Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Michal Mravec
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/254/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315209046
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5315209046.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobcu: WM Consulting &
Communication, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zast. Ak JUDr.
Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti
žalovanému: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XXX, občan SR, v konaní o zaplatenie 8.938,09 €
s prísl.
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý , zaplatiť žalobcovi sumu 8.938,09 € spolu so 17,30 % ročným úrokom
zo sumy 6.600,71 € od 27.01.2015 do 28.04.2015, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.600,71 €
od 27.01.2015 do 28.04.2015, 17,30 % ročný úrok zo sumy 6.500,71 € od 29.04.2015 do 26.05.2015,
8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.500,71 € od 29.04.2015 do 26.05.2015, 17,30 % ročný úrok
zo sumy 6.400,71 € od 27.05.2015 do 29.06.2015, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.400,71 €
od 27.05.2015 do 29.06.2015, 17,30 % ročný úrok zo sumy 6.300,71 € od 30.06.2015 do zaplatenia,
8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.300,71 € od 30.06.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 8.938,09 € istiny a trov
konania a to titulom zmluvy o splátkovom úvere.
2. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE
zo dňa 25.09.2014, ktorú uzavrel so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené právnym
predchodcom žalobcu listom zo dňa 7.10.2014. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
dňa 15.06.2009 zmluvu o splátkovom úvere č. 0313689320, ktorej predmetom bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebného úveru vo výške 5.090,-€ s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 17,30 %
ročne. Medzi žalobcom a žalovaný došlo dňa 26.01.2015 k uzavretiu dohody o splátkach a uznaní dlhu.
Žalovaný po uzavretí dohody o splátkach uhradil dňa 25.03.2015 sumu 100,-€, dňa 28.04.2015 sumu
100,-€, dňa 26.05.2015 sumu 100,-€ a dňa 29.06.2015 sumu 100,-€. Po zohľadnení všetkých úhrad
žalovaným je dlh žalovaného 8.938,09 € pozostávajúci z istiny vo výške 6.300,71 € a príslušenstva vo
výške 2.637,38,-€.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: dohodu o splátkach a uznanie záväzku zo dňa
26.01.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 25.9.2014.4. Súd na základe žaloby a k nej pripojených prílohy vydal dňa 23.05.2016 platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 8.938,09 € a príslušenstva do 15. Dní od doručenia platobného
rozkazu. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 1.8.2016.
5. Proti cit. platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 15.08.2016 odpor, v ktorom uviedol, že dohoda o
splátkach a uznanie záväzku je neplatná, taktiež namieta premlčanie žalobcom tvrdenej pohľadávky.
Dohoda o splátkach sa svojim obsahom účelovo snaží zneužiť slabšie postavenie žalovaného. Zároveň
je zrejmé, že žalovaný sa pri podpise predmetnej dohody nachádzal v tiesni. Žalovaný celkovo uhradil
žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi sumu 1.827,50,-€. V čase podpisu dohody bolo zrejmé, že
značná časť tvrdenej pohľadávky je premlčaná, pričom na túto skutočnosť nebol žalovaný upozornený.
6. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z úverového účtu č. 0313689320, poštové poukazy na
účet, potvrdenia o vklade, výpis z úveru.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dohoda o splátkach bola spísaná na základe návrhu
žalovaného, bola ním podpísaná slobodne, bez nátlaku, výšku splátok si žalovaný dojednal so žalobcom
telefonicky. Žalovaný v súlade s dohodou až do mesiaca jún 2015 žalobcovi pohľadávku splácal, čiže
je zrejmý aj konkludentný súhlas s uzavretou dohodou. Pokiaľ ide o výšku istiny na Dohode, žalobca
sa so žalovaným dohodli na tzv. zloženom úroční úveru - kapitalizácia úrokov a poplatkov, t.z. úroky a
poplatky ktoré žalovaný v dohodnutej lehote nezaplatil, sa dňom nasledujúcim po ich splatnosti pripísali
k istine a stali sa jej súčasťou. Nie je pravdou, že pohľadávka žalobcu je premlčaná čo i len z časti, z
výpisov z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný realizoval ďalšie úhrady dlhu, ktorým došlo k doplateniu
omeškaných splátok, a to až do roku 2014, čo je s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka
a § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nevyhnutné považovať za uznanie záväzku. Vzhľadom na
uvedené, nemožno považovať ani časť pohľadávky žalobcu voči žalovanému v čase uzavretia dohody
za premlčanú.
8. Na pojednávaní súdu účastníci uviedli:
Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, majúc za preukázané, že uznaním zo dňa
227.03.2015 vznikla domnienka o trvaní dlhu v čase uznania, nakoľko tento dlh nebol v čase uznania
premlčaný. Dohoda o splátkach a uznaní dlhu je platným právnym úkonom. Čo sa týka premlčania
pohľadávky, táto v čase uznania nebola premlčaná, nakoľko 9.9.2014 právny predchodca žalobcu
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským, čo sa týka aj neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré stanovila banka žalovanému.
