, že žalovaný v
2.radenazákladetohtoprotokolukudňu01.04.1992odovzdalžalovanémuv1.radesprávukomunikácií
III. a IV. triedy. Práva a záväzky súvisiace so zvereným majetkom boli uvedené v Prílohe č. 2 tvoriacej
neoddeliteľnú súčasť tohto protokolu.

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným

subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukazovať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej
hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív,

prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval
právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu.

11. Podľa § 23 ods. 9 Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie zo stavby alebo z

pozemku,ktoráslúžinavýkonsamosprávyobcealebonaverejnéúčely,alebozverejnýchpriestranstiev,
zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo

zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.

Podľa § 6 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstvavypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku a o smerných číslach spotreby vody množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do
verejnej kanalizácie sa vypočíta súčinom daných plôch nehnuteľností a im prislúchajúcich odtokových

súčiniteľov podľa druhu povrchu plôch zaradených v kategóriách A až C a priemerom dlhodobých
zrážkových úhrnov pre danú lokalitu podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca
hydrologickú a meteorologickú službu.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestské časti

súprávnickýmiosobami,ktorézapodmienokustanovenýchzákonomaštatútomsamostatnehospodária
s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

Podľa § 7a ods. 2 písm. e/ Zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
mestské časti v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a štatútom zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a
schodnosť miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev.

Podľa § 7b ods. 1 Zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave štatút
je základným nástrojom na rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi
Bratislavuajejmestskéčastianaúpravupostaveniaačinnostimestskýchorgánovamiestnychorgánov.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade to bolo 1,5 % + 8 bodov = 9,5 % za obdobie
od 13.07.2011 do 08.11.2011, 1,25 % + 8 bodov = 9,25% za obdobie 09.11.2011 do 13.12.2011 a 1
% + 8 bodov za obdobie od 14.12.2011 do 10.07.2012. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr tak, ako to požadoval žalobca.

13. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal premlčanie vo vzťahu k časti návrhom uplatneného nároku za
obdobie od 01.06.2011 do 03.07.2011, súd má za to, že v prípade vystavovania faktúr za uplynulé
mesačné obdobie, bola žaloba podaná dňa 04.07.2013 vo vzťahu k vystavenej faktúre č. 611108333 za
mesiac jún (splatnej dňa 22.07.2011) a č. 611112933 za mesiac júl (splatnej dňa 21.08.2011) podaná v

dvojročnej lehote a teda podaná včas.

14. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom
nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie III. a IV. triedy a žiadny právny predpis
výslovne neukladá správcovi povinnosť uhrádzať náklady spojené s odvádzaním povrchových vôd, keď

podľa § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, je
povinný zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd na svoje náklady vlastník nehnuteľnosti. Uvedené
ustanovenie zákona však nie je možné vykladať izolovane, bez spojitosti so zákonom č. 377/1990 Zb. o
hlavnom meste SR Bratislavy (§ 2, § 30), zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (§ 6 ods. 2, ods. 5,
§ 7 , § 8 ) a naň nadväzujúcim štatútom žalovaného v 2. rade, v nadväznosti na ktoré má súd za to, že

spolu so zverením majetku do správy prešla na správcu aj povinnosť vlastníka nehnuteľnosti na úhradu
týchto nákladov, a to aj za stavu, že takáto povinnosť nebola v roku 1992 výslovne uvedená v rámci
odovzdávacích protokolov. Hoci žalovanému v 2. rade svedčí vlastníctvo nehnuteľností, práva vlastníka
(predmet vlastníctva držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním) však fakticky nevykonáva, nakoľko
ich výkon prešiel na žalovaného v 1. rade zverením mu tohto majetku do správy. Žalovanému v 2.

rade ako vlastníkovi zvereného majetku zostalo len tzv. holé vlastníctvo (nuda proprietas) bez možnosti
realizácie jeho obsahu v podobe práv a povinností s ním spojených; žalovaný v 2. rade vykonáva len
úkony súvisiace s riadnym hospodárením s majetkom, ktorý nebol zverený do správy mestským častiam(čl. 6 ods. 1 písm. a/ štatútu) a pokiaľ ide o zverený majetok výkon jeho vlastníckeho práva je obmedzený
na udeľovanie súhlasu k prevodom zvereného nehnuteľného majetku, resp. na jeho odňatie správcovi.

15. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca odvádzal odpadové vody a vody z povrchových odtokov z
komunikácií III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Množstvo
odvedených vôd, ako aj cena za ich odvedenie bola žalobcom vypočítaná v súlade s § 6 ods. 5 vyhl. č.
397/2003, pričom ani jeden zo žalovaných žalobcovi žiadnu sumu za odvádzanie týchto vôd neuhradil.
Tieto skutočnosti nie sú medzi subjektmi konania sporné.