Existujú dokumenty, ktoré dostal žalovaný od banky, v ktorých mu už v minulosti oznamovala, že má
dlh, že je v omeškaní a uvádzala tam inú výšku dlhu, t.z. že už v minulosti plynula premlčacia doba
na uplatnenie práva a to znamená, že podľa § 588 Občianskeho zákonníka, prípadné uznanie dlhu má
právny následok iba vtedy, ak ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Rozpor medzi pohľadávkou,
ktorú uvádzajú v dohode o uznaní dlhu, ale zároveň už 23.07.2010 si banka uplatňovala od žalovaného
pohľadávku vo výške 5.478,02 €, pričom túto pohľadávku si uplatňuje ako splatnú. Ďalej z dokumentu
označeného ako urgencia z roku 2012 banka uvádza pohľadávku v sume 2.255,48 €. Z listiny označenej
ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti banka uviedla istinu 8.855,33 €, pričom z listiny nevyplýva,
kedy bola táto pohľadávka splatná, odkedy bol žalovaný v omeškaní. Ďalej poukázal na neprimerané
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Banka k úverovému vzťahu predkladá formulár úverovej
zmluvy a z tohto pohľadu namieta neprimeranosť zmluvných podmienok, keď sa vytvára nevýhodné
postavenie žalovaného. Žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti ohľadom toho, kedy začala bežať
premlčacia doba.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli,
a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Dohodou o splátkach a uznaní záväzku zo dňa 26.01.2015 sa žalovaný zaviazal uhradiť žalovanému
pohľadávku titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0313689320 celkovú sumu 9.338,09 € pozostávajúcu
z istiny vo výške 6.600,71 €, úroku vo výške 2.554,02 € a úroku z omeškania vo výške 183,36 € v
mesačných splátkach po 100,-€. Žalovaný súčasne uznal dlh čo do dôvodu aj výšky.Listom zo dňa 7.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na
žalobcu.
Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu poštovými poukážkami zo dňa 20.09.2012,
27.02.2014, 03.12.2012 a 19.3.2014 celkovo sumu 300,-€.
Žalovaný vkladom na účet uhradil právnemu predchodcovi žalobcu v dňoch 19.1.2011, 17.12.2010,
16.11.2010, 18.07.2014, 17.9.2014, 19.05.2014, 18.06.201421.08.2012, 28.04.201417.04.2012,
17.05.2012, 29.06.2015, 26.05.2015, 28.04.2015, 25.03.2015 spolu sumu 1.510,-€.
Poštovými poukážkami zo dňa 20.05.2013, 20.06.2013 a 18.07.2013 žalovaný uhradil právnemu
predchodcovi žalobcu spolu sumu 150,-€.
Dňa 10.09.2014 právny predchodca žalobcu ku dňu 9.9.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu, súčasne
právny predchodca žalobcu žiadal žalovaného o úhradu pohľadávky v celkovej sume 8.893,37 € do 15
dní od dňa prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie prevzal žalovaný
dňa 17.09.2014.
Urgenciou zo dňa 2.5.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy 2.255,48 €.
Oznámením zo dňa 23.07.2010 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému začatie vymáhania
pohľadávky vo výške 5.478,02 €.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Obch. zák.“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,Obč. zák.“):
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák.:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
účinného do 31.12.2009(ďalej len ,,zákona o spotrebiteľských úveroch“):
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. 4)
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Na jednej strane vystupuje fyzická
osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámcu predmetu svojej obchodnej
alebopodnikateľskejčinnostianastranedruhejprávnickáosoba-dodávateľ,ktorápriuzatváranízmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
12. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky
absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 15.06.2009 došlo medzi právnym
predchodcomžalobcuažalovanýmkuzatvoreniuzmluvyosplátkovomúvereč.0313689320,nazáklade
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 5.090,-€ s pevnou
úrokovou sadzbou 17,30 % ročne.
14. Keďže zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných povinností, t.j. žalovaný porušil
ustanovenia o riadnom a včasnom splácaní úveru, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť celej pohľadávky žalovaného.
15.Žalovanýuhradilpooznámeníovyhlásenímimoriadnejsplatnostiapostúpenípohľadávky naúhradu
svojho dlhu uhradil dňa 26.11.2014 - 50€, dňa 29.12.2014 - 30,-€. Po podpísaní dohody o splátkach a
uznaní dlhu žalovaný uhradil dňa 25.03.2015 - 100,-€, dňa 28.04.2015 - 100,-€, dňa 26.05.2015 - 100,-
€ a dňa 29.06.2015 - 100,-€.16. Súd v konaní skúmal platnosť dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 26.01.2015, pričom má za
to, že dôkazné bremeno o neexistencii záväzku, pokiaľ sa nárok odvíja od uznania dlhu, prechádza na
žalovaného. Žalovaný však neexistenciu záväzku netvrdil ani nespochybňoval.
17. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd túto považoval za nedôvodnú, nakoľko záväzok žalovaného
bol právnym predchodcom žalobcu zosplatnený dňa 10.09.2014, dňa 26.01.2015 žalovaný uznal svoj
dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky a taktiež po uznaní svojho dlhu vykonal 4 úhrady po 100,-€.
Je teda zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 110 ods. 3 Obč. zák. premlčacia doba neuplynula.
18. Žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného popri istine vo výške 8.938,09 € aj príslušenstvo,
ktoré pozostávalo zo zmluvného úroku vo výške 17,30 € ročne zo sumy 6.600,71 € od 27.01.2015 do
28.04.2015, 17,30 % ročný úrok zo sumy 6.500,71 € od 29.04.2015 do 26.05.2015, 17,30 % ročný
úrok zo sumy 6.400,71 € od 27.05.2015 do 29.06.2015, 17,30 % ročný úrok zo sumy 6.300,71 € od
30.06.2015 do zaplatenia.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.
20. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a ich výške súd rozhodol podľa § 517
ObčianskehozákonníkavspojenásnariadenímvládySRč.87/1995Z.z,.Súdpriznalžalobcovizákonný
úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 6.600,71 € od 27.01.2015 do 28.04.2015, 8 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 6.500,71 € od 29.04.2015 do 26.05.2015, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy
6.400,71€od27.05.2015do29.06.2015,8%ročnýúrokzomeškaniazosumy6.300,71€od30.06.2015
do zaplatenia.
17. Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení
VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalovaný, teda
v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2
CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola
v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania
ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona osúdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví
kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.