16. Počas konania obaja žalovaní namietali nedostatok pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v tomto
spore. Žalovaný v 1. rade nedostatok svojej pasívnej hmotnoprávnej legitimácie odôvodňoval tým, že
povinnosťodvádzaťodpadovévodyavodyzpovrchovýchodtokovzostaviebalebopozemkovslúžiacich
na výkon samosprávy obce patrí vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2.
rade naproti tomu argumentoval, že komunikácie III. a IV. triedy boli zverené do správy žalovanému v

1. rade, a to i spolu s povinnosťou odvádzať z týchto komunikácií odpadové vody a vody z povrchových
odtokov. Povinnosť odvádzať vody z povrchového odtoku z verejných priestranstiev a ciest III. a IV. triedy
svedčí jednoznačne žalovanému v 1. rade. Táto skutočnosť je jednoznačne zrejmá už zo samotného
protokolu o zverení uvedeného majetku do správy žalovaného v 1. rade. Dňom zverenia majetku
prešli na žalovaného v 1. rade i všetky práva a povinnosti s týmto majetkom súvisiace, t.j. i povinnosť

zabezpečovať odvádzanie dažďových vôd z tohto majetku tak, ako to vyplýva i z prílohy č. 2 protokolu
o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam. Protokol, ktorým boli predmetné
nehnuteľnosti zverené do správy žalovaného v 1. rade, ako aj jeho prílohy spĺňajú všetky náležitosti
vyžadované zákonom č. 370/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky. Záväzok žalovaného v
1. rade voči žalobcovi vzniknutý neuhradením odplaty za odvádzanie a likvidáciu vôd z povrchových

odtokov navyše vznikol až po odovzdaní správy uvedených nehnuteľností žalovanému v 1. rade a teda
nemohol byť súčasťou odovzdávacieho protokolu.

17. Z protokolu o zverení možno vyvodiť záver, že spolu so zvereným majetkom prešli na žalovaného
v 1. rade aj povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, ktoré vyplývajú pre vlastníka pozemných

komunikácií zo zákona o pozemných komunikáciách, ako aj všetky povinnosti vyplývajúce pre vlastníka
zvereného majetku aj zo všeobecných právnych predpisov. Na základe protokolu o zverení majetku
a prílohy č. 2 prešli na správcu (žalovaného v 1. rade) aj také povinnosti súvisiace s vlastníctvom
zvereného majetku (žalovaného v 2. rade), ktoré vznikli vlastníkovi na základe právnych predpisov
po prevzatí majetku do správy. Preto sa správca majetku nemôže zbaviť zodpovednosti za plnenie

si povinnosti spojenej s vlastníctvom k zverenej nehnuteľnosti tým, že mu plnenie tejto povinnosti
nebolo zverené protokolom, ktorým došlo k zvereniu majetku do jeho správy. Súd má za to, pokiaľ
na správcu majetku prešla aj generálna povinnosť majetok udržiavať § 7 ods. 2 písm. a) zákona č.
138/1991 Zb., resp. povinnosť vlastníka pozemných komunikácií miestne komunikácie udržiavať v
stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (§ 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách), táto nepochybne zahŕňa aj povinnosť zabezpečenia odvodu povrchových vôd zo
zvereného majetku, resp. miestnych komunikácií; napokon možno konštatovať, že spolu s miestnymi
komunikáciami prešli do správy správcu aj dažďové uličné vpusty na odtok povrchových vôd do verejnej
kanalizácie, ako súčasť miestnych komunikácií (§ 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.).

18. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že pasívne hmotnoprávne legitimovaným
je v tomto spore práve žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade naopak nositeľom povinnosti zaplatiť
žalobcovi úhradu za odvádzanie vôd z verejných priestranstiev a komunikácií III. a IV. triedy nie je, preto
súd žalobu vo zvyšku zamietol (teda v časti smerujúcej voči žalovanému v 2. rade).

19. Ako už bolo uvedené žalovaný v 1. rade bol povinný zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchových
odtokov z verejných priestranstiev a komunikácií III. a IV. triedy na vlastné náklady. Táto povinnosť
vyplýva žalovanému v 1. rade z § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z. Za žalovaného v 1. rade túto
povinnosťsplnilprávežalobca,čímdošlozostranyžalovanéhov1.radekbezdôvodnémuobohateniusa
na jeho úkor. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje práve sumu, ktorú by bol žalovaný v 1. rade

inak povinný za odvedenie vôd z povrchových odtokov a ich zneškodňovanie zaplatiť. Výška úhrady,
ktorejzaplateniasažalobcavtomtokonanídomáhabolavyčíslenávsúladespríslušnýmiustanoveniami
zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a nebola medzi subjektmi
konania sporná.20. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je v časti smerujúcej voči žalovanému v 1. rade dôvodná, a preto žalovaného v 1. rade zaviazal

na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu voči žalovanému v 1. rade. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

mu žiadne nevznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.